Nou t ap bati sou dènye pwofesi Ezayi a ki kòmanse nan chapit karant avèk idantifikasyon tan reta a ki te inisye ak desepsyon 18 Jiyè 2020 la. Nou t ap mete lanmò de temwen yo nan Revelasyon an ann amoni ak sa yo ki mouri nan vale zo sèch mò yo nan Ezekyèl chapit trant-sèt la. Pa mwayen repetisyon, nou ap chèche tabli sekans evènman yo ki trè espesifik, ki asosye ak rezirèksyon moun sa yo ki te asasinen nan lari a pa bèt la ki te monte soti nan twou san fon an.
Pandan n ap mete pasaj pwofetik sa yo ann amoni, nou ap retire sele sou kèk pati nan Revelasyon ki, jiska prezan, pa t janm rekonèt; paske mesaj sa a se retire sele sou Revelasyon Jezikri a ki fèt jis anvan tan gras pou limanite fèmen. Nou ap fè travay sa a, paske “tan an toupre.” Lè n ap retire sele sou verite ki nan Revelasyon yo, ki kounye a nan pwosesis akonplisman, nou ap akonpli travay menm lan ki te defini kòm travay Jan nan Revelasyon an. Yo te di li ekri bagay li te wè yo, ki te bagay ki te egziste lè sa a; epi, pandan Jan t ap anrejistre bagay sa yo, anmenmtan li t ap ekri bagay ki pral rive yo.
Ekri bagay ou te wè yo, bagay ki la yo, ak bagay ki pral rive apre sa yo. Revelasyon 1:19.
Yon blokaj lojik pou Advantis Setyèm Jou yo ka trè byen se konpreyansyon tradisyonèl yo genyen sou liv Revelasyon an. Lè yon moun aksepte yon verite ki deja etabli, men li pa rive wè ke verite etabli sa a te fèt pou devlope avèk tan, premye konpreyansyon kòrèk li te genyen sou verite a ka tounen yon tradisyon oswa yon koutim. Verite ki transfòme an tradisyon an ka trè byen pwodui avègman ki reprezante nan mesaj pou Lawodise a. Verite orijinal la toujou rete verite, men enkapasite pou wè ke verite sa a devlope avèk tan pwodui avègman. Verite a pa kòz avègman yo; avègman an se senpleman yon sentòm kòz la. Kòz la se zòrèy ki pa vle tande, je ki pa vle wè, ak kè ki pa vle konvèti lakay sila yo ki satisfè ak tèt yo nan konfò tradisyon ak koutim.
“Kris, nan ansèyman Li yo, te prezante ansyen verite ki se Li menm ki te sous yo, verite Li te pale atravè patriyach ak pwofèt yo; men kounye a Li te voye yon nouvo limyè sou yo. Ala diferan sans yo te parèt! Yon delij limyè ak espirityalite te pote antre pa esplikasyon Li. E Li te pwomèt ke Sentespri a t ap eklere disip yo, pou pawòl Bondye a t ap toujou ap devwale devan yo. Yo t ap kapab prezante verite li yo nan yon bèlte nouvo.”
“Depi premye pwomès redanmsyon an te pwononse nan Edenn, lavi a, karaktè a, ak travay medyatè Kris la te vin sijè etid lespri imen yo. Men, chak lespri kote Sentespri a te aji ladan l te prezante tèm sa yo anba yon limyè ki fre e nouvo. Verite redanmsyon yo kapab devlope epi elaji san rete. Byenke yo ansyen, yo toujou nouvo, yo pa sispann revele bay moun k ap chèche verite a yon glwa ki pi gran ak yon pouvwa ki pi fò.”
“Nan chak epòk gen yon nouvo devlopman verite a, yon mesaj Bondye voye bay pèp jenerasyon sa a. Ansyen verite yo tout esansyèl; nouvo verite a pa endepandan de ansyen an, men li se yon devlopman li. Se sèlman lè ansyen verite yo konprann nou ka konprann nouvo a. Lè Kris te vle louvri bay disip li yo verite sou rezirèksyon li, li te kòmanse ‘depi nan Moyiz ak tout pwofèt yo’ epi li te ‘esplike yo nan tout Ekriti yo bagay ki te konsène li menm.’ Lik 24:27. Men, se limyè ki klere nan nouvo devlopman verite a ki bay ansyen an glwa. Moun ki rejte oswa neglije nouvo a pa posede ansyen an toutbonvre. Pou li menm, li pèdi fòs vivan li epi li vin tounen sèlman yon fòm san lavi.”
“Gen moun ki deklare yo kwè epi yo anseye verite Ansyen Testaman an, pandan yo rejte Nouvo Testaman an. Men, lè yo refize resevwa ansèyman Kris la, yo montre yo pa kwè sa patriyach yo ak pwofèt yo te pale a. ‘Si nou te kwè Moyiz,’ Kris te di, ‘nou ta kwè nan Mwen; paske se sou Mwen li te ekri.’ Jan 5:46. Se poutèt sa, pa gen okenn vrè pouvwa menm nan ansèyman yo sou Ansyen Testaman an.”
“Anpil moun ki fè konnen yo kwè e yo anseye levanjil la tonbe nan yon erè menm jan an. Yo mete Ekriti Ansyen Testaman yo sou kote, sa yo Kris te deklare konsènan yo: ‘Se yo menm ki rann temwayaj sou Mwen.’ Jan 5:39. Lè yo rejte Ansyen an, an reyalite yo rejte Nouvo a tou; paske toude se pati yon sèl antye ki pa ka separe. Pèsonn pa ka prezante lalwa Bondye a kòrèkteman san levanjil la, ni levanjil la san lalwa a. Lalwa a se levanjil la pran kò, e levanjil la se lalwa a devwale. Lalwa a se rasin lan; levanjil la se flè santi bon ak fwi li pote a.” Leson Objè Kris yo, 127.
Moun ki pretann yo kwè nan ansyen an, men ki rejte nouvo a, sa aplike avèk plis fòs toujou pou Advantis Setyèm Jou yo ki pretann yo kwè nan Bib la nan totalite li, men ki rejte ekriti Lespri Pwofesi a. Nan Liv Revelasyon an, Jan se yon senbòl pèp Bondye a nan dènye jou yo k ap sibi pèsekisyon poutèt yo aksepte ni Bib la ni Lespri Pwofesi a.
Mwen Jan, ki se frè nou tou, ak konpayon nou nan tribilasyon, nan wayòm nan, ak nan pasyans Jezikri a, mwen te sou zile yo rele Patmos la, poutèt pawòl Bondye a, ak poutèt temwayaj Jezikri a. Revelasyon 1:9.
Si une personne accepte le témoignage de Jésus, qui est l’Esprit de prophétie, c’est-à-dire les écrits d’Ellen White, alors le passage précédent tiré de ses écrits identifie la question que j’aborde. Elle a écrit que les « vérités de la rédemption sont susceptibles d’un développement et d’un élargissement constants. Bien qu’anciennes, elles sont toujours nouvelles, révélant sans cesse à celui qui cherche la vérité une gloire plus grande et une puissance plus grande », et que, « dans chaque époque, il y a un développement nouveau de la vérité, un message de Dieu pour le peuple de cette génération ».
Byenke konpreyansyon òdinè liv Revelasyon an ke yon Advantis Setyèm Jou tipik ta ka genyen an se verite, tout liv Revelasyon an se yon temwayaj konsènan dènye jou yo. Nou ap aplike kounye a yon verite ki fèk ap devwale, e verite sa a pap rekonèt pa moun ki pa vle aksepte ke tout pasaj ki nan liv Revelasyon an fè pati Revelasyon Jezikri a ki devwale nan dènye jou yo.
Konpreyansyon Advantis yo te kenbe konsènan Revelasyon onz, kòm yon akonplisman Revolisyon fransèz la, kòrèk, e Sè White soutni opinyon kòrèk sa a. Men, verite sa a te senpleman yon istwa, ki ekri pou ilistre dènye jou yo. Tout liv Revelasyon an gouvène pa fenomèn pwofetik sa a.
N ap bati sou istwa kache sèt loraj yo kòm yon gid pou mete Ezekyèl trant-sèt, Ezayi karant ak Revelasyon onz ansanm avèk parabòl dis vyèj yo nan Matye vennsenk. Yon lòt liy pwofetik ki soutni aplikasyon sekans pwofetik evènman n ap trete a jwenn nan liy Kris la, ki gen ladan l tou yon dezyèm temwen. Jezi te gen trant an lè Li te batize epi Li te vin Jezi Kris, paske “Kris” nan grèk Nouvo Testaman an, oswa “Mesi” nan ebre Ansyen Testaman an, vle di sila a ki wen an.
Pawòl sa a, m ap di nou an, nou konnen li, pawòl ki te gaye nan tout Jide, e ki te kòmanse depi Galile, apre batèm Jan te preche a; kijan Bondye te wenn Jezi, moun Nazarèt la, avèk Sentespri a ak avèk pisans; li menm ki t ap mache toupatou ap fè byen, e ap geri tout moun dyab la t ap peze anba jouk li; paske Bondye te avèk li. Travay 10:37, 38.
Pandan trant ane, Jezi te prepare pou l te resevwa lonksyon an; epi yon fwa li te resevwa lonksyon sa a nan batèm li, li, antanke Kris la, te prezante mesaj li pandan twa jou edmi pwofetik. Apre sa, yo te touye li, yo te mete li nan tonbo a, li te leve soti vivan, epi answit li te monte nan syèl la. Kòmansman ministè li a, ki te dire twa ane edmi, se te batèm li, ki reprezante lanmò li ak rezirèksyon li; epi nan fen mil de san swasant jou ministè li a, yo te kloure l sou kwa a epi answit li te leve soti vivan—paske li se kòmansman ak fen an. Evènman lanmò li ak rezirèksyon li te pwodui yon gwo lame ki, pandan yon lòt peryòd twa ane edmi, te pote levanjil la bay Jwif yo, epi apre sa bay lemonn.
Legliz Katolik la, sa vle di antikris pwofesi Bib la, te pase tou trant ane ap prepare anvan li te resevwa onksyon ak pouvwa. An 508, “kontinyèl la” te retire. Sè White fè nou konnen klèman ke Millerit yo te gen bon konpreyansyon sou “kontinyèl la” nan liv Danyèl la, malgre lefèt ke legliz Setyèm Jou Advantis Lawodise a te retounen, nan ane 1930 yo, nan vizyon satanik Pwotestantis aposta a konsènan “kontinyèl la”.
“Lè sa a, mwen te wè, anrapò ak ‘sak chak jou a’ (Danyèl 8:12), ke mo ‘sakrifis’ la se sajès lèzòm ki te mete l la, epi li pa fè pati tèks la, e ke Seyè a te bay bon konpreyansyon sou sa a bay moun ki te bay kri lè jijman an.” Early Writings, 74.
“Chak jou a” reprezante payanis, e Wòm payen te fòs ki te kenbe epi anpeche papote a monte sou twòn tè a. Jan sa te predi nan liv Danyèl la, epi answit istwa te konfime sa, epi answit zanj yo te revele sa bay William Miller, epi answit Ellen White te konfime sa; an 508, yo te retire baryè payen ki t ap anpeche leve papote a. Menm jan ak Kris la, pandan trant ane antikris la te prepare pou resevwa pouvwa an 538. Kris la ak antikris la te pase trant ane ap prepare pou resevwa pouvwa. Yon fwa papote a te resevwa pouvwa an 538, li te delivre mesaj lanmò li pandan twa ane edmi pwofetik, menm jan Kris la te delivre mesaj lavi pa Li a pandan twa ane edmi. De temwen yo nan Revelasyon onz, ki nan istwa Revolisyon fransèz la te reprezante Ansyen ak Nouvo Testaman yo, yo menm tou yo te resevwa pouvwa pou yo pwofetize pandan twa jou edmi pwofetik.
Epi m ap bay de temwen mwen yo pouvwa, epi y ap pwofetize pandan mil desan swasant jou, yo abiye ak twal sak. Revelasyon 11:3.
An 1798, apre mil de san swasant jou pwofetik, antikris la te resevwa blesi mòtèl li a, menm jan Kris la te mouri sou kwa a apre mil de san swasant jou, e menm jan de temwen yo, ki reprezante Pawòl Bondye a, te touye nan lari a apre mil de san swasant jou.
Sou twazyèm jou a Kris te resisite, e youn nan sijè prensipal antikris la nan liv Revelasyon an se gerizon blesi mòtèl li a, oswa rezirèksyon li. Rezirèksyon Kris la te fèt sou twazyèm jou a, e rezirèksyon de temwen yo te fèt apre twa jou edmi. Antikris la resisite senbolikman sou twazyèm jou a, paske nan plizyè temwen pwofetik, twazyèm jou a se yon senbòl lwa dimanch la. Nan moman lwa dimanch la, bèt ki soti nan lanmè a nan Revelasyon trèz la resisite, e mak bèt ki soti nan lanmè a vin tounen yon tès. Lè sa a, Nasyonzini an, dis wa yo nan Revelasyon disèt la, sou direksyon Etazini, ki se wa prensipal pami dis wa yo, pral leve antikris la anlè kòm tèt inyon twa-fwa a, pandan papote a ap monte sou twòn tè a.
«Pandan n ap pwoche dènye kriz la, li gen yon enpòtans vital pou amoni ak inite egziste pami enstrimantalite Senyè a. Mond lan ranpli ak tanpèt, ak lagè, ak dezakò. Men, anba yon sèl chèf — pouvwa papal la — pèp la pral ini pou opoze ak Bondye nan pèsonn temwen Li yo. Inyon sa a sele pa gran aposta a. Pandan li ap chèche ini ajan li yo nan fè lagè kont verite a, li pral travay pou divize ak gaye sila yo ki defann li. Jalouzi, move sispisyon, move pale, se li menm ki ankouraje yo pou pwodui diskòd ak disansyon.» Testimonies, volume 7, 182.
Lè antikris la resisite, li monte sou twòn tè a epi li mennen inyon an twa branch yo nan mach li pou Amagedon, menm jan Jezabèl te mennen Akab sou mòn Kamèl. Salmis Asaf la idantifye dis nasyon, ki reprezante Nasyonzini, kòm yon move konfederasyon lènmi Bondye yo, ki leve “tèt” yo a, ki se “pouvwa papal la.”
Yon Kantik oswa Sòm Asaf. Pa rete an silans, O Bondye; pa kenbe lapè ou, epi pa rete trankil, O Bondye. Paske, gade, ènmi ou yo ap fè gwo dezòd; e moun ki rayi ou yo leve tèt yo byen wo. Yo fè plan an kachèt kont pèp ou a, e yo pran konsèy ansanm kont moun kache ou yo. Yo di: Vini, ann detwi yo pou yo pa yon nasyon ankò; pou non Izrayèl la pa rete nan memwa ankò. Paske yo pran konsèy ansanm ak yon sèl konsantman; yo fè alyans kont ou: tant Edòm yo, ak Izmayelit yo; Moab, ak Agaren yo; Gebal, ak Amon, ak Amalèk; Filisten yo ansanm ak moun lavil Tir yo; Lasiri tou mete tèt li ansanm ak yo: yo bay pitit Lot yo sekou. Sela. Sòm 83:1–8.
Drapo twa zanj yo ap vole nan mitan syèl la, lè sa a.
Apre sa, mwen wè yon lòt zanj k ap vole nan mitan syèl la, li te gen levanjil etènèl la pou l anonse bay moun ki rete sou tè a, bay tout nasyon, tout branch fanmi, tout lang, ak tout pèp. Li t ap di byen fò: Gen krentif pou Bondye, epi bay li glwa; paske lè jijman li a rive; epi adore sila a ki fè syèl la, tè a, lanmè a, ak sous dlo yo. Apre sa, yon lòt zanj te swiv li, li t ap di: Babilòn tonbe, li tonbe, gwo lavil sa a, paske li te fè tout nasyon yo bwè diven kòlè fònikasyon li a. Epi twazyèm zanj lan te swiv yo, li t ap di byen fò: Si yon moun adore bèt la ak imaj li a, epi li resevwa mak li sou fwon li oswa nan men li, moun sa a menm va bwè diven kòlè Bondye a, ki vide san melanj nan gode kòlè li a; epi y ap toumante l ak dife ak souf nan prezans zanj sen yo ak nan prezans Ti Mouton an. Lafimen touman yo ap monte pou tout tan ak pou tout tan; epi yo pa gen repo ni lajounen ni lannuit, yo menm ki adore bèt la ak imaj li a, ak tout moun ki resevwa mak non li. Men pasyans sen yo: men sila yo ki kenbe kòmandman Bondye yo ak lafwa Jezi. Revelasyon 14:6–12.
Ansyèn twa zanj yo pral lè sa a ap vole nan mitan syèl la, men talè konsa dis wa Nasyonzini yo pral leve antikris la monte nan syèl la. Ansyèn nan pral lè sa a ap pwoklame mesaj “verite” a, epi antikris la pral lè sa a ap pwoklame mesaj tradisyon ak koutim. Twa zanj yo ap avèti limanite pou yo pa aksepte mak papote a, men Etazini, kòm fo pwofèt la, pral fòse mond lan aksepte menm mak sa a.
N ap fini isit la, epi n ap reprann sa nan pwochen atik nou an.