Tèm nan nan vèsè onz ak douz yo se monte ak tonbe wa sid la, menm jan an tou se dènye monte ak tonbe Etazini, jan li reprezante nan dènye prezidan an nan vèsè de a, kòm dènye reprezantan tèren pouvwa dragon an; ansanm ak dènye monte ak tonbe Nasyonzini an, jan sa reprezante nan vèsè twa ak kat yo. Vèsè senk rive nèf yo reprezante istwa pouvwa papal la depi 538 rive 1798. Ane 538 make bay pouvwa a pouvwa papal la, ane 1798 make blesi mòtèl papote a, e poutèt sa vèsè senk rive nèf yo reprezante dènye monte ak tonbe bèt la. Vèsè dis make ane 1989 kòm tonbe wa sid la, jan sa te reprezante nan ansyen Inyon Sovyetik la.

“Chak nasyon ki te parèt sou sèn aksyon an te resevwa pèmisyon pou okipe plas li sou latè, pou yo te ka wè si li t ap akonpli objektif ‘Veyatè a ak Sila ki Sen an.’ Pwofesi a te trase monte ak tonbe gwo anpi mond lan yo—Babilòn, Mèd-Pès, Lagrès, ak Wòm. Avèk chak ladan yo, menm jan ak nasyon ki te gen mwens pouvwa yo, istwa a te repete tèt li. Chak te gen peryòd eprèv pa li, chak te echwe, glwa li te fennen, pouvwa li te disparèt, epi plas li te pran pa yon lòt....”

“Soti nan leve ak tonbe nasyon yo jan sa parèt klè nan paj Ekriti Sen yo, yo bezwen aprann kijan tout glwa ki senpleman deyò ak glwa monn nan pa vo anyen. Babilòn, avèk tout pouvwa li ak tout mayifisans li, yon bagay mond nou an pa janm wè ankò depi lè sa a,—pouvwa ak mayifisans ki, pou pèp epòk sa a, te sanble tèlman estab e dirab,—ala nèt li disparèt! Tankou ‘flè zèb la’ li peri. Konsa tou, tout sa ki pa gen Bondye kòm fondasyon li peri. Se sèlman sa ki mare ak plan Li epi ki eksprime karaktè Li ki ka dire. Prensip Li yo se sèl bagay fèm mond nou an konnen.” Education, 177, 184.

Vèsè onz ak douz yo idantifye dènye leve ak dènye tonbe wa sid la, jan Larisi reprezante l. Vèsè trèz rive kenz yo idantifye dènye leve ak dènye tonbe Etazini. Tout naratif pwofetik chapit onz la bati sou estrikti leve ak tonbe wayòm yo. Etidyan pwofesi a dwe konsidere reyalite sa a si li vle gen nenpòt posibilite pou li byen separe mesaj pwofetik chapit onz la.

Pèspektiv fondamantal Danyèl chapit onz la se ke li fèt ak ilistrasyon repete sou leve ak tonbe wayòm yo. Lè Sè White te deklare, “Se konsa wayòm Medo-Pès la, ansanm ak wayòm Grès ak Wòm yo, te peri,” li ap idantifye “Grès” kòm dragon an, “Wòm” kòm bèt la, epi “Medo-Pès” kòm fo pwofèt la. Li ap idantifye dènye leve ak dènye tonbe dènye wayòm tèren an, ki gen ladan dragon an, bèt la ak fo pwofèt la, ki kòmanse leve yo nan lwa dimanch la epi ki mennen mond lan rive Amagedon, nan akonplisman Revelasyon 16:12–21. Li ap dirije pèp Bondye a sou “leve ak tonbe nasyon yo jan sa parèt klè nan paj Ekriti Sen yo” kòm pèspektiv pou itilize afin “aprann kijan tout glwa ki senpleman ekstèn ak monn nan pa vo anyen.”

Rezon ki fè nou bezwen “aprann jan glwa ki sèlman ekstèn ak monn lan pa vo anyen,” se pou nou konprann pi byen ankò ke tout bagay peri “ki pa gen Bondye kòm fondasyon li.” Se poutèt sa, se yon kestyon lavi oswa lanmò pou gen Bondye oswa pou pa gen Bondye kòm fondasyon ou. Depi nan pwen sa a nan devlopman panse a, Sè White defini sa sa vle di pou gen Bondye kòm fondasyon ou lè li deklare, “Se sèlman sa ki mare ak objektif Li epi ki eksprime karaktè Li ki ka dire.” Li sot esplike ke tout bagay ki pa sou fondasyon Bondye peri, e ke gen yon kalifikasyon doub pou sa ki bati sou fondasyon an: si yon bagay “mare ak objektif Li,” epi si li “eksprime karaktè Li.” Karaktè Li se fondasyon Li.

Apre sa, nan dènye fraz paragraf la, li deklare ke “Prensip Li yo se sèl bagay fèm mond nou an konnen.” Karaktè Bondye se prensip Li yo, e prensip Li yo eksprime karaktè Li. Se yon kesyon lavi oswa lanmò selon jan limanite antre an relasyon ak Bondye kòm fondman tout bagay. Mwen soutni ke estrikti fondamantal chapit onz nan liv Danyèl la bati sou naratif monte ak tonbe wayòm yo. Gen yon pasaj kote Enspirasyon an fè nou konnen yon kalite etid ki kòrèk.

“Gen yon etid listwa ki pa dwe kondane. Istwa sakre te youn nan etid yo nan lekòl pwofèt yo. Nan dosye fason Li te aji avèk nasyon yo, yo te trase mak pye Jewova. Konsa tou jodi a, nou dwe konsidere fason Bondye aji avèk nasyon latè yo. Nou dwe wè nan listwa akonplisman pwofesi yo, etidye fonksyònman Pwovidans lan nan gwo mouvman refòm yo, epi konprann pwogrè evènman yo nan rasanbleman nasyon yo pou dènye konfli gwo kontwovès la.” The Ministry of Healing, 441.

Yon etid istwa ki sanktifye idantifye kòm etid sou fason Bondye aji ak nasyon sou tè a, epi tou sou kondwit pwovidansyèl Bondye nan mouvman refòm Li yo; konsa, yon istwa sanktifye gen ladan li yon liy etid ekstèn ak yon liy etid entèn. Objektif sèvi ak istwa pou konfime Pawòl pwofetik Bondye a se sèvi ak istwa pwofetik sa a pou “konprann pwogrè evènman yo nan rasanbleman nasyon yo pou konfli final gwo konfli a.” Paragraf anvan an soti nan Sè White te pran nan yon eksplikasyon trè klere sou nesesite pou bati yon modèl pwofetik nan istwa sakre ki baze sou estrikti fondamantal ki reprezante nan “leve ak tonbe” wayòm yo.

“Kòm yon preparasyon pou travay kretyen, anpil moun panse li esansyèl pou yo jwenn yon konesans laj sou ekriti istorik ak teyolojik. Yo sipoze konesans sa a ap yon èd pou yo nan anseye levanjil la. Men etid laboriye yo fè sou opinyon lèzòm gen tandans febli ministè yo, olye pou l ranfòse li. Lè m wè bibliyotèk ki chaje ak gwo volim lou plen ak konesans istorik ak teyolojik, mwen panse: Poukisa depanse lajan pou sa ki pa pen? Sizyèm chapit Jan an di nou plis pase sa yo ka jwenn nan travay konsa. Kris la di: ‘Se mwen menm ki Pen Lavi a: moun ki vini jwenn Mwen p ap janm grangou; epi moun ki kwè nan Mwen p ap janm swaf.’ ‘Se mwen menm ki Pen vivan an ki desann soti nan syèl la: si yon moun manje Pen sa a, l ap viv pou tout tan.’ ‘Moun ki kwè nan Mwen gen lavi etènèl.’ ‘Pawòl m ap pale nou yo, yo se lespri, e yo se lavi.’ Jan 6:35, 51, 47, 63.”

“Gen yon etid istwa ki pa dwe kondane. Istwa sakre te youn nan matyè yo nan lekòl pwofèt yo. Nan dosye sa Bondye te fè ak nasyon yo, yo te swiv tras pye Jewova. Konsa tou jodi a, nou dwe konsidere fason Bondye aji ak nasyon latè yo. Nou dwe wè nan istwa akonplisman pwofesi a, etidye fason Pwovidans ap travay nan gwo mouvman refòm yo, epi konprann pwogrè evènman yo nan rasanbleman nasyon yo pou dènye konfli gwo lit la.”

Yon etid konsa va bay yon vizyon laj e konplè sou lavi. Li va ede nou konprann yon bagay sou relasyon li yo ak depandans li yo, kijan, yon fason ki mèvèye, nou mare ansanm nan gran fratènite sosyete ak nasyon yo, epi jis nan ki gran mezi opresyon ak degradasyon yon sèl manm reprezante yon pèt pou tout moun.

“Men istwa, jan yo etidye l anjeneral, konsène ak reyalizasyon lèzòm, viktwa li yo nan lagè, siksè li nan rive jwenn pouvwa ak grandè. Yo pèdi vizyon sou aksyon Bondye nan zafè lèzòm. Genyen kèk moun sèlman ki etidye jan objektif Li ap reyalize nan monte ak tonbe nasyon yo.

“Epi, nan yon gran mezi, teyoloji, jan yo etidye l e jan yo anseye l, se sèlman yon dosye sou espekilasyon lèzòm, ki sèvi sèlman pou ‘fènwa konsèy la ak pawòl san konesans.’ Twò souvan, sa ki pouse moun rasanble tout anpil liv sa yo se pa tèlman yon dezi pou jwenn manje pou lespri ak nanm, men pito yon anbisyon pou vin familye ak filozòf ak teyolojyen, yon dezi pou prezante Krisyanis la bay pèp la nan tèm ak pwopozisyon erid.”

“Se pa tout liv yo ekri ki kapab sèvi objektif yon lavi sen. ‘Aprann nan men Mwen,’ Gran Anseyan an te di, ‘pran jouk Mwen sou nou,’ ‘aprann dousè Mwen ak imilite Mwen.’ Ògèy entelektyèl nou an p ap ede nou kominike ak nanm k ap peri paske yo manke pen lavi a. Nan etid liv sa yo, nou ap pèmèt yo pran plas leson pratik nou ta dwe ap aprann nan men Kris la. Ak rezilta etid sa a, pèp la pa jwenn manje. Trè piti nan rechèch sa a ki fatige lespri a anpil bay sa ki va ede yon moun vin yon ouvriye ki reyisi nan travay pou nanm yo.”

“Sovè a te vini ‘pou preche bon nouvèl la bay pòv yo.’ Lik 4:18. Nan ansèyman Li yo, Li te sèvi ak mo ki pi senp yo ak senbòl ki pi klè yo. Epi yo di ke ‘moun òdinè yo te koute Li ak kè kontan.’ Mak 12:37. Moun k ap chèche fè travay Li pou tan sa a bezwen yon konpreyansyon ki pi pwofon sou leson Li te bay yo.

“Pawòl Bondye vivan an se pi wo pase tout lòt edikasyon. Moun k ap sèvi pèp la bezwen manje nan pen lavi a. Sa ap ba yo fòs espirityèl; konsa, y ap pare pou sèvi tout kategori moun.” The Ministry of Healing, 441–443.

Sè White esplike pi lwen ke rekonèt manifestasyon puisans Bondye nan etabli wa ak retire wa selon chwa wa yo, se vrè filozofi etid istorik la.

“Nan istwa nasyon yo, etidyan Pawòl Bondye a ka wè akonplisman literal pwofesi diven an. Babilòn, kraze e brize finalman, disparèt paske, nan pwosperite li, chèf li yo te konsidere tèt yo kòm endepandan de Bondye, e yo te atribye glwa wayòm yo a akonplisman lèzòm. Wayòm Med-Pès la te sibi kòlè Syèl la paske, ladan li, lalwa Bondye a te pilonnen anba pye. Lakrent Senyè a pa t jwenn plas nan kè gwo majorite pèp la. Mechanste, blasfèm, ak koripsyon te gen dominasyon. Wayòm ki te vini apre yo te menm pi ba e pi koripsyon toujou; e yo te desann pi ba toujou, e pi ba ankò, sou echèl valè moral la.”

“Pouvwa chak chèf egzèse sou tè a soti nan Syèl la; epi se sou fason li sèvi ak pouvwa sa a yo ba li a siksè li depann. Pou chak moun, pawòl Veyatè diven an se: ‘Mwen te mare ren ou, byenke ou pa t konnen Mwen.’ Ezayi 45:5. Epi pou chak moun, pawòl yo te di Nebikadneza nan tan lontan an se leson lavi a: ‘Kraze ak peche ou yo pa jistis, ak mechanste ou yo lè ou montre mizèrikòd anvè pòv yo; petèt sa va fè trankilite ou dire pi lontan.’ Danyèl 4:27.”

“Pou konprann bagay sa yo,—pou konprann ke ‘jistis leve yon nasyon anlè;’ ke ‘twòn nan etabli pa jistis,’ epi li ‘soutni pa mizèrikòd;’ pou rekonèt aplikasyon prensip sa yo nan manifestasyon pouvwa Li menm ki ‘wete wa, e ki tabli wa,’—sa se konprann filozofi listwa a. Pwovèb 14:34; 16:12; 20:28; Danyèl 2:21.

“Se nan pawòl Bondye a sèlman sa a parèt aklè. Isit la yo montre ke fòs nasyon yo, menm jan ak fòs moun endividyèl yo, pa jwenn ni nan opòtinite ni nan mwayen ki sanble fè yo envensib; li pa jwenn nan grandè yo fè lwanj pou li. Yo mezire l dapre fidelite ak ki yo akonpli bi Bondye.” Prophets and Kings, 501, 502.

Tèm ki nan vèsè onz ak douz yo se monte ak tonbe wa sid la; men pi enpòtan toujou, vèsè sa yo make sele san karannkat mil yo, ansanm ak dezyèm nan twa tès ki te kòmanse nan tan lafen an an 1989, jan sa reprezante nan vèsè dis la.

Seleman sa a reprezante pa Danyèl nan twou lyon yo, twa diyitè yo nan fou dife a, Danyèl ak twa diyitè yo k ap lapriyè pou yo konprann rèv Nebikadneza sou estati bèt yo nan chapit de a, Danyèl k ap lapriyè lapriyè Levitik vennsis la nan chapit nèf la, saj yo ki konprann ogmantasyon konesans lan, Jozye ki gen peche li wete nan Zakari chapit twa, Zowobabèl nan chapit kat, Jozèf ki vin dezyèm chèf nan Lejip, disip yo nan chanm anwo a pandan dis jou anvan Pannkòt, Millerit yo nan reyinyon kan Exeter la, Laza k ap mennen pwosesyon an nan Antre Triyonfal la, ak san karannkat mil yo nan Revelasyon chapit sèt la.

Vèsè onz la te rive an 2014, nan kòmansman lagè Ikrèn nan, e nan mwa Jiyè 2023 tès vizyèl la, kote pèp Bondye a “vin blan”, te kòmanse. Senkyèm liy nan chapit onz la se vèsè trèz rive kenz.

Apèsi senkyèm liy lan

Paske wa nò a va retounen, e li va rasanble yon foul moun ki pi gwo pase premye a; epi, apre kèk ane, li va sètènman vini ak yon gwo lame ak anpil richès. E nan tan sa yo, anpil va leve kont wa sid la; moun vyolan pami pèp ou a va leve tèt yo pou akonpli vizyon an; men yo va tonbe. Konsa, wa nò a va vini, li va monte yon ranpa, epi li va pran vil ki pi byen fòtifye yo; e fòs sid la p ap ka kenbe tèt, ni twoup li te chwazi yo; ni p ap gen fòs pou kenbe tèt. Danyèl 11:13–15.

Vèsè sa yo te akonpli an 200 av. J.-K., epi yo idantifye Batay Panium nan, ki gen ladan wa opoze yo ansanm ak alyans yo; e vèsè sa yo tou make pwen nan listwa kote Wòm payen an te fè premye afimasyon li nan listwa Danyèl onz la. Vèsè sa yo gen ladan yo leve final ak tonbe sizyèm wayòm pwofesi biblik la, men tou listwa biblik Kris la ki t ap vizite Sezare Filip, kote Pyè sitiye sele san karannkat mil yo. Listwa sa a sèvi kòm tip sele san karannkat mil yo avèk rive twazyèm nan twa eprèv chapit douz la, ki konsiste nan yo te “pirifye, fè blan epi eprouve.”

Twa vèsè sa yo mennen nan vèsè sèz la, kote lalwa dimanch Ozetazini an reprezante. Lè reyinyon kan Exeter la te fini nan dat 17 out 1844, vyèj saj yo te pote mesaj Kri a Minwi a sou tout kot lès Ozetazini an pandan swasant-sis jou. Gen yon peryòd kote tout vyèj yo leve, epi youn nan klas yo pa gen lwil, ansanm ak tout sa sa idantifye. Lè non Simon Bàjona te chanje pou Pyè, sa make seleman san karannkat mil yo. Depi pwen sa a, Jezi te kòmanse anseye disip yo konsènan evènman ki gen rapò ak kwa a.

Lakwa a se yon senbòl fen tan gras la, epi William Miller, ki te reprezante pa Jan Batis, ki li menm te reprezante pa Eli, te leve pou prezante “evènman ki gen rapò ak fen tan gras la,” menm jan Jan Batis ak Eli toude te fè sa. Jan te di sa konsa.

Men, lè li wè anpil nan Farizyen yo ak Sadiseyen yo vini nan batèm li a, li di yo: O ras sèpan pwazon, ki moun ki te avèti nou pou nou chape anba kòlè ki gen pou vini an? Matye 3:7.

Élie l’a dit de cette manière.

Epi Akab fè yon Achera; epi Akab te fè plis toujou pou pwovoke Seyè a, Bondye Izrayèl la, pou l fache, pase tout wa Izrayèl ki te vini anvan li yo. Sou rèy li a, Iyèl, moun Betèl la, rebati Jeriko: li poze fondasyon li sou Abiram, premye pitit gason li, epi li mete pòtay li yo kanpe sou Segoub, pi piti pitit gason li, dapre pawòl Seyè a, pawòl li te di pa mwayen Jozye, pitit gason Noun nan. Epi Eli, Tichbit la, ki te pami moun ki t ap viv nan Galaad yo, di Akab: Menm jan Seyè a, Bondye Izrayèl la, vivan an, devan li menm mwen kanpe a, pa pral gen lawouze ni lapli pandan ane sa yo, eksepte dapre pawòl mwen. 1 Wa 16:33–17:1.

Pandan l t ap pale konsènan travay William Miller kòm yon refòmatè modèn, Sè White te deklare:

“Sa te nesesè pou lèzòm te reveye sou danje ki te devan yo; pou yo te souke pou yo prepare tèt yo pou evènman solanèl ki anrapò ak fèmti tan gras la.” The Great Controversy, 310.

Sis dènye vèsè yo nan Danyèl onz la reprezante “evènman ki gen rapò ak fen tan gras la.” Evènman sa yo te desele nan tan lafen an an 1989, e yo te revele klèman.

“Anvan kwa li a, Sovè a te esplike disip li yo ke yo t ap mete li a lanmò e ke li t ap leve soti nan tonbo a ankò, e zanj yo te prezan pou enprime pawòl li yo nan lespri ak nan kè yo. Men disip yo t ap tann delivrans tanporèl anba jouk women an, e yo pa t ka sipòte panse ke Sila a nan ki tout espwa yo te santre a ta soufri yon lanmò ignominye. Pawòl yo te bezwen sonje yo te chase soti nan lespri yo; e lè tan eprèv la rive, li jwenn yo san preparasyon. Lanmò Jezi te detwi espwa yo nèt ale tankou si li pa t janm avèti yo davans. Konsa, nan pwofesi yo, lavni an ouvri devan nou osi klèman jan li te ouvri devan disip yo pa pawòl Kris la. Evènman ki gen rapò ak fèmti tan gras la ak travay preparasyon pou tan detrès la prezante aklè. Men, foul moun yo pa gen plis konpreyansyon sou verite enpòtan sa yo pase si yo pa t janm revele yo. Satan ap veye pou l rache tout enpresyon ki ta fè yo vin saj pou sali, e tan detrès la pral jwenn yo san yo pa pare.” The Great Controversy, 595.

Se te nan Sezare Filip, ki se Panyòm, ki se vèsè trèz rive kenz, ke Kris te kòmanse anseye disip Li yo konsènan kwa a; konsa, sa te sèvi kòm yon tip pou istwa reyinyon kan Exeter la jouk rive 22 oktòb 1844. Nan kòmansman mouvman refòm san karannkat mil yo, “evènman ki gen rapò ak fen tan pwobasyon an” te devwale; epi nan fen mouvman san karannkat mil yo, “evènman ki gen rapò ak fen tan pwobasyon an” devwale anndan istwa kache vèsè karant lan.

“Jodi a, nan lespri ak pouvwa Eli ak Jan Batis, mesaje Bondye te chwazi yo ap rele atansyon yon mond ki sou kondanasyon jijman an sou evènman solanèl ki pral fèt byento an rapò ak dènye èdtan tan gras la ak parèt Kris Jezi kòm Wa tout wa yo ak Seyè tout seyè yo.” Prophets and Kings, 715, 716.

“Evènman ki konekte ak fen tan lagras la” se evènman ki devwale nan istwa kache vèsè karant lan. Nan Zakari chapit twa a, yo ilistre dènye sèn jijman ankèt la. Enspirasyon an ini temwayaj Zakari a ak sila yo ki sele nan Ezekyèl chapit nèf la.

Pèp Bondye a ap soupi e ap rele byen fò poutèt abominasyon k ap fèt nan peyi a. Avèk dlo nan je, yo avèti mechan yo sou danje yo genyen lè y ap pilonnen lalwa diven an, epi avèk yon lapenn ki pa ka eksprime, yo imilye tèt yo devan Seyè a poutèt pwòp transgresyon pa yo. Mechan yo pase lapenn yo nan betiz, yo meprize apèl solanèl yo, epi yo pase nan rizib sa yo rele feblès yo. Men, angois ak imilyasyon pèp Bondye a se yon prèv klè ki pa ka konteste ke yo ap reprann fòs ak noblès karaktè yo te pèdi kòm konsekans peche. Se paske yo ap pwoche pi pre Kris la, e je yo fikse sou pite pafè Li a, kifè yo wè avèk anpil klète jan peche a depase limit nan peche li. Kontrisyon yo ak rabesman tèt yo devan Bondye gen yon valè ki san mezi pi plis devan je Bondye pase lespri moun ki sifi pou tèt yo, ki ògeye, moun ki pa wè okenn rezon pou yo plenn, ki meprize imilite Kris la, epi ki reklame pèfeksyon pandan y ap vyole lalwa sen Bondye a. Douser ak imilite nan kè se kondisyon pou fòs ak viktwa. Kouwòn laglwa a ap tann moun ki bese tèt yo nan pye kwa a. Benediksyon pou moun sa yo k ap kriye, paske yo va jwenn konsolasyon.

“Moun ki fidèl yo, sila yo k ap lapriyè yo, tankou si se te sa, fèmen anndan ak Bondye. Yo menm pa konnen jan yo pwoteje ak tout sekirite. Pouse pa Satan, chèf mond sa a ap chèche detwi yo; men si je yo te ka louvri, menm jan je sèvitè Elize a te louvri nan Dotan, yo ta wè zanj Bondye yo kanpe toutotou yo, e pa klète ak glwa yo, yo kenbe lame fènwa yo an fren.”

“Pandan pèp Bondye a ap imilye nanm yo devan Li, pandan y ap sipliye pou yo gen yon kè ki pwòp, yo bay lòd sa a: ‘Wete rad sal yo’ sou yo, epi yo pwononse pawòl ankourajman sa yo: ‘Gade, mwen fè peche ou a pase lwen ou, epi m ap abiye ou ak lòt rad.’ Yo mete sou pitit Bondye yo, ki pase anba eprèv, ki tante, men ki rete fidèl, rad san tach jistis Kris la. Rès la, yo meprize a, abiye ak rad laglwa, pou yo pa janm ankò sal pa koripsyon mond lan. Non yo rete konsève nan liv lavi Ti Mouton an, enskri pami moun fidèl nan tout tan. Yo te reziste ak riz twonpè a; gwonde dragon an pa t fè yo vire do bay fidelite yo. Kounye a yo an sekirite pou letènite kont tout rize tantatè a. Peche yo transfere sou sila ki se orijin peche a. Epi rès la pa sèlman padonnen ak resevwa, men yo onore yo tou. ‘Yon bèl mit’ mete sou tèt yo. Yo dwe tankou wa ak prèt pou Bondye. Pandan Satan t ap pouse akizasyon li yo epi t ap chèche detwi gwoup sa a, zanj sen yo, envizib, t ap pase ale vini, yo t ap mete sou yo sele Bondye vivan an. Se sa yo menm ki kanpe sou mòn Siyon avèk Ti Mouton an, yo gen non Papa a ekri sou fwon yo. Yo chante chan nèf la devan twòn nan, chan sa a pèsonn pa ka aprann eksepte san karannkatmil yo, sila yo ki te rachte sou tè a. ‘Se sa yo menm ki swiv Ti Mouton an kote li ale. Se yo menm ki te rachte pami lèzòm, kòm premye fwi pou Bondye ak pou Ti Mouton an. Epi nan bouch yo pa t jwenn okenn manti: paske yo san fot devan twòn Bondye a.’”

“Koulye a rive akonplisman total pawòl sa yo zanj lan te di a: ‘Koute kounye a, o Jozye, gran prèt la, ou menm ak konpayon ou yo ki chita devan ou; paske yo se moun yo sezi devan yo; paske gade, m ap fè Sèvitè Mwen an, Branch lan, parèt.’ Kris la revele kòm Redanmtè ak Delivransè pèp Li a. Koulye a vre, rès la se ‘moun yo sezi devan yo,’ pandan dlo nan je ak imilyasyon pelerinaj yo bay plas yo bay lajwa ak onè nan prezans Bondye ak Ti Mouton an. ‘Nan jou sa a branch Senyè a pral bèl ak gloriye, epi fwi tè a pral ekselan ak bèl pou moun sa yo ki chape ann Izrayèl. Epi sa pral rive, moun ki rete nan Siyon an, ak moun ki rete Jerizalèm nan, y ap rele yo sen, wi, tout moun ki ekri pami vivan yo nan Jerizalèm.’” Testimonies, volim 5, 474–476.

Yon san karannkatmil yo nan liv Revelasyon an se gwoup Ezekyèl la yo “sele” pandan y ap “soupi epi kriye” poutèt abominasyon ki nan peyi a. Yo resevwa sele a lè yo resevwa rad jistis Kris la ak bèl mit la, ki reprezante “wa ak prèt” Pyè te pale de yo, ki pa t pèp Bondye a, men kounye a yo vin tounen pèp Bondye a.

Men, nou se yon ras chwazi, yon prètriz wayal, yon nasyon sen, yon pèp apa pou Bondye; pou nou ka fè lwanj Sila a parèt aklè, li menm ki rele nou soti nan fènwa pou antre nan limyè mèvèye li a: Nou menm ki yon lè pa t yon pèp, men kounye a nou se pèp Bondye a; nou menm ki pa t jwenn mizèrikòd, men kounye a nou jwenn mizèrikòd. Byenneme anpil, m ap sipliye nou kòm etranje ak pèlren, rete lwen dezi lachè yo, ki fè lagè kont nanm nan; Pandan n ap mennen yon konduit onèt nan mitan moun lòt nasyon yo: konsa, tandiske yo pale nou mal kòm moun k ap fè sa ki mal, yo ka, grasa bon zèv nou yo, zèv yo menm y ap gade, bay Bondye glwa nan jou vizitasyon an. 1 Pyè 2:9–12.

Koulye a, si nou koute vwa mwen vre, epi si nou kenbe alyans mwen an, n a tounen pou mwen yon trezò espesyal pase tout lòt pèp; paske tout tè a se pou mwen. Epi n a pou mwen yon wayòm prèt, yon nasyon ki sen. Men pawòl ou va pale ak pitit Izrayèl yo. Egzòd 19:5, 6.

“Nan dènye jou istwa tè sa a, alyans Bondye avèk pèp li a ki kenbe kòmandman li yo dwe renouvle. ‘Nan jou sa a, m ap fè yon alyans pou yo ak bèt nan jaden yo, ak zwazo nan syèl la, ak tout bagay k ap trennen sou tè a; epi m ap kraze banza a ak nepe a ansanm ak lagè a sou tè a, epi m ap fè yo kouche an sekirite. Epi m ap fiyanse ou avè m pou tout tan; wi, m ap fiyanse ou avè m nan jistis, ak nan jijman, ak nan bonte renmen, ak nan mizèrikòd. M ap menm fiyanse ou avè m nan fidelite; epi w ap konnen Seyè a.’”

“‘Epi sa li va rive nan jou sa a, m ap tande, se SENYÈ a ki di sa; m ap tande syèl yo, e syèl yo va tande tè a; epi tè a va tande ble a, diven an, ak lwil la; e yo va tande Jizreyèl. E m ap simen li pou mwen sou tè a; e m ap fè mizèrikòd pou sila ki pa t jwenn mizèrikòd; e m ap di moun ki pa t pèp pa m yo: Ou se pèp pa m; epi yo va di: Ou se Bondye pa m.’ Oze 2:14–23.”

“‘Nan jou sa a, ... rès Izrayèl la, ak sila yo ki va chape nan kay Jakòb la, ... va apiye sou Seyè a, Sen Izrayèl la, an verite.’ Ezayi 10:20. Pami ‘tout nasyon, ak fanmi, ak lang, ak pèp’ va gen moun ki pral reponn ak kè kontan a mesaj la: ‘Gen krentif pou Bondye, epi ba li glwa; paske lè jijman li a rive.’ Yo va vire do bay tout zidòl ki mare yo ak tè sa a, epi yo va ‘adore li ki te fè syèl la, ak tè a, ak lanmè a, ak sous dlo yo.’ Yo va delivre tèt yo anba tout antrav, epi yo va kanpe devan lemonn kòm moniman mizèrikòd Bondye. Obeyi a tout egzijans diven yo, zanj yo ak lèzòm yo va rekonèt yo kòm sila yo ki ‘kenbe kòmandman Bondye yo, ak lafwa Jezi.’ Revelasyon 14:6–7, 12.”

«Gade, jou yo ap vini, se Seyè a ki di sa, lè moun k ap laboure a ap rive sou moun k ap rekòlte a, epi moun k ap foule rezen yo sou moun k ap simen grenn nan; mòn yo va degoute diven dous, epi tout ti mòn yo va fonn. Epi m ap fè kaptivite pèp mwen an, pèp Izrayèl la, retounen; yo va rebati lavil ki te kraze yo, epi y ap abite ladan yo; y ap plante jaden rezen, epi y ap bwè diven ki soti ladan yo; y ap fè jaden tou, epi y ap manje fwi ki soti ladan yo. M ap plante yo sou tè pa yo, epi yo p ap janm rache yo ankò soti sou tè mwen te ba yo a, se Seyè a, Bondye pa w la, ki di sa. Amos 9:13–15.» Review and Herald, 26 fevriye 1914.

Li evidan ke, depi nan moman lè dènye jenerasyon eli ki fè pati san karantkat mil yo sele a, gen toujou moun lòt nasyon ki kapab enfliyanse pa fason san karantkat mil yo ap viv la (konduit yo), pandan jou vizitasyon moun lòt nasyon yo.

«Se pa t pouvwa lèzòm ni fòs lèzòm ki te etabli legliz Bondye a, e se pa yo menm tou ki ka detwi li. Se pa sou wòch fòs lèzòm, men sou Kris Jezi, Wòch ki p’ap janm deplase a, legliz la te fonde, “epi pòt lanfè yo p ap gen fòs sou li.” Matye 16:18. Prezans Bondye bay koz Li a fèmte. “Pa mete konfyans nou nan chèf, ni nan pitit lèzòm,” se pawòl ki vin jwenn nou. Sòm 146:3. “Se nan trankilite ak nan konfyans fòs nou va ye.” Ezayi 30:15. Travay gloriye Bondye a, ki fonde sou prensip etènèl jistis yo, p ap janm fini anven. L ap avanse soti nan fòs pou rive nan plis fòs, “se pa avèk lame, ni pa avèk pouvwa, men se avèk Lespri Mwen, di Seyè ki gen tout pouvwa a.” Zakari 4:6.»

Pwomès sa a: “Men Zowobabèl yo te poze fondasyon kay sa a; men pa l yo va fini l tou,” te akonpli literalman. Vèsè 9. “Ansyen Jwif yo t ap bati, e yo t ap pwospere grasa pwofesi Aje, pwofèt la, ak Zakari, pitit gason Ido a. Yo bati l, e yo fini l, dapre kòmandman Bondye Izrayèl la, epi dapre kòmandman Siris, Dariyis, ak Atagzès, wa Pès la. E kay sa a te fini sou twazyèm jou mwa Adà a [douzyèm mwa a], ki te nan sizyèm ane rèy wa Dariyis la.” Ezra 6:14, 15. Profèt ak Wa yo, 595, 596.

Vèsè trèz rive kenz yo reprezante evènman pwofetik ki mennen nan fen tan gras pou moun k ap kenbe Saba a, nan moman lwa dimanch lan. Yo reprezante tou twazyèm nan twa etap ki nan vèsè dis nan Danyèl douz. Vèsè dis la se “pirifikasyon an”, vèsè onz ak douz yo reprezante “vin blan an”, epi vèsè trèz rive kenz yo reprezante tès desizif la kote vyèj k ap kenbe Saba yo “eseye”.

Mesaj entèn nan liv Danyèl la reprezante pa vizyon larivyè Oulayi a nan chapit sèt rive nèf yo, epi mesaj ekstèn nan reprezante pa vizyon larivyè Idèkèl la nan chapit dis rive douz yo. Chapit douz la se somè toude vizyon entèn ak ekstèn yo, epi li prezante metòd Kris la itilize pou leve kanpe epi pirifye san karannkat mil yo. Vèsè dis rive sèz yo reprezante istwa kache vèsè karant lan, depi 1989 jouk rive nan lwa dimanch vèsè karanteyen an ak sèz la. Vèsè ki antre nan istwa kache a reprezante akonplisman pafè vèsè dis nan chapit douz la.

Anpil va pirifye, yo va vin blan, e yo va pase anba eprèv; men mechan yo va fè mechanste; epi pèsonn nan mechan yo p ap konprann; men saj yo va konprann. E depi lè y ap retire sakrifis tout tan an, epi y ap mete abominasyon ki fè dezolasyon an, va gen mil desan katreven dis jou. Benediksyon pou moun ki tann, e ki rive jouk nan mil twasan trantsenk jou yo. Danyèl 12:10–12.

“Moun ki gen sajès” yo, ki konprann vèsè dis rive sèz yo e ki te sele toude “entèlektyèlman” ak “espirityèlman,” se sila yo ki konprann mesaj pwofetik ekstèn nan ki reprezante nan istwa kache vèsè karant lan, epi yo te fikse “entèlektyèlman” nan konpreyansyon sa a anvan lwa dimanch la. “Moun ki gen sajès” yo se sila yo ki te transfòme pa mesaj entèn nan ki reprezante nan Revelasyon chapit onz ak vèsè onz, epi yo te fikse nan eksperyans sa a anvan lwa dimanch la.

“Ki gen sajès” yo se sila yo ki resevwa “benediksyon” ki asosye ak “tann,” sa ki make san karannkat mil yo kòm sila yo ki akonpli akonplisman pafè e final dis vyèj yo. Revelasyon onzè vèsè onz te rive nan mwa jiyè 2023, konsa li make “tan lafen an,” lè Danyèl ak Revelasyon make avèk de temwen yo ke ogmantasyon konesans lan ki te devwale nan mwa jiyè 2023 idantifye pwosesis sele san karannkat mil yo. Onz plis onz egal vennde, ki se yon senbòl konbinezon divinite avèk limanite, epi sila yo ki pase pwosesis pirifikasyon an an twa etap ki pwodui san karannkat mil yo idantifye nan Danyèl douz, vèsè douz, sa ki bay yon lòt siyati Palmoni, paske douz fwa douz egal san karannkat mil.

Nap kontinye etid sa a nan pwochen atik la.