Isi nke abụọ nke Daniel na-anọchi anya mmụọ ozi nke abụọ nke dị na Mkpughe isi nke iri na anọ. N’ihi ya, ọ na-anọchi anya nke abụọ n’ime ule atọ, ndị a na-egosipụta dị ka ule banyere nri, nke ule ịhụ anya na-esochi, na n’ikpeazụ, ule litmọs. Ule atọ ndị ahụ niile, ndị bụkwa akara ụzọ nke amụma, dị n’ozi mmụọ ozi nke mbụ nke dị na Mkpughe isi nke iri na anọ. Dị ka ọ dị n’ihe banyere mmụọ ozi nke mbụ nke dị na Mkpughe isi nke iri na anọ, isi nke mbụ nke Daniel nwekwara nke ọ bụla n’ime ule atọ ndị ahụ.
Ule nke abụọ, ma ọ bụ ozi nke mmụọ ozi nke abụọ, na-amalite na njedebe nke ule mbụ. Isi nke abụọ na-esochi isi nke mbụ. Mmechi nke ule nke abụọ na-amalite ule nke atọ ozugbo n’azụ n’azụ. Oge a nọchiri anya ya site n’ule nke abụọ bụ nke afọ iri asaa nke ndọta n’agha Daniel, nke malitere na mmeri e meriri Jehoiakim ma gwụchaa n’iwu Saịrọs. Ka njedebe nke afọ iri asaa ahụ na-abịaru nso, Daniel ghọtara site n’Okwu amụma nke Chineke na njedebe ahụ fọrọ nke nta ka ọ bịaruo.
N’afọ mbụ nke Daraịọs nwa Ahasuerọs, onye sitere n’agbụrụ ndị Midia, bụ onye e mere eze n’alaeze ndị Kaldia; n’afọ mbụ nke ọchịchị ya, mụ onwe m, Daniel, ghọtara site n’akwụkwọ ndị ahụ ọnụọgụ afọ ndị ahụ, banyere nke okwu Onyenwe anyị bịakwutere Jeremaya onye amụma, na Ọ ga-emezu afọ iri asaa n’ime mbibi nile nke Jerusalem. Daniel 9:1, 2.
Daniel na-anọchi anya ndị nke Chineke n’ụbọchị ikpeazụ ndị ghọtara ihe nnọchianya nke afọ iri asaa nke ndọrọ n’agha pụtara, ma nghọta ahụ na-eme obere oge tupu afọ iri asaa ahụ nke nnọchianya agwụ. Ndị nke Chineke aghọtawo ndọrọ n’agha nke afọ iri asaa ahụ n’ezi ụzọ, ma ihe Daniel na-anọchi anya ya bụ nghọta ahụ na afọ iri asaa ahụ na-anọchi anya oge amụma sitere na Septemba 11, 2001, ruo n’iwu ụbọchị Sọnde. N’ihe metụtara Daniel, afọ ndị ahụ kwụsịrị n’oge iwu Saịrọs, nke n’ụbọchị ikpeazụ na-anọchi anya iwu ụbọchị Sọnde na United States.
Obere oge tupu iwu Sọnde ahụ abịa, a na-akpọte ndị Chineke ka ha nweta nghọta amụma nke afọ iri asaa ahụ e ji mee ihe nnọchianya na-egosi. Afọ ndị ahụ e ji mee ihe nnọchianya malitere na Jehoiakim, onye na-anọchi anya Septemba 11, 2001, mgbe mmụọ ozi ahụ dị ike nke Mkpughe iri na asatọ, na mbata nke Alakụba nke Ahụhụ nke atọ, gbadatara wee kwupụta ọdịda Babilọn. Ọdịda Babilọn na-anọchi anya ozi mmụọ ozi nke abụọ, ma na Septemba 11, 2001, oge ule nke abụọ malitere maka ndị riri akwụkwọ ahụ e zoro ezo nke dị n’aka mmụọ ozi ahụ. Oge ahụ, nke afọ iri asaa ahụ e ji mee ihe nnọchianya na-anọchi anya ya, na-aga n’ihu ruo mgbe iwu Sọnde ahụ ga-abịa.
Ka ọgwụgwụ na-abịaru nso, dị ka Daniel si bụrụ ihe atụ nke a n’afọ mbụ nke ọchịchị Darius, a na-akpọte ndị Chineke ka ha mata ule nke ihe oyiyi anụ ọhịa ahụ. Ha aghọtalarị ụfọdụ eziokwu ndị metụtara ule nke ihe oyiyi anụ ọhịa ahụ, ma akụkụ ha na-emesị ghọta obere oge tupu oge amụma nke mmụọ ozi nke abụọ agwụ bụ nke e zobeworo n’ọchịchịrị. Ka Daniel na-amụ Okwu amụma Chineke wee mesịa ghọta ihe afọ iri asaa ahụ pụtara, a kpaliri ya ikpe ekpere, dị nnọọ ka a kpaliri ya ikpe ekpere mgbe ọ matara banyere iyi egwu Nebuchadnezzar yiri, nke metụtara ịdị ndụ ma ọ bụ ịnwụ anwụ, n’ihe gbasara nrọ ya banyere ihe oyiyi ahụ. Na Daniel isi nke itoolu, dị ka ọ dị na Daniel isi nke abụọ, ka Daniel na-ekpe ekpere, ọ natara ìhè amụma.
Ee, mgbe m ka na-ekwu okwu n’ekpere, ọbụna nwoke ahụ, Gebriel, onye m hụrụ n’ọhụụ ahụ na mbido, ebe e mere ka ọ fee ọsọ ọsọ, metụrụ m n’oge àjà anyasị. O wee kpọrọ m ihe, gwa m okwu, sị, O Daniel, apụtawo m ugbu a inye gị amamihe na nghọta. Daniel 9:21, 22.
“Nkà na nghọta” e nyere Daniel ka ọ na-ekpe ekpere kwekọrọ n’ekpere ya dị n’isi nke abụọ.
Mgbe ahụ, Daniel gara n’ụlọ ya, mee ka Hananiah, Mishael, na Azariah, ndị òtù ya, mara okwu ahụ: ka ha rịọ ebere n’aka Chineke nke eluigwe banyere ihe nzuzo a; ka Daniel na ndị ibe ya ghara iso ndị ọzọ n’ime ndị amamihe nke Babilọn laa n’iyi. Mgbe ahụ, e kpughere Daniel ihe nzuzo ahụ n’ọhụụ nke abalị. Mgbe ahụ, Daniel gọziri Chineke nke eluigwe. Daniel 2:17–19.
N’ahịrị n’elu ahịrị, ekpere abụọ Daniel bụ otu ekpere ahụ. E nyere ha abụọ n’ime akụkọ ihe mere eme nke n’ụzọ ihe nnọchianya na-anọchi anya ule a na-ahụ anya nke mmụọ-ozi nke abụọ, nke na-eme n’etiti Septemba 11, 2001, na iwu Sọnde nke na-abịa n’oge na-adịghị anya. N’ihu iyi egwu ọnwụ nke Nebukadneza, na site n’amamihe amụma banyere afọ iri asaa nke Jeremaịa na iyi nke ugboro asaa nke Mosis, Daniel na-ekpe ekpere nke Levitikọs iri abụọ na isii, ebe ọ na-arịọ ka Chineke kpugheere ya ihe nzuzo amụma ikpeazụ nke amụma Akwụkwọ Nsọ. Ihe nzuzo ahụ Jọn kọwara dịka Mkpughe nke Jisọs Kraịst.
N’isi nke itoolu, a hụrụ Daniel n’ọnọdụ mgbanwe n’etiti alaeze abụọ. Babilọn ka adaala n’aka ndị Midia na ndị Peshia, n’ihi na ọ bụ afọ mbụ nke Darius; ya mere, nke a na-edobe ndị Chineke n’ụbọchị ikpeazụ n’ebe mgbanwe ahụ dị, nke e ji mmegharị nke mmụọ ozi mbụ na kwa mmegharị nke mmụọ ozi nke atọ kpọọ akara.
Òtù ndị Millerite nke Filadelfia gbanwere ghọọ nke Laodisia n’afọ 1856, òtù Laodisia nke Future for America na-agbanwekwa ghọọ òtù Filadelfia ná ngwụcha ụbọchị atọ na ọkara nke ịnọ n’ọnwụ n’okporo ámá a kọwara na Mkpughe isi iri na otu. Ule òtù ndị Millerite nke Filadelfia dara site n’afọ 1856 ruo n’afọ 1863 metụtara ozizi “oge asaa.”
Nnwale nke ngagharị Laodisia nke Future for America dị n’ihe metụtara mkpa ọ dị ịmata ọnọdụ ha nke ikesasịworo, ma emesịa banye n’ekpere na ahụmahụ nke Levitikọs iri abụọ na isii. Daniel nọ n’oge mgbanwe dị n’etiti alaeze Babilọn na alaeze Midia na Peasia, kpọmkwemkwa tupu njedebe nke oge afọ iri asaa nke iwu Saịrọs ji kaa akara. Afọ iri asaa ahụ bụ ọnọdụ ndabere nke ekpere Daniel, afọ iri asaa ahụ na-anọchikwa anya “oge asaa” nke Mosis. Ekpere Daniel abụọ ahụ kwekọrọ n’oge mgbanwe ahụ nke “oge asaa” ji kaa akara n’ime ngagharị nke mmụọ ozi mbụ, nakwa n’ime ngagharị nke mmụọ ozi nke atọ.
“Ihe nzuzo” ahụ e kpughere Daniel bụ mkpughe banyere ihe oyiyi Nebukadneza. “Ihe nzuzo” nke ihe oyiyi Nebukadneza n’ụbọchị ikpeazụ bụ na ọ na-anọchi anya alaeze asatọ, ọ bụghị anọ. N’isiokwu ndị gara aga dị na ngalaba a kpọrọ “Nke Asatọ So n’Asaa Ahụ,” e gosipụtalarị eziokwu a. N’ime ihe nzuzo ahụ, e nwere mkpughe banyere oge mgbanwe ahụ mgbe nke asatọ ahụ, bụ́ nke so n’asaa ahụ, na-abịarute. “Ihe nzuzo” nke ihe oyiyi Nebukadneza bụ nkwenye nke mbilite n’ọnwụ nke mpi nke ezi nkwenkwe Protestant na mpi nke usoro ọchịchị rịpọblịk. Mbilite n’ọnwụ abụọ ahụ na-egosi na mpi nke ọ bụla bụ nke asatọ, ma bụrụ nke so n’asaa ahụ; mgbanwe nke mpi abụọ ahụ site na nke isii ruo na nke asatọ na-ewerekwa ọnọdụ n’ọnọdụ amụma nke ule metụtara “ugboro asaa” nke Mozis. Mgbanwe ahụ na-ewere ọnọdụ dị ka Daniel na-anọchi anya ya, obere oge tupu e nye iwu Saịrọs, bụ́ iwu nke na-anọchi anya iwu a ga-enye maka idebe Sọnde na United States. Mgbe ahụ, n’oge iwu idebe Sọnde, ka ihe omume na-aga ngwa ngwa, a na-agwọ ọnyá na-egbu egbu nke ọchịchị popu ka ọchịchị popu na-aghọ isi nke asatọ nke so n’asaa ahụ, ebe ya onwe ya kwa na-agafe mgbanwe dị n’amụma, dị ka ihe oyiyi Nebukadneza dị na Daniel isi nke abụọ na-anọchi anya ya.
Ya mere, Daniel gakwuuru Erayok, onye eze họpụtara ka o bibie ndị amamihe Babilọn; ọ gara sị ya otu a: Egbulala ndị amamihe Babilọn: kpọbata m n’ihu eze, m ga-egosikwa eze nkọwa ya. Mgbe ahụ, Erayok kpọbatara Daniel n’ihu eze ọsọ ọsọ, sị ya otu a, Achọtala m otu nwoke n’etiti ndị a dọọrọ n’agha si Juda, onye ga-eme ka eze mara nkọwa ya. Eze zara wee sị Daniel, onye aha ya bụ Belteshaza, Ì nwere ike ime ka m mara nrọ ahụ m hụrụ, na nkọwa ya? Daniel 2:24–26.
Ozugbo e kpugheere Daniel ihe nzuzo ahụ, a na-akpọtụrụ aha ya abụọ, nke na-egosi na ọ na-anọchi anya ndị ọgbụgba ndụ ahụ, bụ́ ndị ka abanyela, n’ụbọchị ikpeazụ, ná mmegharị Filadelfia nke puku mmadụ otu narị na iri anọ na anọ ahụ. Ọ na-egosipụta àgwà nke onye na-ejere Chineke ozi site n’ịrịọ ka a ghara igbu onye ọ bụla ọchụ n’ihi enweghị ike ya ịghọta “ihe nzuzo” ahụ. A na-egosi ọdịiche dị n’àgwà ya na nke Arioch, onye na-ejere Nebuchadnezzar ozi, bụ́ onye na-achọ ka eze nye ya otuto maka ịchọta Daniel. Daniel na-egosizi ọdịiche dị n’etiti ezi ngosipụta amụma na nke ndị amamihe Babilọn mgbe ọ na-eji ajụjụ aza ajụjụ Nebuchadnezzar; mgbe nke ahụ gasịrịkwa, n’adịghị ka Arioch, ọ naghị eji nghọta o nwere banyere “ihe nzuzo” ahụ bulie onwe ya elu, kama ọ na-ebuli Chineke nke eluigwe elu.
Daniel zara n’ihu eze, sị, Ihe nzuzo ahụ eze chọrọ ịmata, ndị amamihe, ndị na-agụ kpakpando, ndị dibịa afa, na ndị na-agba afa apụghị igosi eze ya; ma e nwere Chineke nọ n’eluigwe, Onye na-ekpughe ihe nzuzo, ma na-eme ka eze Nebukadneza mara ihe ga-eme n’ụbọchị ikpeazụ. Nrọ gị, na ọhụụ nke isi gị n’elu ihe ndina gị, bụ ndị a. Daniel 2:27, 28.
Daniel na-amalite nkọwa ya banyere “ihe nzuzo” ahụ site n’ịkọwapụta na ọ bụ “ihe nzuzo” nke na-akọwa ihe ga-eme n’ụbọchị ikpeazụ. Ihe nzuzo nke akụkọ ihe mere eme e zoro ezo banyere égbè eluigwe asaa ahụ na-eme ka a mata ihe ga-eme n’ụbọchị ikpeazụ. Ihe oyiyi Nebuchadnezzar bụ otu akụkụ nke ihe nzuzo nke ụbọchị ikpeazụ ahụ, nke a na-ewepụ akara e ji mechie ya obere oge tupu oge nnwale agwụ. A na-ekpughe ya obere oge tupu oge nnwale agwụ n’oge mgbanwe ahụ mgbe mpi abụọ ahụ nke anụ ọhịa nke si n’ala pụta na-aghọ nke asatọ ahụ nke so n’asaa ahụ, dị ka Daniel nọchiri anya ya n’afọ mbụ nke ọchịchị Darius.
Ma banyere gị, eze, n’elu ihe ndina gị, echiche bịara n’obi gị banyere ihe ga-eme n’ọdịnihu; onye ahụ na-ekpughe ihe nzuzo emewo ka ị mara ihe ga-eme. Ma banyere m, a kpugheghị m ihe nzuzo a n’ihi amamihe ọ bụla m nwere nke karịrị nke onye ọ bụla dị ndụ, kama ọ bụ maka ha ga-eme ka eze mara nkọwa ya, ka i wee mara echiche nke obi gị. Daniel 2:29, 30.
Daniel ji akaebe nke abụọ mee ka eziokwu ahụ guzosie ike, ya bụ, na nrọ Nebukadneza rọrọ bụ banyere ụbọchị ikpeazụ, mgbe ọ sịrị, “onye na-ekpughe ihe nzuzo na-eme ka ị mata ihe ga-eme,” “mgbe a gasịrị.” Daniel wee kọwaa na e nyeghị ihe nzuzo ahụ maka ya, ma ọ bụ n’ihi na o nwere amamihe karịrị nke mmadụ ọ bụla ọzọ, kama na e nyere Nebukadneza “ihe nzuzo” ahụ “n’ihi ndị ga-eme ka a mata nkọwa ya.” E nyere ihe “nzuzo” ahụ maka ndị ga-ewepụtara eze ime mmụọ nke Babilọn “nkọwa” nrọ ahụ n’ụbọchị ikpeazụ. E nyere ihe nzuzo ahụ kpọmkwem maka otu narị puku na puku iri anọ na anọ ahụ, n’ihi na ihe “nzuzo” ahụ bụ maka ndị nọ n’ụbọchị ikpeazụ, bụ́ ndị na-ekwusa ọdịda ikpeazụ nke Babilọn. Daniel wee kpughee nrọ banyere ihe oyiyi ahụ, bụ́ nke e zoro n’ọchịchịrị, nke wetakwara ule nke ndụ ma ọ bụ ọnwụ.
Gi, eze, hụrụ, ma lee otu nnukwu oyiyi. Nnukwu oyiyi a, nke ìhè ya mara mma nke ukwuu, guzo n’ihu gị; ọdịdị ya kwa dị egwu. Isi oyiyi a bụ ọla-edo dị ọcha, ara ya na ogwe aka ya bụ ọlaọcha, afọ ya na apata ụkwụ ya bụ ọla kọpa, Ụkwụ ya bụ ígwè, ụkwụ ala ya bụkwa akụkụ ígwè na akụkụ ụrọ. Ị nọ na-ele anya ruo mgbe e bepụrụ otu nkume n’enweghị aka, nke tiri oyiyi ahụ n’ụkwụ ya ndị ahụ bụ ígwè na ụrọ, wee kụrisịa ha. Mgbe ahụ ka ígwè, ụrọ, ọla kọpa, ọlaọcha, na ọla-edo, kụrisịrịkọtara ọnụ, bụrụkwa dịka igbogbo ọka nke ebe a na-azọ ọka n’oge okpomọkụ; ifufe wee bupu ha, nke mere na a hụtaghị ebe ọbụla ha dị: nkume ahụ nke tiri oyiyi ahụ wee bụrụ nnukwu ugwu, jupụta ụwa nile. Nke a bụ nrọ ahụ; anyị ga-akọkwa nkọwa ya n’ihu eze. Daniel 2:31–36.
Nrọ Nebukadneza kọwara alaeze ndị amụma nke Akwụkwọ Nsọ sitere n’oge ya ruo n’ụbọchị ikpeazụ, mgbe otu narị puku iri anọ na anọ ahụ, nke Daniel nọchiri anya n’ịnọchite ya n’ihu Nebukadneza, nakwa site na nkume ahụ a wara na-enweghị aka, ga-ebibi alaeze ndị nke ụwa nke e ji ihe oyiyi ahụ nọchite anya ha, nke mgbe ahụ ga-aghọ ugwu jupụtara n’ụwa niile. Nrọ ahụ bụ banyere ụbọchị ikpeazụ, n’oge ntụgharị amụma ahụ, mgbe ekpughere otu narị puku iri anọ na anọ ahụ ihe nzuzo amụma ikpeazụ ahụ.
Dị ka ọkọlọtọ nke ezi mpi Protestant ahụ, ha na-ebuziri ụwa nke na-anwụ anwụ ozi mmụọ ozi nke atọ. Ozi ahụ na-esiwanye ike ghọọ oké mkpu n’oge iwu ụbọchị Sọnde na Steeti Dị n’Otu nke Amerịka, mgbe a na-amanye ndị mmadụ ịnabata akara anụ ọhịa ahụ. Tupu e nye iwu ahụ, ndị Daniel nọchiri anya ha n’ụbọchị ikpeazụ ga-eche ule nke ihe oyiyi anụ ọhịa ahụ ihu. Ule ahụ bụ ule nke iji anya hụ ihe, ọ na-achọkwa ka ndị Daniel nọchiri anya ha hụ mmegharị ndị na-eme ka e nye iwu ụbọchị Sọnde ahụ. A na-anwale ha iji chọpụta ma hà ahọrọla usoro Chineke nke na-eme ka ha nwee ike ịhụ ule ihe oyiyi ahụ nke e zoro n’ọchịchịrị. Ule ha gụnyere iweda onwe onye ala na nkwupụta mmehie. Ọ gụnyere ikweta na e nyere Daniel nghọta n’ihe banyere nrọ na ọhụụ, n’ihi na ọ bụrụ na ha ajụ ịnụ olu Daniel nke na-eti mkpu n’ọzara, ha dị ka ndị jụrụ ozi Jọn Onye Na-eme Baptizim n’oge Kraịst.
Nwanyịnna White na-eme ka anyị mara na akwụkwọ Daniel na Mkpughe na-emezu ibe ha, ma okwu a, “na-emezu,” nke ọ ji, pụtara iweta n’izu oke. N’ọgwụgwụ ọnwa Julaị, 2023, Ọdụm nke ebo Juda bidoro iwepu akara-aka nke Mkpughe nke Jisọs Kraịst dịka O kwere nkwa ime tupu oge ebere emechie. N’ime ime nke a, Ọ kọwara eziokwu nke Akwụkwọ Nsọ ndị a ghọtarala nke ọma na mbụ, ma ndị a ugbu a kwesịkwara ịghọta n’ọnọdụ nke ụbọchị ikpeazụ.
Otu n’ime eziokwu ndị ahụ bụ ndị àmà abụọ nke Mkpughe isi nke iri na otu. Nke ọzọ bụ akụkọ ihe mere eme nke bụ mmezu zuru oke nke “éluigwe asaa” nke Mkpughe isi nke iri. O wepụtala eziokwu sitere n’ahịrị ndozigharị ndị dị nsọ nke na-ekwu banyere nkụda mmụọ nke July 18, 2020. O jirila akara ụzọ anọ ndị dị n’ime nke ọ bụla n’ime ahịrị ndozigharị ndị dị nsọ, nke na-egosi akụkọ ihe mere eme nke inye ike ozi mbụ ruo n’ikpe, n’ụzọ a na-amaghịrị na mbụ. Daniel isi nke abụọ na-eweta ọtụtụ n’ime echiche ndị a n’izu oke, ọ bụ ezie na eziokwu ndị a miri emi zoro n’ọchịchịrị nye ndị jụrụ iri usoro a kpọrọ Alpha na Omega.
N’ịmechi ọmụmụ a nke Daniel isi nke abụọ, anyị ga-achịkọta ma jikọta ụfọdụ n’ime eziokwu na akara-ụzọ ndị e mere ka ha zuo oke site na Daniel isi nke abụọ. N’ime ime nke a, anyị na-achọpụta na ihe nzuzo ahụ e kpughere Daniel n’ọhụụ abalị ahụ na-anọchi anya eziokwu ndị a n’onwe ha.
Anyi ga-ewepụta nchịkọta na mmechi n’isiokwu na-esonụ.
“Onyenwe anyị nwere ndị ọrụ O họpụtara iji zute ụmụ mmadụ n’ime njehie ha na ịla azụ ha. A na-eziga ndị ozi Ya ka ha buru nkwupụta doro anya iji kpọtee ha n’ọnọdụ ụra ha ma mepee okwu dị oké ọnụ ahịa nke ndụ, ya bụ, Akwụkwọ Nsọ dị nsọ, nye nghọta ha. Ndị a agaghị abụ naanị ndị nkwusa, kama ha ga-abụ ndị ozi, ndị na-eburu ìhè, ndị nche kwesịrị ntụkwasị obi, ndị ga-ahụ ihe ize ndụ e yi egwu ma dọọ ndị mmadụ aka ná ntị. Ha aghaghị ịdị ka Kraịst n’ịkụsi ịnụ ọkụ n’obi ike ha, n’ụzọ amamihe ha si eme ihe, n’ọrụ onwe ha—n’otu okwu, n’ozi ha nile. Ha ga-enwe njikọ dị ndụ na Chineke, ma ha ga-amarịrị amụma dị iche iche na nkuzi bara uru nke Agba Ochie na Agba Ọhụrụ nke ọma nke na ha wee si n’ụlọ akụ nke okwu Chineke weta ihe ọhụrụ na ihe ochie.” Testimonies, voliumu 5, 251.