The northern kingdom represented the lower nature in the temple of mankind, it represented the body in the temple of the church, it represented the human flesh in the temple of Christ. Christ built every temple, and He laid every foundation, and the first stone in the Millerite temple was the doctrine of the “seven times,” which is represented by Ezekiel’s two sticks. In the rebellion of 1863, Laodicean Adventism rejected their prophetic “cornerstone”, which also occurred in the building of the earthly temple. The rejected stone was destined to be chosen at the conclusion of the temple erection, though it had been a stumbling stone for the entire construction period. Yet, the prophetic Word identifies that the rejected stone of stumbling will ultimately become the head of the corner.
Severné kráľovstvo predstavovalo nižšiu prirodzenosť v chráme ľudstva; predstavovalo telo v chráme cirkvi; predstavovalo ľudské telo v chráme Kristovom. Kristus vystaval každý chrám a On položil každý základ; a prvým kameňom v milleritskom chráme bolo učenie o „siedmich časoch“, ktoré sú znázornené Ezechielovými dvoma palicami. V odboji roku 1863 laodicejský adventizmus zavrhol svoj prorocký „uholný kameň“, čo sa takisto udialo aj pri stavbe pozemského chrámu. Zavrždený kameň bol určený na to, aby bol vyvolený pri zavŕšení stavby chrámu, hoci počas celého obdobia výstavby bol kameňom úrazu. Prorocké Slovo však dosvedčuje, že zavrhnutý kameň úrazu sa napokon stane hlavou uhla.
The stick of the “seven times,” as represented by the southern kingdom, is the “head,” in relation to the northern kingdom. It is the “head,” for it is in the southern kingdom that God chose to identify Jerusalem, as His city, where He placed His sanctuary and His name. Until the two sticks were joined from 1798 unto 1844, the “head” had been the lower, southern kingdom. Once John, in 1844, was told to leave off the northern kingdom, for it was given to the Gentiles, the southern kingdom was left as an ensign standing alone as one nation, or at least that was the plan. That plan was hindered by the rebellion of 1863, and modern Israel’s first “rebellion at Kadesh”.
Palica „sedem časov“, ako ju predstavuje južné kráľovstvo, je vo vzťahu k severnému kráľovstvu „hlavou“. Je „hlavou“, pretože práve v južnom kráľovstve sa Boh rozhodol stotožniť Jeruzalem ako svoje mesto, kde umiestnil svoju svätyňu a svoje meno. Kým neboli obe palice spojené od roku 1798 až do roku 1844, „hlavou“ bolo nižšie, južné kráľovstvo. Keď bolo Jánovi v roku 1844 povedané, aby ponechal severné kráľovstvo, lebo bolo dané pohanom, južné kráľovstvo zostalo ako zástava stojaca osamotene ako jeden národ, alebo aspoň taký bol plán. Tento plán bol prekazení vzburou roku 1863 a prvou „vzburou v Kádeši“ moderného Izraela.
On September 11, 2001, the Lord brought His Laodicean church back to 1863, back to 1888, back to 1919, and back to 1957 to the second “rebellion at Kadesh”. But at that rebellion the promise of the stone that was rejected becoming the head of the corner is now being fulfilled. It is fulfilled in those represented as the one hundred and forty-four thousand, who Christ accomplishes the combination of Divinity and humanity among forever.
11. septembra 2001 Pán priviedol svoju laodicejskú cirkev späť do roku 1863, späť do roku 1888, späť do roku 1919 a späť do roku 1957, k druhej „vzbure v Kádeši“. No pri tejto vzbure sa teraz napĺňa zasľúbenie, že kameň, ktorý bol zavrhnutý, sa stane hlavou uhla. Napĺňa sa v tých, ktorí sú predstavení ako sto štyridsaťštyri tisíc, v ktorých Kristus navždy uskutočňuje spojenie božstva a ľudstva.
Paul identified the lower nature as the flesh, and the higher nature as the mind. He identified the body (the lower nature) as death.
Pavol označil nižšiu prirodzenosť za telo a vyššiu prirodzenosť za myseľ. Telo (nižšiu prirodzenosť) označil za smrť.
For we know that the law is spiritual: but I am carnal, sold under sin. For that which I do I allow not: for what I would, that do I not; but what I hate, that do I. If then I do that which I would not, I consent unto the law that it is good. Now then it is no more I that do it, but sin that dwelleth in me. For I know that in me (that is, in my flesh,) dwelleth no good thing: for to will is present with me; but how to perform that which is good I find not. For the good that I would I do not: but the evil which I would not, that I do. Now if I do that I would not, it is no more I that do it, but sin that dwelleth in me. I find then a law, that, when I would do good, evil is present with me. For I delight in the law of God after the inward man: But I see another law in my members, warring against the law of my mind, and bringing me into captivity to the law of sin which is in my members. O wretched man that I am! who shall deliver me from the body of this death? Romans 7:14–24.
Lebo vieme, že zákon je duchovný; ale ja som telesný, predaný pod hriech. Veď čo činím, to neschvaľujem; lebo nerobím to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím. Ak teda robím to, čo nechcem, súhlasím so zákonom, že je dobrý. A tak to už nekonám ja, ale hriech, ktorý prebýva vo mne. Lebo viem, že vo mne, to jest v mojom tele, neprebýva nijaké dobro; lebo chcieť je mi blízke, ale konať dobro nenachádzam. Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem. Ak však robím to, čo nechcem, už to nekonám ja, ale hriech, ktorý prebýva vo mne. A tak nachádzam zákon, že keď chcem robiť dobro, zlo je pri mne. Lebo podľa vnútorného človeka mám záľubu v Božom zákone; ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle a uvádza ma do zajatia zákonu hriechu, ktorý je v mojich údoch. Ó, ja biedny človek! Kto ma vytrhne z tela tejto smrti? Rimanom 7:14–24.
Paul knew that in his “flesh” dwelt “no good thing.” The tendencies, both inherited and cultivated that existed in his flesh (his body), only worked to lead him into sin. Those tendencies represented the law of sin, but Paul desired to keep the law of God, not the law of sin. The law of God Paul identified as the “law of his mind” (his higher nature). His cry was “who shall deliver me from the body of death?” Of course, Paul knew that it was divinity that would bring deliverance, but he also knew that the work of deliverance required his participation.
Pavol vedel, že v jeho „tele“ neprebýva „nič dobré“. Sklony, tak zdedené, ako aj vypestované, ktoré existovali v jeho tele (jeho tele), pôsobili len tak, že ho viedli do hriechu. Tieto sklony predstavovali zákon hriechu, no Pavol túžil zachovávať Boží zákon, nie zákon hriechu. Boží zákon Pavol označil ako „zákon svojej mysle“ (svojej vyššej prirodzenosti). Jeho volanie znelo: „kto ma vyslobodí z tela smrti?“ Pavol, pravdaže, vedel, že vyslobodenie prinesie božstvo, no zároveň vedel, že dielo vyslobodenia si vyžaduje aj jeho účasť.
Wherefore, my beloved, as ye have always obeyed, not as in my presence only, but now much more in my absence, work out your own salvation with fear and trembling. For it is God which worketh in you both to will and to do of his good pleasure. Philippians 2:12, 13.
Preto, moji milovaní, ako ste vždy poslúchali, nielen v mojej prítomnosti, ale teraz omnoho viac v mojej neprítomnosti, s bázňou a chvením uskutočňujte svoje vlastné spasenie. Lebo je to Boh, ktorý vo vás pôsobí aj chcenie, aj konanie podľa svojej dobrej vôle. Filipanom 2:12, 13.
The deliverance from the body of death was accomplished by Divine power, which was connected with human power, and that was the example Jesus provided for men. Even with the law of sin actively working in the lower nature of the body, Jesus kept His lower nature in subjection to God’s law by surrendering His will, to the will of His Father. Paul could find deliverance if he would surrender his will unto the will of divinity. In doing so, he was working out his own salvation, and this is what Sister White means when she speaks about the work of eliminating sin from our life.
Vyslobodenie z tela smrti bolo uskutočnené Božskou mocou, ktorá bola spojená s ľudskou mocou, a práve to bol príklad, ktorý Ježiš poskytol ľuďom. Aj keď zákon hriechu činne pôsobil v nižšej prirodzenosti tela, Ježiš udržiaval svoju nižšiu prirodzenosť v podriadenosti Božiemu zákonu tým, že podriaďoval svoju vôľu vôli svojho Otca. Pavol mohol nájsť vyslobodenie, ak by podriadil svoju vôľu vôli božstva. Týmto spôsobom uskutočňoval svoje vlastné spasenie, a práve to má na mysli sestra Whiteová, keď hovorí o diele odstraňovania hriechu z nášho života.
“Every soul that refuses to give himself to God is under the control of another power. He is not his own. He may talk of freedom, but he is in the most abject slavery. He is not allowed to see the beauty of truth, for his mind is under the control of Satan. While he flatters himself that he is following the dictates of his own judgment, he obeys the will of the prince of darkness. Christ came to break the shackles of sin-slavery from the soul. ‘If the Son therefore shall make you free, ye shall be free indeed.’ ‘The law of the Spirit of life in Christ Jesus’ sets us ‘free from the law of sin and death.’ Romans 8:2.
„Každá duša, ktorá sa odmieta odovzdať Bohu, je pod nadvládou inej moci. Nepatrí sama sebe. Môže hovoriť o slobode, no nachádza sa v tom najúbohejšom otroctve. Nie je jej dovolené uzrieť krásu pravdy, lebo jej myseľ je pod kontrolou satana. Kým sa utešuje predstavou, že nasleduje podnety vlastného úsudku, poslúcha vôľu kniežaťa temnoty. Kristus prišiel zlomiť z duše okovy otroctva hriechu. ‚Ak vás teda Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.‘ ‚Zákon Ducha života v Kristovi Ježišovi‘ nás oslobodzuje ‚od zákona hriechu a smrti‘. Rimanom 8,2.“
“In the work of redemption there is no compulsion. No external force is employed. Under the influence of the Spirit of God, man is left free to choose whom he will serve. In the change that takes place when the soul surrenders to Christ, there is the highest sense of freedom. The expulsion of sin is the act of the soul itself. True, we have no power to free ourselves from Satan’s control; but when we desire to be set free from sin, and in our great need cry out for a power out of and above ourselves, the powers of the soul are imbued with the divine energy of the Holy Spirit, and they obey the dictates of the will in fulfilling the will of God.
„V diele vykúpenia niet nijakého donucovania. Nepoužíva sa nijaká vonkajšia sila. Pod vplyvom Ducha Božieho je človek ponechaný slobodný, aby si vyvolil, komu bude slúžiť. V zmene, ktorá nastáva, keď sa duša odovzdá Kristovi, je najvyšší zmysel slobody. Vyhnanie hriechu je činom samej duše. Je pravda, že nemáme moc oslobodiť sa spod satanovej nadvlády; ale keď túžime byť vyslobodení z hriechu a vo svojej veľkej núdzi voláme po moci zvonka a ponad nás samých, schopnosti duše sú preniknuté božskou energiou Svätého Ducha a poslúchajú príkazy vôle pri napĺňaní vôle Božej.
“The only condition upon which the freedom of man is possible is that of becoming one with Christ. ‘The truth shall make you free;’ and Christ is the truth. Sin can triumph only by enfeebling the mind, and destroying the liberty of the soul. Subjection to God is restoration to one’s self,—to the true glory and dignity of man. The divine law, to which we are brought into subjection, is ‘the law of liberty.’ James 2:12.” The Desire of Ages, 466.
„Jedinou podmienkou, za ktorej je sloboda človeka možná, je stať sa jedno s Kristom. ,Pravda vás vyslobodí;‘ a Kristus je pravda. Hriech môže zvíťaziť iba tým, že oslabí myseľ a zničí slobodu duše. Podriadenie sa Bohu je návratom k sebe samému — k pravej sláve a dôstojnosti človeka. Boží zákon, ktorému sme podrobení, je ,zákonom slobody.‘ Jakub 2,12.“ Túžba vekov, 466.
Paul cried out, “O wretched man that I am! who shall deliver me from the body of this death?” Sister White stated “when we desire to be set free from sin, and in our great need cry out for a power out of and above ourselves, the powers of the soul are imbued with the divine energy of the Holy Spirit, and they obey the dictates of the will in fulfilling the will of God.” In engaging in the combination of our humanity with the divinity of Christ, through the exercise of our will, we accomplish the “act” of removing sin from our own “soul.”
Pavel zvolal: „Ja biedny človek! Kto ma vyslobodí z tela tejto smrti?“ Sestra Whiteová uviedla: „keď túžime byť oslobodení od hriechu a vo svojej veľkej potrebe voláme po moci mimo nás a nad nami, schopnosti duše sú preniknuté božskou energiou Ducha Svätého a poslúchajú príkazy vôle pri plnení Božej vôle.“ Keď sa prostredníctvom uplatnenia svojej vôle zapájame do spojenia nášho človečenstva s Kristovým božstvom, vykonávame „čin“ odstránenia hriechu z vlastnej „duše“.
But what we “need to understand is the true force of the will.” The will is “the governing power in the nature of man, the power of decision, or of choice. Everything depends on the right action of the will. The power of choice God has given to men; it is theirs to exercise. You cannot change your heart, you cannot of yourself give to God its affections; but you can choose to serve Him. You can give Him your will; He will then work in you to will and to do according to His good pleasure. Thus your whole nature will be brought under the control of the Spirit of Christ; your affections will be centered upon Him, your thoughts will be in harmony with Him.”
No to, čo „potrebujeme pochopiť, je skutočná sila vôle“. Vôľa je „vládnucou mocou v prirodzenosti človeka, mocou rozhodovania alebo voľby. Všetko závisí od správneho pôsobenia vôle. Moc voľby dal Boh ľuďom; je na nich, aby ju uplatňovali. Nemôžete zmeniť svoje srdce, nemôžete zo seba samých dať Bohu jeho náklonnosti; ale môžete sa rozhodnúť slúžiť Mu. Môžete Mu odovzdať svoju vôľu; potom bude vo vás pôsobiť, aby ste podľa Jeho dobrej vôle aj chceli, aj konali. Tak bude celá vaša prirodzenosť privedená pod vládu Kristovho Ducha; vaše náklonnosti sa sústredia na Neho, vaše myšlienky budú v súlade s Ním.“
Paul knew these truths, and He knew that his lower nature needed to be held in subjection by his higher nature, through the exercise of his will. This is why Paul died daily.
Pavol poznal tieto pravdy a vedel, že jeho nižšia prirodzenosť musí byť podrobená jeho vyššej prirodzenosti prostredníctvom uplatňovania jeho vôle. Preto Pavol denne umieral.
I protest by your rejoicing which I have in Christ Jesus our Lord, I die daily. 1 Corinthians 15:31.
Každodenne umieram; prisahám pri vašej chvále, ktorú mám v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. 1. Korinťanom 15:31.
Paul knew he needed to crucify his lower nature daily by exercising his will to keep his lower nature in subjection. He therefore crucified his flesh.
Pavol vedel, že potrebuje denne ukrižovávať svoju nižšiu prirodzenosť tým, že uplatňuje svoju vôľu, aby svoju nižšiu prirodzenosť udržiaval v podriadenosti. Preto ukrižoval svoje telo.
And they that are Christ’s have crucified the flesh with the affections and lusts. Galatians 5:24.
A tí, čo patria Kristovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami. Galaťanom 5,24.
Paul knew his sinful flesh would exist in humanity until the Second Coming of Christ, when the faithful, in the twinkling of an eye, would receive a new glorified body. This is why 1798 identifies the foundation of the forty-six years where the Millerite temple was erected, for Christ, as the only foundation, was the lamb slain from the foundation. The northern kingdom was the body, which through sin had taken ascendancy over humanity, and elevated itself to be the counterfeit northern kingdom. In 1844, John was told to “leave out” the courtyard, which means in the Greek, to reject the lower nature, that had taken ascendancy over the higher nature where God had chosen to place His name, and in 1798, the flesh (the lower nature) with “the affections and lusts” was to be crucified.
Pavol vedel, že jeho hriešne telo bude v ľudstve existovať až do druhého príchodu Krista, keď verní v okamihu, v mihnutí oka, prijmú nové oslávené telo. Preto rok 1798 označuje základ štyridsiatich šiestich rokov, počas ktorých bol vztýčený milleritský chrám, lebo Kristus ako jediný základ bol Baránkom zabitým od založenia sveta. Severné kráľovstvo bolo telom, ktoré hriechom nadobudlo prevahu nad ľudstvom a vyvýšilo sa za falošné severné kráľovstvo. V roku 1844 bolo Jánovi povedané, aby „vynechal“ nádvorie, čo v gréčtine znamená zavrhnúť nižšiu prirodzenosť, ktorá nadobudla prevahu nad vyššou prirodzenosťou, kde sa Boh rozhodol položiť svoje meno; a v roku 1798 malo byť telo (nižšia prirodzenosť) spolu s „náklonnosťami a žiadosťami“ ukrižované.
At the foundation, Christ’s flesh died at the crucifixion, as He was cut off from the living. The southern kingdom was then to be one nation, with one king, in covenant with God, and a nation who had God’s sanctuary in their midst. Line upon line, the “seven times,” is now “the head of the corner,” for since September 11, 2001 God is raising up His “northern army” as an ensign. That army is to be one nation, and that nation will reflect His image alone, and it does so at the very time when Satan is raising up his “horn” that is the image of the beast. In Ezekiel chapter thirty-seven the message of the four winds breathes the latter rain message upon those who then stand up as that army. The message of the four winds is the message of the Seventh Trumpet, which is where the mystery of God is finished.
V základe Kristovo telo zomrelo pri ukrižovaní, keďže bol vyťatý zo zeme živých. Južné kráľovstvo potom malo byť jedným národom, s jedným kráľom, v zmluve s Bohom, a národom, ktorý má Božiu svätyňu vo svojom strede. Riadok za riadkom, „sedem časov“ je teraz „hlavou uhla“, lebo od 11. septembra 2001 Boh pozdvihuje svoje „severné vojsko“ ako zástavu. To vojsko má byť jedným národom a ten národ bude odrážať jedine Jeho obraz, a deje sa to práve v tom čase, keď satan pozdvihuje svoj „roh“, ktorý je obrazom šelmy. V tridsiatej siedmej kapitole Ezechiela posolstvo štyroch vetrov vdýchuje posolstvo neskorého dažďa tým, ktorí potom povstávajú ako to vojsko. Posolstvo štyroch vetrov je posolstvom siedmej trúby, kde sa završuje tajomstvo Božie.
The finishing work of the sealing began on October 7, 2023. The sealing time of the one hundred and forty-four thousand is accomplished during the sounding of the Seventh Trumpet, and that trumpet sounds three times during the sealing process. It always marks a strike by Islam against the Glorious Land. The modern spiritual “glorious land” was hit on September 11, 2001, and the ancient literal glorious land was hit on October 7, 2023, the very year the two witnesses who had been slain came back to life. The third strike is at the soon coming Sunday law in the United States.
Záverečné dielo pečatenia sa začalo 7. októbra 2023. Čas pečatenia sto štyridsiatich štyroch tisíc sa uskutočňuje počas zaznievania siedmej trúby a táto trúba zaznieva v priebehu procesu pečatenia trikrát. Vždy označuje úder islamu proti Slávnej zemi. Moderná duchovná „slávna zem“ bola zasiahnutá 11. septembra 2001 a staroveká doslovná Slávna zem bola zasiahnutá 7. októbra 2023, práve v tom roku, keď dvaja svedkovia, ktorí boli zabití, znovu ožili. Tretí úder nastane pri čoskoro prichádzajúcom nedeľnom zákone v Spojených štátoch.
From October 7, 2023, the Republican horn and the true Protestant horn of the earth beast are accomplishing their final transitions into a horn that either speaks as a dragon or as a Lamb, at the soon coming Sunday law. The two manifestations of the internal and external antagonists in the great controversy that is played out during the closing events of earth’s history, are both located in the history represented by verse forty in Daniel chapter eleven. The two final developments of the two horns is accomplished during the sounding of the Seventh Trumpet. The Seventh Trumpet is the third of three woe trumpets.
Od 7. októbra 2023 republikánsky roh a pravý protestantský roh šelmy zo zeme uskutočňujú svoje záverečné prechody do rohu, ktorý pri čoskoro prichádzajúcom nedeľnom zákone hovorí buď ako drak, alebo ako Baránok. Dva prejavy vnútorných a vonkajších protivníkov vo veľkom spore, ktorý sa odohráva počas záverečných udalostí dejín zeme, sa oba nachádzajú v dejinách predstavených vo verši štyridsať v jedenástej kapitole Daniela. Dva konečné vývoje oboch rohov sa uskutočňujú počas trúbenia siedmej trúby. Siedma trúba je tretia z troch trúb beda.
The three woes, represent a triple application of prophecy, and in doing so they provide a strong witness of the waymark of October 7, 2023. In both the first woe and the second woe, Islam’s warfare was carried out against the armies of Rome, which in the last days is the United States, as witnessed to by the conquering of the Soviet Union that was brought about by a secret alliance between the antichrist (Pope John Paul II), and the false prophet (Ronald Reagan) in 1989.
Tri beda predstavujú trojaké uplatnenie proroctva a tým poskytujú silné svedectvo o medzníku 7. októbra 2023. V prvom aj v druhom beda sa vojna islamu viedla proti vojskám Ríma, ktorým sú v posledných dňoch Spojené štáty, ako o tom svedčí porazenie Sovietskeho zväzu, ku ktorému došlo prostredníctvom tajného spojenectva medzi antikristom (pápežom Jánom Pavlom II.) a falošným prorokom (Ronaldom Reaganom) v roku 1989.
In the first woe, as set forth in Revelation chapter nine, there is a time prophecy of five months, which is one hundred and fifty years. In the second woe, there is a time prophecy of three hundred and ninety-one years, and fifteen days. Both time prophecies represent the warfare against Rome that Islam brought during the two histories that represent the first and second woes. Those two prophecies possessed two different outcomes of the warfare. In the first one hundred and fifty years Islam was to “hurt” Rome, and in the prophecy of three hundred and ninety-one years, and fifteen days, Islam was to “kill” Rome. Those two prophecies were directly connected. The ending of the one hundred and fifty years that Islam was to hurt Rome identified the beginning of the three hundred and ninety-one years, and fifteen days that Islam was to kill Rome. The first and second woes are divided by the ending of the one hundred and fifty years, and the starting of the three hundred and ninety-one years, and fifteen days.
V prvom beda, ako je predstavené v deviatej kapitole Zjavenia, sa nachádza časové proroctvo piatich mesiacov, čo je stopäťdesiat rokov. V druhom beda sa nachádza časové proroctvo tristo deväťdesiatich jedného rokov a pätnástich dní. Obe časové proroctvá predstavujú vojnu proti Rímu, ktorú islam viedol počas dvoch dejinných období predstavujúcich prvé a druhé beda. Tieto dve proroctvá mali dva odlišné výsledky tejto vojny. Počas prvých stopäťdesiatich rokov mal islam Rím „sužovať“ a v proroctve tristo deväťdesiatich jedného rokov a pätnástich dní mal islam Rím „zabiť“. Tieto dve proroctvá boli navzájom priamo prepojené. Koniec stopäťdesiatich rokov, počas ktorých mal islam sužovať Rím, označoval začiatok tristo deväťdesiatich jedného rokov a pätnástich dní, počas ktorých mal islam zabiť Rím. Prvé a druhé beda sú oddelené ukončením stopäťdesiatich rokov a začiatkom tristo deväťdesiatich jedného rokov a pätnástich dní.
The United States ceases to be the sixth kingdom of Bible prophecy at the soon-coming Sunday law, and it is then that it is prophetically “killed”. The hour of the “great earthquake”, in Revelation chapter eleven is the soon coming Sunday law, and when that hour arrives, so too does the Seventh Trumpet of Islam. It arrives to mark the end, or the death of the sixth kingdom, which is the army of Rome in the last days. That death was preceded by one hundred and fifty years of Islam hurting the armies of Rome. According to the mainstream media, which attempts to downplay the activities of radical Islam in the modern world, since October 7, 2023. Until the writing of this article on February 12, 2024, Islam has carried out one hundred and sixty-five attacks upon American interests around the globe.
Spojené štáty prestávajú byť šiestym kráľovstvom biblického proroctva pri čoskoro prichádzajúcom nedeľnom zákone, a práve vtedy sú prorocky „zabité“. Hodinou „veľkého zemetrasenia“ v jedenástej kapitole knihy Zjavenie je čoskoro prichádzajúci nedeľný zákon, a keď táto hodina príde, prichádza aj siedma islamská trúba. Prichádza, aby označila koniec, čiže smrť šiesteho kráľovstva, ktorým je vojsko Ríma v posledných dňoch. Tejto smrti predchádzalo sto päťdesiat rokov, počas ktorých islam sužoval vojská Ríma. Podľa mainstreamových médií, ktoré sa pokúšajú zľahčovať činnosť radikálneho islamu v modernom svete, od 7. októbra 2023 do napísania tohto článku 12. februára 2024 islam uskutočnil sto šesťdesiatpäť útokov na americké záujmy po celom svete.
The one hundred and fifty years of Islam hurting the armies of Rome that leads to the killing of the armies of Rome in the first and second woes, is repeated in the history of the third woe, for that is how a triple application of prophecy works. The sounding of the Seventh Trumpet, which is the sealing of the one hundred and forty-four thousand, which is when the combination of Divinity with humanity occurs, as represented by the joining of the two sticks, has three waymarks, The first is the spiritual glorious land and the last is the spiritual glorious land. The middle waymark is the literal glorious land.
Stopäťdesiat rokov, počas ktorých islam ubližoval vojskám Ríma, čo v prvom a druhom beda vedie k zabitiu vojsk Ríma, sa opakuje v dejinách tretieho beda, lebo tak funguje trojnásobné uplatnenie proroctva. Zaznenie siedmej trúby, ktorým je spečatenie sto štyridsaťštyri tisíc, pri ktorom dochádza k spojeniu božstva s ľudstvom, znázornenému spojením dvoch palíc, má tri medzníky. Prvým je duchovná nádherná krajina a posledným je duchovná nádherná krajina. Prostredným medzníkom je doslovná nádherná krajina.
In 2023, the second blast from the warning Trumpet of the third woe, identified the escalation of the warfare of Islam as it entered into a period where it would “hurt” the earth beast. In that same year, the two witnesses of the Republican horn and the true Protestant horn came back to life and began their mutual transitions into their final symbolic horns. For the Republican horn it was the combination of all the apostate Protestant powers, with all the apostate Republican powers in order to form one horn that is the image of the beast. With the true Protestant horn it was the combination of Divinity with humanity as the horn transitioned from Laodicean to Philadelphian in character, in order to reflect the opposite of the image of the beast. 2023 occurred twenty-two years after 2001, thus representing the symbolic link of Divinity combined with humanity.
V roku 2023 druhé zaznenie výstražnej poľnice tretieho beda označilo vystupňovanie islamského vedenia vojny, keď vstúpilo do obdobia, v ktorom malo „ubližovať“ šelme zeme. V tom istom roku dvaja svedkovia republikánskeho rohu a pravého protestantského rohu opäť ožili a začali svoje vzájomné premeny do svojich konečných symbolických rohov. Pri republikánskom rohu to bolo spojenie všetkých odpadlíckych protestantských mocností so všetkými odpadlíckymi republikánskymi mocnosťami, aby vytvorili jeden roh, ktorým je obraz šelmy. Pri pravom protestantskom rohu to bolo spojenie Božstva s ľudskosťou, keď roh prechádzal charakterom z laodicejského do filadelfského, aby odrážal opak obrazu šelmy. Rok 2023 nastal dvadsaťdva rokov po roku 2001, a tak predstavuje symbolické spojenie Božstva zjednoteného s ľudskosťou.
All of this history occurs in verse forty of Daniel eleven, which is the verse that was unsealed and produced the increase of knowledge in 1989, that is represented by the Hiddekel River. In the prophetic history of that verse, the final work in the Most Holy Place is also accomplished, which is the light that was unsealed in 1798, and that is represented by the Ulai River. The beginning of verse forty identifies the time of the end in 1798, and the ending of the verse identifies the time of the end in 1989, and both rivers merge together in the history of verse forty, just as the Tigris and Euphrates (the Ulai and Hiddekel) do just before they reach the Persian Gulf.
Všetky tieto dejiny sa odohrávajú vo verši štyridsať jedenástej kapitoly Daniela, čo je verš, ktorý bol odpečatený a v roku 1989 priniesol rozmnoženie poznania, a to je znázornené riekou Hidekel. V prorockých dejinách tohto verša sa uskutočňuje aj záverečné dielo vo Svätyni svätých, ktoré je svetlom odpečateným v roku 1798, a to je znázornené riekou Ulai. Začiatok štyridsiateho verša označuje čas konca v roku 1798 a záver tohto verša označuje čas konca v roku 1989, a obe rieky sa spájajú v dejinách štyridsiateho verša, tak ako sa Tigris a Eufrat (Ulai a Hidekel) spájajú tesne predtým, ako dosiahnu Perzský záliv.
We will continue this study in the next article.
V tejto štúdii budeme pokračovať v nasledujúcom článku.
The Spirit of the Lord God is upon me; because the Lord hath anointed me to preach good tidings unto the meek; he hath sent me to bind up the brokenhearted, to proclaim liberty to the captives, and the opening of the prison to them that are bound; To proclaim the acceptable year of the Lord, and the day of vengeance of our God; to comfort all that mourn; To appoint unto them that mourn in Zion, to give unto them beauty for ashes, the oil of joy for mourning, the garment of praise for the spirit of heaviness; that they might be called trees of righteousness, the planting of the Lord, that he might be glorified.
Duch Pána Hospodina je nado mnou, lebo Hospodin ma pomazal zvestovať dobrú zvesť tichým; poslal ma obviazať skrúšených srdcom, vyhlásiť zajatým slobodu a väzňom otvorenie žalára; vyhlásiť rok Hospodinovej priazne a deň pomsty nášho Boha; potešiť všetkých, ktorí smútia; ustanoviť smútiacim na Sione, dať im ozdobu namiesto popola, olej radosti namiesto smútku, rúcho chvály namiesto ducha malomyseľnosti; aby ich nazývali stromami spravodlivosti, výsadbou Hospodinovou, aby bol oslávený.
And they shall build the old wastes, they shall raise up the former desolations, and they shall repair the waste cities, the desolations of many generations. And strangers shall stand and feed your flocks, and the sons of the alien shall be your plowmen and your vinedressers. But ye shall be named the Priests of the Lord: men shall call you the Ministers of our God: ye shall eat the riches of the Gentiles, and in their glory shall ye boast yourselves. For your shame ye shall have double; and for confusion they shall rejoice in their portion: therefore in their land they shall possess the double: everlasting joy shall be unto them.
A vystavajú odveké rumoviská, pozdvihnú niekdajšie spustošenia a opravia spustošené mestá, spustošenia mnohých pokolení. A cudzinci budú stáť a pásť vaše stáda, a synovia cudziny budú vašimi oráčmi a vašimi vinohradníkmi. Vy však budete nazvaní Kňazmi Hospodinovými; ľudia vás budú volať Služobníkmi nášho Boha. Bohatstvo pohanov budete požívať a ich slávou sa budete honosiť. Namiesto svojej hanby budete mať dvojnásobok, a namiesto potupy sa budú radovať zo svojho podielu; preto vo svojej krajine obsadia dvojnásobný diel; večná radosť bude im.
For I the Lord love judgment, I hate robbery for burnt offering; and I will direct their work in truth, and I will make an everlasting covenant with them. And their seed shall be known among the Gentiles, and their offspring among the people: all that see them shall acknowledge them, that they are the seed which the Lord hath blessed. I will greatly rejoice in the Lord, my soul shall be joyful in my God; for he hath clothed me with the garments of salvation, he hath covered me with the robe of righteousness, as a bridegroom decketh himself with ornaments, and as a bride adorneth herself with her jewels. For as the earth bringeth forth her bud, and as the garden causeth the things that are sown in it to spring forth; so the Lord God will cause righteousness and praise to spring forth before all the nations. Isaiah 61:1–11.
Lebo ja, Hospodin, milujem súd, nenávidím lúpež pre spaľovanú obeť; a povediem ich dielo v pravde a uzavriem s nimi večnú zmluvu. A ich semeno bude známe medzi pohanmi a ich potomstvo medzi národmi; všetci, ktorí ich uvidia, ich uznajú, že sú semenom, ktoré Hospodin požehnal. Veľmi sa budem radovať v Hospodinovi, moja duša bude jasať v mojom Bohu; lebo ma odel rúchom spásy, prikryl ma plášťom spravodlivosti, ako keď sa ženích ozdobuje ozdobami a nevesta sa krášli svojimi skvostmi. Lebo ako zem vydáva svoj pupeň a ako záhrada dáva vzísť tomu, čo je v nej zasiate, tak Pán Hospodin spôsobí, aby vyrástla spravodlivosť a chvála pred všetkými národmi. Izaiáš 61:1–11.