627, 632 na 637
“Igodo” nke na-emeghe olulu ahụ na-enweghị njedebe bụ agha Nineveh, nke mezuru n’afọ 627, afọ ise tupu Mohammed anwụọ n’afọ 632. Afọ ise ka e mesịrị, n’afọ 637, ndị agha ndị Alakụba jidere isi obodo Peasia, otu n’ime nnukwu ike abụọ ahụ nke sonyere n’agha Nineveh. Ihe omume a gbanwere nguzozi ike na Middle East n’ụzọ dị ukwuu. Agha Nineveh n’afọ 627 mere ka ike Alaeze Ukwu Peasia daa mbà, ma afọ iri ka e mesịrị Alaeze Ukwu Peasia kwụsịrị.
Mmechuihu—782
Otu narị afọ na afọ iri ise mgbe ọnwụ Mohammed n’afọ 632 gasịrị, n’Ọlụ Agha Abbasid nke afọ 782, ndị agha Abbasid (a kọrọ na ha dị ihe dị ka ndị ikom 95,000) bidoro nnukwu mwakpo n’ala Byzantine dị na Asia Minor (Turkey nke oge a). Ha gara n’ihu ruo Chrysopolis, nke dị kpọmkwem n’ofe Ọwara Bosporus site na Constantinople—na-abịaru isi obodo Byzantine nnọọ nso. Ndị Byzantine, n’okpuru Eze Nwanyị Ukwu Irene, tara nnukwu mmeri ọjọọ. N’ihi ya, a manyere ndị Byzantine ka ha bịanye aka na nkwekọrịta udo afọ atọ na-eweda ha ala, kwekọọ ịkwụ nnukwu ụtụ isi kwa afọ (ihe dị ka dinar ọlaedo 70,000–90,000) ma nyefee uwe silk na ndị e jidere dịka nkwụnye. Ọlụ agha a bụ otu n’ime mbata agha Abbasid kacha ukwuu ma kacha nwee ihe ịga nke ọma n’ala Byzantine n’oge narị afọ nke asatọ. O gosipụtara ike na-eto eto nke Ọchịchị Caliphate Abbasid na ọdịda na-aga n’ihu nke Alaeze Byzantine.
Ọnwa ise
N’isi nke itoolu nke Mkpughe, e kwuru banyere “ọnwa ise” ahụ, nke ya na afọ otu narị na iri ise hà nhata, ugboro abụọ: otu ugboro n’amaokwu nke ise, ọzọkwa n’amaokwu nke iri.
E nyekwara ha iwu ka ha ghara igbu ha, kama ka a na-ata ha ahụhụ ọnwa ise: ahụhụ ha dịkwa ka ahụhụ akpị, mgbe ọ na-agba mmadụ. N’ụbọchị ndị ahụ ka mmadụ ga-achọ ọnwụ, ma ọ gaghị ahụ ya; ha ga-achọkwa ịnwụ, ma ọnwụ ga-agbapụ n’ebe ha nọ. Ụdị igurube ndị ahụ dịkwa ka ịnyịnya e doziri maka agha; n’isi ha dịkwa ihe dị ka okpueze yiri ọlaedo, ihu ha dịkwa ka ihu mmadụ. Ha nwekwara ntutu dị ka ntutu ụmụnwaanyị, ezé ha dịkwa ka ezé ọdụm. Ha nwekwara ihe agha-obi, dịka ihe agha-obi nke ígwè; ụda nku ha dịkwa ka ụda ụgbọ agha nke ọtụtụ ịnyịnya na-agba ọsọ ịbanye n’agha. Ha nwekwara ọdụ dị ka nke akpị, ma ihe mgbu dị n’ọdụ ha: ike ha dịkwa n’ime imejọ mmadụ ọnwa ise. Mkpughe 9:5–10.
E nwere oge amụma abụọ pụrụ iche nke narị afọ otu na iri ise n’Ophe nke itoolu, n’ọjà nke ise. Nke mbụ sitere n’ọnwụ Mohammed n’afọ 632 ruo n’ịweda Eze Nwanyị Ukwu Irene nke Rom Ọwụwa Anyanwụ ala n’afọ 782. Isi nke itoolu na-akọwapụta ịrị elu nke Islam n’ụzọ zuru ezu nke ukwuu. Site n’ịjikọta agbụrụ dị iche iche n’afọ 606, ruo n’agha Nineveh n’afọ 627, ruo n’ọnwụ Mohammed n’afọ 632, ma mesịa ruo n’imeri Peshịa n’afọ 637, a na-esochi ịrị elu na ọdịda nke Islam nke ọma n’Okwu amụma Chineke. Islam nke Arabia bụ ike ahụ nọ n’amụma mbụ ahụ nke otu narị afọ na iri ise nke mmekpa ahụhụ. Ịjikọta agbụrụ dị iche iche site n’aka Mohammed n’afọ 606; mgbe ahụ agha Nineveh, “igodo” ahụ, n’afọ 627, nke e soro amụma Mohammed banyere mbibi ma Peshịa ma Rom n’ihe dị ka afọ 628, wee gaa n’ọnwụ ya n’afọ 632. Ụbọchị ndị a na-anọchi anya usoro ihe omume pụrụ iche n’akara Islam.
Mgbe afọ narị na iri ise gachara kemgbe Mohammed nwụsịrị n’afọ 632, isi ebe ike Alakụba si dị gbanwere site n’Arabia gaa Turkey, ka ọ na-achụpụ Rom nke Ọwụwa Anyanwụ laghachi ruo Constantinople. Ahụhụ mbụ ahụ nọchiri anya Alakụba nke Arabia, ma ahụhụ nke abụọ nọchiri anya Alakụba nke Turkey. N’ime ahụhụ mbụ ahụ, amụma oge abụọ ahụ nke otu narị afọ na afọ iri ise nke ọ bụla na-akọwapụta ọdịiche dị n’etiti Alakụba nke Arabia na Alakụba nke Turkey, dịka e si anọchi otu eziokwu ahụ anya n’ọdịiche dị n’etiti ahụhụ mbụ na nke abụọ.
Oge afọ narị na iri ise mbụ malitere site n’ịla n’iyi nke Peasia ma kwụsị mgbe Rom jigidere n’ime mgbidi Constantinople. Oge nke abụọ nke afọ narị na iri ise malitere site n’mmeri Osman (a na-akpọkwa ya Ottman) na Nicomedia. Mmeri Ottoman na Nicomedia na-ezo aka na Mgbochi Nicomedia (İzmit nke oge a, Turkey), nke mere site n’afọ 1333 ruo 1337 mgbe Sultan Orhan Gazi (nwa Osman I, onye guzobere Ottoman Beylik) gbara obodo Byzantine dị mkpa, Nicomedia, gburugburu agha. Obodo ahụ guzogidere ruo ọtụtụ afọ, ma n’ikpeazụ nyefere n’afọ 1337 n’ihi agụụ na ụkọ ihe oriri. E kwere ka ndị agha nche Byzantine pụọ gaa Constantinople. Nicomedia bụ otu n’ime ebe nchebe Byzantine ukwu ikpeazụ dị n’Asia Minor (Anatolia). Ọdịda ya kwụsịrị n’eziokwu ọchịchị Byzantine n’ọtụtụ akụkụ ọdịda anyanwụ Anatolia. Mmeri a mere ka ndị Ottoman nwee ike ime ka ike ha sie ike na Bithynia ma gbasaa n’ihu karịa ruo n’akụkụ ọdọ mmiri Bosporus. Ọ bụ nnukwu nzọụkwụ dị mkpa nke dugara n’imeri Constantinople n’ikpeazụ site n’aka Ottoman (nke mere ihe karịrị otu narị afọ ka e mesịrị, n’afọ 1453). A na-ahụkarị mgbochi ahụ dịka otu n’ime mmeri mbụ ndị dị mkpa nke gbanwere obere beylik Ottoman ahụ ka ọ bụrụ ike mpaghara na-ebili elu.
Mgbe oge nke abụọ nke afọ otu narị na iri ise n'ime opi nke mbụ gwụsịrị n'ụbọchị 27 nke ọnwa Julaị, 1449, Constantine ikpeazụ rịọrọ sultan Alakụba ahụ ikike ịrịgo n'ocheeze Rom nke Ọwụwa Anyanwụ, wee si otú ahụ nweta otu mmechuihu ahụ Eze Ukwu Nwanyị Irene nwetara ná ngwụcha afọ otu narị na iri ise mbụ n'ime oge “ọnwa ise” abụọ nke Mkpughe isi itoolu. Mmechuihu nke ‘Eze Ukwu Nwanyị Irene’ nakwa nke ‘Constantine ikpeazụ’ nọchiri anya mmechuihu ndị Ottoman nwetara mgbe e mesịrị, mgbe ha rịọrọ mba ukwu anọ nke Europe ka ha chebe ha pụọ n'ihe iyi egwu Ijipt, ná ngwụcha oge e buru n'amụma banyere ahụhụ nke abụọ.
Ụlọ Nsọ nke Chi Dị Iche Iche
Ndị ọsụ ụzọ ahụ ghọtara nke ọma ma kụzie na nkebi okwu ahụ, “a tụdara ebe nsọ ya n’ala,” dị na Daniel isi nke asatọ na amaokwu nke iri na otu, mezuru site n’aka Constantine.
Ee, o mere onwe ya ka ọ ruo ọbụna n’aka Onye-isi nke usuu ndị agha, sitekwa n’aka ya ka e wepụrụ aja nsure ọkụ a na-achụ kwa ụbọchị, a tụdakwara ebe nsọ ya n’ala.
“Ụlọ nsọ” a kọwara ebe a bụ ụlọ nsọ Pantheon dị n’obodo Rom, ma “ebe” nke ụlọ nsọ ahụ bụ Rom. A “tụdara Rom n’ala” site n’aka Constantine mgbe ọ họpụtara ibuga isi obodo alaeze ya gaa Constantinople n’afọ 330. Amaokwu nke iri na otu jikọtara na Mkpughe iri na atọ amaokwu nke abụọ ma na-akọwapụta otu ihe omume ahụ.
Anụ-ọhịa ahụ m hụrụ dị ka agụ, ụkwụ ya dịkwa ka ụkwụ anụ ọhịa bea, ọnụ ya dịkwa ka ọnụ ọdụm: dragọn ahụ wee nye ya ike ya, na ocheeze ya, na nnukwu ikike.
Ajọ̣ ahụ bụ Rom nke ndị ọgọ mmụọ, ma Rom nke ndị ọgọ mmụọ nyefere “oche” nke ikike ya n’aka ụka Rom n’afọ 330, mgbe o bugharịrị isi obodo ahụ gaa n’ọwụwa anyanwụ, si otú a hapụ oghere ike nke ụka papal ji obi ụtọ were uru ya. Mgbe anyị malitere akara nke Rom ọwụwa anyanwụ site n’afọ 330 ruo 1453, anyị na-achọpụta na ná mmalite amụma nke Rom ọwụwa anyanwụ, a wedara obodo Rom n’ala site n’ịjụ Rom nke Constantine. E megharịrị mmechuihu ahụ n’oge Nwanyị Eze Ukwu Irene n’afọ 782, n’ọgwụgwụ narị afọ na afọ iri ise mbụ nke mmekpa ahụ. E megharịrị mmechuihu abụọ ahụ site n’aka Constantine onye ikpeazụ.
Mbili Na Mmebili Dị Iche Na Ndaghachi Azụ Ha
Opi nke ise na nke isii nke Mkpughe isi itoolu na-enye nkọwa gbasara ọdịda nke Rom nke ọwụwa anyanwụ, ebe ha na-akọkwa mbilite na ọdịda nke Alakụba. Mmụọ nsọ na-agwa anyị ka anyị mụọ “mbilite na ọdịda” nke alaeze dị n’akwụkwọ Daniel na Mkpughe. Alaeze ndị ahụ nwere àgwà pụrụ iche nke ha, nke jikọtara ya na “mbilite na ọdịda” ha pụrụ iche. E wetara ọdịda Juda site n’ọgụ atọ e lụrụ megide Jerusalem. E buuru ndị Hibru gaa Babilọn, ha ga-alaghachikwa n’okpuru iwu atọ, nke ga-ebido afọ 2,300 ahụ nke dugara n’ọrụ ozi ndị mmụọ ozi atọ batara n’akụkọ ihe mere eme site n’afọ 1798 ruo 1844. Babilọn dara n’abalị otu. Rom gbajisịrị, ma n’ime mgbajisi ya, e gosipụtara akụkụ abụọ nke Rom n’okpuru ọnọdụ nke ma Rom nke ọdịda anyanwụ ma ọ bụ Rom nke ọwụwa anyanwụ. Mbilite na ọdịda nke alaeze Ptolemy na alaeze Seleucid n’otu ụzọ n’ime atọ mbụ nke Daniel iri na otu bụ ihe atụ nke mbilite na ọdịda nke Rom nke ndị popu. Ihe àmà ahụ bụ naanị mmechi nke akụkọ Alẹksanda na mkposa Gris. N’adịghị ka Rom, Gris kewara n’akụkụ anọ nke mechara bụrụ abụọ. Rom kewara n’ọwụwa anyanwụ na ọdịda anyanwụ, ma mgbe nke ahụ gasịrị, e kewara Rom nke ọdịda anyanwụ n’amụma n’akụkụ atọ, na-anọchi anya ọchịchị Rom ugboro atọ. Maka Rom nke ọwụwa anyanwụ, Constantine kewara alaeze ya nye ụmụ ya nwoke atọ. O doro anya na Rom nke ọdịda anyanwụ na Rom nke ọwụwa anyanwụ bụ ahịrị yiri ibe ha na-anọchi anya ụka Rom na ọchịchị Rom. N’ime nkewa abụọ ahụ, e nwekwara nkewa ọzọ ugboro atọ. Gris bụ anọ ghọọ abụọ, Babilọn bụ abalị otu, Juda bụ ọgụ atọ. N’ihe banyere Alakụba, a na-egosi “mbilite” ha dị ka “ntọhapụ,” ma “ọdịda” ha bụ “mgbochi.”
Ịrị elu ha malitere na Mohammed, e wee gbochie ha n’abalị 11 nke Ọgọst, 1840. A tọhapụrụ ha, e wee gbochie ha ozugbo na 9/11. N’oge na-adịbeghị anya, a tọhapụrụ ha n’abalị 7 nke Ọktoba, 2023, a nọwokwa na-egbochi ha na Gaza kemgbe ahụ. A ga-atọhapụ Islam ọzọ iji kaa akara nguzobe oyiyi anụ ọhịa ahụ. Usoro akụkọ ihe mere eme nke amụma gbasara Islam, nke e gosipụtara n’isi itoolu ruo n’iri na otu n’akwụkwọ Mkpughe, na-eme ka a mata akụkọ ihe mere eme nke amụma gbasara Islam nke ahụhụ nke atọ. Ọ bụkwa mmụọ ozi nke asaa nakwa mmụọ ozi nke atọ na-anọchi anya ‘akụkọ ihe mere eme nke amụma gbasara Islam nke ahụhụ nke atọ’. Mmụọ ozi nke atọ bịarutere n’abalị 22 nke Ọktoba, 1844, mgbe mmụọ ozi nke asaa malitere ịfụ opi. Mmụọ ozi nke atọ na ahụhụ nke atọ bịarutere n’akụkọ ihe mere eme nke amụma na 9/11. Site na 9/11 ruo n’iwu Sọnde, akụkọ ihe mere eme nke amụma banyere ahụhụ nke mbụ na nke abụọ anọwo na-emegharị onwe ya, ọ ka na-emekwa otú ahụ.
“Ìgodo” nke agha Ninive na-eme ka ike ọchịchị abụọ, Rom na Peshia, nwee njikọ kpọmkwem na nke a na-apụghị ikewapụ na okpukpe Alakụba. Ninive na-egosi n’ụzọ doro anya karịa akụkụ Akwụkwọ Nsọ ọ bụla ọzọ otú ma Rom nke ọdịda anyanwụ ma Rom nke ọwụwa anyanwụ si eji nwayọọ nwayọọ laa n’iyi.
Herọd bụ ihe nnọchianya nke dragọn ahụ; ọ nọ na-anọchite anya Rom. Dragọn ahụ n’ọgwụgwụ ụwa bụ Òtù Mba Ndị Dị n’Otu. N’oge iwu Sọnde ahụ, alaeze nke isii na-ada, nke asaa amalitekwa, ma ha na-enyefe alaeze ha n’aka alaeze nke asatọ n’oriri ụbọchị ọmụmụ nke ha. A ka mụsịrị alaeze nke asaa, ọ na-ekwetakwa ozugbo inyefe alaeze ya n’aka nwanyị akwụna nke Babilọn ruo otu awa, dị ka nkwa Herọd kwere Salọmi inye ya ihe ruru ọkara alaeze ya si bụrụ ihe nnọchianya nke a.
Ọ bụ kpọmkwem n’ebe Amerịka na-ada ka a na-amụ Òtù Mba Ụwa, a na-etinyekwa njikọ akụkụ atọ ahụ n’ọrụ. Herọd bụ dragọn ahụ, Herọdias bụ ọchịchị popu, Amerịka bụkwa Salome. Herọd nọ na njikọ alụmdi na nwunye megidere iwu, n’ihi na ọ lụrụ nwunye nwanne ya nwoke; n’ọkwa amụma kwa, ya na Salome nọ na mmekọrịta mmekọahụ dị n’etiti ndị ikwu, n’ihi na o doro anya na agụụ mmekọahụ na-agụ ya n’ebe Salome nọ ka ọ na-agba egwú. Dragọn ahụ na-enwe mmekọahụ na nne ahụ nakwa nwa ya nwanyị. Ọ dị mkpa ịghọta nke a mgbe ị na-achọpụta na Rom nke Ọdịda Anyanwụ na Rom nke Ọwụwa Anyanwụ na-anọchi anya usoro ọchịchị ụka na usoro ọchịchị obodo, n’usoro ahụ. Rom, alaeze nke anọ n’amụma Baịbụl, tinyere ọchịchị popu n’ocheeze n’ụzọ amụma; sitekwa n’ime otú ahụ, ọ ghọrọ ihe nnọchianya nke Amerịka, bụ́ nke ga-etinye ọchịchị popu n’ocheeze ọzọ.
Mbibi na-aga n’ihu nke Rom ọdịda anyanwụ site n’afọ 330 ruo 476 na-anọchi anya mbibi na-aga n’ihu nke United States site n’afọ 1798 ruo n’iwu ụbọchị Sọnde. Afọ “330” na afọ “1798” bụ ha abụọ akara-ụzọ amụma a na-akpọ “oge e kenyere” ma ọ bụ “oge ọgwụgwụ” n’akwụkwọ Daniel. Afọ 330 na-akara mmalite nke Rom ọdịda anyanwụ na Rom ọdịda ọwụwa anyanwụ. Njedebe nke ha abụọ bụ ime ka onye ndu Rom daa n’ihere, dịka Constantine mere ka obodo Rom daa n’ihere ná mmalite. Afọ 476 bụ njedebe nke otu oge amụma nke na-egosi otú usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị Rom ahụ a ma ama siri daa n’okpuru nzọụkwụ atọ. Otu oge nke malitere site n’ịjụ obodo ahụ n’afọ 330 sochiri ya ime ka usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị ha dum daa n’ihere—republic ha dị ebube, nke bụbu isi ihe nganga nke Rom oge ochie, ka a kwaturu, ma n’ikpeazụ o rutere n’afọ 476, mgbe a gaghị enwekwa onye ọchịchị n’elu Rom nke si n’ezi agbụrụ ndị Rom pụta. Ahịrị abụọ nke Rom malitere n’afọ 330, ma akụkụ Akwụkwọ Nsọ ebe e debere ahịrị abụọ ahụ, gụnyekwara ahịrị amụma abụọ nke ọnwa ise. Ahịrị Rom ọdịda anyanwụ na-amalite ma na-ejedebe site n’ime ka ọ daa n’ihere n’ụzọ na-aga n’ihu. Ahịrị Rom ọdịda ọwụwa anyanwụ na-amalite ma na-ejedebe site n’ime ka ọ daa n’ihere n’ụzọ na-aga n’ihu n’afọ 1449, dịka Constantine onye ikpeazụ rịọrọ ka e kwe ya ka ọ chịkwaa.
Otu n’ime oge ọnwa ise ndị ahụ na-eduga ná njedebe nke Islam nke ndị Arab dị ka ihe amụma lekwasịrị anya, nakwa ná mmalite nke Islam nke ndị Turk n’afọ 782. N’ụbọchị ahụ, a na-eweda Eze Nwanyị Ukwu Irene n’ala, nke kwekọrọ n’iweda Constantine nke ikpeazụ n’ala ná ngwụcha amụma ọnwa ise nke abụọ. Amụma abụọ nke ọnwa ise n’ime otu akụkọ nwere amaokwu iri na ise. Otu na-egosi akụkọ ihe mere eme nke Islam nke Arabia; nke ọzọ, Islam nke Turkey. Ha abụọ na-ejedebe n’iweda Rome nke Ọwụwa Anyanwụ n’ala. Mmechi nke otu n’ime amụma ndị ahụ mezuru site n’iweda otu nwanyị n’ala, mmechi nke ọzọkwa site n’iweda otu nwoke n’ala. Ahịrị n’elu ahịrị, ha na-akọwapụta iweda chọọchị na ọchịchị Rome nke Ọwụwa Anyanwụ n’ala. Ọ bụ Islam nke ahụhụ nke mbụ kpatara iweda n’ala abụọ ahụ. Iweda Constantine nke ikpeazụ n’ala n’afọ 1449 na-amalite oge afọ anọ nke na-ejedebe n’afọ 1453, mgbe mgbidi Constantinople na-ada. Afọ 1449 na-anọchi anya iweda n’ala, n’afọ 1453 kwa, mgbidi ndị ahụ na-ada, otu alaeze abịakwa ná njedebe ya.
Ọnwụ Mohammed
Otu n’ime oge abụọ ahụ, nke ọ bụla na-ewe ọnwa ise, na-amalite n’ọnwụ Mohammed, bụ́ onye e kwuru na ọ bụ eze ahụ n’okwu a bụ́ “ha nwere eze na-achị ha” n’amaokwu nke iri na otu.
Ha nwekwara eze n’elu ha, bụ́ mmụọ-ozi nke olulu ahụ na-enweghị njedebe, onye aha ya n’asụsụ Hibru bụ Abaddon, ma n’asụsụ Grik aha ya bụ Apollyon.
Eze dị n’elu ha bụ Mohammed, n’ihi na e kọwapụtara ya n’amaokwu nke mbụ, ya mere ọ bụghị mmadụ Islam ọzọ ọ bụla; ọ bụ Mohammed bụ eze, eze pụtara alaeze, Islamkwa bụ alaeze Mohammed.
Mmụọ-ozi nke-ise wee kpọọ opì-ya, m wee hụ kpakpando ka o si n’eluigwe daa n’ụwa: e wee nye ya mkpịsị ugodi nke olulu ahụ nke enweghị nsọtụ. O wee meghee olulu ahụ nke enweghị nsọtụ; anwụrụ wee si n’olulu ahụ bilie, dị ka anwụrụ nke nnukwu ọkụ; anyanwụ na ikuku wee gbaa ọchịchịrị n’ihi anwụrụ olulu ahụ. E wee si n’anwụrụ ahụ pụta igurube bịa n’ụwa: e wee nye ha ike, dịka akpị nke ụwa nwere ike. Mkpughe 9:1–3.
Nkwughachi ahụhụ mbụ na nke abụọ n'ime ahụhụ nke atọ kwekọrọ na nkwughachi mmụọ ozi mbụ na nke abụọ n'ime mmụọ ozi nke atọ. Mohammed, eze ahụ, ka e nyere igodo ọ ga-eji meghee olulu na-enweghị nsọtụ, 9/11 na-egosikwa mgbe a na-enye mmụọ ozi nke atọ ike. Kraịst, dị ka mmụọ ozi ahụ dị ike, gbadatara mgbe ahụ ka otiti mbụ nke Balaam bịaruru n'akụkọ ihe mere eme nke amụma. Olulu na-enweghị nsọtụ wee meghee, Islam wee ghọkwa isiokwu n'akụkọ ihe mere eme nke ụwa. Kraịst wee duru ndị Ya laghachi n'ụzọ ochie nke Jeremiah, a malitekwara ịkpọsa ozi nke ahụhụ nke atọ na mmụọ ozi nke atọ. N'afọ 2015, Trump kwupụtara ebumnobi ya ịzọ ọkwa onyeisi ala, si otú a kpalie ike dragọn ndị na-akwado ijikọ ụwa ọnụ; olulu na-enweghị nsọtụ wee wepụta nkwenkwe na Chineke adịghị, bụ́ nke mechara gbuo Trump n'okporo ámá Sọdọm na Ijipt. N'oge iwu Sọnde, anụ ọhịa ahụ nke bụ nke asatọ, nke sokwa n'asaa ahụ, ga-esi n'olulu na-enweghị nsọtụ rịgopụta. Mmalite oge ịka otu narị puku na puku iri anọ na anọ ahụ akara na njedebe oge ahụ na-egosi mbilite nke ike si n'olulu na-enweghị nsọtụ.
Anụ-ọhịa ahụ i hụrụ dịbu, ma ọ dịkwaghị; ọ ga-esikwa n’olulu enweghị ngwụcha rịgoro, ma laa n’iyi: ndị bi n’ụwa ga-atụkwa n’anya, ndị e deghị aha ha n’akwụkwọ nke ndụ site na ntọala ụwa, mgbe ha ga-ahụ anụ-ọhịa ahụ nke dịbu, ma ọ dịkwaghị, ma ọ dịkwa. Mkpughe 17:8.
Alakụba bụ mkpịsị-igodo ahụ meghere olulu enweghi nsọtụ na 9/11, ọ bụkwa ya na-emepe olulu enweghi nsọtụ n’oge iwu Sọnde. N’etiti oge nke ịkàrà akara, anụ-ọhịa dragọn nke nkekọta ụwa pụtakwara n’olulu enweghi nsọtụ.
Ma mgbe ha ga-emezuchaa àmà ha, anụ-ọhịa nke na-arịgoro site n’olulu enweghị nsọtụ ga-ebuso ha agha, ọ ga-emeri ha, ma gbuo ha. Mkpughe 11:7.
Igodo nke na-emeghe akara ụzọ atọ niile nke otu ike sitere n’olulu na-enweghị ala ka e nyere Mohammed, bụ́ eze alaeze Islam. Agha Nineveh nke afọ 627 nọchiri anya agha dị n’etiti ike abụọ, nke belatara ike nke akụkụ abụọ ahụ na-alụ ọgụ ma nye Islam ohere ibili n’ike ngwa ngwa. A tụgharịrị igodo ahụ na 9/11, Islam wee malite ibili n’ike, ọ bụ ezie na a kpara ya ókè n’oge na-adịghị anya ka nke ahụ gasịrị. E gosipụtara agha Nineveh n’ụdị ihe atụ na 9/11, n’ihi na ịrị elu Islam n’ebe ahụ malitere mgbe mmụọ ozi ahụ dị ike rịdatara iji ebube Ya mee ka ụwa nwee ìhè, kpakpando ahụ, nke pụtara onye ozi, sikwa n’eluigwe daa. A na-egosipụtakwa agha Nineveh n’ụdị ihe atụ n’oge ọgwụgwụ, mgbe iwu Sọnde ga-abata, oge nke abụọ nke Oge Ọchịchịrị wee malite ka anwụrụ ọkụ nke okpukpe Islam na-ekpuchi anyanwụ kpamkpam.
Exeter
A na-ahụ ihe atụ amụma nke iwu Sọnde n’oge ozi mkpu etiti abalị rutere na nzukọ ogige Exeter. Mgbe ahụ ka ihe omume ikpeazụ nke iguzobe oyiyi anụ ọhịa ahụ na-amalite. Ịkpụzi oyiyi ahụ, ma ọ bụ iguzobe ya, malitere na 9/11, ma n’ọgwụgwụ oge ahụ, oge mkpọsa mkpu etiti abalị bụkwa oyiri nke na-emeghachi n’obere akụkụ usoro nke oge dum e ji akpụzi oyiyi ahụ, bụ́ oge malitere na 9/11. Mmalite na-anọchite anya ọgwụgwụ. Ahụhụ nke mbụ bụ ihe atụ amụma nke ahụhụ nke atọ, dị nnọọ ka mmụọ ozi nke mbụ si bụrụ ihe atụ amụma nke mmụọ ozi nke atọ. Agha Nineveh nke dị n’ọgwụgwụ oge ịka akàrà na-eme ka a mata agha Nineveh nke dị ná mmalite. Agha Nineveh nke dị n’oge iwu Sọnde bụ ọgwụgwụ oge ịka akàrà nke malitere na 9/11, ma ọ bụkwa ọgwụgwụ oge mkpọsa mkpu etiti abalị. Ya mere, a na-ahụ ihe atụ amụma nke agha Nineveh ná mmalite mkpọsa mkpu etiti abalị nke na-eme ka a mata nzọụkwụ ikpeazụ n’ịkpụzi oyiyi anụ ọhịa ahụ na United States, n’oge iwu Sọnde kwa, mmalite ịkpụzi oyiyi anụ ọhịa ahụ n’ụwa na-amalite. Nineveh bụ igodo nke na-eme ka ahịrị dị iche iche kwekọọ, bụ́ ahịrị ndị na-enweta mmezu ha zuru okè n’akụkọ ihe mere eme zoro ezo nke amaokwu nke iri anọ.
Anyị ga-aga n’ihu n’isiokwu na-esote.