N ap travay pou rasanble tout liy Danyèl onz yo ansanm an rapò ak istwa kache vèsè karant lan, ki reprezante 1989 rive jouk lwa dimanch Ozetazini. Apèl nou kòm etidyan pwofesi se pou nou byen separe pawòl verite a.
Fè tout efò ou pou w prezante tèt ou devan Bondye kòm yon moun li apwouve, yon ouvriye ki pa bezwen wont, k ap byen dispanse pawòl verite a. 2 Timote 2:15.
Danyèl chapit onz la kapab divize an dis liy pwofetik. Vèsè youn rive kat reprezante yon liy pwofetik. Vèsè senk rive nèf reprezante yon dezyèm liy. Vèsè dis reprezante yon twazyèm liy. Vèsè onz ak douz reprezante katriyèm liy lan. Senkyèm liy lan se vèsè trèz rive kenz. Sizyèm liy lan se vèsè sèz rive vennde. Setyèm liy lan se vèsè venntwa ak vennkat. Vèsè vennkat rive vèsè trantèn reprezante uityèm liy lan. Vèsè tranteyen rive karant se nevyèm liy lan, epi dizyèm ak dènye liy lan se vèsè karant rive karannsenk. Dis liy sa yo dwe mete ansanm, liy sou liy.
Kilès l ap anseye konesans? E kilès l ap fè konprann doktrin? Se moun ki sevre ak lèt la, moun yo retire nan tete yo.
Paske prensip dwe vini sou prensip, prensip sou prensip; liy sou liy, liy sou liy; isit la yon ti kras, epi laba a yon ti kras:
Paske se avèk lèv ki bege ak yon lòt lang li va pale ak pèp sa a. Se yo menm li te di: Men repo a, kote nou kapab fè sila ki bouke a repoze; e men rafrechisman an. Men yo pa t vle koute.
Men pawòl Seyè a te vin pou yo kòmandman sou kòmandman, kòmandman sou kòmandman; liy sou liy, liy sou liy; isit la yon ti kras, epi la a yon ti kras; pou yo te ka ale, epi tonbe bak, epi kraze, epi pran nan pèlen, epi kaptire. Ezayi 28:9–13.
Natirèlman, chak nan dis liy pwofetik yo gen relasyon youn ak lòt, men anndan chak liy yo ka rekonèt yon tèm patikilye. Byenke chak liy gen yon tèm prensipal, liy yo pote plis pase yon sèl temwayaj. Mwen gen entansyon idantifye chak nan tèm yo nan dis liy yo.
Premye Liy
Mwen menm tou, nan premye ane Dariyis, Med la, mwen menm, mwen te kanpe pou m konfime l epi pou m fòtifye l. Epi kounye a m ap fè w konnen laverite a. Gade, gen twa wa ankò ki pral leve nan Pès la; epi katriyèm nan pral pi rich anpil pase yo tout; e pa fòs li, grasa richès li yo, li pral soulve tout moun kont wayòm Lagrès la. Epi yon wa vanyan pral leve, ki pral gouvène ak gwo dominasyon, epi ki pral fè selon volonte pa li. E lè li fin leve, wayòm li an pral kraze, epi yo pral divize l nan direksyon kat van syèl la; men se pa pou desandan li yo, ni dapre dominasyon li te egzèse a; paske wayòm li an pral derasinen, e l ap pase bay lòt moun ankò, apa de sa yo. Danyèl 11:1–4.
Premye ane Dariyis la make fen swasanndizan yo, konsa li idantifye yon tan pwofetik lafen an. Rive nan vèsè twa, Aleksann Legran etabli wayòm li sou tout lemonn, epi nan vèsè kat, wayòm li a te dwe rache epi divize nan kat van yo. Lè nou sèvi ak Dariyis kòm tan lafen an an 1989, sa pèmèt nou konte wa yo ki reprezante nan vèsè de a. Lè Gabriyèl di nan vèsè youn, “Tou nan premye ane Dariyis la,” li ap kontinye sa li te fè Danyèl konnen nan kòmansman vizyon an, ki te kòmanse nan chapit dis la.
Nan twazyèm ane Siris, wa peyi Pès la, yon revelasyon te fè konnen Daniel, yo te rele Bèltechaça; e revelasyon an te vre, men tan ki te fikse a te long; epi li te konprann revelasyon an, e li te gen entèlijans vizyon an. Danyèl 10:1.
Mak wout ki reprezante yon “tan lafen” genyen de senbòl. “Tan lafen” pou liy pwofetik Moyiz la se te nesans Arawon, epi twa ane apre sa te vini nesans Moyiz. Arawon ak Moyiz se senbòl doub “tan lafen” nan istwa pa yo, epi yo tipifye nesans Jan Batis ak Jezi sis mwa apre sa. “Tan lafen” an nan 1798 te make kaptire pap lavil Wòm nan, ki apre sa te mouri an kaptivite an 1799. Depi “premye ane Dariyis, Mèd la” rive jouk “twazyèm ane Siris, wa peyi Pès la”; Dariyis ak Siris reprezante “tan lafen” an nan 1989, paske tout pwofèt yo ap pale plis sou dènye jou yo pase sou jou kote yo menm te viv yo.
Koulye a tout bagay sa yo te rive yo kòm egzanp; e yo ekri yo pou avètisman pa nou menm, sou nou menm fen tan yo rive a. 1 Korentyen 10:11.
Dariyis ak Siris reprezante Ronald Reagan ak George Bush papa an 1989. Toude te prezidan nan ane sa a. Vèsè premye nan chapit onz la mete vizyon an nan twazyèm ane Siris la, sa ki t ap reprezante George Bush papa, ki te vin apre Reagan menm jan Siris te vin apre Dariyis. Vèsè deklare ke twa wa ta gen pou leve ankò, epi katriyèm nan pi rich anpil pase yo tout. Dènye “tan lafen an” nan chapit onz la kòmanse an 1989 epi li montre ke apre George Bush papa, twa wa ta gen pou leve ankò, konsa sa idantifye twa prezidan ki te swiv Bush papa. Twa wa sa yo se te Bill Clinton, George Bush pitit, Barak Obama, epi apre sa prezidan ki te pi rich la, Donald Trump, ki “pa fòs li” ak “pa richès li yo, li va soulve tout moun kont wayòm Lagrès la”.
Vèsè twa a, donk, prezante Aleksann Legran e, pa konsekans, li sèvi kòm tip dènye dirijan Nasyonzini an, ki ini ak papote a nan dènye jou yo, men ki, menm jan ak papote a, rive nan fin li. Nasyonzini an se setyèm wayòm nan, ki reprezante kòm dis wa nan Revelasyon disèt, e konfederasyon dis wa yo dakò pou bay setyèm wayòm pa yo a bèt papal la pandan yon èdtan senbolik.
Epi dis kòn ou te wè yo se dis wa, ki poko resevwa okenn wayòm; men yo resevwa otorite tankou wa pandan yon sèl lè ansanm ak bèt la. Yo gen yon sèl lide, epi yo va bay bèt la pouvwa ak fòs yo. Yo va fè lagè ak Ti Mouton an, epi Ti Mouton an va genyen batay la sou yo; paske li se Seyè tout seyè yo, ak Wa tout wa yo; epi moun ki avèk li yo se moun yo rele, yo chwazi, e yo fidèl. Revelasyon 17:12–14.
Dis wa sa dis wa kat ak vès twa ak kat yo, epi tou pa istwa montay ak tonbe Aleksann Legran, ki te akonpli vès sa yo nan katriyèm syèk la. Lagrès se twazyèm wayòm pwofesi Bib la e li se yon senbòl dragon an, yon tyè nan inyon twa-fwa a ki gen dragon an, bèt la, ak fo pwofèt la. Sou kwa a, mesaj la, “Wa Jwif yo,” te ekri an ebre, an laten, ak an grèk; sa t ap reprezante Jwif yo, Women yo, ak rès foul moun ki soti nan lòt nasyon yo ki t ap nan Jerizalèm pou fèt Delivrans lan. Grèk yo reprezante dragon an, Women yo reprezante bèt la, epi Jwif yo te fo pwofèt la.
Kat premye vèsè chapit onz yo idantifye fen pouvwa dragon tèren an ki fè fònikasyon avèk pouvwa papal la pandan tan pwobasyon limanite ap fèmen. Vèsè twa ak kat yo idantifye dènye montay ak dènye tonbe dènye manifestasyon yon pouvwa dragon tèren. Vèsè sa yo sipèpoze sou dènye sis vèsè yo ki idantifye fen bèt la ki fè fònikasyon avèk wa tè a. Kòmansman ak finisman chapit onz la idantifye istwa kote lènmi Bondye yo rive nan fen yo san pèsonn pou ede yo. Kat premye vèsè yo aliyen avèk dènye sis vèsè yo, epi konsa yo pote senbolis Dis Kòmandman yo, avèk yon tab premye kat kòmandman yo ak yon tab dènye sis kòmandman yo, pandan yo senbolize tou yon tès avèk nimewo dis la.
Kat premye vèsè yo reprezante yon kòmansman ki montre fen an pandan y ap fikse mesaj la kòm kòmanse nan “tan lafen an” an 1989. Vèsè sa yo reprezante peryòd soti 1989 jouk fèmti tan gras pou limanite a; konsa, yo rezime mesaj sis dènye vèsè yo, ki se ogmantasyon konesans ki te de sele an 1989 la, e ki idantifye evènman ki anrapò ak fèmti tan gras la.
Vèsè sa yo bay pwen ankraj pwofetik la pou rekonèt ke, kòmanse an 1989, t ap gen yon total uit prezidan, avèk wityèm nan ki soti nan sèt prezidan anvan yo; konsa, sa mare pasaj la ansanm ak enigm wityèm nan ki soti nan sèt la, ki se yon karakteristik pwofetik ki se verite prezan nan dènye jou yo.
Tèm ki kapab konprann atravè vèsè sa yo se destriksyon final pouvwa dragon an ki fè fònikasyon ak pwostitye Tir la. Pwostitye a fè fònikasyon ak tout wa latè yo; men menm jan Lafrans ansyen te vin premye pitit legliz katolik la lè Clovis te konsakre twòn li bay papote a an 496, konsa tou, bèt tè Etazini an pral tou premye nan wa yo ki fè fònikasyon ak pwostitye a nan lwa dimanch la. Menm jan nan sis dènye vèsè yo, kat premye vèsè yo idantifye epi mete anfaz sou tout twa pouvwa ki mennen mond lan rive nan Amagedon, men tèm nan nan kat premye vèsè yo se pouvwa dragon an, reprezante pa Grès ak Aleksann Legran.
Reagan te kòmanse pwosesis uit prezidan yo ki mennen kounye a rive nan dènye nan uit prezidan sa yo. Wityèm prezidan an pral leve imaj bèt la epi fè respekte yon lwa dimanch Ozetazini, pandan li pral sèvi tou kòm koutye yon akò ki fè li tounen tèt Nasyonzini, ki nan menm moman sa a pral antre nan yon relasyon legliz ak leta atravè lemond anba pretèks pou rezoud lagè k ap ogmante ki soti nan Islam radikal.
Chanjman Etazini, ki se bèt tè a nan Revelasyon chapit trèz la, soti nan pozisyon li kòm sizyèm wayòm pwofesi biblik la pou rive kòm tèt setyèm wayòm pwofesi biblik la, pandan li ap mennen rive nan akonplisman relasyon ilegal la ak uityèm wayòm pwofesi biblik la, ilistre depi nan vèsè premye a ki idantifye ane 1989 la, atravè prezidan yo ki mennen nan lwa dimanch Ozetazini, epi tousuit apre sa li idantifye wa vanyan an ki kanpe. Wa vanyan sa a se Trump k ap pran kontwòl sou Nasyonzini, yon òganizasyon li kounye a nan pwosesis pou l demantle an avans de egzijans li yo.
Dezyèm Liy
Vèsè senk rive nèf yo reprezante premye mansyon an ak ilistrasyon pa pa sou lagè ant wa nò a ak wa sid la, yon lagè tout chapit la itilize kòm prensipal kad pwofetik li. Vèsè senk la tabli tèm pasaj la.
Wa sid la nan sid la ap vin fò, ansanm ak youn nan chèf li yo; e li menm ap vin pi fò pase li, epi li va gen dominasyon; dominasyon li va yon gran dominasyon. Danyèl 11:5.
Ptolémée Ier Sôter et Séleucos Ier Nicator sont représentés dans le verset. Tous deux constituaient un quart des « Diadoques » (signifiant successeur) du royaume d’Alexandre. Séleucos est le premier « roi du nord » au chapitre onze, et en accord avec Rome païenne, Rome papale et Rome moderne, Séleucos ne fut établi comme roi prophétique du nord qu’après trois victoires principales ou événements décisifs : sa reprise de Babylone en 312 av. J.-C., la bataille d’Ipsos en 301 av. J.-C., et la bataille de Corupédion en 281 av. J.-C. Ces mouvements défirent ses principaux rivaux, étendirent son empire et consolidèrent sa domination dans la région.
Dezyèm liy lan kòmanse avèk idantifye wa nò a ak wa sid la, an distenksyon ak nenpòt lòt nan siksesè yo (Diadochi) nan wayòm Aleksann ki te vin divize a. Li kòmanse avèk idantifye ke wa nò a resevwa pouvwa sèlman apre twa konkèt. Apre sa, nan istwa lit pou dominasyon an ki te dewoule apre lanmò Aleksann nan, nan vèsè sis rive nèf yo, li idantifye yon peryòd ki fini avèk ranvèsman wa nò a pa wa sid la. Sa a se premye nan twa fwa nan chapit onz la kote wa sid la genyen batay sou wa nò a. Yo bay twa temwen entèn anndan chapit la ki tabli avèk klète etap repè istwa a ki mennen nan yon wa sid k ap bat yon wa nò.
Wa wa, mɛfɔ fiaɖuƒe ɣedzeƒe fia la anye sesẽ, kple eƒe amegãwo dometɔ ɖeka; eye eya hã anye sesẽ wu eya, eye wòakpɔ dziɖuɖu; eƒe dziɖuɖu anye dziɖuɖu gã aɖe. Eye ƒe geɖewo megbe la, woatsɔ woɖokuiwo akpe ɖe wo nɔewo ŋu; elabena ɣedzeƒe fia la ƒe vi nyɔnu la ava anyiehe fia la gbɔ be wòawɔ nubabla: gake míaƒe abɔ la ƒe ŋusẽ ma anɔ anyi o; eye eya hã manɔ anyi o, ne eƒe abɔ; ke boŋ woatsɔe ade asi, kple ame siwo tsɔe va la, kple ame si dzi wòtso la, kple ame si do ŋusẽ nɛ le ɣeyiɣi mawo me la. Ke eƒe ke si tso eƒe keawo me la, ame ɖeka atsɔ tsi tre ɖe eƒe nɔƒe me, eye wòava kple aʋakɔ, eye wòage ɖe anyiehe fia la ƒe mɔxexe la me, eye wòawɔ ɖe wo ŋu, eye wòaxɔ dzi. Eye wòatsɔ woƒe mawuwo hã, kple woƒe amegãwo, kple woƒe loŋlɔ̃ siwo xɔ asi le klosalo kple sika me la, aɖe asi atsɔ wo yi Egipte abe kluviwo ene; eye eya anɔ anyi ƒe geɖe wu anyiehe fia la. Ale ɣedzeƒe fia la ava eƒe fiaɖuƒe me, eye wòagbugbɔ yi eya ŋutɔ ƒe anyigba dzi. Daniel 11:5–9.
Akonplisman istorik vèsè sa yo bay modèl pou akonplisman pwofetik mil de san swasant ane dominasyon papal la ki idantifye nan vèsè trant-e-yonn rive karant, epi modèl pwofetik pou akonplisman vèsè onz la, ki te premye fwa akonpli an 217 anvan Jezikri nan Batay Rafia a. Twa temwen sa yo idantifye karakteristik Lagè Ikrèn nan, kote Putin, dènye wa sid la, pral genyen batay sou lame pwokirasyon wa nò papal la.
Tèm dezyèm liy istwa pwofetik la se fason yo bay papote a blesi mòtèl la an 1798, jan sa reprezante nan vèsè senk rive nèf yo ak batay Rafi a nan vèsè onz la. Wa sid la, ki se Ejip, se pouvwa dragon an.
Pitit lòm, vire figi ou kont Farawon, wa peyi Lejip la, epi pwofetize kont li, ak kont tout peyi Lejip la: Pale, epi di: Men sa Seyè a, Bondye a, di; Gade, mwen kont ou, Farawon, wa peyi Lejip la, gwo dragon an ki kouche nan mitan rivyè li yo, li menm ki te di: Rivyè mwen an se pou mwen menm, e se mwen menm ki fè l pou tèt mwen. Ezekyèl 29:2, 3.
Twa ilistrasyon konsènan wa sid la k ap genyen batay sou wa nò a nan chapit onz la reyini ansanm pou idantifye dènye tonbe wa nò a nan vèsè karannsenk.
Epi li pral plante tant palè li yo ant de lanmè yo, sou bèl mòn sen an; men li pral rive nan fen li, e p ap gen pèsonn pou ede li. Danyèl 11:45.
Gen twa liy nan chapit onz la ki montre yon wa sid ki ap bat yon wa nò, men lè wa nò a rive nan fen li san okenn moun pou ede l, sa pa parèt osi klè. Men liv Revelasyon an idantifye se pouvwa dragon an ki fè l tonbe, lè li manje chè li epi li boule l ak dife. Yon fwa yo rekonèt pouvwa dragon an nan liv Revelasyon an, nou kapab wè wa yo, ki se tou dragon an epi tou wa sid la, ki pral fè wa nò a tonbe nan vèsè karantsenk. Twa temwen dirèk nan chapit la, ki tout ap rann temwayaj sou akonplisman pafè yo jan sa reprezante atravè koneksyon ki genyen ant liv Danyèl ak Revelasyon.
Wa nò a pap la nan nò a nan epòk modèn nan rive nan fen li san pèsonn pou ede l nan vèsè karannsenk, e liv Revelasyon an idantifye kijan pouvwa pap la rive nan fen li anba men pouvwa dragon an.
Epi dis kòn ou te wè sou bèt la, se yo menm ki pral rayi fanm jennès la; yo pral fè l tounen yon dezè, yo pral dezabiye l nèt, yo pral manje chè li, epi yo pral boule l ak dife. Paske Bondye mete nan kè yo pou yo akonpli volonte li, pou yo dakò ansanm, epi pou yo bay wayòm pa yo a bay bèt la, jouk lè pawòl Bondye yo va akonpli. Revelasyon 17:16, 17.
Dis wa yo boule wa pap papal la, wa manje chè li. Wa jou dènyè yo se pouvwa dragon an.
«Wa ak chèf, ak gouvènè, mete sou tèt yo mak antikris la, epi yo reprezante kòm dragon an ki ale pou fè lagè ak sen yo—avèk sila yo ki kenbe kòmandman Bondye yo e ki gen lafwa Jezi. Nan lènmi yo genyen kont pèp Bondye a, yo montre tèt yo koupab tou de chwa Barabas olye de Kris la.» Testimonies to Ministers, 38.
Wa dhaloota kudhan humna jawwee sanaa dha; innis mootummaa Giriikii fi Aliksaandariin akkasumas bakka buufameera. Mootonni sun mootota kibbaa dha; sababiin isaas isaan Fara’oon mootii Gibxiin bakka buufamu. Isaan foon ishee ni nyaatu; sababni isaas isaan “sareewwan” raajii keessaa warra faarfataan “walga’ii jal’ootaa” jedhee waamu sana ta’u.
Paske chen yo antoure m; asanble mechan yo sènen m; yo pèse men m ak pye m. Mwen ka konte tout zo m yo; yo gade m, yo fikse je sou mwen. Yo separe rad mwen pami yo, epi yo tire osò pou vètman mwen. Sòm 22:16–18.
Papote a se wa nò a nan vèsè karantsenk, e papote a reprezante pa Jézabel nan legliz Tiyatir la.
Men, mwen gen kèk bagay kont ou, paske ou kite fanm sa a, Jezabèl, ki rele tèt li pwofetès, anseye epi sedui sèvitè mwen yo pou yo fè fònikasyon epi pou yo manje bagay yo te ofri bay zidòl. E mwen te ba li tan pou li repanti de fònikasyon li; men li pa t repanti. Gade, mwen pral jete li sou yon kabann, epi moun ki ap fè adiltè avè l yo nan gwo tribilasyon, si yo pa repanti de zèv yo. Revelasyon 2:20–22.
Jijman Jezabèl la akonpli lè chen devore li.
Konsènan Jezabèl tou, Senyè a te pale, li te di: Chen yo va manje Jezabèl bò miray Jizreyèl la. 1 Wa 21:23.
Chen yo se Wòm payen an, pouvwa dragon an, paske se Wòm payen ki te kloure Kris la sou kwa a.
“Nan soufrans Kris yo sou kwa a, pwofesi te akonpli. Plizyè syèk anvan krisifiksyon an, Sovè a te predi kijan yo t ap trete Li. Li te di: ‘Chen antoure Mwen; asanble mechan yo sènen Mwen; yo pèse men Mwen ak pye Mwen. Mwen ka konte tout zo Mwen yo; y ap gade Mwen, y ap fikse je sou Mwen. Yo separe rad Mwen yo nan mitan yo, e yo tire osò pou vètman Mwen an.’ Sòm 22:16–18. Pwofesi konsènan rad Li yo te akonpli san konsèy ni entèvansyon ni zanmi ni ènmi Moun yo te kloure sou kwa a. Se bay sòlda ki te mete Li sou kwa a yo te bay rad Li yo. Kris te tande diskisyon mesye yo pandan yo t ap separe rad yo nan mitan yo. Tinik Li a te tise yon sèl pyès, san kouti, epi yo te di: ‘Annou pa chire l, men annou tire osò pou li, pou wè kiyès k ap genyen l.’” The Desire of Ages, 746.
Dis wa yo, ki se chen yo, ki se asanble mechan yo, ki se Lagrès ak Lejip, va boule jennès la ak dife tou.
Epi nenpòt pitit fi nenpòt prèt, si li dezonore tèt li lè li lage kò li nan imoralite seksyèl, li dezonore papa li: yo va boule li nan dife. Levitik 21:9.
Dis wa yo boule jennès la ak dife, paske li fè konnen li se yon pretès, men li se yon jennès.
Epi sa pral rive nan jou sa a, Tir pral tonbe nan bliye pandan swasanndis an, selon jou yon sèl wa; apre fen swasanndis an yo, Tir pral chante tankou yon pwostitye. Pran yon gita, fè wonn vil la, ou menm pwostitye yo te bliye a; fè bèl melodi, chante anpil chante, pou yo ka sonje ou. Epi sa pral rive apre fen swasanndis an yo, Senyè a pral vizite Tir, epi li pral tounen nan salè li, epi li pral fè fònikasyon ak tout wayòm mond lan sou tout sifas tè a. Ezayi 23:15–17.
Nan vèsè senk rive nèf, ak vèsè trant-yon rive karant, nou jwenn temwayaj sou lefèt ke papote a ap rive nan fen li anba men pouvwa dragon an. Prensip sa a ap akonpli tou kounye a nan Lagè Ikrèn nan. Twa temwen sa yo fè nou konnen ke lè wa nò a rive nan fen li san pèsonn pou ede l nan vèsè karant-senk, dragon an pral manje chè li epi boule li nan dife. Sou temwayaj twa temwen, motivasyon pou aksyon dragon an ap gen ladan l yon alyans ki te kraze.
Nan vèsè senk rive nèf yo, dezyèm lagè Siri a te fini avèk yon trete an 253 anvan Jezikri. Lagè a te kòmanse an 260 anvan Jezikri, epi apre sèt ane nan dezyèm lagè Siri a, yo te rive fè yon trete lapè lè wa sid la te bay yon pitit fi bay wa nò a pou l te ka marye ak pitit fi wa sid la epi tabli lapè atravè alyans maryaj la. Sèt ane apre maryaj la, an 246 anvan Jezikri, wa nò a te mete madanm ki soti nan sid la sou kote epi li te retabli premye madanm li, madanm li te mete sou kote lè li te marye ak prensès peyi Lejip la. Sa ki te pouse wa sid la anvayi wayòm nò a epi pran wa nò a kòm prizonye se te yon trete yo te kraze.
Trete ki te kraze a te reprezante Trete Tolentino ki te kraze an 1797, ki te bay Napoléon motivasyon pou mennen pap la ann kaptivite an 1798, menm jan Ptolome te fè ak Sèlkis an 246 anvan Jezikri. Lè Ptolome III te retounen ann Ejip apre viktwa li sou anpi seleusid nò a ki te anba Sèlkis II, li te pote tèlman anpil trezò tounen ann Ejip, sa ki fè Ejipsyen yo te bay Ptolome III tit “Euergetes” la (ki vle di Byenfèktè), paske li te retabli “dye kaptif” yo apre anpil ane.
Men, nan yon branch nan rasin li yo, va leve youn nan plas li; li va vini ak yon lame, li va antre nan fòtrès wa nò a, li va aji kont yo, epi li va genyen laviktwa. Li va mennen tou ann Ejip an kaptivite bondye yo, ak chèf yo, ansanm ak veso presye yo an ajan ak an lò; epi li va dire plis ane pase wa nò a. Danyèl 11:7, 8.
Lè Napoléon te pran pap la kòm prizonye an 1798, li te vòlè trezò Vatikan yo epi li te mennen yo tounen an Frans, jan sa te prefigire pa Ptolome III, ki te pran trezò yo epi tou li te mennen Seleikos II tounen ann Ejip, kote Seleikos II te mouri lè li te tonbe sou yon chwal. Sa te prefigire Napoléon retire papote a sou bèt la an 1798, ak lanmò pap la an 1799. Papote a nan Revelasyon disèt se fanm ki monte sou bèt la, epi defèt Seleikos la, kaptivite li ak lanmò ki te vin apre lè li te tonbe sou yon chwal, prefigire Napoléon retire otorite sivil papote a (ki reprezante kòm yon bèt nan Revelasyon disèt).
Se konsa li pote m ale nan Lespri a nan dezè a; epi mwen wè yon fanm chita sou yon bèt koulè wouj violèt, plen ak non blasfèm, ki te gen sèt tèt ak dis kòn. … Epi zanj lan di m: Poukisa ou te sezi? M ap fè ou konnen mistè fanm nan, ak bèt ki pote li a, ki gen sèt tèt ak dis kòn yo. … Epi fanm ou te wè a se gwo vil sa a, ki ap gouvène sou wa latè yo. Revelasyon 17:3, 7, 18.
Vèsè senk rive nèf yo prezante lagè ki genyen ant wa nò a ak wa sid la nan chapit onz la. Vèsè senk la bay pwen d’ancrage pou Wòm kòm wa nò a, paske li idantifye ke wa nò a t ap konkeri twa zòn jewografik anvan li t ap dirije avèk sipremasi. Vèsè sa yo bay estrikti pwofetik la ki tabli yon peryòd kote wa nò a ap dirije, men li rive nan fen li. Sa a se menm premis ak pwomès chapit onz la. Tèm liy lan se blesi mòtèl wa papal nò a, oswa jan vèsè karant-senk la deklare sa, “li rive nan fen li, san pèsonn pou ede li.” Verite sa a se verite prezan nan dènye jou yo.
Nou pral kontinye nan pwochen atik la.