Seleucus III Ceraunus te gouvène yon ti tan kòm wa soti 226 rive 223 anvan Jezikri, anvan yo te asasinen l oswa li te mouri nan sikonstans mistik. Seleucus III te predesesè imedya Antiochus III. De frè sa yo reprezante “pitit gason” yo nan vèsè dis la, e yo reprezante Reagan ak Bush an 1989.
Men, pitit gason li yo pral souke kò yo, e yo pral rasanble yon foul gwo fòs; epi youn ladan yo ap sètènman vini, l ap debòde, l ap travèse; apre sa, li pral tounen, e l ap souke kò l ankò, jis rive nan fòtrès li. Danyèl 11:10.
Vèsè dis se twazyèm liy lan, e li reprezante “tan lafen an” an 1989. Li mare ansanm ak vèsè karant nan chapit onz la ak Ezayi uit, vèsè uit. Koneksyon twa vèsè sa yo idantifye ke vèsè onz la reprezante lagè aktyèl Ikrèn nan, avèk Putin ak Zelenskyy kòm advèsè yo ki reprezante nan batay Rafya a jan sa prezante nan vèsè onz la. Vèsè douz la idantifye konsekans lagè Ikrèn nan ak sò Putin. Vèsè trèz rive kenz se batay Panyòm nan.
Tèm vèsè dis la se “tan lafen an,” epi, ann amoni ak prensip ki asosye ak devwale verite a nan “tan lafen an,” vèsè a, byenke se yon sèl vèsè, gen yon foul liy pwofetik ki reprezante ladan l. Vèsè dis idantifye kòmansman istwa kache vèsè karant lan, ki make kòmansman mouvman twazyèm zanj lan ak seleman san karannkat mil yo.
Vèsè a konekte sèt tan Levitik vennsis yo jan yo idantifye nan vizyon ki kòmanse nan Ezayi chapit sèt la. Koneksyon sa a make ini divinite avèk limanite, ki se akonplisman mistè pyete a pandan son setyèm twonpèt la, ki se twazyèm malè Islam lan.
Vèsè a make 1989 kòm tan lafen an, e avèk koneksyon sèt tan yo nan Levitik 26, li enkli verite fondamantal William Miller la ansanm ak rebelyon 1863 a. Vèsè a kòmanse istwa kache vèsè karant lan. Se poutèt sa li se yon eleman esansyèl nan ogmantasyon konesans ki rive nan tan lafen an an 1989, epi li kòmanse ilistrasyon pwofetik evènman ekstèn ki fòme istwa kache vèsè karant lan; epi, atravè koneksyon li avèk sèt tan yo, li idantifye tou evènman entèn yo nan istwa ant 1989 ak lwa dimanch la.
Nimewo dis la se yon senbòl yon tès, epi relasyon vèsè yo ak vizyon Ezayi sèt la mete aksan sou konpreyansyon verite a.
Paske tèt Siri se Damas, e tèt Damas se Rezin; epi nan swasantsenk ane, Efrayim pral kraze, pou li pa yon pèp ankò. E tèt Efrayim se Samari, e tèt Samari se pitit gason Remalya. Si nou pa kwè, se sèten nou p ap rete fèm. Ezayi 7:8, 9.
Nou pap etabli si nou pa kwè ke yon “tèt” reprezante yon vil kapital (Samari ak Damas) ak yon wa (Rezin ak Peka, pitit gason Remalya). Si nou pa konprann twa senbòl sa yo ki ka ranplase youn lòt, nan kontèks Ezayi chapit uit, vèsè uit, (ki se menm vizyon an ak chapit sèt), lè sa a nou pap kapab idantifye Poutin ak Larisi kòm wa sid la nan vèsè onz rive kenz.
Koulye a, gade, Senyè a ap fè dlo larivyè a monte sou yo, dlo ki fò e ki anpil, sa vle di wa Lasiri a ansanm ak tout glwa li; li pral monte anlè tout chanèl li yo, epi li pral debòde tout rivaj li yo. Li pral travèse Jida; li pral debòde, li pral pase sou li, li pral rive jis nan kou a; epi louvri zèl li yo pral plen tout lajè peyi ou a, O Emanyèl. Ezayi 8:7, 8.
Tèm vèsè dis la se yon pwosesis eprèv an twa etap ki kòmanse nan tan lafen an epi ki mennen rive nan fèmti tan gras la nan lwa dimanch la.
Epi li di: Ale chemen ou, Danyèl; paske pawòl yo fèmen e sele jouk nan tan lafen an. Anpil moun pral pirifye, yo pral vin blan, e yo pral pase anba eprèv; men mechan yo pral aji avèk mechanste; e okenn nan mechan yo p ap konprann; men saj yo va konprann. Danyèl 12:9, 10.
Nan “tan fen an” lan, liv Danyèl la “louvri”, epi yon pwosesis eprèv an twa etap, jan sa reprezante pa “pirifye, blanchi, epi pase anba eprèv”, kòmanse. “Moun ki saj” yo konprann, “mechan yo” pa konprann. Mank konpreyansyon yo a, menm jan ak mank lwil yo nan parabòl dis vyèj yo, lakòz yo detwi.
Pèp mwen an ap peri faute yo manke konesans; paske ou rejte konesans, mwen menm tou m ap rejte ou, pou ou pa sèvi m ankò kòm prèt; kòm ou bliye lalwa Bondye ou a, mwen menm tou m ap bliye pitit ou yo. Oze 4:6.
Mo “Pèp mwen an” vle di yon pèp alyans, e pèp alyans sa a dwe rejte epi detwi poutèt “mank konesans.” Lwa dimanch Ozetazini se siy chemen kote bagay yo swa bliye, swa sonje. Sonje jou Saba a se verite prezan nan pwen sa a. Se la yo sonje jennès Tir la. Se la Bondye sonje peche Babilòn yo nan Revelasyon.
Epi mwen tande yon lòt vwa soti nan syèl la, ki t ap di: Soti nan li, pèp mwen an, pou nou pa patisipe nan peche li yo, e pou nou pa resevwa nan kalamite li yo. Paske peche li yo rive jouk nan syèl la, e Bondye sonje inikite li yo. Remèt li menm jan li te remèt nou an, e double pou li de fwa selon zèv li yo: nan gode li te plen an, plen pou li doub. Revelasyon 18:4–6.
Se la a menm timoun yo, oswa dènye jenerasyon pwofetik Advantis Laodise a, yo retranche. Se la a moun sa yo ke Danyèl rele “mechan yo” manifeste ke yo te “bliye” lalwa Bondye a, epi pati nan lalwa Bondye a yo te bliye se règ oswa lwa pwofetik Bondye yo. Kontèks la montre aklè ke yo manke “konesans” ki ogmante lè liv Danyèl la devwale. Danyèl mete “saj yo” an kontrast ak “mechan yo,” epi Jezi mete “vyèj saj yo” an kontrast ak “vyèj sòt yo.” Amos idantifye menm gwoup sa a kòm “bèl jèn fi yo,” kòm moun ki pa kapab jwenn mesaj pwofetik la ki reprezante pa bò solèy leve, nò, ak lanmè yo.
Men jou sa yo ap vini, se Senyè Bondye a ki di sa, kote m ap voye yon grangou nan peyi a, non pa yon grangou pen, ni yon swaf dlo, men pou tande pawòl Senyè a. Y ap moute desann soti nan yon lanmè rive nan yon lòt, epi soti nan nò jouk nan lès; y ap kouri toupatou pou chèche pawòl Senyè a, men yo p ap jwenn li. Nan jou sa a, bèl jenn fi yo ak jenn gason yo va deperi ak swaf. Moun ki fè sèman pa peche Samari a, epi ki di: Bondye pa w la, o Dàn, vivan; epi: Fason Bècheba a vivan; se menm yo menm ki va tonbe, e yo p ap janm leve ankò. Amos 8:11–14.
Mesaj yo pa ka jwenn nan reprezante pa kote y ap chèche pandan y ap “vwayaje soti nan yon lanmè rive nan yon lòt, e depi nan nò jouk nan lès.” Amòs di “jèn fi bèl” sa yo nan yon “grangou” pou tande “Pawòl Senyè a,” e ke “nan jou sa a yo pral kouri ale vini pou chèche pawòl Senyè a, men yo p ap jwenn li.” Mesaj ki te dezsele nan liv Danyèl la nan tan lafen an, an 1989, nan akonplisman vèsè karant lan ansanm ak vèsè dis nan chapit onz la, rezime nan de dènye vèsè chapit onz la.
Men nouvèl ki soti nan lès ak nan nò pral boulvèse l; se poutèt sa l ap soti avèk gwo kòlè pou l detwi, e pou l disparèt nèt anpil moun. Epi l ap plante tant palè li yo ant de lanmè yo sou bèl mòn sen an; men l ap rive nan fen li, e pèsonn p ap ede l. Danyèl 11:44, 45.
Vyèj sòt yo, bèl yo, ak mechan yo ki manke lwil la, ansanm ak mesaj lès la, nò a, ak lanmè yo, sa yo ki te rejte konesans ansanm ak alyans ak Lalwa Bondye a, Bondye sonje yo lè lwa dimanch lan vini. Twa batay yo reprezante nan vèsè dis rive kenz. Mwen separe twa batay sa yo an twa istwa, men yo fòme tou yon sèl liy lè yo konsidere yo ansanm, paske vèsè dis louvri sou “tan lafen an” e konsa li inisye yon pwosesis eprèv an twa etap.
Vèsè dis la konekte avèk sèt fwa ki nan Levitik vennsis, e konsa avèk fondasyon Advantis la ak travay William Miller. Dezyèm etap nan twa etap yo se yon tès vizyèl ki te kòmanse lè limyè vèsè onz la ak lagè Ikrèn nan te louvri. Dezyèm tès la se yon tès vizyèl, e li reprezante yon tès konsènan kapasite nou pou rekonèt evènman kouran yo nan limyè Pawòl pwofetik Bondye a. Twazyèm tès la se Batay Panium nan vèsè kenz la, kote non Simon Barjona te chanje pou Pyè, e konsa sa make sele san karant-kat mil yo jis anvan tan gras la fèmen nan lwa dimanch vèsè sèz la.
Lè nou konsidere aparisyon Antiochus Magnus nan chak nan twa batay ki reprezante pa vèsè dis, onz ak kenz, nou wè tou, nan istwa vèsè nèf rive sèz la, leve ak tonbe fo pwofèt pwofesi Bib la.
Vèsè youn jiska kat yo idantifye leve ak tonbe pouvwa dragon an. Vèsè nèf ak dis yo idantifye 1798 ak 1989 respektivman, epi lè yo fè sa, vèsè nèf jiska sèz yo idantifye leve ak tonbe fo pwofèt la. Vèsè karant jiska karannsenk yo reprezante leve ak tonbe bèt la. Vèsè nèf ak dis yo aliyen tou ak de “tan lafen” ki nan vèsè karant lan, an 1798 ak 1989.
Sè White fè nou konnen avèk klate ke mal konprann “tan lafen an” pwodui konfizyon konsènan kote pou aplike pwofesi yo.
“Anpil moun ap fè menm bagay la jodi a, an 1897, paske yo pa t gen eksperyans nan mesaj eprèv la ki enkli nan mesaj premye, dezyèm, ak twazyèm zanj yo. Gen kèk k ap fouye Ekriti yo pou jwenn prèv ke mesaj sa yo toujou nan lavni. Yo rasanble sa ki montre verite mesaj yo, men yo pa ba yo plas pa yo jan sa dwe ye nan istwa pwofetik. Se poutèt sa, moun konsa an danje pou twonpe pèp la konsènan kote pou mete mesaj yo. Yo pa wè ni yo pa konprann tan lafen an, ni kilè pou yo mete mesaj yo. Jou Bondye a ap vini ak pa kache, men moun yo sipoze saj ak gran yo ap pale anpil sou ‘edikasyon siperyè’, sa yo panse ki soti nan men lèzòm fini. Yo pa konnen siy vini Kris la, ni siy lafen mond lan.” Sermons and Talks, volim 1, 290.
Tèm vèsè diz la se “tan lafen an,” e gen plizyè “tan lafen yo” yo idantifye nan chapit onz la. Si ou “pa wè e konprann” “tan lafen yo” nan chapit onz la, ou pap konnen kilè “pou lokalize mesaj yo.” Li di, “gen moun k ap fouye Ekriti yo,” e menm jan ak tout pwofèt yo, pawòl li yo ap adrese dènye jou yo; konsa, nan dènye jou yo, sila yo li idantifye yo se yon kategori ki pa konprann tan lafen an, kidonk yo se tou “jènfi bèl” Amos yo, ki tonbe epi ki pa janm leve ankò.
Nan chapit onz, vèsè 1, Dariyis ak Siris kanpe ansanm pou make tan lafen an an 1989. Lè Ptolemè te ale Babilòn epi li te mennen wa nò a an kaptivite ann Ejip an 246 av. J.-K., sa ki, pa konsekan, te tipifye 1798 jan sa reprezante nan vèsè 7 rive 9 yo, se te yon “tan lafen.” Vèsè 10 se “tan lafen” an an 1989.
1798 se fen vennsenksan-ven lane dispèsyon kont wayòm nò pèp Izrayèl la, ki te kòmanse an 723 anvan Jezikri. Mil desan swasanndizan apre sa, an 538, papisite a te gouvène pandan mil desan swasanndizan jouk rive 1798. Ane 1798 la se yon “tan lafen,” paske li se fen sèt tan yo, ansanm ak mil desan swasanndizan yo, epi tou mil desan katreven-dis lane yo nan Danyèl chapit douz. Ane 1798 la se yon “tan lafen,” e poutèt sa 538 se tou yon “tan lafen.” Ane 538 se fen mil desan swasanndizan pandan payenis te toupizi sanktyè Bondye a ak lame Li a, sa ki te vini anvan papisite a te fè menm travay la pandan menm kantite tan an.
538 reprezante ranfòsman pouvwa papisite a, e lè li fè sa, li reprezante tou ranfòsman pouvwa papisite a ankò nan lwa dimanch lan. Lwa dimanch lan idantifye yon “tan lafen.” Se poutèt sa, vèsè sèz la, ansanm ak vèsè youn nan, sèt rive nèf, ak vèsè dis la, tout make “tan lafen” an. Se moun ki konnen ki lè pou yo plase mesaj yo ki dwe konprann verite sa a. Pompèy te akonpli vèsè sèz la lè li te pran Jerizalèm. Jili Seza, Ogis Seza ak Tiber Seza te vini apre li. Nesans Jezi te yon “tan lafen” e li te fèt nan tan Ogis Seza.
Lè sa a, yon moun ki fè leve moun pou ranmase taks va leve kanpe nan plas li, nan bèlte wayòm nan; men, nan kèk jou sèlman, y ap detwi li, ni pa nan kòlè, ni pa nan lagè. Danyèl 11:20.
Vèsè ven an ajoute sou lis “tan lafen yo” nan chapit onz la, e Tibè Seza tou, ki te dirije pandan Kris la te kloure sou kwa a.
Epi nan plas li, yon moun mechan pral leve kanpe, yon moun yo p ap bay onè wayòm nan; men li pral vini anpè, epi li pral pran wayòm nan pa mwayen flatri. Epi ak fòs yon inondasyon yo pral ravaje devan li, epi yo pral kraze; wi, menm chèf alyans lan tou. Danyèl 11:21, 22.
Kwa a kanpe nan sant semèn pwofetik la, ke Kris la te vini pou l konfime ak anpil moun.
Epi l ap fè alyans lan vin fèm ak anpil moun pandan yon semèn; e nan mitan semèn nan, l ap fè sakrifis ak ofrann yo sispann; e poutèt pwopagasyon bagay abominab yo, l ap fè l tounen yon dezolasyon, jis rive nan fen an; e sa ki detèmine a pral vide sou sila ki dezole a. Danyèl 9:27.
Nan mitan semèn nan, nou gen yon kòmansman ak yon fen, paske premye mil de san swasant jou yo te fini egzakteman kote pwochen mil de san swasant jou yo te kòmanse. Semèn nan aliyen ak sèt tan dispèsyon kont wayòm nò a, ki te reprezante ni paganism ni papalism k ap pilonnen Tanp lan ak lame a.
Apre sa, mwen tande yon sen k ap pale; epi yon lòt sen di ak sen sa a ki t ap pale a: Jiska kilè vizyon an ap dire konsènan sakrifis chak jou a, ak transgresyon dezolasyon an, pou yo livre ni Tanp lan ni lame a pou yo pilonnen yo anba pye? Danyèl 8:13.
538 se yon “tan lafen,” e li aliyen ak kwa a, ki se tou fen yon peryòd pwofetik. 538 ak kwa a bay de temwen ki montre ni kòmansman ni fen yon pwofesi make pwofetikman kòm yon “tan lafen.”
Vèsè vennsenk ak vennde, vèsè ven, vèsè sèz, vèsè dis, vèsè sèt rive nèf, ansanm ak vèsè youn, tout make “tan lafen an.” Vèsè venntwa idantifye alyans Jwif Makabe yo te fè ak Wòm payen an ant 161 ak 158 anvan Jezikri. Istwa Dinasti Asmone a, depi premye batay yo jouk rive nan fen pa yo nan destriksyon Jerizalèm nan an 70 apre Jezikri, reprezante pwotestantis aposta Ozetazini ki kòmanse an 1844, fen yon pwofesi sou tan, e kidonk yon “tan lafen an,” epi ki fini nan lwa dimanch lan jan ane 70 apre Jezikri a reprezante l la.
Vèsè venntwa a idantifye yon “tan lafen” an 167 av. J.-K. nan batay Moden an, epi tou an 70 apr. J.-K., toude sa yo kòm tip ki prefigire 1844 ak lwa dimanch lan respektivman. Vèsè venntwa a, vèsè venteyen ak vennde yo, vèsè ven an, vèsè sèz la, vèsè dis la, vèsè sèt rive nèf yo, ak vèsè youn nan, yo tout make “tan lafen” an.
Vèsè vennkat la idantifye sipremasi twa-san-swasant-ane Wòm payen an, konsa li make ni kòmansman an an 31 av. J.-K. ni fen an an 330 kòm “tan lafen yo”. Vèsè vennsèt ak vennnèf yo idantifye ni kòmansman an ni fen peryòd sa a; konsa vèsè vennkat la, vèsè vennsèt la, vèsè vennnèf la, vèsè venntrwa a, vèsè veneyen ak vennnde yo, vèsè ven an, vèsè sèz la, vèsè dis la, vèsè sèt rive nèf yo, ak vèsè en an, yo tout make “tan lafen an”.
Vèsè trantèn nan idantifye 538 lè yo te mete abominasyon ki lakòz dezolasyon an, epi vèsè trannsis ak karant lan idantifye 1798 kòm “tan lafen an”. 538 nan vèsè trantèn nan ak 1798 nan vèsè trannsis ak karant lan, vèsè vennsèt ak ventnef yo, vèsè vennkat la, vèsè venntwa a, vèsè vennteyen ak vennde yo, vèsè ven an, vèsè sèz la, vèsè dis la, vèsè sèt rive nèf yo, ak vèsè youn nan, tout make “tan lafen an”.
“tan fen an” an make trèz fwa anvan vèsè karant-e-yonn nan, ki se lwa dimanch lan ak yon lòt “tan fen an”; menm jan an tou nan vèsè karant-senk, lè pap la rive nan fen li san pèsonn pou ede li. “Tan fen an” parèt kenz fwa nan chapit onz la. Tèm vèsè dis la se “tan fen an.” Li reprezante verite ki devwale nan tan sele a pou san karannkat mil yo.
Nou pral kontinye nan atik ki vin apre a.