The fulfillment of the signs represented by the sun, moon, and stars have been amply addressed by the historians, the pioneers of Adventism and through the writings of Sister White. Some of the signs Jesus addressed are not as familiar as others. Few recognize that the “distress of nations” upon the “earth,” had a specific fulfillment. They are not clear about what the symbol of the shaking of the “powers of heaven,” as opposed to the shaking the powers of earth represent. And few Laodicean Adventist understand that the “coming” of “the Son of man coming in a cloud” was fulfilled in Millerite history.

Napĺňaniu znamení predstavených slnkom, mesiacom a hviezdami sa historici, priekopníci adventizmu i spisy sestry Whiteovej venovali viac než dostatočne. Niektoré zo znamení, o ktorých hovoril Ježiš, však nie sú také známe ako iné. Len málokto si uvedomuje, že „úzkosť národov“ na „zemi“ mala konkrétne naplnenie. Nie je im jasné, čo predstavuje symbol otrasenia „mocností nebeských“, na rozdiel od otrasenia, ktoré predstavujú mocnosti zeme. A len málo laodicejských adventistov rozumie tomu, že „príchod“ „Syna človeka prichádzajúceho na oblaku“ sa naplnil v dejinách milleritského hnutia.

“The exact day and hour of Christ’s coming have not been revealed. The Saviour told his disciples that he himself could not make known the hour of his second appearing. But he mentioned certain events by which they might know when his coming was near. ‘There shall be signs,’ he said, ‘in the sun, and in the moon, and in the stars.’ ‘The sun shall be darkened, and the moon shall not give her light, and the stars of heaven shall fall.’ Upon the earth, he said, there shall be ‘distress of nations, with perplexity; the sea and the waves roaring; men’s hearts failing them for fear, and for looking after those things which are coming on the earth.’

„Presný deň a hodina Kristovho príchodu neboli zjavené. Spasiteľ povedal svojim učeníkom, že ani on sám nemôže oznámiť hodinu svojho druhého príchodu. Spomenul však určité udalosti, podľa ktorých mohli vedieť, keď sa jeho príchod priblížil. „Budú znamenia,“ povedal, „na slnku a na mesiaci a na hviezdach.“ „Slnko sa zatmie a mesiac nevydá svoje svetlo a hviezdy nebeské budú padať.“ Na zemi, povedal, bude „úzkosť národov v rozpakoch; more a vlnobitie bude hučať; ľuďom bude srdce zmierať od strachu a od očakávania toho, čo príde na svet.“

“‘And they shall see the Son of man coming in the clouds of heaven with power and great glory. And he shall send his angels with a great sound of a trumpet, and they shall gather together his elect from the four winds, from one end of heaven to the other.’

„A uzrú Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou. A pošle svojich anjelov s veľkým hlasom trúby, a zhromaždia jeho vyvolených od štyroch vetrov, od jedného konca nebies až po druhý.“

“The signs in the sun, moon, and stars have been fulfilled. Since that time earthquakes, tempests, tidal waves, pestilence, and famine have multiplied. The most awful destructions, by fire and flood, are following one another in quick succession. The terrible disasters that are taking place from week to week speak to us in earnest tones of warning, declaring that the end is near, that something great and decisive will soon of necessity take place.

„Znamenia na slnku, mesiaci a hviezdach sa naplnili. Od toho času sa rozmnožili zemetrasenia, víchrice, prívalové vlny, mor a hlad. Najstrašnejšie skazy spôsobené ohňom a záplavami nasledujú jedna za druhou v rýchlom slede. Hrozné pohromy, ktoré sa odohrávajú z týždňa na týždeň, k nám hovoria naliehavým hlasom výstrahy a vyhlasujú, že koniec je blízko, že sa čoskoro nevyhnutne musí stať niečo veľké a rozhodujúce.“

“Probationary time will not continue much longer. Now God is withdrawing his restraining hand from the earth. Long has he been speaking to men and women through the agency of his Holy Spirit; but they have not heeded the call. Now he is speaking to his people, and to the world, by his judgments. The time of these judgments is a time of mercy for those who have not yet had opportunity to learn what is truth. Tenderly will the Lord look upon them. His heart of mercy is touched; his hand is still stretched out to save. Large numbers will be admitted to the fold of safety who in these last days will hear the truth for the first time.” Review and Herald, November 22, 1906.

„Čas milosti už nebude trvať oveľa dlhšie. Teraz Boh odníma zo zeme svoju zadržiavajúcu ruku. Dlho hovoril k mužom a ženám prostredníctvom svojho Svätého Ducha, ale oni neuposlúchli toto volanie. Teraz hovorí k svojmu ľudu i k svetu svojimi súdmi. Čas týchto súdov je časom milosti pre tých, ktorí ešte nemali príležitosť spoznať, čo je pravda. Pán na nich bude hľadieť nežne. Jeho srdce milosrdenstva je dojaté; jeho ruka je stále vystretá, aby zachraňovala. Veľké zástupy budú prijaté do ovčinca bezpečia, ktorí v týchto posledných dňoch po prvý raz počujú pravdu.“ Review and Herald, 22. novembra 1906.

The Millerite history is repeated to the very letter in the last days. The “signs” that marked the arrival and history of the first angel, typify “signs” that mark the arrival and history of the third angel. All the sacred reformatory movements parallel the movement of the third angel in the last days.

Milleritské dejiny sa v posledných dňoch opakujú do posledného písmena. „Znamenia“, ktoré označili príchod a dejiny prvého anjela, sú predobrazom „znamení“, ktoré označujú príchod a dejiny tretieho anjela. Všetky posvätné reformačné hnutia prebiehajú súbežne s hnutím tretieho anjela v posledných dňoch.

“The work of God in the earth presents, from age to age, a striking similarity in every great reformation or religious movement. The principles of God’s dealing with men are ever the same. The important movements of the present have their parallel in those of the past, and the experience of the church in former ages has lessons of great value for our own time.” The Great Controversy, 343.

„Božie dielo na zemi vykazuje od veku k veku nápadnú podobnosť pri každej veľkej reformácii alebo náboženskom hnutí. Zásady Božieho zaobchádzania s ľuďmi sú vždy tie isté. Významné hnutia súčasnosti majú svoje paralely v hnutiach minulosti a skúsenosť cirkvi v predošlých vekoch obsahuje poučenia veľkej hodnoty pre našu vlastnú dobu.“ Veľký spor, 343.

The history represented by the mighty angel of Revelation eighteen, is the third angel, and the history represented by the third angel runs parallel to the history of the first and second angels of Millerite history.

Dejiny znázornené mocným anjelom z osemnástej kapitoly Zjavenia sú dejinami tretieho anjela a dejiny znázornené tretím anjelom prebiehajú súbežne s dejinami prvého a druhého anjela milleritských dejín.

“God has given the messages of Revelation 14 their place in the line of prophecy, and their work is not to cease till the close of this earth’s history. The first and second angel’s messages are still truth for this time, and are to run parallel with this which follows. The third angel proclaims his warning with a loud voice. ‘After these things,’ said John, ‘I saw another angel come down from heaven, having great power, and the earth was lightened with his glory.’ In this illumination, the light of all the three messages is combined.” The 1888 Materials, 803, 804.

„Boh dal posolstvám zo Zjavenia 14 ich miesto v prorockej línii a ich dielo sa nemá skončiť až do záveru dejín tejto zeme. Posolstvá prvého a druhého anjela sú pre tento čas stále pravdou a majú prebiehať súbežne s tým, ktoré nasleduje. Tretí anjel ohlasuje svoje varovanie mocným hlasom. ‚Potom,‘ povedal Ján, ‚som videl zostupovať z neba iného anjela, ktorý mal veľkú moc, a zem bola osvietená jeho slávou.‘ V tomto osvietení je spojené svetlo všetkých troch posolstiev.“ The 1888 Materials, 803, 804.

The work of the first and second angels, which is paralleled by the work of the third angel, is also illustrated in the parable of the ten virgins.

Dielo prvého a druhého anjela, ktoré je rovnobežné s dielom tretieho anjela, je tiež znázornené v podobenstve o desiatich pannách.

“I am often referred to the parable of the ten virgins, five of whom were wise, and five foolish. This parable has been and will be fulfilled to the very letter, for it has a special application to this time, and, like the third angel’s message, has been fulfilled and will continue to be present truth till the close of time.” Review and Herald, August 19, 1890.

„Často sa odvolávam na podobenstvo o desiatich pannách, z ktorých päť bolo múdrych a päť nerozumných. Toto podobenstvo sa naplnilo a ešte sa naplní do poslednej litery, lebo má osobitné uplatnenie pre tento čas a podobne ako posolstvo tretieho anjela sa naplnilo a bude aj naďalej prítomnou pravdou až do skonania času.“ Review and Herald, 19. augusta 1890.

The history represented in Revelation chapter ten of the Book of revelation is represented as the seven thunders, and the seven thunders represent the events which took place during the history of the Millerites, which was the history of the first and second angels’ messages. The seven thunders also represent “future events” that occur in the last days, and they are fulfilled in the same “order” as they were in the history of the Millerites.

Dejiny predstavené v desiatej kapitole Zjavenia Jána sú predstavené ako sedem hromov a sedem hromov predstavuje udalosti, ktoré sa odohrali počas dejín milleritov, čo boli dejiny posolstiev prvého a druhého anjela. Sedem hromov zároveň predstavuje aj „budúce udalosti“, ktoré nastávajú v posledných dňoch, a napĺňajú sa v tom istom „poradí“, ako tomu bolo v dejinách milleritov.

“The special light given to John which was expressed in the seven thunders was a delineation of events which would transpire under the first and second angels’ messages. …

„Osobitné svetlo dané Jánovi, ktoré bolo vyjadrené v siedmich hromoch, bolo načrtnutím udalostí, ktoré sa mali odohrať pod posolstvami prvého a druhého anjela. …“

“After these seven thunders uttered their voices, the injunction comes to John as to Daniel in regard to the little book: ‘Seal up those things which the seven thunders uttered.’ These relate to future events which will be disclosed in their order.” The Seventh-day Adventist Bible Commentary, volume 7, 971.

„Potom, čo týchto sedem hromov prehovorilo svojimi hlasmi, prichádza k Jánovi, podobne ako k Danielovi vo vzťahu k malej knihe, príkaz: ‚Zapečať to, čo hovorilo sedem hromov.‘ Týka sa to budúcich udalostí, ktoré budú zjavené vo svojom poradí.“ The Seventh-day Adventist Bible Commentary, zväzok 7, 971.

All the reform movements parallel one another, and they are to be brought together “line upon line,” in order to illustrate the final reformatory movement of the one hundred and forty-four thousand. The parable of the ten virgins illustrates the internal experience of God’s people in the Millerite movement and the movement of the one hundred and forty-four thousand.

Všetky reformačné hnutia prebiehajú navzájom súbežne a majú byť uvedené „riadok za riadkom“, aby objasnili záverečné reformačné hnutie sto štyridsiatich štyroch tisíc. Podobenstvo o desiatich pannách znázorňuje vnútornú skúsenosť Božieho ľudu v milleritickom hnutí a v hnutí sto štyridsiatich štyroch tisíc.

“The parable of the ten virgins of Matthew 25 also illustrates the experience of the Adventist people.” The Great Controversy, 393.

„Podobenstvo o desiatich pannách z Matúša 25 takisto znázorňuje skúsenosť adventného ľudu.“ Veľký spor, 393.

The work and message of both the Millerites and the one hundred and forty-four thousand is represented by the three angels of Revelation fourteen.

Dielo a posolstvo milleritov i stoštyridsaťštyritisíc sú znázornené tromi anjelmi zo štrnástej kapitoly Zjavenia.

“I have had precious opportunities to obtain an experience. I have had an experience in the first, second, and third angels’ messages. The angels are represented as flying in the midst of heaven, proclaiming to the world a message of warning, and having a direct bearing upon the people living in the last days of this earth’s history. No one hears the voice of these angels, for they are a symbol to represent the people of God who are working in harmony with the universe of heaven. Men and women, enlightened by the Spirit of God, and sanctified through the truth, proclaim the three messages in their order.” Life Sketches, 429.

„Mala som vzácne príležitosti získať skúsenosť. Mala som skúsenosť v posolstvách prvého, druhého a tretieho anjela. Anjeli sú predstavení, ako letia prostredkom neba, zvestujúc svetu výstražné posolstvo, ktoré sa bezprostredne týka ľudí žijúcich v posledných dňoch dejín tejto zeme. Nikto nepočuje hlas týchto anjelov, lebo sú symbolom predstavujúcim Boží ľud, ktorý pôsobí v súlade s nebeským vesmírom. Muži a ženy, osvietení Duchom Božím a posvätení pravdou, zvestujú tieto tri posolstvá v ich poradí.“ Life Sketches, 429.

The prophetic events represented in Revelation chapter ten, are represented by the seven thunders. Those events mark where the divine is joined with the human. The “signs” that were identified by Christ in Matthew chapter twenty-four, Mark thirteen and Luke twenty-one represent the “signs” that ushered in the Millerite movement and represent a parallel testimony to the movement of the one hundred and forty-four thousand. The one hundred and forty-four thousand do not taste of death as represented by Enoch and Elijah. September 11, 2001, the “sign” that Christ identified as marking the arrival of the final generation of earth’s history, is identified in Luke chapter twenty-one. To be among that group that has been represented by Enoch and Elijah, who are called the one hundred and forty-four thousand requires that the “sign” and all that it represents is recognized.

Prorocké udalosti predstavené v desiatej kapitole Zjavenia sú predstavené siedmimi hromami. Tieto udalosti označujú miesto, kde sa božské spája s ľudským. „Znamenia“, ktoré Kristus označil v dvadsiatej štvrtej kapitole Matúša, trinástej kapitole Marka a dvadsiatej prvej kapitole Lukáša, predstavujú „znamenia“, ktoré uviedli Milleritské hnutie, a predstavujú paralelné svedectvo o hnutí sto štyridsaťštyri tisíc. Tých sto štyridsaťštyri tisíc neokúsia smrť, ako to predstavujú Enoch a Eliáš. 11. september 2001, „znamenie“, ktoré Kristus označil ako znamenie príchodu poslednej generácie dejín zeme, je uvedené v dvadsiatej prvej kapitole Lukáša. Byť medzi tou skupinou, ktorú predstavovali Enoch a Eliáš, ktorí sú nazývaní sto štyridsaťštyri tisíc, si vyžaduje, aby bolo rozpoznané „znamenie“ i všetko, čo predstavuje.

After Jesus led His disciples down through the history of the “signs” which ushered in the Millerite movement He then repeated and enlarged His historical testimony, by including a parable that represented the same history.

Potom, čo Ježiš viedol svojich učeníkov dejinami „znamení“, ktoré uviedli milleritské hnutie, zopakoval a rozvinul svoje historické svedectvo tým, že zahrnul podobenstvo, ktoré znázorňovalo tie isté dejiny.

And he spake to them a parable; Behold the fig tree, and all the trees; When they now shoot forth, ye see and know of your own selves that summer is now nigh at hand. So likewise ye, when ye see these things come to pass, know ye that the kingdom of God is nigh at hand. Verily I say unto you, This generation shall not pass away, till all be fulfilled. Heaven and earth shall pass away: but my words shall not pass away. Luke 21:29–33.

A povedal im podobenstvo: Hľa, figovník a všetky stromy. Keď už pučia, sami od seba vidíte a poznávate, že leto je už blízko. Tak aj vy, keď uvidíte, že sa tieto veci dejú, vedzte, že Božie kráľovstvo je blízko. Veru vám hovorím: Toto pokolenie sa nepominie, kým sa všetko nenaplní. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. Lukáš 21:29–33.

Jesus begins the parable by identifying a distinction between “the fig tree,” in the singular, and “all the trees.” The “fig tree,” is the covenant people, who in the last days is Laodicean Adventism, who profess to be the remnant people of God. The other “trees” were the Gentiles.

Ježiš začína podobenstvo tým, že rozlišuje medzi „figovníkom“ v jednotnom čísle a „všetkými stromami“. „Figovník“ predstavuje zmluvný ľud, ktorým je v posledných dňoch laodicejský adventizmus, vyznávajúci, že je ostatným Božím ľudom. Ostatné „stromy“ predstavovali pohanov.

“Mark the cursing of the fig tree, representing the Jewish nation, covered with leaves of profession, but no fruit to be found thereon. The curse is pronounced upon the fig tree, which represents the moral, thinking, living agent, cursed of God, living as were the Jews for forty years after this event, yet dead. Mark, the other trees, representing the Gentiles, were not covered. They were leafless, making no pretension to having a knowledge of God. Their time of fruit-leaving was not yet.” Special Testimonies for Ministers and Workers, number 7, 59–61.

„Všimnite si prekliatie figovníka, ktorý predstavuje židovský národ, pokrytý listami vyznania, no nenachádza sa na ňom nijaké ovocie. Kliatba je vyslovená nad figovníkom, ktorý predstavuje mravnú, mysliacu, živú bytosť, prekliatu Bohom, žijúcu, ako žili Židia štyridsať rokov po tejto udalosti, a predsa mŕtvu. Všimnite si, že ostatné stromy, predstavujúce pohanov, neboli pokryté listím. Boli bez lístia a nijako sa nepredstierali, že poznajú Boha. Ich čas prinášania ovocia ešte neprišiel.“ Special Testimonies for Ministers and Workers, number 7, 59–61.

Laodicean Adventism in the last days is cursed, for though it professes to be the remnant people of God, its profession is fruitless. Jesus is making two interconnected, but different points in the passage. He is identifying the distinction between the professed people of God and the Gentiles, who do not profess to uphold the law of God, or possess the Spirit of Prophecy which are the characteristics of the remnant of the last days, which Laodicean Adventism professes to uphold. The leaves in the last days represent the claimed profession to be the remnant identified by John in the book of Revelation.

Laodicejský adventizmus v posledných dňoch je prekliaty, lebo hoci vyznáva, že je ostatkom Božieho ľudu, jeho vyznanie je bez ovocia. Ježiš v danom úseku uvádza dva vzájomne prepojené, no odlišné body. Označuje rozdiel medzi vyznávajúcim Božím ľudom a pohanmi, ktorí nevyznávajú, že zachovávajú Boží zákon, ani nemajú Dar proroctva, ktoré sú znakmi ostatku posledných dní a ktoré laodicejský adventizmus vyznáva, že zachováva. Listy v posledných dňoch predstavujú nárokované vyznanie, že ide o ostatok označený Jánom v knihe Zjavenie.

“The Gentile world was represented by the leafless, fruitless fig trees. The Gentiles were destitute, as were the Jews, of godliness, but they had not claimed to be in favor with God. They made no boast of exalted spirituality. They were blind in every sense to the ways and works of God, With them the time for figs was not yet. They were still looking forward to a day which would bring them light and hope.” Signs of the Times, February 15, 1899.

„Pohanský svet predstavovali figovníky bez lístia a bez ovocia. Pohania boli rovnako ako Židia bezbožní, no netvrdili, že požívajú Božiu priazeň. Nevystatovali sa vyvýšenou duchovnosťou. Vo všetkých ohľadoch boli slepí voči cestám a dielam Božím. U nich ešte neprišiel čas fíg. Stále ešte očakávali deň, ktorý im prinesie svetlo a nádej.“ Signs of the Times, 15. februára 1899.

The distinction between the fig tree and the other trees was given one other distinction by Christ. The time for the trees to bud out for the figs, was different than the time for the Gentiles trees to bud out. In the last days “two distinct calls are given to the churches,” and the first voice from the angel of Revelation chapter eighteen, identifies the time when the budding-out for the one hundred and forty-four thousand was to occur. The “second voice” of Revelation eighteen, represents when the other trees were to bud out.

Rozlíšenie medzi figovníkom a ostatnými stromami dostalo od Krista ešte jedno ďalšie rozlíšenie. Čas, keď mali pučať figovníky, sa líšil od času, keď mali pučať stromy pohanov. V posledných dňoch „sú cirkvám dané dve odlišné volania“ a prvý hlas anjela zo Zjavenia, osemnástej kapitoly, označuje čas, keď malo dôjsť k vypučaniu pre sto štyridsaťštyri tisíc. „Druhý hlas“ Zjavenia osemnásť predstavuje čas, keď mali vypučať ostatné stromy.

In Christ’s day the Jews were the fig tree, the Gentiles were the other trees. In Millerite history the Protestants were the fig tree, and the Millerites were the other trees. In the last days, Laodicean Adventism is the fruitless fig tree which is removed from Jerusalem (the vineyard), and the one hundred and forty-four thousand are the fig trees that bears fruit. God’s other children who are still in Babylon are represented as the Gentiles.

V Kristových dňoch boli Židia figovníkom, pohania boli ostatnými stromami. V milleritickej histórii boli protestanti figovníkom a milleriti boli ostatnými stromami. V posledných dňoch je laodicejský adventizmus neplodným figovníkom, ktorý je odstránený z Jeruzalema (vinice), a sto štyridsaťštyri tisíc sú figovníky, ktoré prinášajú ovocie. Ostatné Božie deti, ktoré sú ešte stále v Babylone, sú predstavené ako pohania.

A “gentile,” by definition is a “stranger.” The gentile trees are dormant (dead), bearing no buds or fruit at the time the fig tree buds out and comes to life. A dormant tree is a dry tree, and when the Gentiles are called to come out of Babylon, by the second voice of Revelation chapter eighteen, they will then choose to keep the seventh-day Sabbath and enter into covenant with the Lord.

„Pohan“, podľa definície, je „cudzinec“. Pohanské stromy sú v čase, keď figovník pučí a ožíva, v stave pokoja (mŕtve), bez pukov a bez ovocia. Strom v stave pokoja je suchý strom, a keď budú pohania druhým hlasom z osemnástej kapitoly Zjavenia povolaní, aby vyšli z Babylonu, vtedy sa rozhodnú zachovávať sobotu siedmeho dňa a vstúpia do zmluvy s Pánom.

Neither let the son of the stranger, that hath joined himself to the Lord, speak, saying, The Lord hath utterly separated me from his people: neither let the eunuch say, Behold, I am a dry tree. For thus saith the Lord unto the eunuchs that keep my sabbaths, and choose the things that please me, and take hold of my covenant; Even unto them will I give in mine house and within my walls a place and a name better than of sons and of daughters: I will give them an everlasting name, that shall not be cut off. Also the sons of the stranger, that join themselves to the Lord, to serve him, and to love the name of the Lord, to be his servants, every one that keepeth the sabbath from polluting it, and taketh hold of my covenant; Even them will I bring to my holy mountain, and make them joyful in my house of prayer: their burnt offerings and their sacrifices shall be accepted upon mine altar; for mine house shall be called an house of prayer for all people. Isaiah 56:3–7.

Nech syn cudzozemca, ktorý sa pripojil k Hospodinovi, nehovorí: Hospodin ma veru úplne odlúčil od svojho ľudu. Ani komorník nech nehovorí: Hľa, ja som suchý strom. Lebo takto hovorí Hospodin komorníkom, ktorí zachovávajú moje soboty, vyvolia si to, v čom mám záľubu, a pevne sa pridŕžajú mojej zmluvy: Aj im dám vo svojom dome a medzi svojimi múrmi miesto a meno lepšie než synom a dcéram; dám im večné meno, ktoré nebude vyhladené. A synov cudzozemca, ktorí sa pripájajú k Hospodinovi, aby mu slúžili a milovali meno Hospodinovo, aby boli jeho služobníkmi, každého, kto zachováva sobotu, aby ju neznesvätil, a pevne sa pridŕža mojej zmluvy, aj tých privediem na svoj svätý vrch a obveselím ich vo svojom dome modlitby; ich zápalné obete i ich obete budú prijaté na mojom oltári; lebo môj dom sa bude nazývať domom modlitby pre všetky národy. Izaiáš 56:3–7.

A stranger is a “gentile,” and the “second voice” calls them to come out of Babylon, and they are brought to God’s holy mountain, it will then be His “holy” mountain, for the wheat and tares will have been separated by the testing process represented in the history of the “first voice”. When they come to the mountain of the Lord in the last days, the Gentiles will no longer be strangers, or dry trees.

Cudzinec je „pohan“ a „druhý hlas“ ich vyzýva, aby vyšli z Babylonu, a sú privedení na svätý vrch Boží; vtedy to bude Jeho „svätý“ vrch, lebo pšenica a kúkoľ budú oddelené skúšobným procesom znázorneným v dejinách „prvého hlasu“. Keď v posledných dňoch prídu na vrch Hospodinov, pohania už viac nebudú cudzincami ani suchými stromami.

The sun and the moon shall be darkened, and the stars shall withdraw their shining. The Lord also shall roar out of Zion, and utter his voice from Jerusalem; and the heavens and the earth shall shake: but the Lord will be the hope of his people, and the strength of the children of Israel. So shall ye know that I am the Lord your God dwelling in Zion, my holy mountain: then shall Jerusalem be holy, and there shall no strangers pass through her any more. Joel 3:15–17.

Slnko a mesiac sa zatmejú a hviezdy odoprú svoj jas. Hospodin zareve zo Siona a vydá svoj hlas z Jeruzalema; nebesia i zem sa budú chvieť. Ale Hospodin bude nádejou svojho ľudu a silou synov Izraela. A tak poznáte, že ja som Hospodin, váš Boh, prebývajúci na Sione, na mojom svätom vrchu. Vtedy bude Jeruzalem svätý a cudzinci ním už viac nebudú prechádzať. Joel 3:15–17.

The ushering in of the history where the “second voice” calls God’s other flock out of Babylon has “signs” that were typified by the signs of the Millerite movement. In Matthew chapter twenty-four, Mark chapter thirteen and Luke chapter twenty-one Christ’s testimony that we are considering is set forth. In each of those three witnesses one of the “signs” identified is that the powers of heaven shall be shaken, but in Joel’s representation of the “signs” which identify when Jerusalem shall be “holy”, both “the heavens and the earth shall shake.”

Začatie dejín, v ktorých „druhý hlas“ volá Božie iné stádo von z Babylona, má „znamenia“, ktoré boli predobrazené znameniami milleritského hnutia. V Matúšovi v dvadsiatej štvrtej kapitole, v Markovi v trinástej kapitole a v Lukášovi v dvadsiatej prvej kapitole je predložené Kristovo svedectvo, ktoré zvažujeme. V každom z týchto troch svedectiev je jedným z určených „znamení“ to, že nebeské moci budú otrasené, no v Joelovom zobrazení „znamení“, ktoré určujú čas, keď bude Jeruzalem „svätý“, sa budú otriasať „nebesia i zem“.

Joel is identifying the perfect fulfillment of the predicted “signs” that occur when Jerusalem is holy. That time is when the Lord has removed the sins from the one hundred and forty-four thousand, and the church of Laodicea has transitioned to the movement of Philadelphia. It is then that the sixth movement (Philadelphia), becomes the eighth movement (Philadelphia), that is of the seven churches. It is then that the Church Militant becomes the Church Triumphant. The Church Militant is a label for God’s church that is composed of the wheat and the tares. The Church Triumphant is God’s holy mountain that is “holy,” and “no strangers pass through her anymore.”

Joel označuje dokonalé naplnenie predpovedaných „znamení“, ktoré sa dejú, keď je Jeruzalem svätý. Ten čas nastáva, keď Pán odstránil hriechy zo sto štyridsaťštyritisíc a cirkev Laodicey prešla do hnutia Filadelfie. Vtedy sa šieste hnutie (Filadelfia) stáva ôsmym hnutím (Filadelfia), ktoré je zo siedmich cirkví. Vtedy sa bojujúca cirkev stáva víťaznou cirkvou. Bojujúca cirkev je označenie pre Božiu cirkev, ktorá sa skladá z pšenice a kúkoľa. Víťazná cirkev je Božím svätým vrchom, ktorý je „svätý“ a „už cez ňu viac neprejde nijaký cudzinec.“

The ushering in of the ensign that is lifted up, which is the Church Triumphant, which is the “eighth that is of the seven”, which is when Jerusalem is “holy”, is accompanied by “signs.” In order for Jesus to provide the point of reference for His people to recognize the life or death “sign,” that identifies the sealing of the one hundred and forty-four thousand, He employed trees and the natural cycle of a tree’s life to teach the all-important lesson.

Uvedenie vztýčenej zástavy, ktorou je Cirkvi víťazná, ktorá je „ôsma, a predsa je zo siedmich“, čo je stav, keď je Jeruzalem „svätý“, je sprevádzané „znameniami“. Aby Ježiš poskytol svojmu ľudu orientačný bod na rozpoznanie „znamenia“ života alebo smrti, ktoré označuje zapečatenie sto štyridsiatich štyroch tisícov, použil stromy a prirodzený cyklus života stromu, aby vyučil nanajvýš dôležité ponaučenie.

“Christ had bidden His people watch for the signs of His advent and rejoice as they should behold the tokens of their coming King. ‘When these things begin to come to pass,’ He said, ‘then look up, and lift up your heads; for your redemption draweth nigh.’ He pointed His followers to the budding trees of spring, and said: ‘When they now shoot forth, ye see and know of your own selves that summer is now nigh at hand. So likewise ye, when ye see these things come to pass, know ye that the kingdom of God is nigh at hand.’ Luke 21:28, 30, 31.” The Great Controversy, 308.

„Kristus prikázal svojmu ľudu, aby bdeli nad znameniami Jeho príchodu a radovali sa, keď uvidia znamenia svojho prichádzajúceho Kráľa. ‚Keď sa toto začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite svoje hlavy, lebo sa približuje vaše vykúpenie.‘ Poukázal svojim nasledovníkom na pučiace stromy jari a povedal: ‚Keď už pučia, sami od seba vidíte a poznávate, že leto je už blízko. Tak aj vy, keď uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že kráľovstvo Božie je blízko.‘ Lukáš 21,28.30.31.“ Veľký spor, 308.

When the trees of Spring begin to bud out, Summer is near.

Keď stromy na jar začínajú pučať, leto je blízko.

The harvest is past, the summer is ended, and we are not saved. Jeremiah 8:20.

Žatva sa pominula, leto sa skončilo, a my nie sme spasení. Jeremiáš 8,20.

The budding trees identify that it is Spring, and we then know Summer is near, and it is in the Summer when the harvest is gathered.

Pučiace stromy naznačujú, že je jar, a potom vieme, že leto je blízko; a práve v lete sa zhromažďuje žatva.

The enemy that sowed them is the devil; the harvest is the end of the world; and the reapers are the angels. Matthew 13:39.

Nepriateľ, ktorý ich zasial, je diabol; žatva je koniec sveta; a ženci sú anjeli. Matúš 13,39.

The harvest is at the end of the world. When the trees begin to bud out, you are required to know that the end of the world is imminent.

Žatva je na konci sveta. Keď stromy začnú pučať, máte vedieť, že koniec sveta je bezprostredný.

“One saying of the Saviour must not be made to destroy another. Though no man knoweth the day nor the hour of His coming, we are instructed and required to know when it is near. We are further taught that to disregard His warning, and refuse or neglect to know when His advent is near, will be as fatal for us as it was for those who lived in the days of Noah not to know when the flood was coming.” The Great Controversy, 371.

„Nesmieme dopustiť, aby jeden výrok Spasiteľa rušil iný. Hoci nikto nepozná deň ani hodinu Jeho príchodu, sme poučení a je od nás požadované, aby sme vedeli, keď je blízko. Ďalej sme učení, že nevšímať si Jeho varovanie a odmietať alebo zanedbávať poznať, keď je Jeho príchod blízko, bude pre nás rovnako osudné, ako to bolo pre tých, ktorí žili v Noachových dňoch a nevedeli, kedy príde potopa.“ The Great Controversy, 371.

We will continue our study of Luke chapter twenty-one in the next article.

V ďalšom článku budeme pokračovať v štúdiu dvadsiatej prvej kapitoly Lukášovho evanjelia.

“I saw that the powers of earth are now being shaken and that events come in order. War, and rumors of war, sword, famine, and pestilence are first to shake the powers of earth, then the voice of God will shake the sun, moon, and stars, and this earth also. I saw that the shaking of the powers in Europe is not, as some teach, the shaking of the powers of heaven, but it is the shaking of the angry nations.” Early Writings, 41.

„Videla som, že pozemské mocnosti sú teraz otrasané a že udalosti prichádzajú v určenom poradí. Vojna a chýry o vojne, meč, hlad a mor sú tým prvým, čo otriasa mocnosťami zeme; potom hlas Boží otrasie slnkom, mesiacom i hviezdami, a aj touto zemou. Videla som, že otrasenie mocností v Európe nie je, ako niektorí učia, otrasením nebeských mocností, ale je to otrasenie rozhnevaných národov.“ Early Writings, 41.