Christ pointed His people to the budding trees of Spring, in order that they would understand the “signs” and the implication of the “signs” of the last days.
Kristus upozornil svoj ľud na pučiace jarné stromy, aby porozumel „znameniam“ a významu „znamení“ posledných dní.
“Christ had bidden His people watch for the signs of His advent and rejoice as they should behold the tokens of their coming King. ‘When these things begin to come to pass,’ He said, ‘then look up, and lift up your heads; for your redemption draweth nigh.’ He pointed His followers to the budding trees of spring, and said: ‘When they now shoot forth, ye see and know of your own selves that summer is now nigh at hand. So likewise ye, when ye see these things come to pass, know ye that the kingdom of God is nigh at hand.’ Luke 21:28, 30, 31.” The Great Controversy, 308.
„Kristus prikázal svojmu ľudu, aby bdeli nad znameniami Jeho príchodu a radovali sa, keď uvidia znamenia prichádzajúceho Kráľa. ‚Keď sa toto začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite hlavy, lebo sa približuje vaše vykúpenie.‘ Poukázal svojim nasledovníkom na pučiace stromy jari a povedal: ‚Keď už pučia, sami od seba vidíte a poznávate, že leto je už blízko. Tak aj vy, keď uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že Božie kráľovstvo je blízko.‘ Lukáš 21,28.30.31.“ Veľký spor, 308.
The “signs” of the last days were typified by the “signs,” that announced and ushered in the movement of the first angel. Those “signs” included the shaking of the heavens, but Joel identifies that the “signs” of the last days, the days when the iniquity of Israel shall be sought for and not found, when God’s holy mountain is holy forever, for no strangers will ever pass through her again, the shaking of the powers of the heavens, will also include the shaking of the powers of earth. Sister White identifies the distinction between the shaking of the powers of the heavens and the powers of the earth.
„Znamenia“ posledných dní boli predobrazené „znameniami“, ktoré ohlasovali a uvádzali do pohybu prvého anjela. Tieto „znamenia“ zahŕňali otras nebies, no Joel uvádza, že „znamenia“ posledných dní, dní, keď sa bude hľadať neprávosť Izraela a nebude nájdená, keď bude Božia svätá hora svätá naveky, lebo ňou už nikdy neprejde nijaký cudzinec, otrasenie mocností nebies, budú zahŕňať aj otrasenie mocností zeme. Sestra Whiteová rozlišuje medzi otrasením mocností nebies a mocností zeme.
“December 16, 1848, the Lord gave me a view of the shaking of the powers of the heavens. I saw that when the Lord said ‘heaven,’ in giving the signs recorded by Matthew, Mark, and Luke, He meant heaven, and when He said ‘earth’ He meant earth. The powers of heaven are the sun, moon, and stars. They rule in the heavens. The powers of earth are those that rule on the earth. The powers of heaven will be shaken at the voice of God. Then the sun, moon, and stars will be moved out of their places. They will not pass away, but be shaken by the voice of God.
„Dňa 16. decembra 1848 mi Pán dal videnie o zatrasení mocností nebies. Videla som, že keď Pán pri uvádzaní znamení zaznamenaných u Matúša, Marka a Lukáša povedal ‚nebo‘, mal na mysli nebo, a keď povedal ‚zem‘, mal na mysli zem. Mocnosti nebies sú slnko, mesiac a hviezdy. Ony vládnu na nebesiach. Mocnosti zeme sú tí, ktorí vládnu na zemi. Mocnosti nebies budú zatrasené Božím hlasom. Potom budú slnko, mesiac a hviezdy pohnuté zo svojich miest. Nepominú, ale budú zatrasené Božím hlasom.
“Dark, heavy clouds came up and clashed against each other. The atmosphere parted and rolled back; then we could look up through the open space in Orion, whence came the voice of God. The Holy City will come down through that open space. I saw that the powers of earth are now being shaken and that events come in order. War, and rumors of war, sword, famine, and pestilence are first to shake the powers of earth, then the voice of God will shake the sun, moon, and stars, and this earth also. I saw that the shaking of the powers in Europe is not, as some teach, the shaking of the powers of heaven, but it is the shaking of the angry nations.” Early Writings, 41.
„Tmavé, ťažké oblaky sa zdvihli a narážali jeden do druhého. Ovzdušie sa rozostúpilo a odvalilo späť; potom sme mohli hľadieť nahor cez otvorený priestor v Orióne, odkiaľ zaznel Boží hlas. Sväté mesto zostúpi cez ten otvorený priestor. Videla som, že mocnosti zeme sú teraz otriasané a že udalosti prichádzajú v poradí. Vojna a chýry o vojnách, meč, hlad a mor sú najprv tým, čo otrasie mocnosťami zeme; potom Boží hlas otrasie slnkom, mesiacom i hviezdami, a aj touto zemou. Videla som, že otras mocností v Európe nie je, ako niektorí učia, otrasom nebeských mocností, ale je to otras rozhnevaných národov.“ Early Writings, 41.
The shaking of the heavens in Matthew, Mark and Luke represent the shaking of the powers that rule the heavens, as represented by the sun, moon and stars. All of these heavenly powers were shaken, and produced the “signs,” which ushered in and announced the movement of the first angel. Those heavenly powers will be again shaken during the movement of the third angel. But in the movement of the third angel, the powers of earth will also be shaken. The powers of earth are the powers that rule the earth. On September 11, 2001, the powers of earth, not heaven, were shaken.
Otriasanie nebies v Matúšovi, Markovi a Lukášovi predstavuje otrasenie mocností, ktoré vládnu nebesiam, znázornených slnkom, mesiacom a hviezdami. Všetky tieto nebeské mocnosti boli otrasené a vydali „znamenia“, ktoré uviedli a ohlásili hnutie prvého anjela. Tieto nebeské mocnosti budú znovu otrasené počas hnutia tretieho anjela. No v hnutí tretieho anjela budú otrasené aj pozemské mocnosti. Pozemské mocnosti sú mocnosti, ktoré vládnu zemi. Dňa 11. septembra 2001 boli otrasené mocnosti zeme, nie nebies.
“Now comes the word that I have declared that New York is to be swept away by a tidal wave? This I have never said. I have said, as I looked at the great buildings going up there, story after story, ‘What terrible scenes will take place when the Lord shall arise to shake terribly the earth! Then the words of Revelation 18:1–3 will be fulfilled.’ The whole of the eighteenth chapter of Revelation is a warning of what is coming on the earth. But I have no light in particular in regard to what is coming on New York, only that I know that one day the great buildings there will be thrown down by the turning and overturning of God’s power. From the light given me, I know that destruction is in the world. One word from the Lord, one touch of his mighty power, and these massive structures will fall. Scenes will take place the fearfulness of which we cannot imagine.” Review and Herald, July 5, 1906.
„Teraz prichádza slovo, ktoré som vyhlásila, že New York má byť zmietnutý prílivovou vlnou? Toto som nikdy nepovedala. Povedala som, keď som sa dívala na veľké budovy, ktoré tam vyrastali, poschodie za poschodím: ‚Aké hrozné výjavy nastanú, keď Pán povstane, aby strašne otriasol zemou! Potom sa naplnia slová zo Zjavenia 18:1–3.‘ Celá osemnásta kapitola Zjavenia je varovaním pred tým, čo prichádza na zem. Nemám však nijaké osobitné svetlo vzhľadom na to, čo príde na New York, iba to, že viem, že jedného dňa tam budú tie veľké budovy zvrhnuté obrátením a prevrátením Božej moci. Zo svetla, ktoré mi bolo dané, viem, že vo svete je skaza. Jedno slovo od Pána, jeden dotyk jeho mocnej sily, a tieto masívne stavby padnú. Nastanú výjavy, ktorých hrôzostrašnosť si nedokážeme predstaviť.“ Review and Herald, 5. júla 1906.
In the history of the Millerites one of the signs recorded by Luke was the “distress of nations.” The nations represent the powers that rule the earth, and on September 11, 2001, every nation on earth was shaken as the third Woe arrived into prophetic history. That earthly shaking was represented in Luke twenty-one, but not by the biblical expression of the shaking of the powers of the earth. It was represented by the phrase, “the distress of nations,” as was brought upon the nations of the world when the great buildings of New York were brought down. “The distress of nations” in Luke is the shaking of the powers of earth, and it was fulfilled in the history of the Millerites.
V dejinách mileritov bolo jedným zo znamení zaznamenaných Lukášom „súženie národov“. Národy predstavujú mocnosti, ktoré vládnu zemi, a 11. septembra 2001 bol každý národ na zemi otrasený, keď tretie Beda vstúpilo do prorockých dejín. Toto pozemské otrasenie je predstavené v dvadsiatej prvej kapitole Lukáša, avšak nie biblickým výrazom o otrasení mocností zeme. Je vyjadrené slovným spojením „súženie národov“, aké prišlo na národy sveta, keď boli veľké budovy New Yorku zrútené. „Súženie národov“ u Lukáša je otrasením mocností zeme a naplnilo sa v dejinách mileritov.
“I saw that the powers of earth are now being shaken and that events come in order. War, and rumors of war, sword, famine, and pestilence are first to shake the powers of earth, then the voice of God will shake the sun, moon, and stars, and this earth also. I saw that the shaking of the powers in Europe is not, as some teach, the shaking of the powers of heaven, but it is the shaking of the angry nations.” Early Writings, 41.
„Videla som, že mocnosti zeme sú teraz otriasané a že udalosti prichádzajú v určenom poradí. Vojna a chýry o vojnách, meč, hlad a mor sú najprv tým, čo otriasa mocnosťami zeme; potom hlas Boží otrasie slnkom, mesiacom i hviezdami a aj touto zemou. Videla som, že otras mocností v Európe nie je, ako niektorí učia, otrasom mocností neba, ale je to otras rozhnevaných národov.“ Early Writings, 41.
The “shaking of the powers of the angry nations,” is the shaking of the “powers of earth,” as illustrated in the early history of Adventism by the shaking of the “powers in Europe.” Uriah Smith identified what was shaking the powers in Europe in 1838.
„Otriasanie mocností rozhnevaných národov“ je otrasením „mocností zeme“, ako to bolo znázornené v raných dejinách adventizmu otrasením „mocností v Európe“. Uriah Smith v roku 1838 označil to, čo otriasalo mocnosťami v Európe.
“As the prophetic period of this [6th] trumpet commenced by the voluntary surrender of power into the hands of the Turks by the Christian emperor of the East, so we might justly conclude that its termination would be marked by the voluntary surrender of that power by the Turkish Sultan back again into the hands of the Christians. In 1838 Turkey became involved in war with Egypt. The Egyptians bid fair to overthrow the Turkish power. To prevent this, the four great powers of Europe, England, Russia, Austria, and Prussia, interfered to sustain the Turkish government. Turkey accepted their intervention. A conference was held in London at which an ultimatum was drawn up to be presented to Mehemet Ali, the Pacha of Egypt. It is evident that when this ultimatum should be placed in the hands of Mehemet, the destiny of the Ottoman Empire would be virtually lodged in the hands of the Christian powers of Europe. This ultimatum was placed in the hands of Mehemet on the 11th day of August 1840! and on that very day the Sultan addressed a note to the ambassadors of the four powers, inquiring what should be done in case Mehemet refused to comply with the terms which they had proposed. The answer was that he need not alarm himself about any contingency that might arise; for they had made provision for that. The prophetic period ended, and on that very day the control of Mohammedan affairs passed into the hands of Christians, just as the control of Christian affairs had passed into the hands of the Mohammedans 391 years and 15 days before. Thus the second woe ended, and the sixth trumpet ceased its sounding.” Uriah Smith, Synopsis of Present Truth, 218.
„Ako sa prorocké obdobie tejto [6.] trúby začalo dobrovoľným odovzdaním moci do rúk Turkov zo strany kresťanského cisára Východu, tak môžeme oprávnene uzavrieť, že jeho ukončenie bude vyznačené dobrovoľným odovzdaním tejto moci tureckým sultánom späť do rúk kresťanov. V roku 1838 sa Turecko zaplietlo do vojny s Egyptom. Egypťania mali nádej zvrhnúť tureckú moc. Aby sa tomu zabránilo, štyri veľké mocnosti Európy — Anglicko, Rusko, Rakúsko a Prusko — zasiahli na podporu tureckej vlády. Turecko prijalo ich zásah. V Londýne sa konala konferencia, na ktorej bolo vypracované ultimátum, ktoré malo byť predložené Mehemetovi Alimu, paši Egypta. Je zrejmé, že keď malo byť toto ultimátum vložené do rúk Mehemeta, osud Osmanskej ríše by bol v skutočnosti zverený do rúk kresťanských mocností Európy. Toto ultimátum bolo vložené do rúk Mehemeta 11. augusta 1840! A práve v ten deň sultán adresoval nótu vyslancom štyroch mocností a pýtal sa, čo sa má urobiť v prípade, ak by Mehemet odmietol prijať podmienky, ktoré mu navrhli. Odpoveď znela, že sa nemusí znepokojovať nijakou prípadnou okolnosťou, ktorá by mohla nastať; lebo na to urobili opatrenia. Prorocké obdobie sa skončilo a práve v ten deň prešla kontrola nad mohamedánskymi záležitosťami do rúk kresťanov, tak ako kontrola nad kresťanskými záležitosťami prešla do rúk mohamedánov o 391 rokov a 15 dní skôr. Tak sa skončilo druhé beda a šiesta trúba prestala znieť.“ Uriah Smith, Synopsis of Present Truth, 218.
Islam of the second Woe, had passed the zenith of its power, which according to God’s word was to continue for three hundred and ninety-one years and fifteen days. Yet in the 1830’s Egypt was attempting to re-establish a caliphate in Egypt for the purpose of continuing the second great jihad of Muslim history. The possibility of more Islamic warfare was causing the European powers to shake in fear. For decades the crisis of Islam re-igniting its warfare was labelled by the historians and the reporters of those years as the “Eastern Question.” The warfare of the children of the east had been carried out for centuries against the nations of Europe, who derived their religion from the Roman church. In 1838, “the distress of nations,” referred to by Christ represented the shaking of the angry nations that was produced by the warfare brought against the former Roman Empire by Islam.
Islam druhého Beda už prešiel zenitom svojej moci, ktorá mala podľa Božieho slova trvať tristo deväťdesiatjeden rokov a pätnásť dní. Napriek tomu sa v tridsiatych rokoch 19. storočia Egypt pokúšal znovu ustanoviť v Egypte kalifát s cieľom pokračovať v druhom veľkom džiháde moslimských dejín. Možnosť ďalšieho islamského vojenstva spôsobovala, že sa európske mocnosti triasli od strachu. Po celé desaťročia bola kríza opätovného rozpútania islamského vojenstva historikmi a reportérmi tých rokov označovaná ako „Východná otázka“. Bojovanie synov východu sa po stáročia viedlo proti národom Európy, ktoré odvodzovali svoje náboženstvo od rímskej cirkvi. V roku 1838 „úzkosť národov“, o ktorej hovoril Kristus, predstavovala otriasanie rozhnevaných národov, ktoré vyvolalo vojenstvo privedené islamom proti bývalej Rímskej ríši.
“By [loosing] the four angels which are bound in the great river Euphrates, I understand that God was now about to suffer the four principal nations of which the Ottoman empire was composed, which had in vain attempted to subdue the Eastern Empire at Constantinople, and made but little progress in conquering Europe, now to take Constantinople, and to overrun and subdue one third part of Europe, which was the fact about the middle of the fifteenth century.” Works of William Miller, Volume 2, 121.
„Tým, že [uvoľní] štyroch anjelov, ktorí sú zviazaní pri veľkej rieke Eufrat, rozumiem tomu, že Boh sa práve chystal dopustiť, aby štyri hlavné národy, z ktorých sa skladala Osmanská ríša, ktoré sa márne pokúšali podmaniť si Východorímsku ríšu v Konštantínopole a pri dobývaní Európy dosiahli len malý pokrok, teraz dobyli Konštantínopol a zaplavili a podrobili si tretinu Európy, čo sa skutočne stalo približne v polovici pätnásteho storočia.“ Diela Williama Millera, zväzok 2, 121.
The distress of nations in the narrative found in Luke was “with perplexity; the sea and the waves roaring,” and with men’s “hearts failing them for fear, and for looking after those things which are coming on the earth.” The perplexity of the Eastern Question continued to agitate the powers of earth all the way into the twentieth century, and the symbol of that distress was “men’s hearts failing them for fear” and the “sea and waves roaring.”
Úzkosť národov v rozprávaní nachádzajúcom sa v Lukášovi bola „s úzkostným zmätkom; more a vlnobitie hučiace“ a so srdcami ľudí, „ktorí omdlievajú od strachu a od očakávania toho, čo príde na svet“. Zmätok Východnej otázky pokračoval v znepokojovaní mocností zeme až hlboko do dvadsiateho storočia a symbolom tejto tiesne bolo, že „ľudské srdcia omdlievali od strachu“ a „more a vlnobitie hučali“.
“This sealing of the servants of God is the same that was shown to Ezekiel in vision. John also had been a witness of this most startling revelation. He saw the sea and the waves roaring, and men’s hearts failing them for fear. He beheld the earth moved, and the mountains carried into the midst of the sea (which is literally taking place), the water thereof roaring and troubled, and the mountains shaking with the swelling thereof. He was shown plagues, pestilence, famine, and death performing their terrible mission.” Testimonies to Ministers, 445.
„Toto zapečatenie Božích služobníkov je to isté, ktoré bolo vo videní ukázané Ezechielovi. Aj Ján bol svedkom tohto nanajvýš ohromujúceho zjavenia. Videl more a rozbúrené vlny a ľudské srdcia zomdlievajúce od strachu. Videl zem otrasenú a vrchy vrhnuté doprostred mora (čo sa doslova deje), jeho vody hučiace a rozbúrené a vrchy trasúce sa jeho vzdutím. Boli mu ukázané rany, mor, hlad a smrť, ako plnia svoje strašné poslanie.“ Testimonies to Ministers, 445.
When John was shown the sealing of the one hundred and forty-four thousand, he saw the distress of nations, as represented by the seas and waves roaring, and men’s hearts failing for fear, and it was the same sealing that Ezekiel was shown in chapter nine. Ezekiel was shown the internal elements of the sealing and John was shown the external elements associated with the sealing. John saw that the angering of the nations is associated with the sealing of the one hundred and forty-four thousand, and the angering of the nations is also Luke’s distress of nations which is historically identified as the Eastern Question. John was shown that Islam of the third Woe, is the external sign of the sealing of the one hundred and forty-four thousand.
Keď Jánovi bolo ukázané zapečaťovanie stoštyridsiatich štyroch tisícov, videl súženie národov, znázornené hučiacim morom a vlnami, a srdcia ľudí zmierajúce od strachu; a bolo to to isté zapečaťovanie, ktoré bolo ukázané Ezechielovi v deviatej kapitole. Ezechielovi boli ukázané vnútorné prvky zapečaťovania a Jánovi boli ukázané vonkajšie prvky spojené so zapečaťovaním. Ján videl, že rozhorčenie národov je spojené so zapečaťovaním stoštyridsiatich štyroch tisícov, a rozhorčenie národov je zároveň aj Lukášovým súžením národov, ktoré je historicky stotožnené s Východnou otázkou. Jánovi bolo ukázané, že islam tretieho beda je vonkajším znamením zapečaťovania stoštyridsiatich štyroch tisícov.
“The present is a time of overwhelming interest to all living. Rulers and statesmen, men who occupy positions of trust and authority, thinking men and women of all classes, have their attention fixed upon the events taking place about us. They are watching the strained, restless relations that exist among the nations. They observe the intensity that is taking possession of every earthly element, and they recognize that something great and decisive is about to take place—that the world is on the verge of a stupendous crisis.
„Prítomnosť je časom nesmierneho záujmu pre všetkých žijúcich. Vládcovia a štátnici, muži zastávajúci postavenia dôvery a moci, premýšľajúci muži i ženy zo všetkých vrstiev, upierajú svoju pozornosť na udalosti, ktoré sa odohrávajú okolo nás. Sledujú napäté, nepokojné vzťahy, ktoré existujú medzi národmi. Pozorujú intenzitu, ktorá sa zmocňuje každého pozemského prvku, a uvedomujú si, že sa má čoskoro odohrať niečo veľké a rozhodujúce — že svet stojí na prahu ohromnej krízy.
“Angels are now restraining the winds of strife, that they may not blow until the world shall be warned of its coming doom; but a storm is gathering, ready to burst upon the earth; and when God shall bid His angels loose the winds, there will be such a scene of strife as no pen can picture.
„Anjeli teraz zadržiavajú vetry rozbroja, aby neviali, kým svet nebude varovaný pred svojou prichádzajúcou skazou; no zhromažďuje sa búrka, pripravená vypuknúť nad zemou; a keď Boh prikáže svojim anjelom, aby uvoľnili vetry, nastane taký výjav rozbroja, aký nijaké pero nedokáže opísať.
“The Bible, and the Bible only, gives a correct view of these things. Here are revealed the great final scenes in the history of our world, events that already are casting their shadows before, the sound of their approach causing the earth to tremble and men’s hearts to fail them for fear.” Education, 179, 180.
„Biblia, a jedine Biblia, podáva správny pohľad na tieto veci. Tu sú odhalené veľké záverečné výjavy v dejinách nášho sveta, udalosti, ktoré už vopred vrhajú svoje tiene a zvuk ich príchodu spôsobuje, že sa zem chveje a ľudské srdcia zlyhávajú od strachu.“ Education, 179, 180.
In Luke chapter twenty-one Jesus identified the “signs” that ushered in the Millerite movement, and all those “signs”, according to Sister White, were fulfilled. The Lisbon earthquake, the dark day, the falling of the stars, and the distress of nations, which represented the shaking of the powers of earth that was fulfilled by Islam in the fear produced by the Eastern Question, are all fulfilled. The Millerite “signs” also include the Son of man coming with a cloud which was fulfilled in the correct order that the “signs” were given by Christ, for after the distress of nations ended with the restraint of the Ottoman supremacy in 1840, Christ came to the Most Holy Place on October 22, 1844, and when He came He came with clouds.
V dvadsiatej prvej kapitole Lukášovho evanjelia Ježiš označil „znamenia“, ktoré uviedli milleritické hnutie, a podľa sestry Whiteovej sa všetky tieto „znamenia“ naplnili. Lisabonské zemetrasenie, deň temnoty, padanie hviezd a úzkosť národov, ktorá predstavovala otras mocností zeme a ktorá sa naplnila prostredníctvom islamu v strachu vyvolanom Východnou otázkou, to všetko sa naplnilo. Milleritické „znamenia“ zahŕňajú aj Syna človeka prichádzajúceho s oblakom, čo sa naplnilo v správnom poradí, v akom Kristus tieto „znamenia“ uviedol; lebo po tom, čo sa úzkosť národov skončila obmedzením osmanskej nadvlády v roku 1840, Kristus 22. októbra 1844 prišiel do Najsvätejšieho miesta, a keď prišiel, prišiel s oblakmi.
“‘And, behold, one like the Son of man came with the clouds of heaven, and came to the Ancient of Days, and they brought Him near before Him. And there was given Him dominion, and glory, and a kingdom, that all people, nations, and languages, should serve Him: His dominion is an everlasting dominion, which shall not pass away.’ Daniel 7:13, 14. The coming of Christ here described is not His second coming to the earth. He comes to the Ancient of Days in heaven to receive dominion and glory and a kingdom, which will be given Him at the close of His work as a mediator. It is this coming, and not His second advent to the earth, that was foretold in prophecy to take place at the termination of the 2300 days in 1844. Attended by heavenly angels, our great High Priest enters the holy of holies and there appears in the presence of God to engage in the last acts of His ministration in behalf of man—to perform the work of investigative judgment and to make an atonement for all who are shown to be entitled to its benefits.” The Great Controversy, 479.
„A hľa, s nebeskými oblakmi prichádzal ktosi ako Syn človeka; prišiel k Pradávnemu dňami a priviedli Ho pred Neho. A bola Mu daná vláda, sláva i kráľovstvo, aby Mu slúžili všetky národy, kmene a jazyky; Jeho vláda je večná vláda, ktorá nepominie.“ Daniel 7:13, 14. Kristov príchod, ktorý je tu opísaný, nie je Jeho druhým príchodom na zem. Prichádza k Pradávnemu dňami v nebi, aby prijal vládu, slávu a kráľovstvo, ktoré Mu budú dané na záver Jeho diela prostredníka. Práve tento príchod, a nie Jeho druhý príchod na zem, bol v proroctve predpovedaný tak, že sa uskutoční na konci 2300 dní v roku 1844. Náš veľký Veľkňaz, sprevádzaný nebeskými anjelmi, vstupuje do svätyne svätých a tam sa zjavuje v Božej prítomnosti, aby vykonal posledné úkony svojej služby v prospech človeka — aby vykonal dielo vyšetrujúceho súdu a priniesol zmierenie za všetkých, o ktorých sa ukáže, že majú nárok na jeho dobrodenia.“ Veľký spor vekov, 479.
The “signs” associated with the history of the Millerites typified the “signs” associated with the history of the one hundred and forty-four thousand. When Christ provided the second witness to the historical narrative with the parable, He pointed His disciples to “the budding trees of spring.” He informed them that when the trees begin to bud out you know you are near the end of the world, and that the generation that witnesses the budding trees of spring will live to see the heavens and the earth pass away, in the fires of His second coming.
„znamenia“ spojené s dejinami milleritov boli predobrazom „znamení“ spojených s dejinami sto štyridsiatich štyroch tisíc. Keď Kristus podobenstvom poskytol druhého svedka k historickému rozprávaniu, upriamil pozornosť svojich učeníkov na „pučiace stromy jari“. Oznámil im, že keď stromy začínajú pučať, viete, že ste blízko konca sveta, a že pokolenie, ktoré bude svedkom pučiacich stromov jari, sa dožije toho, že uvidí pominúť nebesá i zem v ohňoch Jeho druhého príchodu.
When they now shoot forth, ye see and know of your own selves that summer is now nigh at hand. So likewise ye, when ye see these things come to pass, know ye that the kingdom of God is nigh at hand. Verily I say unto you, This generation shall not pass away, till all be fulfilled. Heaven and earth shall pass away: but my words shall not pass away. Luke 21:30–33.
Keď už pučia, sami od seba vidíte a poznávate, že leto je už blízko. Tak aj vy, keď uvidíte, že sa tieto veci dejú, vedzte, že Božie kráľovstvo je blízko. Veru vám hovorím: Toto pokolenie sa nepominie, kým sa všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. Lukáš 21:30–33.
The question then becomes, “when did the trees begin to shoot forth?” The latter rain began to sprinkle on September 11, 2001, which according to Isaiah is “the day” of God’s “rough wind in the day of the east wind.”
Otázka teda znie: „Kedy začali stromy pučať?“ Neskorý dážď začal skrapkať 11. septembra 2001, čo je podľa Izaiáša „deň“ Božieho „prudkého vetra v deň východného vetra“.
In measure, when it shooteth forth, thou wilt debate with it: he stayeth his rough wind in the day of the east wind. By this therefore shall the iniquity of Jacob be purged; and this is all the fruit to take away his sin; when he maketh all the stones of the altar as chalkstones that are beaten in sunder, the groves and images shall not stand up. Yet the defenced city shall be desolate, and the habitation forsaken, and left like a wilderness: there shall the calf feed, and there shall he lie down, and consume the branches thereof. When the boughs thereof are withered, they shall be broken off: the women come, and set them on fire: for it is a people of no understanding: therefore he that made them will not have mercy on them, and he that formed them will shew them no favour. And it shall come to pass in that day, that the Lord shall beat off from the channel of the river unto the stream of Egypt, and ye shall be gathered one by one, O ye children of Israel. And it shall come to pass in that day, that the great trumpet shall be blown, and they shall come which were ready to perish in the land of Assyria, and the outcasts in the land of Egypt, and shall worship the Lord in the holy mount at Jerusalem. Isaiah 27:8–13.
S mierou, keď vyháňa svoje výhonky, budeš sa s ním prieť; zadržiava svoj prudký vietor v deň východného vetra. Tým teda bude očistená neprávosť Jákobova; a toto bude všetko ovocie odstránenia jeho hriechu: keď urobí všetky kamene oltára ako kriedové kamene rozbité na kusy, háje a modly neobstoja. Ale opevnené mesto bude spustnuté, obydlie opustené a ponechané ako pustatina; tam sa bude pásť teľa, tam bude ležať a obžierať jeho vetvy. Keď jeho konáre uschnú, budú odlomené; prídu ženy a podpália ich, lebo je to ľud bez rozumnosti; preto ten, ktorý ich učinil, sa nad nimi nezľutuje, a ten, ktorý ich utvoril, im nepreukáže priazeň. A stane sa toho dňa, že Hospodin bude mlátiť od riečneho koryta až po egyptský potok, a vy budete zhromaždení jeden po druhom, ó synovia Izraelovi. A stane sa toho dňa, že zaznie veľká trúba, a prídu tí, ktorí boli blízki záhube v asýrskej krajine, aj vyhnanci v egyptskej krajine, a budú sa klaňať Hospodinovi na svätom vrchu v Jeruzaleme. Izaiáš 27:8–13.
The latter rain began to sprinkle (measured) on September 11, 2001, and the debate over the message of the latter rain and the counterfeit peace and safety message began. The history of that debate is where the iniquity of Jacob is removed (purged, meaning atoned for). The history of the debate, which is the debate of Habakkuk, is the period of the sealing of the one hundred and forty-four thousand, that concludes with the Laodicean Seventh-day Adventist being spewed out of the mouth of the Lord, for it, as “the defenced city,” shall be desolate, for it had become the city of a people of no understanding, who find no mercy or favor. At that time the “second voice” of Revelation eighteen, will blow a great trumpet, which is the seventh trumpet and the third woe, and God’s other flock shall come and worship at “Jerusalem”, which will have become the movement of the church triumphant.
Pozdný dážď začal kropiť (odmerane) 11. septembra 2001 a začala sa rozprava o posolstve pozdného dažďa a o sfalšovanom posolstve pokoja a bezpečnosti. Dejiny tejto rozpravy sú miestom, kde je odstránená neprávosť Jákoba (očistená, to znamená zmierená). Dejiny tejto rozpravy, ktorá je rozpravou Habakuka, sú obdobím zapečaťovania sto štyridsaťštyritisíc, ktoré sa končí tým, že laodicejský adventista siedmeho dňa je vypľutý z úst Pána, lebo ono, ako „opevnené mesto“, spustne, pretože sa stalo mestom ľudu bez rozumnosti, ktorý nenachádza milosrdenstvo ani priazeň. V tom čase „druhý hlas“ zo zjavenia osemnástej kapitoly zatrúbi na veľkú trúbu, ktorá je siedmou trúbou a tretím beda, a iné Božie stádo príde a bude sa klaňať v „Jeruzaleme“, ktorý sa stane hnutím víťaznej cirkvi.
September 11, 2001, identifies that the last generation of earth’s history has arrived, and only those that recognize the budding trees of spring will receive the rain that is causing the trees to bud. Only those that recognize that Islam of the third woe, is what marks the arrival of the latter rain and the sealing of the one hundred and forty-four thousand, will be among that group.
11. september 2001 označuje, že prišla posledná generácia dejín zeme, a iba tí, ktorí rozoznávajú pučiace stromy jari, prijmú dážď, ktorý spôsobuje pučanie stromov. Iba tí, ktorí rozoznávajú, že islam tretieho beda je tým, čo označuje príchod neskorého dažďa a zapečatenie sto štyridsaťštyritisíc, budú medzi touto skupinou.
“Only those who are living up to the light they have will receive greater light. Unless we are daily advancing in the exemplification of the active Christian virtues, we shall not recognize the manifestations of the Holy Spirit in the latter rain. It may be falling on hearts all around us, but we shall not discern or receive it.” Testimonies to Ministers, 507.
„Len tí, ktorí žijú podľa svetla, ktoré majú, dostanú väčšie svetlo. Ak denne nebudeme napredovať v prejavovaní činných kresťanských cností, nerozoznáme prejavy Ducha Svätého v neskorom daždi. Môže padať na srdcia všade okolo nás, no my ho nerozlíšime ani neprijmeme.“ Testimonies to Ministers, 507.
“We must not wait for the latter rain. It is coming upon all who will recognize and appropriate the dew and showers of grace that fall upon us. When we gather up the fragments of light, when we appreciate the sure mercies of God, who loves to have us trust Him, then every promise will be fulfilled. ‘For as the earth bringeth forth her bud, and as the garden causeth the things that are sown in it to spring forth; so the Lord God will cause righteousness and praise to spring forth before all the nations’ (Isaiah 61:11). The whole earth is to be filled with the glory of God.” The Seventh-day Adventist Bible Commentary, volume 7, 984.
„Nesmieme čakať na neskorý dážď. Prichádza na všetkých, ktorí rozpoznajú a privlastnia si rosu a prehánky milosti, ktoré na nás padajú. Keď zhromažďujeme úlomky svetla, keď si vážime isté milosrdenstvá Boha, ktorý rád vidí, že Mu dôverujeme, potom sa splní každé zasľúbenie. ‚Lebo ako zem vydáva svoj výhonok a ako záhrada dáva vzísť tomu, čo je v nej zasiate, tak Pán Hospodin spôsobí, aby spravodlivosť a chvála vzklíčili pred všetkými národmi‘ (Izaiáš 61:11). Celá zem má byť naplnená Božou slávou.“ The Seventh-day Adventist Bible Commentary, zväzok 7, 984.
We will continue the study in the next article.
V štúdiu budeme pokračovať v nasledujúcom článku.
“Unless those who can help in——are aroused to a sense of their duty, they will not recognize the work of God when the loud cry of the third angel shall be heard. When light goes forth to lighten the earth, instead of coming up to the help of the Lord, they will want to bind about His work to meet their narrow ideas. Let me tell you that the Lord will work in this last work in a manner very much out of the common order of things, and in a way that will be contrary to any human planning. There will be those among us who will always want to control the work of God, to dictate even what movements shall be made when the work goes forward under the direction of the angel who joins the third angel in the message to be given to the world. God will use ways and means by which it will be seen that He is taking the reins in His own hands. The workers will be surprised by the simple means that He will use to bring about and perfect His work of righteousness.” Testimonies to Ministers, 300.
„Ak tí, ktorí môžu pomôcť v ——, nebudú prebudení k vedomiu svojej povinnosti, nerozpoznajú Božie dielo, keď zaznie hlasné volanie tretieho anjela. Keď vyjde svetlo, aby osvietilo zem, namiesto toho, aby prišli na pomoc Hospodinovi, budú chcieť spútať Jeho dielo tak, aby zodpovedalo ich úzkym predstavám. Dovoľte mi povedať vám, že Pán bude v tomto poslednom diele pôsobiť spôsobom veľmi odlišným od bežného poriadku vecí a spôsobom, ktorý bude v rozpore s každým ľudským plánovaním. Budú medzi nami takí, ktorí budú vždy chcieť ovládať Božie dielo, určovať dokonca aj to, aké kroky sa majú podniknúť, keď dielo pôjde vpred pod vedením anjela, ktorý sa pripája k tretiemu anjelovi v posolstve, ktoré má byť dané svetu. Boh použije cesty a prostriedky, pri ktorých bude zrejmé, že On sám berie opraty do svojich rúk. Pracovníci budú prekvapení jednoduchými prostriedkami, ktoré použije na uskutočnenie a zavŕšenie svojho diela spravodlivosti.“ Testimonies to Ministers, 300.