Danyèl onz kòmanse lè li prezante Donald Trump kòm dènye prezidan sizyèm wayòm pwofesi Bib la. Nan twazyèm ane Siris la, kote vizyon an te kòmanse nan chapit dis la, sa konplete nan premye vèsè chapit onz la avèk mo sa a: “tou.”

Epi mwen menm, nan premye ane Dariyis, Mèd la, se mwen menm ki te kanpe pou m konfime l epi pou m fòtifye l. Danyèl 11:1.

Gabriyèl pran prekosyon pou li remonte jouk rive sou Dariyis epi l konekte li ak Siris pandan li kòmanse narasyon li nan chapit onz la. Chapit dis la kontinye kòm yon sèl vizyon jouk rive nan dènye vèsè chapit douz la, epi li kòmanse nan twazyèm ane Siris la.

Nan twazyèm ane Siris, wa Pès la, yon revelasyon te fèt bay Danyèl, yo te rele non li Beltchaza; e revelasyon an te veritab, men tan ki te fikse a te long; li menm, li te konprann revelasyon an, epi li te gen entèlijans sou vizyon an. Danyèl 10:1.

Dariyis ansanm ak Siris fòme senbòl nasyon doub Mèd yo ak Pès yo, ki reprezante pouvwa doub Repiblikanis ak Pwotestantis nan Etazini; konsa, yo reprezante senbòl doub tan lafen an. Nesans Arawon ak Moyiz te make tan lafen pwofesi kat-san ane Abraram nan nan kòmansman ansyen Izrayèl; menm jan an tou, nesans Jan Batis ak Kris la te reprezante de baliz tan lafen an nan fen ansyen Izrayèl. Jezi toujou ilistre fen an avèk kòmansman an.

Dariyis ak Siris ansanm reprezante siy chemen an ki reprezante tan lafen an, lè swasanndis ane kaptivite nan Babilòn nan te fini.

“Legliz Bondye sou tè a te vrèman an kaptivite pandan tout long peryòd pèsekisyon san pran souf sa a, menm jan pitit Izrayèl yo te kenbe an kaptivite nan Babilòn pandan peryòd egzil la.” Prophets and Kings, 714.

Daryis ak Siris reprezante ane 1798 ak 1799 yo, yo reprezante tan lafen an, lè kaptivite paralèl Izrayèl espirityèl la nan Babilòn espirityèl la te fini. Ane 1798 la make fen sistèm politik papote a, ki te reprezante kòm yon bèt, sou bèt sa a pwostitiye Wòm nan te monte.

Se konsa, li mennen m nan Lespri a nan dezè a; epi mwen wè yon fanm chita sou yon bèt ki te koulè wouj violèt, plen ak non blasfèm, ki te gen sèt tèt ak dis kòn. Revelasyon 17:3.

Napoléon te mete fen nan lavi bèt la an 1798, epi an 1799, fanm ki te monte sou bèt la mouri an egzil. An 1989, ni Ronald Reagan ni George Bush gran an te prezidan, sa ki make tan lafen an an 1989. Dariyis ak Siris reprezante Reagan ak Bush gran an. Vèsè deklare:

Epi kounyeya m ap fè w wè laverite a. Gade, va gen ankò twa wa k ap leve nan Pès; epi katriyèm nan va pi rich anpil pase yo tout; e pa fòs li, grasa richès li, li va souleve tout moun kont wayòm Lagrès la. Danyèl 11:2.

Revey```

Dariyis se Reagan te ye, Siris se Bush gran an te ye, epi twa ki te swiv Siris yo se Clinton, Bush piti a, Obama Divizè a, epi katriyèm prezidan an, ki te “pi rich anpil,” ki te leve globalis yo nan Grès la, se Trump. Mo “leve” a vle di reveye. Lè Trump te anonse kandidati li an 2015, globalis yo, ke Jowèl idantifye kòm “nasyon payen yo,” te reveye.

Se pou nasyon payen yo leve, epi monte nan vale Jozafa a; paske se la m ap chita pou m jije tout nasyon payen ki toutotou yo. Mete digo a, paske rekòt la mi; vini, desann, paske winepres la plen, kiv yo debòde; paske mechanste yo anpil. Foul moun, foul moun nan vale desizyon an; paske jou Senyè a toupre nan vale desizyon an. Jowèl 3:12–14.

Lè “moun lòt nasyon yo” reveye, “jou Senyè a pre” nan vale Jozafa a. “Jozafa” vle di jijman Jewova; epi vale a rele tou vale desizyon an. Depi 2015 pou pi devan, “foul moun yo” sou planèt tè a pral kòmanse deplase antre nan divès pakèt ki te prepare pou chak eskiz lèzòm bay pou yo pa deside sèvi Bondye. Nan 9/11 jijman vivan yo te kòmanse, epi an 2015, Trump te anonse li t ap chèche prezidans lan. Nan 9/11 premye faz lapli denye a te kòmanse tonbe, epi lapli denye a se sa ki mennen rekòt la rive nan matirite; epi an 2015, katòz ane apre lapli ki pwodui rekòt ki mi a te kòmanse, liv Jowèl la fè tande avètisman an ke lè Donald Trump “souke wayòm Lagrès la,” oswa jan Jowèl di sa, lè Trump “reveye moun lòt nasyon yo an 2015,” rekòt planèt tè a ap kòmanse muri.

Li enpòtan pou rekonèt ke premye verite yo mansyone nan Danyèl onz la se wòl pwofetik Donald Trump. Premye wayòm pwofesi biblik la reprezante nan liv Danyèl la se Babilòn. Imajine istwa Babilòn nan liv Danyèl la si Nebikadneza pa t itilize pa Enspirasyon an pou tabli yon modèl pwofetik. Sizyèm wayòm pwofesi biblik la pa konplè san temwayaj dènye chèf wayòm sa a. Règ premye mansyon an tabli enpòtans Trump kòm yon senbòl ki gen enpòtans prensipal nan vizyon Danyèl te resevwa a nan ventedezyèm jou apre li te fè jèn pandan twa semèn.

Men chèf wayòm Pès la te kenbe tèt avè m pandan venneyen jou; men gade, Mikayèl, youn nan chèf prensipal yo, vini pou ede m; epi mwen te rete la avèk wa Pès yo. Koulye a, mwen vini pou fè ou konprann sa k pral rive pèp ou a nan dènye jou yo; paske vizyon an konsène anpil jou ankò. Danyèl 10:13, 14.

Vizyon chapit onz la montre sa k ap rive pèp Bondye a nan dènye jou yo, epi lefèt ke Trump se dirijan Etazini, epi apre sa, Nasyonzini, se yon verite ki gen konsekans etènèl ki lye ak konprann oswa pa konprann verite sa a. Verite sa a te tèlman enpòtan pou Gabriyèl te transmèt li bay Dànyèl, ke nan vèsè katòz, Dànyèl anrejistre, dapre limyè zanj Gabriyèl te bay la, se “vòlè nan pèp ou a” ki etabli vizyon an. Li enposib pou swiv mouvman Donald Trump yo nan pwofesi kòrèkteman san sèvi ak Wòm kòm modèl pou rekonèt tras pa li yo atravè istwa pwofetik Dànyèl onz la.

Twonp, kòm yon senbòl Etazini pandan peryòd lwa dimanch lan, fòme yon imaj bèt la; e lè li fè sa, li ap onore bèt la, konsa li se yon imaj bèt la, epi tou yon imaj an onè bèt la. Nan Revelasyon 17, papote a se wityèm nan, ki soti nan sèt yo, epi Donald Trump se wityèm prezidan depi Reagan nan tan lafen an an 1989, men li se sizyèm nan tou, sa vle di li se wityèm nan ki soti nan sèt yo.

Nan Revelasyon disèt, Jan nan vèsè twa a pote ale nan dezè a kote li wè jennès la chita sou yon bèt. Tout gwo denominasyon pwotestan yo te idantifye jennès la kòm legliz Katolik la, byenke yo tout ap demanti kwayans fondamantal yo nan dènye jou yo. Lè Jan te wè li, legliz Wòm nan te sou avèk san mati yo, e li te pote tit manman jennès yo. Sa idantifye ke Jan te transpòte rive nan ane 1798, kote papote a te gen san mati yo sou li e kèk ansyen legliz pwotestan yo te deja ap retounen nan kominyon Katolik Women an. Depi nan pèspektiv sa a, Jan te wè “sèt wa,” senk ladan yo te deja tonbe an 1798, e yon wayòm te egziste an 1798, e wayòm sa a se te Etazini; men yon lòt wayòm ankò, ki fòme ak dis wa, t ap vini apre, paske an 1798 kote Jan te kanpe a setyèm wayòm nan pa t ankò vini. Dis wa yo ap gouvène pou lè kriz lwa dimanch lan, epi yo dakò pou yo bay setyèm wayòm yo a bèt senkyèm wayòm nan, ki te resevwa yon blesi mòtèl an 1798.

Nimewo “8” la reprezante rezirèksyon, epi papote a se uityèm nan ki soti nan sèt la lè blesi mòtèl li geri nan inyon twa-fwa a ant dragon an, bèt la ak fo pwofèt la, ki rive lè lwa dimanch la, ki prèt pou vini an, etabli. An 2020, globalis yo te vòlè eleksyon an nan men Trump, epi yo te touye l nan lari yo nan Revelasyon onz. De temwen yo nan Revelasyon onz reprezante de kòn bèt tè a, ki toude te touye an 2020. Trump se sizyèm prezidan depi Reagan nan tan lafen an an 1989; men, apati 2024, li se tou uityèm nan ki soti nan sèt wa anvan yo. An 2024, blesi mòtèl li a te geri, epi an menm tan li te vin uityèm nan ki soti nan sèt la, an aliyman pafè ak senbòl pwofetik la ki tabli vizyon an. Si ou pa gen Wòm, ou pa gen okenn kapasite pou swiv mouvman imaj Wòm nan.

FÈ AMERIK GRAN ANKÒ

Pou konprann kijan Trump se Konstanten Legran lè “250” ane Neron yo rive nan bout yo, oswa kijan li se Antyòkis Legran an nan ane 207 anvan Kris, oswa kijan li se dènye prezidan an ki tout mouvman epòk dò li a chita sou fè Amerik “gran” ankò, sa mande rekonesans ke chapit la premye mansyone Trump ak wòl pwofetik li.

Siyati “verite” a, ki reprezante pa mo ebre pou “verite” la, ki fòme ak premye, trèzyèm ak venn-dezyèm lèt alfabè ebre a, idantifye Reagan kòm premye lèt la, epi Obama kòm trèzyèm lèt rebelyon an, jan sa reprezante pa ane 2013 la, lè ansyen chèf Biwo Enkizisyon an te swiv pa premye pap jezuit la. Paske chèf enkizisyon an te pran retrèt, pwen final li aliyen ak pwen kòmansman pap jezuit la. Koneksyon sa a ant de pap Obama yo te 13 mas 2013. Obama aliyen ak trèzyèm lèt rebelyon an, epi venn-dezyèm lèt la se Trump.

Amannmanneɛ mmienu aduonu no to hyeɛ sɛ ɔmampanyin bi ntumi nyɛ bere mmienu, na sɛ yɛrehwehwɛ amampanyin a wɔdii bere mmienu, na wɔn bere no antɔatoa so a, wɔn dodow yɛ baanu pɛ. Grover Cleveland ne amannmanneɛ mmienu-bere amampanyin a wɔn bere antɔatoa so no alpha, na Trump ne omega no. Grover Cleveland yɛ ɔmampanyin a ɔtɔ so aduonu mmienu, na Trump, sɛ ɔyɛ Cleveland ho omega no, kura alpha nsonsonoeɛ a ɛne “22.” Cleveland ne Trump gyina hɔ ma alpha ne omega a emu wɔ Hebri nkyerɛwdeɛ no mu nkyerɛwdeɛ a ɛtɔ so aduonu mmienu no agyiraehyɛdeɛ. Amampanyin baanu pɛ na wɔdii bere mmienu a antɔatoa so, na Trump ne wɔn baanu no mu nea ɔtɔ so mmienu. Omega no mmienu ne alpha no aduonu mmienu no bɔ mu yɛ aduanan nnan, agyiraehyɛdeɛ a ɛkyerɛ 1844, na ɛno nso yɛ Kwasida mmara no mu pono a wɔato mu no agyiraehyɛdeɛ, sɛnea 1844 mu pono a wɔato mu no yɛ nhwɛsoɔ no. Trump ne onipa a ɔtɔ so aduanan nnan a wayɛ ɔmampanyin soronko, na ɔyɛ ɔmampanyin bere a wɔreto pono no mu wɔ Kwasida mmara no mu.

Trump te tipifye pa Siris Legran. Siris Legran te pwoklame premye dekrè a, epi Atagzès Legran te pwoklame twazyèm dekrè a. Premye a ak twazyèm nan aliyen youn ak lòt, paske Jezi toujou montre fen an atravè kòmansman an. Trump la prezan lè 250 ane Neron yo rive nan bout yo, sa Konstanten Legran reprezante. Nan fen 250 ane yo apati 457 av. J.-K., Trump reprezante pa Antyòk Legran, ki te retounen pi fò pase anvan an an 2024, nan akonplisman vèsè trèz.

Paske wa nò a va retounen, e l ap rasanble yon foul moun ki pi gwo pase premye a; epi, apre kèk ane, li va vini sètènman ak yon gwo lame ansanm ak anpil richès. Danyèl 11:13.

Lè Etazini va sibi konkeri pa Wòm nan lwa dimanch lan, lè sa a chak peyi sou latè ap fòse bese tèt devan Wòm.

“Les nations étrangères suivront l’exemple des États-Unis. Bien qu’elle ouvre la marche, la même crise viendra néanmoins sur notre peuple dans toutes les parties du monde.” Testimonies, volume 6, 395.

“Peyi etranje” yo oblije fè sa anba presyon Etazini, ki pran direksyon Nasyonzini an lè lwa dimanch la, ki pral vini talè a, tabli. Nasyonzini an se dis wa yo nan Revelasyon 17, wa sa yo Ahab, wa dis branch fanmi nò yo, ap gouvène, li menm ki marye ak Jezabèl. Maryaj Jezabèl ak Ahab la se maryaj ki konsome lè lwa dimanch la, ki pral vini talè a, tabli. Lè lwa dimanch la vini, Etazini, peyi bèl pouvwa a nan Danyèl onz, ak bèt latè a nan Revelasyon trèz, fini istwa li kòm sizyèm wayòm pwofesi biblik la. Sou Mòn Kamèl, Eli touye 850 pwofèt Baal yo ansanm ak prèt estati pyebwa yo ki t ap manje sou tab Jezabèl. Etazini an touye lè lwa dimanch la, ki pral vini talè a, tabli, menm jan ak fo pwofèt yo sou Mòn Kamèl. Depi lè sa a, istwa a se ant Eli, kont Ahab ak Jezabèl; epi Ahab reprezante yon wayòm disfwa, yon wayòm sila a ap gouvène ki te premye fè fònikasyon ak Jezabèl la. Jezabèl gen entansyon fè fònikasyon ak tout wayòm yo, men Ahab reprezante premye a ki fè sa; epi se Etazini ki mouri sou Mòn Kamèl epi ki tousuit vin premye amoure Jezabèl. Nan sans Danyèl onz la, se la, lè lwa dimanch la tabli, Trump leve kanpe kòm wa vanyan peyi Lagrès la, wa Aleksann Legran reprezante a.

Epi yon wa vanyan pral leve, ki pral gouvènen ak gwo dominasyon, epi fè sa li vle. Epi lè li fin leve, wayòm li an pral kraze, epi yo pral divize l nan direksyon kat van syèl la; men se pa pou desandan li yo, ni dapre dominasyon li te egzèse a; paske yo pral derasinen wayòm li an, menm pou lòt moun anplis sila yo. Danyèl 11:3, 4.

Donald Trump leve kòm «wa vanyan an» Nasyonzini an, ki reprezante nan vèsè a epi apre sa tipifye pa istwa Aleksann Legran. Lè li leve, Etazini, sizyèm wayòm pwofesi biblik la, rive nan bout li, epi setyèm wayòm dis wa yo nan Revelasyon disèt kòmanse. Dis wa yo kòmanse setyèm wayòm yo a lè yo dakò la menm pou yo bay setyèm wayòm yo a pouvwa papal la, ki se uityèm wayòm nan, e ki sòti nan sèt wayòm ki te vini anvan yo. Akò yo a te fèt pou akonpli volonte Bondye, epi volonte Li reprezante liy sou liy nan tout Ekriti verite yo.

Ki reprezante Wòm

Vèsè senk rive nèf nan Danyèl onz yo te akonpli avèk yon istwa pwofetik ki te tipifye avèk pèfeksyon istwa pouvwa papal la jan sa prezante nan vèsè trant-yon rive karant nan menm chapit la. Liy istwa ki nan vèsè senk rive nèf yo paralèl ak liy istwa ki nan vèsè trant-yon rive vèsè karant lan. Toude liy yo idantifye yon peryòd kote pouvwa ki reprezante Wòm papal la te dabò simonte twa obstak, li te gouvène pandan yon peryòd jiskaske te gen yon alyans ki te kraze, sa ki te fè yon wa sid vini kont li epi frape li ak yon blesi mòtèl. Plis yo etidye epi konpare de liy sa yo ak listwa, se plis yo rekonèt avèk pwofondè jan yo egzat. Presizyon yo parèt ni nan fason yo reprezante estrikti ki anndan vèsè yo, ni nan listwa ki te akonpli vèsè sa yo.

Istwa ki te akonpli senk vèsè yo mache an paralèl epi ann amoni ak istwa lavil Wòm papal la jan yo prezante l nan vèsè trant-yon rive karant yo, epi li bay kontèks pou entwodiksyon Antiochus le Gran nan vèsè dis rive kenz yo.

Men, pitit gason li yo pral leve avèk eksitasyon, epi yo pral rasanble yon foul gwo fòs; epi youn ladan yo va sètènman vini, l ap debòde, epi l ap travèse; answit li va retounen, epi l ap leve avèk eksitasyon ankò, jouk rive nan fòtrès li a. Danyèl 11:10.

Nan akonplisman vèsè dis la, Antiòk Gran an te genyen viktwa jouk rive nan fòtrès peyi Lejip la, kote li te mete fen nan kanpay la pou l te regwoupe fòs li yo. Istwa sa a se yon tip ki prefigire efondreman Inyon Sovyetik la an 1989, jan sa reprezante nan vèsè karant nan menm chapit la.

Epi nan tan lafen an, wa sid la va pouse sou li; epi wa nò a va vini kont li tankou yon toubiyon, avèk cha lagè, avèk kavalye, ak anpil bato; epi l ap antre nan peyi yo, l ap debòde epi l ap travèse. Danyèl 11:40.

Ekspresyon vèsè dis la, “pral sètènman vini, epi debòde, epi travèse,” se menm jan nèt an ebre ak sa ki nan vèsè karant lan: “li pral antre nan peyi yo, epi li pral debòde epi pase sou yo.” Toude vèsè yo ap idantifye moman kote wa nò a (Antyòkis nan vèsè dis la, epi Reagan nan vèsè karant lan) bat wa sid la (Ptolemi nan vèsè dis la, epi Inyon Sovyetik la nan vèsè karant lan). Toude atak yo te fèt kòm vanjans kont viktwa anvan wa sid la te genyen (Ptolemi nan vèsè senk rive nèf yo, epi Napoleyon nan vèsè karant lan). Motivasyon wa sid la pou l atake se te yon kontra ki te vyole (maryaj Berenis la nan vèsè senk rive nèf yo, epi Trete Tolentino 1797 la ki te vyole avèk Napoleyon). Estrikti pwofetik ki reprezante nan vèsè sa yo, ansanm ak akonplisman istorik ki te vin apre yo, aliyen tou ak Ezayi 8:8.

L’ap travèse Jida; l’ap debòde epi li va pi lwen, l’ap rive jouk nan kou; epi lonjman zèl li yo va plen tout lajè peyi ou a, O Emanyèl. Ezayi 8:8.

Lè Ezayi predi lame Senakerib la “va debòde epi va pase sou,” se menm ebre a ankò tankou nan vèsè dis ak karant. Ezayi idantifye moman lè Senakerib, wayòm nò a, te konkeri wayòm sid Jida a, men li te kite Jerizalèm kanpe, paske li te rive sèlman “jis nan kou a,” menm jan Antyòchis te rive jis sou fwontyè a nan vèsè dis la. Motivasyon Senakerib la se te lefèt ke Ezekyas te kraze alyans lan avèk Asiri, jan sa reprezante nan lefèt ke Ezekyas te sispann peye lajan taks yo te dakò sou li a. Alyans ki te kraze a se anomali a parapò ak twa vèsè paralèl yo. Yo chak te enplike yon alyans ki te kraze, men avèk Ptoleme ak Napoleyon, se wa nò a yo te akize kòm sila ki te kraze alyans lan. Senakerib, wa nò a, te akize Ezekyas dèske li te refize peye lajan taks ki te fikse pou li a.

Nan katòzyèm lanne wa Ezekyas la, Senakerib, wa Lasiri, moute kont tout lavil Jida ki te gen ranpa yo, li pran yo. Epi Ezekyas, wa Jida a, voye bay wa Lasiri a Lakis, pou l di: Mwen fè sa ki mal; vire lwen mwen; sa ou mete sou mwen, m ap pote l. Epi wa Lasiri a enpoze sou Ezekyas, wa Jida a, twasan talan ajan ak trant talan lò. Epi Ezekyas ba li tout ajan yo te jwenn nan kay Seyè a, ansanm ak trezò ki te nan kay wa a. 2 Wa 18:13–15.

Lame Senakerib ki te soti nan nò a te pran karannsis vil Jida pandan li t ap mache pou ale Jerizalèm. Sa gen yon gwo enpòtans pwofetik lefètke Ezayi 8:8 konekte ak vèsè diz ak karant, konsa li bay yon twazyèm temwen konsènan efondreman wayòm sid Inyon Sovyetik la an 1989. Efondreman sa a make kòmansman yon peryòd nan vèsè karant ki vid. Depi akonplisman vèsè karant lan an 1989 rive jouk nan vèsè karanteyen an, ki reprezante lwa dimanch ki pral vini byento a, gen yon peryòd vid nan vèsè karant lan. Peryòd sa a kòmanse an 1989 epi li fini nan lwa dimanch lan. Vèsè karant lan pa di anyen sou peryòd tan sa a, men yo ka konprann vèsè karant lan avèk metodoloji liy sou liy.

Yon “kle” prensipal pou tabli listwa kache vèsè karant lan, se temwayaj Ezayi konsènan lagè vanjans viktorye wayòm nò a kont wayòm sid la. Kit se rebelyon Ezekyas la ki te sispann respekte angajman anvan an pou bay Lasiri “lajan taks”, oswa mete Berenis sou kote pa Antiòk, oswa Trete Tolentino Napoleyon an, tout twa vèsè yo te akonpli nan listwa ki mete anfaz sou yon trete vyole kòm yon motivasyon fondamantal pou atake. Pandan prezidans Obama a, anba Depatman Deta John Kerry a, sekretè adjwen Victoria Nuland te lakòz yon revolisyon koulè pou ranvèse gouvènman Ikrèn nan. Depi lè sa a, gen de kote nan yon sèl agiman konsènan Lagè Ikrèn nan; Putin di se te yon trete vyole, epi advèsè li yo di trete Putin ap site la pa t janm egziste nan kontèks Putin pretann lan. Kit yo te vrèman fè yon trete epi apre sa yo te vyole li, oswa visvèsa, sa pa gen enpòtans, paske dosye pwofetik la senpleman anrejistre yon trete vyole kòm motivasyon pou lagè.

Ezayi 8:8 bay “kle” ki pèmèt nou wè wa nò a sèlman konkeri rive jis nan kou a, oswa rive jis nan tèt la. “Kle” sa a idantifye Larisi kòm tèt ki te rete kanpe apre efondreman kò a an 1989. Enpòtans pwofetik vèsè uit la pa sèlman chita nan “kle” ki pèmèt idantifye tèt la, men tou nan idantifikasyon li fè sou “kou” a kòm reprezantasyon tèt la, oswa vil kapital la, sa ki pa kapab tabli sof an relasyon ak yon pasaj anvan nan menm vizyon Ezayi 8 la. Vizyon sa a kòmanse nan chapit sèt, epi nan vèsè sèt ak uit yo, yon tèt defini kòm yon wa, oswa wayòm li, oswa vil kapital yon wayòm. Jerizalèm te kapital Jida, ki gen 46 vil yo te konkeri pa lame Senakerib la, men Senakerib te kite vil kapital Jerizalèm nan kanpe.

Paske tèt Siri a se Damas, e tèt Damas se Rezin; epi anndan swasantsenk ane, Efrayim pral kraze, konsa li p ap yon pèp ankò. E tèt Efrayim se Samari, e tèt Samari se pitit gason Remalya a. Si nou pa kwè, se sèten nou p ap kanpe fèm. Ezayi 7:8, 9.

Lè lame Senakerib la te rive sou miray Jerizalèm nan an 701 av. J.-K., li te monte jis rive nan kou a; e, lè li te fè sa, li te kite yon temwayaj istorik konsènan Larisi ki te rete apre efondreman 1989 la. Menm jan Antyokis Gran an te kòmanse vanjans li kont wayòm sid la, li te rive, nan vèsè dis la, sou fwontyè Lejip, men li pa t antre. Sa ki gen enpòtans nan viktwa Antyokis la nan vèsè dis la, se ke li make konklizyon yon kanpay militè pa Antyokis ki te manke yon batay byen distenk, men ki reprezante travay li nan retabli jewografi li te pèdi anvan an. Konkèt li a nan vèsè dis la reprezante konklizyon plizyè viktwa. Li te fini kanpay katriyèm lagè Siri a nan Rafya, ki vle di “peyi fwontyè”, epi Rafya te fwontyè a, oswa “kou” Lejip. Kanpay Antyokis la soti an 219 av. J.-K. rive 217 av. J.-K. reprezante debòdman an ak travèse a soti nan efondreman Inyon Sovyetik la an 1989 rive 1991, lè wa a te travèse peyi yo.

Sou plan pwofetik, Ezayi 8:8 pèmèt Larisi, kòm kou a nan batay Senakerib la, oswa fò a nan batay Antyòkis la, yo idantifye li kòm wa sid la nan batay Rafiya a, jan sa reprezante pa akonplisman vèsè onz la. Lè li fè sa, li konekte dirèkteman istwa ekstèn dragon an reprezante a (wa sid la), bèt la (wa nò a), ak fo pwofèt la (pouvwa pwoksi wa nò a) ak liy pwofesi entèn lan jan pwofesi swasant-senk ane vèsè sèt chapit sèt la reprezante li.

Sou plan pwopetik, siyifikasyon Senakerib k ap monte vin sou Jerizalèm lan bay youn nan temwayaj pwopetik ki pi pisan sou pouvwa Bondye nan Ekriti yo, paske la Bondye te detwi lame Senakerib la ki te gen 185,000 sòlda nan yon sèl nwit. Jou anvan an, sou miray Jerizalèm lan, te gen tou de Elyakim ak Chebna, senbòl Advantis Lawodiseyen ak Filadèlfyen yo, ki make nan pòt fèmen 1844 la ak pòt fèmen lwa dimanch lan.

Koulye a, nan katòzyèm lanne wa Ezekyas la, Senakerib, wa Lasiri, moute kont tout vil Jida ki te byen fòtifye yo, e li pran yo. Epi wa Lasiri a voye Rabchake soti Lakis pou al jwenn wa Ezekyas Jerizalèm avèk yon gwo lame. Epi li kanpe bò kanal pisin anwo a, sou gran chemen chan fullè a. Lè sa a, Elyakim, pitit gason Ilkija a, ki te chèf kay la, ansanm ak Chebna, sekretè a, ak Joak, pitit gason Asaf la, achivis la, soti vin jwenn li. Ezayi 36:1–3.

Nan Ezayi chapit sèt, yo voye Ezayi ak yon mesaj bay mechan Akaz, wa Jida, wayòm sid la. Se wayòm sa a Senakerib ap atake nan chapit uit, vèsè uit. Lè Ezayi rankontre mechan wa Akaz, li rankontre l “bò kanal pisin anwo a sou granchemen chan fullè a,” egzakteman kote Rabchake ap blasfeme non Senyè a. Ezayi te anseye ke li menm ak pitit li yo te siy.

Gade, mwen menm ak timoun Seyè a ban mwen yo, nou se siy ak mèvèy ann Izrayèl, ki soti nan men Seyè ki gen tout lame yo, ki rete sou mòn Siyon. Ezayi 8:18.

Lè Ezayi te rankontre wa mechan Akaz “bò kanal rezèvwa siperyè a sou granchemen chan foulon an,” Ezayi te mennen pitit gason li a, Cheyachoub, ki vle di: “yon rès ap retounen.”

Lè sa a, Seyè a di Ezayi: Ale kounye a al rankontre Akaz, ou menm ansanm ak Cheyajachoub, pitit gason ou lan, nan pwent kanal pisin anwo a, sou gran wout ki mennen nan chan plenlajè a. Ezayi 7:3.

Chear-Jachoub idantifye ke mesaj Ezayi te pwoklame “nan bout kanal rezèvwa anlè a, sou granchemen jaden foulon an” se yon mesaj ki idantifye rès la ki retounen. Rès sa a se sila yo nan liv Malachi a yo rele pou mete Seyè a a lèzèv pa retounen vin jwenn li, epi pa retounen ladim yo nan depo a. Sila yo ki retounen yo reprezante tou pa Jeremi kòm moun ki retounen apre premye desepsyon an. Nan chapit sèt la, “bout kanal rezèvwa anlè a, sou granchemen jaden foulon an” montre Ezayi ap bay yon mesaj bay yon wa mechan nan sid la, epi nan Ezayi trant-sis, Elyakim, Chebna ak Joak, sekretè achiv la, te aji pou Ezekyas, pandan Rabchake te reprezante Senakerib.

Premye mesaj “nan pwent akeduk pisin anwo a, sou granchemen jaden foulon an” Ezayi ak pitit gason li te pwoklame li; dènye mesaj “nan pwent akeduk pisin anwo a, sou granchemen jaden foulon an” twa moun te pwoklame li. Premye mesaj la te adrese a yon wa anndan, epi dezyèm nan te adrese a yon wa deyò. Liy separasyon an se miray la, ki se yon senbòl lalwa Bondye a, ak lwa dimanch lan ki reprezante retire miray separasyon ant legliz ak leta. Nan lwa dimanch lan, oswa nan miray la, gen twa senbòl: Elyakim se Filadèlfi, Chebna se Lawodise, epi Joab, achivis la, se Sàd.

Nan moman lwa dimanch lan, anpil moun pral chavire dapre Danyèl onz karant-yon, e moun sa yo se moun yo kenbe responsab pou limyè ki konsène Saba setyèm jou a. Moun ki chavire nan vèsè karant-yon an se Advantis Setyèm Jou Lawodise yo, epi Elyakim reprezante Filadèlfi.

Epi sa rive nan jou sa a, m ap rele Eliyakim, pitit gason Ilkija a, sèvitè mwen an. M ap abiye l ak rad ou a, m ap mare senti ou a sou li, epi m ap mete otorite ou nan men li. Li va yon papa pou moun ki rete lavil Jerizalèm yo, ak pou kay Jida a. M ap mete kle kay David la sou zepòl li; l ap louvri, e pèsonn p ap fèmen; l ap fèmen, e pèsonn p ap louvri. Ezayi 22:20–22.

Epi pou zanj legliz ki nan Filadèlfi a, ekri: Men sa moun ki sen an, moun ki verite a, moun ki gen kle David la, ap di; li menm ki louvri, e pesonn pa ka fèmen; li menm ki fèmen, e pesonn pa ka louvri; Mwen konnen zèv ou yo: men mwen mete devan ou yon pòt ouvè, e pesonn pa ka fèmen li; paske ou gen ti kras fòs, epi ou kenbe pawòl mwen, epi ou pa t nye non mwen. Gade, m ap fè moun sa yo ki nan sinagòg Satan an, ki di yo se Jwif, men yo pa sa, okontrè yo ap bay manti; gade, m ap fè yo vini pou yo adore devan pye ou, epi pou yo konnen mwen renmen ou. Revelasyon 3:7–9.

Chebna ranplase pa Elyakim, epi Chebna sou miray la reprezante Advantis Setyèm Jou Lawodise yo ki refize resevwa byenfè mesaj lapli premye a oswa lapli dènye a. Lapli premye a ansanm ak legliz la te reprezante pa Ezayi ak rès la ki te retounen, epi mesaj la te dirije bay yon legliz aposta, ki te reprezante pa wa mechan Akaz. Mesaj ki soti sou miray la te bay yon wa mechan nan nò a ki t ap chèche defèt Jerizalèm, epi li reprezante lapli dènye a an rapò ak lapli premye a. Pandan legliz Bondye a ap sibi jijman, lapli premye a oswa lapli anvan an ap voye kèk gout; men nan lwa dimanch la, lapli a vide san mezi. Mesaj bay Akaz la te mesaj entèn lan; mesaj bay Senakerib la te ekstèn. Premye vwa Revelasyon 18:1–3 la se yon repete mesaj dezyèm zanj lan, epi li entèn. Dezyèm vwa Revelasyon dizwit vèsè kat la ekstèn epi li se twazyèm mesaj la. Ezayi ak pitit gason li te pote mesaj entèn dezyèm zanj lan, epi sou miray la avèk yon mesaj ekstèn gen twa nanm.

Eliyakim se san karannkat mil la, Shebna se Advantis setyèm jou Lawodise ki vomi sòti nan bouch Senyè a nan tan sa a. Joab, sekretè a, reprezante lòt bann mouton Bondye yo, ki anrejistre istwa ki mennen jis nan miray la, pou yo ka rekonèt drapo Eliyakim nan lè yo leve l.

Ezayi 8:8 pote mesaj Ezayi chapit sis rive douz yo antre nan Danyèl 11:10. Lè li fè sa, li bay yon dezyèm temwayaj ke tèt wayòm nan rete kanpe apre atak la. Li idantifye yon agiman sou yon trete ki kase, yo sèvi avè l pou deklanche yon batay.

Depi efondreman Inyon Sovyetik la an 1989, nan vèsè karant, rive jouk lwa dimanch ki prèt pou vini an, jan sa reprezante nan vèsè ki vin apre a, genyen trant-sèt ane istwa pwofetik kote vèsè karant lan pa di anyen. Vèsè dis rive kenz nan Danyèl onz reprezante istwa pwofetik vèsè karant lan pa trete. Yo ka wè sa sèlman lè yo sèvi ak metodoloji liy sou liy. Si nou pa vle kwè, sètènman nou p ap kapab tabli, se avètisman pwofetik ki makonnen ak twa vèsè ki dekri ane 1989 la; epi akonplisman istorik vèsè uit nan Ezayi uit la montre yon eprèv pou Elyakim ak Chebna. Èske nou ka wè, oswa èske nou avèg?

Vèsè karant-yon nan Danyèl onz lan se lwa dimanch k ap vini byento nan Etazini an, ki jwenn tip li nan istwa ki te akonpli vèsè sèz la.

Men moun ki vini kont li a pral fè selon pwòp volonte pa li, e pèsonn p ap ka kenbe tèt devan li; epi l ap kanpe nan peyi laglwa a, peyi ki pral detwi anba men li. Danyèl 11:16.

L’ap antre tou nan bèl peyi a, epi anpil peyi ap chavire; men sila yo va chape anba men li: Edòm, Moab, ak prensipal pami pitit Amon yo. Danyèl 11:41.

Akomodasyon istorik vèsè sèz la rive jis nan vèsè trant nan Danyèl onz la se istwa Wòm payen an. Chak liy pwofetik nan chapit onz Danyèl la swa prefigire istwa Wòm payen, Wòm papal, oswa Wòm modèn. Chak liy swa idantifye dirèkteman yon istwa women, oswa li prefigire yon istwa women k ap vini. Chak liy. Vèsè ki refere dirèkteman ak istwa Wòm payen an, prefigire Wòm papal la. Ansanm, Wòm payen ak Wòm papal rann temwayaj konsènan Wòm modèn. Wòm etabli vizyon an, paske depi nan kòmansman chapit la jouk nan fen an, vizyon an pale de Wòm.

Jezi te idantifye ke te gen yon trèt pou ede disip li yo kwè lè trayizon Jida a te vin parèt aklè.

“Lè Kris t ap pwononse malè sou Jida, Li te gen yon objektif mizèrikòd tou anvè disip Li yo. Konsa, Li te ba yo prèv final ki kouwonnen mesi Li a. Li te di: ‘M ap di nou sa anvan sa rive, pou lè sa va rive, nou ka kwè se MWEN MENM.’ Si Jezi te rete an silans, tankou si Li pa t konnen davans sa ki t apral rive sou Li a, disip yo ta ka panse Mèt yo a pa t gen presyans diven, e yo te sezi Li epi yo te livre Li nan men foul asasen an. Yon ane anvan sa, Jezi te di disip yo Li te chwazi douz, e youn ladan yo te yon dyab. Kounye a, pawòl Li te di Jida yo, ki te montre trayizon li a te byen konnen nèt pa Mèt li, t ap ranfòse lafwa vrè disip Kris yo pandan imilyasyon Li a. E lè Jida ta rive nan fen terib li a, yo t ap sonje malè Jezi te pwononse sou trèt la.” The Desire of Ages, 655.

31 Desanm 2023, Lyon tribi Jida a te kòmanse retire sele sou revelasyon pwòp tèt Li, epi tès fondamantal la te kòmanse. Tès la te sou kestyon si Wòm te toujou senbòl ki te etabli vizyon an nan vèsè katòz, oswa èske bagay yo te chanje? Lè premye antikris la soti nan Etazini te kòmanse renye 8 me 2025, vèsè katòz te deja akonpli. Lè sa a, yo te kapab wè relasyon ki genyen ant Trump ak pap Leo te deja tipifye pa Reagan ak Jan Pòl II. Lagè Ikrèn nan, ki te kòmanse an 2014, lè Depatman Deta Etazini te lakòz yon revolisyon koulè ann Ikrèn, te rive pandan prezidans Obama, ki te renye pandan de pap. Reagan ak Jan Pòl II nan vèsè dis, epi apre sa an 2014, Lagè Ikrèn nan te kòmanse jan vèsè onz la reprezante l kòm batay fwontyè a, oswa batay Rafya. Rafya vle di “fwontyè,” epi mo “Ikrèn” nan vle di menm bagay la tou. Nan istwa sa a, Obama ak de pap make dezyèm batay la nan twa batay vèsè dis rive kenz yo. Epi an 2024, Trump te retounen nan akonplisman vèsè trèz la. Apre sa, nan vèsè katòz, vizyon an etabli pa rive kontrepati papis Trump la.

Sa ki te etabli a se ke twa batay ki nan vèsè dis rive kenz yo reprezante twa waymark ki chak idantifye relasyon ki genyen ant Jezabèl ak Akab k ap mennen rive sou Mòn Kamèl nan lwa dimanch la. Avèk Reagan, Jezabèl te nan Samari, kache anba yon alyans sekrè. Lè sa a, prèt Baal yo ak pwofèt Achera yo te leve espirityalis katolik liberal woke a, ansanm ak senbolis eskizofrenik Obama a kòm toude fo pwofèt pwotestantis aposta a ak fo pwofèt Islam nan, adorasyon manman tè a, depravasyon ak anachi Revolisyon fransèz la. Apre sa, Trump te retounen an 2024, epi relasyon ouvè ant bèt la ak imaj li a te vin parèt aklè an 2025. Se 2026, epi tès vizyon ekstèn fondasyon an fin pase, epi kounye a nou nan tès vizyon tanp lan.

Vèsè onz te akonpli nan batay Rafia an 217 anvan Jezikri, e li sèvi kòm yon tip lagè Ikrèn nan ki te kòmanse an 2014, ki te vin pi grav an 2022, e kounye a li prèske rive nan fen li. Putin pral genyen, men viktwa sa a sèlman entwodui kòmansman dechenn li. Estrikti pwofetik vèsè onz la ak akonplisman istorik li nan viktwa Ptolome nan batay Rafia an 217 anvan Jezikri, kòm akonplisman vèsè onz chapit onz la, aliyen ak istwa pwofetik wa Ozyas. Ni Ptolome ni Ozyas te wa nan sid la, kè yo te leve poutèt siksè militè yo; men kè yo ki te leve a te mennen toude tonbe, e dechenn toude a asosye ak tantativ mityèl yo te fè pou ofri yon ofrann nan Tanp lan nan Jerizalèm.

N ap kontinye egzamine disparisyon Putin ki mennen nan batay Panium nan vèsè kenz la nan pwochen atik la.