Nan de atik anvan yo ki t ap trete entèpretasyon prive ki pretann Etazini te prefigire pa “vòlè nan pèp ou a” ki “tabli vizyon an” nan Danyèl chapit onz vèsè katòz, nou te site yon pasaj ki soti anba plim Ellen White ki te deklare: “The members of the church will individually be tested and proved.” Kounye a, pwosesis pwèv, eprèv, ak tami sa a, ki reprezante kòm Mesaje Alyans lan nan Malachi chapit twa, k ap pirifye ajan ak lò a, deja an kou. Nan Malachi chapit twa, li idantifye yon pirifikasyon.
L’ap chita tankou yon rafinè ak yon moun ki pirifye ajan; l’ap pirifye pitit Levi yo, l’ap netwaye yo tankou lò ak ajan, pou yo ka ofri bay Seyè a yon ofrann nan jistis. Lè sa a, ofrann Jida ak Jerizalèm lan va fè Seyè a plezi, menm jan nan tan lontan yo, tankou nan ane ki te pase yo. Malaki 3:3, 4.
Moun ki kenbe lide ke Etazini se senbòl ki tabli vizyon an pa t kapab oswa pa t dispoze konprann ke mesaj ki te desele nan mwa Jiyè 2023 la se sa ki pirifye kandida yo pou yo pami san karant-kat mil yo. Nan sinagòg Kapènawòm nan, dènye pirifikasyon san karant-kat mil yo te tipifye.
Jezi te di yo aklè: “Gen kèk nan nou ki pa kwè;” epi li ajoute: “Se poutèt sa mwen te di nou, pèsonn pa ka vini jwenn Mwen, si sa pa t ba li pa Papa Mwen.” Li te vle yo konprann ke si yo pa t atire vin jwenn Li, se paske kè yo pa t ouvri pou Sentespri a. “Moun natirèl la pa resevwa bagay Lespri Bondye a; paske yo se bagay moun pran pou foli pou li; ni li pa ka konnen yo, paske se espirityèlman yo disène.” 1 Corinthians 2:14. Se pa lafwa nanm nan kontemple laglwa Jezi. Laglwa sa a kache, jiskaske, pa mwayen Sentespri a, lafwa limen nan nanm nan.
“Pa reprimand piblik li te fè yo poutèt enkredilite yo, disip sa yo te vin pi lwen toujou de Jezi. Yo te fache anpil, epi, paske yo te vle blese Sovè a epi satisfè mechanste Farizyen yo, yo te vire do bay Li, epi yo te kite Li avèk mepri. Yo te fè chwa pa yo a,—yo te pran fòm nan san lespri a, koki a san nwayo a. Desizyon yo a pa t janm anile apre sa; paske yo pa t mache ankò avèk Jezi.
“‘Kiyès van li a nan men li, e li pral byen netwaye glasi li a nèt, epi l ap ranmase ble li a nan depo a.’ Matye 3:12. Sa a te youn nan tan pirifikasyon yo. Pa mwayen pawòl verite yo, pay la t ap separe ak ble a. Paske yo te twò vanite, twò pwòp tèt yo jist, pou yo resevwa repwòch; twò renmen mond lan pou yo aksepte yon lavi imilite, anpil moun te vire do bay Jezi. Anpil moun toujou ap fè menm bagay la. Jodi a, nanm yo ap pase anba eprèv menm jan ak disip sa yo nan sinagòg Kapènawòm nan. Lè verite a rive frape kè a, yo wè lavi yo pa ann amoni ak volonte Bondye. Yo wè nesesite pou gen yon chanjman total nan yo menm; men yo pa dispoze antre nan travay renonsyasyon tèt sa a. Se poutèt sa yo fache lè peche yo vin dekouvri. Yo ale, ofanse, menm jan disip yo te kite Jezi, y ap plenyen: ‘Pawòl sa a di; kiyès ki ka tande l?’” The Desire of Ages, 392.
Pa “pawòl verite” yo, lò ak ajan nan ilistrasyon Malachi a konsènan dènye pirifikasyon tanp lan pou san karannkat mil yo te reprezante.
Gade, m ap voye mesaje m nan, e li va pare chemen an devan mwen; epi Seyè a, sila nou ap chèche a, pral vini toudenkou nan tanp li a, wi, mesaje alyans lan, sila nou pran plezi nan li a: gade, li pral vini, se Seyè ki gen tout lame yo ki di sa. Men, ki moun ki ka sipòte jou vini li a? e ki moun ki va kanpe lè li parèt? paske li tankou dife moun k ap rafine a, e tankou savon moun k ap blanchi twal yo. Malachi 3:1, 2.
Tout pwofèt yo, enkli Malachi, ap idantifye dènye jou yo. Nan premye nan atik sa yo nou te site, The 1888 Materials, paj 403, kote yo fè nou konnen: “Moun ki repoze, satisfè, nan pwòp konesans li genyen kounye a sou Ekriti yo, menm si li enpafè, pandan li panse sa sifi pou delivrans li, ap repoze nan yon twonpri ki mennen nan lanmò. Gen anpil moun ki pa byen ekipe ak agiman ki soti nan Ekriti yo, pou yo kapab disène erè, epi kondane tout tradisyon ak sipèstisyon yo te fè pase kòm verite.” Moun yo idantifye nan menm pasaj la “se pa etidyan Labib ki serye,” ki “pa etidye avèk yon objektif” “pasaj ki nan Ekriti yo” kote genyen “diferans opinyon.” Moun yo ap pale avèk yo “pa li Labib [pou yo] ka pran mwèl ak grès li pou pwòp nanm yo. Yo pa santi se vwa Bondye k ap pale avèk yo. Men, si nou ta vle konprann chemen delivrans lan, si nou ta vle wè reyon Solèy ladwati a,” yo “dwe etidye Ekriti yo avèk yon objektif.”
Premye atik la te idantifye ke youn nan eleman modèl pwofetik egare yo a se pasaj ki soti nan The Great Controversy a, ki ekri: “Romanis nan Ansyen Monn nan ak Pwotestantis aposta nan Nouvo Monn nan pral suiv yon kou ki sanble anvè sila yo ki onore tout presèp diven yo.” The Great Controversy, 615. Entèpretasyon prive yo a fè konnen ke fraz sa a ap idantifye “Romanis” kòm listwa pase epi “Pwotestantis aposta” kòm monn modèn nan. Apre prèv gramatikal yo te montre ke aplikasyon yo fè sou fraz sa a te detounen soti nan sans kòrèk li, yo pa t fè okenn retraksyon piblik konsènan aplikasyon fo a. Anfèt, yo te sèvi ak menm pasaj la pou fè piblisite pou pwochen reyinyon zoom yo a. Men, nou resevwa enfòmasyon sa a: “Nou dwe enpresyone sou tout moun nesesite pou yo chèche verite diven an avèk dilijans, pou yo kapab konnen ke yo konnen sa ki verite.” Pa t gen okenn efò pou yo retrakte deklarasyon fo a, sa ki sanble se prèv ke sila yo k ap ankouraje aplikasyon fo sa a pa “chèche avèk dilijans” pou yo “konnen sa ki verite.”
Depi nan kòmansman konfli sa a, nou te apwoche li kòm si li te plis pase senpleman yon dezakò ant verite ak erè konsènan kiyès vòlè pèp ou a reprezante, e mwen toujou kenbe pozisyon sa a. Atik yo sou liv Danyèl la te rive nan yon pwen, nan nimewo de san, kote siyifikasyon vèsè trèz rive kenz nan Danyèl onz te deja byen tabli. Vèsè sa yo reprezante listwa depi 1989 rive jouk lwa dimanch ki prèt pou vini an, ki parèt nan vèsè karant nan Danyèl onz la.
Nou te idantifye istwa sa a kòm istwa kache vèsè karant lan. Nou te idantifye tou ke lè Sè White deklare: “liv ki te sele a se pa Revelasyon an, men se pati sa a nan pwofesi Danyèl la ki gen rapò ak dènye jou yo,” istwa kache Danyèl chapit onz vèsè karant lan se “pati sa a nan pwofesi Danyèl la.” Vèsè trèz rive kenz yo reprezante verite pwofetik ki deseale nan dènye jou yo. Se poutèt sa, twa vèsè sa yo tou reprezante toude “Revelasyon Jezi Kris la” ak “Sèt Loraj yo” nan liv Revelasyon an, ki deseale jis anvan fen tan gras la. Lè Sè White fè referans ak “pati sa a nan liv Danyèl la,” pasaj kote deklarasyon an chita a deklare:
“Se pou pèsonn pa panse, paske yo pa kapab eksplike sans chak senbòl nan Revelasyon an, li pa sèvi yo anyen pou yo fouye liv sa a nan efò pou yo konnen sans verite li genyen an. Sila a ki te revele mistè sa yo bay Jan ap bay moun k ap chèche verite avèk dilijans lan yon avangou bagay ki nan syèl la. Moun ki gen kè yo ouvè pou resevwa verite a va vin kapab konprann ansèyman li yo, epi benediksyon yo te pwomèt pou sila yo ki ‘tande pawòl pwofesi sa a, epi ki kenbe bagay ki ekri ladan l yo’ va akòde yo.”
“Nan Liv Revelasyon an, tout liv Labib yo rankontre epi yo fini. Isit la se konpleman liv Dànyèl la. Youn se yon pwofesi; lòt la se yon revelasyon. Liv ki te sele a se pa Revelasyon an, men se pati sa a nan pwofesi Dànyèl la ki gen rapò ak dènye jou yo. Zanj lan te bay lòd sa a: ‘Men ou menm, O Dànyèl, fèmen pawòl yo, epi sele liv la, jouk nan tan lafen an.’ Dànyèl 12:4.” Travay Apot yo, 584, 585.
Mo “konpleman” an vle di mennen nan pèfeksyon. Pati nan liv Dànyèl la ki gen rapò ak dènye jou yo, ki devwale nan tan lafen an, vin pafè lè yo mete l ansanm, “liy sou liy,” ak “Revelasyon Jezikri a,” epi ak “Sèt Loraj yo.” Twa reprezantasyon sa yo se mesaj ki devwale a, e poutèt sa li reprezante “pawòl verite yo” yo sèvi avè yo pou “pirifye” san karantkat mil yo nan dènye netwayaj tanp Malachi a, jan sa reprezante nan vèsè trèz rive kenz nan Dànyèl onz. Vèsè ki nan mitan an se vèsè kote konfli aktyèl la reprezante, e konsa li reprezante menm konfli a menm ki te konfwonte Millerit yo nan istwa pwofetik yo.
Pretann ke « vòlè pèp ou a » nan vèsè katòz la se Etazini, se yon paralèl pafè ak Pwotestan yo nan istwa Milerit la ki te pretann vòlè yo te reprezante Antyòchis Epifan. Kontwovès la ap netwaye salte a nan lò ak ajan an, men kestyon ki pi enpòtan an se ke yo pèmèt kontwovès la mennen sila yo Malachi chapit twa reprezante pa Levit yo pou etidye Pawòl pwofetik Bondye a pi pwofondman pase tout tan anvan. « Nonm bwòs pousyè a » nan rèv William Miller la ap bale pyès monnen ak bijou kontrefè yo soti nan chanm nan kounye a, anvan travay Li pou rasanble bijou otantik yo ankò nan yon lòd pafè ki klere dis fwa pi plis pase solèy la.
Yo te pèmèt konfli a fèt pou akonpli travay sa a menm, paske nou resevwa avètisman sa a: “Bondye pral leve pèp Li a; si lòt mwayen echwe, erezi pral antre nan mitan yo, e sa pral pase yo nan Van an, pou separe pay la ak ble a. Senyè a rele tout moun ki kwè pawòl Li a pou yo reveye soti nan dòmi. Yon limyè presye vini, ki apwopriye pou tan sa a. Se verite Bib la, k ap montre danje ki deja sou tèt nou. Limyè sa a ta dwe mennen nou nan yon etid dilijan de Ekriti yo ak nan yon egzamen ki pi sevè sou pozisyon nou soutni yo. Bondye ta vle pou tout aspè ak tout pozisyon verite yo fouye byen fon epi avèk pèseverans, ak lapriyè ak jèn. Moun k ap kwè yo pa dwe repoze nan sipozisyon ak nan lide vag sou sa ki konstitiye verite.”
“Erezi” li pèmèt epi li sèvi avè yo pou reveye sen li yo ki t ap dòmi yo se “ansyen konfli.”
“Nan listwa ak nan pwofesi, Pawòl Bondye a montre konfli ki dire lontan ant verite ak erè a. Konfli sa a toujou ap kontinye. Bagay ki te rive deja yo ap repete ankò. Ansyen polemik yo pral resisite, epi nouvo teyori pral leve san rete. Men, pèp Bondye a, ki nan kwayans yo ak nan akonplisman pwofesi a te jwe yon pati nan pwoklamasyon mesaj premye, dezyèm, ak twazyèm zanj yo, konnen kote yo kanpe. Yo gen yon eksperyans ki pi presye pase bon lò. Yo dwe rete fèm tankou yon wòch, kenbe kòmansman konfyans yo byen fèm jouk nan fen an.” Selected Messages, book 2, 109.
Kontwovès konsènan “vòlè pami pèp ou a” se yon ansyen kontwovès ki soti nan istwa Milerit la; se li menm ki “kòmansman konfyans yo,” yo menm yo resevwa lòd pou yo kenbe “fèm jouk nan lafen.” “Kòmansman” “konfyans” san karant-kat mil yo se verite fondamantal yo, ki reprezante sou tablo pyonye 1843 ak 1850 yo.
“Lènmi an ap chèche detounen lespri frè ak sè nou yo anba travay preparasyon yon pèp pou kanpe fèm nan dènye jou sa yo. Sofis li yo fèt pou mennen lespri yo lwen danje ak devwa lè n ap viv la. Yo pa konsidere ditou limyè Kris la te soti nan syèl la pou vin bay Jan pou pèp li a. Yo anseye ke sèn ki jis devan nou yo pa gen ase enpòtans pou yo ta resevwa yon atansyon espesyal. Yo rann verite ki soti nan syèl la san efè, epi yo vòlè pèp Bondye a eksperyans li te fè nan tan pase a, pou yo ba li yon fo syans nan plas li.”
“Men sa Seyè a di konsa: Kanpe nan chemen yo, gade byen, epi mande pou ansyen santye yo, kote bon chemen an ye, epi mache ladan li.”
“Pa kite pèsonn chèche rache fondasyon lafwa nou an,—fondasyon ki te poze nan kòmansman travay nou an, pa etidye Pawòl la avèk lapriyè ansanm ak pa revelasyon. Se sou fondasyon sa yo nou ap bati depi senkant dènye ane yo. Moun ka sipoze yo jwenn yon nouvo chemen, epi yo ka poze yon fondasyon ki pi solid pase sa ki deja poze a. Men sa se yon gwo twonpri. Pèsonn pa ka poze yon lòt fondasyon pase sa ki deja poze a.”
“Nan tan pase yo, anpil moun te pran sou yo pou bati yon nouvo lafwa, pou tabli nouvo prensip. Men konbyen tan konstriksyon yo a te kanpe?—Li pa t pran tan pou l tonbe; paske li pa t fonde sou Wòch la.
“Èske premye disip yo pa t oblije fè fas ak pawòl lèzòm? Èske yo pa t oblije koute fo teyori, epi answit, apre yo te fin fè tout bagay, rete fèm, pandan yo t ap di: ‘Pèsonn pa ka poze yon lòt fondasyon pase sa ki deja poze a’?”
“Se konsa, nou dwe kenbe kòmansman asirans nou an fèm jouk sa kaba. Pawòl ki gen pouvwa yo te voye pa Bondye ak pa Kris bay pèp sa a, pou fè yo soti nan mond lan, pwen pa pwen, pou antre yo nan limyè klè verite prezan an. Avèk bouch yo touche ak dife sen, sèvitè Bondye yo te pwoklame mesaj la. Pawòl diven an mete sele li sou otantisite verite yo te pwoklame a.” Review and Herald, 3 mas 1904.
“Ansyen chemen” Jeremi yo se “fondasyon ki te poze nan kòmansman travay nou an.” Verite sa yo te tabli “sou Wòch la,” e nan istwa Millerit la, verite fondamantal sa yo te mesaj “verite prezan” ki te pwoklame an 1842, 1843 ak 1844.
“Se pou Bondye ede nou resevwa pawòl mwen te pale yo. Se pou moun ki kanpe kòm veyatè Bondye sou miray Siyon yo se moun ki kapab wè danje yo anvan pèp la,—moun ki kapab fè diferans ant verite ak erè, jistis ak enjistis.
“Avètisman an vini: yo pa dwe pèmèt anyen antre ki ta boulvèse fondasyon lafwa a sou ki nou ap bati depi lè mesaj la te vini an 1842, 1843, ak 1844. Mwen te nan mesaj sa a, e depi lè sa a mwen te kanpe devan lemonn, fidèl ak limyè Bondye te ban nou an. Nou pa gen entansyon retire pye nou sou platfòm kote yo te mete yo a pandan, chak jou, nou t ap chèche Senyè a avèk lapriyè sensè, nan rechèch limyè. Èske nou panse mwen ta ka abandone limyè Bondye ban mwen an? Li dwe tankou Wòch Etènèl la. Li te gide m depi lè yo te ban mwen li. Frè ak sè m yo, Bondye vivan, li ap gouvènen, e li ap travay jodi a. Men li sou volan an, e nan pwovidans li li ap vire volan an ann akò ak pwòp volonte pa li. Pa kite lèzòm mare tèt yo ak dokiman, pandan y ap di sa yo pral fè, ak sa yo pa pral fè. Se pou yo mare tèt yo ak Senyè Bondye syèl la. Lè sa a, limyè syèl la va klere nan tanp nanm nan, epi n ap wè delivrans Bondye.” Review and Herald, 14 avril 1903.
Mesaj ki te pwoklame “an 1842, 1843, ak 1844” la se mesaj ki reprezante sou tablo pyonye 1843 a. Nan mwa me 1842, yo te enprime twasan tablo 1843. Ellen White ak tout pyonye yo te rann temwayaj ke tablo a te yon akonplisman lòd ki nan Habakuk chapit de a pou ekri vizyon an epi fè l klè sou tab. Nan menm istwa sa a te gen twasan predikatè Millerit, e istoryen SDA yo rann temwayaj sou lefèt ke yo tout te sèvi ak tablo 1843 a.
Ki sa ki ta pouse yon moun deklare ke idantifikasyon pyonye yo te bay Wòm kòm “vòlè pèp ou a,” jan sa reprezante sou tablo a, se yon erè? Ki sa ki ta pouse yon moun aksepte deklarasyon sa a? Men, ki sa ki pouse nou menm ki pretann nou aksepte konpreyansyon pyonye yo, selon ki Wòm senbolize pa ekspresyon an, “vòlè pèp ou a,” epi poutan, an reyalite, nou pa kapab defann konpreyansyon sa a pou tèt nou?
Nan premye atik la nou te site pasaj sa a:
“Kèlkeswa pwogrè entelektyèl lèzòm ka rive fè, li pa dwe panse menm pou yon ti moman pa gen nesesite pou yon rechèch pwofon ak kontinyèl nan Ekriti yo pou jwenn yon pi gwo limyè. Antanke yon pèp, nou resevwa apèl la, chak moun pèsonèlman, pou nou etidyan pwofesi. Nou dwe veye avèk anpil seryezite pou nou ka disène nenpòt reyon limyè Bondye va prezante nou.” Testimonies, volim 5, 708.
Mwen soutni ke “limyè Bondye” ap prezante kounye a “ban nou” se lefètke nou poko fin reveye nèt sou responsablite nou pou nou konprann pèsonèlman premye kenz vèsè Danyèl onz la, e ke nou pa t konprann vèsè trèz rive kenz nan menm chapit sa a reprezante verite ki akonpli dènye pirifikasyon ak seleman san karannkat mil yo. Si pa t gen okenn erezi ki ta antre nan istwa sa a menm, sa ta bay prèv ke nou byen reveye. Men konfli sa a pwouve kontrè a.
“Fètke pa gen okenn konfli ni okenn ajitasyon pami pèp Bondye a pa ta dwe konsidere kòm prèv final ke yo kenbe fèm nan bon doktrin. Gen rezon pou nou pè ke yo ka pa ap fè yon distenksyon klè ant verite ak erè. Lè pa gen okenn nouvo kestyon ki leve atravè rechèch nan Ekriti yo, lè pa gen okenn diferans opinyon ki parèt ki ta pouse moun fouye Labib la pou tèt pa yo afin yo asire yo ke yo gen verite a, pral gen anpil moun kounye a, menm jan ak nan tan lontan, ki pral kenbe tradisyon epi adore sa yo pa konnen....”
Bondye ap leve pèp Li a; si lòt mwayen yo echwe, erezi ap antre nan mitan yo, e sa ap pase yo nan Van, pou separe pay la ak ble a. Seyè a rele tout moun ki kwè pawòl Li pou yo reveye soti nan dòmi. Yon limyè presye vini, ki apwopriye pou tan sa a. Se verite Bib la, ki montre danje ki deja sou nou. Limyè sa a dwe mennen nou nan yon etid dilijan sou Ekriti yo ak nan yon egzamen ki pi sevè sou pozisyon nou kenbe yo. Bondye vle pou tout aspè ak tout pozisyon verite a fouye nèt ale, avèk pèseverans, avèk lapriyè ak jèn. Kwayan yo pa dwe repoze yo sou sipozisyon ak lide ki pa byen defini konsènan sa ki konstitiye verite a. Lafwa yo dwe byen fèm chita sou pawòl Bondye, pou lè tan eprèv la va rive epi yo mennen yo devan konsèy pou yo reponn konsènan lafwa yo, yo kapab bay rezon espwa ki nan yo a, avèk dousè ak krentif.
“Ajite, ajite, ajite. Sijè nou prezante devan lemonn yo dwe yon reyalite vivan pou nou. Li enpòtan pou, nan defann doktrin nou konsidere kòm atik fondamantal lafwa yo, nou pa janm pèmèt tèt nou sèvi ak agiman ki pa nèt ale solid.” Testimonies, volim 5, 708.
Pandan n ap avanse nan konsiderasyon sa a sou vòlè pèp Bondye a, nou pral demontre ke agiman sou vèsè katòz nan Danyèl onz ant Pwotestan yo ak Millerit yo idantik ak agiman ant nouvo entèpretasyon prive a ak entèpretasyon ki soutni ke se Etazini, epi non pa Wòm, ki tabli vizyon an. Pozisyon ki fè konnen The Great Controversy sèvi ak ekspresyon “ansyen mond lan” pou idantifye istwa pase a se yon “sipozisyon ak lide mal defini”, epi li se yon ilistrasyon yon “agiman ki pa totalman solid.”
Moun ki sèvi ak pasaj sa a pou soutni sipozisyon yo ke Milerit yo te nan erè lè yo te idantifye Wòm kòm piyajè pèp ou a, ta dwe akonpli obligasyon kretyen yo epi retrakte deklarasyon yo an piblik, paske li pa soutnab ni gramatikalman ni istorikman. Pou sila yo ki chita sou kote nan konfli sa a, nou gen responsablite pou nou byen separe pawòl verite a, paske yo rele nou pou nou vin moun ki etidyan pwofesi, pa disip lide yon moun.
Moun tòde Ekriti yo pou pwòp destriksyon pa yo.
Epi konsidere pasyans Senyè nou an kòm delivrans; menm jan frè nou renmen anpil la, Pòl, dapre sajès ki te ba li a, te ekri nou tou; menm jan li fè sa nan tout lèt li yo, lè li pale nan yo sou bagay sa yo; pami yo gen kèk bagay ki difisil pou konprann, bagay moun ki pa gen enstriksyon e ki enstab yo tòde, menm jan yo fè sa tou ak lòt Ekriti yo, pou pwòp destriksyon pa yo. Se poutèt sa, nou menm, byenneme, paske nou konnen bagay sa yo davans, veye pou nou pa kite nou mennen ale nan erè mechan yo, epi pou nou pa tonbe kite pwòp fèmte nou. Men, grandi nan gras, ak nan konesans Senyè nou ak Sovè nou Jezikri. Se pou li glwa, ni kounye a ni pou tout tan. Amèn. 2 Pyè 3:15–18.
Pyè deklare se “moun ki pa gen konesans e ki pa estab” yo ki “tòde” Ekriti yo “pou pwòp destriksyon pa yo.” An akò ak reyalite sa a, gen avètisman Sè White repete ban nou pou nou etidye pou tèt pa nou. Si nou pa ap akonpli responsablite nou pou nou vin etidyan pwofesi, se pwòp destriksyon pa nou nou ap detèmine.
Se vòlè pami pèp ou a ki tabli vizyon an, e Salomon idantifye ke kote pa gen vizyon, pèp la peri.
Lè pa gen vizyon, pèp la peri; men, moun ki kenbe lalwa a, li ere. Pwovèb 29:18.
Youn nan definisyon mo “peri” a se vin tounen toutouni. Kote gen yon konpreyansyon ki pa kòrèk sou vizyon an, sa baze sou lefèt ke senbòl ki tabli vizyon an swa pa konprann, swa konprann mal. Pou w pami sila yo ki peri nan avètisman Salomon an, se asire toutouni a ki reprezante pa Laodiseyen yo, yo menm Seyè a pral vomi soti nan bouch li lè lwa dimanch la, ki pral vini byento a, rive. Poukisa nou ta aksepte yon lide ki denature sans klè kòmantè Sè White yo sou ansyen ak nouvo mond lan, epi ki rejte idantifikasyon Millerit la, selon sa se Wòm ki tabli vizyon an, sa ki te dirèkteman reprezante sou tablo 1843 a, ki reprezante verite fondamantal Adventis yo, e ki se Kris la, Wòch Laj yo, ki reprezante nan tout ilistrasyon sakre sou fondasyon yo?
“Men, tout bilding yo leve sou okenn lòt fondasyon pase Pawòl Bondye a va tonbe. Moun ki, tankou Jwif yo nan epòk Kris la, bati sou fondasyon lide ak opinyon lèzòm, sou fòm ak seremoni envansyon lèzòm, oswa sou nenpòt zèv li kapab fè endepandamman de gras Kris la, ap leve estrikti karaktè li sou sab k ap glise. Tanpèt feròs tantasyon yo va baleye fondasyon sab la, epi yo va kite kay li tounen yon debri sou rivaj tan an.
“‘“Se poutèt sa, men sa Senyè Bondye a di, … M ap mete jijman sou liy lan, ak jistis sou plon an; lagrèl la va bale refij manti yo, epi dlo yo va debòde sou kote yo kache a.” Ezayi 28:16, 17.
“Men, jodi a, mizèrikòd ap sipliye pechè a. ‘Menm jan m ap viv la, se sa Senyè Bondye a di, mwen pa pran plezi nan lanmò mechan an; men pito pou mechan an vire do bay chemen li, pou l viv: vire tounen, vire tounen kite move chemen nou yo; paske poukisa nou ta mouri?’ Ezekiel 33:11. Vwa k ap pale ak sila yo ki pa repanti jodi a, se vwa Moun sa a ki te rele nan doulè kè pandan Li t ap gade vil Li te renmen an: ‘O Jerizalèm, Jerizalèm, ou menm ki touye pwofèt yo, epi ki kalonnen ak wòch moun yo voye ba ou yo! konbyen fwa mwen te vle rasanble pitit ou yo ansanm, menm jan yon poul rasanble ti poul pa li yo anba zèl li, men nou pa t vle! Men, kay nou an kite pou nou, li vin tounen yon dezè.’ Luke 13:34, 35, R.V. Nan Jerizalèm, Jezi te wè yon senbòl mond lan ki te rejte epi meprize gras Li a. Li t ap kriye, O kè tèt di, pou ou! Menm lè dlo nan je Jezi yo te koule sou mòn nan, Jerizalèm te ka toujou repanti, epi chape anba kondanasyon li. Pandan yon ti tan ankò, Don syèl la t ap tann pou li aksepte Li. Konsa, O kè, Kris la toujou ap pale avèk ou nan ton lanmou: ‘Men, mwen kanpe devan pòt la, e mwen frape: si yon moun tande vwa Mwen, epi louvri pòt la, m ap antre lakay li, m ap soupe avèk li, e li menm avè m.’ ‘Koulye a se tan ki akseptab la; men, koulye a se jou delivrans lan.’ Revelation 3:20; 2 Corinthians 6:2.”
“Nou menm k ap mete espwa nou sou pwòp tèt nou, n ap bati sou sab la. Men li poko twò ta pou nou chape anba destriksyon k ap vini an. Anvan tanpèt la pete, kouri al jwenn fondasyon ki sèten an. ‘Men sa Senyè Bondye a di: Gade, m ap mete nan Siyon yon wòch kòm fondasyon, yon wòch éprouve, yon pyè ang presye, yon fondasyon ki fèm: moun ki kwè a p ap prese.’ ‘Vire je nou sou Mwen, epi n a sove, nou tout ki nan dènye bout tè a; paske se Mwen menm ki Bondye, pa gen okenn lòt.’ ‘Ou pa bezwen pè, paske Mwen avèk ou; pa dekouraje, paske se Mwen menm ki Bondye ou; M ap fòtifye ou; wi, M ap ede ou; wi, M ap soutni ou avèk men dwat jistis Mwen an.’ ‘Nou p ap wont ni nou p ap konfonn pou tout tan.’ Ezayi 28:16, R.V.; 45:22; 41:10; 45:17.” Thoughts from the Mount of Blessing, 150–152.
N ap kontinye etid sa a nan pwochen atik la.