Amaokwu nke iri anọ nke Daniel isi iri na otu na-amalite n’oge ọgwụgwụ, ma amaokwu ahụ na-akọwapụta oge ọgwụgwụ abụọ, ya mere, ọ na-enye onye na-amụ amụma ohere ime ka oge ọgwụgwụ nke mbụ kwekọọ na oge ọgwụgwụ nke abụọ. Mgbe e tinyere nke a n’ọrụ, ahịrị akụkọ ihe mere eme nke ndị Millerite, nke malitere n’afọ 1798, na ahịrị akụkọ ihe mere eme nke United States n’afọ 1989 na-aga n’ahịrị abụọ yiri ibe ha. Ahịrị abụọ ahụ na-egosi ahịrị nke mpi ezi Prọtestant na ahịrị nke mpi Ripọblikan nke anụ ọhịa ahụ si n’ala pụta nke dị na Mkpughe isi iri na atọ. Ahịrị abụọ ahụ na-amalite n’oge ọgwụgwụ n’afọ 1798, oge ọgwụgwụ nke afọ 1989 na-abụkwa nnọọ ihe mmeju ma na-enye àmà nke abụọ banyere akara ụzọ nke eziokwu ndị a na-ewepụ akara e ji mechie ha n’amaokwu ahụ.

Mmegharị nke mmụọ ozi nke atọ bịarutere n’ụbọchị 22 Ọktoba, 1844, ma e yigharịrị ya site na nnupụisi afọ asaa ahụ nke malitere na 1856 ruo 1863. Ọbịbịa mmụọ ozi nke atọ mere ọzọ n’ụbọchị 11 Septemba, 2001. Ihe atụ amụma nke afọ 1863 bụ ịma ụlọikwuu mbụ nke Izrel oge ochie na Kadesh na nnupụisi ndị nledo iri ahụ, ebe ihe atụ amụma nke ụbọchị 11 Septemba, 2001, bụ ịma ụlọikwuu ikpeazụ nke Izrel oge ochie na Kadesh na nnupụisi Mosis. Nnupụisi nke afọ 1863 nọchiri anya nnupụisi mbụ na Kadesh, bụ́ nke butere ikpe ọnwụ n’ọzara. Nnupụisi nke ụbọchị 11 Septemba, 2001, nọchiri anya nnupụisi ikpeazụ na Kadesh, bụ́ nke butere ọnwụ ndị ndú nke Adventizim nke Laodisia.

Mbịdata nke mmụọ-ozi ahụ n’ụbọchị Ọgọst 11, 1840, nke butere ngagharị nke 1840 ruo 1844, nke Sister White kpọrọ ngosipụta dị ebube nke ike Chineke, bụ ihe nnọchianya nke Septemba 11, 2001 ma kọwaa ngosipụta dị ebube nke ike Chineke.

“Mmụọ-ozi nke na-ejikọta n’ikwusa ozi nke mmụọ-ozi nke atọ ga-eme ka ụwa dum nwee ìhè site n’ebube ya. A na-ebu amụma n’ebe a banyere ọrụ ga-eru n’ụwa nile ma bụrụ nke ike ya na-apụtachaghị ìhè n’oge ndị gara aga. Mmegharị mbịa nke 1840–44 bụ ngosipụta dị ebube nke ike Chineke; e buuru ozi nke mmụọ-ozi mbụ ruo n’ebe ọrụ ozioma ọ bụla dị n’ụwa, ma n’ụfọdụ mba e nwere mmasị okpukpe kasị ukwuu a hụworo n’ala ọbụla kemgbe Ndozigharị nke narị afọ nke iri na isii; ma ihe ndị a ga-agabiga site n’ime mmegharị dị ike nke dị n’okpuru ịdọ aka ná ntị ikpeazụ nke mmụọ-ozi nke atọ.” The Great Controversy, 611.

Mbata mbụ nke mmụọ-ozi nke atọ n’ụbọchị Ọktoba 22, 1844 (Kadesh mbụ), bụ ka ọ rụchaa ọrụ ahụ, ma ndị nke Chineke họọrọ ịhọpụta onye ndu ọhụrụ ma laghachi n’Ijipt. Ka ọ na-erule afọ 1863, ha “wughachiri Jeriko ọzọ”, kama isonye n’ọrụ Chineke n’iwedata mgbidi Jeriko. N’ihi ya, a bụrụ ha ọnụ, ya bụ ọnwụ n’ọzara.

Jọshụa we meekwa ka ha ṅụọ iyi n’oge ahụ, sị, Onye ahụ bụrụ ọnụ n’ihu Onyenwe anyị, nke ga-ebili wughachi obodo a, Jeriko: n’ime ọkpara ya ka ọ ga-atọ ntọala ya, n’ime nwa ya nke ikpeazụ ka ọ ga-ewulikwa ọnụ ụzọ ámá ya. Joshua 6:26.

Dịka o mere n’ebe Izrel oge ochie nọ na Kedesh mbụ, ndị jụrụ ozi Joshua na Caleb, nnupụisi nke Izrel nke oge a n’oge Kedesh mbụ (1863), wetara ha ọnụ ọma Joshua. Mgbe mmụọ ozi nke atọ laghachiri na Septemba 11, 2001 (Kedesh ikpeazụ), ọrụ ikpeazụ, nke na-ebute ụzọ tupu Chineke eweda Jeriko na mgbidi ya, malitere.

Ọktoba 22, 1844, na-egosi ọbịbịa mmụọ ozi nke atọ, ma na-esikwa otú ahụ egosi ọbịbịa iwu Sọnde nke ga-abịa n’oge na-adịghị anya n’ụbọchị ikpeazụ. Afọ 1863 na-egosi njedebe nke oge nnwale mmụọ ozi nke atọ, bụ́ oge malitere na Ọktoba 22, 1844. Ya mere, afọ 1863 bụ ihe nnọchianya nke iwu Sọnde nke ga-abịa n’oge na-adịghị anya, n’ihi na Jizọs na-eji mmalite anọchite anya njedebe mgbe niile. N’afọ 1863, e kewara mba ahụ n’ìgwè abụọ; n’otu aka ahụkwa, n’oge iwu Sọnde, ìgwè abụọ ga-apụta ìhè.

Oge nnwale nke mmụọ ozi nke atọ n’akụkọ ihe mere eme nke ndị Millerite malitere n’afọ 1844 wee gwụ n’afọ 1863, mmalite ya na njedebe ya abụọ bụkwa ihe ịrịba ama nke iwu Sọnde nke ụbọchị ikpeazụ. N’akụkọ ihe mere eme dị n’agbata mmalite (1844) na njedebe (1863) ahụ, e nwere nnupụisi nke òtù ndị Millerite (1856). Ya mere, oge ahụ bu akara njirimara nke “Eziokwu.” Nlọghachi nke ugboro abụọ na Kadesh n’abalị 11 nke Septemba, 2001, na-egosi mmalite usoro nnwale nke mmụọ ozi nke atọ, nke na-ejedebe n’oge iwu Sọnde nke ga-abịa n’oge na-adịghị anya, dị ka afọ 1863 si bụrụ ihe atụ ya.

Site n’iwu Sọnde ahụ ruo mgbe oge nnwale mmadụ ga-emechi, a ga-ebuda Jeriko na mgbidi ya ala, n’ịkwekọ n’ikpe ikpe nchịkwa a ga-eme n’ahụ akwụna Babilọn nke e gosipụtara n’akụkọ ihe mere eme ahụ. Amaokwu nke iri anọ na-amalite na 1798, ma na-ejedebe n’iwu Sọnde na-abịa n’oge na-adịghị anya n’amaokwu nke iri anọ na otu. Oge ọgwụgwụ na 1798 na-anọchite anya ahịrị ime nke nzukọ Chineke, malite na ndị Millerait nke mmegharị nke mmụọ ozi mbụ ruo na mmegharị nke mmụọ ozi nke atọ na ndị narị puku iri anọ na anọ. Ihe ndị a niile dị n’otu amaokwu.

Agha dị n’etiti eze ugwu na eze ndịda, nke malitere mgbe eze ndịda rịgoro n’ọkwa ike n’afọ 1798, bịara ná njedebe n’afọ 1989, mgbe njikọ aka dị n’etiti alaeze nke ise na nke isii nke amụma Baịbụl meriri eze ndịda. Ndị na-eso Miller ghọtara na agha eze ugwu na eze ndịda nke malitere n’afọ 1798 bụ agha a na-ebuso Rom, nke ha lere anya dị ka nanị ike abụọ ahụ na-akpata ịtọgbọrọ n’efu, ya bụ, ikpere arụsị na usoro ọchịchị popu. Mgbe agha ahụ biri n’afọ 1989, ike atọ ahụ niile na-akpata ịtọgbọrọ n’efu so na ya, nke ahụ gosikwara mmalite nke ihe atụ amụma nke na-egosi ike atọ ahụ ka ha na-edu ụwa gaa Armageddon, bụ́ nke e ji ọdịdị ala nọchie anya ya n’amaokwu nke iri anọ na ise nke Daniel isi iri na otu.

Amaokwu nke iri anọ ruo iri anọ na ise na-akọwapụta otú ike atọ ahụ si arụ ọrụ n’amụma n’iwetara poopu ọgwụgwụ ya n’etiti oké osimiri ndị ahụ na ugwu nsọ ahụ dị ebube. Ọ bụrụ na a ghọta ya nke ọma, akụkọ ihe mere eme e buru n’amụma nke e gosipụtara n’amaokwu nke iri anọ na otu gụnyere amaokwu nke iri anọ na otu ruo iri anọ na anọ.

Ya mere, malite n’oge ọgwụgwụ n’afọ 1989, tinyere àmà nke abụọ nke afọ 1798, nke na-egosi mmalite na njedebe nke agha dị n’etiti eze ndịda na eze ugwu, amaokwu iri anọ na otu ruo iri anọ na anọ na-egosi njikọ nwere akụkụ atọ nke ọchịchị popu nke a gwọrọ ọnyá ya na-egbu egbu, ọ bụkwa n’amaokwu iri anọ na ise ka ọ na-eru ọgwụgwụ ya. Mgbe e si n’echiche a tụlee amaokwu ndị a, ha na-egosi akụkọ ihe mere eme nke dị ná mpụga ụka Chineke, dị ka mmekọrịta dị n’etiti akàrà asaa ahụ na ụka asaa ahụ n’akwụkwọ Mkpughe na-egosikwa.

Ahịrị akụkọ ihe mere eme amụma nke 1798 na-anọchi anya n’isi ihe ikpe nyocha, ma ahịrị nke malitere n’otu ebe ahụ n’afọ 1989 na-anọchi anya n’isi ihe ikpe mmezu. 1798 na-emesi ike n’isi ọrụ nke onye ozi ahụ nke na-akwadebe ụzọ maka Onye Ozi nke Ọgbụgba-ndụ ahụ, ma 1989 na-emesi ike n’isi ọrụ nke onye ozi Ịlaịja.

Malite n’afọ 1798, mgbe e wepụrụ akara e ji mechie akwụkwọ Daniel, anyị na-ahụ mmụba n’ihe ọmụma banyere akụkọ ihe mere eme e buru n’amụma, ebe Kraịst na-eduga ndị Ya n’ime mmekọrịta ọgbụgba ndụ nke na-eweta njikọta na-adịgide adịgide nke ọdịdị Chineke na ọdịdị mmadụ. A na-eme ka a mata ọgbụgba ndụ ahụ nke ụbọchị ikpeazụ ugboro ugboro n’Akwụkwọ Nsọ.

Lee, ubọchi nābịa, ka Onyenwe anyị kwuru, mgbe M ga-agba ọgbụgba-ndụ ọhụrụ na ụlọ Izrel, na ụlọ Juda: ọ bụghị dịka ọgbụgba-ndụ ahụ Mụ na nna nna ha gbara n’ụbọchị ahụ M jidere ha n’aka iweta ha n’ala Ijipt; ọgbụgba-ndụ M ka ha mebiri, ọ bụ ezie na Abụ m di ha, ka Onyenwe anyị kwuru: Ma nke a ga-abụ ọgbụgba-ndụ ahụ M ga-agba na ụlọ Izrel; mgbe ụbọchị ndị ahụ gasịrị, ka Onyenwe anyị kwuru, M ga-etinye iwu M n’ime ha, deekwa ya n’obi ha; M ga-abụkwa Chineke ha, ha onwe ha ga-abụkwa ndị nke M. Ha agaghị akụzikwa ọzọ, onye ọbụla ibe ya, na onye ọbụla nwanne ya, sị, Maranụ Onyenwe anyị: n’ihi na ha niile ga-ama M, site n’onye kasị nta n’etiti ha ruo n’onye kasị ukwuu n’etiti ha, ka Onyenwe anyị kwuru: n’ihi na M ga-agbaghara ajọ omume ha, agaghịkwa M echeta mmehie ha ọzọ. Jeremiah 31:31–34.

Ndị amụma niile na-akọwapụta ụbọchị ikpeazụ, ma nkebiokwu ahụ bụ “ụbọchị ikpeazụ,” n’amụma na-anọchi anya oge ikpe. Mmụọ ozi mbụ bịara n’afọ 1798, n’oge ọgwụgwụ, ikwusa mmeghe nke ikpe ahụ n’afọ 1844, nke bụkwa mbata nke ụbọchị ikpeazụ. Ụbọchị ikpeazụ bụ “ụbọchị” Jeremaịa nke ga-abịa, mgbe Chineke ga-“agbaghara” “ajọ omume” ahụ ma “ghara icheta ọzọ” mmehie nke ndị Ya. A na-emezu ọrụ ahụ site n’aka Kraịst, dịka Nnukwu Onye Nchu-àjà, n’ụbọchị mkpuchi mmehie nke ihe ahụ na-anọchi anya ya, n’ime “ụbọchị ikpeazụ.”

A sị na Adventizim ndị Millerite gara n’ihu n’okwukwe ije n’ìhè na-aga n’ihu nke mmụọ ozi nke atọ nke bịarutere n’October 22, 1844, ha ga-abụrịrịrịla ugbu a n’ụlọ ebighị ebi ha na Jisọs. Nke a bụ ihe Jeremaya pụtara mgbe ọ na-ekwu, “mgbe ụbọchị ndị ahụ gasịrị.” “Ụbọchị ndị ahụ” bụ oge amụma ndị ahụ nke duru ruo, ma mechie na, 1844. Ha bụ “ụbọchị” ndị ahụ nke Daniel isi nke iri na abụọ na-ezo aka na ha.

Ma jee n’ụzọ gị ruo ọgwụgwụ: n’ihi na ị ga-ezu ike, ma guzo n’oke gị na njedebe nke ụbọchị ndị ahụ. Daniel 12:13.

“N’ọgwụgwụ nke ụbọchị,” ma ọ bụ dịka Jeremaya si kwuo, “mgbe ụbọchị ndị ahụ gasịrị,” Kraịst kpebiri itinye iwu Ya n’ime akụkụ ime nke ndị Ya ma dee iwu Ya n’obi ha. Akụkụ ime ahụ bụ ọdịdị dị ala, ma ọ bụ dịka Pọl na-akpọ ya, anụ arụ; obi ahụkwa bụ ọdịdị dị elu. Ọgbụgba ndụ ahụ na-ekwe nkwa inye ndị Ya uche ọhụrụ n’oge ntọghata, na ahụ ọhụrụ n’oge Ọbịbịa nke Abụọ. Mmadụ dara n’ime Adam, onye e kere n’onyinyo Chineke, onye e jikwa ọdịdị dị elu na ọdịdị dị ala kee. Ọgbụgba ndụ Kraịst bụ ịgbapụta mmadụ n’ozuzu ya, ya na ọdịdị ya abụọ, n’ọnbụbụ ọnụ nke mmehie.

“N’ụbọchị ikpeazụ nke akụkọ ihe mere eme nke ụwa a, a ga-eme ka ọgbụgba ndụ Chineke na ndị Ya na-edebe iwu Ya dị ọhụrụ. ‘N’ụbọchị ahụ ka M ga-emere ha ọgbụgba ndụ na anụ ọhịa nke ọhia, na nnụnụ nke eluigwe, na ihe ndị na-akpụ akpụ nke ala: M ga-agbaji ụta na mma agha na ọgụ n’ụwa, M ga-emekwa ka ha dina n’udo n’enweghị egwu. M ga-alụkwa gị nye Onwe m ruo mgbe ebighị ebi; ee, M ga-alụ gị nye Onwe m n’ezi omume, na n’ikpe ziri ezi, na n’ịhụnanya dị nro, na n’ebere. M ga-alụkwa gị nye Onwe m n’ikwenyesi ike; ị ga-amakwa Jehova.’”

“‘Ọ ga-erukwa na n’ụbọchị ahụ, M ga-anụ, ka Onyenwe anyị na-ekwu, M ga-anụ eluigwe, ha onwe ha ga-anụkwa ụwa; ụwa ga-anụkwa ọka, na mmanya, na mmanụ; ha onwe ha ga-anụkwa Jezril. M ga-akụkwa ya n’ụwa nye onwe m; M ga-emekwa ebere n’ahụ ya bụ onye na-enwetabeghị ebere; M ga-asịkwa ndị ahụ na-abụghị ndị m, Unu bụ ndị m; ha onwe ha ga-asịkwa, Ị bụ Chineke m.’ Hosea 2:14-23.”

“N’ụbọchị ahụ, ... ndị fọdụrụ n’Izrel, na ndị gbapụrụ n’ụlọ Jekọb, ... ga-adabere n’Onyenwe anyị, Onye Nsọ nke Izrel, n’eziokwu.” Aịzaya 10:20. N’etiti “mba ọ bụla, na ebo, na asụsụ, na ndị mmadụ,” a ga-enwe ndị ga-eji ọṅụ zaghachi ozi ahụ, “Tụọnụ egwu Chineke, nyekwanụ ya otuto; n’ihi na oge ikpe ya abịawo.” Ha ga-esi n’arụsị ọ bụla nke na-ekekọta ha n’ụwa a chigharịa, ma “kpọọ isi ala nye Onye ahụ nke kere eluigwe, na ụwa, na oké osimiri, na isi iyi mmiri.” Ha ga-atọhapụ onwe ha n’ihe mgbagwoju anya ọ bụla, ma guzoro n’ihu ụwa dịka ihe ncheta ebere Chineke. N’ịbụ ndị na-erubere ihe nile Chineke chọrọ isi, ndị mmụọ ozi na ụmụ mmadụ ga-amata ha dịka ndị “na-edebe iwu Chineke, na okwukwe Jisọs.” Mkpughe 14:6–7, 12.

“‘Lee, ụbọchị ndị ahụ na-abịa, ka Onyenwe anyị na-ekwu, mgbe onye na-akọ ala ga-erute onye na-ewe ihe ubi, na onye na-azọ mkpụrụ vaịn erute onye na-agha mkpụrụ; ugwu dị iche iche ga-adọpụ mmanya dị ụtọ, ugwu nta niile ga-agbazekwa. M ga-emekwa ka ndọta ndị m, bú Israel, laghachi; ha ga-ewukwa obodo ndị tọgbọrọ n’efu, biri n’ime ha; ha ga-akụkwa ubi vaịn, ṅụọ mmanya sitere na ha; ha ga-emekwa ubi mkpụrụ osisi, rie mkpụrụ ha. M ga-akụkwasịkwa ha n’ala ha, a gaghịkwa adọpụ ha ọzọ n’ala ha nke m nyere ha, ka Onyenwe gị Chineke na-ekwu. Amos 9:13–15.’” Review and Herald, February 26, 1914.

Mgbe Jeremaya na-ekwu “mgbe ụbọchị ndị ahụ gasịrị,” “ụbọchị” ndị dị tupu ọrụ ahụ e ji ọbịbịa mberede Kraịst n’ụlọ nsọ Ya iji mee ka ọ dị ọcha nọchite anya bụ oge amụma ndị gwụsịrị n’afọ 1798 na 1844. Ọgwụgwụ ụbọchị amụma (oge) ndị ahụ gosiri afọ iri anọ na isii ahụ Kraịst ji wuo ụlọ nsọ ndị Millerite, mgbe Ọ bịakwara na mberede n’ụbọchị 22 nke Ọktoba, 1844, Ọ na-emezu Malakaị isi nke atọ, nke Ọ mezukwara mgbe Ọ mere ka ụlọ nsọ ahụ dị ọcha na mmalite na n’ọgwụgwụ ozi Ya.

“N’ime ime ka e dị ọcha n’ụlọ nsọ pụọ n’aka ndị na-azụ ahịa na ndị na-ere ahịa nke ụwa, Jizọs kwusara ozi Ya nke ime ka obi dị ọcha pụọ n’imetọ nke mmehie,—site n’agụụ nke ụwa, agụụ ịchọ ọdịmma onwe onye, àgwà ọjọọ, nke na-emebi mkpụrụobi. Malakaị 3:1–3 ka e hotara.” The Desire of Ages, 161.

Ma “mgbe ụbọchị ndị ahụ gasịrị,” Kraịst bu n’obi ime ka ụlọ nsọ ahụ Ọ wuru dị ọcha, nke nọchiri anya ọrụ Ya nke ime ka obi ndị Ya dị ọcha pụọ ná mmetọ nke mmehie, ma ọ bụ, dị ka Jeremaya si kwuo, ide iwu Ya n’obi ha nakwa n’ime ha.

N’ihi na Ọ hụrụ mmehie n’ime ha, Ọ sịrị, Lee, ụbọchị na-abịa, ka Onyenwe anyị na-ekwu, mgbe M ga-agba ndụ ọhụrụ na ụlọ Izrel na ụlọ Juda: ọ bụghị dịka ndụ ahụ nke M gbara nna ha ochie n’ụbọchị M jidere ha n’aka idu ha pụọ n’ala Ijipt; n’ihi na ha anọgideghị n’ime ndụ M, M wee ghara ilekọta ha anya, ka Onyenwe anyị na-ekwu. N’ihi na nke a bụ ndụ ahụ nke M ga-agba na ụlọ Izrel mgbe ụbọchị ndị ahụ gasịrị, ka Onyenwe anyị na-ekwu; M ga-etinye iwu M n’uche ha, dee ha n’obi ha: M ga-abụrụ ha Chineke, ha ga-abụrịkwa M ndị nke M. Ndị Hibru 8:8–10.

Okwu ndị a, “ụbọchị ndị ahụ,” bụ “ngwụcha ụbọchị” Daniel, nke kwụsịrị na 1798 na 1844. Ahịrị mpi Protestant nke malitere na 1798, n’amaokwu nke iri anọ nke Daniel iri na otu, na-emesi mmekọrịta ọgbụgba ndụ ike nke e ji guzobe ya na puku mmadụ narị na iri anọ na anọ ahụ. Okwu Hibru ahụ, “lot,” bụ obere nkume e ji ekpebi ọdịnihu mmadụ. A gwara Daniel ka ọ gaa zuru ike (n’ọnwụ), ruo “na ngwụcha ụbọchị,” mgbe, na 1844, ikpe ga-amalite, a ga-ekpebikwa ọdịnihu ya.

Ma jee n’ụzọ gị ruo ọgwụgwụ: n’ihi na ị ga-ezu ike, ma guzo n’oke gị n’ọgwụgwụ nke ụbọchị nile. Daniel 12:13.

“Ụbọchị” nke “ọgwụgwụ nke ụbọchị ndị ahụ,” na-anọchi anya amụma ndị metụtara oge, ndị gwụchara n’afọ 1844, n’ihi na mgbe ahụ gasịrị, oge amụma agaghịzi adị. Afọ puku abụọ na narị atọ ahụ, bụ ọhụụ mareh ahụ, nke pụtara mpụta mberede Kraịst n’ebe nsọ Ya, gwụchara mgbe ahụ; afọ puku abụọ na narị ise na iri abụọ nke oke iwe ikpeazụ ahụ gwụchakwara, dị nnọọ ka ụbọchị oke iwe mbụ ahụ si gwụchaa n’oge ọgwụgwụ n’afọ 1798. “Mgbe ụbọchị ndị ahụ gasịrị,” nke Jeremaya zoro aka na ya, bụ ihe Pọl mesịrị kwuo banyere ya. Pọl zoro aka n’okwu Jeremaya bụ “mgbe ụbọchị ndị ahụ gasịrị,” ugboro abụọ, n’ihi na ọ bụghị naanị na Pọl na-ekwu banyere ọgbụgba ndụ a ga-eguzobe “mgbe ụbọchị ndị ahụ gasịrị,” kama nke ka mkpa bụ na ọ na-akọwapụta ọrụ Kraịst dị ka Nnukwu Onye Nchụàjà.

N’ihi na site n’otu àjà ka O mezuwo ruo mgbe ebighị ebi ndị a na-edo nsọ. Mụọ Nsọ nwekwara na-agbara anyị àmà banyere nke a: n’ihi na mgbe O kwusịrị na mbụ, Nke a bụ ọgbụgba ndụ nke M ga-eso ha gbaa mgbe ụbọchị ndị ahụ gasịrị, ka Onyenweanyị kwuru, Aga M etinye iwu M n’ime obi ha, ọ bụkwa n’uche ha ka M ga-ede ha; Akwụsịkwaghị m icheta mmehie ha na ajọ omume ha ọzọ. Ugbu a, ebe mgbaghara nke ihe ndị a dị, àjà ọzọ maka mmehie adịghịzi. Ya mere, ụmụnna m, ebe anyị nwere nkwuwa okwu ịbanye n’Ebe Kachasị Nsọ site n’ọbara Jisọs, Site n’ụzọ ọhụrụ na nke dị ndụ, nke O doro anyị nsọ maka ya, site na ákwà mgbochi ahụ, ya bụ, anụ ahụ Ya; Ma ebe anyị nwere Nnukwu Onye Nchụàjà n’elu ụlọ Chineke. Ndị Hibru 10:14–21.

Afọ narị abụọ na iri abụọ ahụ nke na-ejikọ amụma nke ọhụụ mareh banyere mpụta Kraịst na amụma nke afọ puku abụọ na narị ise na iri abụọ nke ọhụụ chazon banyere akụkọ ihe mere eme e buru n’amụma na-ejikọta ọnụ, ma ọ bụ na-ejikọ, mmalite oge amụma abụọ ahụ site na njikọ ihe atụ nke na-anọchi anya njikọta ọdịdị mmadụ na ọdịdị Chineke, nke bụ ọrụ Kraịst na-arụzu n’ime nchacha nke na-eme n’oge mmegharị nke mmụọ ozi nke atọ, ma na-eduga n’ọgbụgba ndụ Ọ na otu narị puku na puku iri anọ na puku anọ ahụ na-agba.

Ọhụụ nke chazon, nke na-egosi ịzọda ụlọ nsọ ma bụrụkwa ọhụụ nke ụmụ mmadụ mmehie zọdaworo kemgbe nnupụisi Adam n’Ogige Iden, na ọhụụ nke marah, nke na-egosi ọrụ Kraịst nke iweghachi ụlọ nsọ na ime ka ọ dị ọcha, bụ ọhụụ abụọ e mezuru n’ụbọchị 22 Ọktoba, 1844. E nwere amụma abụọ banyere ọnụma Chineke, nke ọ bụla n’ime ha na-ekpuchi afọ puku abụọ na narị ise na iri abụọ, ndị na-anọchi anya ịzọda usuu ndị agha na ebe nsọ.

Amụma abụọ ahụ na-anọchite anya ịzọpịa mmadụ n’okpuru ụkwụ, nke a ga-eweghachi site n’ọhụụ nke marah. Iwe abụọ ahụ nke Chineke megide ndị Ya na-anọchite anya iwe megide ụmụ mmadụ dara ada, ndị a ga-anapụta ma weghachi naanị site n’ọrụ Kraịst n’iwughachi ma sachapụ ụlọ nsọ ahụ dara ada.

Iwe abụọ ahụ na-anọchi anya ọdịdị dị elu na ọdịdị dị ala nke ụmụ mmadụ. N’oge ọdịda Adam, ọdịdị dị ala weghaara ọchịchị n’elu ọdịdị dị elu, nzube Kraịst maka ụmụ mmadụ bụkwa ka ọdịdị dị elu chịa ọdịdị dị ala. N’oge ọdịda Adam, ọdịdị dị elu dabara n’okpuru ọchịchọ ọjọọ nke ọdịdị dị ala, e wee tụgharịa nzube Chineke. Nke a bụ ihe “ntụgharị” n’Akwụkwọ Nsọ pụtara. Ịbụ onye a tụgharịrị pụtara na e weghachila ọdịdị dị elu n’ọnọdụ ọchịchị ya n’elu ọdịdị dị ala. Ịtụgharị pụtara ime ka ihe dị n’ụzọ megidere otú ọ dịbu, ma ọ bụ ịtụgharị ya isi ala.

Oke iwe mbụ e wesara alaeze dị n’ebe ugwu bụ oke iwe e wesara ọdịdị dị ala nke mere ka ọdịdị dị elu nọrọ n’okpuru ya mgbe mmadụ dara na mmehie. Oke iwe ahụ bịara na mbụ, n’ihi na Kraịst malitere ọrụ mgbapụta kpọmkwem n’ebe ọ malitere na mbụ, ọ malitekwara n’ọchịchọ ọjọọ nke ọdịdị dị ala, nke bụ ọchịchọ ọjọọ nke agụụ iri nri. Kraịst malitere ọrụ Ya site n’ibu ọnụ ruo ụbọchị iri anọ.

“ Kraịst maara na ka O wee nwee ihe ịga nke ọma n’ịga n’ihu na atụmatụ nke nzọpụta, Ọ ghaghị ịmalite ọrụ nke ịgbapụta mmadụ kpọmkwem n’ebe mbibi ahụ malitere. Adam dara site n’inye agụụ iri ihe afọ ojuju. Ka O wee mee ka mmadụ ghọta nke ọma ọrụ dịịrị ya nke irubere iwu Chineke isi, Kraịst malitere ọrụ nke mgbapụta Ya site n’ịhazigharị omume anụ ahụ nke mmadụ. Ndakpọ n’omume ọma na mbibi nke agbụrụ mmadụ bụ n’isi ihe kpatara ya bụ inye agụụ iri ihe gbagọrọ agbagọ afọ ojuju.” Testimonies, volume 3, 486.

Oke iwe nke abụọ ahụ bụ megide ọdịdị dị elu ahụ, nke alaeze ndịda na-anọchi anya ya, ebe Jerusalem dị, bụ́ obodo Chineke họọrọ itinye aha Ya na ya. N’ụbọchị 22 nke Ọktoba, 1844, ọrụ Kraịst bu n’obi ịrụ, na ọrụ Ọ na-arụzu ugbu a, bụ ihe mkpisi osisi abụọ Ezikiel na-anọchi anya ya.

Mgbe a jikọtara mkpanaka abụọ Ezikiel ọnụ ka ha bụrụ otu mkpanaka ruo mgbe ebighị ebi, ọ na-akọwa ọgbụgba ndụ ahụ ebe Kraịst na-ewepụ mmehie n’aka ndị Ya ruo mgbe ebighị ebi, ma e weghachikwara ọdịdị elu na ọdịdị ala n’usoro ọchịchị ziri ezi ha, ụmụ mmadụ wee bụrụkwa ndị zuru ezu ọzọ. N’ọnọdụ nke a na-akbanwebeghị, ọdịdị ala nke mmadụ, nke iwe mbụ nọchiri anya ya, na-achị ọdịdị elu nke mmadụ nke iwe ikpeazụ nọchiri anya ya. N’ihi ya, iwe mbụ ahụ megide alaeze ugwu, nke nọ n’ọnọdụ ala nke “n’elu” alaeze ndịda n’ọdịdị ala ya.

Afọ narị abụọ na iri abụọ ahụ nke na-ejikọta ọhụụ abụọ nke marah na chazon na ọdịdị Chineke na ọdịdị mmadụ, ná mmalite ha jikọrọ ọnụ, na-abịakọta ọnụ, ha abụọ, ghọọ otu mkpanaka mgbe Kraịst rụchara ọrụ mmụọ ozi nke atọ ya na puku mmadụ otu narị na iri anọ na anọ ahụ. Ọ bụ amụma banyere oke iwe ikpeazụ megide alaeze ndịda ka a na-ejikọta na amụma banyere mpụta ahụ n’afọ 1844, n’ihi na ọgbụgba ndụ ahụ na-enye uche ọhụrụ n’oge ntọghata, ma ọ bụ nanị n’Ọbịbịa nke Abụọ ka a na-eweghachi ahụ ọhụrụ ahụ (alaeze ugwu), n’otu ntabi anya.

Amaokwu nke iri anọ nke Daniel isi iri na otu na-eme ka a mata oge ọgwụgwụ abụọ ahụ, ma site n’ime otú ahụ, ọ na-emesi usoro akụkọ ihe mere eme dị n’amụma nke dị n’ime na nke dị n’èzí ike n’oge akụkọ ihe mere eme nke anụ ọhịa si n’ala pụta nke dị na Mkpughe isi iri na atọ. Eziokwu ndị e meghere akara ha n’amaokwu ahụ na-anọchi anya ma usoro eziokwu nke dị n’ime ma nke dị n’èzí, bụ ndị Kraịst bịara ime ka a mata ma mezuo n’ime ndị Ya. A na-egosipụta eziokwu ahụ bụ na ọdịdị mmadụ nke e jikọtara na ọdịdị Chineke adịghị eme mmehie n’ìhè metụtara nsonaazụ imeghe akara nke ihe ọmụma, eziokwu ahụ na-anọchikwa anya eziokwu dị n’ime nke ndị Chineke n’ụbọchị ikpeazụ. Ìhè ahụ agha dị n’etiti ike ọchịchị ndị na-eduga ụwa na Amagedọn na-anọchi anya bụ eziokwu dị n’èzí nke ndị Chineke n’ụbọchị ikpeazụ.

Anyị ga-aga n’ihu na ọmụmụ a n’isiokwu na-esonụ.

Okwu nke Onyenwe anyị bịakwutere m ọzọ, sị, Ọzọkwa, gị nwa nke mmadụ, were onwe gị otu mkpisi, dee n’elu ya, Maka Juda, na maka ụmụ Izrel ndị ya na ha so: emesia were mkpisi ọzọ, dee n’elu ya, Maka Josef, mkpisi Ifrem, na maka ụlọ Izrel niile ndị ya na ha so: jikọtakwa ha ọnụ, otu na ibe ya, ka ha bụrụ otu mkpisi; ha ga-abụkwa otu n’aka gị. Ma mgbe ụmụ nke ndị gị ga-agwa gị okwu, na-asị, Ì gaghị egosi anyị ihe ndị a pụtara? Gwa ha, Otú a ka Onyenwe anyị Jehova kwuru; Lee, aga m ewere mkpisi Josef, nke dị n’aka Ifrem, na ebo Izrel ndị ibe ya, etinyekwa ha na ya, ya bụ, na mkpisi Juda, mee ka ha bụrụ otu mkpisi, ha ga-abụkwa otu n’aka m. Mkpisi ndị ahụ i deere ihe ga-adịkwa n’aka gị n’ihu anya ha. Gwakwa ha, Otú a ka Onyenwe anyị Jehova kwuru; Lee, aga m ewere ụmụ Izrel n’etiti mba ndị ọzọ, ebe ha jere, kpọkọtakwa ha site n’akụkụ niile, kpọbatakwa ha n’ala nke aka ha: aga m emekwa ha otu mba n’ala ahụ n’elu ugwu Izrel; otu eze ga-abụkwa eze ha niile: ha agakwaghị abụ mba abụọ ọzọ, a gaghịkwa ekewa ha ọzọ ma ọlị ịbụ alaeze abụọ: ha agakwaghị emerụ onwe ha ọzọ site n’arụsị ha, maọbụ site n’ihe arụ ha ndị jọgburu onwe ha, maọbụ site na njehie ha ọbụla: ma aga m azọpụta ha site n’ebe obibi ha niile, ebe ha mehieworo, meekwa ka ha dị ọcha: otú a ha ga-abụ ndị nke m, m ga-abụkwa Chineke ha. Devid, bụ ohu m, ga-abụkwa eze n’elu ha; ha niile ga-enwekwa otu onye ọzụzụ atụrụ: ha ga-ejekwa ije n’ikpé m, debe ụkpụrụ m, meekwa ha. Ha ga-ebikwa n’ala ahụ nke m nyere Jekọb, bụ ohu m, nke nna unu ha biri n’ime ya; ha ga-ebikwa n’ime ya, ha onwe ha, na ụmụ ha, na ụmụ ụmụ ha ruo mgbe ebighị ebi: Devid, bụ ohu m, ga-abụkwa onye-isi ha ruo mgbe ebighị ebi. Ọzọkwa, m ga-agba ndụmọdụ udo na ha; ọ ga-abụ ndụmọdụ ebighị ebi n’etiti m na ha: m ga-edobekwa ha, mụbaa ha, tinyekwa ebe nsọ m n’etiti ha ruo mgbe ebighị ebi. Ụlọikwuu m ga-anọkwa n’etiti ha: ee, m ga-abụ Chineke ha, ha ga-abụkwa ndị nke m. Mba ndị ọzọ ga-amatakwa na m bụ Onyenwe anyị nke na-edo Izrel nsọ, mgbe ebe nsọ m ga-adị n’etiti ha ruo mgbe ebighị ebi. Ezikiel 37:15–28.