The book The Keys of This Blood: The Struggle for World Dominion Between Pope John Paul II, Mikhail Gorbachev, and the Capitalist West, was written by Malachi Martin, and it was first published in 1990. Martin examines the role of Pope John Paul II as a transformative figure in global politics and diplomacy during the latter half of the 20th century. He discusses the Pope’s role in the collapse of Communism in Eastern Europe. The book presents a Catholic perspective of the dynamics that brought about the fulfillment of verse forty of Daniel eleven, at the time of the end in 1989.
Knihu The Keys of This Blood: The Struggle for World Dominion Between Pope John Paul II, Mikhail Gorbachev, and the Capitalist West napísal Malachi Martin a prvýkrát bola vydaná v roku 1990. Martin skúma úlohu pápeža Jána Pavla II. ako pretvárajúcej osobnosti v globálnej politike a diplomacii počas druhej polovice 20. storočia. Rozoberá pápežovu úlohu pri páde komunizmu vo východnej Európe. Kniha predkladá katolícky pohľad na dynamiku, ktorá priviedla k naplneniu štyridsiateho verša jedenástej kapitoly Daniela v čase konca v roku 1989.
Martin analyzes the internal dynamics of the Soviet Union under the leadership of Mikhail Gorbachev, particularly focusing on Gorbachev’s policies of “glasnost” (openness) and “perestroika” (restructuring). He discusses the challenges facing the Soviet Union and Gorbachev’s attempts to reform the Communist system. He explores the geopolitical tensions and power struggles between the Soviet Union (the king of the south—the dragon), the Catholic Church (the king of the north—the beast), and what he calls the capitalist West (the king of the north’s proxy army—the false prophet). He discusses the ideological conflicts, espionage, and covert operations that characterized the Cold War era and examines the efforts of various actors to shape the future of the world.
Martin analyzuje vnútornú dynamiku Sovietskeho zväzu pod vedením Michaila Gorbačova, pričom sa osobitne zameriava na Gorbačovove politiky „glasnosti“ (otvorenosti) a „perestrojky“ (prestavby). Rozoberá výzvy, ktorým Sovietsky zväz čelil, a Gorbačovove pokusy reformovať komunistický systém. Skúma geopolitické napätia a mocenské zápasy medzi Sovietskym zväzom (kráľom juhu — drakom), Katolíckou cirkvou (kráľom severu — šelmou) a tým, čo nazýva kapitalistickým Západom (zástupnou armádou kráľa severu — falošným prorokom). Rozoberá ideologické konflikty, špionáž a tajné operácie, ktoré charakterizovali obdobie studenej vojny, a skúma úsilie rozličných aktérov formovať budúcnosť sveta.
Martin emphasizes the significance of Catholicism as a force in global politics and diplomacy. He argues that the Catholic Church, under the leadership of Pope John Paul II, played a pivotal role in shaping the course of history during this period and influencing the outcome of the Cold War. He places John Pauls’ influence in the context of the Marian apparitions at Fatima, Portugal, and identifies the influence of Fatima upon global events and the Catholic Church’s role in shaping the course of history. Martin suggests that the events at Fatima hold significant prophetic and geopolitical implications, particularly in the context of the Cold War era.
Martin zdôrazňuje význam katolicizmu ako sily v globálnej politike a diplomacii. Tvrdí, že Katolícka cirkev pod vedením pápeža Jána Pavla II. zohrala kľúčovú úlohu pri formovaní chodu dejín v tomto období a pri ovplyvnení výsledku studenej vojny. Vplyv Jána Pavla zasadzuje do kontextu mariánskych zjavení vo Fatime v Portugalsku a poukazuje na vplyv Fatimy na svetové udalosti i na úlohu Katolíckej cirkvi pri formovaní chodu dejín. Martin naznačuje, že udalosti vo Fatime majú významné prorocké a geopolitické dôsledky, osobitne v kontexte éry studenej vojny.
Martin explores the three secrets of Fatima, which were allegedly revealed by the Virgin Mary to three young shepherd children in Fatima in 1917. He suggests that the third secret, which was initially kept secret by the Vatican and only revealed in 2000, contained apocalyptic warnings about the future of the Catholic Church and the world. Martin argues that the events at Fatima, including the apparitions and the messages conveyed by the Virgin Mary, had significant implications for global politics and the struggle between communism and capitalism during the Cold War era.
Martin skúma tri fatimské tajomstvá, ktoré mala Panna Mária údajne zjaviť trom mladým pastierskym deťom vo Fatime v roku 1917. Naznačuje, že tretie tajomstvo, ktoré Vatikán spočiatku uchovával v tajnosti a zverejnil ho až v roku 2000, obsahovalo apokalyptické varovania o budúcnosti Katolíckej cirkvi a sveta. Martin tvrdí, že udalosti vo Fatime vrátane zjavení a posolstiev odovzdaných Pannou Máriou mali zásadný význam pre svetovú politiku a pre zápas medzi komunizmom a kapitalizmom v období studenej vojny.
Martin highlights the role of Pope John Paul II as a key figure in the fulfillment of the prophecies of Fatima. He suggests that John Paul II saw himself as the “bishop in white” mentioned in the third secret of Fatima and that he viewed his papacy as a mission to confront the forces of evil and promote spiritual renewal within the Catholic Church and society at large.
Martin zdôrazňuje úlohu pápeža Jána Pavla II. ako kľúčovej postavy pri naplnení fatimských proroctiev. Naznačuje, že Ján Pavol II. sa považoval za „biskupa v bielom“, spomenutého v treťom fatimskom tajomstve, a že svoje pápežstvo vnímal ako poslanie postaviť sa silám zla a podporovať duchovnú obnovu v Katolíckej cirkvi i v spoločnosti ako celku.
Martin suggests that the messages of Fatima emphasized the importance of spiritual warfare and the need for the Catholic Church to confront the forces of evil, both within and outside the Church. He argues that the events at Fatima provided a spiritual and moral framework for understanding and addressing the challenges facing humanity in the modern world. The Fatima messages represent the satanic message which conditions Catholicism to accept Satan as Christ, when he “personates” Christ at the soon coming Sunday law.
Martin naznačuje, že fatimské posolstvá zdôrazňovali význam duchovného boja a potrebu, aby Katolícka cirkev čelila silám zla tak vnútri Cirkvi, ako aj mimo nej. Tvrdí, že udalosti vo Fatime poskytli duchovný a morálny rámec na pochopenie a riešenie výziev, ktorým ľudstvo čelí v modernom svete. Fatimské posolstvá predstavujú satanské posolstvo, ktoré podmieňuje katolicizmus, aby prijal Satana ako Krista, keď bude „zosobňovať“ Krista pri čoskoro prichádzajúcom nedeľnom zákone.
“Satan will work miracles to deceive those who dwell upon the earth. Spiritualism will do its work by causing the dead to be personated. Those religious bodies who refuse to hear God’s messages of warning will be under strong deception, and will unite with the civil power to persecute the saints. The Protestant churches will unite with the papal power in persecuting the commandment-keeping people of God. This is that power which constitutes the great system of persecution which will exercise spiritual tyranny over the consciences of men.
„Satan bude konať zázraky, aby zviedol tých, ktorí prebývajú na zemi. Spiritualizmus bude konať svoje dielo tým, že sa budú zosobňovať mŕtvi. Tie náboženské telá, ktoré odmietnu počúvať Božie posolstvá varovania, budú pod mocným klamom a spoja sa s občianskou mocou, aby prenasledovali svätých. Protestantské cirkvi sa spoja s pápežskou mocou v prenasledovaní Božieho ľudu, ktorý zachováva prikázania. Toto je tá moc, ktorá tvorí veľký systém prenasledovania, ktorý bude vykonávať duchovnú tyraniu nad svedomím ľudí.“
“‘He had two horns like a lamb, and he spake as a dragon.’ Though professing to be followers of the Lamb of God, men become imbued with the spirit of the dragon. They profess to be meek and humble but they speak and legislate with the spirit of Satan, showing by their actions that they are the opposite of what they profess to be. This lamb-like power unites with the dragon in making war upon those who keep the commandments of God and have the testimony of Jesus Christ. And Satan unites with Protestants and papists, acting in consort with them as the god of this world, dictating to men as if they were the subjects of his kingdom, to be handled and governed and controlled as he pleases.
„Malo dva rohy ako baránok, ale hovorilo ako drak.“ Hoci sa ľudia hlásia za nasledovníkov Baránka Božieho, preniká ich duch draka. Vyznávajú, že sú tichí a pokorní, ale hovoria a vydávajú zákony v duchu satana, čím svojimi skutkami dokazujú, že sú opakom toho, za čo sa vydávajú. Táto baránkovi podobná moc sa spája s drakom, aby viedla vojnu proti tým, ktorí zachovávajú Božie prikázania a majú svedectvo Ježiša Krista. A satan sa spája s protestantmi a pápežencami a koná s nimi v zhode ako boh tohto sveta, diktujúc ľuďom, akoby boli poddanými jeho kráľovstva, aby s nimi zaobchádzal, vládol im a ovládal ich, ako sa mu páči.
“If men will not agree to trample underfoot the commandments of God, the spirit of the dragon is revealed. They are imprisoned, brought before councils, and fined. ‘He causeth all, both small and great, rich and poor, free and bond, to receive a mark in their right hand, or in their foreheads’ [Revelation 13:16]. ‘He had power to give life unto the image of the beast, that the image of the beast should both speak, and cause that as many as would not worship the image of the beast should be killed’ [verse 15]. Thus Satan usurps the prerogatives of Jehovah. The man of sin sits in the seat of God, proclaiming himself to be God, and acting above God.” Manuscript Releases, volume 14, 162.
„Ak ľudia nebudú súhlasiť s tým, aby pošliapali Božie prikázania, zjaví sa duch draka. Sú uväznení, predvádzaní pred rady a pokutovaní. ‚A pôsobí, aby všetci, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní i otroci, dostali znamenie na pravú ruku alebo na svoje čelo‘ [Zjavenie 13:16]. ‚A bolo mu dané dať dych obrazu šelmy, aby obraz šelmy aj hovoril a pôsobil, že všetci, ktorí by sa neklaňali obrazu šelmy, boli zabití‘ [verš 15]. Tak si satan uzurpuje výsady Hospodina. Človek hriechu sedí na Božom mieste, vyhlasuje sa za Boha a koná nad Bohom.“ Manuscript Releases, zväzok 14, 162.
Antichrist is a symbol of both the pope of Rome, and Satan, for the pope of Rome is Satan’s earthly representative. “Thus Satan usurps the prerogatives of Jehovah. The man of sin sits in the seat of God, proclaiming himself to be God, and acting above God.” Satan intends to so control the world when he takes control that he will dictate “to men as if they were the subjects of his kingdom, to be handled and governed and controlled as he pleases.” In order to have a religious throne to rule from He created the Catholic Church, and in order to have a political throne to rule from he created the United Nations.
Antikrist je symbolom pápeža v Ríme aj satana, lebo pápež v Ríme je satanovým pozemským zástupcom. „Tak si satan prisvojuje výsady Hospodina. Človek hriechu sedí na Božom mieste, vyhlasuje sa za Boha a koná nad Bohom.“ Satan má v úmysle ovládať svet natoľko, keď prevezme vládu, že bude diktovať „ľuďom, akoby boli poddanými jeho kráľovstva, aby sa s nimi zaobchádzalo, vládlo sa im a ovládali sa tak, ako sa jemu páči“. Aby mal náboženský trón, z ktorého by vládol, vytvoril Katolícku cirkev, a aby mal politický trón, z ktorého by vládol, vytvoril Organizáciu Spojených národov.
“This compromise between paganism and Christianity resulted in the development of ‘the man of sin’ foretold in prophecy as opposing and exalting himself above God. That gigantic system of false religion is a masterpiece of Satan’s power—a monument of his efforts to seat himself upon the throne to rule the earth according to his will.” The Great Controversy, 50.
„Tento kompromis medzi pohanstvom a kresťanstvom vyústil do vzniku ‚človeka hriechu‘, predpovedaného v proroctve ako toho, ktorý sa protiví Bohu a povyšuje sa nad Neho. Tento obrovský systém falošného náboženstva je majstrovským dielom satanovej moci — pomníkom jeho úsilia posadiť sa na trón a vládnuť zemi podľa svojej vôle.“ The Great Controversy, 50.
The miracle of Fatima, and its satanic prophecy is what Satan has employed to prepare a prophetic setting that allows Catholicism to quickly surrender their church into His control, when he appears, and personates Christ. His personation of Christ begins at the soon coming Sunday law, represented in verse sixteen, verse twenty-two, verse thirty-one and verse forty-one of Daniel chapter eleven.
Zázrak vo Fatime a jeho satanské proroctvo sú tým, čo satan použil na prípravu prorockého rámca, ktorý umožňuje katolicizmu rýchlo odovzdať svoju cirkev pod jeho kontrolu, keď sa zjaví a bude sa vydávať za Krista. Jeho vydávanie sa za Krista sa začína čoskoro prichádzajúcim nedeľným zákonom, znázorneným vo verši šestnásť, vo verši dvadsaťdva, vo verši tridsaťjeden a vo verši štyridsaťjeden jedenástej kapitoly Daniela.
“By the decree enforcing the institution of the Papacy in violation of the law of God, our nation will disconnect herself fully from righteousness. When Protestantism shall stretch her hand across the gulf to grasp the hand of the Roman power, when she shall reach over the abyss to clasp hands with Spiritualism, when, under the influence of this threefold union, our country shall repudiate every principle of its Constitution as a Protestant and republican government, and shall make provision for the propagation of papal falsehoods and delusions, then we may know that the time has come for the marvelous working of Satan and that the end is near.” Testimonies, volume 5, 451.
„Výnosom, ktorý bude vynucovať ustanovenie pápežstva v rozpore so zákonom Božím, sa náš národ úplne odtrhne od spravodlivosti. Keď protestantizmus natiahne svoju ruku ponad priepasť, aby uchopil ruku rímskej moci, keď siahne ponad bezodnú priepasť, aby si podal ruku so špiritizmom, keď pod vplyvom tohto trojitého zväzku naša krajina zavrhne každú zásadu svojej Ústavy ako protestantskej a republikánskej vlády a vytvorí podmienky na šírenie pápežských lží a bludov, vtedy budeme môcť vedieť, že nastal čas podivuhodného pôsobenia satana a že koniec je blízko.“ Testimonies, zväzok 5, 451.
At the Sunday law in the United States, the “time has come for the marvelous working of Satan.” In Revelation chapter thirteen, verse eleven, the United States “speaks” as a dragon, and then in verse thirteen, which is simply identifying what happens when the United States “speaks,” by passing the Sunday law, Satan appears to call fire down out of heaven.
V čase nedeľného zákona v Spojených štátoch „nastal čas pre zázračné pôsobenie satana“. V Zjavení, trinástej kapitole, verši jedenástom, Spojené štáty „hovoria“ ako drak, a potom vo verši trinástom, ktorý jednoducho označuje to, čo sa stane, keď Spojené štáty „hovoria“ prijatím nedeľného zákona, sa satan zjavuje tak, že privoláva oheň z neba.
“Servants of God, with their faces lighted up and shining with holy consecration, will hasten from place to place to proclaim the message from heaven. By thousands of voices, all over the earth, the warning will be given. Miracles will be wrought, the sick will be healed, and signs and wonders will follow the believers. Satan also works, with lying wonders, even bringing down fire from heaven in the sight of men. Revelation 13:13. Thus the inhabitants of the earth will be brought to take their stand.” The Great Controversy, 611, 612.
„Služobníci Boží, s tvárami rozjasnenými a žiariacimi svätým posvätením, sa budú ponáhľať z miesta na miesto, aby zvestovali posolstvo z neba. Tisícmi hlasov po celej zemi bude dané toto varovanie. Budú sa diať zázraky, chorí budú uzdravení a znamenia a divy budú sprevádzať veriacich. Aj satan pôsobí lživými zázrakmi, ba dokonca zvádza oheň z neba pred očami ľudí. Zjavenie 13:13. Tak budú obyvatelia zeme privedení k tomu, aby zaujali svoje stanovisko.“ Veľký spor, 611, 612.
The messages of Fatima were confirmed by a miracle that was testified to by the atheistic government newspapers that attended the event in order to refute the claims that had been made about the so-called Virgin Mary visiting the three children on the thirteenth day of the month from May until the miracle on October 13, 1917. Every atheistic news organization that was at Fatima at the time of the miracle confirmed the event. It was a genuine miracle (of Satan).
Posolstvá Fatimy boli potvrdené zázrakom, o ktorom svedčili ateistické vládne noviny, ktoré sa na toto podujatie dostavili s cieľom vyvrátiť tvrdenia, ktoré boli vyslovené o takzvanej Panne Márii navštevujúcej tri deti trinásteho dňa v mesiaci od mája až do zázraku 13. októbra 1917. Každá ateistická spravodajská organizácia, ktorá bola vo Fatime v čase zázraku, túto udalosť potvrdila. Bol to skutočný zázrak (satana).
As Malachi Martin identified in his book, Pope John Paul was guided by his devotion to Mary of Fatima. The secret prophecy of Fatima, that was not revealed until the year 2000, was of course a satanic prophecy, but in the last days Jesus repeats the first days. The oldest book in the Bible, the first book that Moses wrote is the book of Job, and it identifies that Job, who represents the one hundred and forty-four thousand, for all the prophecies are fulfilled most perfectly in the last days. Satan, in the story of Job, is allowed to bring death and destruction upon Job, for the purpose of testing Job. The miracles that Satan is allowed to accomplish in the last days, are genuine miracles. They are satanic miracles, but God has allowed Satan to accomplish his crowning act, for the same purpose that he allowed Satan to test Job.
Ako vo svojej knihe uviedol Malachi Martin, pápež Ján Pavol sa riadil svojou oddanosťou k Fatimskej Panne Márii. Tajné fatimské proroctvo, ktoré nebolo zjavené až do roku 2000, bolo, samozrejme, satanským proroctvom, no v posledných dňoch Ježiš opakuje prvé dni. Najstaršou knihou Biblie, prvou knihou, ktorú Mojžiš napísal, je kniha Jób, a tá ukazuje, že Jób, ktorý predstavuje stoštyridsaťštyritisíc, lebo všetky proroctvá sa najdokonalejšie napĺňajú v posledných dňoch. Satanovi je v príbehu o Jóbovi dovolené priviesť na Jóba smrť a skazu, s cieľom podrobiť Jóba skúške. Zázraky, ktoré je Satanovi dovolené vykonať v posledných dňoch, sú skutočnými zázrakmi. Sú to satanské zázraky, no Boh dovolil Satanovi vykonať jeho vrcholný čin z toho istého dôvodu, z akého dovolil Satanovi skúšať Jóba.
“Many endeavor to account for spiritual manifestations by attributing them wholly to fraud and sleight of hand on the part of the medium. But while it is true that the results of trickery have often been palmed off as genuine manifestations, there have been, also, marked exhibitions of supernatural power. The mysterious rapping with which modern spiritualism began was not the result of human trickery or cunning, but was the direct work of evil angels, who thus introduced one of the most successful of soul-destroying delusions. Many will be ensnared through the belief that spiritualism is a merely human imposture; when brought face to face with manifestations which they cannot but regard as supernatural, they will be deceived, and will be led to accept them as the great power of God.
„Mnohí sa usilujú vysvetliť duchovné prejavy tým, že ich v plnom rozsahu pripisujú podvodu a obratnosti média. Ale hoci je pravda, že výsledky podvodu boli často vydávané za skutočné prejavy, predsa sa vyskytli aj zjavné prejavy nadprirodzenej moci. Záhadné klopanie, ktorým sa začal moderný špiritizmus, nebolo výsledkom ľudského podvodu ani ľsti, ale bolo priamym dielom zlých anjelov, ktorí takto uviedli jeden z najúspešnejších dušu ničiacich bludov. Mnohí budú polapení vierou, že špiritizmus je iba čisto ľudský podvod; keď budú postavení tvárou v tvár prejavom, ktoré nebudú môcť nepokladať za nadprirodzené, budú zvedení a budú vedení k tomu, aby ich prijali ako veľkú Božiu moc.“
“These persons overlook the testimony of the Scriptures concerning the wonders wrought by Satan and his agents. It was by satanic aid that Pharaoh’s magicians were enabled to counterfeit the work of God. Paul testifies that before the second advent of Christ there will be similar manifestations of satanic power. The coming of the Lord is to be preceded by ‘the working of Satan with all power and signs and lying wonders, and with all deceivableness of unrighteousness.’ 2 Thessalonians 2:9,10. And the apostle John, describing the miracle-working power that will be manifested in the last days, declares: ‘He doeth great wonders, so that he maketh fire come down from heaven on the earth in the sight of men, and deceiveth them that dwell on the earth by the means of those miracles which he had power to do.’ Revelation 13:13, 14. No mere impostures are here foretold. Men are deceived by the miracles which Satan’s agents have power to do, not which they pretend to do.” The Great Controversy, 553.
„Títo ľudia prehliadajú svedectvo Písem o zázrakoch, ktoré pôsobí satan a jeho nástroje. Pomocou satana boli faraónovi čarodejníci uschopnení napodobniť Božie dielo. Pavol dosvedčuje, že pred druhým príchodom Krista sa vyskytnú podobné prejavy satanovej moci. Pánov príchod má predchádzať ‚pôsobenie satanovo so všetkou mocou a znameniami a lživými zázrakmi, a so všetkým zvodom neprávosti‘. 2 Tesaloničanom 2:9,10. A apoštol Ján, opisujúc moc konať zázraky, ktorá sa prejaví v posledných dňoch, vyhlasuje: ‚A robí veľké divy, takže aj ohňu dáva zostupovať z neba na zem pred ľuďmi, a zvodí tých, ktorí bývajú na zemi, pre tie divy, ktoré má moc činiť.‘ Zjavenie 13:13, 14. Nepredpovedajú sa tu nijaké obyčajné podvody. Ľudia sú zvádzaní zázrakmi, ktoré majú satanovi nástroje moc konať, nie tými, ktoré iba predstierajú.“ Veľký spor vekov, 553.
The messages of Fatima in Malachi Martin’s book are represented as the prophetic structure of Catholicism in the last days, in relation to an internal struggle within the church, that can be represented as either the good pope versus the bad pope, or the conservative pope versus the liberal pope. The conservative, and according to Martin’s reading of the miracle, the good pope, bases his understanding upon the First Vatican Council, also known as Vatican I, which took place from December 8, 1869 to July 20, 1870, convened by Pope Pius IX and primarily focused on defining the dogma of papal infallibility and addressing various theological and doctrinal issues facing the Catholic Church at the time. The Second Vatican Council, commonly known as Vatican II, was held much later, from October 11, 1962 to December 8, 1965. It was convened by Pope John XXIII and continued by Pope Paul VI after John XXIII’s death.
Posolstvá Fatimy v knihe Malachiho Martina sú predstavené ako prorocká štruktúra katolicizmu v posledných dňoch vo vzťahu k vnútornému zápasu v Cirkvi, ktorý možno vyjadriť buď ako zápas dobrého pápeža proti zlému pápežovi, alebo konzervatívneho pápeža proti liberálnemu pápežovi. Konzervatívny pápež a podľa Martinovho výkladu zázraku aj dobrý pápež zakladá svoje chápanie na Prvom vatikánskom koncile, známom aj ako Vatikán I, ktorý sa konal od 8. decembra 1869 do 20. júla 1870, zvolaný pápežom Piom IX. a zameraný predovšetkým na definovanie dogmy o pápežskej neomylnosti a na riešenie rozličných teologických a doktrinálnych otázok, pred ktorými v tom čase stála Katolícka cirkev. Druhý vatikánsky koncil, všeobecne známy ako Vatikán II, sa konal oveľa neskôr, od 11. októbra 1962 do 8. decembra 1965. Zvolal ho pápež Ján XXIII. a po smrti Jána XXIII. v ňom pokračoval pápež Pavol VI.
The last days of Catholicism, as Martin expressed it, identifies the struggle between the infallibility and primacy of the church of Rome as set forth in Vatican I, versus the liberalism that is currently on display by Francis the woke-pope, and represented in the documents of Vatican II. Martin suggests that within the struggle for these two approaches of controlling the church, the third world war breaks out, and Jesus returns, comes down to earth and places his blessing upon the good pope and takes the throne of the Catholic church.
Posledné dni katolicizmu, ako to vyjadril Martin, označujú zápas medzi neomylnosťou a primátom rímskej cirkvi, ako boli stanovené na Prvom vatikánskom koncile, a liberalizmom, ktorý v súčasnosti predvádza František, „woke-pápež“, a ktorý je zastúpený v dokumentoch Druhého vatikánskeho koncilu. Martin naznačuje, že uprostred zápasu o tieto dva prístupy k ovládaniu cirkvi vypukne tretia svetová vojna a Ježiš sa vráti, zostúpi na zem, udelí svoje požehnanie dobrému pápežovi a ujme sa trónu Katolíckej cirkvi.
In verses thirteen through fifteen, of Daniel eleven, the history that immediately precedes the Sunday law of verse sixteen, describes the third and final battle of the proxy wars. It is the battle that follows Putin’s victory in verses eleven and twelve, but in the middle of those three verses, verse fourteen identifies when Catholicism enters into the history of the last days.
Vo veršoch trinásť až pätnásť z Daniela jedenásť dejiny, ktoré bezprostredne predchádzajú nedeľnému zákonu vo verši šestnásť, opisujú tretiu a poslednú bitku zástupných vojen. Je to bitka, ktorá nasleduje po Putinovom víťazstve vo veršoch jedenásť a dvanásť, ale uprostred týchto troch veršov verš štrnásť označuje, kedy katolicizmus vstupuje do dejín posledných dní.
According to Isaiah the whore of Rome is forgotten during the symbolic seventy-year reign of the sixth kingdom of Bible prophecy. The first time the papacy was enthroned upon the earth in 538, the waymark that preceded her enthronement was the decree of Justinian in 533.
Podľa Izaiáša je rímska neviestka počas symbolickej sedemdesiatročnej vlády šiesteho kráľovstva biblického proroctva zabudnutá. Keď bolo pápežstvo po prvý raz dosadené na zemi na trón v roku 538, medzníkom, ktorý predchádzal jeho dosadeniu na trón, bol Justiniánov dekrét z roku 533.
The history surrounding Justinian’s decree identifies that Justinian sought to consolidate his control over his kingdom by bringing an end to the religious argument that had been causing turmoil in the kingdom. That argument was whether the church in Constantinople in the east, or the church in Rome in the west was the head of the so-called Christian church. In verse thirteen, the last president of the United States will be confronted with a controversy that forces him to parallel the history of Justinian, and declare that the Catholic church is the head of the churches, and the corrector of heretics, in order to establish the necessary political support to consolidate his power.
Dejiny súvisiace s Justiniánovým dekrétom ukazujú, že Justinián sa usiloval upevniť svoju vládu nad svojím kráľovstvom tým, že ukončí náboženský spor, ktorý v kráľovstve vyvolával nepokoj. Tým sporom bolo, či je hlavou takzvanej kresťanskej cirkvi cirkev v Konštantínopole na východe, alebo cirkev v Ríme na západe. V trinástom verši bude posledný prezident Spojených štátov konfrontovaný so sporom, ktorý ho prinúti napodobniť dejiny Justiniána a vyhlásiť, že Katolícka cirkev je hlavou cirkví a napravovateľkou heretikov, aby si zabezpečil nevyhnutnú politickú podporu na upevnenie svojej moci.
We should not place any confidence in the satanic predictions of Fatima, but we are required to see what is revealed in God’s Word. In the beginning of the twentieth century both horns of the earth beast entered into their third generation, which is the generation of compromise. The Republican horn surrendered its financial system to the world bankers, which trace their origins back to the house of the Red Shield, the Rothschilds, and its mysterious connection with the Illuminati, Freemasonry, secret societies and the Jesuit order. Sister White directly warns of these entities. During the same period of time Laodicean Adventism, as the Protestant horn, surrendered its educational and religious institutions to the governing of the world.
Nemali by sme vkladať nijakú dôveru do satanistických predpovedí Fatimy, ale sme povinní vidieť to, čo je zjavené v Božom Slove. Na začiatku dvadsiateho storočia vstúpili oba rohy šelmy zo zeme do svojho tretieho pokolenia, ktorým je pokolenie kompromisu. Republikánsky roh odovzdal svoj finančný systém svetovým bankárom, ktorí odvodzujú svoj pôvod od domu Červeného štítu, Rothschildovcov, a od jeho tajomného spojenia s iluminátmi, slobodomurárstvom, tajnými spoločnosťami a jezuitským rádom. Sestra Whiteová pred týmito entitami priamo varuje. V tom istom časovom období laodicejský adventizmus ako protestantský roh odovzdal svoje vzdelávacie a náboženské inštitúcie pod správu sveta.
In that very time period, the modern king of the south begins its history with the Russian Revolution, and the modern king of the north begins its history with the miracle of Fatima. As Malachi Martin emphasizes in his book, beyond the internal struggle of the good and bad pope, the Fatima messages identified the struggle of Catholicism against atheism in general, but more specifically against the atheism of Russia. The secret that the pope in 1917 was to act upon contained the (satanic) promise, that if the pope would call a conclave and dedicate Russia to the Virgin Mary, then there would not be a second world war. It also identified that if the pope refused Russia would spread its philosophy far and wide and there would then be another world war.
V tom istom časovom období začína novodobý kráľ juhu svoje dejiny Ruskou revolúciou a novodobý kráľ severu začína svoje dejiny zázrakom vo Fatime. Ako Malachi Martin zdôrazňuje vo svojej knihe, posolstvá z Fatimy okrem vnútorného zápasu dobrého a zlého pápeža označili zápas katolicizmu proti ateizmu vo všeobecnosti, no konkrétnejšie proti ateizmu Ruska. Tajomstvo, podľa ktorého mal pápež v roku 1917 konať, obsahovalo (satanský) sľub, že ak pápež zvolá konkláve a zasvätí Rusko Panne Márii, potom nebude druhá svetová vojna. Zároveň uvádzalo, že ak pápež odmietne, Rusko rozšíri svoju filozofiu široko-ďaleko a potom nastane ďalšia svetová vojna.
The second world war included the war of Catholicism against the Communism of Russia. Catholicism’s proxy army in that war was Nazi Germany. The papacy always employs proxy armies. In 1933 the Catholic church, through the work of Cardinal Pacelli, signed a concordat with Adolph Hitler that allowed Hitler to take control of Germany, and by Hitler’s own testimony, that contract (concordat), was what allowed Hitler to solve the Jewish question. The Nazi’s were the papacy’s proxy against atheistic Russia in World War II, and in the second battle of the proxy wars, now being accomplished in the Ukraine, it is being carried out by another Nazi proxy army.
Druhá svetová vojna zahŕňala vojnu katolicizmu proti komunizmu Ruska. Zástupnou armádou katolicizmu v tejto vojne bolo nacistické Nemecko. Pápežstvo vždy používa zástupné armády. V roku 1933 katolícka cirkev prostredníctvom práce kardinála Pacelliho podpísala s Adolfom Hitlerom konkordát, ktorý Hitlerovi umožnil prevziať kontrolu nad Nemeckom, a podľa samotného Hitlerovho svedectva práve táto zmluva (konkordát) mu umožnila vyriešiť židovskú otázku. Nacisti boli v druhej svetovej vojne zástupným nástrojom pápežstva proti ateistickému Rusku a v druhej bitke zástupných vojen, ktorá sa teraz uskutočňuje na Ukrajine, sa to vykonáva prostredníctvom inej nacistickej zástupnej armády.
We will continue this study in the next article.
V tejto štúdii budeme pokračovať v nasledujúcom článku.
“Through the two great errors, the immortality of the soul and Sunday sacredness, Satan will bring the people under his deceptions. While the former lays the foundation of spiritualism, the latter creates a bond of sympathy with Rome. The Protestants of the United States will be foremost in stretching their hands across the gulf to grasp the hand of spiritualism; they will reach over the abyss to clasp hands with the Roman power; and under the influence of this threefold union, this country will follow in the steps of Rome in trampling on the rights of conscience.
„Prostredníctvom dvoch veľkých bludov, nesmrteľnosti duše a svätenia nedele, satan privedie ľud pod svoje zvody. Kým prvý z nich kladie základ špiritizmu, druhý vytvára puto sympatie s Rímom. Protestanti Spojených štátov budú stáť v čele tých, ktorí natiahnu ruky ponad priepasť, aby uchopili ruku špiritizmu; siahnu ponad bezodnú hlbinu, aby si podali ruky s rímskou mocou; a pod vplyvom tohto trojnásobného zväzku bude táto krajina nasledovať Rím v pošliapavaní práv svedomia.“
“As spiritualism more closely imitates the nominal Christianity of the day, it has greater power to deceive and ensnare. Satan himself is converted, after the modern order of things. He will appear in the character of an angel of light. Through the agency of spiritualism, miracles will be wrought, the sick will be healed, and many undeniable wonders will be performed. And as the spirits will profess faith in the Bible, and manifest respect for the institutions of the church, their work will be accepted as a manifestation of divine power.
„Čím vernejšie špiritizmus napodobňuje menovité kresťanstvo dnešnej doby, tým väčšiu má moc klamať a zvádzať do osídiel. Sám satan je obrátený podľa novodobého poriadku vecí. Zjaví sa v podobe anjela svetla. Prostredníctvom špiritizmu sa budú diať zázraky, chorí budú uzdravovaní a bude vykonaných mnoho nepopierateľných divov. A keďže títo duchovia budú vyznávať vieru v Bibliu a prejavovať úctu k ustanovizniam cirkvi, ich dielo bude prijaté ako prejav Božej moci.
“The line of distinction between professed Christians and the ungodly is now hardly distinguishable. Church members love what the world loves and are ready to join with them, and Satan determines to unite them in one body and thus strengthen his cause by sweeping all into the ranks of spiritualism. Papists, who boast of miracles as a certain sign of the true church, will be readily deceived by this wonder-working power; and Protestants, having cast away the shield of truth, will also be deluded. Papists, Protestants, and worldlings will alike accept the form of godliness without the power, and they will see in this union a grand movement for the conversion of the world and the ushering in of the long-expected millennium.
„Hranica rozlíšenia medzi vyznávajúcimi kresťanmi a bezbožnými je teraz sotva rozpoznateľná. Členovia cirkvi milujú to, čo miluje svet, a sú pripravení spojiť sa s ním; a Satan je odhodlaný zjednotiť ich v jednom tele a tak posilniť svoju vec tým, že všetkých strhne do radov špiritizmu. Pápeženci, ktorí sa chvália zázrakmi ako istým znakom pravej cirkvi, budú ľahko oklamaní touto mocou činiacou divy; a protestanti, keďže odhodili štít pravdy, budú takisto zvedení. Pápeženci, protestanti i ľudia sveta rovnako prijmú formu pobožnosti bez moci a v tomto zjednotení uvidia veľké hnutie za obrátenie sveta a uvedenie dlho očakávaného milénia.“
“Through spiritualism, Satan appears as a benefactor of the race, healing the diseases of the people, and professing to present a new and more exalted system of religious faith; but at the same time he works as a destroyer. His temptations are leading multitudes to ruin. Intemperance dethrones reason; sensual indulgence, strife, and bloodshed follow. Satan delights in war, for it excites the worst passions of the soul and then sweeps into eternity its victims steeped in vice and blood. It is his object to incite the nations to war against one another, for he can thus divert the minds of the people from the work of preparation to stand in the day of God.
„Prostredníctvom špiritizmu sa satan javí ako dobrodinec ľudského pokolenia, uzdravujúci choroby ľudí a vyhlasujúci, že predkladá nový a vznešenejší systém náboženskej viery; no zároveň pôsobí ako ničiteľ. Jeho pokušenia vedú zástupy do záhuby. Nestriedmosť zosadzuje rozum z trónu; nasleduje zmyselná neviazanosť, svár a krviprelievanie. Satan sa raduje z vojny, lebo vzbudzuje najhoršie vášne duše a potom zmieta do večnosti svoje obete, pohrúžené do neresti a krvi. Jeho cieľom je podnecovať národy k vojne jedny proti druhým, lebo tak môže odvrátiť mysle ľudí od diela prípravy obstáť v deň Boží.“
“Satan works through the elements also to garner his harvest of unprepared souls. He has studied the secrets of the laboratories of nature, and he uses all his power to control the elements as far as God allows. When he was suffered to afflict Job, how quickly flocks and herds, servants, houses, children, were swept away, one trouble succeeding another as in a moment. It is God that shields His creatures and hedges them in from the power of the destroyer. But the Christian world have shown contempt for the law of Jehovah; and the Lord will do just what He has declared that He would—He will withdraw His blessings from the earth and remove His protecting care from those who are rebelling against His law and teaching and forcing others to do the same. Satan has control of all whom God does not especially guard. He will favor and prosper some in order to further his own designs, and he will bring trouble upon others and lead men to believe that it is God who is afflicting them.” The Great Controversy, 588, 589.
„Satan pôsobí aj prostredníctvom živlov, aby zozbieral svoju úrodu nepripravených duší. Študoval tajomstvá dielní prírody a používa všetku svoju moc, aby ovládal živly natoľko, nakoľko mu to Boh dovolí. Keď mu bolo dovolené postihnúť Jóba, ako rýchlo boli zmietnuté stáda a čriedy, sluhovia, domy, deti, pričom jedno nešťastie nasledovalo za druhým akoby v okamihu. Je to Boh, kto chráni svoje stvorenia a obkolesuje ich pred mocou ničiteľa. Kresťanský svet však prejavil pohŕdanie zákonom Jehovu; a Pán urobí presne to, čo vyhlásil, že urobí — odníme zemi svoje požehnania a odoberie svoju ochrannú starostlivosť od tých, ktorí sa búria proti Jeho zákonu a učeniu a nútia iných robiť to isté. Satan má pod kontrolou všetkých, ktorých Boh osobitne nestráži. Niektorým bude priať a dá im prosperovať, aby podporil svoje vlastné zámery, a na iných privedie súženie a povedie ľudí k presvedčeniu, že je to Boh, kto ich sužuje.“ Veľký spor vekov, 588, 589.