As we address the third proxy war, represented in verses thirteen through fifteen, we will remind ourselves of what has led up to these verses. In chapter ten, Daniel receives his final vision, and in doing so he is identified as understanding both the internal and external prophetic visions. The Hebrew word “dabar,” meaning “word” is translated as “thing.” In chapter nine, when Gabriel came to make Daniel understand the vision of the twenty-three hundred days, the Hebrew word “dabar” was translated as “matter.”

Keď sa budeme zaoberať treťou zástupnou vojnou, predstavenou vo veršoch trinásť až pätnásť, pripomenieme si, čo týmto veršom predchádzalo. V desiatej kapitole Daniel prijíma svoje posledné videnie a pritom je označený ako ten, kto rozumie vnútorným i vonkajším prorockým videniam. Hebrejské slovo „dabar“, ktoré znamená „slovo“, je preložené ako „vec“. V deviatej kapitole, keď Gabriel prišiel, aby Danielovi umožnil porozumieť videniu o dvetisíctristo dňoch, bolo hebrejské slovo „dabar“ preložené ako „záležitosť“.

Yea, whiles I was speaking in prayer, even the man Gabriel, whom I had seen in the vision at the beginning, being caused to fly swiftly, touched me about the time of the evening oblation. And he informed me, and talked with me, and said, O Daniel, I am now come forth to give thee skill and understanding. At the beginning of thy supplications the commandment came forth, and I am come to show thee; for thou art greatly beloved: therefore understand the matter, and consider the vision. Daniel 9:21–23.

A áno, kým som ešte hovoril v modlitbe, muž Gabriel, ktorého som videl vo videní na počiatku, priletel rýchlym letom a dotkol sa ma okolo času večernej obety. A poučil ma, hovoril so mnou a povedal: Ó, Daniel, teraz som vyšiel, aby som ti dal múdrosť a porozumenie. Na začiatku tvojich úpenlivých prosieb vyšiel rozkaz, a ja som prišiel, aby som ti to oznámil; lebo si veľmi milovaný. Preto porozumej tej veci a všimni si videnie. Daniel 9,21–23.

When Gabriel told Daniel to “understand the matter, and consider the vision,” the Hebrew word “biyn” was translated as both “understand” and also as “consider.” The word means to mentally separate. Gabriel informed Daniel to make a mental separation between the “dabar” translated as “matter” and the “mareh“, translated as “vision”. In order to understand the interpretation that Gabriel was providing to Daniel concerning the prophecy of twenty-three hundred years, Daniel was to recognize the distinction between the prophetic vision represented as the “matter” and the prophetic “mareh” vision. The “matter”, which is the “dabar,” meaning word, represents the external line of prophecy and the “mareh” vision represents the internal line of prophecy.

Keď Gabriel povedal Danielovi, aby „porozumel veci a všimol si videnie“, hebrejské slovo „biyn“ bolo preložené jednak ako „porozumieť“, a tiež ako „všimnúť si“. Toto slovo znamená mentálne oddeľovať. Gabriel Daniela poučil, aby v mysli rozlíšil medzi „dabar“, preloženým ako „vec“, a „mareh“, preloženým ako „videnie“. Aby Daniel porozumel výkladu, ktorý mu Gabriel podával ohľadom proroctva o dvetisíctristo rokoch, mal rozpoznať rozdiel medzi prorockým videním predstaveným ako „vec“ a prorockým videním „mareh“. „Vec“, ktorá je „dabar“, znamenajúca slovo, predstavuje vonkajšiu líniu proroctva a videnie „mareh“ predstavuje vnútornú líniu proroctva.

In Daniel chapter ten, the first truth that is revealed to the student of prophecy is that Daniel represents God’s people in the last days who understand both the internal and external lines of prophecy.

V desiatej kapitole knihy Daniel je prvou pravdou, ktorá sa zjavuje študentovi proroctva, to, že Daniel predstavuje Boží ľud v posledných dňoch, ktorý rozumie vnútorným aj vonkajším líniám proroctva.

In the third year of Cyrus king of Persia a thing was revealed unto Daniel, whose name was called Belteshazzar; and the thing was true, but the time appointed was long: and he understood the thing, and had understanding of the vision. Daniel 10:1.

V treťom roku Kýra, kráľa perzského, bolo Danielovi, ktorého meno bolo Baltazár, zjavené slovo; a to slovo bolo pravdivé, ale určený čas bol dlhý. A porozumel tomu slovu a mal porozumenie videniu. Daniel 10,1.

The “thing,” is the Hebrew word “dabar,” and the “vision,” is the “mareh” vision. As a prophet, Daniel represents God’s last day people, whose perfect fulfillment is the one hundred and forty-four thousand. The third year of Cyrus places Daniel in the reform line that began at the time of the end in 1989. In “those days,” representing the history of 1989 to the soon coming Sunday law in the United States, Daniel was mourning for three weeks. In the reform line of the one hundred and forty-four thousand, the period of mourning is marking the three and a half days that the two witnesses of Revelation chapter eleven, are dead in the street. The street of that great city of Sodom and Egypt, where also our Lord was crucified, is also Ezekiel’s valley of dead dry bones.

„Vec“, je hebrejské slovo „dabar“ a „videnie“ je videnie „mareh“. Daniel ako prorok predstavuje Boží ľud posledných dní, ktorého dokonalým naplnením je stoštyridsaťštyritisíc. Tretí rok Kýra umiestňuje Daniela do reformnej línie, ktorá sa začala v čase konca v roku 1989. V „tých dňoch“, predstavujúcich dejiny od roku 1989 až po čoskoro prichádzajúci nedeľný zákon v Spojených štátoch, Daniel smútil tri týždne. V reformnej línii stoštyridsaťštyritisíc obdobie smútku označuje tri a pol dňa, počas ktorých sú dvaja svedkovia zo zjavenia, kapitoly jedenásť, mŕtvi na ulici. Ulica toho veľkého mesta Sodomy a Egypta, kde bol ukrižovaný aj náš Pán, je zároveň Ezechielovým údolím mŕtvych suchých kostí.

In chapter ten, Daniel is transformed into the image of Christ, and touched three times in advance of Gabriel interpreting the vision which Daniel saw. The vision produced a separation of two classes of worshippers. The everlasting gospel always produces two classes of worshippers. Daniel represented the class of worshippers represented as the one hundred and forty-four thousand, in contrast with the class that fled in fear from the vision.

V desiatej kapitole je Daniel premenený na obraz Krista a trikrát sa ho dotýka ešte predtým, ako Gabriel vyloží videnie, ktoré Daniel videl. Videnie spôsobilo oddelenie dvoch tried uctievačov. Večné evanjelium vždy vytvára dve triedy uctievačov. Daniel predstavoval triedu uctievačov znázornenú ako sto štyridsaťštyri tisíc, na rozdiel od triedy, ktorá pred videním v strachu utiekla.

Prior to chapter ten Gabriel came three times to Daniel to interpret a vision. He interpreted the visions of chapters seven and eight, which illustrated the kingdoms of Bible prophecy in both their political manifestation (chapter seven), and their religious manifestation (chapter eight). Then in chapter nine Gabriel interpreted the twenty-three-hundred-year prophecy. Gabriel arrives in chapter ten to finish the interpretation that was left incomplete in chapter nine, and to provide Daniel with the interpretation of the vision which produced the two classes of worshippers. Gabriel first provides Daniel with a general overview of the vision in verse fourteen.

Pred desiatou kapitolou prišiel Gabriel k Danielovi trikrát, aby vyložil videnie. Vyložil videnia siedmej a ôsmej kapitoly, ktoré znázorňovali kráľovstvá biblického proroctva tak v ich politickom prejave (siedma kapitola), ako aj v ich náboženskom prejave (ôsma kapitola). Potom v deviatej kapitole Gabriel vyložil proroctvo o dvetisíctristo rokoch. V desiatej kapitole Gabriel prichádza, aby dokončil výklad, ktorý zostal v deviatej kapitole neúplný, a aby Danielovi poskytol výklad videnia, ktoré zrodilo dve triedy ctiteľov. Gabriel najprv poskytuje Danielovi všeobecný prehľad videnia vo verši štrnásť.

Now I am come to make thee understand what shall befall thy people in the latter days: for yet the vision is for many days. Daniel 10:14.

Teraz som prišiel, aby som ti dal porozumieť tomu, čo postihne tvoj ľud v posledných dňoch; lebo videnie sa ešte vzťahuje na mnohé dni. Daniel 10:14.

The vision of Christ, which produced two classes of worshippers, represents what shall befall God’s people in the last days. The interpretation of chapters seven and eight was an interpretation of the history represented by the rise and fall of the kingdoms of Bible prophecy, as illustrated by beasts of prey and sanctuary animals respectively. The interpretation of chapter nine, was a detailed breakdown of the different prophetic periods represented within the prophecy of twenty-three hundred years. Somehow the vision of the glorified Christ in chapter ten represented what shall befall God’s people in the last days. Before Gabriel begins with the detailed outline of history, which is the interpretation of the vision of the glorified Christ, he reminds Daniel that he has already told Daniel what the interpretation represents.

Videnie Krista, ktoré vytvorilo dve triedy uctievačov, predstavuje to, čo postihne Boží ľud v posledných dňoch. Výklad siedmej a ôsmej kapitoly bol výkladom dejín znázornených vzostupom a pádom kráľovstiev biblického proroctva, ilustrovaných postupne dravými šelmami a zvieratami svätyne. Výklad deviatej kapitoly bol podrobným rozčlenením rôznych prorockých období obsiahnutých v proroctve o dvetisíctristo rokoch. Videnie osláveného Krista v desiatej kapitole istým spôsobom predstavovalo to, čo postihne Boží ľud v posledných dňoch. Skôr než Gabriel začne s podrobným prehľadom dejín, ktorý je výkladom videnia osláveného Krista, pripomína Danielovi, že mu už povedal, čo tento výklad predstavuje.

Then said he, Knowest thou wherefore I come unto thee? and now will I return to fight with the prince of Persia: and when I am gone forth, lo, the prince of Grecia shall come. Daniel 10:20.

Nato povedal: Vieš, prečo som prišiel k tebe? A teraz sa vrátim bojovať s kniežaťom Perzie; a keď odídem, hľa, príde knieža Grécka. Daniel 10:20.

Gabriel reminds Daniel that he had told Daniel in verse fourteen, that he had come to make Daniel understand what shall befall God’s people in the last days, and he expected Daniel to place the following presentation of prophetic history in that context. Daniel had been seeking a specific understanding from the first day in which he began to mourn.

Gabriel pripomína Danielovi, že mu vo verši štrnásť povedal, že prišiel, aby Danielovi dal porozumieť tomu, čo postihne Boží ľud v posledných dňoch, a očakával, že nasledujúci výklad prorockých dejín zasadí do tohto kontextu. Daniel od prvého dňa, keď začal smútiť, hľadal konkrétne porozumenie.

Then said he unto me, Fear not, Daniel: for from the first day that thou didst set thine heart to understand, and to chasten thyself before thy God, thy words were heard, and I am come for thy words. But the prince of the kingdom of Persia withstood me one and twenty days: but, lo, Michael, one of the chief princes, came to help me; and I remained there with the kings of Persia. Daniel 10:12, 13.

A riekol mi: Neboj sa, Daniel, lebo od prvého dňa, keď si si zaumienil porozumieť a ponižovať sa pred svojím Bohom, tvoje slová boli vypočuté a ja som prišiel pre tvoje slová. Ale knieža perzského kráľovstva stálo proti mne dvadsaťjeden dní; ale hľa, Michael, jedno z hlavných kniežat, mi prišiel na pomoc, a ja som zostal tam pri kráľoch Perzie. Daniel 10:12, 13.

After Daniel’s three weeks of mourning, he saw the vision of Christ, that prophetically aligned with the vision of Christ that John in Patmos had witnessed.

Po Danielových troch týždňoch smútenia uzrel videnie Krista, ktoré sa prorocky zhodovalo s videním Krista, ktorého bol svedkom Ján na Patmose.

“No less a personage than the Son of God appeared to Daniel. This description is similar to that given by John when Christ was revealed to him upon the Isle of Patmos. Our Lord now comes with another heavenly messenger to teach Daniel what would take place in the latter days. This knowledge was given to Daniel and recorded by inspiration for us upon whom the ends of the world are come.

„Nijaká menšia osobnosť než Syn Boží sa zjavil Danielovi. Tento opis je podobný tomu, ktorý podal Ján, keď mu bol Kristus zjavený na ostrove Patmos. Náš Pán teraz prichádza s iným nebeským poslom, aby Daniela poučil o tom, čo sa stane v posledných dňoch. Toto poznanie bolo Danielovi dané a z vnuknutia zaznamenané pre nás, na ktorých prišiel koniec vekov.״

“The great truths revealed by the world’s Redeemer are for those who search for truth as for hid treasures. Daniel was an aged man. His life had been passed amid the fascinations of a heathen court, his mind cumbered with the affairs of a great empire; yet he turns aside from all these to afflict his soul before God, and seek a knowledge of the purposes of the Most High. And in response to his supplications, light from the heavenly courts was communicated for those who should live in the latter days. With what earnestness, then, should we seek God, that he may open our understanding to comprehend the truths brought to us from Heaven.

„Veľké pravdy zjavené Vykupiteľom sveta sú určené tým, ktorí hľadajú pravdu ako skryté poklady. Daniel bol mužom pokročilého veku. Jeho život plynul uprostred zvodov pohanského dvora, jeho myseľ bola zaťažená záležitosťami veľkej ríše; a predsa sa od toho všetkého odvracia, aby pokoroval svoju dušu pred Bohom a hľadal poznanie zámerov Najvyššieho. A ako odpoveď na jeho prosby bolo svetlo z nebeských dvorov sprostredkované tým, ktorí budú žiť v posledných dňoch. S akou vrúcnosťou by sme teda mali hľadať Boha, aby otvoril naše porozumenie a my sme chápali pravdy prinesené nám z neba.“

“‘And I Daniel alone saw the vision; for the men that were with me saw not the vision; but a great quaking fell upon them, so that they fled to hide themselves…. And there remained no strength in me; for my comeliness was turned in me into corruption, and I retained no strength.’ Such will be the experience of every one who is truly sanctified. The clearer their views of the greatness, glory, and perfection of Christ, the more vividly will they see their own weakness and imperfection. They will have no disposition to claim a sinless character; that which has appeared right and comely in themselves will, in contrast with Christ’s purity and glory, appear only as unworthy and corruptible. It is when men are separated from God, when they have very indistinct views of Christ, that they say, ‘I am sinless; I am sanctified.’

„A ja, Daniel, som jediný videl to videnie; muži, ktorí boli so mnou, to videnie nevideli; padla však na nich veľká triaška, takže utiekli a skryli sa... A nezostala vo mne nijaká sila; moja tvár sa vo mne zmenila na znetvorenie a nezachoval som si nijakú silu.“ Taká bude skúsenosť každého, kto je skutočne posvätený. Čím jasnejšie bude chápať Kristovu veľkosť, slávu a dokonalosť, tým živšie bude vidieť svoju vlastnú slabosť a nedokonalosť. Nebude mať nijaký sklon pripisovať si bezhriešny charakter; to, čo sa mu na sebe samom zdalo správne a krásne, sa v protiklade ku Kristovej čistote a sláve bude javiť len ako nehodné a porušiteľné. Keď sú ľudia oddelení od Boha a keď majú o Kristovi len veľmi nejasné predstavy, vtedy hovoria: „Som bez hriechu; som posvätený.“

“Gabriel then appeared to the prophet, and thus addressed him; ‘O Daniel, a man greatly beloved, understand the words that I speak unto thee, and stand upright; for unto thee am I now sent. And when he had spoken this word unto me, I stood trembling. Then said he unto me, Fear not, Daniel; for from the first day that thou didst set thine heart to understand, and to chasten thyself before thy God, thy words were heard, and I am come for thy words.’

„Potom sa prorokovi zjavil Gabriel a takto ho oslovil: ,Daniel, muž veľmi milovaný, porozumej slovám, ktoré ti hovorím, a postav sa vzpriamene, lebo teraz som poslaný k tebe.‘ A keď ku mne prehovoril tieto slová, postavil som sa trasúc sa. Potom mi povedal: ,Neboj sa, Daniel, lebo od prvého dňa, keď si si zaumienil v srdci porozumieť a pokorovať sa pred svojím Bohom, boli tvoje slová vypočuté a ja som prišiel pre tvoje slová.‘”

“What great honor was shown to Daniel by the Majesty of Heaven! He comforts his trembling servant, and assures him that his prayer was heard in Heaven, and that in answer to that fervent petition, the angel Gabriel was sent to affect the heart of the Persian king. The monarch had resisted the impressions of the Spirit of God during the three weeks while Daniel was fasting and praying, but Heaven’s Prince, the archangel, Michael, was sent to turn the heart of the stubborn king to take some decided action to answer the prayer of Daniel.

„Aká veľká pocta bola preukázaná Danielovi od Velebnosti nebies! Potešuje svojho chvejúceho sa služobníka a uisťuje ho, že jeho modlitba bola vypočutá v nebi a že ako odpoveď na túto vrúcnu prosbu bol poslaný anjel Gabriel, aby pôsobil na srdce perzského kráľa. Panovník odolával pôsobeniu Ducha Božieho počas troch týždňov, kým sa Daniel postil a modlil, ale Knieža nebies, archanjel Michael, bolo poslané, aby obrátilo srdce zatvrdilého kráľa a priviedlo ho k rozhodnému činu ako odpoveď na Danielovu modlitbu.

“‘And when he had spoken such words unto me, I set my face toward the ground, and I became dumb. And behold, one like the similitude of the sons of men touched my lips…. And said, O man greatly beloved, fear not: peace be unto thee; be strong, yea, be strong. And when he had spoken unto me, I was strengthened, and said, Let my lord speak; for thou hast strengthened me.’ So great was the divine glory revealed to Daniel that he could not endure the sight. Then the messenger of Heaven veiled the brightness of his presence and appeared to the prophet as ‘one like the similitude of the sons of men.’ By his divine power he strengthened this man of integrity and of faith, to hear the message sent to him from God.

„A keď ku mne prehovoril takéto slová, obrátil som svoju tvár k zemi a onemel som. A hľa, ktosi podobný synom ľudským sa dotkol mojich rtov…. A povedal: Človek veľmi milovaný, neboj sa; pokoj tebe; buď silný, áno, buď silný. A keď ku mne prehovoril, posilnil som sa a povedal som: Nech hovorí môj pán, lebo si ma posilnil.“ Taká veľká bola božská sláva zjavená Danielovi, že nemohol zniesť ten pohľad. Potom posol z nebies zahalil jas svojej prítomnosti a zjavil sa prorokovi ako „ktosi podobný synom ľudským“. Svojou božskou mocou posilnil tohto muža bezúhonnosti a viery, aby vypočul posolstvo, ktoré mu bolo poslané od Boha.

“Daniel was a devoted servant of the Most High. His long life was filled up with noble deeds of service for his Master. His purity of character, and unwavering fidelity, are equaled only by his humility of heart and his contrition before God. We repeat, The life of Daniel is an inspired illustration of true sanctification.” Review and Herald, February 8, 1881.

„Daniel bol oddaným služobníkom Najvyššieho. Jeho dlhý život bol naplnený vznešenými skutkami služby pre svojho Pána. Jeho čistota charakteru a neochvejná vernosť sa vyrovnajú jedine jeho pokore srdca a jeho kajúcnosti pred Bohom. Opakujeme: Danielov život je inšpirovanou ilustráciou pravej posvätenosti.“ Review and Herald, 8. februára 1881.

Daniel’s experience in chapter ten, represents God’s people in the last days, who as Daniel and John, understand the Revelation of Jesus Christ. The key to placing Daniel into the prophetic history where his experience is located is based upon the fact that he was in mourning, and that Michael was sent at the conclusion of the twenty-one days. In the first verse, Daniel records that he had understanding of both the internal and external visions of prophecy. Prior to the twenty-one days Daniel had an incomplete understanding of the two visions, but with the interpretation of Gabriel, Daniel fully grasps the “thing” and the “vision” as different revelations.

Danielova skúsenosť v desiatej kapitole predstavuje Boží ľud v posledných dňoch, ktorý, podobne ako Daniel a Ján, rozumie Zjaveniu Ježiša Krista. Kľúč k umiestneniu Daniela do prorockých dejín, v ktorých sa nachádza jeho skúsenosť, spočíva v tom, že bol v smútku a že Michael bol poslaný na konci dvadsaťjeden dní. V prvom verši Daniel zaznamenáva, že rozumel vnútornému i vonkajšiemu videniu proroctva. Pred uplynutím dvadsaťjeden dní mal Daniel neúplné porozumenie obom videniam, no po Gabrielovom výklade Daniel plne chápe „vec“ a „videnie“ ako odlišné zjavenia.

“As the time approached for the close of the seventy years’ captivity, Daniel’s mind became greatly exercised upon the prophecies of Jeremiah. He saw that the time was at hand when God would give his chosen people another trial; and with fasting, humiliation, and prayer, he importuned the God of Heaven in behalf of Israel, in these words: ‘O Lord, the great and dreadful God, keeping the covenant and mercy to them that love him, and to them that keep his commandments’; we have sinned, and have committed iniquity, and have done wickedly, and have rebelled, even by departing from thy precepts and from thy judgments; neither have we hearkened unto thy servants the prophets, which spake in thy name to our kings, our princes, and our fathers, and to all the people of the land.’

„Keď sa približoval čas ukončenia sedemdesiatročného zajatia, Danielova myseľ sa veľmi zaoberala Jeremiášovými proroctvami. Viděl, že sa priblížil čas, keď Boh dá svojmu vyvolenému ľudu ešte jednu skúšku; a s pôstom, pokorením a modlitbou úpenlivo prosil Boha nebies v prospech Izraela týmito slovami: ‚Ó, Pane, veľký a hrozný Bože, ktorý zachovávaš zmluvu a milosrdenstvo tým, čo ťa milujú a zachovávajú tvoje prikázania; zhrešili sme, páchali sme neprávosť, konali sme bezbožne a vzbúrili sme sa, ba odchýlili sme sa od tvojich prikázaní a od tvojich súdov; a nepočúvali sme tvojich služobníkov prorokov, ktorí hovorili v tvojom mene našim kráľom, našim kniežatám a našim otcom i všetkému ľudu krajiny.‘“

“Notice these words. Daniel does not proclaim his own fidelity before the Lord. Instead of claiming to be pure and holy, he identifies himself with the really sinful of Israel. The wisdom which God imparted to him was as far superior to the wisdom of the wise men of the world as the light of the sun shining in the heavens at noonday is brighter than the feeblest star. Yet ponder the prayer from the lips of this man so highly favored of Heaven. With deep humiliation, with tears, and with rending of heart, he pleads for himself and for his people. He lays his soul open before God, confessing his own vileness, and acknowledging the Lord’s greatness and majesty.

„Všimnite si tieto slová. Daniel nevyhlasuje pred Hospodinom svoju vlastnú vernosť. Namiesto toho, aby o sebe tvrdil, že je čistý a svätý, stotožňuje sa so skutočne hriešnymi z Izraela. Múdrosť, ktorú mu Boh udelil, bola tak ďaleko nadradená múdrosti múdrych mužov sveta, ako je svetlo slnka žiariaceho na nebesiach na pravé poludnie jasnejšie než najslabšia hviezda. Predsa však uvažujte o modlitbe z pier tohto muža, tak vysoko obdarovaného Nebom. V hlbokom pokorení, so slzami a s rozorvaným srdcom prosí za seba i za svoj ľud. Otvára svoju dušu pred Bohom, vyznávajúc vlastnú nízkosť a uznávajúc veľkosť a velebnosť Pána.“

“What earnestness and fervor characterize his supplications! He is coming nearer and nearer to God. The hand of faith is reached upward to grasp the never-failing promises of the Most High. His soul is wrestling in agony. And he has the evidence that his prayer is heard. He feels that victory is his. If we as a people would pray as Daniel prayed, and wrestle as he wrestled, humbling our souls before God, we should realize as marked answers to our petitions as were granted to Daniel. Hear how he presses his case at the court of Heaven:

„Aká vrúcnosť a horlivosť charakterizujú jeho prosby! Prichádza čoraz bližšie k Bohu. Ruka viery sa dvíha nahor, aby uchopila nikdy nezlyhávajúce zasľúbenia Najvyššieho. Jeho duša zápasí v úzkosti. A má dôkaz, že jeho modlitba je vypočutá. Cíti, že víťazstvo je jeho. Keby sme sa my ako ľud modlili tak, ako sa modlil Daniel, a zápasili tak, ako zápasil on, ponižujúc svoje duše pred Bohom, zakúsili by sme na naše prosby také zjavné odpovede, aké boli dané Danielovi. Počujte, ako prednáša svoju vec pred nebeským dvorom:“

“‘O my God, incline thine ear, and hear; open thine eyes, and behold our desolations, and the city which is called by thy name; for we do not present our supplications before thee for our righteousnesses, but for thy great mercies. O Lord, hear; O Lord, forgive; O Lord, hearken and do; defer not, for thine own sake, O my God; for thy city and thy people are called by thy name. And whilst I was speaking and praying, and confessing my sin and the sin of my people, … even the man Gabriel, whom I had seen in the vision at the beginning, being caused to fly swiftly, touched me about the time of the evening oblation.’

„Ó, môj Bože, nakloň svoje ucho a počuj; otvor svoje oči a pozri na naše spustošenia a na mesto, ktoré je nazvané tvojím menom; lebo nepredkladáme svoje prosby pred tebou pre svoje spravodlivé skutky, ale pre tvoje veľké milosrdenstvá. Ó, Pane, počuj; ó, Pane, odpusť; ó, Pane, pozoruj a učiň; neodkladaj to pre seba samého, ó, môj Bože; lebo tvoje mesto a tvoj ľud sú nazvané tvojím menom. A kým som ešte hovoril a modlil sa a vyznával svoj hriech i hriech svojho ľudu, … práve muž Gabriel, ktorého som videl vo videní na začiatku, priletel rýchlym letom a dotkol sa ma okolo času večernej obete.“

“As Daniel’s prayer is going forth, the angel Gabriel comes sweeping down from the heavenly courts, to tell him that his petitions are heard and answered. This mighty angel has been commissioned to give him skill and understanding,—to open before him the mysteries of future ages. Thus, while earnestly seeking to know and understand the truth, Daniel was brought into communion with Heaven’s delegated messenger.

„Keď Danielova modlitba vystupuje, prichádza anjel Gabriel z nebeských dvorov, aby mu oznámil, že jeho prosby boli vypočuté a vyslyšané. Tento mocný anjel bol poverený dať mu zručnosť a porozumenie — otvoriť pred ním tajomstvá budúcich vekov. Tak bol Daniel, kým sa úprimne usiloval poznať a porozumieť pravde, uvedený do spoločenstva s povereným poslom nebies.

“The man of God was praying, not for a flight of happy feeling, but for a knowledge of the divine will. And he desired this knowledge, not merely for himself, but for his people. His great burden was for Israel, who were not, in the strictest sense, keeping the law of God. He acknowledges that all their misfortunes have come upon them in consequence of their transgressions of that holy law. He says, ‘We have sinned, we have done wickedly…. Because for our sins and for the iniquities of our fathers, Jerusalem and thy people are become a reproach to all that are about us.’ They had lost their peculiar, holy character as God’s chosen people. ‘Now therefore, O our God, hear the prayer of thy servant, and his supplications, and cause thy face to shine upon thy sanctuary that is desolate.’ Daniel’s heart turns with intense longing to the desolate sanctuary of God. He knows that its prosperity can be restored only as Israel shall repent of their transgressions of God’s law, and become humble, and faithful, and obedient.

„Boží muž sa modlil nie za záchvev blaženého citu, ale za poznanie Božej vôle. A po tomto poznaní netúžil iba pre seba, ale pre svoj ľud. Jeho veľké bremeno spočívalo na Izraeli, ktorý v najprísnejšom zmysle nezachovával Boží zákon. Uznáva, že všetky ich nešťastia prišli na nich ako dôsledok prestúpenia tohto svätého zákona. Hovorí: ‚Zhrešili sme, páchali sme bezbožnosť…. Lebo pre naše hriechy a pre neprávosti našich otcov sa Jeruzalem i tvoj ľud stali potupou všetkým naokolo.‘ Stratili svoj osobitný, svätý charakter Božieho vyvoleného ľudu. ‚Teraz teda, ó, Bože náš, vypočuj modlitbu svojho služobníka a jeho pokorné prosby a rozjasni svoju tvár nad svojou svätyňou, ktorá je spustošená.‘ Danielovo srdce sa s vrúcnou túžbou obracia k spustošenej Božej svätyni. Vie, že jej blahobyt môže byť obnovený iba vtedy, keď Izrael oľutuje svoje prestúpenia Božieho zákona a stane sa pokorným, verným a poslušným.“

“In answer to his petition, Daniel received not only the light and truth which he and his people most needed, but a view of the great events of the future, even to the advent of the world’s Redeemer. Those who claim to be sanctified, while they have no desire to search the Scriptures, or to wrestle with God in prayer for a clearer understanding of Bible truth, know not what true sanctification is.

„Ako odpoveď na svoju prosbu dostal Daniel nielen svetlo a pravdu, ktoré on i jeho ľud najviac potrebovali, ale aj pohľad na veľké budúce udalosti, až po príchod Vykupiteľa sveta. Tí, ktorí tvrdia, že sú posvätení, hoci nemajú túžbu skúmať Písmo ani zápasiť s Bohom v modlitbe o jasnejšie porozumenie biblickej pravdy, nevedia, čo je pravé posvätenie.״

“All who believe with the heart the word of God will hunger and thirst for a knowledge of his will. God is the author of truth. He enlightens the darkened understanding, and gives to the human mind power to grasp and comprehend the truths which he has revealed.

„Všetci, ktorí srdcom veria Božiemu slovu, budú hladovať a žízniť po poznaní jeho vôle. Boh je pôvodcom pravdy. On osvecuje zatemnený rozum a dáva ľudskej mysli schopnosť uchopiť a pochopiť pravdy, ktoré zjavil.

“Daniel talked with God. Heaven was opened before him. But the high honors granted him were the result of humiliation and earnest seeking. He did not think, as do many at the present day, that it is no matter what we believe, if we are only honest, and love Jesus. True love for Jesus will lead to the most close and earnest inquiry as to what is truth. Christ prayed that his disciples might be sanctified through the truth. He who is too indolent to make anxious, prayerful search for truth, will be left to receive errors which shall prove the ruin of his soul.

„Daniel hovoril s Bohom. Nebo sa pred ním otvorilo. No vysoké pocty, ktoré mu boli udelené, boli výsledkom poníženia a úprimného hľadania. Nemyslel si, ako si to myslia mnohí v súčasnosti, že nezáleží na tom, čomu veríme, ak sme len úprimní a milujeme Ježiša. Pravá láska k Ježišovi povedie k čo najdôkladnejšiemu a najvážnejšiemu skúmaniu toho, čo je pravda. Kristus sa modlil, aby jeho učeníci boli posvätení skrze pravdu. Ten, kto je príliš lenivý na to, aby s úzkostlivou starostlivosťou a v modlitbe hľadal pravdu, bude ponechaný, aby prijal bludy, ktoré sa ukážu byť skazou jeho duše.“

“At the time of Gabriel’s visit, the prophet Daniel was unable to receive further instruction; but a few years afterward, desiring to know more of subjects not yet fully explained, he again set himself to seek light and wisdom from God. ‘In those days I Daniel was mourning three full weeks. I ate no pleasant bread, neither came flesh nor wine in my mouth, neither did I anoint myself at all…. Then I lifted up mine eyes, and looked, and behold a certain man clothed in linen whose loins were girded with fine gold of Uphaz. His body also was like the beryl, and his face as the appearance of lightning, and his eyes as lamps of fire, and his arms and his feet like in color to polished brass, and the voice of his words like the voice of a multitude.’

„V čase Gabrielovej návštevy nebol prorok Daniel schopný prijať ďalšie poučenie; no o niekoľko rokov neskôr, túžiac dozvedieť sa viac o veciach, ktoré ešte neboli úplne vysvetlené, sa opäť oddal hľadaniu svetla a múdrosti od Boha. ‚V tých dňoch som ja, Daniel, trúchlil tri celé týždne. Nejedol som nijaký lahodný chlieb, ani mäso ani víno nevošlo do mojich úst, ani som sa vôbec nepomazal…. Potom som pozdvihol svoje oči a hľadel som, a hľa, istý muž, odetý do ľanového rúcha, ktorého bedrá boli prepásané rýdzim zlatom z Ufaz. Jeho telo bolo ako chryzolit a jeho tvár sa podobala blesku, jeho oči boli ako ohnivé fakle, jeho ramená a jeho nohy sa ligotali ako vyhladený bronz a hlas jeho slov bol ako hlas zástupu.‘

“No less a personage than the Son of God appeared to Daniel. This description is similar to that given by John when Christ was revealed to him upon the Isle of Patmos. Our Lord now comes with another heavenly messenger to teach Daniel what would take place in the latter days. This knowledge was given to Daniel and recorded by inspiration for us upon whom the ends of the world are come.” Review and Herald, February 8, 1881.

„Danielovi sa zjavil nik menší než Syn Boží. Tento opis sa podobá tomu, ktorý podal Ján, keď sa mu Kristus zjavil na ostrove Patmos. Náš Pán teraz prichádza s iným nebeským poslom, aby Daniela poučil o tom, čo sa stane v posledných dňoch. Toto poznanie bolo Danielovi dané a z vnuknutia zaznamenané pre nás, na ktorých prišli konce sveta.“ Review and Herald, 8. februára 1881.

The interpretation that Gabriel, “heaven’s delegated messenger,” was bringing to Daniel was the completion of the interpretation he had begun to provide to Daniel in chapter nine. The methodology of “line upon line,” requires that we align the interpretation and associated circumstances of both chapters nine and ten, together in order to rightly divide the prophetic illustration. It is in this interpretation that the visions of the Ulai and Hiddekel rivers join.

Výklad, ktorý Gabriel, „nebeský poverený posol“, prinášal Danielovi, bol zavŕšením výkladu, ktorý mu začal podávať v deviatej kapitole. Metodológia „riadok za riadkom“ si vyžaduje, aby sme výklad a súvisiace okolnosti deviatej i desiatej kapitoly zosúladili spoločne, aby sme správne rozdelili prorocké znázornenie. Práve v tomto výklade sa spájajú videnia riek Ulai a Hiddekel.

Daniel had understood from the books of Jeremiah and Moses that the deliverance of God’s people was at hand. In so doing, Daniel represents God’s people of the last days that understand that the final deliverance of God’s people is at hand. Those last-day people will recognize that they have been spiritually scattered, as represented by Daniel who had been scattered into the slavery of the seventy years captivity in Babylon. They will then understand that they, as Daniel, must manifest the response to their scattered condition that agrees with the remedy represented by the “seven times,” of Leviticus chapter twenty-six.

Daniel z kníh Jeremiáša a Mojžiša porozumel, že vyslobodenie Božieho ľudu je na dosah. Týmto Daniel predstavuje Boží ľud posledných dní, ktorý rozumie, že konečné vyslobodenie Božieho ľudu je na dosah. Títo ľudia posledných dní rozpoznajú, že boli duchovne rozptýlení, ako to predstavuje Daniel, ktorý bol rozptýlený do otroctva sedemdesiatročného babylonského zajatia. Potom pochopia, že oni, podobne ako Daniel, musia prejaviť takú odpoveď na svoj stav rozptýlenia, ktorá zodpovedá náprave predstavenej „sedemnásobne“ v dvadsiatej šiestej kapitole Levitika.

When the experience of humility represented by Daniel, that is demanded by the remedy set forth in Leviticus twenty-six, is manifested in the last days, God’s last-day people will have been mourning for a specific period of time. That period of time concludes when Michael the archangel descends.

Keď sa v posledných dňoch prejaví skúsenosť pokory, ktorú predstavuje Daniel a ktorú vyžaduje náprava predložená v 3. Mojžišovej 26, Boží ľud posledných dní bude už po určitý čas smútiť. Toto časové obdobie sa končí, keď zostupuje archanjel Michael.

We will continue this study in the next article.

V tejto štúdii budeme pokračovať v nasledujúcom článku.

And ye shall perish among the heathen, and the land of your enemies shall eat you up. And they that are left of you shall pine away in their iniquity in your enemies’ lands; and also in the iniquities of their fathers shall they pine away with them. If they shall confess their iniquity, and the iniquity of their fathers, with their trespass which they trespassed against me, and that also they have walked contrary unto me; And that I also have walked contrary unto them, and have brought them into the land of their enemies; if then their uncircumcised hearts be humbled, and they then accept of the punishment of their iniquity: Then will I remember my covenant with Jacob, and also my covenant with Isaac, and also my covenant with Abraham will I remember; and I will remember the land. The land also shall be left of them, and shall enjoy her sabbaths, while she lieth desolate without them: and they shall accept of the punishment of their iniquity: because, even because they despised my judgments, and because their soul abhorred my statutes. And yet for all that, when they be in the land of their enemies, I will not cast them away, neither will I abhor them, to destroy them utterly, and to break my covenant with them: for I am the Lord their God. But I will for their sakes remember the covenant of their ancestors, whom I brought forth out of the land of Egypt in the sight of the heathen, that I might be their God: I am the Lord. Leviticus 26:38–45.

A zahyniete medzi pohanmi a krajina vašich nepriateľov vás pohltí. A tí, čo z vás zostanú, budú hynúť pre svoju neprávosť v krajinách vašich nepriateľov; a aj pre neprávosti svojich otcov budú hynúť spolu s nimi. Ak však vyznajú svoju neprávosť i neprávosť svojich otcov, pre svoje prestúpenie, ktorým sa prehrešili proti mne, a aj to, že chodili proti mne; a že aj ja som chodil proti nim a priviedol som ich do krajiny ich nepriateľov; ak sa potom ich neobrezané srdce pokorí a prijmú trest za svoju neprávosť: vtedy si spomeniem na svoju zmluvu s Jákobom, aj na svoju zmluvu s Izákom, aj na svoju zmluvu s Abrahámom si spomeniem; a spomeniem si aj na tú krajinu. Krajina však od nich osirie a bude si užívať svoje soboty, kým bude ležať spustošená bez nich; a oni prijmú trest za svoju neprávosť, pretože, áno pretože zavrhli moje súdy a ich duša si zošklivila moje ustanovenia. Ale ani pri tom všetkom, keď budú v krajine svojich nepriateľov, ich neodvrhnem ani si ich nezhnusím tak, aby som ich úplne zničil a zrušil svoju zmluvu s nimi; lebo ja som Hospodin, ich Boh. Ale pre nich si spomeniem na zmluvu ich predkov, ktorých som vyviedol z egyptskej krajiny pred očami pohanov, aby som bol ich Bohom: Ja som Hospodin. Levitikus 26:38–45.