Kniha Daniel — stošesťdesiaty štvrtý

V šestnástom verši Daniela jedenásť je predstavené dobytie Judska a Jeruzalema Pompeiom v roku 63 pred Kr. Predstavuje to čoskoro prichádzajúci nedeľný zákon v Spojených štátoch ako naplnenie štyridsiateho prvého verša tej istej kapitoly. Dejiny spojené s týmto veršom poukazujú na občiansku vojnu, ktorá prebieha v čase, keď je mesto dobyté, a tým označujú opakovanie občianskej vojny v Spojených štátoch, ktoré sa teraz v Spojených štátoch odohráva. Bez ohľadu na to, či už boli vystrelené výstrely alebo nie, dve triedy teraz zápasia o kontrolu nad Spojenými štátmi. Keď Pompeius dobyl Jeruzalem, znamenalo to, že Jeruzalem zostane pod rímskou mocou až dovtedy, kým nebude zničený v roku 70 po Kr. Tak to predobrazovalo čoskoro prichádzajúci nedeľný zákon, ktorý označuje koniec šiesteho kráľovstva biblického proroctva.

Pompeius je prvou zo štyroch rímskych mocností, ktoré sú v tomto úryvku označené. Marcus Antonius, ktorý bol Rimanom, je takisto označený, no zo štyroch mocností, ktoré sú predstavené ako rímski vodcovia, Antonius predstavuje rímske vedenie, ktoré sa vzbúrilo a uzavrelo spojenectvo s Egyptom proti Rímu. Pompeius, Július Cézar, Augustus Cézar a Tiberius Cézar sú štyria Rimania, ktorí sú prorocky použití na znázornenie štyroch generácií republikánskeho rohu šelmy zeme.

Pompeius, predstavujúci vzburu občianskej vojny v USA v generácii roku 1863, zároveň znázorňuje poslednú generáciu a súčasnú „občiansku vojnu“, ktorá už teraz prebieha. Július Cézar predstavuje druhú generáciu, keď boli Spojené štáty pevne ustanovené ako popredný národ medzi národmi, no v roku 1913 boli zavraždené, keď bola zvrchovanosť finančného systému odovzdaná globalistickému bankovému systému a začalo sa dielo smerujúce k jednej svetovej vláde. Cézar Augustus predstavuje roky slávy prvých dvoch svetových vojen, keď sa Spojené štáty napriek krviprelievaniu stali predmetom závisti sveta. Potom v poslednej generácii Tiberius Cézar, známy svojím opilstvom a ukrižovaním Krista, predstavuje obdobie, ktoré sa v podstate začalo zvolením Johna F. Kennedyho, prvého katolíckeho prezidenta, čím označuje generáciu, ktorá sa skloní pred Rímom.

Tieto prorocké otázky spojené s Pompeiom sú dôležité, no v súčasnosti sa zameriavame na prorocké dejiny, ktoré Pompeiovi a šestnástemu veršu predchádzajú; na dejiny, ktoré sa začínajú v prvých dvoch veršoch tejto kapitoly, určujúc rok 1989 ako čas konca, a potom poukazujú na bohatého šiesteho prezidenta po Reaganovi, ktorý podnecuje globalistov, ako to Trump celkom isto vykonal.

Trump je predobrazene zobrazený štvrtým vládcom po Kýrovi, menom Xerxes, bohatý perzský kráľ, ktorý je v príbehu o Ester známy aj ako Ahasver. V týchto veršoch je nasledujúcim kráľom po Xerxovi Alexander Veľký v treťom verši. Historicky bolo medzi Xerxom a Alexandrom Veľkým osem vládcov. Od Trumpa až po jednotnú svetovú vládu, ktorú predstavuje Alexander Veľký, je zobrazených desať kráľov; Trump je prvý a Alexander posledný.

Prorocké línie označujú, že všetci králi zeme budú na konci sveta smilniť s pápežstvom, a títo králi sú predstavení ako „desať kráľov“. Achab, ktorý bol hlavou desaťnásobného kráľovstva a ktorý bol ženatý s Jezábel, predstavuje skutočnosť, že hoci všetci desiati králi smilnia s pápežstvom, jestvuje jeden hlavný kráľ, ktorý tak učiní ako prvý. Keď bolo pápežstvu po prvý raz dané kreslo zeme, týmto hlavným kráľom bol Chlodovik, kráľ Frankov (Francúzsko), roku 496 po Kr. To sa zhoduje s tým, že pápežstvo udelilo Francúzsku titul prvorodeného syna Katolíckej cirkvi a najstaršej dcéry Katolíckej cirkvi.

Prorocké dielo, ktoré vykonalo Francúzsko tým, že posadilo Rím na trón civilizovaného sveta, je predobrazom prorockého diela Spojených štátov. Nedeľný zákon biblického proroctva sa začína v Spojených štátoch a potom tento príklad nasleduje každý národ na zemi. Jedna prorocká línia za druhou ukazuje, že hlavným kráľom desiatich kráľov, tým prvým a popredným, ktorý sa v posledných dňoch dopúšťa smilstva s človekom hriechu, sú Spojené štáty. Hoci medzi Xerxom, prvým bohatým kráľom, a Alexandrom Veľkým, posledným kráľom, vo veršoch dva a tri nie sú znázornení nijakí králi, dejiny identifikujú desať kráľov. Číslo desať predstavuje skúšku a takisto predstavuje konfederáciu.

Skúškou, ktorej svet čelí, je zriadenie celosvetového systému, predstaveného ako obraz šelmy. Táto skúška sa začína v Spojených štátoch pri čoskoro prichádzajúcom nedeľnom zákone a končí sa vtedy, keď každý národ na zemeguli nasleduje tento príklad. Ježiš vždy znázorňuje koniec nejakej veci jej začiatkom, takže hoci vo veršoch dva a tri nie sú medzi bohatým kráľom a Alexandrom uvedení nijakí králi, dejiny identifikujú proces skúšky, ktorý sa začína najbohatším prezidentom, ktorý bol bohatý zo svojich podnikateľských aktivít, a nie preto, že by vytváral bohatstvo účasťou v skorumpovanom politickom systéme.

Názov Amerika je odvodený od latinskej podoby mena „Amerigo“, ktoré pochádza od talianskeho moreplavca Ameriga Vespucciho, objaviteľa a navigátora, ktorý na konci 15. a na začiatku 16. storočia podnikol niekoľko plavieb do Nového sveta. Celkovo boli Vespucciho objaviteľské výpravy umožnené finančnou podporou a kapitálovými investíciami sponzorov a mecenášov, ktorí v objavovaní Nového sveta videli potenciálne príležitosti na zisk, expanziu a prestíž. Názov „Amerika“ je symbolom úsilia prinášať zisk.

Ježiš vždy znázorňuje koniec určitej veci spolu s jej začiatkom a začiatok desiatich kráľov, ktorí predstavujú most od dvojrohého kráľovstva Médo-Perzie k jednému svetovému vládnemu systému, predstavovanému Alexandrom Veľkým, sa začína bohatým kráľom, ktorý je prezidentom kráľovstva predobrazeného Francúzskom a Achabom, a ktorý sa tiež stane hlavou predstavovanou Alexandrom Veľkým, keď celý svet bude postavený tvárou v tvár ekonomike spojenej s mocou Spojených štátov, keď prinúti celý svet skloniť sa pred katolíckou cirkvou, ak budú chcieť mať možnosť kupovať a predávať.

Siedmym kráľovstvom v sedemnástej kapitole Zjavenia je desať kráľov a jednou z prorockých charakteristík týchto desiatich kráľov je, že trvajú len „krátky čas“, kým sa dohodnú odovzdať svoje siedme kráľovstvo babylonskej smilnici, ktorá sama drží pohromade iba „jednu hodinu“. Prorockým dôvodom, prečo túto dohodu prijímajú, je to, že sú opití vínom Babylonu. Z historického hľadiska aj Alexander Veľký vládol len krátky čas, lebo jeho život sa skončil tak rýchlo, ako bolo založené jeho kráľovstvo, pretože sa prepil na smrť, čím symbolizuje krátky čas a opitosť desiatich kráľov Organizácie Spojených národov. Len čo sa Alexander Veľký postavil, bol zlomený a jeho kráľovstvo bolo dané štyrom vetrom, čo označuje následný zápas o znovuzriadenie jeho bývalého kráľovstva.

Alexandrovo kráľovstvo sa rozpadlo tak rýchlo, ako sa aj zjednotilo, lebo predstavuje posledné dni, v ktorých sa proroctvo označuje za dejúce sa rýchlo.

Tretie beda islamu je ustanovené na prorockých charakteristikách prvého a druhého beda. V prvom bede bolo obdobie, ktoré sa začalo príchodom Mohameda a pokračovalo až do nasledujúceho obdobia, označeného ako „päť mesiacov“ alebo stopäťdesiat rokov, počas ktorého mal islam „ubližovať“ vojskám Ríma. Koniec časového proroctva o stopäťdesiatich rokoch súčasne označuje začiatok proroctva o tristo deväťdesiatich jednom roku a pätnástich dňoch, v ktorom potom islam druhého beda mal „zabiť“ vojska Ríma.

11. september 2001 označil príchod obdobia predstavovaného Mohamedom prvého beda, ktoré zahŕňa 7. október 2023 ako označenie začiatku obdobia, keď by islam „ubližoval“ „vojskám Ríma“ v starobylej doslovnej „Slávnej krajine“, ktorá je zástupným obrazom Spojených štátov; a od 7. októbra 2023 sa počet útokov islamu proti vojsku Ríma k dátumu písania tohto článku, 17. februára 2024, blíži k dvesto.

Pri čoskoro prichádzajúcom nedeľnom zákone sú Spojené štáty „zabité“ ako šieste kráľovstvo biblického proroctva, čo je paralelou k tristo deväťdesiatim jednému rokom a pätnástim dňom islamských útokov, ktoré zahubili niekdajšie vojská Ríma, zatiaľ čo sa stupňuje bojovanie ich tretieho veľkého džihádu. Keď Michael povstane, ľudská doba milosti sa uzatvorí a štyri vetry budú naplno uvoľnené počas siedmich posledných rán.

„Štyri vetry“ sú sestrou Whiteovou znázornené ako „rozhnevaný kôň, usilujúci sa vytrhnúť a prinášať na svojej ceste smrť a skazu“ a sú úplne uvoľnené, keď sa uzavrie čas milosti. V druhom beda boli predstavené ako „štyria anjeli“, nie ako štyri vetry.

„Štyri vetry“, alebo „štyria anjeli“, sú oboje symbolmi islamu, ako to určuje kontext, v ktorom je tento symbol použitý. Keď povstal Alexander Veľký, jeho kráľovstvo, ktoré predstavuje siedme kráľovstvo, totiž jednu tretinu trojitého kráľovstva draka, šelmy a falošného proroka: „keď povstane, jeho kráľovstvo bude rozbité a bude rozdelené k štyrom nebeským vetrom.“ Keď sa uzavrie doba skúšky človeka, štyri vetry, alebo štyria anjeli, budú uvoľnení a rozbijú jeho kráľovstvo, lebo jeho kráľovstvo „bude rozbité“. Tí desiati králi a ich partneri, globalistickí kupci, budú potom stáť opodiaľ, nariekať a volať.

Hospodárska štruktúra desiatich kráľov je rozbitá „východným vetrom“ islamu.

„Východný vietor“ islamu rozbíja kráľovstvo desiatich kráľov „v deň ich skazy“, tak ako je to znázornené tým, že kráľovstvo Alexandra Veľkého bolo „rozbité“ a dané štyrom vetrom. Veľká časť dejín, ktoré sa odohrali v jedenástej kapitole Daniela, sa zopakuje, keď jedenásta kapitola dospeje k svojmu konečnému naplneniu. Určiť, kde tieto dejiny správne rozdeliť, je prorockou úlohou tých, ktorí sú povolaní byť študentmi proroctva. Posledných šesť veršov jedenástej kapitoly Daniela sa uzatvára pri skončení času ľudskej milosti, keď povstane Michael. Keď je kráľovstvo Alexandra Veľkého rozdelené na štyri vetry, predstavuje to skončenie času milosti a označuje to, že nasledujúce prorocké dejiny od piateho verša ďalej majú byť chápané ako nová prorocká línia.

Verš piaty až verš šestnásty označuje dejiny od roku 538 až po čoskoro prichádzajúci nedeľný zákon. Verše päť až deväť predstavujú dejiny tisícdvestošesťdesiatich rokov pápežskej vlády, ktorá sa začala v roku 538 a skončila v čase konca v roku 1798. Verš desať označuje dejiny, ktoré sú predobrazom verša štyridsať, keď pápežstvo v čase konca v roku 1989 zmietlo Sovietsky zväz. Verše jedenásť a dvanásť označujú súčasnú zástupnú vojnu na Ukrajine, ktorú Putin a Rusko vyhrajú, no dôsledky Putinovho víťazstva budú paralelné s „bitkou pri Ninive“ a „pádom Chosroa“, čo bolo „kľúčom, ktorý otvoril bezodnú priepasť“ a uvoľnil islam v dejinách prvého beda.

Po krátkodobém triumfe Putina Spojené štáty vo veršoch trinásť až pätnásť zvíťazia v zástupnej vojne; to je záver zástupnej vojny, ktorá prebiehala od druhej svetovej vojny. Tento úsek označuje tri bitky: prvá bitka sa skončila v roku 1989, ako naplnenie veršov desať a štyridsať; druhá, ktorou je súčasná vojna na Ukrajine, predstavuje verše jedenásť a dvanásť; a tretia zástupná vojna, predstavujúca konečné víťazstvo Spojených štátov, je zobrazená vo veršoch trinásť až pätnásť.

Pri týchto štyroch obdobiach, predstavených od piateho po pätnásty verš, je potrebné rozpoznať, že posledné dve obdobia, ktoré predstavujú súčasnú vojnu na Ukrajine a potom odvetu Spojených štátov, sa odohrávajú v čase pečatenia. Šestnásty verš označuje čoskoro prichádzajúci nedeľný zákon v Spojených štátoch. Verše päť až desať predstavujú dejiny od roku 538 až po čas konca v roku 1798 a potom ďalej až po čas konca v roku 1989. Dve bitky záverečnej zástupnej vojny, predstavené vo veršoch jedenásť až pätnásť, sa teda napĺňajú v období, v ktorom dvanásta kapitola Ezechiela uvádza, že sa napĺňa účinok každého videnia.

Tieto videnia boli Ezechielovi predstavené ako „kolesá vnútri kolies“, ktoré sestra Whiteová označuje za „zložitú súhru ľudských udalostí“. Dejiny vojny na Ukrajine, Putinovo víťazstvo a potom jeho pád, po ktorom nasleduje víťazstvo Spojených štátov, sú jedným z najzložitejších zjavení zásady „riadok na riadok“ v Božom Slove.

Pri komentári k Ezechielovým „kolesám v kolesách“ sestra Whiteová hovorí, že keď Ezechiel tieto kolesá prvýkrát uvidel, javilo sa to ako zmätok, no napokon v nich rozpoznal dokonalý poriadok; tieto kolesá predstavujú „zložitú vzájomnú súhru ľudských udalostí“. Aby sa dejiny predstavené vo veršoch jedenásť až pätnásť správne rozdelili, musí byť pochopený vzťah medzi Katolíckou cirkvou a nacistickým Nemeckom, pretože nacistickí vodcovia na Ukrajine sú zástupnými vykonávateľmi tohto vzťahu.

Je tiež potrebné porozumieť úlohe zjavenia takzvanej panny Márie vo Fatime v Portugalsku v roku 1918, vrátane troch tajomstiev, ktoré takzvaná panna Mária zanechala trom deťom z tejto udalosti. Východisko týchto troch posolstiev, ktoré opisujú zápas medzi katolíckou cirkvou a ateistickým Ruskom, ako aj druhú svetovú vojnu, je súčasťou fatimského posolstva, ktoré je znázornené vo vojne na Ukrajine.

Francúzska revolúcia a jej prorocký vzťah ku katolíckej cirkvi, a napokon k Napoleonovi Bonapartovi, ktorý predstavuje Putina, je takisto jedným z „kolies“, ktoré sú zobrazené vo vojne na Ukrajine. Prorocký vzťah Francúzskej revolúcie k Spojeným štátom je v dejinách taktiež znázornený, lebo práve tak, ako je Putin predstavený Napoleonom v čase, keď Francúzsko upadalo, bývalý herec Ronald Reagan ako hlava vojsk katolicizmu v bitke roku 1989 predobrazuje bývalého herca Zelenského v čase, keď Ukrajina upadá. V kolesách, ktoré sa v týchto veršoch pretínajú a spájajú, bude Putinom, keď zvíťazí, odhalená posledná kvapka pre demokratických politikov v Spojených štátoch, ktorí podporovali a podporujú Zelenského.

V tejto štúdii budeme pokračovať v nasledujúcom článku.