We have begun our consideration of Daniel’s last vision by identifying Daniel as a symbol of God’s last day covenant people, and we have used the first verse in conjunction with the last chapter to begin to identify the prophetic characteristics of those last day people represented by Belteshazzar. God’s last day covenant people represent the Millerites of the movement of the first angel, and the one hundred and forty-four thousand of the movement of the third angel. The Millerites fulfilled the parable of the ten virgins, and that parable is repeated to the very letter in the last days.

Začali sme naše uvažovanie o Danielovom poslednom videní tým, že sme Daniela stotožnili ako symbol Božieho ľudu zmluvy posledných dní, a v spojení s prvým veršom a poslednou kapitolou sme začali určovať prorocké charakteristiky toho ľudu posledných dní, ktorého predstavuje Baltazár. Boží ľud zmluvy posledných dní predstavuje milleritov hnutia prvého anjela a sto štyridsaťštyri tisíc z hnutia tretieho anjela. Milleriti naplnili podobenstvo o desiatich pannách a toto podobenstvo sa v posledných dňoch opakuje do posledného písmena.

“I am often referred to the parable of the ten virgins, five of whom were wise, and five foolish. This parable has been and will be fulfilled to the very letter, for it has a special application to this time, and, like the third angel’s message, has been fulfilled and will continue to be present truth till the close of time.” Review and Herald, August 19, 1890.

„Často sa odvolávam na podobenstvo o desiatich pannách, z ktorých päť bolo múdrych a päť nerozumných. Toto podobenstvo sa naplnilo a naplní do posledného písmena, lebo má osobitné uplatnenie pre tento čas a podobne ako posolstvo tretieho anjela sa naplnilo a bude aj naďalej prítomnou pravdou až do konca času.“ Review and Herald, 19. augusta 1890.

The experience of both movements of the last days, is the experience of Adventism.

Skúsenosť oboch hnutí posledných dní je skúsenosťou adventizmu.

“The parable of the ten virgins of Matthew 25 also illustrates the experience of the Adventist people.” The Great Controversy, 393.

„Podobenstvo o desiatich pannách z Matúša 25 takisto znázorňuje skúsenosť adventného ľudu.“ Veľký spor, 393.

The Millerites represented the movement of the first angel, and their experience was also represented by the church of Philadelphia. In 1856, the Philadelphian Millerite movement transitioned to the Laodicean movement, and in the rebellion of 1863, it further transitioned into the Laodicean Seventh-day Adventist church.

Milleriti predstavovali hnutie prvého anjela a ich skúsenosť bola takisto znázornená cirkvou vo Filadelfii. V roku 1856 filadelfské milleritské hnutie prešlo do laodicejského hnutia a pri vzbure roku 1863 ďalej prešlo do laodicejskej Cirkvi adventistov siedmeho dňa.

The one hundred and forty-four thousand represent the movement of the third angel, and their experience was also represented by the church of Philadelphia. In 1989, the book of Daniel was unsealed to the Laodicean Seventh-day Adventist church, and on September 11, 2001, the Laodicean Adventist movement began, and in July of 2023, the transition back to the Philadelphian movement arrived.

Sto štyridsaťštyri tisíc predstavuje hnutie tretieho anjela a ich skúsenosť bola tiež znázornená cirkvou vo Filadelfii. V roku 1989 bola kniha Daniel odpečatená laodicejskej Cirkvi adventistov siedmeho dňa a 11. septembra 2001 sa začalo laodicejské adventistické hnutie a v júli 2023 nastal prechod späť k filadelfskému hnutiu.

Belteshazzar, or Daniel represents the Philadelphian movement of the last days, that repeats the Philadelphian movement of the Millerites “to the very letter.” The first verse of the last vision represents those last day people, and the last testimony of the last vision must agree with the first testimony of the last vision. The purification process of Daniel chapter twelve identifies the increase of knowledge, and the two classes that are thereby produced. Belteshazzar is the ultimate representation of the wise of the last days. In Daniel chapter twelve there are at least five prophetic truths that were anchors for the Millerite movement, which must be repeated in the movement of the third angel.

Belteshazzar, čiže Daniel, predstavuje filadelfské hnutie posledných dní, ktoré opakuje filadelfské hnutie mileritov „do najmenšieho písmena“. Prvý verš posledného videnia predstavuje tých ľudí posledných dní a posledné svedectvo posledného videnia sa musí zhodovať s prvým svedectvom posledného videnia. Proces očisťovania v dvanástej kapitole Daniela označuje vzrast poznania a dve triedy, ktoré tým vznikajú. Belteshazzar je konečným predstavením múdrych posledných dní. V dvanástej kapitole Daniela sa nachádza najmenej päť prorockých právd, ktoré boli kotvami mileritského hnutia a ktoré sa musia zopakovať v hnutí tretieho anjela.

The first is the purification process that produces two classes of worshippers, and therefore fulfills the parable of the ten virgins in both the beginning and ending movements.

Prvým je proces očisťovania, ktorý vytvára dve triedy uctievačov, a tým napĺňa podobenstvo o desiatich pannách v úvodných i záverečných pohyboch.

But thou, O Daniel, shut up the words, and seal the book, even to the time of the end: many shall run to and fro, and knowledge shall be increased. . .. And he said, Go thy way, Daniel: for the words are closed up and sealed till the time of the end. Many shall be purified, and made white, and tried; but the wicked shall do wickedly: and none of the wicked shall understand; but the wise shall understand. Daniel 12:4, 9, 10.

Ale ty, Daniel, zavri tieto slová a zapečať knihu až do času konca: mnohí budú pobehovať sem a ta a poznanie sa rozmnoží.... A povedal: Choď svojou cestou, Daniel, lebo slová sú zavreté a zapečatené až do času konca. Mnohí budú očistení, obielení a preskúšaní; bezbožní však budú páchať bezbožnosť, a nikto z bezbožných neporozumie; múdri však porozumejú. Daniel 12, 4. 9. 10.

The distinction between the wise and the wicked (foolish), is based upon their understanding (mentally dividing) the increase of knowledge that is opened up at the time of the end, either in 1798 for the Millerites, or 1989 for the one hundred and forty-four thousand. God’s people are required to know that Adventism is the experience of the parable of the ten virgins, for without that understanding they will not seek to understand when the “time of the end” for the final generation arrived, or what was the message that was then unsealed. Without the understanding that the Adventist experience is a three-step testing process, based upon a progressive development of truth, which leads to a “life-or-death” outcome it is impossible to recognize the high calling of every Seventh-day Adventist. Belteshazzar represents a people who know they went through the purification process represented as being “purified, made white, and tried.” That very three-step purification process is specifically identified as the work of the Holy Spirit.

Rozdiel medzi múdrymi a bezbožnými (bláznivými) je založený na ich porozumení zväčšenia poznania, ktoré sa otvára v čase konca, buď v roku 1798 pre milleritov, alebo v roku 1989 pre sto štyridsaťštyri tisíc. Od Božieho ľudu sa vyžaduje, aby vedel, že adventizmus je skúsenosťou podobenstva o desiatich pannách, lebo bez tohto porozumenia nebude usilovať o pochopenie, kedy nastal „čas konca“ pre poslednú generáciu, ani aké bolo posolstvo, ktoré bolo vtedy odpečatené. Bez porozumenia, že adventistická skúsenosť je trojstupňovým procesom skúšky, založeným na postupnom rozvíjaní pravdy, ktorý vedie k výsledku „života alebo smrti“, je nemožné rozpoznať vysoké povolanie každého adventistu siedmeho dňa. Beltešaccar predstavuje ľud, ktorý vie, že prešiel procesom očisťovania, predstaveným slovami „očistení, vybielení a skúšaní“. Práve tento trojstupňový proces očisťovania je výslovne označený ako dielo Ducha Svätého.

Nevertheless I tell you the truth; It is expedient for you that I go away: for if I go not away, the Comforter will not come unto you; but if I depart, I will send him unto you. And when he is come, he will reprove the world of sin, and of righteousness, and of judgment: Of sin, because they believe not on me; Of righteousness, because I go to my Father, and ye see me no more; Of judgment, because the prince of this world is judged. I have yet many things to say unto you, but ye cannot bear them now. Howbeit when he, the Spirit of truth, is come, he will guide you into all truth: for he shall not speak of himself; but whatsoever he shall hear, that shall he speak: and he will show you things to come. John 16:7–13.

Avšak hovorím vám pravdu: Je pre vás užitočné, aby som odišiel; lebo ak neodídem, Tešiteľ nepríde k vám; ale ak odídem, pošlem ho k vám. A keď príde on, usvedčí svet z hriechu, zo spravodlivosti a zo súdu: z hriechu, pretože neveria vo mňa; zo spravodlivosti, pretože idem k svojmu Otcovi a viac ma neuvidíte; zo súdu, pretože knieža tohto sveta je už odsúdené. Ešte vám mám mnoho čo povedať, ale teraz to nemôžete zniesť. Keď však príde on, Duch pravdy, uvedie vás do každej pravdy; lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť všetko, čo počuje, a oznámi vám budúce veci. Ján 16:7–13.

The work of the Holy Spirit in guiding the wise virgins into “all truth,” requires that He reproves, which means to admonish or convict, the world of sin, righteousness and judgment, which is the very same three steps that produces either a wise or foolish virgin in Daniel chapter twelve. The message that Jesus identified as the work of the Holy Spirit is the “oil,” that reveals the distinction between the wise and the wicked in Daniel twelve. God’s last day people must understand the increase of knowledge for their generation, and that knowledge includes their recognition that they are either foolish or wise virgins in the parable of Matthew chapter twenty-five.

Dielo Ducha Svätého pri vedení múdrych panien „do každej pravdy“ si vyžaduje, aby usvedčoval, čo znamená napomínať alebo presviedčať, svet o hriechu, spravodlivosti a súde, čo sú presne tie isté tri kroky, ktoré v dvanástej kapitole Daniela utvárajú buď múdru, alebo bláznivú pannu. Posolstvo, ktoré Ježiš označil za dielo Ducha Svätého, je „olejom“, ktorý v dvanástej kapitole Daniela odhaľuje rozdiel medzi múdrymi a bezbožnými. Boží ľud posledných dní musí porozumieť rozmnoženiu poznania pre svoju generáciu a toto poznanie zahŕňa aj ich rozpoznanie, či sú bláznivými alebo múdrymi pannami v podobenstve z dvadsiatej piatej kapitoly Matúša.

“John was shown these things in holy vision. He saw the company represented by the five wise virgins, with their lamps trimmed and burning, and he exclaimed in rapture, ‘Here is the patience of the saints; here are they that keep the commandments of God and the faith of Jesus. And I heard a voice from heaven saying unto me, Write, Blessed are the dead which die in the Lord from henceforth: Yea, saith the Spirit, that they may rest from their labors; and their works do follow them.’

„Jánovi boli tieto veci ukázané v svätom videní. Videl zástup predstavený piatimi múdrymi pannami, s lampami pripravenými a horiacimi, a v extáze zvolal: ‚Tu je trpezlivosť svätých; tu sú tí, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru Ježišovu. A počul som hlas z neba, ktorý mi hovoril: Píš: Blahoslavení sú odteraz mŕtvi, ktorí umierajú v Pánovi. Áno, hovorí Duch, aby si odpočinuli od svojich námah; a ich skutky idú za nimi.‘“

“Many who heard the first and second angels’ messages thought they would live to see Christ coming in the clouds of heaven. Had all who claimed to believe the truth acted their part as wise virgins, the message would ere this have been proclaimed to every nation, kindred, tongue, and people. But five were wise and five were foolish. The truth should have been proclaimed by the ten virgins, but only five had made the provision essential to join that company who walked in the light that had come to them. The third angel’s message was needed. This proclamation was to be made. Many who went forth to meet the Bridegroom under the messages of the first and second angels, refused the third angel’s message, the last testing message to be given to the world.

„Mnohí, ktorí počuli posolstvá prvého a druhého anjela, sa domnievali, že sa dožijú Kristovho príchodu na nebeských oblakoch. Keby všetci, ktorí vyznávali vieru v pravdu, splnili svoju úlohu ako múdre panny, posolstvo by už bolo ohlásené každému národu, kmeňu, jazyku i ľudu. Ale päť ich bolo múdrych a päť bolo nerozumných. Pravda mala byť ohlásená desiatimi pannami, ale iba päť urobilo nevyhnutné opatrenie, aby sa mohli pripojiť k tej spoločnosti, ktorá kráčala vo svetle, ktoré k nim prišlo. Posolstvo tretieho anjela bolo potrebné. Toto ohlásenie sa malo vykonať. Mnohí, ktorí vyšli v ústrety Ženíchovi pod posolstvami prvého a druhého anjela, odmietli posolstvo tretieho anjela, posledné skúšobné posolstvo, ktoré malo byť dané svetu.“

“A similar work will be accomplished when that other angel, represented in Revelation 18, gives his message. The first, second, and third angels’ messages will need to be repeated. The call will be given to the church, ‘Come out of her, My people, that ye be not partakers of her sins.’ ‘Babylon, the great, is fallen, is fallen, and is become the habitation of devils, and the hold of every foul spirit, and a cage of every unclean and hateful bird. For all nations have drunk of the wine of the wrath of her fornication, and the kings of the earth have committed fornication with her, and the merchants of the earth are waxed rich through the abundance of her delicacies…. Come out of her, My people, that ye be not partakers of her sins, and that ye receive not of her plagues: for her sins have reached unto heaven, and God hath remembered her iniquities’ [Revelation 18:2–5].

„Podobné dielo bude vykonané, keď ten iný anjel, predstavený v Zjavení 18, odovzdá svoje posolstvo. Posolstvá prvého, druhého a tretieho anjela bude potrebné zopakovať. Cirkvi bude daná výzva: ‚Vyjdite z nej, môj ľud, aby ste nemali účasť na jej hriechoch.‘ ‚Padol, padol Babylon, ten veľký, a stal sa príbytkom démonov, žalárom každého nečistého ducha a klietkou každého nečistého a nenávideného vtáka. Lebo všetky národy pili z vína hnevu jej smilstva a králi zeme s ňou smilnili a kupci zeme zbohatli z hojnosti jej prepychu…. Vyjdite z nej, môj ľud, aby ste nemali účasť na jej hriechoch a aby ste neprijali z jej rán, lebo jej hriechy siahli až po nebo a Boh sa rozpamätal na jej neprávosti‘ [Zjavenie 18:2–5].“

“Take each verse of this chapter, and read it carefully, especially the last two: ‘And the light of a candle shall shine no more at all in thee; and the voice of the bridegroom and of the bride shall be heard no more at all in thee: for thy merchants were the great men of the earth; for by thy sorceries were all nations deceived. And in her was found the blood of prophets, and of saints, and of all that were slain upon the earth.’

„Vezmite každý verš tejto kapitoly a pozorne ho čítajte, zvlášť posledné dva: ‚A svetlo sviece už v tebe nikdy viac nezajasá; a hlas ženícha a nevesty už v tebe nikdy viac nebude počuť; lebo tvoji kupci boli veľmožmi zeme, lebo tvojimi čarami boli zvedené všetky národy. A v nej sa našla krv prorokov a svätých i všetkých, ktorí boli pobití na zemi.‘“

“The parable of the ten virgins was given by Christ Himself, and every specification should be carefully studied. A time will come when the door will be shut. We are represented either by the wise or the foolish virgins. We cannot now distinguish, nor have we authority to say, who are wise and who foolish. There are those who hold the truth in unrighteousness, and these appear outwardly like the wise.” Manuscript Releases, volume 16, 270.

„Podobenstvo o desiatich pannách dal sám Kristus a každý jeho detail treba starostlivo skúmať. Príde čas, keď sa dvere zatvoria. Sme predstavení buď múdrymi, alebo pochabými pannami. Teraz ešte nemôžeme rozlišovať, ani nemáme oprávnenie povedať, kto je múdry a kto pochabý. Sú takí, ktorí zadržiavajú pravdu v neprávosti, a navonok sa podobajú múdrym.“ Manuscript Releases, zväzok 16, 270.

As Adventists who are to call men and women out of Babylon at the soon-coming Sunday law, we “are represented either by the wise or the foolish virgins.” The company that John saw “represented by the five wise virgins, with their lamps trimmed and burning,” who John further identified as those who possess “the patience of the saints,” and who “keep the commandments of God and the faith of Jesus” are the one hundred and forty-four thousand who are required to keep God’s commandments, exercise the faith of Jesus, and know they are the virgins in the parable of Matthew twenty-five. Not only do they need to understand that they are either wise or foolish virgins, but they must repeat the experience represented by Daniel as being “purified, made white and tried.”

Ako adventisti, ktorí majú pri čoskoro prichádzajúcom nedeľnom zákone vyzvať mužov a ženy, aby vyšli z Babylona, „sme predstavení buď múdrymi, alebo bláznivými pannami“. Skupina, ktorú Ján videl, „predstavená piatimi múdrymi pannami s upravenými a horiacimi lampami“, a ktorú Ján ďalej označil ako tých, ktorí majú „trpezlivosť svätých“ a „zachovávajú prikázania Božie a vieru Ježišovu“, sú stoštyridsaťštyritisíc, od ktorých sa vyžaduje, aby zachovávali Božie prikázania, uplatňovali vieru Ježišovu a vedeli, že sú pannami v podobenstve z Matúša dvadsaťpäť. Nielenže potrebujú rozumieť tomu, že sú buď múdrymi, alebo bláznivými pannami, ale musia tiež zopakovať skúsenosť, ktorú Daniel predstavuje slovami, že budú „očistení, vybielení a skúšaní“.

And they sung as it were a new song before the throne, and before the four beasts, and the elders: and no man could learn that song but the hundred and forty and four thousand, which were redeemed from the earth. These are they which were not defiled with women; for they are virgins. These are they which follow the Lamb whithersoever he goeth. These were redeemed from among men, being the firstfruits unto God and to the Lamb. And in their mouth was found no guile: for they are without fault before the throne of God. Revelation 14:3–5.

A spievali akoby novú pieseň pred trónom a pred štyrmi bytosťami a starcami; a nikto sa nemohol naučiť tú pieseň, iba tých stoštyridsaťštyritisíc, ktorí boli vykúpení zo zeme. To sú tí, ktorí sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici. To sú tí, ktorí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Títo boli vykúpení spomedzi ľudí ako prvotina Bohu a Baránkovi. A v ich ústach sa nenašla lesť, lebo sú bez úhony pred trónom Božím. Zjavenie 14:3–5.

There are at least five truths represented in Daniel chapter twelve, which are truths associated with the Millerite movement of the first angel, that will be repeated and understood more fully by the movement of the one hundred and forty-four thousand. One of those truths is the three-step purification process associated with the parable of the ten virgins. The first truth William Miller understood in terms of prophetic time, was the “seven times,” of Leviticus twenty-six, and that truth is identified in Daniel twelve, and it is the first truth of Millerite history that is there mentioned.

V dvanástej kapitole Daniela je predstavených prinajmenšom päť právd, ktoré sú pravdami spojenými s milleritským hnutím prvého anjela a ktoré budú zopakované a plnšie pochopené hnutím sto štyridsaťštyri tisíc. Jednou z týchto právd je trojstupňový proces očisťovania spojený s podobenstvom o desiatich pannách. Prvou pravdou, ktorú William Miller pochopil z hľadiska prorockého času, bolo „sedem časov“ z Levitikus dvadsaťšesť, a táto pravda je označená v Danielovi 12; je to prvá pravda milleritských dejín, ktorá je tam spomenutá.

But thou, O Daniel, shut up the words, and seal the book, even to the time of the end: many shall run to and fro, and knowledge shall be increased. Then I Daniel looked, and, behold, there stood other two, the one on this side of the bank of the river, and the other on that side of the bank of the river. And one said to the man clothed in linen, which was upon the waters of the river, How long shall it be to the end of these wonders? And I heard the man clothed in linen, which was upon the waters of the river, when he held up his right hand and his left hand unto heaven, and sware by him that liveth for ever that it shall be for a time, times, and an half; and when he shall have accomplished to scatter the power of the holy people, all these things shall be finished. And I heard, but I understood not: then said I, O my Lord, what shall be the end of these things? And he said, Go thy way, Daniel: for the words are closed up and sealed till the time of the end. Many shall be purified, and made white, and tried; but the wicked shall do wickedly: and none of the wicked shall understand; but the wise shall understand. Daniel 12:4–10.

Ale ty, Daniel, zavri tieto slová a zapečať knihu až do času konca; mnohí budú pobehovať sem a ta a poznanie sa rozmnoží. Potom som ja, Daniel, pozrel, a hľa, stáli iní dvaja, jeden na tejto strane brehu rieky a druhý na tamtej strane brehu rieky. A jeden povedal mužovi, oblečenému do ľanového rúcha, ktorý bol nad vodami rieky: Dokedy bude trvať koniec týchto divov? A počul som muža, oblečeného do ľanového rúcha, ktorý bol nad vodami rieky, keď pozdvihol svoju pravú ruku i svoju ľavú ruku k nebu a prisahal na Toho, ktorý žije naveky, že to bude na čas, časy a pol času; a keď dokoná rozptýlenie sily svätého ľudu, všetky tieto veci sa dovŕšia. A ja som počul, ale som nerozumel; vtedy som povedal: Ó, môj pane, aký bude koniec týchto vecí? A povedal: Choď svojou cestou, Daniel, lebo slová sú uzavreté a zapečatené až do času konca. Mnohí budú očistení a vybielení a preskúšaní; ale bezbožní budú páchať bezbožnosť, a nikto z bezbožných neporozumie; ale múdri porozumejú. Daniel 12:4–10.

This passage begins with the book of Daniel being sealed up until the time of the end, and the passage concludes with the book of Daniel being sealed up to the time of the end. Between the first and last sealings of Daniel’s words, the sworn testimony of “Him, that liveth forever,” was “that it shall be for a time, times, and an half; and when he shall have accomplished to scatter the power of the holy people, all these things shall be finished.”

Táto pasáž sa začína tým, že kniha Daniel je zapečatená až do času konca, a pasáž sa končí tým, že kniha Daniel je zapečatená až do času konca. Medzi prvým a posledným zapečatením Danielových slov bolo prisahané svedectvo „Toho, ktorý žije naveky“, že „to bude na čas, časy a pol času; a keď dokoná rozptýlenie moci svätého ľudu, všetky tieto veci sa dokonajú.“

The One who provided this sworn testimony was the One who was upon the waters, clothed in linen. Daniel saw an angel on one bank of the Hiddekel River and another angel on the other bank, and one of those angel’s asked a question, which the One upon the waters answered. The question was, “How long?” This is the same first two words of the question asked in verse thirteen of Daniel chapter eight.

Ten, kto poskytol toto slávnostne prisahané svedectvo, bol Ten, ktorý bol nad vodami, odetý v ľanovom rúchu. Daniel videl jedného anjela na jednom brehu rieky Hiddekel a druhého anjela na druhom brehu a jeden z týchto anjelov položil otázku, na ktorú Ten nad vodami odpovedal. Otázka znela: „Dokedy?“ Sú to tie isté prvé dve slová otázky položenej v trinástom verši ôsmej kapitoly Daniela.

Then I heard one saint speaking, and another saint said unto that certain saint which spake, How long shall be the vision concerning the daily sacrifice, and the transgression of desolation, to give both the sanctuary and the host to be trodden under foot? And he said unto me, Unto two thousand and three hundred days; then shall the sanctuary be cleansed. Daniel 8:13, 14.

Potom som počul hovoriť jedného svätého, a iný svätý povedal tomu istému svätému, ktorý hovoril: Dokedy bude platiť videnie o ustavičnej obeti a o spustošujúcom priestupku, aby svätyňa i zástup boli vydané na pošliapanie? A povedal mi: Až do dvetisíctristo dní; potom bude svätyňa očistená. Daniel 8:13, 14.

The same prophetic structure is found in both conversations, except that in chapter eight, Daniel is by the Ulai River, and not the Hiddekel River. In chapter eight an angel (saint) “said unto that certain saint which spake, how long.” The Hebrew word translated as “that certain saint,” is the Hebrew word “Palmoni,” meaning the Wonderful Numberer, or the Numberer of Secrets. In chapter eight Jesus (the Wonderful Numberer) was speaking, and another saint asked Jesus (that certain saint), “how long.”

Tá istá prorocká štruktúra sa nachádza v oboch rozhovoroch, ibaže v ôsmej kapitole je Daniel pri rieke Ulaj, a nie pri rieke Hiddekel. V ôsmej kapitole sa anjel (svätý) „opýtal toho istého svätého, ktorý hovoril: Dokedy?“ Hebrejské slovo preložené ako „ten istý svätý“ je hebrejské slovo „Palmoni“, čo znamená Podivuhodný Počítateľ alebo Počítateľ tajomstiev. V ôsmej kapitole hovoril Ježiš (Podivuhodný Počítateľ) a iný svätý sa Ježiša (toho istého svätého) opýtal: „Dokedy?“

In chapter twelve, the One who is standing on the water is asked by an angel who was on one of the banks of the Hiddekel River, “how long.” These two passages must be considered together, line upon line. The first question of chapter eight is “how long is the vision concerning the trampling down of the sanctuary and host, that is accomplished first by paganism, and then by papalism?” The question of chapter twelve is, “how long shall it be to the end of these wonders.” The sworn answer is then given by Palmoni, the Wonderful Numberer who was clothed in linen and standing upon the waters, “it shall be for a time, times, and an half; and when he shall have accomplished to scatter the power of the holy people, all these things shall be finished.”

V dvanástej kapitole sa Toho, ktorý stojí na vode, pýta anjel, ktorý bol na jednom z brehov rieky Hiddekel: „dokedy?“ Tieto dve state treba posudzovať spoločne, riadok za riadkom. Prvá otázka ôsmej kapitoly znie: „Dokedy potrvá videnie o pošliapaní svätyne a zástupu, ktoré sa najprv uskutočňuje pohanstvom a potom pápežstvom?“ Otázka dvanástej kapitoly znie: „Dokedy potrvá koniec týchto divov?“ Prisahaná odpoveď je potom daná Palmonim, Obdivuhodným Počtárom, ktorý bol odiaty ľanom a stál nad vodami: „Bude to na čas, časy a pol času; a keď dokoná rozptýlenie moci svätého ľudu, všetky tieto veci sa dokonajú.“

The questions of the Ulai and Hiddekel Rivers are “how long shall be the vision of the scattering of God’s people that is accomplished by paganism and then papalism as they trample down the sanctuary and host?” The answer is the trampling down ends in 1798, when the work of Palmoni in raising up the Millerite temple begins, and then ends forty-six years later in 1844 when the sanctuary was to be cleansed.

Otázky pri riekach Ulai a Hiddekel znejú: „Dokedy potrvá videnie o rozptýlení Božieho ľudu, ktoré uskutočňuje pohanstvo a potom pápežstvo, keď pošliapavajú svätyňu a zástup?“ Odpoveď znie, že pošliapavanie sa končí v roku 1798, keď sa začína dielo Palmoniho pri vzbudení milleritského chrámu, a potom sa končí o štyridsaťšesť rokov neskôr, v roku 1844, keď mala byť svätyňa očistená.

In chapter twelve Daniel heard the conversation, “but I understood not.” Daniel expressed a desire to understand, as represented by him asking Christ. “O my Lord, what shall be the end of these things?” His expression of desire to understand represented the desire of the wise virgins to understand, for the entire dialogue was placed between the two references of the book of Daniel being sealed to the time of the end. Daniel represented the desire placed upon William Miller to understand the truth which was unsealed in 1798, and the first truth he was led to recognize was the trampling down of the sanctuary and host, first by paganism and then papalism during the period when the power of the holy people was scattered in fulfillment of the “seven times,” of Leviticus twenty-six.

V dvanástej kapitole Daniel počul rozhovor, „ale som neporozumel.“ Daniel vyjadril túžbu porozumieť, ako to predstavuje jeho otázka položená Kristovi. „Ó, môj Pane, aký bude koniec týchto vecí?“ Jeho vyjadrenie túžby porozumieť predstavovalo túžbu múdrych panien porozumieť, lebo celý tento rozhovor bol zasadený medzi dva odkazy na to, že kniha Daniel má byť zapečatená až do času konca. Daniel predstavoval túžbu vloženú do Williama Millera porozumieť pravde, ktorá bola odpečatená v roku 1798, a prvou pravdou, ktorú bol vedený rozpoznať, bolo pošliapanie svätyne a zástupu, najprv pohanstvom a potom pápežstvom počas obdobia, keď bola moc svätého ľudu rozptýlená, na naplnenie „siedmich časov“ z tretej Mojžišovej dvadsiatej šiestej kapitoly.

Miller’s desire to know the truth is represented by Daniel’s desire, but Miller’s understanding was incomplete. Daniel represents Miller’s desire, and Belteshazzar represents those that have a complete understanding of the thing and the vision. There are at least five important truths that were part of the experience of the Millerites in chapter twelve of Daniel, that will find a parallel counterpart in the history of the one hundred and forty-four thousand. One is that they fulfilled and understood that they were fulfilling the parable of the ten virgins, with its three-step testing process, and the other is that they understand the foundation stone of the “seven times,” of Leviticus chapter twenty-six.

Millerova túžba poznať pravdu je znázornená Danielovou túžbou, no Millerovo porozumenie bolo neúplné. Daniel predstavuje Millerovu túžbu a Beltšaccar predstavuje tých, ktorí majú úplné porozumenie tej veci i videniu. V dvanástej kapitole Daniela sa nachádza prinajmenšom päť dôležitých právd, ktoré boli súčasťou skúsenosti mileritov a ktoré nájdu svoju paralelnú obdobu v dejinách sto štyridsaťštyritisíc. Jednou z nich je, že naplnili a chápali, že napĺňajú podobenstvo o desiatich pannách s jeho trojstupňovým procesom skúšky, a druhou je, že rozumejú základnému kameňu „sedemnásobku“ z dvadsiatej šiestej kapitoly Levitika.

We will continue this study in our next article.

V tejto štúdii budeme pokračovať v našom nasledujúcom článku.

“‘Then shall the kingdom of heaven be likened unto ten virgins, which took their lamps, and went forth to meet the bridegroom. And five of them were wise, and five were foolish. They that were foolish took their lamps, and took no oil with them; but the wise took oil in their vessels with their lamps. While the bridegroom tarried, they all slumbered and slept. And at midnight there was a cry made, Behold, the bridegroom cometh; go ye out to meet him. Then all those virgins arose, and trimmed their lamps. And the foolish said unto the wise, Give us of your oil; for our lamps are gone out. But the wise answered, saying, Not so; lest there be not enough for us and you: but go ye rather to them that sell, and buy for yourselves. And while they went to buy, the bridegroom came; and they that were ready went in with him to the marriage: and the door was shut. Afterward came also the other virgins, saying, Lord, Lord, open to us. But he answered and said, Verily I say unto you, I know you not. Watch therefore; for ye know neither the day nor the hour wherein the Son of man cometh.’

„Vtedy bude nebeské kráľovstvo podobné desiatim pannám, ktoré si vzali svoje lampy a vyšli v ústrety ženíchovi. Päť z nich bolo múdrych a päť pochabých. Pochabé si vzali lampy, ale nevzali si so sebou olej; múdre však vzali olej vo svojich nádobách spolu so svojimi lampami. Keď ženích meškal, všetky zdriemli a zaspali. O polnoci však zaznel krik: Hľa, ženích prichádza; vyjdite mu v ústrety. Vtedy všetky tie panny vstali a pripravili svoje lampy. Pochabé povedali múdrym: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú. Ale múdre odpovedali: Nie, aby azda nebolo dosť ani nám, ani vám; choďte radšej k predavačom a kúpte si pre seba. A kým išli kupovať, prišiel ženích; a tie, ktoré boli pripravené, vošli s ním na svadbu; i dvere sa zavreli. Napokon prišli aj ostatné panny a hovorili: Pane, Pane, otvor nám. On im však odpovedal: Veru vám hovorím, nepoznám vás. Bdejte teda, lebo neviete ani dňa ani hodiny, keď prichádza Syn človeka.“

“We are now living in a most perilous time, and not one of us should be tardy in seeking a preparation for the coming of Christ. Let none follow the example of the foolish virgins, and think that it will be safe to wait until the crisis comes before gaining a preparation of character to stand in that time. It will be too late to seek for the righteousness of Christ when the guests are called in and examined. Now is the time to put on the righteousness of Christ,—the wedding garment that will fit you to enter into the marriage supper of the Lamb. In the parable, the foolish virgins are represented as begging for oil, and failing to receive it at their request. This is symbolic of those who have not prepared themselves by developing a character to stand in a time of crisis. It is as if they should go to their neighbors and say, Give me your character, or I shall be lost. Those that were wise could not impart their oil to the flickering lamps of the foolish virgins. Character is not transferable. It is not to be bought or sold; it is to be acquired. The Lord has given to every individual an opportunity to obtain a righteous character through the hours of probation; but he has not provided a way by which one human agent may impart to another the character which he has developed by going through hard experiences, by learning lessons from the great Teacher, so that he can manifest patience under trial, and exercise faith so that he can remove mountains of impossibility. It is impossible to impart the fragrance of love,—to give to another gentleness, tact, and perseverance. It is impossible for one human heart to pour into another the love of God and humanity.

„Teraz žijeme v nanajvýš nebezpečnom čase a nik z nás by nemal otáľať s hľadaním prípravy na príchod Krista. Nech nik nenasleduje príklad nerozumných panien a nemyslí si, že bude bezpečné čakať, kým príde kríza, a až potom získať pripravenosť charakteru, aby v tom čase obstál. Keď budú hostia povolaní dnu a preskúmaní, bude už neskoro hľadať Kristovu spravodlivosť. Teraz je čas obliecť si Kristovu spravodlivosť — svadobné rúcho, ktoré vás uspôsobí vstúpiť na Baránkovu svadobnú hostinu. V podobenstve sú nerozumné panny predstavené tak, že prosia o olej, no na svoju žiadosť ho nedostanú. To je symbol tých, ktorí sa nepripravili tým, že by si vytvorili charakter schopný obstáť v čase krízy. Je to, akoby šli k svojim blížnym a hovorili: Dajte mi svoj charakter, inak zahyniem. Tí, ktorí boli múdri, nemohli odovzdať svoj olej mihotavým lampám nerozumných panien. Charakter nie je prenosný. Nemožno ho kúpiť ani predať; treba si ho osvojiť. Pán dal každému jednotlivcovi príležitosť získať spravodlivý charakter počas hodín skúšobného času; neposkytol však spôsob, ktorým by jeden ľudský nástroj mohol odovzdať druhému charakter, ktorý sám rozvinul prechádzaním ťažkými skúsenosťami, učením sa lekciám od veľkého Učiteľa, takže môže prejavovať trpezlivosť v skúške a uplatňovať vieru tak, že môže prenášať vrchy nemožnosti. Nie je možné odovzdať vôňu lásky — dať druhému jemnosť, taktnosť a vytrvalosť. Nie je možné, aby jedno ľudské srdce vlialo do druhého lásku k Bohu a k ľudstvu.“

“But the day is coming, and it is close upon us, when every phase of character will be revealed by special temptation. Those who remain true to principle, who exercise faith to the end, will be those who have proved true under test and trial during the previous hours of their probation, and have formed characters after the likeness of Christ. It will be those who have cultivated close acquaintance with Christ, who, through his wisdom and grace, are partakers of the divine nature. But no human being can give to another, heart-devotion and noble qualities of mind, and supply his deficiencies with moral power. We can each do much for each other by giving to men a Christlike example, thus influencing them to go to Christ for the righteousness without which they cannot stand in the judgment. Men should prayerfully consider the important matter of character-building, and frame their characters after the divine model.” The Youth Instructor, January 16, 1896.

„No prichádza deň a je blízko pri nás, keď každá stránka charakteru bude odhalená osobitným pokušením. Tí, ktorí zostanú verní zásade, ktorí budú až do konca uplatňovať vieru, budú tí, ktorí sa počas predchádzajúcich hodín svojej doby milosti osvedčili ako verní v skúške a súžení a vytvorili si charaktery podľa podobnosti Krista. Budú to tí, ktorí pestovali úzke spoločenstvo s Kristom a ktorí sa skrze jeho múdrosť a milosť stali účastníkmi božskej prirodzenosti. No nijaká ľudská bytosť nemôže druhej odovzdať oddanosť srdca a ušľachtilé vlastnosti mysle a nahradiť jej nedostatky mravnou silou. Každý z nás môže pre druhých mnoho vykonať tým, že ľuďom dá kresťanský príklad podobný Kristovi, a tak ich ovplyvniť, aby prišli ku Kristovi po spravodlivosť, bez ktorej nemôžu obstáť na súde. Ľudia by mali s modlitbou zvažovať túto dôležitú otázku budovania charakteru a formovať svoje charaktery podľa božského vzoru.“ The Youth Instructor, 16. januára 1896.