The triple application of Elijah addresses the message, the messenger and the movement during the time period of God’s executive judgment, which begins at the Sunday law in the United States and continues until the close of probation. The executive judgment escalates from a period where God’s judgment is mixed with mercy unto the time when His judgments are poured out without mercy in the seven last plagues.
Trojitá aplikácia Eliáša sa vzťahuje na posolstvo, posla a hnutie počas časového obdobia Božieho výkonného súdu, ktoré sa začína pri nedeľnom zákone v Spojených štátoch a pokračuje až do uzavretia doby milosti. Výkonný súd sa stupňuje od obdobia, v ktorom je Boží súd zmiešaný s milosrdenstvom, až po čas, keď sú Jeho súdy vyliate bez milosrdenstva v siedmich posledných ranách.
The triple application of the messenger who prepares the way for the Messenger of the Covenant addresses the message, the messenger and the movement during the closing period of God’s investigative judgment, that identifies the period of the sealing of the one hundred and forty-four thousand. That period ends at the soon-coming Sunday law in the United States, which is when God’s executive judgments begin.
Trojitá aplikácia posla, ktorý pripravuje cestu pre Posla zmluvy, sa vzťahuje na posolstvo, posla a hnutie počas záverečného obdobia Božieho vyšetrujúceho súdu, ktoré označuje obdobie zapečaťovania sto štyridsaťštyritisíc. Toto obdobie sa končí pri čoskoro prichádzajúcom nedeľnom zákone v Spojených štátoch, keď sa začínajú Božie výkonné súdy.
John the Baptist prepared the way for Christ, the Messenger of the Covenant to confirm the covenant in fulfillment of Daniel chapter nine, verse twenty-seven. In so doing he also prepared the way for Christ to suddenly come to His temple and purify the sons of Levi, which He did at the beginning and ending of His ministry of three and a half years. The cleansing of the literal temple was the symbol of His work of cleansing the soul temple of those represented as the sons of Levi.
Ján Krstiteľ pripravil cestu Kristovi, Poslovi zmluvy, aby potvrdil zmluvu na splnenie Danielovej deviatej kapitoly, dvadsiateho siedmeho verša. Tým zároveň pripravil cestu aj tomu, aby Kristus náhle prišiel do svojho chrámu a očistil synov Léviho, čo vykonal na začiatku i na konci svojej trojapolročnej služby. Očistenie doslovného chrámu bolo symbolom Jeho diela očisťovania chrámu duše tých, ktorí sú predstavení ako synovia Léviho.
His literal work of cleansing the temple was a fulfillment of prophecy, and when He accomplished the work in John chapter two, verses thirteen through twenty-two, the Holy Spirit led the disciples to remember a passage from the Old Testament that was part of His work of purifying and purging the disciples in fulfillment of Malachi three.
Jeho doslovné dielo očisťovania chrámu bolo naplnením proroctva, a keď vykonal toto dielo v druhej kapitole Evanjelia podľa Jána, vo veršoch trinásť až dvadsaťdva, Duch Svätý viedol učeníkov, aby si pripomenuli pasáž zo Starej zmluvy, ktorá bola súčasťou Jeho diela očisťovania a prečisťovania učeníkov pri naplnení Malachiáša 3.
In the passage in John, Christ identified that when His body temple was destroyed, He would raise it up in three days. The interaction with the quibbling Jews added that the remodeling of the literal temple that had been carried out by Herod, and which had finished that very year, had taken forty-six years. Jesus was purifying His disciples through an example of one of the rules associated with the prophetic word that Jesus had enshrined within His Word, through the work of angels, the Holy Spirit and the prophets.
V úryvku v Jánovi Kristus označil, že keď bude zničený chrám Jeho tela, za tri dni ho vzkriesi. Rozhovor s hašterivými Židmi dodal, že prestavba doslovného chrámu, ktorú vykonal Herodes a ktorá bola dokončená práve v tom roku, trvala štyridsaťšesť rokov. Ježiš očisťoval svojich učeníkov prostredníctvom príkladu jedného z pravidiel spojených s prorockým slovom, ktoré Ježiš prostredníctvom pôsobenia anjelov, Ducha Svätého a prorokov vložil do svojho Slova.
He provided the prophetic example that the literal represents the spiritual. He put in place the prophetic key of the number “forty-six,” as a symbol of the temple. “Forty-six” had been the amount of days Moses was on the mount receiving the instructions for the temple. “Forty-six,” is the number of chromosomes that make up the human temple. “Forty-six” is the number of years (1798 to 1844) that were accomplished in restoring the spiritual temple which had been trampled down by paganism and then papalism.
Poskytol prorocký príklad toho, že doslovné predstavuje duchovné. Ustanovil prorocký kľúč čísla „štyridsaťšesť“ ako symbol chrámu. „Štyridsaťšesť“ bol počet dní, počas ktorých bol Mojžiš na vrchu a prijímal pokyny pre chrám. „Štyridsaťšesť“ je počet chromozómov, ktoré tvoria ľudský chrám. „Štyridsaťšesť“ je počet rokov (1798 až 1844), ktoré sa naplnili pri obnove duchovného chrámu, ktorý bol pošliapaný pohanstvom a potom pápežstvom.
The two temple cleansings include the symbolism that three days equals forty-six years. It includes the principle that the literal represents the spiritual. It represented both a fulfillment and a prediction of prophecy. The two cleansings represent a truth that is misunderstood by one class, and revealed unto another class.
Dve očisťovania chrámu zahŕňajú symboliku, že tri dni sa rovnajú štyridsiatim šiestim rokom. Zahŕňajú zásadu, že doslovné predstavuje duchovné. Predstavovali zároveň naplnenie i predpoveď proroctva. Tieto dve očisťovania predstavujú pravdu, ktorú jedna skupina nesprávne chápe, a ktorá je zjavená inej skupine.
The two cleansings identify a period of time when God’s church has been corrupted to the point where it is “an adulterous generation of vipers,” who are seeking for a sign, when the sign is being directly explained to them, for the only sign to be given is the sign of the destruction of the temple that is raised up in three days.
Dve očisťovania označujú časové obdobie, keď Božia cirkev bola skazená do tej miery, že je „cudzoložným pokolením vreteníc“, ktoré hľadá znamenie, zatiaľ čo znamenie sa im priamo vysvetľuje; lebo jediným znamením, ktoré má byť dané, je znamenie zničenia chrámu, ktorý je za tri dni znovu postavený.
O generation of vipers, how can ye, being evil, speak good things? for out of the abundance of the heart the mouth speaketh. . . . Then certain of the scribes and of the Pharisees answered, saying, Master, we would see a sign from thee. But he answered and said unto them, An evil and adulterous generation seeketh after a sign; and there shall no sign be given to it, but the sign of the prophet Jonas: For as Jonas was three days and three nights in the whale’s belly; so shall the Son of man be three days and three nights in the heart of the earth. Matthew 12:34, 38–40.
Plemeno vreteníc, ako môžete hovoriť dobré veci, keď ste zlí? Veď z hojnosti srdca hovoria ústa.... Vtedy mu niektorí zo zákonníkov a farizejov odpovedali: Učiteľ, chceme od teba vidieť znamenie. On im však odpovedal a riekol: Zlé a cudzoložné pokolenie hľadá znamenie; ale nedostane iné znamenie, iba znamenie proroka Jonáša. Lebo ako bol Jonáš tri dni a tri noci v bruchu veľryby, tak bude Syn človeka tri dni a tri noci v lone zeme. Matúš 12:34, 38–40.
All these prophetic dynamics are represented in all three fulfillments of the Messenger of the Covenant suddenly coming to His temple, as He did in John chapter two.
Všetky tieto prorocké súvislosti sú znázornené vo všetkých troch naplneniach toho, že Posol zmluvy náhle prichádza do svojho chrámu, ako to učinil v druhej kapitole Evanjelia podľa Jána.
And the Jews’ passover was at hand, and Jesus went up to Jerusalem, And found in the temple those that sold oxen and sheep and doves, and the changers of money sitting: And when he had made a scourge of small cords, he drove them all out of the temple, and the sheep, and the oxen; and poured out the changers’ money, and overthrew the tables; And said unto them that sold doves, Take these things hence; make not my Father’s house an house of merchandise. And his disciples remembered that it was written, The zeal of thine house hath eaten me up. Then answered the Jews and said unto him, What sign shewest thou unto us, seeing that thou doest these things? Jesus answered and said unto them, Destroy this temple, and in three days I will raise it up. Then said the Jews, Forty and six years was this temple in building, and wilt thou rear it up in three days? But he spake of the temple of his body. When therefore he was risen from the dead, his disciples remembered that he had said this unto them; and they believed the scripture, and the word which Jesus had said. John 2:13–22.
Blížila sa židovská Pascha, a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. A v chráme našiel tých, čo predávali voly, ovce a holubice, aj peňazomencov, ako tam sedia. Keď si urobil bič z povrázkov, vyhnal všetkých z chrámu, aj ovce a voly; peňazomencom rozsypal peniaze a prevrátil stoly. A tým, čo predávali holubice, povedal: Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu! Vtedy si jeho učeníci spomenuli, že je napísané: Horlivosť za tvoj dom ma strávila. Tu sa ho Židia opýtali: Aké znamenie nám ukážeš, keď toto robíš? Ježiš im odpovedal: Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím. Židia teda povedali: Tento chrám stavali štyridsaťšesť rokov, a ty ho postavíš za tri dni? On však hovoril o chráme svojho tela. Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že im to povedal, a uverili Písmu i slovu, ktoré Ježiš povedal. Ján 2:13–22.
The Messenger of the Covenant was to purify and also purge the sons of Levi as “silver” which represents God’s Word, and “gold,” which represents faith. The Messenger of the Covenant would purify His disciples by increasing their “faith” in His prophetic “word”. That prophetic word was designed to purify, but also to purge. His prophetic Word always represents a test, and it is through His prophetic Word that the sons of Levi’s are purged in the period when He suddenly comes to His temple.
Posol zmluvy mal očistiť a aj prepáliť synov Léviho ako „striebro“, ktoré predstavuje Božie Slovo, a „zlato“, ktoré predstavuje vieru. Posol zmluvy mal očistiť svojich učeníkov tým, že v nich rozmnoží ich „vieru“ v Jeho prorocké „slovo“. Toto prorocké slovo bolo určené na očistenie, ale aj na prepálenie. Jeho prorocké Slovo vždy predstavuje skúšku a práve skrze Jeho prorocké Slovo sú synovia Léviho prepálení v období, keď náhle prichádza do svojho chrámu.
“‘Whose fan is in His hand, and He will throughly purge His floor, and gather His wheat into the garner.’ Matthew 3:12. This was one of the times of purging. By the words of truth, the chaff was being separated from the wheat. Because they were too vain and self-righteous to receive reproof, too world-loving to accept a life of humility, many turned away from Jesus. Many are still doing the same thing. Souls are tested today as were those disciples in the synagogue at Capernaum. When truth is brought home to the heart, they see that their lives are not in accordance with the will of God. They see the need of an entire change in themselves; but they are not willing to take up the self-denying work. Therefore they are angry when their sins are discovered. They go away offended, even as the disciples left Jesus, murmuring, ‘This is an hard saying; who can hear it?’” The Desire of Ages, 392.
„‚Lopata je v Jeho ruke a dôkladne prečistí svoje humno a svoju pšenicu zhromaždí do sýpky.‘ Matúš 3,12. Toto bol jeden z časov preosievania. Slovami pravdy sa plevy oddeľovali od pšenice. Pretože boli príliš márniví a samospravodliví, aby prijali napomenutie, príliš milujúci svet, aby prijali život pokory, mnohí sa od Ježiša odvrátili. Mnohí robia to isté ešte aj dnes. Duše sú dnes skúšané tak, ako boli skúšaní tí učeníci v synagóge v Kafarnaume. Keď pravda prenikne do srdca, vidia, že ich život nie je v súlade s Božou vôľou. Uvedomujú si potrebu úplnej zmeny v sebe; nie sú však ochotní vziať na seba toto dielo sebazaprenia. Preto sa hnevajú, keď sú ich hriechy odhalené. Odchádzajú pohoršení, tak ako učeníci opustili Ježiša a reptali: ‚Tvrdá je to reč; kto ju môže počúvať?‘“ Túžba vekov, 392.
Those “souls that were tested” in “the synagogue at Capernaum,” refused to understand that when Christ told them they must eat His flesh and drink His blood, that He was employing His literal body to convey a spiritual truth. It was the identical prophetic representation He made of the temple in John chapter two. When the principle that the literal precedes and represents the spiritual was recognized as “an hard saying” which they were unwilling to “hear,” they turned and walked with Him never again. That took place in John chapter six, verse sixty-six (666), which represents the soon-coming Sunday law, which was typified by October 22, 1844, which in turn was typified by the cross of Calvary.
Tie „duše, ktoré boli skúšané“ v „synagóge v Kafarnaume“, odmietli porozumieť tomu, že keď im Kristus povedal, že musia jesť Jeho telo a piť Jeho krv, používal svoje doslovné telo na vyjadrenie duchovnej pravdy. Bolo to totožné prorocké znázornenie, aké podal o chráme v druhej kapitole Evanjelia podľa Jána. Keď zásada, že doslovné predchádza duchovnému a predstavuje ho, bola rozpoznaná ako „tvrdá reč“, ktorú neboli ochotní „počúvať“, odvrátili sa a už viac s Ním nechodili. To sa stalo v šiestej kapitole Evanjelia podľa Jána, vo verši šesťdesiatšesť (666), čo predstavuje čoskoro prichádzajúci nedeľný zákon, ktorý bol predobrazený 22. októbrom 1844, ktorý bol zasa predobrazený krížom na Kalvárii.
From that time many of his disciples went back, and walked no more with him. John 6:66.
Od tej chvíle mnohí z jeho učeníkov odišli späť a viac už s ním nechodili. Ján 6,66.
In John chapter two, the Holy Spirit had led the minds of the disciples to “remember” the prophecy describing God’s zeal, and the word “zealous” is the same word as “jealous” in both the Hebrew and Greek.
V druhej kapitole Evanjelia podľa Jána Duch Svätý priviedol mysle učeníkov k tomu, aby si „spomenuli“ na proroctvo opisujúce Božiu horlivosť, a slovo „horlivý“ je v hebrejčine aj v gréčtine tým istým slovom ako „žiarlivý“.
For the zeal of thine house hath eaten me up; and the reproaches of them that reproached thee are fallen upon me. Psalms 69:9.
Lebo horlivosť za tvoj dom ma strávila, a potupy tých, čo teba tupia, dopadli na mňa. Žalmy 69,9.
God’s zeal, which is His jealousy, represents the element of God’s character as a jealous God, whose jealousy is manifested in the third and fourth generation upon those that hate Him. In John chapter two, the Holy Spirit was putting in place that the purification accomplished by the Messenger of the Covenant occurs in the fourth and final generation, though there are always some of the third generation still standing when the cup of the final generation is filled. That generation is an adulterous generation of vipers.
Božia horlivosť, ktorá je Jeho žiarlivosťou, predstavuje prvok Božieho charakteru ako žiarlivého Boha, ktorého žiarlivosť sa prejavuje na treťom a štvrtom pokolení tých, ktorí Ho nenávidia. V druhej kapitole Jánovho evanjelia Duch Svätý ustanovoval, že očistenie vykonané Poslom zmluvy nastáva vo štvrtom a poslednom pokolení, hoci vždy ešte niektorí z tretieho pokolenia zostávajú stáť, keď sa naplní čaša posledného pokolenia. To pokolenie je cudzoložným pokolením vreteníc.
Moses represented the fourth generation, and it was then that Moses, during forty-six days, received instruction on erecting the temple. In those days He received the law, which in the second commandment identifies that God’s jealousy is manifested in the third and fourth generations.
Mojžiš predstavoval štvrté pokolenie a vtedy Mojžiš počas štyridsiatich šiestich dní prijal poučenie o zriadení chrámu. V tých dňoch prijal zákon, ktorý v druhom prikázaní uvádza, že Božia žiarlivosť sa prejavuje v treťom a štvrtom pokolení.
And he said unto Abram, Know of a surety that thy seed shall be a stranger in a land that is not theirs, and shall serve them; and they shall afflict them four hundred years; And also that nation, whom they shall serve, will I judge: and afterward shall they come out with great substance. And thou shalt go to thy fathers in peace; thou shalt be buried in a good old age. But in the fourth generation they shall come hither again: for the iniquity of the Amorites is not yet full. Genesis 15:13–16.
I riekol Abramovi: Vedz iste, že tvoje potomstvo bude cudzincami v krajine, ktorá nebude ich; a budú im slúžiť, a budú ich trápiť štyristo rokov; ale i ten národ, ktorému budú slúžiť, budem súdiť; a potom vyjdú s veľkým majetkom. A ty odídeš k svojim otcom v pokoji; budeš pochovaný v požehnanom veku. Ale vo štvrtom pokolení sa sem opäť vrátia, lebo neprávosť Amorejcov ešte nie je dovŕšená. 1. Mojžišova 15:13–16.
In the final generation of ancient Israel, the temple of the Christian church, which Peter called a “spiritual house,” was erected. During that history God manifested His jealousy twice when in His zeal He cleansed the temple. In 1844 God had raised up the spiritual temple of the Millerites, and once again He had passed by the former chosen people. In that history the Messenger of the Covenant came suddenly on October 22, 1844.
V poslednej generácii starovekého Izraela bol vystavaný chrám kresťanskej cirkvi, ktorý Peter nazval „duchovným domom“. Počas týchto dejín Boh dvakrát zjavil svoju horlivosť, keď vo svojej žiarlivej horlivosti očistil chrám. V roku 1844 Boh vzbudil duchovný chrám milleritov a opäť obišiel niekdajší vyvolený ľud. V týchto dejinách prišiel Posol zmluvy náhle 22. októbra 1844.
His appearance had been prepared for through the ministry of William Miller. As the Protestants and Millerites approached October 22, 1844, two classes were tested. The Protestant’s test arrived at the time of the end at the arrival of the first angel in 1798. After the message that was to both “purify and purge” the sons of Levi was formalized in 1831, the testing of the Protestants began when the message of the first angel was empowered on August 11, 1840. On April 19, 1844, the Protestants failed the test, and became the daughters of Babylon.
Jeho zjavenie bolo pripravené prostredníctvom služby Williama Millera. Keď sa protestanti a milleriti približovali k 22. októbru 1844, boli skúšané dve skupiny. Skúška protestantov prišla v čase konca s príchodom prvého anjela v roku 1798. Po tom, čo bolo posolstvo, ktoré malo synov Léviho tak „očistiť, ako aj prečistiť“, sformulované v roku 1831, začalo sa skúšanie protestantov, keď bolo posolstvo prvého anjela zmocnené 11. augusta 1840. Dňa 19. apríla 1844 protestanti v skúške neobstáli a stali sa dcérami Babylona.
The second angel then arrived and the Millerites faith was then tested, and a purification and purging was accomplished. When the message of the second angel was empowered at the Exeter camp meeting on August twelfth through the seventeenth, the testing of the Millerites’ separation of the wise and foolish Millerites was accomplished.
Potom prišiel druhý anjel a viera mileritov bola vtedy skúšaná a bolo vykonané očistenie a prečistenie. Keď bolo posolstvo druhého anjela zmocnené na táborovom zhromaždení v Exeteri od dvanásteho do sedemnásteho augusta, bolo dovŕšené skúšanie mileritov, oddelenie múdrych a bláznivých mileritov.
The distinction between the wise and foolish was the oil, which was the prophetic message of the Midnight Cry. When the third angel arrived on October 22, 1844, the temple had been erected (in forty-six years). At that point the Messenger of the Covenant came suddenly to His temple.
Rozdiel medzi múdrymi a nerozumnými predstavoval olej, ktorým bolo prorocké posolstvo Polnočného volania. Keď tretí anjel prišiel 22. októbra 1844, chrám bol postavený (za štyridsaťšesť rokov). V tom okamihu Posol zmluvy náhle prišiel do svojho chrámu.
“The coming of Christ as our high priest to the most holy place, for the cleansing of the sanctuary, brought to view in Daniel 8:14; the coming of the Son of man to the Ancient of Days, as presented in Daniel 7:13; and the coming of the Lord to His temple, foretold by Malachi, are descriptions of the same event; and this is also represented by the coming of the bridegroom to the marriage, described by Christ in the parable of the ten virgins, of Matthew 25.” The Great Controversy, 426.
„Príchod Krista ako nášho veľkňaza do najsvätejšieho miesta na očistenie svätyne, zobrazený v Danielovi 8,14; príchod Syna človeka k Starodávnemu dní, ako je predstavený v Danielovi 7,13; a príchod Pána do Jeho chrámu, predpovedaný Malachiášom, sú opismi tej istej udalosti; a túto udalosť predstavuje aj príchod ženícha na svadbu, opísaný Kristom v podobenstve o desiatich pannách v Matúšovi 25.“ Veľký spor, 426.
It was then that the Messenger of the Covenant began His work of purifying and purging the Millerite disciples, identified in Malachi chapter three, as the sons of Levi.
Vtedy začal Posol zmluvy svoje dielo očisťovania a prečisťovania mileritských učeníkov, označených v tretej kapitole Malachiáša ako synovia Léviho.
“Many who went forth to meet the Bridegroom under the messages of the first and second angels, refused the third, the last testing message to be given to the world, and a similar position will be taken when the last call is made.
„Mnohí, ktorí vyšli v ústrety Ženíchovi pod posolstvami prvého a druhého anjela, odmietli tretie, posledné skúšobné posolstvo, ktoré má byť dané svetu, a podobné stanovisko bude zaujaté, keď zaznie posledné volanie.״
“Every specification of this parable should be carefully studied. We are represented either by the wise or by the foolish virgins.” Review and Herald, October 31, 1899.
„Každú jednotlivú podrobnosť tohto podobenstva treba starostlivo skúmať. Sme predstavení buď múdrymi, alebo bláznivými pannami.“ Review and Herald, 31. októbra 1899.
When the first angels’ message was empowered on August 11, 1840, multitudes joined the Millerite movement. Then on April 19, 1844, a large class left the movement. On October 22, 1844, the traditional view is that there were about fifty souls that entered by faith into the Most Holy Place. Assuming the number is roughly fifty souls that initially followed the light of the third angel, what does it mean when we are informed “many” who had accepted the first and second angel’s messages, “refused the third, the last testing message”?
Keď bolo 11. augusta 1840 posolstvo prvého anjela zmocnené mocou, k milleritskému hnutiu sa pripojili zástupy. Potom 19. apríla 1844 toto hnutie opustila veľká skupina. Podľa tradičného názoru bolo 22. októbra 1844 asi päťdesiat duší, ktoré vierou vstúpili do Najsvätejšieho miesta. Ak predpokladáme, že počet tých, ktorí spočiatku nasledovali svetlo tretieho anjela, bol približne päťdesiat duší, čo znamená, keď sme informovaní, že „mnohí“, ktorí prijali posolstvá prvého a druhého anjela, „odmietli tretie, posledné skúšajúce posolstvo“?
The Messenger of the Covenant suddenly came to His temple and opened the light of the sanctuary in heaven and the third angel’s message to the fifty that followed on into the experience of the third angel, but they were initially scattered. Their disappointment then was greater than the first disappointment, though we are informed by Sister White their disappointment was not as great as the disciples after the cross.
Posol zmluvy náhle prišiel do svojho chrámu a otvoril svetlo nebeskej svätyne a posolstvo tretieho anjela tým päťdesiatim, ktorí pokračovali ďalej do skúsenosti tretieho anjela, no spočiatku boli rozptýlení. Ich sklamanie bolo vtedy väčšie než prvé sklamanie, hoci sme prostredníctvom sestry Whiteovej poučení, že ich sklamanie nebolo také veľké ako sklamanie učeníkov po kríži.
In both parallel histories, Christ opened His prophetic Word to the disappointed ones, and by 1850, Sister White states that she was shown that the Lord was then stretching forth His hand again to gather His people.
V oboch paralelných dejinách Kristus otvoril svoje prorocké Slovo sklamaným a sestra Whiteová uvádza, že jej bolo ukázané, že Pán vtedy opäť vystieral svoju ruku, aby zhromaždil svoj ľud.
“September 23d, [1850] the Lord showed me that he had stretched out his hand the second time to recover the remnant of his people, and that efforts must be redoubled in this gathering time. In the scattering time Israel was smitten and torn; but now in the gathering time God will heal and bind up his people. In the scattering, efforts made to spread the truth had but little effect, accomplished but little or nothing; but in the gathering when God has set his hand to gather his people, efforts to spread the truth will have their designed effect. All should be united and zealous in the work. I saw that it was a shame for any to refer to the scattering for examples to govern us now in the gathering; for if God does no more for us now than he did then, Israel would never be gathered. It is as necessary that the truth should be published in a paper, as preached.” Review and Herald, November 1, 1850.
„23. septembra [1850] mi Pán ukázal, že po druhý raz vystrel svoju ruku, aby získal späť ostatok svojho ľudu, a že úsilie musí byť v tomto čase zhromažďovania zdvojnásobené. V čase rozptýlenia bol Izrael bitý a doráňaný; no teraz v čase zhromažďovania Boh uzdraví a obviaže svoj ľud. V čase rozptýlenia malo úsilie vynaložené na šírenie pravdy len malý účinok, vykonalo len málo alebo nič; ale v čase zhromažďovania, keď Boh vztiahol svoju ruku, aby zhromaždil svoj ľud, úsilie šíriť pravdu bude mať zamýšľaný účinok. Všetci by mali byť zjednotení a horliví v diele. Videla som, že je hanbou, ak sa ktokoľvek odvoláva na čas rozptýlenia ako na príklad, ktorý by nás mal teraz riadiť v čase zhromažďovania; lebo keby Boh pre nás teraz neurobil viac, než urobil vtedy, Izrael by nikdy nebol zhromaždený. Je rovnako potrebné, aby pravda bola uverejňovaná v časopise, ako aby bola kázaná.“ Review and Herald, 1. novembra 1850.
At the cross the disciples had been scattered, and in that history, three days later He began to gather His scattered disciples. It was roughly three years after the end of 1844, that Christ began to gather His scattered flock. In that history He led His people to begin the publishing work and to publish the second of Habakkuk’s two tables, which was manufactured at the end of 1850, and then began to be offered for sale in the Review and Herald, in January of 1851.
Pri kríži boli učeníci rozptýlení a v tejto dejinnej chvíli, o tri dni neskôr, začal zhromažďovať svojich rozptýlených učeníkov. Približne tri roky po konci roku 1844 začal Kristus zhromažďovať svoje rozptýlené stádo. V tejto dejinnej etape viedol svoj ľud k tomu, aby začal vydavateľské dielo a aby vydal druhú z dvoch Habakukových tabúľ, ktorá bola zhotovená na konci roku 1850 a potom sa v januári 1851 začala ponúkať na predaj v Review and Herald.
The 1843 chart had been the physical representation of the message that cleansed the temple that was erected in the history of the first and second angels’ messages. With the arrival of the third angel, God designed to finish His work and take His people home, but they rebelled as did ancient Israel, and both ancient and modern Israel were then assigned to wander in the wilderness. Had those Adventists who had initially accepted the light of the third angel followed on by faith, bearing the physical representation of their message which was the 1850 chart they could have ushered in the second coming of Jesus and gone home. But they were destined to repeat the history of Joshua and Caleb, and the ten unfaithful spies.
Mapa z roku 1843 bola fyzickým znázornením posolstva, ktoré očistilo chrám, vztyčeného v dejinách posolstiev prvého a druhého anjela. S príchodom tretieho anjela Boh zamýšľal dokončiť svoje dielo a vziať svoj ľud domov, no oni sa vzbúrili tak ako staroveký Izrael, a tak starovekému i novodobému Izraelu bolo určené blúdiť po púšti. Keby tí adventisti, ktorí spočiatku prijali svetlo tretieho anjela, pokračovali vierou, nesúc fyzické znázornenie svojho posolstva, ktorým bola mapa z roku 1850, mohli privodiť druhý príchod Ježiša a odísť domov. Bolo im však určené zopakovať dejiny Jozuu a Káleba a desiatich neverných vyzvedačov.
“Had Adventists, after the great disappointment in 1844, held fast their faith and followed on unitedly in the opening providence of God, receiving the message of the third angel and in the power of the Holy Spirit proclaiming it to the world, they would have seen the salvation of God, the Lord would have wrought mightily with their efforts, the work would have been completed, and Christ would have come ere this to receive His people to their reward. But in the period of doubt and uncertainty that followed the disappointment, many of the advent believers yielded their faith. . . . Thus the work was hindered, and the world was left in darkness. Had the whole Adventist body united upon the commandments of God and the faith of Jesus, how widely different would have been our history!” Evangelism, 695.
„Keby adventisti po veľkom sklamaní v roku 1844 pevne zachovali svoju vieru a jednotne pokračovali v nasledovaní otvárajúcej sa Božej prozreteľnosti, prijali posolstvo tretieho anjela a v moci Ducha Svätého ho zvestovali svetu, boli by uzreli Božiu spásu, Pán by bol mocne pôsobil spolu s ich úsilím, dielo by bolo dokončené a Kristus by už bol prišiel, aby prijal svoj ľud k jeho odmene. Ale v období pochybností a neistoty, ktoré nasledovalo po sklamaní, mnohí z adventných veriacich sa vzdali svojej viery.... Tak bolo dielo zadržané a svet bol ponechaný v temnote. Keby sa celé adventistické spoločenstvo zjednotilo na Božích prikázaniach a viere Ježišovej, aké nesmierne odlišné by boli naše dejiny!“ Evangelism, 695.
John the Baptist and William Miller prepared the way for Christ to suddenly come and purify a people who would take the message of salvation under the power of the Holy Spirit to the entire world. The disciples of Christ accomplished their assignment, but the beginning of Adventism did not. By 1856 they had fallen into the condition of Laodicea, refused the advanced light of the “seven times,” and in 1863 began the process of escalating rebellion all the way through to the soon-coming Sunday law. The rebellion of 1863 was typified by the rebellion of the ten spies. At the end of the forty years of wilderness wandering ancient Israel was brought back to the same test, thus providing example of modern Israel being brought back to the beginning test.
Ján Krstiteľ a William Miller pripravili cestu Kristovi, aby náhle prišiel a očistil ľud, ktorý by pod mocou Ducha Svätého niesol posolstvo spasenia celému svetu. Učeníci Krista svoju úlohu splnili, no počiatok adventizmu nie. Do roku 1856 upadli do stavu Laodicey, odmietli pokročilé svetlo „sedemnásobku“ a roku 1863 začali proces stupňujúcej sa vzbury, ktorý pokračuje až k čoskoro prichádzajúcemu nedeľnému zákonu. Vzbura roku 1863 bola predobrazená vzburou desiatich vyzvedačov. Na konci štyridsiatich rokov putovania po púšti bol staroveký Izrael privedený späť k tej istej skúške, čím poskytol príklad moderného Izraela, ktorý je privedený späť k počiatočnej skúške.
The rebellion of the ten spies at Kadesh, was repeated at Kadesh forty years later. The rebellion of the ten spies that brought about the forty years of wilderness wandering, that represents the rebellion of 1863, when modern Israel brought about their own wandering in the wilderness of Laodicea. At the end of the forty years ancient Israel was brought again to Kadesh, thus identifying that the test which purged Millerite Adventism at the rebellion of 1863, is to be repeated when the Messenger of the Covenant again suddenly comes to His temple again.
Vzbura desiatich vyzvedačov v Kádeši sa o štyridsať rokov neskôr v Kádeši zopakovala. Vzbura desiatich vyzvedačov, ktorá spôsobila štyridsať rokov putovania po púšti, predstavuje vzburu roku 1863, keď novodobý Izrael privodil sám sebe vlastné putovanie v púšti Laodicey. Na konci štyridsiatich rokov bol staroveký Izrael znovu privedený do Kádeša, čím sa ukazuje, že skúška, ktorá pri vzbure roku 1863 prečistila milleritský adventizmus, sa má zopakovať, keď Posol zmluvy opäť náhle príde do svojho chrámu.
We will continue this study in the next article.
V nasledujúcom článku budeme v tomto štúdiu pokračovať.
“In the conquest of Gilead and Bashan there were many who recalled the events which nearly forty years before had, in Kadesh, doomed Israel to the long desert wandering. They saw that the report of the spies concerning the Promised Land was in many respects correct. The cities were walled and very great, and were inhabited by giants, in comparison with whom the Hebrews were mere pygmies. But they could now see that the fatal mistake of their fathers had been in distrusting the power of God. This alone had prevented them from at once entering the goodly land.
„Pri dobytí Gileádu a Bášánu bolo mnoho takých, ktorí si pripomínali udalosti, ktoré takmer pred štyridsiatimi rokmi v Kádeši odsúdili Izrael na dlhé putovanie púšťou. Videli, že správa vyzvedačov o zasľúbenej krajine bola v mnohých ohľadoch správna. Mestá boli opevnené a veľmi veľké a obývali ich obri, v porovnaní s ktorými boli Hebreji iba trpaslíkmi. Teraz však mohli vidieť, že osudnou chybou ich otcov bolo to, že nedôverovali Božej moci. Jedine to im zabránilo, aby ihneď vošli do tej dobrej krajiny. “
“When they were at the first preparing to enter Canaan, the undertaking was attended with far less difficulty than now. God had promised His people that if they would obey His voice He would go before them and fight for them; and He would also send hornets to drive out the inhabitants of the land. The fears of the nations had not been generally aroused, and little preparation had been made to oppose their progress. But when the Lord now bade Israel go forward, they must advance against alert and powerful foes, and must contend with large and well-trained armies that had been preparing to resist their approach.
„Keď sa po prvý raz pripravovali vstúpiť do Kanaánu, toto podujatie bolo sprevádzané omnoho menšími ťažkosťami než teraz. Boh sľúbil svojmu ľudu, že ak budú poslúchať Jeho hlas, pôjde pred nimi a bude bojovať za nich; a pošle aj sršne, aby vyhnali obyvateľov krajiny. Strach národov sa ešte všeobecne neprebudil a na odpor proti ich postupu sa vykonalo len málo príprav. Keď však teraz Hospodin prikázal Izraelu ísť vpred, museli postupovať proti ostražitým a mocným nepriateľom a museli zápasiť s veľkými a dobre vycvičenými vojskami, ktoré sa pripravovali vzdorovať ich príchodu.
“In their contest with Og and Sihon the people were brought to the same test beneath which their fathers had so signally failed. But the trial was now far more severe than when God had commanded Israel to go forward. The difficulties in their way had greatly increased since they refused to advance when bidden to do so in the name of the Lord. It is thus that God still tests His people. And if they fail to endure the trial, He brings them again to the same point, and the second time the trial will come closer, and be more severe than the preceding. This is continued until they bear the test, or, if they are still rebellious, God withdraws His light from them and leaves them in darkness.” Patriarchs and Prophets, 436, 437.
„V zápase s Ógom a Síchonom bol ľud privedený k tej istej skúške, pod ktorou ich otcovia tak zjavne zlyhali. Teraz však bola táto skúška omnoho ťažšia než vtedy, keď Boh prikázal Izraelu, aby šiel vpred. Ťažkosti na ich ceste sa veľmi rozmnožili od chvíle, keď odmietli postúpiť, keď na to dostali príkaz v mene Hospodina. Takto Boh skúša svoj ľud aj dnes. A ak nevydržia skúšku, privedie ich opäť na ten istý bod a druhý raz príde skúška ešte bezprostrednejšie a bude ťažšia než predchádzajúca. Toto pokračuje dovtedy, kým skúšku neobstoja; ak však zostávajú naďalej spurní, Boh od nich odníme svoje svetlo a ponechá ich v temnote.“ Patriarchovia a proroci, 436, 437.