Lagè pwobasyon zanj yo, ki te kòmanse avèk Lisifè nan twazyèm syèl la jan sa reprezante nan Revelasyon chapit douz la, se yon tip lagè pwobasyon lèzòm ak zanj yo, ki fini nan premye syèl la. Lè Satan ak zanj li yo te jete deyò nan twazyèm syèl la, Satan te louvri yon nouvo fwont batay nan jaden Edenn nan. Menm jan nan lagè twazyèm syèl la avèk Lisifè, Bondye te etabli tou yon peryòd pwobasyon pou limanite. Lagè ki nan premye syèl la, ki kòmanse toutbon vre ak lwa dimanch ki pral vini byento a, reprezante fen tan pwobasyon an pou limanite.
Nan Revelasyon chapit douz ak trèz, dragon an, bèt la ak fo pwofèt la prezante. An jeneral, yo konprann twa pouvwa sa yo kòm sa ki reprezante sitou istwa pase twa pouvwa sa yo; men yo te di Jan pou l ekri “bagay ki gen pou rive,” epi tout liv Revelasyon an pale de “dènye jou yo”; se poutèt sa n ap sèvi ak prensip biblik selon ki fen an ilistre pa kòmansman an, epi n ap aplike senbòl Revelasyon yo kòm verite prezan, pa verite pase.
Yo idantifye Satan ni nan lagè li te kòmanse nan twazyèm syèl la, ni nan premye batay li te pote bay lèzòm nan jaden Edenn nan, kòm yon moun ki te sèvi ak “ipnotis” pou transmèt kominikasyon kòwonpi li yo afin li te akonpli lagè li a.
“Satan te tante premye Adan an nan Edenn, epi Adan te diskite ak lènmi an, konsa li te ba li avantaj la. Satan te egzèse pouvwa ipnotis li sou Adan ak Èv, e se pouvwa sa a li te fè efò pou l egzèse sou Kris la. Men, apre Pawòl Ekriti a te site, Satan te konnen li pa t gen okenn chans pou l triyonfe.
“Gason ak fi pa dwe etidye syans ki montre kijan pou fè lespri moun ki asosye avèk yo tounen prizonye. Se syans sa a Satan anseye. Nou dwe reziste tout bagay ki nan menm kalite sa a. Nou pa dwe mele nou ak mesmeris ak ipnotis—syans sila a ki soti nan men sila ki te pèdi premye pozisyon li e yo te chase l soti nan lakou syèl la.” Mind, Character and Personality, 713.
“Syans Satan an ap anseye a” fin vin pèfeksyonnen pa machann mondyalis yo, epi yo mete l an aplikasyon atravè “gran otowout enfòmasyon an” nan “dènye jou yo.” Satan se papa manti a, e gwo jeyan medya yo pa sèlman fè pwomosyon manti, men yo tou bare verite a, yo swiv moun yo konsidere kòm eretik, epi yo sèvi ak fòm ipnotis ki pi sofistike yo janm pratike nan listwa planèt tè a. Lagè ki te kòmanse nan twazyèm syèl la mete aksan sou aspè sa a nan konba Satan an, pou fidèl k ap viv lè lagè premye syèl la kòmanse a ka davans avèti pa mwayen konesans alavans. Lè nou konprann sant kontwòl entènèt mondyal la, ak “gran otowout enfòmasyon an” se Ozetazini yo jere ak kontwole l, nou wè sa sa vle di lè Etazini fè dife desann sot nan syèl la epi twonpe tout lemonn antye. “Dife” nan liv Revelasyon an reprezante yon mesaj.
Senbolis Revelasyon chapit trèz la, e vèsè trèz la, sòti nan batay mòn Kamèl la kote pwofèt Baal yo ak pwofèt Achera yo pa t kapab fè dife desann soti nan syèl la pou konfime ke Baal ak Ashtaròt te vrè dye yo. Baal, kòm yon divinite gason, ak Ashtaròt kòm yon divinite fi, reprezante imaj bèt la, konbinezon san ki pa sen ant legliz ak leta. Yo te pwofèt Jezabèl, ki te nan yon relasyon san ki pa sen ak Akab. De temwen pwofetik sa yo nan imaj bèt la nan istwa Mòn Kamèl la idantifye wòl Etazini nan premye fòme yon imaj sistèm papal la Ozetazini, epi apre sa nan lemonn. “Dife” a nan Kamèl te dwe prèv kiyès ki te vrè Bondye a toutbon. Li te reprezante yon revelasyon ki soti nan syèl la ki idantifye vrè Bondye a, e menm kestyon an egziste lè Etazini fè dife desann soti nan syèl la.
Nan liv Ezayi a, Bondye ki fè konnen finisman an depi nan kòmansman an, pale ak menm sèn Mòn Kamèl tan lontan an, epi tou ak sèn pwofetik la ki reprezante lè Etazini fè dife desann soti nan syèl la.
Mete kòz nou an deyò, se konsa Seyè a di; prezante agiman solid nou yo, se konsa Wa Jakòb la di. Se pou yo pote yo deyò, epi fè nou wè sa ki pral rive: se pou yo fè konnen bagay ki te pase anvan yo, sa yo ye, pou nou ka konsidere yo, epi pou nou konnen dènye bout yo; osinon fè nou konnen bagay k ap vini yo. Fè nou wè bagay ki gen pou vini apre sa yo, pou nou ka konnen nou se bondye: wi, fè byen, oswa fè mal, pou nou ka sezi, epi pou nou wè sa ansanm. Gade, nou pa anyen, epi travay nou se anyen; yon bagay abominab se moun ki chwazi nou an. Mwen leve youn soti nan nò, epi li pral vini: depi kote solèy leve a li pral rele sou non mwen; epi li pral vini sou chèf yo tankou sou labou mòtye, e menm jan bòs potye a pilonnen ajil. Kilès ki fè konnen sa depi nan kòmansman, pou nou ka konnen? e davans, pou nou ka di, Li jis? Wi, pa gen pèsonn ki fè konnen sa, wi, pa gen pèsonn ki deklare sa, wi, pa gen pèsonn ki tande pawòl nou yo. Premye a pral di Siyon: Gade, gade yo! epi m ap bay Jerizalèm yon moun ki pote bon nouvèl. Ezayi 41:21–27.
Nan lagè premye syèl la ki pral kòmanse lè lwa dimanch ki prèt pou vini an va antre an vigè, Etazini, ansanm ak Satan li menm, y ap jwenn pèmisyon pou yo “pwodui” “koz” pa yo, epi y ap fè dife desann soti nan syèl la pou eseye pwouve ke dye Jezabèl la se vrè Dye a. Yo pral fòse mond lan aksepte mak jou adorasyon dye sa a. Dife yo fè desann soti nan syèl la, atravè “otowout enfòmasyon” an, rive jwenn tout limanite, se yon zèv “anyen,” epi sila a ki chwazi mesaj yo transmèt atravè mwayen sa a se yon “abominasyon.”
Nan lagè sa a, san karant-kat mil yo, epi apre sa gwo foul la, pral temwen Bondye yo nan kestyon sou kiyès ki vrè Bondye a. Mesaj yo transmèt sou toude bò lagè a reprezante kòm “dife.” Tout nasyon yo pral rasanble pou detèmine kiyès ki vrè Bondye a, epi pral gen de kategori temwen pou tabli “verite” a.
Se pou tout nasyon yo sanble ansanm, e pou tout pèp yo reyini: kiyès nan mitan yo ki ka deklare sa, epi fè nou konnen bagay ki te pase lontan yo? Se pou yo mennen temwen pa yo, pou yo ka jwenn jistifikasyon: oswa se pou yo tande, epi di: Se verite. Nou se temwen mwen, di Senyè a, ak sèvitè mwen an mwen te chwazi a: pou nou ka konnen epi kwè mwen, epi konprann se mwen menm li ye: anvan mwen pa t gen okenn Bondye ki te fòme, ni p ap gen okenn apre mwen. Mwen, wi, mwen menm, se Senyè a; e apa de mwen pa gen okenn sovè. Se mwen ki te deklare, e ki te sove, e ki te fè konnen, lè pa t gen okenn dye etranje nan mitan nou: se poutèt sa nou se temwen mwen, di Senyè a, ke se mwen ki Bondye. Ezayi 43:9–12.
Dènye manifestasyon Mòn Kamèl la genyen temwen pou Satan ak temwen pou Bondye. Demonstrasyon an fèt pou pwouve kiyès ki vrè Bondye a, men kisa temwen fidèl Bondye yo sipoze rann temwayaj sou li?
Men sa Seyè a, Wa Izrayèl la, ak Redanmtè li a, Seyè ki gen tout lame yo: Mwen se premye a, e Mwen se dènye a; e apa de Mwen pa gen Bondye. E kiyès, tankou Mwen, k ap rele, k ap deklare sa, epi k ap mete l annòd devan Mwen, depi lè Mwen te tabli pèp ansyen an? Konsènan bagay k ap vini yo, ak sa ki gen pou vini yo, se pou yo fè yo konnen. Nou pa bezwen pè, ni nou pa bezwen gen lakrentif: èske Mwen pa t fè nou konnen sa depi lè sa a, e èske Mwen pa t deklare li? Se nou menm menm ki temwen Mwen. Èske gen yon Bondye apa de Mwen? Wi, pa gen okenn Bondye; Mwen pa konnen okenn. Moun ki fè yon zidòl taye, yo tout se vanite; e bagay yo pran plezi ladan yo pa pral sèvi yo anyen; e se yo menm ki pwòp temwen pa yo; yo pa wè, ni yo pa konnen; konsa y ap wont. Ezayi 44:6–9.
Moun ki fidèl yo, nan dènye konfwontasyon Mòn Kamèl la, dwe rann temwayaj sou verite a ke Bondye se premye a ak dènye a. Li se Bondye ki “te tabli pèp tan lontan an,” pou l te ka fè konnen “bagay ki pral rive yo.” Temwen Bondye yo dwe prezante Revelasyon Jezikri a ki louvri jis anvan dènye batay Mòn Kamèl la.
Mesaj Mòn Kamèl Satan an reprezante tankou dife ki desann soti nan syèl la.
Epi li fè gwo mèvèy, jouk li fè dife desann sot nan syèl la vin sou tè a devan je lèzòm, Revelasyon 13:13.
Vèsè a ap dekri mirak Etazini akonpli pa mwayen syans modèn ipnotis la, ki transmèt bay limanite sou “gran otowout enfòmasyon an.” Men vèsè a ap pale tou de aparisyon Satan li menm lè li pran pòz Kris la.
“Zanj ki ini ak onni ansanm nan pwoklamasyon mesaj twazyèm zanj lan dwe klere tout tè a avèk laglwa li. Isit la, yo anonse davans yon travay ki gen yon dimansyon mondyal ak yon pouvwa ki ra anpil. Mouvman adven an nan ane 1840–44 la te yon manifestasyon gloriyeu pouvwa Bondye; mesaj premye zanj lan te rive nan tout estasyon misyonè nan lemonn, epi nan kèk peyi te gen pi gwo enterè relijye yo te janm wè nan okenn peyi depi Refòm sèzyèm syèk la; men yo dwe depase tout sa pa gwo mouvman pwisan ki pral fèt anba dènye avètisman twazyèm zanj lan.
“Travay la ap sanble ak sa ki te fèt nan Jou Pannkòt la. Menm jan ‘lapli bonè a’ te bay, nan vide Lespri Sen an nan kòmansman levanjil la, pou fè semans presye a leve pouse, konsa tou ‘lapli ta a’ pral bay nan fen li pou fè rekòt la mi. ‘Lè sa a, n’a konnen, si nou pèsevere pou nou konnen Senyè a: sòti Li a pare tankou maten an; e Li va vin jwenn nou tankou lapli, tankou lapli ta a ak lapli bonè a sou tè a.’ Oze 6:3. ‘Se pou nou kontan, nou menm pitit Siyon yo, epi rejwi nou nan Senyè a, Bondye nou an: paske Li ban nou lapli bonè a avèk mezi, e Li pral fè lapli desann pou nou, lapli bonè a ak lapli ta a.’ Jowèl 2:23. ‘Nan dènye jou yo, Bondye di, M’ap vide Lespri Mwen sou tout chè.’ ‘Epi, nenpòt moun ki va rele non Senyè a va sove.’ Travay 2:17, 21.”
“Gran travay levanjil la pa dwe fini ak mwens manifestasyon pisans Bondye pase sa ki te make kòmansman li. Pwofesi ki te akonpli nan vide lapli bonè a nan kòmansman levanjil la, dwe ankò akonpli nan lapli ta a lè l ap fini. Men ‘tan rafrechisman’ apot Pyè te prevwa lè li te di: ‘Se poutèt sa, repanti nou, epi konvèti, pou peche nou yo ka efase, lè tan rafrechisman yo va soti nan prezans Senyè a; epi Li va voye Jezi.’ Travay 3:19, 20.”
“Sèvitè Bondye yo, avèk figi yo klere e briyan ak konsekrasyon sen, pral prese soti yon kote al yon lòt pou pwoklame mesaj ki soti nan syèl la. Pa dè milye vwa, toupatou sou latè, avètisman an pral bay. Mirak pral fèt, malad yo pral geri, epi siy ak mèvèy pral swiv moun k ap kwè yo. Satan tou ap travay, avèk mèvèy twonpe, menm rive fè dife desann soti nan syèl la devan je lèzòm. Revelation 13:13. Konsa, abitan latè yo pral mennen pou yo pran pozisyon yo.” The Great Controversy, 611, 612.
Lè nou rive nan tan kote Satan ap fè dife desann soti nan syèl la, “moun ki rete sou latè a pral mennen pou yo pran pozisyon yo.” Nan tan sa a, temwen Bondye yo “pral prese soti yon kote al yon lòt pou yo pwoklame mesaj ki soti nan syèl la. Avèk dè milye vwa, toupatou sou latè, yo pral bay avètisman an.” Travay temwen Bondye yo akonpli a “pral sanble ak sa ki te fèt nan Jou Pannkòt la,” lè “zanj ki mete tèt li ansanm nan pwoklamasyon mesaj twazyèm zanj lan gen pou l klere tout tè a ak glwa li.” Nan Pannkòt, dife te senbòl vide Sentespri a, e dife se tou senbòl vide lespri pa sen Satan an.
Apre Jan fin reprezante san karannsis mil yo ak gwo foul la nan Revelasyon chapit sèt la, li idantifye ouvèti setyèm ak dènye sele a. Dènye sele a, oswa setyèm sele a, reprezante dezèlman Revelasyon Jezikri a, e se sèl pwofesi nan liv Revelasyon an ki te dwe dezèle jis anvan tan gras la fèmen. Setyèm sele a, sèt loraj yo, ak Revelasyon Jezikri a, se tout senbòl menm verite a, ki louvri jis anvan tan gras la fèmen. Revelasyon Jezikri a mete anfaz sou karaktè Kris la ak pouvwa kreyatè li kòm Alfa ak Omega. Sèt loraj yo idantifye istwa kote san karannsis mil yo sele, epi setyèm sele a idantifye vide Sentespri a pandan istwa kote de temwen yo resisite epi resevwa pouvwa kreyatè “verite” Bondye a, ki transmèt soti nan Papa a, bay Pitit la, bay Gabriyèl, bay pwofèt la, pou rive jwenn sila yo ki chwazi li, tande, epi kenbe pouvwa ki ladan l lan.
Epi lè li te louvri setyèm sele a, te gen silans nan syèl la pandan anviwon yon demièdtan. E mwen wè sèt zanj ki te kanpe devan Bondye; e yo te resevwa sèt twonpèt. E yon lòt zanj vini, li kanpe bò lotèl la, li te gen yon lansanwa an lò; e yo te ba li anpil lansan, pou l te ofri li ansanm ak lapriyè tout sen yo sou lotèl an lò ki te devan twòn nan. E lafimen lansan an, ki te monte ansanm ak lapriyè sen yo, moute devan Bondye soti nan men zanj lan. E zanj lan pran lansanwa a, li plen li ak dife lotèl la, epi li voye l sou tè a: epi te gen vwa, ak loraj, ak zèklè, ak yon tranblemanntè. Revelasyon 8:1–5.
Nan vèsè yo, “sèt zanj” yo “te kanpe devan Bondye” avèk “sèt twonpèt.” Sèt zanj twonpèt sa yo, dapre konpreyansyon tradisyonèl ki kòrèk la, reprezante jijman Bondye kont Wòm poutèt li te fè respekte adorasyon dimanch. Wòm payen an, anba Konstanten, te pase premye lwa sou dimanch nan ane 321, epi rive nan ane 330, anpi li a te divize an lès ak lwès. Depi lè sa a, kat premye twonpèt yo te kòmanse sonnen, e yo te reprezante fòs istorik yo ki te leve kont anpi li a, e ki, rive nan ane 476, te kite vil Wòm nan nan yon eta kote li pa t janm ankò gen yon lòt gouvènan women sou vil la, vil ki te senbòl fòs ak laglwa Wòm. Lè papote a te pase lwa sou dimanch nan Konsèy Òléans nan ane 538, Bondye te leve Mohammed pou pote jijman kont legliz women an, jan senkyèm ak sizyèm twonpèt yo te reprezante sa, twonpèt ki te tou premye ak dezyèm malè a, e ki te reprezante Islam. Menm jan konpreyansyon tradisyonèl sou twonpèt sa yo kòrèk, yo defini nan pasaj kote yo prezante yo nan Revelasyon nèf la kòm “plag.”
Epi rès moun yo ki pa t mouri anba kalamite sa yo pa t repanti poutèt zèv men yo, pou yo te sispann adore demon ak zidòl an lò, an ajan, an kwiv, an wòch, ak an bwa, ki pa kapab ni wè, ni tande, ni mache. Yo pa t repanti nonplis ni poutèt asasina yo, ni poutèt maji yo, ni poutèt imoralite seksyèl yo, ni poutèt vòl yo. Revelasyon 9:20, 21.
Akonplisman pafè e final sèt twonpèt yo se sèt dènye flewo yo nan Revelasyon chapit sèz. Menm yon senp egzamen sou karakteristik pwofetik sèt twonpèt yo nan Revelasyon chapit nèf montre yo gen karakteristik paralèl ak sa yo ki nan sèt dènye flewo yo. Ouvèti setyèm sele a fèt nan listwa a nan moman lè tan gras la prèt pou fèmen e kòlè Bondye a, jan sèt dènye flewo yo reprezante l la, prèt pou vide sou tè a.
Lè Kris la, antanke Lyon tribi Jida a, te “louvri setyèm so a”, yon zanj vini kanpe bò lotèl la, li te gen yon lansan an lò; epi yo te ba li anpil lansan, pou l te ofri li ansanm ak priyè tout sen yo sou lotèl an lò ki te devan twòn nan. Epi lafimen lansan an, ki te monte ansanm ak priyè sen yo, te monte devan Bondye soti nan men zanj lan.” Vide Sentespri a nan jou Pannkòt la te vini apre priyè ini kwayan yo ki te reyini Jerizalèm.
“Yon renesans vrè pyete nan mitan nou se pi gwo ak pi ijan nan tout bezwen nou yo. Chèche sa a ta dwe premye travay nou. Dwe gen efò sensè pou jwenn benediksyon Senyè a, pa paske Bondye pa dispoze ban nou benediksyon Li a, men paske nou pa pare pou resevwa li. Papa nou ki nan syèl la gen plis volonte pou bay Sentespri Li a a moun ki mande Li, pase paran sou latè yo gen volonte pou bay bon kado bay pitit yo. Men se travay pa nou, pa mwayen konfesyon, imilyasyon, repantans, ak lapriyè sensè, pou nou ranpli kondisyon Bondye te pwomèt l ap akòde benediksyon Li a. Yon renesans pa dwe atann sof an repons a lapriyè.” Selected Messages, liv 1, 121.
Ouvèti setyèm sele a idantifye sele san karannkat mil yo. Sele a inisye pa lapriyè, men se pa senpleman pa aktivite lapriyè a, men pa yon lapriyè espesifik. Lapriyè espesifik sa a idantifye nan liv Danyèl la, ki, byennantandi, se tou liv Revelasyon an.
Jan nan Liv Revelasyon an, ak Dànyèl nan liv pa li a, reprezante san karannkat mil yo nan “dènye jou” yo. Nan “dènye jou” yo, moun ki dwe temwen Bondye yo pandan batay premye syèl la ap rann temwayaj konsènan pwofesi ki de sele jis anvan tan gras la fèmen. Sa a reprezante kòm setyèm so a nan vèsè n ap konsidere kounye a yo. Lapriyè ki vin jwenn zanj ki gen “lansanwa an lò” a reprezante pa lapriyè Dànyèl nan chapit nèf liv li a. Lapriyè sa a se yon lapriyè presi, ke Moyiz te trase davans an rapò ak pwofesi “sèt fwa” yo. Lapriyè a gen de aspè, epi Dànyèl mete kontèks lapriyè doub li a nan tèm “madichon an” ak “sèman an” jan Moyiz te bay yo. Liv Dànyèl ak Revelasyon an se menm liv la, epi menm liy pwofesi ki nan liv Dànyèl la repran nan liv Revelasyon an.
Lapriyè ki pote soulatè dife sen an nan mouvman zanj pwisan ki nan Revelasyon dizwityèm lan, se lapriyè Danyèl la sou “sèt fwa” yo. Se lapriyè ki te fè zanj Gabriyèl desann soti nan syèl la pou esplike pwofesi yo bay Danyèl. Lè lapriyè li a, ki kouvri ven premye vèsè yo nan Danyèl nèf, te rive nan konklizyon li, Gabriyèl te desann anviwon lè ofrann aswè a. Lapriyè k ap monte yo, ke zanj ki gen lansanryè an lò a resevwa, se lapriyè k ap monte pandan solèy la ap kouche, nan aswè “dènye jou” yo.
Epi pandan m t ap pale, m t ap lapriyè, m t ap konfese peche pa m ak peche pèp mwen an, Izrayèl, epi m t ap prezante siplikasyon mwen devan SENYÈ a, Bondye mwen an, pou mòn ki sen Bondye mwen an; wi, pandan m t ap pale nan lapriyè, nonm Gabriel la menm, mwen te wè nan vizyon an okòmansman, yo te fè li vole avèk anpil vitès, li manyen m nan lè ofrann aswè a. Daniel 9:20, 21.
Lapriyè Dànyèl la te yon konfesyon non sèlman pou peche pa l yo, men tou pou peche pèp Bondye a. Lapriyè li a se modèl lapriyè repantans ki konekte ak “sèt fwa” ki nan Levitik vennsis.
Moun nan nou ki va rete yo ap depafini nan inikite pa yo nan peyi lènmi nou yo; epi yo menm tou, yo va depafini ansanm ak yo nan inikite zansèt yo. Si yo konfese inikite pa yo, ak inikite zansèt yo, ansanm ak peche yo te peche kont mwen an, e si yo rekonèt tou kijan yo te mache an opozisyon avè m; e kijan mwen menm tou mwen te mache an opozisyon avè yo, e mwen te mennen yo nan peyi lènmi yo; si lè sa a kè ki pa sikonsi yo soumèt tèt yo, e yo aksepte pinisyon pou inikite pa yo: lè sa a, m ap sonje alyans mwen ak Jakòb; epi alyans mwen ak Izarak, epi alyans mwen ak Abraram, m ap sonje yo; e m ap sonje peyi a. Levitik 26:39–42.
Apre Moyiz fin tabli pinisyon ki asosye ak “sèt fwa” yo, pinisyon li rele “kontestasyon” alyans Bondye a, li fè konnen sa pèp Bondye a dwe fè si e lè yo vin rann yo kont yo se esklav nan peyi lènmi an, jan Danyèl te ye a. Yo te bezwen, jan Danyèl te reprezante sa, konfese peche pa yo, ansanm ak peche zansèt yo.
Lè lapriyè espesifik sa a monte nan men moun yo ki rele pou yo fè pati san karant-kat mil yo, zanj ki gen lansan an lò a pral pran “lansan an, epi” ranpli “li ak dife ki soti sou lotèl la, epi voye l sou tè a: epi te gen vwa, ak loraj, ak zèklè, ak yon tranblemanntè.” Dife sen an, ki reprezante mesaj “verite” a an kontrè ak fo mesaj “dife” a, ke Etazini ak Satan fè desann sot nan syèl la, rive nan lè “tranblemanntè” a, ki se lwa dimanch la.
Nan liv Zakari a, yo fè nou konnen Zowobabèl te poze ni fondasyon an ni pyè tèt tanp lan nan istwa rebati tanp lan ak Jerizalèm apre retou soti nan esklavaj kote Danyèl te fè pati a.
Lè sa a, li reponn li pale avè m, li di: Men pawòl Seyè a bay Zowobabèl la: Se pa avèk fòs, ni avèk pisans, men se avèk Lespri mwen, se sa Seyè dèzame yo di. Kilès ou ye, ò gran mòn? Devan Zowobabèl, ou va tounen yon plenn; epi li va mete wòch ki an tèt la an plas avèk gwo rèl k ap di: Gras, gras pou li! Anplis, pawòl Seyè a vin jwenn mwen, li di: Men Zowobabèl te poze fondasyon kay sa a; men pa li yo va fini l tou; epi w ap konnen se Seyè dèzame yo ki voye m vin jwenn nou. Paske, ki moun ki meprize jou ti kòmansman yo? Paske y ap rejwi, e y ap wè filaplon an nan men Zowobabèl ansanm ak sèt sa yo; se yo menm ki je Seyè a, k ap mache ale vini sou tout tè a. Zakari 4:6–10.
Zowobabèl vle di “desandan Babilòn”, e li se yon senbòl mesaj dezyèm zanj lan, ki, lè li ini ak mesaj Rèl Minwi a, te poze “fondasyon” an nan mouvman kòmansman Advantis la. Zowobabèl reprezante tou repetisyon mesaj dezyèm zanj lan nan mouvman final Advantis la, nan mouvman Future for America, lè yo mete “wòch tèt la” an plas.
Mond lan te rejwi poutèt de temwen yo ki te touye nan fon zo mò yo, nan lari yo rele “gran otowout enfòmasyon an.” Lè de temwen sa yo te retounen viv ankò, mond lan te vin gen krent, epi syèl yo te rejwi. Zakari, menm jan ak tout pwofèt yo, ap idantifye “dènye jou yo” lè pèp Bondye a rejwi. Zakari fè nou konnen yo rejwi nan rezirèksyon de temwen yo, lè yo wè “sèt sa yo.” “Sèt sa yo” se menm mo ebre ki tradui kòm “sèt fwa” nan Levitik vennsis. Mouvman premye zanj lan te mete wòch fondasyon sèt fwa Moyiz yo, epi “verite” sa a dwe tou tounen tèt wòch mouvman twazyèm zanj lan, malgre yo te rejte l an 1863.
Lè yo rekonèt li, yo akonpli li, epi yo aji sou li avèk lapriyè doub ki apwopriye a, vrè dife a pral voye sou tè a, menm jan sa te fèt nan Pannkòt.
Nou pral kontinye trete ouvèti setyèm so a nan atik kap vini an.