Kilès li pral anseye konesans? Epi kilès li pral fè konprann doktrin? Moun ki fin sevre ak lèt, moun ki rale lwen tete yo.
Paske lòd la dwe vini sou lòd, lòd sou lòd; liy sou liy, liy sou liy; isit la yon ti kras, epi laba a yon ti kras:
Paske se avèk bouch k ap bege ak yon lòt lang li pral pale ak pèp sa a. Se yo menm li te di: Men repo a, kote nou ka fè moun ki bouke yo jwenn repo; e men rafrechisman an. Men, yo pa t vle tande.
Men, pawòl Senyè a te vin pou yo: lòd sou lòd, lòd sou lòd; liy sou liy, liy sou liy; yon ti kras isit la, yon ti kras laba; pou yo te ka ale, tonbe bak, kraze, pran nan pyèj, epi kaptire. Ezayi 28:9–13.
Vèsè sa yo ki soti nan Ezayi yo te adrese plizyè fwa nan Tab Habakik yo. Isit la, mwen bezwen sèlman touche yo yon ti kras pou pran youn oswa de pwen nan vèsè anvan sa yo, pou ajoute yo nan diskisyon aktyèl la. Pasaj sa a montre yon pèp ki echwe yon tès, paske yo “ale, epi tonbe bak, epi kraze, epi pran nan pyèj, epi kaptire.” Se te yon pèp ki te echwe yon tès konsènan kiyès Bondye t ap chache “anseye” pou “konprann” “konesans” oswa “doktrin.” Se te yon tès ki te baze sou konpreyansyon yon ogmantasyon konesans; konsa, se te menm tès la ki te separe saj yo ak mechan yo nan Danyèl chapit douz, paske tout pwofèt yo dakò epi yo idantifye fen mond lan. Nan Danyèl douz, “saj” yo konprann, men “mechan” yo pa konprann ogmantasyon konesans lan.
Pèp ki nan pasaj Ezayi a te sibi yon tès pa mwayen “pawòl Senyè a”, pawòl “yo pa t vle tande” a. Epi “pawòl Senyè a” espesifik yo te rejte a, ki ta pèmèt yo “konprann” ogmantasyon “konesans” lan, se te règ biblik ki defini kijan pou aliyen istwa pwofetik yo kòrèkteman. Moun ki tonbe nan pasaj Ezayi a te rejte règ ki idantifye ke, pou konprann yon istwa pwofetik, fòk ou chèche liy sa a “isit yon ti kras, epi laba yon ti kras.” Pawòl Senyè a ki te pwodui yon tès yo te rejte a se te metòd pou chwazi liy pwofetik isit ak laba, epi apre sa mete youn nan liy istwa pwofetik sa yo ki te chwazi yo an paralèl ak lòt liy istwa pwofetik ki trete menm tèm nan. Siksè efò pou mete liy sou liy nan fason sa a depann de aplikasyon vrè règ entèpretasyon pwofetik yo. Règ sa yo, ki se “presèp”, dwe yo menm tou rasanble ansanm, epi yo jwenn yo isit ak laba nan tout Bib la. Vyèj Ezayi yo ki echwe tès la, fè sa paske yo bliye bagay prensipal yo pa t dwe bliye a, e sa se, ke istwa repete.
“Nou pa gen anyen pou nou pè konsènan lavni an, eksepte si nou ta bliye fason Senyè a te mennen nou, ak ansèyman Li nan istwa pase nou an.” Life Sketches, 196.
Bondye pa otè konfizyon, e youn nan pwen ankraj verite sa a se ke chak pwofèt nan Bib la ap idantifye menm liy pwofetik la. Yo pa tout wè evènman ki idantik sou liy lan, men se toujou menm liy evènman yo nan fen mond lan. Se evènman ki mennen rive nan fèmti tan gras la, epi apre sa sèt dènye kalamite yo, ki fini ak Dezyèm Vini Kris la. Istwa yon pwofèt ka pale sou pèp fidèl Bondye a nan liy istwa sa a, men temwayaj yon lòt pwofèt ka pale sou pèp enfidèl Bondye a, oswa sou Etazini, Vatikan an, Nasyonzini, machann latè yo oswa Islam, men se toujou menm liy lan.
Mesaj Eli Malachi a, ansanm ak mesaj yo reprezante nan Revelasyon chapit youn, katòz ak dizwit, epi mesaj Danyèl onz ak douz la, se egzakteman menm mesaj la. Yo tout se menm liy istwa a, men chak pote pwòp kontribisyon espesyal pa yo nan istwa a.
Sa ki prèske tout moun mal konprann konsènan mesaj espesyal sa a se lefètke li pa revele bay pèp Bondye a jouk jis anvan fen tan favè limanite. Lè nou konnen mesaj espesyal la toujou avèti konsènan fen tan favè a ki pral rive byento, nou pral konsidere petèt ilistrasyon ki pi klè sou fen tan favè a nan Bib la.
Ke moun ki enjis la, se pou li kontinye fè enjistis toujou; e moun ki sal la, se pou li rete sal toujou; e moun ki jis la, se pou li kontinye pratike jistis toujou; e moun ki sen an, se pou li kontinye viv nan sentete toujou. Revelasyon 22:11.
Anvan fen tan gras la anonse nan Tanp ki anwo a avèk pawòl vèsè onz la, dwe gen yon avètisman espesyal, yon mesaj pwofetik ki soti nan liv Revelasyon an, ki devwale pou sèvitè Bondye yo.
Epi li di m konsa: Pa sele pawòl pwofesi ki nan liv sa a; paske tan an toupre. Moun ki enjis la, kite l kontinye fè lenjis; moun ki sal la, kite l kontinye sal toujou; moun ki jis la, kite l kontinye pratike jistis toujou; epi moun ki sen an, kite l kontinye viv nan sentete toujou. Revelasyon 22:10, 11.
Gen yon mesaj pwofetik espesyal pèp Bondye a gen pou rekonèt jis anvan sèt dènye kalamite yo. Lè “tan an pwoche” sa a, “pwofesi liv sa a” (pwofesi Revelasyon an), ki te sele, gen pou l desèle. Sèl pwofesi nan liv Revelasyon an ki te sele, se pwofesi sèt loraj yo.
Epi mwen wè yon lòt zanj pisan desann soti nan syèl la, abiye ak yon nwaj; yon lakansyèl te sou tèt li, figi li te tankou solèy la, epi pye li yo tankou gwo poto dife. Li te gen nan men li yon ti liv ki te louvri; li mete pye dwat li sou lanmè a, ak pye gòch li sou tè a, epi li rele byen fò, tankou lè yon lyon ap gwonde; epi lè li te fin rele, sèt loraj fè tande vwa pa yo. Lè sèt loraj yo te fin fè tande vwa pa yo, mwen te prèt pou m ekri; men mwen tande yon vwa soti nan syèl la ki t ap di m: Sele bagay sèt loraj yo te di yo, epi pa ekri yo. Revelasyon 10:1–4.
Jis anvan tan eprèv limanite a fini, lè “tan an toupre”, pral gen yon ouvèti sou yon verite espesyal nan Bib la ki idantifye “bagay ki dwe rive talè konsa.” Zanj pwisan nan Revelasyon dis la se Jezikri, ki te rele ak yon vwa tankou yon Lyon.
“Anj pwisan ki t ap enstwi Jan an pa t yon pèsonaj ki pi piti pase Jezi Kris. Lefètke Li mete pye dwat Li sou lanmè a, epi pye gòch Li sou tè sèk la, sa montre pati Li ap jwe nan dènye sèn gwo konfli a avèk Satan. Pozisyon sa a montre pouvwa siprèm Li ak otorite Li sou tout tè a. Konfli a te vin pi fò e pi detèmine depi laj rive laj, e li pral kontinye konsa jouk rive nan sèn final yo, lè fonksyònman mèt pouvwa fènwa yo pral rive nan pi gwo entansite li. Satan, ini ak mechan yo, pral twonpe tout lemonn ak legliz yo ki pa resevwa lanmou verite a. Men, anj pwisan an mande atansyon. Li rele ak yon vwa fò. Li gen pou montre pouvwa ak otorite vwa Li a bay sila yo ki mete tèt yo ansanm ak Satan pou opoze laverite a.” The Seventh-day Adventist Bible Commentary, volim 7, 971.
Nan fen an, “legliz” ke “Satan” twonpe yo twonpe paske yo pa t resevwa lanmou pou “verite” a. Mo “verite” ki nan pasaj ki soti nan dezyèm Tesalonisyen an, ke Sè White fèk fè referans a li a, se mo grèk prensipal la ki sòti nan mo ebre ki tradui kòm “verite” a, mo ki fòme ak twa lèt ebre e ki reprezante Alfa ak Omega. Èske gen okenn prèv biblik ki montre verite ki konekte ak règ premye mansyon an, ki reprezante yon atribi nan karaktè Kris la, se verite yo rejte a e ki, an konsekans, pwodui yon gwo alisinasyon?
Koulye a, frè yo, nou sipliye nou konsènan vini Seyè nou Jezi Kris la, ansanm ak rasanbleman nou bò kote li a, pou nou pa kite lespri nou boulvèse fasil, ni pou nou pa twouble, ni pa yon lespri, ni pa yon pawòl, ni pa yon lèt kòm si se soti nan men nou, tankou si jou Kris la te rive deja. Pa kite pèsonn twonpe nou nan okenn fason; paske jou sa a p ap vini, si pa gen apostazi a ki vini anvan, epi si nonm peche a pa parèt, pitit pèdisyon an; li menm ki opoze tèt li e ki leve tèt li pi wo pase tout sa yo rele Bondye, oswa tout sa yo adore; konsa li chita nan tanp Bondye a tankou Bondye, pandan l ap montre tèt li kòm si se li ki Bondye. Èske nou pa sonje, lè m te ankò avèk nou, mwen te di nou bagay sa yo? Epi koulye a nou konnen sa k ap kenbe l la, pou l ka parèt nan tan pa li. Paske mistè inikite a deja ap aji; se sèlman sa ki kenbe l koulye a ki va kontinye kenbe l, jouk lè yo wete l nan chemen an. Lè sa a, mechan sa a va parèt, li menm Seyè a va detwi ak souf bouch li, e li va elimine ak klète vini li a. Vini li menm fèt dapre aksyon Satan, ak tout pouvwa, siy, ak mèvèy mansonjè, ansanm ak tout twonpri lenjistis nan moun k ap peri yo, paske yo pa t resevwa lanmou verite a pou yo te ka sove. Se poutèt sa Bondye ap voye sou yo yon gwo ilizyon, pou yo kwè manti a, pou yo tout ka kondane, yo menm ki pa t kwè verite a, men ki te pran plezi nan lenjistis. 2 Tesalonisyen 2:1–12.
Pasaj sa a ki soti nan Tesalonisyen yo te deja trete souvan nan Tablo Abakik yo, konsa nou pral fè sèlman yon ti kòmantè sou li nan pwen sa a. Sa Sè White rele “zak mèvèy Satan an” se sa Pòl rele “aktivite Satan an avèk tout pisans, tout siy, ak tout mèvèy twonpe.” Travay twonpe sa a, jan Sè White ak Pòl idantifye li, kòmanse nan lwa dimanch Ozetazini.
“Pa dekrè ki va fè enpozisyon enstitisyon Lapapri a an vyolasyon lalwa Bondye a, nasyon nou an va koupe tèt li nèt ak jistis. Lè Pwotestantis va lonje men li atravè gwo twou ki separe yo pou pran men pouvwa Wòm nan, lè li va rive lòt bò gwo twou san fon an pou bay men ak Espirityalis, lè, anba enfliyans inyon sa a ki gen twa fasèt, peyi nou an va rejte tout prensip Konstitisyon li kòm yon gouvènman pwotestan e repibliken, epi li va pran dispozisyon pou pwopagasyon manti ak sediksyon papal yo, lè sa a nou ka konnen lè a rive pou travay mèvèye Satan an, e fen an toupre.” Testimonies, volim 5, 451.
Nan pasaj sa a nan Tesalonisyen nou ap konsidere a, Pòl idantifye pap la nan fen mond lan avèk kat tèm diferan. Pap la se “nonm peche a”, li se “pitit pèdisyon an”, li se “mistè mechanste a” epi “Mechan sa a.” Pòl bay kèk lòt karakteristik konsènan pap la anplis kat non sa yo, paske li fè nou konnen pap la, (ki te toujou nan lavni nan epòk Pòl la) “ta dwe revele nan tan pa li.”
Pap la “ta dwe parèt nan tan pa l la”, e prèv biblik ki pi klè a, byenke sa pa sèl verite biblik la ditou; verite biblik ki pi klè a ki tabli ke pap legliz Wòm nan se antikris pwofesi Bib la, etabli pa sèt referans diferan e dirèk nan Bib la ki idantifye “tan” kote papote a t ap domine tè a, menm “tan” lèzòm rele Mwayennaj fènwa yo. Bib la revele pap la kòm papote a lè li idantifye plizyè fwa peryòd egzak “tan” an, soti 538 rive 1798, kote papote a t ap dirije mond lan. Pòl te di li t ap parèt nan tan pa l la.
Pòl idantifye tou se pap la ki “opoze tèt li, epi leve tèt li pi wo pase tout sa yo rele Bondye, oswa tout sa yo adore; konsa li menm tankou Bondye chita nan tanp Bondye a, ap montre tèt li kòm si se li ki Bondye.” Pami lòt bagay, sa idantifye ke antikris pwofesi Bib la se yon senbòl relijye. Li pa yon Hitler, ni yon Aleksann Legran. Sa vin redui idantifikasyon pap la pi plis toujou, paske li pa senpleman yon tiran relijye; li se yon tiran relijye ki fè konnen li anndan tanp Bondye a. Antikris la pretann li chita anndan legliz kretyen an.
Dapre Pòl ak Dànyèl, lè pap la nan legliz kretyen li pretann lan, li manifeste karaktè Satan an ki te anvi chita sou twòn Bondye a epi leve tèt li pi wo pase tout bagay. Mwen di Pòl ak Dànyèl, paske pifò kòmantatè biblik yo rekonèt ke lè Pòl montre youn nan karakteristik pap la se ke li se yon narsisis total, Pòl t ap senpleman site deskripsyon Dànyèl bay sou pap la nan Dànyèl chapit onz, kote Dànyèl ekri la:
“Epi wa a va fè sa li vle; l ap leve tèt li byen wo, l ap fè tèt li pi gran pase tout bondye, e l ap pale bagay etonan kont Bondye bondye yo; epi l ap reyisi jouk lè endiyasyon an va akonpli; paske sa ki detèmine a dwe fèt.” Danyèl 11:36.
Lè Pòl pale sou karaktè narsisik pap la, li parafraze vèsè Dànyèl la epi li deklare se pap la ki “opposeth and exalteth himself above all that is called God, or that is worshipped; so that he as God sitteth in the temple of God, shewing himself that he is God.” Vèsè ki nan Dànyèl la, ki idantifye karaktè papote a, fè referans tou ak “time” ki te fèt pou “reveal” ke papote a se te antikris la, pandan li montre ke papote a t ap “prosper” jouk lè “indignation be accomplished.”
“Endiyasyon” an te fini an 1798; konsa, Daniel nan vèsè a (menm si sa pa youn nan sèt kote dirèk nan liv Danyèl ak Revelasyon kote istwa 1260 ane a mansyone), sepandan li idantifye dirèkteman pouvwa pap la e li make ke li te resevwa “yon blesi mòtèl,” jan Jan rele l la, an 1798. Konsa, vèsè a idantifye fen peryòd dominasyon pap la, byenke li pa idantifye dire dominasyon an.
Nan pasaj la, Pòl idantifye tou yon pouvwa ki t ap kenbe papote a pou l pa pran kontwòl mond lan an 538, lè li te deklare ke Tesalonisyen li t ap ekri yo te deja konnen verite patikilye sa a. Li poze kesyon an: “Eske nou pa sonje, ke, lè m te ankò avèk nou, mwen te di nou bagay sa yo?” Li raple yo ke yo te deja konnen “sa ki anpeche a” (ki vle di sa ki kenbe oswa bare) papote a jiskaske li ta “revele nan tan pa li.” Pouvwa ki te vini anvan e ki te anpeche papote a pran kontwòl mond lan se te pouvwa ki t ap dirije mond lan lè Pòl te ekri lèt la. Se te Wòm payen. Pòl te ekri ke Wòm payen t ap “retire sou chemen an” pou papote a te ka pran kontwòl mond lan.
Se konpreyansyon sa a ki te mennen William Miller pou l rekonèt ke pouvwa yo senbolize kòm “sakrifis san rete a” nan liv Danyèl la se te Wòm payen. Advantis la rekonèt ke estrikti a, e poutèt sa tout konpreyansyon pwofetik William Miller yo, te baze sou fason li te konprann liv Danyèl ak Revelasyon, e ke de liv sa yo pale de de pouvwa k ap fè dezolasyon yo, sètadi Wòm payen ak Wòm papal. Nan pasaj ki nan Tesalonisyen an, Miller, ki te deja konnen (menm jan chak Pwotestan nan epòk pa l te konnen, ke pap la se te antikris la); lè li te rekonèt ke Wòm payen se te pouvwa istorik ki te vini anvan dominasyon pap la, e ke Pòl te deklare ke Wòm payen te dwe retire davans anvan papote a monte sou twòn tè a, li te fè koneksyon sa a ak liv Danyèl la ak “sakrifis san rete a,” kote yo fè referans twa fwa ke sakrifis san rete a te dwe “retire” anvan papote a pran kontwòl lemonn. Temwayaj Pòl la te pèmèt Miller wè ke Wòm payen se te “sakrifis san rete a” nan Danyèl, e apre sa li te kapab rekonèt ke de pouvwa k ap fè dezolasyon yo nan Danyèl se te Wòm payen ak Wòm papal. Verite sa a reprezante fondasyon mouvman Milerit la. Advantis la, avèk tout sètitid, rejte travay Miller jodi a, men yo toujou konprann ke apèsi sa a sou devlopman konpreyansyon Miller konsènan “sakrifis san rete a” nan Danyèl pwouve ke pouvwa Pòl di ki “anpeche” leve pouvwa papal la jouk lè yo retire li a, se te Wòm payen; sa se analiz ki kòrèk sou panse Miller sou sijè sa yo.
Avèk verite konsènan “sakrifis kontinyèl la” nan liv Danyèl la kòm yon senbòl Wòm payèn ki te vini anvan wayòm Wòm papal la, ke Danyèl te reprezante kòm abominasyon devastasyon an, Miller te kapab rekonèt tan pwofetik ki asosye ak wayòm pwofesi biblik yo; epi lè lespri li te louvri sou limyè sa yo, li te rasanble yon seri verite ki reprezante fondasyon Advantis la. Verite sa yo te vin enskri sou de tablo pyonye yo nan 1843 ak 1850. Verite sa yo se fondasyon Advantis la, epi yo te baze sou rekonesans “tan” an. Istwa moman kote fondasyon yo te tabli a se yon sijè prensipal nan Tablo Abakouk yo.
Sa ki pa make parèt nan Tablo Abakik yo, se lefètke fondasyon ki te baze sou tan yo te pwodui yon estrikti ki bay vizyon ki nesesè pou dènye jenerasyon an rekonèt ke te gen verite ki te reprezante kòm fondasyon yo. Te gen yon premye verite ki te menm premye wòch yo te mete nan fondasyon an, men “sakrifis kontinyèl la” nan liv Danyèl la pa t premye verite Miller. Verite ki t ap vin premye wòch nan fondasyon Miller te leve pou l bati a, se te “sèt tan yo” nan Levitik ventsis, men san verite “sakrifis kontinyèl la,” Miller pa t ap rekonèt estrikti pwofesi li te bezwen rekonèt la pou l te prezante mesaj premye zanj lan. Estrikti pa li a se te mete pwofesi a nan pèspektiv de pouvwa k ap fè dezolasyon. Miller t ap pale ak dragon an (Wòm payen an) ak bèt la (papote a). Twazyèm zanj lan pale ak dragon an (Nasyonzini), bèt la (papote a), ak fo pwofèt la (Etazini).
Si une personne accepte la totalité — non pas seulement une partie, mais l’ensemble — des prophéties temporelles exposées par les millérites sur les deux tableaux sacrés des pionniers, cette personne devra examiner personnellement ces vérités. Comment pourrait-elle les accepter, si elle ne les avait jamais examinées ? Si ceux qui examinent les vérités fondamentales font de l’épreuve de ces vérités leur responsabilité personnelle, et qu’ensuite ils acceptent toutes ces vérités, alors ils auront bâti sur le Rocher et non sur le sable.
“Se pou sila yo ki kanpe kòm gad Bondye yo sou miray Siyon an se moun ki kapab wè danje yo anvan pèp la,—moun ki kapab fè diferans ant verite ak erè, ant jistis ak enjistis.
“Avètisman an rive: Yo pa dwe pèmèt anyen antre ki ta boulvèse fondasyon lafwa sou ki nou ap bati depi mesaj la te vini an 1842, 1843, ak 1844. Mwen te ladan mesaj sa a, e depi lè sa a mwen te kanpe devan lemonn, fidèl ak limyè Bondye ban nou an. Nou pa gen entansyon retire pye nou sou platfòm kote yo te mete yo pandan, chak jou, nou t ap chèche Senyè a avèk lapriyè sensè, pandan nou t ap chèche limyè. Èske nou panse mwen ta ka abandone limyè Bondye ban mwen an? Li dwe tankou Wòch Tout Tan yo. Li te gide m depi lè yo te ban mwen li.” Review and Herald, 14 avril 1903.
Pou moun ki ta tande yo kapab analize pwofesi tan yo nan istwa Millerit la, sa mande aksyon pou konsidere peryòd istorik yo ke pwofesi tan yo reprezante. Sa a se travay ki konsiste nan ilistre evènman yo sou yon liy tan. Lè yon etidyan pwofesi rive nan nivo rechèch kote li egzamine peryòd pwofetik sa yo, Millerit yo te idantifye yo nan Bib la epi apre sa dosye istorik la te konfime yo, li pral nan pozisyon pou rekonèt ke istwa ki nan kòmansman pwofesi tan an, sou plan senbolik, se yon tip istwa ki nan fen menm pwofesi sa a. Apati pwen de vi sa a, etidyan an dwe aprann ke istwa repete tèt li. Avèk konpreyansyon sa a byen tabli, li dwe wè tou ke Jezi ilistre fen an pa kòmansman an.
Epi soti nan liy pwofetik pwofesi a ki dekri fen mond lan kòm “konstriksyon yon tanp,” etidyan an dwe konnen ke gen yon dènye pyè-somè ki poze sou tanp ki bati sou fondasyon an. Li dwe rive wè ke fondasyon tanp lan ke yo te sèvi avèk Miller pou mete an limyè a (ki reprezante Jezi Kris la, paske pa gen okenn lòt fondasyon ki ka poze pase Jezi Kris la), se te yon fondasyon ki te bati sou tan pwofetik. Paske Jezi ilistre fen an avèk kòmansman an, etidyan an dwe wè tou ke pyè-somè a, dènye pyè sou tanp lan, dwe mache ann amoni ak fondasyon an. Fondasyon tanp lan pou Miller te tan pwofetik, men fondasyon an, malgre sa, se te Jezi Kris la.
Selon la grâce de Dieu qui m’a été donnée, comme un sage architecte, j’ai posé le fondement, et un autre bâtit dessus. Mais que chacun prenne garde à la manière dont il bâtit dessus. Car personne ne peut poser un autre fondement que celui qui a été posé, savoir Jésus-Christ. 1 Corinthiens 3:10, 11.
Pòl ap idantifye travay li kòm konstriksyon yon tanp li menm te poze fondasyon li, oswa kòmansman li. Li te apot pou moun lòt nasyon yo, e yo te sèvi avè l pou poze fondasyon legliz kretyen an. Nan menm pasaj la, Pòl idantifye tou ke kò nou se tanp Sentespri a. Genyen tou tanp Salomon an ak sanktyè ki te nan dezè a, ki tout gen fondasyon yo, e yo tout reprezante kòm Jezi Kris. Fondasyon yo te sèvi ak Miller pou leve a se te tanp Advantis la, e fondasyon tanp sa a, san dout, se Jezi Kris; men, pi presizeman, se tanp ki bati ak materyo ki espirityèl ak pwofetik.
Se poutèt sa, tèt wòch la dwe tou Jezi Kris; men tèt wòch la dwe genyen ladan l tou yon règ pwofetik prensipal, paske yo te bay Miller yon ansanm règ ki gen ladan l règ prensipal Millerit yo, ki se te prensip “yon ane pou yon jou”. San règ sa a, pa gen okenn rekonesans pwofesi tan, e poutèt sa pa gen okenn fondasyon. Dwe gen yon korespondan nan fen an ki reprezante Jezi Kris (Fondasyon an), ki se yon règ prensipal anndan yon ansanm règ ki tabli Revelasyon Jezi Kris la. Règ la, natirèlman, se règ “premye mansyònman” an, ki reprezante atribi nan karaktè Kris la ki idantifye fen an depi nan kòmansman an.
Nan 2 Tesalonisyen yo, moun ki pa t resevwa renmen verite a pou yo te kapab sove yo, te rejte verite a jan mo grèk la reprezante l, yon mo ki sòti nan mo ebre ki fòme ak twa lèt e ki tradui kòm “verite” nan Ansyen Testaman an. Gwoup ki resevwa gwo twonpri a, paske yo te kwè yon manti, te refize retounen sou ansyen chemen yo, fondasyon Advantis la jan yo reprezante sou de tablo sakre yo. Konsa, nan pasaj nou te ap konsidere depi kèk tan deja a, li deklare:
“Anj pwisan ki te enstwi Jan an pa t yon lòt pèsonaj pase Jezi Kris. Lefètke Li mete pye dwat Li sou lanmè a, epi pye gòch Li sou tè sèk la, sa montre wòl Li ap jwe nan sèn final yo nan gwo konfli a ak Satan. Pozisyon sa a montre pouvwa siprèm ak otorite Li sou tout tè a. Konfli a te vin pi fò e pi detèmine depi yon epòk rive nan yon lòt, epi l ap kontinye konsa jouk nan dènye sèn yo, lè operasyon metriz pouvwa fènwa yo va rive nan pi gwo degre yo. Satan, ini ak mechan yo, pral twonpe tout mond lan ak legliz ki pa resevwa lanmou verite a. Men, anj pwisan an egzije atansyon. Li rele ak yon vwa fò. Li gen pou montre pouvwa ak otorite vwa Li bay sila yo ki ini ak Satan pou opoze verite a.” The Seventh-day Adventist Bible Commentary, volim 7, 971.
Nan pasaj anvan sa a, “legliz ki pa t resevwa lanmou verite a” yo se move ak vyèj san konprann Dànyèl ak Matye yo, ke Amos 8:12 idantifye kòm sila yo ki pral kòmanse chèche dènye mesaj avètisman Bondye a lè li twò ta. Li twò ta, paske yo te kwè yon manti konsènan fondasyon Adventis la. Adventis la te kòmanse bwè nan manti sa a an premye an 1863, epi depi lè sa a, se te sèlman desann nèt san rete.
Sa m pral ekri a se, mwen sipoze, yon bagay nèt ale sibjektif; men, ki nouvo limyè pwofetik ki te antre nan Advantis depi 1863? Ellen White di konsènan mesaj Jones ak Waggoner yo an 1888 la, se te mesaj li menm li t ap prezante depi plizyè ane. Mesaj pa yo te kapab parèt nouvo e boulvèsan pou Advantis an 1888; men, nouvote a ak chòk la pa t soti nan yon nouvo mesaj, men nan yon avègman ki t ap vin poze sou pèp Bondye a depi 1863.
Ellen White te idantifye Advantis kòm te nan kondisyon Lawodise anvan 1863; konsa, avèg Lawodise a te deja kòmanse anvayi Advantis anvan 1863. Men, an 1863, legliz la te ofisyèlman mete sou kote verite konsènan “sèt fwa” ki nan Levitik 26, sa ki te premye “pwofesi tan” Miller te dekouvri. Pa gen okenn limyè pwofetik ki parèt nan Advantis depi 1863! Kisa ki te chanje?
Premye pyè menm nan fondasyon tanp lan ki te bati sou tan pwofetik epi ki te reprezante Jezikri, Advantis la te mete l sou kote an 1863. Premye pyè Miller te mete nan fondasyon tanp lan, ki te baze sou tan jan Kris la te prezante l nan liv Danyèl, kote Li te reprezante tèt Li kòm Palmoni, “bèl konte nimewo a”, yo te rejte l epi mete l sou kote. Premye pyè menm Miller te dekouvri a…
“Nan site pwofesi ki pale sou wòch yo te rejte a, Kris t ap fè referans ak yon evènman reyèl nan istwa Izrayèl la. Ensidan sa a te gen rapò ak konstriksyon premye tanp lan. Malgre li te gen yon aplikasyon espesyal nan epòk premye vini Kris la, e li te dwe frape Jwif yo ak yon fòs espesyal, li genyen tou yon leson pou nou. Lè yo t ap bati tanp Salomon an, gwo wòch yo te sèvi pou mi yo ak pou fondasyon an te prepare nèt nan karyè a; apre yo te fin mennen yo sou plas konstriksyon an, yo pa t dwe sèvi ak okenn zouti sou yo; travayè yo te sèlman gen pou mete yo nan pozisyon yo. Pou sèvi nan fondasyon an, yo te mennen yon wòch ki te gen yon gwosè ekstraòdinè ak yon fòm ki pa t òdinè; men travayè yo pa t kapab jwenn okenn plas pou li, e yo pa t vle aksepte li. Li te tounen yon sous antrav pou yo pandan li te rete la san yo pa sèvi avè l, sou chemen yo. Pandan lontan li te rete yon wòch rejte. Men lè bòs mason yo rive nan pozisyon pou poze pyè ang lan, yo chèche pandan lontan pou jwenn yon wòch ki te gen gwosè ak fòs ase, epi ki te gen fòm ki apwopriye a, pou pran plas patikilye sa a, epi pou pote gwo chay ki t ap repoze sou li. Si yo te fè yon move chwa pou plas enpòtan sa a, sekirite tout batiman an t ap an danje. Yo te dwe jwenn yon wòch ki kapab reziste enfliyans solèy la, jèl la, ak tanpèt la. Yo te chwazi plizyè wòch nan diferan moman, men anba presyon chay imans yo, yo te kraze an miyèt moso. Gen lòt ankò ki pa t kapab sipòte eprèv chanjman atmosfè toudenkou yo. Men finalman, yo te atire atansyon sou wòch yo te rejte depi lontan an. Li te ekspoze a lè a, ak solèy la ak tanpèt la, san li pa t montre menm ti fant ki pi piti a. Bòs mason yo te egzamine wòch sa a. Li te sipòte tout eprèv yo eksepte youn. Si li te kapab sipòte eprèv yon presyon sevè, yo te deside aksepte li kòm pyè ang lan. Yo te fè eprèv la. Yo te aksepte wòch la, yo te pote l nan plas ki te rezève pou li a, epi yo te jwenn li te adapte egzakteman. Nan vizyon pwofetik, yo te montre Ezayi ke wòch sa a te yon senbòl Kris la. Men sa li di:”
“‘Sanktifye Senyè ki gen tout lame yo li menm; epi se pou se li nou dwe gen lakrentif pou li, e se pou se li nou dwe redoute. Epi li pral tounen yon sanktyè; men li pral yon wòch ki fè moun bite ak yon roch ki lakòz ofans pou toude kay Izrayèl yo, yon pyèj ak yon pèlen pou moun k ap viv Jerizalèm yo. E anpil nan mitan yo pral bite, tonbe, kraze, pran nan pyèj, epi yo pral kaptire.’ Pote desann nan vizyon pwofetik rive nan premye avènman an, pwofèt la wè yo montre l ke Kris la dwe pote eprèv ak tès, e tretman yo te fè pyè angilè prensipal la nan tanp Salomon an te senbolize sa. ‘Se poutèt sa, men sa Senyè Bondye a di: Gade, mwen mete nan Siyon yon wòch pou fondasyon, yon wòch yo te teste, yon pyè angilè ki gen anpil valè, yon fondasyon ki sèten: moun ki kwè a p ap prese kouri.’ Ezayi 8:13–15; 28:16.”
“Nan sajès enfini li, Bondye te chwazi wòch fondasyon an, epi Li menm Li te poze l. Li te rele l ‘yon fondasyon ki sèten.’ Tout lemonn ka mete sou li chay yo ak lapenn yo; li kapab sipòte yo tout. Se avèk sekirite pafè yo ka bati sou li. Kris se ‘yon wòch ki deja pase anba eprèv.’ Moun ki mete konfyans yo nan Li, Li pa janm desevwa yo. Li te sipòte tout eprèv. Li te andire peze koupab Adan an, ansanm ak koupab desandan li yo, epi Li te soti plis pase venkè sou pouvwa mechanste yo. Li te pote chay ke tout pechè ki repanti yo te voye sou Li. Nan Kris, kè koupab la jwenn soulajman. Li se fondasyon ki sèten an. Tout moun ki fè Li tounen sèl depandans yo repoze nan sekirite pafè.”
“Nan pwofesi Ezayi a, yo deklare Kris kòm yon fondasyon ki sèten ansanm ak yon wòch bite. Apot Pyè, k ap ekri anba enspirasyon Sentespri a, montre aklè pou kiyès Kris se yon wòch fondasyon, epi pou kiyès li se yon wòch ofans:”
«Si toutfwa zot finn gouté ki Segner-la bon. Kan zot vinn kot Li, kouma kot enn ros vivan, ki bann dimounn finn rezet vremem, me ki Bondye finn swazir e ki ena gran valer, zot osi, kouma bann ros vivan, pe ganny konstrir kouma enn lakaz spirityel, enn pretiz sakre, pou ofer bann sakrifis spirityel, ki agreab a Bondye par Zezi-Kris. Akoz sa osi i anonsé dan Lekritir: Gete, Mo pe met an Sion enn ros angiler prensipal, swazi, presye; e sa ki krwar an Li pa pou ganny konfonn. Alor, pou zot ki krwar, Li presye; me pou bann ki dezobei, ros ki bann konstrikter ti rezeté, sa menm ros-la finn vinn latet lang, e enn ros fer tonbe, e enn ros ki koz lofans, menm pou bann ki tonbe lo Parol, parski zot dezobei.» 1 Pierre 2:3–8.
«Pou moun ki kwè yo, Kris la se fondasyon ki sèten an. Se yo menm ki tonbe sou Wòch la epi ki vin kraze. Soumèt devan Kris ak lafwa nan Li se sa yo reprezante isit la. Tonbe sou Wòch la epi vin kraze vle di abandone pwòp jistis pa nou epi ale jwenn Kris ak imilite yon timoun, pandan n ap repanti pou peche nou yo, epi n ap kwè nan lanmou padonan Li. E konsa tou, se pa lafwa ak obeyisans nou bati sou Kris kòm fondasyon nou.»
“Se sou wòch vivan sa a, ni Jwif ni Janti yo ka bati menm jan. Se sèl fondasyon sa a nou ka bati sou li an sekirite. Li laj ase pou tout moun, e li fò ase pou soutni pwa ak chay tout lemonn antye. Epi, grasa inyon ak Kris la, wòch vivan an, tout moun ki bati sou fondasyon sa a vin tounen wòch vivan tou. Anpil moun, pa efò pa yo menm, taye, poli, epi bèl; men yo pa ka vin tounen ‘wòch vivan,’ paske yo pa konekte ak Kris la. San koneksyon sa a, pèsonn pa ka sove. San lavi Kris la nan nou, nou pa kapab kenbe tèt anba tanpèt tantasyon yo. Sekirite etènèl nou depann de lefètke nou bati sou fondasyon ki sèten an. Jodi a, anpil moun ap bati sou fondasyon ki poko janm pase anba eprèv. Lè lapli tonbe, lè tanpèt la move, epi lè inondasyon yo vini, kay yo ap tonbe, paske li pa fonde sou Wòch etènèl la, sou prensipal wòch angilè a, Kris Jezi.”
«Pou moun ki bite sou pawòl la, paske yo dezobeyi,» Kris se yon wòch ofans. Men, «wòch ke bòs mason yo te rejte a, se li menm ki vin tounen tèt kwen an.» Menm jan ak wòch yo te rejte a, Kris, nan misyon Li sou tè a, te sibi neglijans ak move tretman. Li te «meprize e rejte pa lèzòm; yon nonm nan doulè, ki abitye ak lapenn: … Yo te meprize Li, e nou pa t konsidere Li.» Ezayi 53:3. Men, lè a te toupre kote Li t ap gen pou resevwa glwa. Pa rezirèksyon pami mò yo, yo t ap deklare Li «Pitit Bondye a avèk pouvwa.» Women 1:4. Nan dezyèm vini Li, yo t ap revele Li kòm Seyè syèl la ak tè a. Moun ki t apral kloure Li sou kwa kounye a t ap rekonèt grandè Li. Devan linivè a, wòch yo te rejte a t ap vin tounen tèt kwen an.
“Epi sou nenpòt moun li tonbe, li pral kraze l an poud.” Pèp ki te rejte Kris la t apral wè vil yo ak nasyon yo detwi. Glwa yo t apral kraze, epi gaye tankou pousyè devan van an. E kisa ki te detwi Jwif yo? Se te wòch la menm ki, si yo te bati sou li, li t ap sekirite yo. Se te bonte Bondye yo te meprize, jistis yo te repouse, mizèrikòd yo te neglije. Lèzòm mete tèt yo an opozisyon ak Bondye, epi tout sa ki t ap ka delivrans yo tounen destriksyon yo. Tout sa Bondye te òdone pou lavi, yo jwenn li tounen lanmò pou yo. Nan krisifiksyon Kris la pa Jwif yo te enplike destriksyon Jerizalèm. San ki te koule sou Kalvè a se te pwa ki te fè yo plonje nan ruin pou mond sa a ak pou mond k ap vini an. Konsa sa pral ye nan gran dènye jou a, lè jijman pral tonbe sou moun ki rejte gras Bondye a. Kris la, wòch eskandal yo a, pral parèt lè sa a devan yo tankou yon mòn vanjè. Glwa vizaj Li a, ki pou moun jis yo se lavi, pral pou mechan yo yon dife k ap devore. Paske yo te rejte lanmou, meprize gras, pechè a pral detwi.
“Pa mwayen anpil ilistrasyon ak avètisman repete, Jezi te montre ki sa ki t ap rezilta pou Jwif yo lè yo ta rejte Pitit Bondye a. Nan pawòl sa yo, Li t ap pale ak tout moun nan tout epòk ki refize resevwa Li kòm Redanmtè yo. Chak avètisman se pou yo. Tanp yo te pwofane a, pitit dezobeyisan an, move kiltivatè yo, bòs mason meprizan yo, jwenn korespondans yo nan eksperyans chak pechè. Sò kondanasyon yo te anonse davans lan ap vin pa li, si li pa repanti.” Desire of Ages, 597–600.
N ap kontinye sa nan atik ki vin apre a.