Nan pasaj n ap toujou egzamine a, ki fè kòmantè sou Kris kòm zanj nan Revelasyon dis la k ap desann, Kris kòm zanj pisan an ilistre «wòl Li ap jwe nan dènye sèn gwo konfli a ak Satan an». «Pozisyon» Kris te pran lè Li te mete pye dwat Li sou lanmè a epi pye goch Li sou tè sèk la «montre pisans ak otorite siprèm Li sou tout tè a». Lè Kris te rele «ak yon vwa fò», Li «te rele» «tankou lè yon lyon ap gwonde».
Kris la pral manifeste tout puisans li nan “dènye sèn gwo konfli a”; e lè Kris manifeste tout puisans li, li fè sa antanke Lyon branch fanmi Jida a.
“Sovè a prezante devan Jan anba senbòl ‘Lyon nan branch fanmi Jida a’ ak ‘yon Ti Mouton tankou yo te touye l.’ Revelasyon 5:5, 6. Senbòl sa yo reprezante inyon pouvwa toupisan ak lanmou ki sakrifye tèt li. Lyon Jida a, ki tèlman terib pou moun ki rejte gras Li a, va Mouton Bondye a pou moun ki obeyisan ak fidèl yo.” Travay Apot yo, 589.
Manifestasyon Kris la kòm Lyon nan branch fanmi Jida a mete anfaz sou travay li ni nan sele ni nan desele pwofesi biblik yo, selon tan divin pa li. Tousuit anvan tan eprèv limanite a fèmen, lè “tan an pwoche,” pral gen yon de sele yon verite espesyal nan Bib la k ap idantifye “bagay ki dwe rive talè konsa.”
Revelasyon Jezikri a, Bondye te bay li, pou montre sèvitè li yo bagay ki gen pou rive byento; epi li voye l fè konnen li pa mwayen zanj li bay sèvitè li Jan: Li menm ki te rann temwayaj sou pawòl Bondye a, sou temwayaj Jezikri a, ak sou tout bagay li te wè. Benediksyon pou sila a ki li, ak pou moun ki tande pawòl pwofesi sa a, epi ki kenbe bagay ki ekri ladan l yo; paske tan an toupre. Revelasyon 1:1–3.
Lè “tan” ki “toupre a” rive toutbon vre nan listwa, gen yon benediksyon ki pwononse sou moun ki li, ki tande “epi ki kenbe bagay ki ekri ladan l yo.” Mesaj espesyal la se yon mesaj ki mare ak tan, yon mesaj yo pa ka rekonèt sof lè “tan an toupre.” Lè sa a—nan tan sa a, e pa anvan—moun yo ap kapab li, tande “epi kenbe bagay ki ekri” nan liv Revelasyon an. Lè “tan an toupre,” benediksyon ki pwononse sou moun ki “li”, ki “tande” “epi ki kenbe bagay ki ekri ladan l yo” mache ann amoni ak ouvèti liv Danyèl la nan “tan lafen an.”
Men ou menm, O Danyèl, fèmen pawòl yo, epi sele liv la, jouk nan tan lafen an: anpil moun va kouri ale vini, epi konesans va ogmante. Danyèl 12:4.
“Anpil” k ap kouri “ale vini” yo, (sa ki reprezante etid Pawòl Bondye a) ap fè sa nan “tan lafen an,” lè “pawòl” ki te “sele” nan “liv” Danyèl la vin devwale. Men, gen yon lòt gwoup vyèj k ap kouri ale vini tousuit apre lwa dimanch lan Ozetazini.
Gade, jou sa yo ap vini, se Senyè Bondye a ki di sa, kote m ap voye yon grangou nan peyi a, pa yon grangou pen, ni yon swaf dlo, men yon grangou pou tande pawòl Senyè a. Yo pral moute desann soti nan yon lanmè rive nan yon lòt, epi soti nan nò jouk nan lès; yo pral kouri ale vini pou chèche pawòl Senyè a, men yo p ap jwenn li. Nan jou sa a, bèl jenn fi yo ak jenn gason yo ap febli anba swaf. Moun ki sèmante sou peche Samari a, epi ki di: Bondye pa w la, o Dan, vivan; epi: Koutim Bècheba a vivan; menm yo menm yo pral tonbe, epi yo p ap janm leve ankò. Amòs 8:11–14.
Peche Samari a se te peche Ahab ak Jezabèl te reprezante a, Ahab ki reprezante Etazini epi Jezabèl legliz Katolik la. Jezabèl, Ahab ak fo pwofèt yo nan konfwontasyon an ak Eli sou Mòn Kamèl la, se yon tip lwa dimanch lan. Nan konfwontasyon an, te gen de gwoup pwofèt ki pa sen: pwofèt Baal yo ak prèt Achera yo. Baal te youn nan dye yo yo t ap adore; lòt la yo t ap adore nan Achera yo se te Astarté. Baal te yon dye gason, epi Astarté te yon dye fi. Ansanm, dye gason an reprezante leta a, epi dye fi a reprezante legliz la.
Bondye ki te etabli nan Dann lan, se premye wa Samari a, Jeroboram, ki te etabli li; li te fè leve yon ti towo an lò ni nan Betèl ni nan Dann. Betèl vle di kay Bondye, epi Dann vle di jijman; ansanm yo reprezante konbinezon legliz ak leta, ki fèt Ozetazini anvan ranfòsman obsèvans dimanch la. De ti towo an lò sa yo te reprezante pa ti towo an lò Arawon an.
Yon ti towo bèf se yon bèt, epi yon estati an lò se yon imaj; konsa, ti towo bèf an lò Arawon an, ansanm ak de ti towo bèf an lò Jewobowam yo, reprezante inyon legliz ak leta ki fèt tousuit anvan aplikasyon fòse lwa dimanch lan Ozetazini. Nan ka Jewobowam nan, de vil yo bay yon dezyèm temwayaj pou senbolis inyon legliz ak leta a, ki defini kòm imaj bèt la nan liv Revelasyon an.
Fason Bècheba a reprezante alyans Abraram nan. Premye fwa non « Bècheba » parèt se nan Jenèz venneyen, yon pasaj apot Pòl sèvi avè l pou l te opoze moun ki t ap sijere nan epòk pa l la ke fòk yon moun kenbe lwa seremoni yo ak sikonsizyon pou l kapab sove. Pòl sèvi ak pasaj kote premye mansyon Bècheba a chita a. Li sèvi ak istwa sa a pou l adrese de alyans diferan e opoze nan menm istwa a. Pòl sèvi ak pitit sèvant lan (Izmayèl) pou reprezante yon alyans ki baze sou pouvwa lèzòm, epi li mete Izmayèl an kontras ak Izarak, moun li sèvi avè l pou reprezante yon alyans ki baze sou pouvwa Bondye. Pasaj sa a nan Bib la se premye fwa yo mansyone Bècheba, epi pita nan listwa Pòl sèvi ak istwa sa a pou dekri yon sitiyasyon nan pwòp listwa pèsonèl li ki te deja ilistre nan listwa biblik. Pòl te kwè e li te anseye ke listwa biblik repete.
Menmsi Pòl sèvi ak pasaj sa a nan Jenèz 21 pou ilistre de alyans opoze, nan pasaj la gen de alyans Bondye fè ak Abraram, men se pa de alyans sa yo Pòl tire nan istwa a. Nan pasaj la, Bondye ankò pwomèt pou akonpli pwomès Li te fè pou fè Abraram papa anpil nasyon atravè Izarak, epi Li pwomèt tou ke Li ta fè Izmayèl papa yon gwo nasyon. Yon sèl pasaj nan Ekriti yo, kat alyans yo fè referans ak yo, e se premye fwa Bècheba mansyone nan Ekriti yo.
Se poutèt sa, li di Abraram: Chase sèvant sa a ansanm ak pitit gason li a; paske pitit gason sèvant sa a p ap eritye ansanm ak pitit gason m nan, sa vle di Izarak. E bagay sa a te fè Abraram anpil lapenn poutèt pitit gason li a. Men Bondye di Abraram: Pa kite sa fè ou lapenn poutèt ti gason an, ni poutèt sèvant ou a; nan tout sa Sara di ou, koute vwa li; paske se nan Izarak yo va rele desandans ou. Epi tou, m ap fè pitit gason sèvant la tounen yon nasyon, paske li se desandans ou. Abraram leve granmaten, li pran pen ak yon boutèy dlo, li bay Agar yo, li mete sa sou zepòl li, ansanm ak timoun nan, epi li voye l ale. Li pati, epi li t ap moute desann nan dezè Bechèba a. Jenèz 21:10–14.
Bècheba reprezante alyans Abraram nan. Nan menm chapit la menm, Abraram te fè yon alyans tou ak Abimelèk.
Epi sa, nan tan sa a, Abimelèk ak Pikòl, chèf kòmandan lame li a, pale ak Abraram, yo di l konsa: Bondye avèk ou nan tout sa w ap fè yo. Koulye a, se pou ou sèmante m isit la devan Bondye, ou p ap aji avèk manti avè m, ni ak pitit gason m, ni ak pitit pitit mwen; men dapre bonte mwen te montre ou a, se konsa ou va aji anvè mwen ak anvè peyi kote ou te viv kòm etranje a. E Abraram di: M ap sèmante.
Epi Abraram te fè Abimelèk repwòch poutèt yon pi dlo, ke sèvitè Abimelèk yo te pran pa fòs. Epi Abimelèk di: Mwen pa t konnen kiyès ki te fè bagay sa a; ni ou pa t di m sa, ni mwen pa t tande pale de li anvan jòdi a.
Epi Abraram pran mouton ak bèf, li ba yo bay Abimelèk; epi toude fè yon alyans. Epi Abraram mete sèt ti mouton femèl nan bann nan apa. Epi Abimelèk di Abraram: Ki siyifikasyon sèt ti mouton femèl sa yo ou mete apa?
Epi li di: W a pran sèt ti mouton fi sa yo nan men m, pou yo ka sèvi m kòm temwen ke se mwen ki fouye pi sa a. Se poutèt sa yo rele kote sa a Beècheba, paske se la yo toude te fè sèman. Konsa yo te fè yon alyans nan Beècheba; apre sa, Abimelèk leve, ansanm ak Pikòl, chèf kòmandan lame pa li a, epi yo tounen nan peyi Filisten yo. Epi Abraram plante yon boskè nan Beècheba, e li rele la non SENYÈ a, Bondye etènèl la.
Epi Abraram te rete anpil jou nan peyi moun Filisti yo. Jenèz 21:22–34.
Bècheba se senbòl alyans Bondye avèk Abraram. Gen plizyè istwa alyans make nan Bib la ki lye Bècheba avèk alyans Abraram lan. “Beer” vle di pi, epi “sheba” vle di “sèt.” Sheba se menm mo ebre a yo tradui kòm “sèt fwa,” ke William Miller te byen konprann pou reprezante pwofesi de mil senk san ven ane a nan Levitik vennsis. Se te premye “pwofesi tan” li te dekouvri, epi se te premye verite fondamantal yo te mete sou kote an 1863. Nan pasaj kote mo “sheba” a tradui kòm “sèt fwa” nan kat vèsè diferan, pinisyon Bondye a ki reprezante pa “sèt fwa” yo rele “kontestasyon alyans mwen an.”
Lè sa a, mwen menm tou, m ap mache kont nou, e m ap pini nou ankò sèt fwa poutèt peche nou yo. E m ap fè yon nepe vini sou nou, ki va tire revanj pou vyolasyon alyans mwen an; epi lè n ap rasanble anndan vil nou yo, m ap voye maladi epidemi an nan mitan nou; e nou va lage nan men lènmi an. Levitik 26:24, 25.
Mo ki tradui kòm “sèt fwa” a, e ki reprezante “diskòd” alyans Bondye a nan Levitik vennsis, ki se “sheba” nan mo Beècheba, tradui tou de fwa nan liv Danyèl la: yon fwa kòm “sèman” ki ekri nan lalwa Moyiz la, epi yon fwa kòm “madichon.” Ni “sèman” an ni “madichon” an tradui soti nan mo “sheba” a, paske li pa sèlman vle di “sèt,” men li gen ladan l tou konsèp yon alyans oswa yon “sèman” ki, si yo vyole li, pwodui yon “madichon.”
Wi, tout Izrayèl te vyole lalwa ou a, yo menm yo te detounen kò yo pou yo pa t obeyi vwa ou; se poutèt sa madichon an vide sou nou, ansanm ak sèman ki ekri nan lalwa Moyiz, sèvitè Bondye a, paske nou te peche kont li. Danyèl 9:11.
Pawòl “sheba” oswa sèt la, ki te reprezante sèt ti mouton yo te ofri bò yon pi nan Bècheba, reprezante alyans lan. Epi alyans Bondye a, oswa sèman Li a, deklare ke moun ki obeyisan yo viv, epi moun ki dezobeyisan yo mouri.
Bècheba senbolize alyans ki reprezante pa lafwa Abraram. Se konsa, lè “bèl vyèj” Amos uit yo, ki se tou “vyèj sòt” Matye vennsenk yo, ki se tou “mechan” Danyèl douz yo, ap fè sèman “pa peche Samari a”, yo ap sèmante fidelite anvè mak Jezabèl la (papote a), li menm ki fè fònikasyon ak Akab (Nasyonzini) epi ki ap gouvène sou imaj bèt la (Etazini).
Lè menm “bèl jenn fi” sa yo di: “Bondye pa w la, o Dann, vivan,” y ap bese tèt yo devan estati an lò yon ti towo bèf, jan de temwen yo (Arawon ak Jeroboram) te idantifye l. Ti towo bèf an lò a reprezante imaj bèt la, ki se konbinezon legliz ak leta.
Lè menm vyèj sa yo deklare ke “chemen” Bècheba a “vivan,” mo “chemen” an vle di “wout.” Se egzakteman menm mo a yo itilize pou idantifye “chemen” “ansyen santye” yo nan Jeremi 6:16. Vyèj sa yo ap di ke, menm si yo te bese devan imaj bèt la epi yo te aksepte mak otorite li a, yo toujou pitit Abraram. Yo ap kouri monte desann avèk foli nan Pawòl Bondye a, ap chèche mesaj “lès” la ak “nò” a reprezante a, epi soti “lanmè rive lanmè,” pandan yo toujou ap deklare yo se Advantis Setyèm Jou, men li twò ta.
Men nouvèl ki soti nan lès la ak nan nò a pral boulvèse l; se poutèt sa li pral soti avèk gwo kòlè pou l detwi, e pou l disparèt nèt anpil moun. Epi li pral plante tant palè li yo ant de lanmè yo sou mòn sen bèl pouvwa a; men li pral rive nan fen li, e pèsonn p ap ede l. Danyèl 11:44, 45.
Vyèj sa yo ap chèche mesaj de vèsè sa yo ki vin anvan yo. Dènye mesaj avètisman an, ki te devwale nan tan lafen an an 1989, lè, jan sa dekri nan Danyèl onz, vèsè karant, “peyi yo” ki te reprezante ansyen Inyon Sovyetik la te disparèt devan pouvwa papisite a ak Etazini yo, idantifye dènye monte ak dènye tonbe papisite a. Nan de vèsè sa yo, yon mesaj ke lès la ak nò a reprezante fè wa nò a (pap la) fache anpil, epi dènye pèsekisyon an kòmanse; epi li fini nan vèsè karantsenk, lè papisite a plante “tabènak” yo, yon mo ki soti nan ebre a e ki vle di “tant” (tant se yon senbòl yon legliz), men se “tabènak” “palè” pa li a, ki reprezante yon leta. Kote li mete tant ki reprezante konbinezon legliz ak leta a, oswa jan Jan rele l nan Revelasyon an, imaj bèt la, se “ant lanmè yo,” an pliryèl. Vyèj saj yo ap chèche dènye mesaj avètisman an ki reprezante nan vèsè karannkat ak karantsenk Danyèl onz yo, epi nan vèsè ki vini touswit apre a, Mikayèl leve kanpe epi tan gras la fèmen. Epi nan moman sa a, Amos 8:14 di vyèj saj yo “va tonbe, epi yo p ap janm leve ankò.”
Lè vyèj ki bèl yo ap deklare yo se Advantis Setyèm Jou, nan menm moman y ap bese tèt devan imaj bèt la, Jan prezante yo kòm Jwif ki di yo se Jwif men ki pa sa. Y ap fè reklamasyon yo se pitit Abraram, men yo ap bay manti.
Gade, m ap fè moun sa yo ki nan sinagòg Satan an, ki di yo se Jwif, men yo pa sa, e yo bay manti; gade, m ap fè yo vini adore devan pye ou, epi yo va konnen mwen renmen ou. Revelasyon 3:9.
Yo te aksepte mak papote a, e konsa yo aksepte karaktè pa li a. Yo fè konnen yo se Jwif, oswa yo fè konnen yo se Advantis k ap kenbe Saba a, men lè sa a yo gen karaktè pap la, ki, pami lòt bagay, chita “nan tanp Bondye a.” Yo fè konnen yo se Advantis, oswa yo fè konnen yo nan tanp Advantis la, men yo pa plis Advantis pase pap la se kretyen.
Moun k ap kouri ale vini pou chèche “pawòl Senyè a” yo pa “moun saj” yo idantifye nan liv Danyèl la—men yo idantifye yo kòm “vyèj”. Li klè ke moun k ap pwonmennen, ki grangou e k ap mouri swaf nan vèsè yo pa “konprann” “pawòl Senyè a”, paske se menm bagay sa a yo ap chèche nan vèsè yo. Pawòl Senyè a ki revele jis anvan tan gras la fini se Revelasyon Jezikri a, epi moun sòt yo, mechan yo, oswa “bèl vyèj” yo se sila yo ki pa t konprann ogmantasyon konesans ki soti nan liv Danyèl la. Yo pa t gen lwil nesesè a pou yo kontinye rive jouk nan nòs la, jan Matye anseye sa.
“Grangou” sa a se fen tan gras la. “Jèn fi” Amos yo, k ap chèche pen (Pawòl Bondye a) ak dlo (Sentespri a) nan vèsè yo, se “mechan” Danyèl yo ki pa “konprann”. Yo se jèn fi san konprann Matye yo, k ap chèche Sentespri a; sa ki, ansanm sou temwayaj twa temwen, idantifye sila yo ki vin reyalize opòtinite yo te genyen pou yo prepare pou maryaj la pase, epi yo pa gen rad pou yo ale nan nòs la, paske yo te refize “tande” mesaj espesyal la k ap devwale kounye a. Depi lè mesaj espesyal la devwale, jouk rive nan fen tan gras la, se tan dènye apèl la pou delivrans. Rive nan tan sa a san preparasyon, se prepare tèt ou pou w tande pawòl sa yo: “Twò ta!”
“Gen yon mond k ap viv nan mechanste, nan twonpri ak nan ilizyon, nan menm lonbraj lanmò a,—ap dòmi, ap dòmi. Ki moun k ap santi doulè nanm pou reveye yo? Ki vwa ki ka rive jwenn yo? Lespri mwen te transpòte nan lavni an, lè siyal la pral bay. ‘Men, Veterinè marye a ap vini; soti al kontre li.’ Men gen kèk ki pral pran reta pou yo jwenn lwil pou ranpli lanp yo ankò, epi twò ta yo pral dekouvri ke karaktè a, ki reprezante pa lwil la, pa ka transfere.” Review and Herald, 11 fevriye 1896.
Liy pwofetik parabòl dis vyèj yo reprezante a sèvi ak lwil pou reprezante karaktè, men “lwil an lò a” ak “lwil sen an” reprezante tou mesaj “Lespri Bondye a.”
“Moun Bondye chwazi yo, ki kanpe bò kote Seyè tout tè a, gen pozisyon ki te yon fwa bay Satan kòm cheriben ki kouvri a. Pa mwayen èt sen yo ki antoure twòn li an, Seyè a kenbe yon kominikasyon san rete ak abitan tè a. Lwil an lò a reprezante gras Bondye sèvi pou l toujou founi lanp kwayan yo, pou yo pa bat je epi etenn. Si se pa t pou lwil sen sa a ki vide soti nan syèl la nan mesaj Lespri Bondye a, ajan mechanste yo t ap gen kontwòl total sou lèzòm.”
Bondye pa jwenn onè lè nou pa resevwa kominikasyon li voye ban nou yo. Konsa nou refize lwil an lò li ta vide nan nanm nou pou l ta transmèt bay moun ki nan fènwa yo. Lè apèl la va fèt, “Men, Veterinè a ap vini; soti al kontre li,” sila yo ki pa resevwa lwil sen an, ki pa pran swen favè Kris la nan kè yo, va jwenn, menm jan ak vyèj sòt yo, yo pa pare pou kontre Seyè yo. Yo pa gen, nan tèt pa yo, pouvwa pou jwenn lwil la, e lavi yo kraze nèt. Men si yo mande Sentespri Bondye a, si nou sipliye, menm jan Moyiz te fè a, “Montre m glwa ou,” lanmou Bondye ap vide nan kè nou an abondans. Atravè tiyo an lò yo, lwil an lò a va transmèt ban nou. “Se pa avèk fòs, ni ak pouvwa, men se pa Lespri mwen, di Seyè ki gen tout lame yo.” Lè pitit Bondye yo resevwa reyon briyan Solèy Jistis la, yo klere tankou limyè nan lemonn. Review and Herald, 20 jiyè 1897.
Moun k ap kouri “ale vini” nan Amos la ajoute sou temwayaj ki idantifye gwoup Advantis Setyèm Jou yo ki rejte responsablite yo pou yo “konprann” mesaj espesyal ki soti nan liv Revelasyon an, ki devwale lè “tan an rive toupre.”
“Nou ap viv kounye a nan yon tan ki pi danjere anpil, e pa youn nan nou pa ta dwe pran reta pou chèche yon preparasyon pou vini Kris la. Pa kite pèsonn suiv egzanp vyèj sòt yo, epi panse li va san danje pou tann jiskaske kriz la rive anvan li jwenn yon preparasyon karaktè pou kanpe nan tan sa a. Li pral twò ta pou chèche lajistis Kris la lè y ap rele envite yo antre epi egzamine yo. Kounye a se tan pou nou mete lajistis Kris la sou nou,—rad nòs la ki va rann nou apwopriye pou antre nan soupe maryaj Ti Mouton an. Nan parabòl la, vyèj sòt yo parèt ap mande lwil, men yo pa resevwa l lè yo mande l. Sa se yon senbòl pou moun ki pa t prepare tèt yo lè yo devlope yon karaktè ki ka kanpe nan tan kriz. Se kòmsi yo ta ale bò kote vwazen yo epi di: Ban mwen karaktè pa ou a, sinon m ap pèdi. Moun ki te saj yo pa t kapab pataje lwil yo a ak lanp vyèj sòt yo ki t ap mouri. Karaktè pa transfere. Li pa pou achte ni vann; se pou genyen li. Senyè a bay chak moun yon opòtinite pou jwenn yon karaktè jis pandan lè gras yo; men li pa bay yon mwayen kote yon moun ta ka transmèt bay yon lòt karaktè li devlope a pandan li t ap pase nan eksperyans difisil, pandan li t ap aprann leson nan men gran Anseyan an, pou li ka montre pasyans anba eprèv, epi egzèse lafwa yon fason pou li ka deplase mòn enposiblite yo. Li enposib pou transmèt bon sant lanmou a,—pou bay yon lòt dousè, tak, ak pèseverans. Li enposib pou yon kè imen vide lanmou Bondye ak limanite nan yon lòt kè.”
“Men, jou a ap vini, e li toupre sou nou, lè chak aspè nan karaktè a va revele pa tantasyon espesyal. Moun ki rete fidèl ak prensip, ki egzèse lafwa jouk nan fen an, se yo menm ki va moun ki te pwouve yo fidèl anba tès ak eprèv pandan lè anvan yo nan tan favè yo, e ki te fòme karaktè dapre resanblans Kris la. Se moun ki te kiltive yon relasyon pwòch ak Kris la ki va sa yo ki, pa mwayen sajès ak gras li, patisipe nan nati diven an. Men, okenn èt imen pa ka bay yon lòt devouman kè ak kalite lespri nòb, ni ranpli mank li yo ak fòs moral. Chak nan nou ka fè anpil youn pou lòt lè nou bay lèzòm yon egzanp ki sanble ak Kris la, konsa enfliyanse yo pou yo ale jwenn Kris la pou jistis san li yo pa ka kanpe nan jijman an. Moun yo ta dwe, nan lapriyè, konsidere zafè enpòtan fòmasyon karaktè a, epi fòme karaktè yo dapre modèl diven an.” The Youth’s Instructor, 16 janvye 1896.