Wan otamo “lute pa karo me neno” pa Yesaya 22 i coc ma cokki. Kun wan owaco ni “karo me neno” obedo alama me kabedo me yubu i tung jo Laodicea ki jo Philadelphia i “cawa me agiki.” Gin obedo “archers” ma giko keto nyiri mumi pa Laodicea ma pe gi ngec i con pi mac me balo. “Archers” me poropheti me Baibul ginyutu Islam.
Lubanga owaco bot Abraham, "Pe obed peko i wang in pi otino, ki pi nyako ma latic in; i gin weng ma Sara owaco bot in, winyo dwon ne; pien i bot Isaka aye bikwongo yaro mamegi. Keken, bot wuowi pa nyako ma latic in abicoyo ne obed ogwanga, pien en aye yaro mamegi." Abraham ocungo i oboke mapir, ocwalo kwon ki botolo me pi, omiyo Hagara, oketo gin i tyen wiye, kede otino, ocwalo gi woko; dong ogwoke i gweng pa Beersheba. Pi ma i botolo ojwiko woko, oketo otino ii iye ywech acel. Odonyo, obedo piny i wang ne, piny manok, macalo ka kiloro lagam acel; pien owaco ni, "Pe abed neno tho pa otino." Obedo piny i wang ne, olo dwon ne, oyoo. Lubanga owinyo dwon pa otino; malaika pa Lubanga owaco bot Hagara ki polo, owaco bot ne ni, "Ngo ma omiyo peko i yin, Hagara? Pe i loyo; pien Lubanga owinyo dwon pa otino kany kama obedo. Tyek, temi otino, ki i tyen in gwoki; pien abicoyo ne obed ogwanga madit." Lubanga oyabo wang wiye, oneyo kwedo me pi; odonyo, opongo botolo gi pi, omiyo otino pi me mi. Lubanga onongo tye ki otino; omede, odag i gweng, obedo laloro lagam. Genesis 21:12-21.
Ismael, cwaa pa Hagar, onongo obino bedo ladit pa dul pa Islam, ki kiyaro ne calo “latic me okec”. Luongo me acaki pa Ismael nyutu kit pa ne i nyutu me Bibil.
Lacak pa Rwot owaco bot iye: Nen, i tye ki lanyut, ci ibinywalo nyathi laco, ci ibimii nyinge Ishmael; pien Rwot owinyo peko ma itye iye. Ci en obedo dano ma orwogo; cinge obedo i kom dano keken, ci cing dano keken obedo i kome; ci obedo i wang lurem me en weng. Genesis 16:11, 12.
Piny me Islam bi bedo "i lweny ki dano weng," kede "lima pa dano weng" bi bedo "i lweny ki en." Lok ma ki loko calo "wild" en punda me Arab ma peya, omiyo ki cako pa Ishmael macalo alama me porofesi, otye ki kube ki "dul me farasi," kede en bi kelo piny weng me lobo kacel i lweny ki piny pa en.
Jo Millerite ginongo ni peko adek me Revelation chapta abicel angwen gipoko lok me con me porofesi pa Islaam; i tic me mano ginyuto Islaam macalo cokki i tabilo me Habakkuk aryo ma maleng weng. Tabilo magi “kityeko telone ki lima pa Rwot,” kede gityeko landone ki porofesi i Habakkuk chapta aryo. Kwanyo woko gin ma atir ni Islaam kityeko nyutone ki peko adek me Revelation chapta abicel adek ki ves apar adek obedo kwanyo woko Roho me Porofesi kede Habakkuk. Obedo kwanyo woko pa Baibul kede Roho me Porofesi.
Ci aneno ka awinyo malaika mo ma aero i tung polo, kun owaco ki dwon madwong: Peko, peko, peko, bot jo ma bedo i piny, pi dwon luru mapat pa malaika adek ma pud pe gigoyo luru! Yabo 8:13.
Weko adier obedo cito i mac me balo, kacel Adventism ocako weyo adier kacer kacer i 1863. Islam en aye lok ma kelo piny weng kacel i cawa pa woe ma adek. Bedo kacel man onyutu woko i ceng September 11, 2001; ma, ka obedo kidi me yo ma acel pa dundo abicel aryo, myero bende timi calo kidi me yo ma agiki pa dundo abicel aryo. Kidi me yo ma agiki pa dundo abicel aryo i nino agiki en aye Cik me Sande; eka woe ma adek obi otem. Twero ma mi piny weng ocako kec en aye Islam, kede i nino agiki Islam omiyo piny weng ocako kec i ceng September 11, 2001, ento kacel-kacel kigi gwoko woko. I cawa meno, koth me agiki ocako ropo, me anyim luco weng ma timo ka dako manyen otimo yore me bedo mwete.
I cawa meno, ka tic me konyo pa Rwot pi gwoko kwo tye ka tyeko, peko bi bino i piny, ki jo pa piny bi mung cwiny; ento gibigwoko i lep, wek pe gi gengo tic pa malaika ma adek. I cawa meno, ‘yie me agiki,’ onyo nyiko ma aa ki bot Rwot, bi bino, me miyo rwom i dwon madongo pa malaika ma adek, kede me yubu joma maleng me cung i cawa ka peko abiro me agiki bi golo piny. Early Writings, 85.
I ceng 11 me September, 2001, goyo bura pa jo tye cingi ocako; jo me piny obedo ki mirima pi atir ma Isilamu otero bot Amerika, kede koth me agiki ocako obur. Goyo bura ocako kwede ot pa Lubanga, kede goyo bura pa ot pa Lubanga otyeko i kac me cik pa Sande; ci goyo bura pi kwer pa Lubanga mukene ocako. Gin mapol tye kede ada man ma madwong tutwal, ento ada magi kicoyo maber i dul me coc, Tebo pa Habakkuk. Obedo gin madwong me keto jami magi i coc man mapwod pe wan dok i lok me nyutu pa Revelation apar acel.
I cawa acel ma keken, piny odugu matek; kede tyen me apar me siti ocwale, kede i tung me odugu me piny dano alufu abicel aryo githo; jo ma odongi gicwinyo matek, kacel gi miyo duŋ bot Lubanga pa polo. Bal madit ma aryo okato woko; kede, nen, bal madit ma adek bino maciegni. Revelation 11:13, 14.
“Yugo me lobo madit” ma oyaro opoto woko pa piny Faransa i French Revolution nyutu opoto woko pa United States i cik me Sande. Woro-woko pa lobo bi lubo yubu woko pa lobo, ki ka United States oyubu woko, lobo weng obiyugo ki i pire atir; mano omiyo kit me “yugo me lobo.” I kare meno, “peko me adek obino oyamo.” Islam kityeko nyutu ne i tabul aryo ma lamal calo peko me acel ki peko me aryo i Nyutu pa Yohana, bab 9, ki ka peko me acel obedo Islam, ki peko me aryo obedo Islam, ento peko me adek myero obedo Islam, pien i wac pa lami aryo gin kityeko keto atir. United States obigoyi dok ki Islam i cik me Sande.
I kom coro me lagony ma Ezekiel oneno, Sister White oketo i coc lok magi.
Malaika tye ka mako yamo angwen; yamo magi ki nyutu calo faras ma tye ki mirima, ma tye ka temo me loke pire kene ki woto ki dwiro i wi piny weng, kelo balo ki tho i yo ne.
“Етернал дунё чегарасининг нақ ўзида ухлаб ётаверамизми? Лоқайд, совуқ ва ўлик бўлиб қоламизми? Оҳ, қанийди, черковларимизда Худонинг Руҳи ва нафаси Ўз халқига пуфланса, токи улар оёққа туриб тирик бўлсалар. Биз йўл тор эканини ва дарвоза ҳам танг эканини кўришимиз керак. Аммо биз танг дарвозадан ўтар эканмиз, унинг кенглиги чек-чегарасиздир.” Manuscript Releases, volume 20, 217.
Lok me "poyo angwen" ma miyo lanabi aryo me "Revelation" apar acel obedo i tunggi, obedo lok me faras ma cwiny otum me poropheti pa Baibul, calo kit ma kiyaro ne piny i lamal pa Baibul weng, entit bende calo kit ma kiyaro ne piny i wi tebulu abicel maleng pa Habakkuk. Lok ma miyo Elija ki Mose obedo i tunggi obedo lok me kup adek ma obino oyoo inyim kiweyo gi i tunggi; pien ka cik me Sande obino, kacel ki ka Islam dok kobo, Mose ki Elija kiweyo malo calo cim me piny ducu.
Lacim me adek me Islam bende obedo tarumbeta me abicel aryo. Cako me tongo tarumbeta me abicel aryo obedo i 22 me Okitoba 1844, kare ma Hukumu ocake.
Ento i cawa me dwon pa malaika me abic aryo, ka obedo cako ogolo dwon, myero myeo pa Lubanga obed otyeko, macalo kaka osewaco bot laticne, jonabi. Revelation 10:7.
Cawa me “dwon pa malaika me 7” obedo cawa pa kec me yenyo, ma ocako i 22 Okitoba, 1844. Kinyen, kec pa jo ma otho ocako. Ka peko me 3 obino oyot-oyot, goyo pa tarumbeta me 7 kimiyo alama dok. Goyo man pe obedo cako pa kec me yenyo, ento obedo giko pa kec pa ot pa Lubanga, kede cako pa kec pa kundi mapat pa Lubanga.
Ci malaika me abiro ogoyo cungu; ci onongo obedo dwonge madit i polo, gi waco ni, “Lwak me piny man dong obedo pa Rwot wa, ki pa Kristo pa en; en obedo rwot nyaka pi kare weng.” Ci jodongo apar aryo ki angwen, ma onongo gibedo i tung Lubanga i komgi, gipoto piny i wanggi, ki gipak Lubanga, gicako waco ni, “Wapwoyo in, Rwot Lubanga ma loyo weng, in ma itye, in ma onongo itye, ki in ma ibino; pien in ocako bot in twero mamegi ma dit, ki icako bedo rwot.” Revelation 11:15-17.
Ruc pa Lubanga obedo Khristo i wa, geno me kit maleng, ma otum i kare ma Mose ki Elija gicung ki gicako bedo dok ki tho kubbe ki kwena ma aa ki i Leb pa Lubanga ma nyutu Islam. Ka gicamo kwena ne, oketo cwinye i rwate pi dogola me Polo; ento bot jo ma gikwero kwena ne, en aye kwena pa jo me karat pa Islam ma giketo gi i rwate me kakuru me gicoyo gi i mac pa goro. Kwena pa opiri me abicel aryo oketo cal me lanyut i bot 144,000 con pa ki kwanyo gi malo calo bendera me kelo rom mamoko pa Lubanga. Lacar aryo ma gicako bedo dok ki tho myero gicok gi cal me lanyut con pe piny oyaro.
Tic pa Tip Maleng en me miyo piny ngec maber ikom richo, ikom bedo atir, ki ikom kwii me yero. Piny romo keken kwongo wac, ka oneno ni gin ma yie i ada ki loko gi maleng ki ada, kengi timo ki kit me bedo ma malo ki maleng, kicoyo pire tek rek me piro ikom gin ma lubo cik pa Lubanga ki gin ma gityo ne i cinggi gi. Loko maleng ma Tip timo nyutu piri ikom gin ma tye ki tam pa Lubanga, ki gin ma gwoko ceng me yweyo ma pe atir. Ka tem obino, biginyutu pire tek ngo ma raka pa le en: en lubo Sande. Gin ma, paka giwinjo ada, gityeko mede yaro ceng eni ni maleng, gitye ki raka pa dano me richo, ma opimo me loko cawa ki cik. Bible Training School, 1 Desemba, 1903.
Ka jo 144,000 kigolo woko macalo bendera i bot pinye, pinye bino cwako kwer. Twero ma omiyo pinye kwer i porofesi me Baibul obedo Islam. Islam bino kobo United States dok i kare me cik me Sande.
Jo piny ocako cwiny marac, kede kwo cwiny pa i obino, kede cawa pa jo ma otho me ogole gi te obino, kede ni in i dwogogi pi tici, latici ni lanen, ki bot jo maleng’, ki bot gin ma lwor nying i, matino ki madit; kede ni in i obalo jo ma balo lobo. Kede ot pa Lubanga oyabe i polo, kede ki nen i ot pa ne sanduku me lagam ne; kede obedo latingo me polo, ki dwogi, ki tung’ me polo, ki goyo lobo matek, kede koth me yare madit. Yek pa Yohana 11:18, 19.
Piny ki gin matime me lok pa laco magi, Yohana nyutu Kanisa ma myero obed bendera.
I polo onen alama madit: dako ma kiyubo ki ceng, ki dwe i piny tunggi, ki i wi wii ne korona me kweco apar ariyo. En onongo tye ki nyathi, nooyo, kitemo i nywal, ki odugu me golo nyathi.
Kany kanisa ma kinegi, kigoyo i wii piny, kicier ki i tho, ci con kikwanyo malo i polo macalo cal pa Lubanga, tye ka miyo ler pa ceng. Gin obedo i wii dwe, me nyutu bwoto me lacim apar aryo i wii korona gi. Bwoto eno obedo dul apar aryo me Isirael macon, ma gitimo calo ki ginyutu lajwii apar aryo, ma gin lacim apar aryo i wii korona pa iye. Acaki pa Isirael macon tye ka timo calo ogiko pa Isirael macon i cal man.
Dako tye piny ka onywolo lati; man nyutu nywol pa Kirisito i agiki pa Isirayeli me con, ento kombedi timo calo nywol pa jo ma pe Yahudi ma wuo ki Babilon ki donyo i bok jo 144,000. Kapat kapat ka Elija ki Mose kityeko keto gi cal me alama, en onywolo lwak rom me Lubanga mapat ma bi dwogo bot cal me alama.
Lobo romo keken me opoko ka gi neno 144,000 kiyaro iye calo bendera i kare me krisis ma cako ki cik me Sande i United States me Amerika. Joma oo ki woko ki Babilon kabe chung ki 144,000, gityeko nyutu gi macalo jo mapol tutwal. Dul aryo magi ma tye i Revelation 7, gityeko nyutu gi ki Musa kede Elija i Got me Transfiguration, ci Kanisa me Lubanga ma oyang lweny, ma kikelo dwoko oko ki tho ki kiyaro iye calo bendera, bino kacel ki gode mapat me Lubanga ma pud tye i Babilon i kare me krisis ma agiki.
Hear the word of the Lord, ye that tremble at his word; Your brethren that hated you, that cast you out for my name's sake, said, Let the Lord be glorified: but he shall appear to your joy, and they shall be ashamed. A voice of noise from the city, a voice from the temple, a voice of the Lord that rendereth recompense to his enemies. Before she travailed, she brought forth; before her pain came, she was delivered of a man child. Who hath heard such a thing? who hath seen such things? Shall the earth be made to bring forth in one day? or shall a nation be born at once? for as soon as Zion travailed, she brought forth her children. Shall I bring to the birth, and not cause to bring forth? saith the Lord: shall I cause to bring forth, and shut the womb? saith thy God. Rejoice ye with Jerusalem, and be glad with her, all ye that love her: rejoice for joy with her, all ye that mourn for her: That ye may suck, and be satisfied with the breasts of her consolations; that ye may milk out, and be delighted with the abundance of her glory. For thus saith the Lord, Behold, I will extend peace to her like a river, and the glory of the Gentiles like a flowing stream: then shall ye suck, ye shall be borne upon her sides, and be dandled upon her knees. As one whom his mother comforteth, so will I comfort you; and ye shall be comforted in Jerusalem. And when ye see this, your heart shall rejoice, and your bones shall flourish like an herb: and the hand of the Lord shall be known toward his servants, and his indignation toward his enemies. Isaiah 66:5-14.
Jo ma ginywol kun giceto i polo, gin jo ma kiweyo woko ki i tung lamegi ma pe giihero gi. Lamegi ma pe giihero gi, ma gibedo kicwinye maber ikom tho-gi, gin jo ma gicoyo ni gin Yahudi, ento pe gin. Gin jo me lalworo pa Satana, ma, kit me poro, gibino yabo i cing pa lamal ma omede ki "gi ma kiweyo woko pa Isirael."
Kadong obiyeto lam pi jo piny, obicoko jo Isirayel ma kikobo woko, kadong obicoko kacel jo Yuda ma gipopoko ki tung’ angwen me piny. Yesaya 11:12.
I paro ni gin ma giloro i anyim tungi pa jo maleng (Lawi pa Yohana 3:9) gubed gikwoko i agiki. Kany, myero adok ki in; pien Lubanga oneya ni dul man gin jo Adventist ma giwaco ni gin, ma gikwanyo woko, ki ‘oketo Wod pa Lubanga i misalaba odoco pi gi keken, ki gicwalo ne i keca ma piny i wii lwak.’ I ‘cawa me tem,’ ma pud tye me bino, me yaro kit ma adwogi pa dano weng, gubed gi ngeyo ni gi olal matwal, ki gibedo opong ki balo cwinye madit, gibuto i tungi pa jo maleng. Word to the Little Flock, 12.
Ngat ma tye ki tung acel, onego winye ngo ma Roho Maleng tye ka waco bot kanisa.