Nan kòmansman istwa Milerit la an 1798, vizyon larivyè Oulayi a nan liv Danyèl la te dez sele, sa ki te pwodui yon ogmantasyon konesans ki te mete de klas adoratè yo anba eprèv epi manifeste yo. Vizyon Oulayi a reprezante mesaj entèn pou pèp Bondye a, jan sèt legliz yo nan Revelasyon chapit de ak twa reprezante yo. Nan fen istwa pwofetik ki te kòmanse an 1798 la, nan reyinyon kan Exeter la soti 12 pou rive 17 dawout 1844, mesaj Kri Minwi a te dez sele lè Lyon tribi Jida a te retire men Li sou yon verite ki te kache, sa ki te pwodui yon ogmantasyon konesans ki te mete de klas adoratè yo anba eprèv epi manifeste yo.
An 1989, lè, jan sa dekri nan Danyèl onz, vèsè karant, peyi ki t ap reprezante ansyen Inyon Sovyetik la te disparèt anba fòs papote a ak Etazini yo, vizyon larivyè Hiddekel la nan liv Danyèl la te vin dekouvri, sa ki te pwodui yon ogmantasyon konesans ki te teste epi manifeste de kategori adoratè. Vizyon Hiddekel la reprezante mesaj ekstèn lènmi pèp Bondye a, jan sa reprezante pa sèt sele yo nan liv Revelasyon an. Nan fen istwa pwofetik ki te kòmanse an 1989 la, kòmanse nan de dènye semèn mwa Jiyè 2023 a, Lyon branch fanmi Jida a te kòmanse pwosesis pou louvri mesaj Rèl Minwi a lè Li te retire men Li sou yon verite ki te kache, sa ki ap pwodui yon ogmantasyon konesans k ap teste epi ki pral, finalman, manifeste de kategori adoratè pami pèp Bondye a.
Nan premye vèsè chapit katòz liv Jan an, Kris ankouraje disip yo pou kè yo pa twouble.
Pa kite kè nou twouble: nou kwè nan Bondye, kwè nan mwen tou. Jan 14:1.
Nan kèk èdtan, yo te arete Kris la, epi yon ti tan apre sa, yo te kloure l sou kwa a, yo te antere l, epi li te leve soti vivan ankò. Apre li te monte bò kote Papa a, li te retounen vin jwenn disip li yo.
Pandan yo t ap pale konsa, Jezi li menm parèt nan mitan yo, epi li di yo: Lapè avèk nou. Men yo te sezi anpil, yo te plen laperèz, epi yo te kwè yo te wè yon lespri. Epi li di yo: Poukisa nou boulvèse konsa? Epi poukisa panse sa yo ap leve nan kè nou? Lik 24:36–38.
Premye desepsyon nan yon liy refòm rive lè pèp Bondye a bliye yon verite ki te deja revele. Disip yo te bliye sa Jezi te di yo mwens pase yon semèn anvan, anvan laperèz yo ak desepsyon yo te parèt nan kriz lakwa a. Premye desepsyon an swiv pa yon tan retad, ki nan parabòl dis vyèj yo reprezante pa absans Veteren an. Jezi te di disip yo dirèkteman ke Li t ap ale kot Papa Li, men Li t ap retounen. Konesans davans Li te bay disip yo pa t anpeche yo pou yo pa anba pwa kriz la. Nan kontèks parabòl dis vyèj yo, yon kriz se kote karaktè manifeste, men li pa janm devlope. Jezi te chwazi epi òdone disip yo, e Li te di yo verite sa a menm anvan kriz la.
Se pa nou menm ki te chwazi mwen, men se mwen menm ki te chwazi nou, e mwen tabli nou, pou nou ale epi pote fwi, e pou fwi nou rete; pou kèlkeswa sa nou mande Papa a nan non mwen, li ka ban nou li. Jan 15:16.
Men, menm si yo te chwazi yo, sa pa t anpeche yo tonbe anba gwo kriz la.
“Karaktè a revele nan yon kriz. Lè vwa serye a te pwoklame a minwi, ‘Men Veteren maryaj la ap vini; sòti al rankontre li,’ vyèj ki t ap dòmi yo leve soti nan somèy yo, epi yo te wè kiyès ki te fè preparasyon pou evènman an. Toude gwoup yo te pran san avètisman, men youn te pare pou ijans lan, tandiske lòt la te jwenn san preparasyon. Karaktè a revele pa sikonstans yo. Ijans yo fè parèt vrè nati karaktè a. Yon malè toudenkou e enatandi, yon dèy, oswa yon kriz, yon maladi oswa yon angwas inatandi, yon bagay ki mete nanm nan fas a fas ak lanmò, ap fè parèt vrè fon anndan karaktè a. Sa ap fè li parèt klè si wi ou non gen vre lafwa nan pwomès pawòl Bondye a. Sa ap fè li parèt klè si wi ou non nanm nan soutni pa gras, si gen lwil nan veso a ansanm ak lanp lan.”
«Tan eprèv vini sou tout moun. Ki jan nou konpòte nou anba eprèv ak pwobasyon Bondye? Èske lanp nou yo etenn? oswa èske nou toujou kenbe yo limen? Èske nou pare pou chak ijans grasa koneksyon nou avèk Li ki plen gras ak verite? Senk vyèj saj yo pa t kapab transmèt karaktè yo bay senk vyèj sòt yo. Karaktè dwe fòme pa nou menm kòm endividi.» Review and Herald, 17 Oktòb 1895.
Revelasyon Jezi Kris la, ki idantifye nan premye vèsè liv Revelasyon an, se dènye mesaj avètisman pou legliz la, epi apre sa pou lemonn. Revelasyon sa a deziyen jis anvan fen tan gras la pa Lyon tribi Jida a, ki te idantifye nan Revelasyon chapit senk kòm sèl la ki diy pou louvri liv ki te sele a.
Yonn nan ansyen yo di mwen konsa: Pa kriye; gade, Lyon ki soti nan branch fanmi Jida a, Rasin David la, genyen batay la pou l louvri liv la, epi pou l kase sèt sele li yo. Revelasyon 5:5.
Lyon tribi Jida a se tou “rasin David” la tou, epi Li se tou “pitit David” la, epi Li se tou Seyè David. Koneksyon ki reprezante pa Lyon tribi Jida a montre ke lè Lyon tribi Jida a sele oswa dese yon verite, li fè sa lè li sèvi ak règ premye mansyonn lan, ki idantifye fen yon bagay pa kòmansman yon bagay, jan sa reprezante nan Jezi kòm “rasin David” la. Lè yon verite dese nan ‘yon’ tan lafen an, yon pwosesis pirifikasyon inisye, jan sa reprezante nan Danyèl douz.
“Se te Lyon tribi Jida a ki te ouvri liv la e ki te bay Jan revelasyon sou sa ki dwe rive nan dènye jou sa yo. Danyèl te kanpe nan plas pa l pou l pote temwayaj li, ki te sele jouk nan tan lafen an, lè mesaj premye zanj lan t ap gen pou pwoklame bay lemonn nou an. Bagay sa yo gen yon enpòtans enfini nan dènye jou sa yo; men, pandan ke ‘anpil pral pirifye, blanchi, epi pase anba eprèv,’ ‘mechan yo ap fè mechanste: e okenn nan mechan yo p ap konprann.’” Manuscript Releases, volim 18, 14, 15.
Travay Jezi kòm Lyon tribi Jida a gen yon enpòtans enfini, men “okenn” nan “mechan yo p ap konprann” travay li ni mesaj ki sele a ki vin devwale.
Epi li di: Ale fè wout ou, Danyèl; paske pawòl yo fèmen epi sele jouk lè lafen an. Anpil moun pral pirifye, yo pral vin blan, epi yo pral sibi eprèv; men mechan yo ap aji avèk mechanste; e okenn nan mechan yo p ap konprann; men saj yo va konprann. Danyèl 12:9, 10.
Pwosesis egzamen an reprezante pa twa etap: “pirifye, blanchi, epi éprouve.” Twa etap sa yo reprezante twa etap “levanjil etènèl la,” ki, nan mesaj premye zanj lan, prezante konsa: krentif pou Bondye (pirifye), ba li glwa (blanchi), paske lè jijman Li a rive (éprouve). Twa etap sa yo se “verite” a, jan sa reprezante pa premye lèt, trèzyèm lèt, ak dènye lèt alfabè ebre a; epi lè lèt sa yo mete ansanm nan lòd sa a, mo ebre ki vle di “verite” a fòme.
Twa etap sa yo se “chemen” an, paske chemen Bondye, dapre Asaf nan Sòm 77:13, se nan Tanp lan, kote nan lakou a yon pechè pirifye pa koule san. Apre sa, san an pote antre nan kote ki sen an, ki reprezante sanktifikasyon, ki se pwosesis pou yo “fè blan.”
Youn nan ansyen yo reponn, li di m: Kiyès moun sa yo ki abiye ak rad blan sa yo? e ki kote yo soti? E mwen di li: Mesye, ou konnen. E li di m: Se yo menm ki soti nan gwo tribilasyon an, e yo lave rad yo, e yo fè yo vin blan nan san Ti Mouton an. Revelasyon 7:13, 14.
Pechè ki jistifye e ki sanktifye a prepare lè sa a pou l “pase tès” nan jijman ki reprezante pa Kote ki Trè Sen an. Jezi se “chemen an”, “verite a” ak “lavi a”. Chemen an se kòmansman an, verite a se mitan an, epi lavi a se fen an. Si nou pirifye pa premye etap la, nou sou chemen an, ki se chemen moun ki jistifye yo.
Men chemen moun ki jis yo tankou limyè k ap klere, ki vin klere pi plis toujou jouk rive nan gran jounen an. Pwovèb 4:18.
Dezyèm etap la se manifestasyon jistis la ki reyalize pa verite Li, paske Pawòl Li se verite.
Sanktifye yo pa verite ou a: pawòl ou se verite. Jan 17:17.
Moun ki jistifye yo reprezante pa premye mach la; moun ki sanktifye yo reprezante pa dezyèm mach la. De premye mach sa yo prepare moun ki jistifye ak sanktifye yo pou yo antre nan jijman epi resevwa lavi etènèl. Jezi se chemen an, verite a, ak lavi a.
“Lajistis ki anndan an rann temwayaj sou li pa lajistis ki deyò a. Moun ki jis anndan an pa gen kè di ni li pa san konpasyon, men chak jou li ap grandi pou l antre nan imaj Kris la, li ap avanse soti nan fòs pou rive nan plis fòs. Moun k ap sanktifye pa laverite a ap gen metriz sou tèt li, epi l ap swiv nan tras Kris yo jouk lè gras la disparèt nan laglwa. Lajistis pa mwayen ki fè nou jistifye a se yon lajistis yo mete sou kont nou; lajistis pa mwayen ki fè nou sanktifye a se yon lajistis yo kominike ban nou. Premye a se tit nou pou syèl la, dezyèm nan se aptitid nou pou syèl la.” Review and Herald, 4 jen 1895.
Jan chapit katòz rive nan chapit disèt repete adrese kestyon reyaksyon disip yo lè Kris kite yo pou l ale bò kote Papa li. Li pwomèt pou l retounen, e li te konprann, (byenke disip yo pa t konprann), ke kriz ki t ap vini byento a t ap pwodui yon desepsyon pwofon. Tise atravè kat chapit sa yo se idantifikasyon ak definisyon Sentespri a kòm “Konsolatè a.” Sentespri a idantifye kat fwa kòm “Konsolatè a” nan Levanjil Jan an, epi yon fwa nan premye Jan, men la mo a tradui kòm “defansè.” Li pa parèt okenn lòt kote nan Nouvo Testaman an.
Ansyen Testaman an gen yon mo ebre ki tradui kòm “konsolatè” nan Eklezyas kat vèsè youn ak nan Lamantasyon chapit youn vèsè nèf ak sèz. Tout twa referans sa yo montre ke opresè yo te peze pèp Bondye a anba jouk, epi yo pa gen okenn konsolatè pou soutni yo nan detrès ak desepsyon kote yo twouve tèt yo a.
Idantifikasyon Sentespri Sen an kòm “Konsolatè a” parèt nan pasaj kote Jezi ap chèche prepare disip yo pou gwo desepsyon ki gen pou vini sèlman kèk èdtan pi devan. Nan kontèks sa a, Li mete anfaz sou lefèt ke menm nan absans Li, Sentespri Sen an ap prezan pou ba yo konsolasyon. Lè Jezi idantifye Sentespri Sen an nan kontèks Konsolatè a, Li presize karakteristik travay Konsolatè a pral akonpli.
Referans Jezi yo repete sou depa li ak retou li mete sijè sa a menm nan tèt lis la kòm tèm prensipal pasaj la.
Jan 14:2–4, 18, 19, 28, 16:5–7, 10, 28, 17:11–13 se vèsè ki adrese dirèkteman tan reta a nan parabòl dis vyèj yo. Ansanm ak vèsè ki vini anvan yo, gen pasaj sa a ki, pa mwayen repete l ap repete, mete anfaz sou tan reta a, paske “Seyè a pa repete bagay ki pa gen anpil enpòtans.”
Ankò yon ti tan, epi nou p ap wè m; epi ankò, yon ti tan, epi n a wè m, paske m ale bò kote Papa a. Lè sa a, kèk nan disip li yo di youn ak lòt: Ki sa sa vle di li di nou an: Ankò yon ti tan, epi nou p ap wè m; epi ankò, yon ti tan, epi n a wè m; epi: Paske m ale bò kote Papa a? Se poutèt sa yo di: Ki sa sa vle di li di a, yon ti tan? Nou pa konprann sa l ap di. Jezi, ki te konnen yo te anvi poze l kesyon, di yo: Èske n ap chèche konprann youn ak lòt sou sa mwen te di a: Ankò yon ti tan, epi nou p ap wè m; epi ankò, yon ti tan, epi n a wè m? Sa m ap di nou an se vre wi: nou pral kriye ak plenn, men lemonn pral rejwi; nou pral nan lapenn, men lapenn nou pral tounen lajwa. Lè yon fanm ap akouche, li gen doulè, paske lè pa li rive; men kou li fin akouche pitit la, li pa sonje soufrans lan ankò, tèlman li kontan yon moun fèt nan lemonn. Konsa tou, nou menm, kounye a nou nan lapenn; men m a wè nou ankò, epi kè nou pral rejwi, e pesonn p ap kapab wete lajwa nou nan men nou. Jan 16:16–22.
Omwen vennsè nan chapit katòz rive nan chapit disèt idantifye peryòd tan kote disip yo t ap bezwen tann retou Kris la. Peryòd tan sa a t ap kòmanse nan lanmò Kris la epi l t ap kontinye jouk lè Li retounen soti bò kote Papa Li. Tan yo te dwe tann retou Li a senbolize tan reta a nan parabòl dis vyèj yo. Menm jan ak istwa Lik la konsènan disip Emayis yo, desepsyon kwa a, nan sans pwofetik, se yon tip ki montre kòmansman tan reta ki swiv premye desepsyon an.
Nan premye pasaj premye liv Labib la, nou jwenn istwa kreyasyon an epi nou rekonèt twa pèsonn triyo selès la. Nan premye pasaj dènye liv Labib la, nou jwenn twa pèsonn triyo selès la. Nan kat chapit n ap konsidere yo, nou jwenn twa pèsonn triyo selès la. Rekonèt reyalite sa a pèmèt nou sipèpoze kat chapit Jan yo sou liy pwofetik Jenèz chapit youn vèsè youn rive jouk chapit de vèsè twa, epi sou Revelasyon chapit youn vèsè youn rive vèsè onz.
Nan pasaj la, Jezi di Toma ke si yon moun wè Jezi, li wè Papa a. Pasaj la montre tou ke Kris la se sila a ki te konsole disip yo pa prezans li; men lè li ale, li t ap voye “yon lòt” “Konsolatè”. Sentespri a se Konsolatè a, men Kris la te Konsolatè a tou.
Si nou te konnen m, nou t ap konnen Papa m tou; e depi kounye a nou konnen li, epi nou wè li. Filip di li: Seyè, montre nou Papa a, e sa ap sifi nou. Jezi di li: Depi lontan m avèk nou konsa, e ou poko konnen m, Filip? Moun ki wè mwen wè Papa a; kijan ou fè di konsa: Montre nou Papa a? Jan 14:7–9.
Toma reprezante sila yo nan Advantis la ki refize wè temwayaj konsènan relasyon trio selès la, malgre lefètke yo petèt te li temwayaj ki soutni verite sa a anpil fwa deja.
Epi m ap priye Papa a, e li va ban nou yon lòt Konsolatè, pou li ka rete avèk nou pou tout tan; sa vle di Lespri verite a, ke lemonn pa kapab resevwa, paske li pa wè li, ni li pa konnen li; men nou menm, nou konnen li, paske li rete avèk nou, e li va nan nou. Mwen p ap kite nou san konsolasyon: m ap vini kote nou. Ankò yon ti tan, e lemonn p ap wè m ankò; men nou menm, nou wè m; paske mwen viv, nou pral viv tou. Jan 14:16–19.
Si nous avons vu Jésus, nous avons vu le Père. Jésus est le « Consolateur », et le Saint-Esprit est « un autre Consolateur ». Si nous avons vu Jésus, nous avons vu le Père, et nous avons vu le Consolateur. Des cinq occurrences du mot consolateur dans la Bible, toutes sont employées par l’apôtre Jean. Dans la cinquième occurrence, le mot est traduit par « avocat ».
Pitit mwen yo, m ap ekri nou bagay sa yo, pou nou pa peche. Men, si yon moun peche, nou gen yon avoka bò kote Papa a, Jezikri, moun ki jis la. 1 Jan 2:1.
Si quelqu’un a péché, nous avons un Consolateur, Jésus-Christ le juste. Un avocat est celui qui intercède en faveur du pécheur. Paul identifie l’œuvre de Jésus comme celle de notre avocat.
Kiyès ki va kondannen? Se Kris la ki mouri, pi plis toujou, ki leve soti vivan ankò, li menm ki adwat Bondye, li menm tou k ap fè entèsepsyon pou nou. Women 8:34.
Jezi se avoka pechè a, sa ki gen ladan l lefèt ke Li se Konsolatè a. Nan menm chapit la, Pòl te deja fè konnen Sentespri a tou ap lapriyè an favè nou.
Menm jan an tou, Lespri a ede feblès nou yo tou; paske nou pa konnen sa nou dwe mande nan lapriyè jan sa dwe fèt la; men Lespri a li menm ap plede an favè nou avèk soupi ki pa ka eksprime. E sila a ki sonde kè yo konnen ki sa panse Lespri a ye, paske li ap plede an favè sen yo selon volonte Bondye. Women 8:26, 27.
Jezi ak Sentespri a toude deziyen kòm Konsolatè a; se poutèt sa yo toude se avoka ki lapriyè ann entèsesyon pou nou. Twa pèsonn triyo selès la tout reprezante nan pasaj Jan n ap konsidere a, epi lè yo mete yo ansanm ak premye temwayaj premye liv Labib la ak premye temwayaj dènye liv Labib la, limyè konsènan relasyon ak travay twa pèsonn Bondye a vin pi klere.
“Papa a pa ka dekri pa bagay ki sou tè a. Papa a se tout plenitid Bondye a kòporèlman, e li envizib pou je mòtèl yo. Pitit la se tout plenitid Bondye a manifeste. Pawòl Bondye a deklare li se ‘egzak imaj pèsonn li.’ ‘Paske Bondye te sitèlman renmen lemonn, li bay sèl Pitit li fè a, pou nenpòt moun ki kwè nan li pa peri, men pou li gen lavi etènèl.’ Isit la yo montre pèsonalite Papa a.”
“Konsolatè a ke Kris te pwomèt pou voye apre Li te monte nan syèl la, se Lespri a nan tout plenitid Divinite a, ki fè pouvwa gras diven an parèt aklè pou tout moun ki resevwa epi ki kwè nan Kris kòm yon Sovè pèsonèl. Gen twa pèson vivan nan triyad selès la. Se nan non twa pisans sa yo,—Papa a, Pitit la, ak Sentespri a,—moun ki resevwa Kris pa yon lafwa vivan yo batize, e pisans sa yo pral kolabore avèk sijè obeyisan syèl la nan efò yo pou yo viv nouvo lavi a nan Kris.”
“Kisa pechè a dwe fè? — Mete lafwa li nan Kris la. Li se byen Kris la, ki te achte ak san Pitit Bondye a. Atravè eprèv ak tantasyon, Sovè a te delivre lèzòm anba esklavaj peche a. Kisa, lè sa a, nou dwe fè pou nou sove anba peche? — Mete lafwa nou nan Seyè Jezi Kris la kòm Sovè ki padonnen peche. Moun ki konfese peche li epi ki imilye kè li, va resevwa padon. Jezi se Sovè ki padonnen peche, menm jan li se sèl Pitit Bondye enfini an. Pechè ki resevwa padon an rekonsilye ak Bondye pa mwayen Jezi Kris, Delivrans nou anba peche. Pandan li rete nan chemen sentete a, li vin yon sijè gras Bondye. Yo pote ba li delivrans total, lajwa ak lapè, ansanm ak vrè sajès ki soti nan Bondye.”
“Lafwa nan san ekspyatwa Jezikri a se asirans padon. Kris la kapab netwaye tout peche nèt. Yon senp konfyans nan puisans sa a chak jou ap bay ajan imen an yon sajès byen file pou disène sa ki va kenbe nanm nan, nan dènye jou sa yo, anba esklavaj peche. Pa lafwa ak lapriyè, atravè konesans Kris la, li dwe travay pou pwòp delivrans li.”
“Lespri Sen an rekonèt nou e li gide nou nan tout verite a. Bondye bay sèl Pitit li fè a, pou nenpòt moun ki kwè nan li pa peri, men pou li gen lavi etènèl. Kris la se Sovè pechè a. Lanmò Kris la rachte pechè a. Se sèl espwa nou sa ye. Si nou fè yon rann tèt total de pwòp tèt nou, epi pratike vèti Kris yo, n ap resevwa pri lavi etènèl la.
« Celui qui croit au Fils a aussi le Père. » Celui qui a une foi constante en le Père et le Fils a aussi l’Esprit. Le Saint-Esprit est son consolateur, et il ne s’écarte jamais de la vérité. Bible Training School, 1er mars 1906.
Anplis limyè adisyonèl sou travay ak relasyon trio selès la, idantifikasyon trio selès la nan pasaj la bay yon temwayaj ke kat chapit sa yo dwe aliyen ak mesaj la ki kounye a ap deseley pa Lyon tribi Jida a.
Temwayaj ki nan istwa disip Emayis yo reprezante twa temwayaj ki idantifye ke desepsyon an ak tan reta ki te swiv kwa a reprezante desepsyon an ak tan reta ki swiv premye desepsyon an. Gen yon lòt temwen ki soutni ke istwa ki reprezante nan kat chapit Jan yo reprezante sikonstans premye desepsyon an.
Vèsè final istwa kreyasyon an, ki se premye verite yo mansyone nan Pawòl Bondye a, fini ak twa mo, epi chak nan mo sa yo kòmanse ak youn nan twa lèt ki fòme mo verite a, e yo fè sa nan bon lòd la. Istwa kreyasyon an nan Jenèz kòmanse ak mo sa yo: “Nan kòmansman an”, epi li fini ak twa mo sa yo: “Bondye kreye epi fè.”
Premye lèt twa mo sa yo, lè yo konbine, fòme mo verite a. Istwa kreyasyon an kòmanse avèk “kòmansman” an e li fini ak mo ki reprezante senbolikman pa lèt ki reprezante Alfa ak Omega. Menm jan an tou, nan pasaj ouvèti dènye liv Bib la, Jezi idantifye de fwa kòm Alfa ak Omega, kòmansman ak finisman, premye ak dènye a. Twa lèt sa yo ki reprezante Alfa ak Omega bay yon lòt temwayaj ankò ke pasaj nan Jan an dwe mete ansanm ak liy pwofetik ki nan kòmansman Jenèz la ak liy pwofetik ki nan kòmansman Revelasyon an. Temwayaj sa a rekonèt anndan deskripsyon travay Konsolatè a. Travay Konsolatè a se travay an twa etap la, ki reprezante pa menm twa lèt ebre sa yo. Siyati Alfa ak Omega a pèmèt nou mete kat chapit sa yo nan kontèks mesaj Revelasyon Jezi Kris la, ki devwale jis anvan tan gras la fèmen.
Sèt loraj yo reprezante kat repè presi (pwen nan tan) ak twa peryòd tan presi ki kòmanse avèk repè desandan yon zanj ki dwe klere tè a avèk laglwa Li. Repè sa a te yon pwen nan tan. Dezyèm repè a (pwen nan tan) se premye desepsyon an, ki louvri peryòd tan reta a. Tan reta a mennen nan twazyèm repè a (pwen nan tan), kote yon verite dezsele, e sa pwodui yon mouvman. Mouvman an fini nan katriyèm repè a (pwen nan tan), ki reprezante kòm jijman. Kat repè sa yo ak twa peryòd tan yo chak reprezante yon loraj, sa ki fè sèt loraj an tout. Yo reprezante tou yon konbinezon kat-twa.
Nan atik anvan yo, nou te idantifye ke konpreyansyon pyonye yo konsènan sèt legliz yo, sèt so yo ak sèt twonpèt yo rekonèt yon “konbinezon kat-twa.” Premye kat legliz yo, so yo ak twonpèt yo distenk de twa dènye legliz yo, so yo ak twonpèt yo. Sèt loraj yo reprezante kat repè, men anndan kat repè sa yo gen twa peryòd tan. Konbinezon diven “kat ak twa” a, ki nan liv Revelasyon an tabli sou twa temwen (legliz yo, so yo ak twonpèt yo), epi temwen sa yo rann temwayaj sou validite konbinezon “kat ak twa” sèt loraj liv Revelasyon an.
Men, nan liy istwa sèt loraj yo reprezante a, gen yon lòt liy pwofesi ki kache e ki diferan, ki genyen twa pwen-repè ki diferan ak senbòl yo reprezante kòm sèt loraj yo. Se poutèt sa, lè nou konsidere relasyon pwofetik sèt loraj yo ak istwa kache a ki kounye a ap devwale, nou jwenn ke sèt loraj yo prezante kat pwen-repè (pwen nan tan), epi istwa kache a prezante twa pwen-repè (pwen nan tan). Menm jan ak legliz yo, sele yo, twonpèt yo ak loraj yo, istwa kache a reprezante twa pwen-repè ki konekte ak kat pwen-repè sèt loraj yo. Istwa kache a genyen tou yon konbinezon twa-kat.
Nan istwa kache ki anrasinen anndan sèt loraj yo, gen twa makout chemen byen distenk, chak ladan yo se yon “pwen nan tan,” epi premye ak dènye nan twa makout chemen sa yo reprezante yon desepsyon. Gen yon “peryòd tan” byen distenk ant premye ak dezyèm makout chemen yo, epi gen yon “peryòd tan” byen distenk ant dezyèm ak twazyèm pwen nan tan yo. Mo “desepsyon” an devlope soti nan lide yon randevou manke, e nan definisyon li li pote anfaz yon pwen nan tan. Minwi tou se yon tan byen presi. Istwa kache a dekri pa twa pwen nan tan, de peryòd tan separe yo; tan reta a ak mouvman setyèm mwa a.
Premye siy sou chemen nan istwa kache a idantifye yon desepsyon, e dènye siy sou chemen an idantifye yon desepsyon tou. Se poutèt sa, depi premye desepsyon an rive jis nan dènye desepsyon an, gen yon liy pwofesi kache ki genyen menm twa etap ak tout liy refòm yo. Li genyen tou siyati Alfa ak Omega a, paske twa lèt ki fòme “verite” a koresponn ak twa siy sou chemen yo ki kòmanse epi ki fini ak yon desepsyon. Istwa kache sa a anndan sèt loraj yo se verite Lyon branch fanmi Jida a ap dechire sele li yo kounye a.
Pasaj n ap konsidere nan Jan an prezante nan chapit anvan an avèk Dènye Soupe a, sa ki mete aksan sou lefèt ke mesaj kat chapit sa yo dwe manje. Kat chapit sa yo fini avèk mache pou ale Getsemani. Narasyon an dewoule nan mouvman ki soti depi nan manje a jiskaske kriz kwa a kòmanse. Sou plan pwofetik, kad kat chapit sa yo defini dènye mesaj ki dwe manje anvan jijman an. Mesaj ki mennen nan fèmti jijman an, se mesaj ki devwale nan liv Revelasyon an, jis anvan jijman an fèmen.
Disip yo ak Jezi rive nan pwen sa a nan istwa pwofetik la kote y ap resevwa enfòmasyon sou tan reta a. Nan istwa Millerit la, Senyè a te retire men Li pou pwodui konpreyansyon mesaj Rèl Minwi a, men konpreyansyon ki te pwodui mesaj Samuel Snow a te fè Millerit yo konnen tou ke yo te nan tan reta dis vyèj yo. Disip yo te fèk manje Dènye Soupe a, epi pandan yo t ap dijere mesaj la, Kris te eksplike tan reta a nan kat chapit Jan yo.
Konpreyansyon Samuel Snow a kapab dokimante kòm yon seri atik ki te devlope konpreyansyon final la, ki te reprezante kòm mesaj Rèl Minwi a. Pandan mesaj li t ap devlope, li te prezante mesaj la tou nan yon seri reyinyon kan. Seri atik ki te mennen rive nan reyinyon kan yo, finalman te mennen l nan reyinyon kan Exeter la, ki te dire sis jou. Sou plan pwofetik, mesaj Rèl Minwi a devlope pwogresivman pandan yon peryòd tan. Kat chapit ki nan Jan yo pran plas nan istwa pwofetik kote mesaj la ap devlope.
Nan kat chapit Jan yo, nou jwenn travay Sentespri a defini an twa etap: konviksyon sou peche, sou jistis, ak sou jijman. Twa etap sa yo se tou twa pwen repè istwa kache ki anrasinen nan sèt loraj yo.
Men, m ap di nou verite a: li nesesè pou nou mwen ale; paske si mwen pa ale, Konsolatè a p ap vini jwenn nou; men si mwen ale, m ap voye li ban nou. Lè li va vini, li va konvenk lemonn konsènan peche, konsènan jistis, ak konsènan jijman: konsènan peche, paske yo pa kwè nan mwen; konsènan jistis, paske mwen ale jwenn Papa m, epi nou p ap wè mwen ankò; konsènan jijman, paske chèf lemonn sa a deja jije. Mwen gen anpil lòt bagay toujou pou m di nou, men nou pa kapab sipòte yo kounye a. Men, lè li menm, Lespri verite a, va vini, li va gide nou nan tout verite; paske li p ap pale dapre pwòp tèt pa li; men kèlkeswa sa li tande, se sa li va di; epi li va fè nou konnen bagay ki gen pou vini yo. Li va glorifye mwen, paske li va pran nan sa ki pa m, epi li va fè nou konnen li. Jan 16:7–14.
Nan istwa Milerit la, Jezi pa t retounen pou mete fen nan tan reta a nan Rèl Minwi a. Li te retire men Li, epi Li te vide oswa voye Sentespri a. Sentespri a, ki reprezante kòm Konsolatè a, te vini pou chase desepsyon an. Li te vini pou bay konsolasyon a moun ki te chwazi yo, men ki te boulvèse akoz desepsyon yon prediksyon ki te echwe.
Nou te deja fè remake ke apot Jan, Ezekyèl ak Jeremi, yo tout parèt ap manje ti liv la ki dous tankou siwo myèl nan bouch la. Gen yon diferans byen entansyonèl ant twa pwofèt sa yo, yon diferans yo souvan pa remake.
Yo sèvi ak Ezekyèl pou ilistre moun ki te manje ti liv la, e yo resevwa yon mesaj pou pote bay legliz aposta Bondye a. Ezekyèl montre ke liv yo manje a idantifye travay ki dwe akonpli apre sa. Li reprezante mesaj yo bay ansyen pèp Bondye te chwazi a. Mesaj li a se sa ki mare ansyen pèp Bondye te chwazi a an pakèt ki destine pou dife a. Nan kat chapit Jan yo, Jezi idantifye objektif travay Ezekyèl la.
Sonje pawòl mwen te di nou an: Sèvitè a pa pi gran pase mèt li. Si yo te pèsekite mwen, yo pral pèsekite nou tou; si yo te kenbe pawòl mwen an, yo pral kenbe pa nou an tou. Men, yo pral fè nou tout bagay sa yo poutèt non mwen, paske yo pa konnen Sila a ki te voye mwen an. Si mwen pa t vini e si mwen pa t pale ak yo, yo pa t ap gen peche; men kounye a yo pa gen okenn eskiz pou peche yo. Moun ki rayi mwen, rayi Papa m tou. Si mwen pa t fè nan mitan yo zèv okenn lòt moun pa t fè, yo pa t ap gen peche; men kounye a yo toude wè e yo rayi ni mwen ni Papa m. Men sa rive pou pawòl ki ekri nan lalwa yo a kapab akonpli: Yo rayi mwen san rezon. Men, lè Konsolatè a va vini, li menm mwen va voye ban nou soti bò kote Papa a, sètadi Lespri verite a, ki soti nan Papa a, li va rann temwayaj sou mwen. Jan 15:20–26.
Travay Ezekyèl la, ki te kòmanse lè li te manje liv la, reprezante prezantasyon yon mesaj yo pral rejte; men rejè sa a se prèv ke yo rayi Bondye e yo fin ranpli nèt koup tan pwobasyon yo.
Epi li di m, Pitit lòm, m ap voye w bay pitit Izrayèl yo, bay yon nasyon rebèl ki leve kont mwen; yo menm ak zansèt yo peche kont mwen jouk rive nan jou sa a menm. Paske yo se timoun san wont ak kè di. Mwen voye w bò kote yo; epi w ap di yo: Men sa Senyè Bondye a di. E yo menm, kit yo koute, kit yo refize koute, (paske yo se yon kay rebèl,) y ap konnen kanmenm te gen yon pwofèt nan mitan yo. Ezekiel 2:3–5.
Travay Ezekyèl la te sèvi kòm yon temwen kont ansyen pèp alyans lan, menm jan Kris la te ye ak Jwif k ap fè diskisyon san fen yo; konsa mesaj Ezekyèl la se dènye mesaj avètisman an ki mare ansyen pèp alyans lan kòm move zèb an pake, ki destine pou dife destriksyon an.
“Mwen wè twazyèm zanj lan apre sa. Zanj ki t ap akonpaye m nan di: ‘Travay li se yon bagay ki fè moun tranble. Misyon li se yon bagay terib. Se li menm zanj ki dwe separe ble a ak move zèb yo, epi sele, oswa mare, ble a pou granje selès la. Bagay sa yo ta dwe okipe tout lespri a, tout atansyon an.’” Early Writings, 118.
Travay ki reprezante pa manje ti liv la kòmanse lè zanj pisan an desann avèk yon ti liv nan men li. Nan istwa premye zanj lan, sa te rive le 11 out 1840, epi nan istwa twazyèm zanj lan, sa te rive le 11 septanm 2001. Toude dat sa yo reprezante akonplisman pwofesi ki gen rapò swa ak Islam dezyèm malè a, swa ak Islam twazyèm malè a. Se poutèt sa Ezayi, nan chapit vennnde a, lè l ap dekri kriz la nan vale vizyon an pou Filadèlfyen yo ak Laodiseyen yo, li fè konnen Laodiseyen yo, ki te pèp chwazi Pwotestantis la an 1840 ak Advantis yo ki te pèp chwazi a an 2001, te “mare pa banza yo.” Banza yo nan pwofesi Bib la se Islam; epi lè vizyon Islam nan te akonpli an 1840 ak an 2001, ansyen pèp chwazi a te rejte pwofesi Islam nan jan moun Ezechyèl reprezante yo te prezante li a. Se la epi nan moman sa a yo te mare kòm move zèb. Travay Ezechyèl la se te retire “manto” ki t ap kouvri “peche” yo, sa Jezi reprezante kòm rayisman pou Bondye.
Chay ki sou vale vizyon an. Kisa w genyen kounye a, poukisa nou tout monte sou tèt kay yo? Ou menm ki plen bri ak mouvman, vil ki nan dezòd, vil ki plen kè kontan: moun pa w yo ki tonbe yo pa mouri anba nepe, ni yo pa mouri nan lagè. Tout chèf ou yo kouri ale ansanm, banza yo mete yo mare; tout moun yo jwenn lakay ou yo mare ansanm, menm sa yo ki te kouri soti byen lwen. Ezayi 22:1–3.
Bondye te avèk ti gason an [Izmayèl]; li grandi, li rete nan dezè a, epi li vin yon banza. Jenèz 21:20.
Lè pa gen vizyon, pèp la peri; men moun ki kenbe lalwa a, li beni. Pwovèb 29:18.
Jeremi reprezante sila yo ki te manje liv la lè zanj pisan an te desann, li menm ki te dwe klere tè a avèk glwa li, men ki te fè eksperyans desepsyon prediksyon 1843 la ki te echwe. Jeremi konsidere, nan sans pwofetik, si Bondye te bay manti. Referans sa a konekte Jeremi avèk Habakouk de.
M a kanpe sou pòs gad mwen, m a mete m sou tou a, epi m a veye pou m wè sa l ap di m, ak sa m dwe reponn lè yo korije m. Epi Senyè a reponn mwen, li di: Ekri vizyon an, epi fè l klè sou tablèt yo, pou moun k ap li l la ka kouri. Paske vizyon an poko pou tan ki fikse a; men nan dènye bout la li va pale, li p ap bay manti: menm si li pran reta, tann li; paske li va rive sètènman, li p ap pran reta. Gade, nanm moun ki gonfle ak lògèy la pa dwat nan li; men moun jis la va viv pa lafwa li. Abakouk 2:1–4.
Yo te sèvi ak Jan pou senbolize moun ki te fè eksperyans dousè a ak anmè desepsyon an, li te reprezante tout istwa a soti 11 dawout 1840 rive 22 oktòb 1844.
Mwen ale bò kote zanj lan, epi mwen di li: Ban m ti liv la. Epi li di m: Pran li, epi manje li nèt; l ap fè vant ou anmè, men nan bouch ou l ap dous tankou siwo myèl. Epi mwen pran ti liv la nan men zanj lan, epi mwen manje li nèt; li te dous nan bouch mwen tankou siwo myèl; epi le pli vit mwen te fin manje li, vant mwen te anmè. Revelasyon 10:9, 10.
Ézéchiel représente l’œuvre consistant à présenter le message prophétique qui met un terme au statut de l’ancien peuple élu, œuvre qui fut initiée lorsque l’ange descendit le 11 août 1840 et le 11 septembre 2001.
Men ou menm, pitit lòm, tande sa m ap di ou; pa fè rebèl tankou kay rebèl sa a: louvri bouch ou, epi manje sa m ba ou a. Epi lè m gade, gade, yon men te lonje vin jwenn mwen; e men, te gen yon woulo liv ladan li; Epi li louvri li devan mwen; li te ekri pa anndan kou pa deyò: e sa ki te ekri ladan li se te plenn, dèy, ak malè. Anplis, li di m: Pitit lòm, manje sa ou jwenn; manje woulo sa a, epi ale pale ak kay Izrayèl la. Konsa mwen louvri bouch mwen, epi li fè m manje woulo sa a. Epi li di m: Pitit lòm, fè vant ou manje, epi plen zantray ou ak woulo sa a mwen ba ou a. Lè sa a, mwen manje li; e li te nan bouch mwen tankou siwo myèl pou dousè li. Ezekyèl 2:8–3:3.
Jeremi reprezante istwa 11 out 1840 la jis anvan Kri a Minwi.
Yo jwenn pawòl ou yo, epi mwen manje yo; pawòl ou a te pou mwen lajwa ak kontantman kè mwen; paske se non pa ou yo rele sou mwen, O SENYÈ, Bondye dèzame yo. Mwen pa t chita nan asanble moun k ap pase nan betiz yo, ni mwen pa t pran plezi; mwen te chita pou kont mwen poutèt men ou; paske ou te plen mwen ak endiyasyon. Poukisa doulè mwen ap dire san rete, epi blesi mwen pa ka geri, ki refize geri? Èske ou ta vin pou mwen tankou yon moun ki bay manti nètale, tankou dlo ki manke? Se poutèt sa, men sa SENYÈ a di: Si ou tounen, lè sa a mwen va mennen ou tounen ankò, epi ou va kanpe devan mwen; epi si ou separe sa ki presye ak sa ki vye a, ou va tankou bouch mwen; se pou yo tounen vin jwenn ou; men ou menm, pa tounen vin jwenn yo. Epi mwen va fè ou vin pou pèp sa a tankou yon miray an bwonz ki byen fòtifye; yo va goumen kont ou, men yo p ap genyen sou ou; paske mwen avèk ou pou sove ou epi pou delivre ou, se SENYÈ a ki di sa. Epi mwen va delivre ou anba men mechan yo, e mwen va rachte ou anba men moun terib yo. Jeremi 15:16–21.
Jeremi reprezante istwa ak mesaj nou genyen kounye a. Mesaj aktyèl la se mesaj Rèl Minwi a, ki ap devlope pwogresivman nan moman pèp Bondye a, jan Jeremi reprezante yo, te “ranpli” ak “endiyasyon,” pandan yo t ap panse “doulè” yo t ap “dire tout tan” epi “blesi” yo te enkirab, yon blesi ki pa t janm pou geri. Yo separe tèt yo ak “asanble moun k ap pase nan betiz yo.” Yo pa “rejwi” ankò jan yo te fè sa lè yo te premye manje liv la, e li te “rejwisans” “kè” yo.
Men, gen konsèy pou sila yo ki nan kondisyon sa a. “Si ou tounen,” epi tou, “si ou separe sa ki presye a ak sa ki san valè a,” lè sa a Bondye ap tounen vin jwenn yo. Nan lang ebre a, ekspresyon “m ap fè ou tounen ankò” nan pasaj la vle di, Bondye ap tounen vin jwenn yo, si yo tounen vin jwenn Li.
Se pou sa, soumèt nou bay Bondye. Kenbe tèt ak dyab la, epi li va kouri lwen nou. Pwoche bò kote Bondye, epi li va pwoche bò kote nou. Netwaye men nou, nou menm pechè; epi pirifye kè nou, nou menm ki gen lespri pataje. Soufri, pran dèy, epi kriye: se pou ri nou tounen dèy, epi kè kontan nou tounen tristès. Imilye nou devan Seyè a, epi li va leve nou anlè. Jak 4:7–10.
Si yo pral pwoche bò kote Bondye, Li menm ap pwoche bò kote yo. Si yo fè bagay sa yo, lè sa a yo pral “kanpe devan” Senyè a e yo pral “bouch” Bondye. Anplis, Li enstwi Jeremi (nou menm) ke Li pral fè pèp Li a tounen yon “miray bwonz ranpa” pou “mechan” yo, epi apre sa “moun terib” yo pral leve yon lagè kont sila yo Jeremi reprezante. “Mechan” yo se reprezantasyon Danyèl la pou vyèj sòt yo nan Matye a. “Moun terib” yo reprezante inyon twa-fwa Babilòn modèn nan pandan kriz lwa dimanch la.
Twa pwofèt yo rann temwayaj sou menm istwa a, men yo pale sou twa aspè diferan nan menm istwa sa a. Jeremi reprezante moun ki fèk pase atravè premye desepsyon an, men ki poko rive nan repè Kriye Minwi a. Se la nou ye depi 18 jiyè 2020. Kesyon an se si n ap retounen. Si nou retounen, n ap “pale” pou Seyè a nan menm moman Etazini “pale” tankou yon dragon.
Istwa Jeremi ap ilistre a se istwa pa nou kounye a, epi se istwa twa siy kache yo reprezante anndan sèt loraj yo. Se tou istwa kote pasaj ki nan Jan an tabli pwofetikman, paske anfaz kat chapit ki nan Jan yo se travay Sentespri a nan konsole Jeremi, ki ap poze kesyon si li te kwè yon manti, epi si mesaj ki te gen yon gou tèlman dous la te an reyalite dlo ki twonpe.
Se poutèt sa, Jeremi reprezante istwa a depi 11 septanm 2001 rive jouk 18 jiyè 2020, lè tan reta a te kòmanse, jan sa reprezante pa twa jou edmi senbolik apre sa. Lè m di “senbolik,” mwen pa ap fè referans ak yon prediksyon sou tan. Mwen ap di ke 18 jiyè 2020 se lè de temwen yo, Bib la ak Lespri Pwofesi a, te touye, epi kadav yo te kite nan lari a pandan twa jou edmi nan Revelasyon onz.
M'a bay de pouvwa a de temwen mwen yo, epi y'a pwofetize pandan mil de san swasant jou, yo abiye ak twal sak. Se yo menm de pye oliv yo ak de gwo lanp yo k'ap kanpe devan Bondye latè a. Si yon moun vle fè yo mal, dife soti nan bouch yo, epi li devore lènmi yo; e si yon moun vle fè yo mal, se konsa li dwe mouri. Yo gen pouvwa pou fèmen syèl la, pou lapli pa tonbe pandan jou pwofesi yo; e yo gen pouvwa sou dlo yo pou chanje yo an san, epi pou frape latè a ak tout kalite kalamite, chak fwa yo vle. Lè yo va fini temwayaj yo, bèt ki monte soti nan gwo twou san fon an va fè lagè ak yo, li va venk yo, epi li va touye yo. Kadav yo va rete kouche nan lari gwo vil la, ki, nan sans espirityèl, yo rele Sodòm ak Lejip, kote tou Seyè nou an te kloure sou kwa a. Moun ki soti nan pèp yo, nan tribi yo, nan lang yo ak nan nasyon yo va gade kadav yo pandan twa jou ak demi, epi yo p'ap kite yo mete kadav yo nan tonm. Moun k'ap viv sou latè a va rejwi poutèt sa, y'a fè fèt, y'a voye kado youn bay lòt, paske de pwofèt sa yo t'ap tòtire moun ki t'ap viv sou latè a. Revelasyon 11:3–10.
Temwayaj kondisyon Jeremi an prezante a plase apre desepsyon an, men anvan Kri a Minwi. Jeremi te bezwen retounen anvan li te kapab vin vwa mesaj Kri a Minwi. Sa a se kondisyon nou jodi a. Se tou kontèks istorik kat chapit nan Jan n ap konsidere yo, epi se tou istwa kache ki reprezante anndan sèt loraj yo.
Si nous considérons la lumière liée au « Consolateur » dans le témoignage de Jean en quatre chapitres, nous trouvons des preuves abondantes pour reconnaître que le récit porte sur le 18 juillet 2020, la déception et le temps de retard, le message du Cri de Minuit qui est descellé, et le jugement à venir de la loi du dimanche. Les chapitres se construisent sur la structure prophétique de l’histoire cachée.
Si nous devons être comme la bouche de Dieu dans la crise qui vient bientôt, notre œuvre maintenant consiste à « tirer ce qui est précieux de ce qui est vil », ou, comme Jacques désigne cette même œuvre, nous devons « nettoyer » nos « mains, pécheurs; et purifier vos cœurs, hommes irrésolus. Sentez votre misère, soyez dans le deuil et pleurez: que votre rire se change en deuil, et votre joie en tristesse. Humiliez-vous devant le Seigneur, et il vous élèvera » comme une bannière dans un très proche avenir.
Epi l ap leve yon banyè pou nasyon yo, l ap rasanble moun Izrayèl yo ki te depòte yo, epi l ap reyini moun Jida yo ki te gaye yo soti nan kat kwen latè. Ezayi 11:12.
Nou pral mennen konsiderasyon nou sou kat chapit sa yo rive nan konklizyon li nan pwochen atik la.