E mezuru “igodo” ahụ na-anọchi anya agha Nineve na Mkpughe isi itoolu site n’akụkọ ihe mere eme nke wetara oge mgbanwe, nke, n’ezie, bụ ihe igodo na-eme. Ihe m na-ekwu bụ na agha Nineve abụghị nanị igodo akụkọ ihe mere eme nke gosiri ịrị elu nke okpukpe Alakụba, kama ọ bụkwa igodo amụma. Ike amụma ndị na-arụ ọrụ n’agha ahụ na-eme ka usoro niile nke alaeze ndị dị n’amụma Akwụkwọ Nsọ, dị ka e gosipụtara ha na Daniel na Mkpughe, kwekọọ na isi iri na otu nke Daniel. Site n’ime nke a, ọ na-enye alaeze ndị ahụ niile ohere ịgba akaebe banyere amaokwu isii ikpeazụ nke Daniel isi iri na otu, nakwa, nke ka mkpa—ịtọghe akara e ji mechie akụkọ ihe mere eme zoro ezo dị n’èzí nke amaokwu iri anọ.

Aga m enye gị mkpịsị ugodo nile nke alaeze eluigwe: ihe ọ bụla ị ga-ekekọta n’ụwa, a ga-ekekọta ya n’eluigwe: ihe ọ bụla ị ga-atọpụ n’ụwa, a ga-atọpụ ya n’eluigwe. Matiu 16:19.

Ntọhapụ na Ibulite Alaeze Mohammed

Agha e lụrụ na Nineveh n’afọ 627 bụ akara mmalite nke afọ iri ikpeazụ nke ike ọchịchị Persia, bụ́ nke e meriri site n’atụmatụ aghụghọ Rome, tinyere alụlụ nke sitere ná nlekọta Chineke. Ọ kara akara oge mgbanwe ahụ mgbe ìgwè ndị agha Alakụba buru ibu nke Mohammed malitere ibili. Agha ahụ wepụrụ ihe mgbochi dịbu, ihe mgbochi nke, n’echiche, gaara adịgide ma a sị na Rome na Persia abụọ ahụ jigidere ike ha. Ọ dịghị nke ọ bụla n’ime ha mere otú ahụ.

Njide na Ntọhapụ

N’ihe nnọchianya amụma nke Islam, anyị na-ahụ igbochi na ntọhapụ nke Islam site n’oge mbụ e webatara ya n’Akwụkwọ Nsọ, dịka Sera mere ka Abraham gbochie Hega na Ishmael.

Sarai wee sị Abram, Ka mmehie m dịkwasị gị: enyewo m odibo nwaanyị m n’obi gị; ma mgbe ọ hụrụ na ọ dị ime, e lelịrị m n’anya ya: ka Onyenwe anyị kpee ikpe n’etiti mụ na gị. Ma Abram wee sị Sarai, Lee, odibo nwaanyị gị dị n’aka gị; mee ya dịka ọ dị gị mma. Ma mgbe Sarai mesoro ya ihe ike, ọ gbapụrụ n’ihu ya. Jenesis 16:5, 6.

Ọbụna tupu ihe ahụ eme, ihe mere e ji webata Hega n’akụkọ amụma ahụ bụ na Onyenwe anyị “egbochiela” Sera ịmụ nwa.

Ugbu a, Seraị, nwunye Ebram, amụtaghị ya ụmụ: ma o nwere odibo nwanyị, onye Ijipt, nke aha ya bụ Hega. Seraị wee sị Ebram, Lee ugbu a, Onyenwe anyị egbochila m ịmụ nwa: biko, gakwuuru odibo m nwanyị; o nwere ike ịbụ na m ga-esi n’aka ya nweta ụmụ. Ebram wee gee ntị n’okwu Seraị. Jenesis 16:1, 2.

“Igodo” nke Mkpughe isi nke itoolu e nyere Mohammed, nke agha Nineveh mezuru n’ụzọ sochirinụ, na-anọchi anya iwepụ “mgbochi” e tinyere n’ebe Islam nọ n’oge ọbụla n’akụkọ ihe mere eme amụma.

“Ndị mmụọ ozi na-ejide ifufe anọ ahụ, nke e ji ịnyịnya iwe na-achọ ịgbapụ ma gbaa ọsọ gafee ihu ụwa dum nọchianya, na-eburu mbibi na ọnwụ n’ụzọ ya.” Manuscript Releases, volume 20, 217.

A na-anọchi anya “ibili na ida” nke alaeze Mohammed, ọ bụghị nke ukwuu dịka ibili na ida, kama dịka ‘ntọhapụ’ na ‘mgbochi’. Mgbe a tọhapụrụ Islam n’amụma, e ji agha Nineveh kọwaa ntọhapụ ahụ.

Naanị Ahụhụ ndị ahụ

N’ime opi asaa ahụ, ọ bụ nanị opi ahụhụ nke okpukpe Alakụba ka na-adịgide dị ka otu ike n’akụkọ ihe mere eme, site n’oge mbụ e webatara ha n’akụkọ ihe mere eme nke amụma ruo ná mmechi oge nnwale. Odoacer, Genseric, Attila onye Hun na Alaric nọchiri anya opi anọ mbụ ahụ e wetara megide Rom nke Ọdịda Anyanwụ, si otú a bụrụ ihe atụ nke ike anọ Chineke ji eweta ikpe n’oge ikpeazụ, ma ike nke oge a nke kwekọrọ na ha esiteghị kpọmkwem n’ike anọ oge ochie ahụ pụta. Ọ bụghị otú ahụ ka ọ dị n’ihe banyere opi ahụhụ ndị ahụ. Ozugbo okpukpe Alakụba batara n’akụkọ ihe mere eme, ọ na-aga n’ihu n’otu usoro ntọhapụ na mgbochi na-enweghị nkewa ruo mgbe a ga-atọhapụ ya kpamkpam ná mmechi oge nnwale. N’ihe banyere opi ahụhụ ndị ahụ, agha Nineveh bụ ihe na-egosi “igodo” nke ‘ntọhapụ’.

Nicomedia na Julaị 27, 1299

Ndị ọsụ ụzọ ahụ chọpụtara n'ụzọ ziri ezi na ụbọchị 27 nke Julaị, 1299, bụ mmalite nke oge afọ otu narị na iri ise, nke gwụsịrị n'ụbọchị 27 nke Julaị, 1449, bụ́ ụbọchị malitekwara oge afọ narị atọ na iri itoolu na otu na ụbọchị iri na ise, nke gwụsịrị n'ụbọchị 11 nke Ọgọst, 1840.

N’isiokwu bu nke a ụzọ, anyị kọwapụtara nnọchibido e mere Nicomedia site n’afọ 1333 ruo n’afọ 1337, nke Sultan Orhan Gazi (nwa Osman I, onye guzobere Beylik nke Ottoman) wetara n’obodo ahụ mgbe ọ nọchibidoro Nicomedia, obodo dị mkpa nke Alaeze Ukwu Byzantium. Nnọchibido ahụ bụ njedebe nke agha a lụsoro Nicomedia, nke nna ya Osman malitere. Afọ otu narị na iri ise nke Mkpughe isi itoolu, amaokwu iri malitere n’abalị 27 nke Julaị, 1299, ma ebe ọ bụ na ụbọchị ahụ bụ mmalite amụma, e kwesịrị ịrịba akụkọ ihe mere eme metụtara ụbọchị mmalite ahụ ama. Osman I (onye guzobere ezinụlọ ndị eze Ottoman) bụ nna Sultan Orhan Gazi; ọ bụkwa ya nwetara mmeri dị ịrịba ama n’oge mmalite ahụ megide Alaeze Ukwu Byzantium n’abalị 27 nke Julaị, 1299, n’Agha Bapheus, nke a lụrụ na mpaghara Nicomedia, nso obodo Nicomedia, nke bụ isi obodo dị oké mkpa n’akụkọ ihe mere eme nke Rom nakwa nke Byzantium n’oge mbụ ya.

Nna na Ọkpara

N’ụbọchị 27 nke Julaị, 1299, ndị agha Osman meriri otu usuu ndị agha Byzantine nke otu gọvanọ ógbè na-edu. A na-ewere agha ahụ dị ka otu n’ime nnukwu mmeri agha mbụ Osman nwetara n’onwe ya mgbe ọ malitesịrị ime ka ọchịchị ya sie ike na Bithynia (n’ebe ugwu ọdịda anyanwụ nke Anatolia). Ọ bụ nzọụkwụ dị mkpa n’ịgbanwe site n’obere beylik nke ndị Turk (obere alaeze agbụrụ) gaa n’ọchịchị na-enwewanye ike, nke ga-emecha maa ndị Byzantine aka ma merie ókèala ha. Ụbọchị ahụ na-egosi mmalite nke oge uto nke okpukpe Alakụba, nke mesịrị duga n’ịtọ ntọala Alaeze Ukwu Ottoman mgbe Constantinople dara na 1453. Osman ji ndị dike agha ghazi (ndị na-eme mwakpo mberede n’ókèala n’ihi mkpali sitere n’okpukpe Alakụba) rụọ ọrụ, ọ bụkwa mgbe ahụ ka a malitere ịhazi ndị dike agha ghazi nọ n’ókèala ka ha bụrụ usuu ndị agha nwere nhazi ka mma, nke tolitere nke nta nke nta malite n’oge Osman wee ruo n’oge nwa ya nwoke, Orhan. Otu n’ime akụkụ ndị ọzọ dị mkpa nke ihe nketa Osman hapụrụ bụ na o mere ka okpukpe Alakụba nwee ike ijigide ihe onwunwe, n’adịghị ka usoro ịlụ agha nke ndị dike agha ghazi, bụ́ ndị ụzọ ha si awakpo ma gbapụ n’enweghị nhazi na-ahapụụrụ ha nanị ihe nkwata sitere na mmeri ha, ma ọ dịghị mgbe ha nwere ókèala ọ bụla.

N’ụbọchị Julaị 27, 1299, Osman malitere agha n’ógbè Nicomedia, ma afọ iri atọ na anọ ka e mesịrị, nwa ya nwoke malitere nnọchibido afọ anọ megide isi obodo ahụ, Nicomedia. Nna ya nọ na mmalite ya, nwa ya nọ na njedebe ya. Agha ahụ malitere megide ógbè a na-anọchi anya ya dịka Nicomedia ma kwụsị site n’ijide Nicomedia, isi obodo nke ógbè ahụ, bụ Nicomedia. Site n’afọ 1299 ruo 1337 bụ oge afọ iri atọ na asatọ, ma n’amụma, ọnụọgụgụ ahụ bụ “iri atọ na asatọ” na-anọchite anya ibili elu.

Ugbu a, bilienụ, ka m kwuru, gabigakwa n'ofe iyi Zered. Anyị wee gafee iyi Zered. Oge anyị siri na Kadeshbarnea pụta ruo mgbe anyị gafere iyi Zered bụ afọ iri atọ na asatọ; ruo mgbe ọgbọ niile nke ndị ikom agha si n’etiti ogige ahụ laa n’iyi, dịka Onyenwe anyị ṅụụrụ ha iyi. Deuterọnọmi 2:13, 14.

Afọ narị na iri ise ahụ site na Julaị 27, 1299 ruo Julaị 27, 1449 na-anọchi anya oge nke dugara n’ịtọlite Alaeze Ukwu Ottoman nke nsogbu nke abụọ dị na Mkpughe isi nke itoolu. Afọ iri atọ na asatọ nke mmeri na-aga n’ihu nke Nicomedia malitere site n’aka nna (Osman) ma kwụsị n’aka nwa ya nwoke (Orhan). Oge ahụ na-egosi nzọụkwụ mbụ nke ịrị elu na-aga n’ihu site n’isi ọchịchị ebo ruo n’alaeze ukwu.

Afọ otu narị na iri ise ahụ, site na Julaị 27, 1299, ruo na Julaị 27, 1449, gụnyere nnọchibido were afọ anọ nke na-egosi njedebe nke afọ iri atọ na asatọ ahụ. Ọ bụ Osman, bụ́ nna, malitere imeri Nicomedia, e wee mezue mmeri ahụ site na nnọchibido were afọ anọ, site na 1333 ruo na 1337—nnọchibido nke nwa Osman mere.

Mgbe otu narị afọ na iri ise ahụ gwụsịrị n’abalị 27 nke Julaị, 1449, eze ukwu nke Byzantium, Constantine nke iri na otu, ma ọ bụ Constantine ikpeazụ nke Rom nke Ọwụwa Anyanwụ, rịọrọ ndị Turk ikike ịrị n’ocheeze. Afọ anọ gafere site n’ụbọchị ahụ ruo mgbe e meriri Constantinople. Afọ anọ ahụ jedebere ná nnọchibido nke Constantinople, Constantine ikpeazụ ahụ nwụkwara n’oge nnọchibido ahụ. E ji afọ iri atọ na asatọ mbụ nke amụma otu narị afọ na iri ise ahụ, bụ́ nke jedebere ná nnọchibido were afọ anọ, nọchite anya ịrị elu nke okpukpe Alakụba. Mgbe otu narị afọ na iri ise ahụ gwụsịrị, okpukpe Alakụba arịgoola elu ruo n’ókè nke na ike ndị Turk nwere n’oge ahụ wedara Rom nke Ọwụwa Anyanwụ n’ala. Afọ anọ mgbe mmechuihu nke Julaị 27, 1449 gasịrị, ya bụ n’afọ 1453, e ji nnọchibido weghara Constantinople. Nnọchibido kara njedebe nke afọ iri atọ na asatọ mbụ ahụ akara, nnọchibido kakwara nguzobe nke Alaeze Ukwu Ottoman akara.

38 na 40

Ọnụọgụ iri atọ na asatọ, dị ka ihe nnọchianya nke Mozis kọwara n’akwụkwọ Diuterọnọmi, na-anọchite anya afọ iri atọ na asatọ ikpeazụ nke ikpe ahụ bụ́ ịwagharị n’ọzara ruo afọ iri anọ. N’ihi ya, ọnụọgụ iri atọ na asatọ, dị ka ihe nnọchianya, nwere njikọ na ọnụọgụ iri anọ. Osman weghaara ókèala Nicomedia n’abalị 27 nke ọnwa Julaị, 1299, afọ iri atọ na asatọ ka e mesịrị, nwa ya nwoke weghaara isi obodo nke ókèala ahụ. A na-akpọ ma ókèala ahụ ma isi obodo ya Nicomedia. Ndị ọkọ akụkọ ihe mere eme na-akọwa agha a dị ka nzọụkwụ mbụ n’ime nzọụkwụ ‘abụọ’ na-egosi mmalite kpọmkwem nke ịrị elu Alaeze Ukwu Ottoman. Nzọụkwụ nke abụọ akụkọ ihe mere eme na-akọwapụta bụ agha Nicaea nke afọ 1301. N’ebe ahụ, nna ahụ bụ́ Osman weghaara ókèala a na-akpọ Nicaea, na 1331, afọ iri atọ ka e mesịrị, nwa ya nwoke weghaara isi obodo ahụ a na-akpọ Nicaea, bụ́ obodo bụbu isi obodo Rom.

N’ihe gbasara afọ 1299 na agha Nicomedia dị ka nzọụkwụ mbụ n’ime nzọụkwụ abụọ ahụ, nzọụkwụ nke abụọ bịara afọ abụọ ka e mesịrị, n’afọ 1301. Afọ 1299 bụ ihe nnọchianya nke iri atọ na asatọ, afọ abụọ ka e mesịrị (iri anọ), nna ahụ na-eweghara ókèala Nicaea. A na-anọchite anya mmekọrịta nke iri atọ na asatọ na iri anọ n’ibilite Izrel oge ochie iji weghara ala e kwere ná nkwa n’ụbọchị Julaị 27, 1299, nakwa n’afọ 1301. Ihe e ji mara nzọụkwụ abụọ mbụ ahụ nke ịrị elu Islam bụ mkpọsa agha ndị na-amalite mgbe nna ahụ na-emeri ókèala ahụ ma na-agwụ mgbe nwa nwoke ahụ na-emeri isi obodo ókèala ahụ. Mgbe isi obodo abụọ ahụ dara, ha dara n’oge nnọchibido. Nke ọ bụla n’ime isi obodo abụọ ahụ bụbu isi obodo Rom nke Ọwụwa Anyanwụ.

Ụbọchị 27 Julaị, 1299, na afọ 1301 na-eru ná njedebe ha n’ụbọchị 11 Ọgọst, 1840, na-anọchi anya akụkọ ihe mere eme nke afọ 1838, mgbe Litch bipụtara echiche ya na ihe o buru n’amụma na nke mbụ ya banyere amụma afọ narị atọ na iri itoolu na otu na ụbọchị iri na ise ahụ, nke ga-emecha mezuo n’ụbọchị 11 Ọgọst, 1840. Nzọụkwụ abụọ ndị na-eso Miller ji bilie bụ afọ 1838 na 1840.

“N’afọ 1840 mmezu ọzọ dị ịrịba ama nke amụma kpaliri mmasị sara mbara. Afọ abụọ tupu nke ahụ, Josiah Litch, otu n’ime ndị ozi kacha pụta ìhè na-ekwusa ọbịbịa nke abụọ ahụ, bipụtara nkọwa nke Mkpughe 9, na-ebu amụma ọdịda nke Alaeze Ukwu Ottoman. Dị ka ngụkọ ya si dị, a ga-akwatu ọchịchị a ‘n’afọ nke Onye-nwe-ayi 1840, n’otu oge n’ime ọnwa Ọgọst;’ ma nanị ụbọchị ole na ole tupu mmezu ya, o dere, sị: ‘Ọ bụrụ na a kwe ka oge mbụ ahụ, afọ 150, emezuola kpọmkwem tupu Deacozes arịgo n’ocheeze site n’ikikere ndị Turk, nakwa na afọ 391 na ụbọchị iri na ise ahụ malitere na njedebe nke oge mbụ ahụ, ọ ga-agwụ n’ụbọchị nke 11 nke Ọgọst, 1840, mgbe a pụrụ ịtụ anya na a ga-agbajikwa ike Ottoman dị na Constantinople. Ma nke a, ekwere m, ka a ga-achọpụta na ọ bụ eziokwu.’—Josiah Litch, in Signs of the Times, and Expositor of Prophecy, August 1, 1840.

“N’oge ahụ kpọmkwem e kwuru, Turkey, site n’aka ndị nnọchianya ya, nabatara nchebe nke ike ndị mmekọ nke Europe, wee si otú a debe onwe ya n’okpuru nchịkwa nke mba ndị Kraịst. Ihe omume ahụ mezuru amụma ahụ kpọmkwem. Mgbe a bịara mara ya, ìgwè mmadụ buru ibu kwenyesiri ike n’izi ezi nke ụkpụrụ nkọwa amụma nke Miller na ndị ya na ha jikọrọ aka nabatara, e wee nye nnukwu mkpali dị ịtụnanya nye mmegharị ọbịbịa ahụ. Ndị nwoke nwere ọmụmụ na ọnọdụ dị elu sonyekwara Miller, ma n’ikwusa ma n’ibipụta echiche ya, site n’afọ 1840 ruo 1844 ọrụ ahụ gbasara ngwa ngwa.” The Great Controversy, 334, 335.

Amụma Litch nke ’38 na ọhụụ ya e degharịrị nke ’40 gụnyere nkwupụta ikpeazụ ya, nke o dere n’ụbọchị Ọgọst 1, ụbọchị iri tupu amụma ahụ e meziri. Ọ bụ mmezu nke amụma ahụ mere ka ụwa kwenye banyere ezi usoro amụma Akwụkwọ Nsọ. Afọ iri atọ na asatọ ahụ nke kara mbilite nke Izrel oge ochie gụnyere afọ abụọ ahụ site n’ịgafe Osimiri Uhie ruo n’nnupụisi mbụ ahụ na Kadesh.

N’ihi na ndị ikom ahụ niile hụrụ ebube m, na ọrụ ebube m ndị m mere n’Ijipt na n’ọzara, ma nwalee m ugbu a ugboro iri a, ma ghara ige olu m ntị; N’eziokwu, ha agaghị ahụ ala ahụ nke m ṅụrụ iyi nye nna ha ochie, ọ dịghịkwa onye ọbụla n’ime ndị kpasuru m iwe ga-ahụ ya. Ọnụ Ọgụgụ 14:22, 23.

A na-akọwa nnupụisi ahụ dịka ule ikpeazụ n’ime ule iri. Oge ule afọ abụọ nke ule iri, tinyere afọ iri atọ na asatọ n’ọzara, nọchiri anya afọ 1838 na 1840, ma afọ 1840 gụnyere oge ụbọchị iri.

Mbido nke ịrị elu nke Islam n’okpuru Osman n’ụbọchị Julaị 27, 1299 malitere oge afọ iri atọ na asatọ nke na-ejedebe n’ime nnọchibido afọ anọ n’afọ 1337. Julaị 27, 1299 bụ nke mbụ n’ime nzọụkwụ abụọ ndị ndị na-ede akụkọ ihe mere eme na-akọwapụta dịka ebe mbido ịrị elu nke Alaeze Ukwu Ottoman, ma nzọụkwụ nke abụọ bụ 1301. Nzọụkwụ abụọ ahụ nke ọgụ Nicomedia na Nicaea n’afọ 1299 na 1301 na-anọchi anya 1838 na 1840. Mbido amụma ahụ na-egosi njedebe ya.

Nicomedia na Nicaea abụọ bụbu isi obodo Rome nke Ọwụwa Anyanwụ ruo oge ụfọdụ n’akụkọ ihe mere eme nke ọ bụla n’ime ha. N’ezie, Constantinople mechara ghọọ isi obodo nke Ọwụwa Anyanwụ n’afọ 330, ọ nọgidekwara otú ahụ ruo n’afọ 1453. Nicomedia na Nicaea bụ ihe nnọchianya nke ọdịda Constantinople; ha niile dara n’ihi nnọchibido ndị Alakụba mere, bụ́ nke gosiri njedebe nke mkpọsa agha ebe okpukpe Alakụba buru ụzọ weghara ọchịchị ókèala ahụ ma mesịa weghara isi obodo ahụ.

Nnọchibido mbụ ahụ nke were afọ anọ, site na 1333 ruo 1337, na-anọchi anya afọ anọ ahụ site na 1449 ruo 1453, mgbe amụma ahụ bịara ná njedebe. Mgbe afọ narị atọ na iri itoolu na otu na ụbọchị iri na ise gasịrị, a na-egbochi Alakụba ka ndị na-eso Miller ‘na-ebili’ n'okpuru ike amụma nke e gosipụtara ná njirimara ‘iri atọ na asatọ na iri anọ’, dị ka e gosipụtara n'akụkọ ihe mere eme nke alfa nke Julaị 27, 1299, na Julaị 27, 1449. E ji akara ọnụọgụgụ, nke e wuru site na mmekọrịta dị n'etiti ọnụọgụgụ 38 na 40, nọchite anya mbilite Alakụba na mbilite ndị ozi Chineke nke oge ikpeazụ.

N’Isi nke iri atọ na asaa nke Ezikiel, Islam bụ ozi nke ifufe ọwụwa anyanwụ nke a na-ekuru n’elu ọkpụkpụ akọrọ ndị nwụrụ anwụ, ka ha wee bilie guzo dịka ndị agha dị ike. Mgbe ozi Ezikiel rutere, ibili ahụ na-amalite, dịka o mere n’akụkọ ihe mere eme nke ndị Millerite nke 1838 na 1840. Ozi ahụ rutere na 9/11, ma n’iwu Ụka banyere Sọnde nke na-abịa n’oge adịghị anya, ọkpụkpụ ndị ahụ na-ebili guzo dịka ndị agha dị ike. Iwelite ndị agha Chineke dịka chọọchị mmeri n’ụbọchị ikpeazụ ka e ji 1838 na 1840 nọchite anya ya. 9/11 ruo n’iwu Sọnde ka e ji 1840 ruo 1844 nọchite anya ya, ma ọ na-anọchikwa anya oge ahụ site na Disemba 31, 2023 ruo n’ọkụ bọọlụ nke Nashville.

Rom nke Ọwụwa Anyanwụ

Oge site na mgbe Constantine nke Mbụ (Onye Ukwu) kewara alaeze ukwu ahụ ruo n’oge Constantine ikpeazụ na-anọchi anya akụkọ ihe mere eme e buru n’amụma banyere Rom nke Ọwụwa Anyanwụ. N’ihi ya, ihe e ji kaa oge amụma ahụ akara bụ nna na nwa nwoke n’amụma ma ọ bụ n’ihe nnọchianya, dị ka aha ha si gosi, ọ bụ ezie na Constantine nke Iri na Otu abụghị onye sitere kpọmkwem n’agbụrụ Constantine Onye Ukwu. A na-egosikwa Constantine nke mbụ na nke ikpeazụ n’amụma dị ka ihe nnọchianya alfa na omega; nna ahụ (alfa) họọrọ Constantinople ka ọ bụrụ isi obodo, nwa nwoke ahụ (omega) wee nwụọ n’oge nnọchibido ahụ mgbe Constantinople kwụsịrị ịbụ isi obodo. E ji Constantine nke mbụ na nke ikpeazụ kaa oge amụma nke Rom nke Ọwụwa Anyanwụ akara. Oge afọ 150 nke malitere n’abalị 27 nke ọnwa Julaị, 1299, gụnyere oge afọ 38 ma na-ejedebe na nnọchibido nke were afọ 4. Nnọchibido ahụ bụ ihe nnọchianya nke oge site n’afọ 1449 ruo n’afọ 1453. Mkpọsa agha nke Nicomedia malitere site n’imeri otu ókèala ma jedebe site n’imeri isi obodo ókèala ahụ. Dị ka ọ dị n’ihe banyere Constantine nke mbụ na nke ikpeazụ, imeri Nicomedia malitere n’aka nna (onye mbụ) wee jedebe n’aka nwa nwoke (onye ikpeazụ).

Afọ anọ

Mgbochi afọ anọ n’oge mbido nke otu narị afọ iri ise ahụ nke duru ruo n’afọ anọ site n’ime ka Constantine nke ikpeazụ daa n’ala n’afọ 1449 ruo n’afọ 1453, mgbe a gbara Constantinople gburugburu wee merie ya. Amụma oge nke ahụhụ nke abụọ, nke na-anọchi anya narị afọ atọ na iri itoolu na otu na ụbọchị iri na ise, malitere na July 27, 1449, ọ kwụsịrịkwa na August 11, 1840. Ụbọchị ahụ na-akara mmalite nke oge afọ anọ nke Sister White kpọrọ ngosipụta dị ebube nke ike Chineke.

“Mmụọ-ozi ahụ nke na-ejikọta onwe ya n’ikwusa ozi nke mmụọ-ozi nke atọ ga-eme ka ụwa dum nwuo site n’ebube ya. A na-ebu amụma ebe a banyere ọrụ nke ga-eru ụwa nile ma bụrụ nke ike ya na-apụtachaghị mbụ. Mmeghe nke afọ 1840–44 bụ ngosipụta dị ebube nke ike Chineke; e buuru ozi nke mmụọ-ozi mbụ ruo n’ọdụ ọrụ ozioma ọ bụla n’ụwa, ma n’ụfọdụ mba e nwere oke mmasị n’okpukpe nke kachasị ukwuu a hụworo n’ala ọ bụla kemgbe Ndozigharị nke narị afọ nke iri na isii; ma ihe ndị a ga-erughị nnukwu mmegharị ahụ dị ike nke ga-eme n’okpuru ịdọ aka ná ntị ikpeazụ nke mmụọ-ozi nke atọ.” The Great Controversy, 611.

E jidere Islam n’August 11, 1840, ma e nwere oge afọ anọ nke kwekọrọ ma na mwụsa nke Mmụọ Nsọ n’oge Pentikọst, ma na mbilite-nsọda nke mmụọ ozi ahụ dị ike nke Mkpughe iri na asatọ, mgbe Islam nke ahụhụ nke atọ tiri “nnukwu ụlọ” nke New York na 9/11. 9/11 na-akara mmalite oge mmechi-aka nke otu narị na iri anọ na puku anọ. Mmechi-aka ahụ bụ oge dịrị n’oge, ma njedebe nke oge mmechi-aka ahụ nwere àgwà ndị e ji amata mmalite nke oge ahụ. Mgbe Kraịst rịdatara na 9/11, ọ nọchiri anya Maịkel na-arịdata ibili ndị àmà abụọ ahụ n’ọnwụ na December 31, 2023, mgbe oge ikpeazụ nke mmechi-aka ahụ bidoro.

Mkpisi-igodo ahụ, nke bụ agha Ninive, na-anọchi anya ntọhapụ dị iche iche nke Islam, ndị ga-ebuda ọdịda Rom nke ọwụwa anyanwụ ruo n’afọ 1453. N’ime otu narị afọ na afọ iri ise nke “ọnwa ise” nke amaokwu nke iri, mmalite ya na njedebe ya kwa nwere oge nke afọ anọ. Oge abụọ ahụ nke afọ anọ jikọtara ya na mmechi nke afọ narị atọ na iri itoolu na otu na ụbọchị iri na ise, nke kara akara oge nke afọ anọ site n’afọ 1840 ruo 1844 mgbe Kraịst ga-eji ebube Ya mee ka “ụwa dum” nwuo ìhè. N’afọ 1844, oge amụma kwụsịrị itinye n’ọrụ, n’ihi na oge agaghị adịkwa, “ọzọ.”

Ọṅụrụ iyi site n’aha Onye ahụ nke dị ndụ ruo mgbe ebighị ebi na ebighị ebi, Onye kere eluigwe, na ihe ndị dị n’ime ya, na ụwa, na ihe ndị dị n’ime ya, na oké osimiri, na ihe ndị dị n’ime ya, na oge agakwaghị adị. Mkpughe 10:6.

1333 ruo 1337, 1449 ruo 1453, 1840 ruo 1844

Ahịrị atọ ahụ nke oge afọ anọ dabara na oge nke ịkpọchi-akara site na 9/11 ruo n’iwu ụbọchị Sọnde, ha na-adabakwa kwa na fraktal nke 9/11 ruo n’iwu ụbọchị Sọnde nke a na-anọchi anya ya site na Disemba 31, 2023 ruo mgbe a ga-ahapụ Islam ọzọ ka o wetara bọl ọkụ nke Nashville.

Fraktal amụma nke si na Disemba 31, 2023, ruo n’oge bọọlụ ọkụ nke Nashville bụ nke e jirila oge amụma atọ, nke ọ bụla dị afọ anọ, mee ihe atụ; oge atọ ahụ niile kwekọrọ n’oge ịka akara site na 9/11 ruo n’iwu Sọnde. Ya mere, ndị àmà anọ na-egosi kpọmkwem akụkọ ihe mere eme site na Disemba 31, 2023, ruo na mwakpo e mere na Nashville, ọ bụkwa agha Nineveh bụ “igodo” maka onye ọ bụla n’ime ndị àmà a. 1333, 1449, 1840 na 9/11 bụcha oge mgbanwe—“igodo.”

“E nwere nkuzi a ga-amụta site n’akụkọ ihe mere eme nke oge gara aga; a na-akpọkwa ntị n’ihe ndị a, ka mmadụ nile wee ghọta na Chineke na-arụ ọrụ ugbu a n’otu ahịrị ahụ O si arụ ọrụ mgbe niile. A na-ahụ aka Ya n’ọrụ Ya na n’etiti mba dị iche iche ugbu a, otu ahụ ka a na-ahụla ya kemgbe ekwusara Adam ozi-ọma na mbụ n’Ogige Iden.

“E nwere oge ụfọdụ bụ isi ntụgharị n’akụkọ ihe mere eme nke mba dị iche iche na nke ụka. N’ime nduzi nlekọta Chineke, mgbe nsogbu ndị a dị iche iche rutere, a na-enye ìhè nke oge ahụ. Ọ bụrụ na a nabata ya, e nwere ọganihu ime mmụọ; ma ọ bụrụ na a jụ ya, mbelata ime mmụọ na mbibi dị ka nke ụgbọ mmiri na-esote. Onyenwe anyị n’Okwu Ya ekpughela ọrụ ọgụ na-aga n’ihu nke ozi ọma dịka e si arụ ya n’oge gara aga, nakwa dịka a ga-esi arụ ya n’ọdịnihu, ọbụna ruo n’agha ikpeazụ ahụ, mgbe ndị nnọchiteanya Setan ga-eme mmegharị ebube ikpeazụ ha.” Bible Echo, August 26, 1895.

Nikomedia

Mgbe Diocletian ghọchara eze ukwu n’afọ 284, ọ họpụtara Nicomedia n’afọ 293 ka ọ bụrụ isi obodo ọwụwa anyanwụ nke Alaeze Ukwu Rom, mgbe ọ kewara alaeze ukwu ahụ n’ụzọ iwu kwadoro ka ọ bụrụ akụkụ Ọwụwa Anyanwụ na akụkụ Ọdịda Anyanwụ, wee guzobe usoro ọchịchị Tetrarchy. Nicomedia bụ isi obodo kacha mkpa n’ihe gbasara nchịkwa na ọrụ agha n’Ọwụwa Anyanwụ ruo ọtụtụ iri afọ. Constantine Onye Ukwu ji ya mee ebe mgbakwasị ụkwụ tupu o kpebie iwu isi obodo ọhụrụ na Byzantium dị nso (nke ọ gụgharịrị aha ya Constantinople n’afọ 330). Ọbụna mgbe Constantinople ghọrọ isi obodo kacha mkpa, Nicomedia nọgidere bụrụ obodo etiti dị mkpa n’ógbè ahụ, nke nwere ọnọdụ bara uru n’ụsọ ọwụwa anyanwụ nke Oké Osimiri Marmara. Ya mere, ọ bụ ezie na ọ bụghị isi obodo na-adịgide adịgide dị ka Rom ma ọ bụ Constantinople, a họpụtara Nicomedia n’ụzọ gọọmenti kwadoro ka ọ bụrụ isi obodo ọwụwa anyanwụ n’oge mgbanwe dị mkpa n’akụkọ ihe mere eme nke Rom. Na mmalite afọ otu narị na iri ise ahụ, a na-emeri otu isi obodo Rom nke Ọwụwa Anyanwụ, ná ngwụcha ha kwa, a na-emeri otu isi obodo Rom nke Ọwụwa Anyanwụ. Mmeri abụọ ahụ gụnyere nnọchibido.

Diokletian

Eze Ukwu Diocletian mere Nicomedia ka ọ bụrụ isi obodo ọwụwa anyanwụ nke Alaeze Ukwu Rom n’ụzọ iwu kwadoro mgbe o tinyere usoro Tetrarchy n’ọrụ n’afọ 293. N’usoro Tetrarchy ahụ, e kewara alaeze ukwu ahụ gaa na ngalaba ọdịda anyanwụ na ngalaba ọwụwa anyanwụ, nke ọ bụla n’ime ha nwekwara otu eze ukwu nọ n’ọkwa dị elu (Augustus) na otu eze ukwu nọ n’ọkwa dị ala (Caesar), iji mejupụta ọnụ ọgụgụ anọ nke okwu ‘tetrarchy’ na-anọchi anya ya.

Alfa na Omega

Diocletian bu akara omega nke ụka Smirna, Nero kwa bụ akara alpha. Constantine Ukwu bu akara alpha nke ụka Pegamos, Justinian kwa bụ akara omega.

Nkewa ‘n’iwu’ nke Rom n’ọwụwa anyanwụ na ọdịda anyanwụ (nke na-adịgideghị) bụ ọrụ Diocletian mezuru, ma nkewa amụma nke Rom n’ọwụwa anyanwụ na ọdịda anyanwụ bụ ọrụ Constantine mezuru. N’ime akụkọ ihe mere eme nke ụka ihe nnọchianya nke abụọ nke mkpagbu, nke Smyrna nọchiri anya ya, e kewara Rom n’iwu n’ọwụwa anyanwụ na ọdịda anyanwụ; ma n’ime akụkọ ihe mere eme nke ụka ihe nnọchianya nke atọ nke ime nkwekọrịta, nke Pergamos nọchiri anya ya, e kewara Rom n’amụma n’ọwụwa anyanwụ na ọdịda anyanwụ. 293 bụ alfa, 330 bụkwa omega; ma n’ụbọchị Mee 11, 330, Constantine Ukwu raara Constantinople nye dịka isi obodo nke Alaeze Ukwu ahụ.

Nkewa Diocletian mere site n’iwu n’afọ 293 kụdara n’ihi agha obodo sochirinụ, bụ́ nke gara n’ihu ruo mgbe e nyere Iwu Milan n’afọ 313. Mgbe e nyere Iwu Milan, nke mere ka Iso Ụzọ Kraịst bụrụ ihe iwu kwadoro ma kwụsịkwa Ọchịchị Ndị Anọ n’ezie, usoro nke ndị ọchịchị anọ na-arụkọ ọrụ ọnụ kụdara wee ghọọ mgba dị n’etiti ike ọchịchị abụọ bụ isi (Constantine n’Ọdịda Anyanwụ na Licinius n’Ọwụwa Anyanwụ). Nkewa ahụ e mere site n’iwu, nke butere ọdịda, na-anọchi anya oge afọ iri abụọ site n’otu nkewa ruo na nke ọzọ, nkewa abụọ ahụ mekwara ka usoro ahụ daa.

Ụka nke Smaina malitere na Nero n’afọ 64, mgbe Nero jiri nnukwu ọkụ nke Rom mee ihe iji kpagbuo ndị Kraịst, ndị Nero boro ebubo na ha malitere ọkụ ahụ. Nero na-akara mmalite nke mkpagbu, ma bụrụkwa ihe nnọchianya nke mkpagbu ikpeazụ nke ụbọchị ikpeazụ. Mkpagbu ikpeazụ ahụ na-aga n’ihu ruo n’imechi oge amara, mgbe ike papal ga-abịa na njedebe ya, n’enweghị onye ga-enyere ya aka. N’ihi ya, oge mbụ nke mkpagbu malitere site n’ịkụ Rom ọkụ, mkpagbu ikpeazụ kwa na-ejedebe site n’ịkụ Rom ọkụ.

Ma mpi iri ahụ ị hụrụ n’elu anụ ọhịa ahụ, ndị a ga-akpọ nwanyị akwụna ahụ asị, ha ga-emekwa ka ọ bụrụ ihe tọgbọrọ n’efu na nke gba ọtọ, ha ga-erikwa anụ ahụ ya, ma were ọkụ kpọọ ya ọkụ. Mkpughe 17:16.

Nzukọ ụka Smyrna malitere n’oge Nero n’afọ 64, mgbe Nero ji nnukwu ọkụ gbara na Rome mee ihe iji kpagbuo Ndị Kraịst, ndị Nero boro ebubo na ha mụnyere ọkụ ahụ. Afọ narị abụọ na iri ise ka e mesịrị, ọ bịara ná njedebe n’afọ 313 site n’Iwu Milan. “Iwu” ahụ bụ njedebe nke oge afọ iri abụọ nke malitere site ná nkewa Diocletian ji iwu mee, ọ bụkwa njedebe nke afọ narị abụọ na iri ise nke Smyrna nke malitere n’oge Nero. Afọ narị abụọ na iri ise nke mkpagbu, bụ́ ndị nzukọ ụka Smyrna na Nero nọchiri anya ha, gụnyere afọ iri nke mkpagbu kasị njọ nke Diocletian kpatara. Afọ iri ahụ nke mkpagbu bụ ọkara ikpeazụ nke oge afọ iri abụọ nke Diocletian, nke malitere mgbe o ji iwu kewaa alaeze ukwu ahụ n’afọ 293. Site ná nkewa Diocletian ji iwu kewaa alaeze ukwu ahụ ka ọ bụrụ mpaghara ọwụwa anyanwụ na mpaghara ọdịda anyanwụ n’afọ 293 ka oge afọ iri abụọ malitere, bụ́ nke nwere oge abụọ, nke ọ bụla n’ime ha dị afọ iri.

Diocletian kewara alaeze ukwu ahụ n’ụzọ iwu kwadoro ka ọ bụrụ akụkụ ọwụwa anyanwụ na akụkụ ọdịda anyanwụ, nke a wee bụrụ ihe nnọchianya nke nkewa ahụ e buru n’amụma nke Constantine mezuru. Nkewa Diocletian mere bụ nke ọwụwa anyanwụ na ọdịda anyanwụ, ma ọ gụnyere ndị ọchịchị abụọ n’ọwụwa anyanwụ na ndị ọchịchị abụọ n’ọdịda anyanwụ. Otu onye ọchịchị bụ isi na otu onye ọchịchị nọ n’ọkwa nke abụọ maka mpaghara nke ọ bụla. N’ụbọchị 24 nke Febrụwarị, 303, Diocletian wepụtara nke mbụ n’ime ọtụtụ ‘iwu’ megide Ndị Kraịst, nke kara mmalite nke Oké Mkpagbu ahụ (nke a na-akpọkwa Mkpagbu Diocletian), bụ́ mkpagbu kasị njọ nakwa nke kasị gbasaa megide Ndị Kraịst n’Alaeze Ukwu Rom.

Deekwaara mmụọ ozi nke chọọchị dị na Smyrna, sị; Ihe ndị a ka onye mbụ na onye ikpeazụ, onye nwụrụ anwụ ma dị ndụ, na-ekwu; Amaara m ọrụ gị, na mkpagbu gị, na ịda ogbenye gị, (ma ị bụ ọgaranya) amakwaara m nkwulu nke ndị na-asị na ha bụ ndị Juu, ma ha abụghị, kama ha bụ ụlọ nzukọ Setan. Atụla egwu ahụhụ ọ bụla ị gaje ịta: lee, ekwensu ga-atụba ụfọdụ n’ime unu n’ụlọ mkpọrọ, ka e wee nwalee unu; unu ga-enwekwa mkpagbu ụbọchị iri: kwesị ntụkwasị obi ruo ọnwụ, m ga-enyekwa gị okpueze nke ndụ. Onye nwere ntị, ya nụrụ ihe Mmụọ na-agwa chọọchị dị iche iche; ọnwụ nke abụọ agaghị emerụ onye na-emeri ahụ. Mkpughe 2:8–11.

Mkpagbu Ukwu ahụ gara n’ihu n’okpuru ọchịchị ndị nọchiri Diocletian (karịsịa Galerius) ruo n’afọ 313, mgbe ọ kwụsịrị site n’Iwu Milan. Nero bụ ihe nnọchianya alfa nke mkpagbu, nke buru ụzọ see onyinyo Diocletian dị ka mkpagbu omega nke oge amụma nke chọọchị Smyrna nọchiri anya ya. Mkpagbu ahụ bịara ná njedebe site n’alụmdi na nwunye e mere maka ndọrọ ndọrọ ọchịchị na nkwekọrịta dị n’etiti Constantine nke ọdịda anyanwụ na Licinius nke ọwụwa anyanwụ. N’ọnwa Febụwarị n’afọ 313, Constantine na Licinius zukọrọ na Milan ma wepụta Iwu Milan, nke kwadoro ka a na-anabata Ndị Kraịst (na ndị ọzọ) n’ihe gbasara okpukpe n’alaeze ukwu ahụ dum. Iji mee ka njikọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ha sikwuo ike, Licinius lụrụ Constantia (nwanne nwaanyị Constantine nke ha abụọ nwere naanị otu nne ma ọ bụ otu nna) n’oge nzukọ a ma ọ bụ n’oge dị ya nso. Alụmdi na nwunye a bụ ezigbo ihe atụ nke njikọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ndị Rom—ọ mere ka nkwekọrịta dị n’etiti ndị eze ukwu abụọ ahụ zuo oke ma nyere aka mee ka alaeze ukwu ahụ kwụsie ike ruo nwa oge mgbe ọtụtụ afọ nke agha obodo gasịrị. Njikọ ahụ adịteghị aka. Constantine na Licinius mechara buso ibe ha agha, Constantine wee merie Licinius n’afọ 324, ghọọ onye naanị ya na-achị.

Site n’oge Nero ruo n’oge Constantine, oge amụma Smyrna nke were afọ narị abụọ na iri ise mezuru, ma n’afọ 313, chọọchị Pergamos, bụ́ chọọchị na-emebi ụkpụrụ, malitere, wee jedebe na chọọchị Thyatira n’afọ 538. Afọ narị abụọ na iri ise nke Smyrna nọchiri anya oge mkpagbu, na n’ọgwụgwụ oge ahụ dum, mkpagbu Diocletian mezuru “ụbọchị iri” (afọ iri) nke Mkpughe, ebe oge mkpagbu kasị njọ na-anọchi anya fraktal nke oge ahụ dum. Afọ iri ahụ bụ fraktal nke afọ narị abụọ na iri ise ahụ. Afọ iri ndị ahụ na-anọchi anya omega nke mkpagbu Nero, na n’ọgwụgwụ ha, e nwere nkewa omega nke alaeze ukwu ahụ ka ọ bụrụ akụkụ ọwụwa anyanwụ na akụkụ ọdịda anyanwụ.

Alụmdi na Nwunye na Ịgba Alụkwaghịm

Smeena malitere n’ọkụ a gbara Rome n’afọ 64, ọ kwụsịrịkwa afọ narị abụọ na iri ise ka e mesịrị, n’afọ 313, site na Iwu Milan na alụmdi na nwunye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ọwụwa anyanwụ na ọdịda anyanwụ. Fractal afọ iri nke mkpagbu malitere n’afọ 303, ọ kwụsịrịkwa n’afọ 313 site na Iwu Milan na alụmdi na nwunye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ọwụwa anyanwụ na ọdịda anyanwụ. Afọ iri abụọ ahụ nke malitere site na nkewa iwu kwadoro nke ọwụwa anyanwụ na ọdịda anyanwụ n’afọ 293 site n’aka Diocletian kwụsịrị n’afọ 313 site na alụmdi na nwunye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ọwụwa anyanwụ na ọdịda anyanwụ. Nkwekọrịta alụmdi na nwunye nke afọ 313 n’etiti ọwụwa anyanwụ na ọdịda anyanwụ kwụsịrị site na ịgba alụkwaghịm nke afọ 324, mgbe Constantine meriri Licinius nke ọwụwa anyanwụ ma bụrụ naanị onye na-achị Rome. Ịgba alụkwaghịm amụma nke afọ 324 bịara afọ atọ mgbe iwu mbụ nke ụbọchị Sọnde gasịrị n’afọ 321.

Afọ iri na asaa site n’afọ 313 ruo n’afọ 330 na-egosi alụmdi na nwunye nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na njedebe nke mkpagbu nke Smyrna na Nero na-anọchite anya ya, nakwa mmalite nke chọọchị na-emebi ụkpụrụ ya, nke Pergamos na-anọchite anya ya. Ihe sochiri mmalite nke Pergamos n’afọ 313 n’oge alụmdi na nwunye ahụ bụ mmalite nke mkpagbu ahụ nke malitere mgbe e tiri iwu Sọnde nke mbụ n’afọ 321. Ihe sochiri nke ahụ bụ ịgba alụkwaghịm nke amụma n’afọ 324, nke jikọtara ọwụwa anyanwụ na ọdịda anyanwụ ka ha bụrụ otu alaeze ukwu n’okpuru ọchịchị Constantine. Afọ isii ka nke ahụ gasịrị, n’afọ 330, e megharịrị nkewa ahụ n’ọwụwa anyanwụ na ọdịda anyanwụ n’ụzọ amụma. Afọ iri na asaa ahụ na-anọchite anya oge alfa nke chọọchị Pergamos nke ga-aga n’ihu ruo mgbe chọọchị Thyatira ga-abata n’akụkọ ihe mere eme nke amụma n’afọ 538. Oge alfa ahụ ga-anọchite anya akụkọ ihe mere eme nke omega ná ngwụcha oge site n’afọ 330 ruo n’afọ 538. Akụkọ ihe mere eme nke omega nke Pergamos na-anọchite anya oge nke afọ 496, 508 na 533.

Afọ Iri na Asaa

Ptolemi nke agha Raphia chịrị “afọ iri na asaa,” ma e nwekwara “afọ iri na asaa” n’etiti agha Raphia na agha Panium. Afọ iri na asaa ndị ahụ na-adakọ n’ụzọ nnọchianya na afọ iri na asaa site na 313 ruo 330. Afọ narị abụọ na iri ise nke Nero nke Smaina dugara n’afọ iri na asaa mbụ nke ụka Pẹgamọs, ma jikọọkwa na afọ narị abụọ na iri ise ahụ nke malitere n’iwu nke atọ na 457 BC, ebe mmalite nke afọ 2300 nke Daniel asatọ na amaokwu nke iri na anọ, nke bụ ntọala na ogidi etiti nke Adventizim. Ndị àmà abụọ nke afọ narị abụọ na iri ise na-adakọ na afọ narị abụọ na iri ise nke alaeze nke isii nke amụma Akwụkwọ Nsọ, nke malitere na 1776 ma na-akwụsị n’afọ a, 2026.

Ndị ọsụ ụzọ nke Adventism ahụghị ma ọ bụ ghọta afọ iri na asaa ahụ nke 313 ruo 330, n’ihi na n’afọ 1844 ha aghọtabeghị ọbụna okwu gbasara Sabbath nke ụbọchị nke asaa ma ọ bụ ụbọchị anyanwụ. Ma ha matara afọ narị otu na iri ise ahụ nke amaokwu nke iri nke Mkpughe itoolu, ọ ghọkwara ebe mmalite nke oge nke dugara n’afọ narị atọ na iri itoolu na otu na ụbọchị iri na ise nke kwụsịrị n’August 11, 1840. Nghọta ahụ mụtara ngosipụta dị ike nke “ike Chineke.”

Ndị ọsụ ụzọ ahụ amataghị oge nke abụọ dị afọ otu narị na iri ise na Mkpughe isi itoolu. Nghọta ha nke bụ isi na-anọchi anya ntọala e wukwasịrị “ìhè ọhụrụ” nke Mkpughe isi itoolu. Ọ bụ “mkpịsị ugodi” nke agha Ninive na-emeghe ìhè ahụ. “Mkpịsị ugodi” ahụ na-eme ka onye na-amụ amụma nwee ike ịmata alaeze niile dị n’amụma Baịbụl ndị e gosipụtara n’akwụkwọ Daniel na Mkpughe: Babilọn, Midia-Peshia, Gris, alaeze ukwu Seleucid na Ptolemaic, alaeze Mohammed; nke kadị mkpa, ọ na-eme ka alaeze ukwu Rom pụta ìhè karị site n’ịkọwapụta mbili na ọdịda, ọ bụghị naanị nke Rom, kamakwa nke alaeze Rom nke ọwụwa anyanwụ na nke ọdịda anyanwụ, tinyekwara nke Steeti Ndị Dị n’Otu (onye amụma ụgha ahụ), ọchịchị popu (anụ ọhịa ahụ) na Òtù Mba Ndị Dị n’Otu (dragọn ahụ). Mbili na ọdịda niile nke alaeze ndị a na-agba akaebe banyere mmegharị nke dragọn ahụ, anụ ọhịa ahụ na onye amụma ụgha ahụ, bụ́ mmegharị ndị na-emecha duga ụwa n’Amagedọn. E gosipụtara mmegharị ahụ n’amaokwu isii ikpeazụ nke Daniel isi iri na otu, e gosipụtakwara mmalite mmegharị ahụ n’akụkọ ihe mere eme zoro ezo dị n’amaokwu iri anọ.

Agha Nineve na-enye ebe ntụaka amụma iji dozie ihe-àmà nile nke alaeze ukwu Rom, alaeze ndị Rom nke ọwụwa anyanwụ na nke ọdịda anyanwụ, na Rom onye popu n’usoro ihe omume nke oge ọgwụgwụ. Ya mere, agha Nineve bụ igodo nke na-akọwa nke ọma ihe-àmà amụma dị iche iche banyere Rom, ma dịka amaokwu nke iri na anọ nke Daniel iri na otu siri dị, ọ bụ Rom na-eguzobe ọhụụ ahụ. Igodo nke na-ejikọta ahịrị ndị ahụ ọnụ bụ agha Nineve.

Anyi ga-amalite ikpokọta isiokwu ise gara aga nke na-ekwu banyere ahụhụ ndị dị na Mkpughe isi nke itoolu n’isiokwu anyị na-esote.