The vision of Christ in Daniel chapter ten, is the same vision which John saw in the Revelation. It was the “marah” vision, which is the feminine expression of the “mareh” vision of Christ’s appearance. “Mareh” is the vision of the twenty-three hundred years, and its primary meaning is “appearance.” The “appearance” of Christ with both Daniel and John were both visions of the glorified Christ.
Videnie Krista v desiatej kapitole knihy Daniel je tým istým videním, ktoré videl Ján v Zjavení. Bolo to videnie „marah“, ktoré je ženským vyjadrením videnia „mareh“ o zjavení Krista. „Mareh“ je videnie dvetisíctristo rokov a jeho základný význam je „zjav“. „Zjavenie“ Krista u Daniela i u Jána bolo v oboch prípadoch videním osláveného Krista.
And in the four and twentieth day of the first month, as I was by the side of the great river, which is Hiddekel; Then I lifted up mine eyes, and looked, and behold a certain man clothed in linen, whose loins were girded with fine gold of Uphaz: His body also was like the beryl, and his face as the appearance of lightning, and his eyes as lamps of fire, and his arms and his feet like in colour to polished brass, and the voice of his words like the voice of a multitude. Daniel 10:4–6.
A dvadsiateho štvrtého dňa prvého mesiaca, keď som bol pri brehu veľkej rieky, ktorá sa volá Chiddekel, pozdvihol som svoje oči a hľadel som, a hľa, istý muž, odetý do ľanového rúcha, ktorého bedrá boli opásané rýdzim zlatom z Úfazu. Jeho telo bolo ako chryzolit a jeho tvár ako vzhľad blesku, jeho oči ako ohnivé fakle, jeho ramená a jeho nohy ako lesk lešteného bronzu a hlas jeho slov ako hlas zástupu. Daniel 10:4–6.
The word “mareh” which means “appearance” is translated as “the appearance of lightning,” in the passage. The word is used four times in chapter ten, and two times it is translated as “vision”, and two times as “appearance.” It’s used three other times in its feminine form. The word “marah” is the feminine expression of the “appearance” vision. It is defined as “a looking glass”, and it is a “causative” adverb that causes something to happen when it is seen.
Slovo „mareh“, ktoré znamená „vzhľad“, je v tomto úseku preložené ako „vzhľad blesku“. Toto slovo je v desiatej kapitole použité štyrikrát; dvakrát je preložené ako „videnie“ a dvakrát ako „vzhľad“. Ešte trikrát je použité vo svojom ženskom rode. Slovo „marah“ je ženským vyjadrením videnia „vzhľadu“. Je definované ako „zrkadlo“ a je to „kauzatívne“ príslovkové určenie, ktoré spôsobuje, že sa niečo stane, keď je to videné.
A causative adverb is derived from an adjective that causes something to happen or produces an effect. In language and grammar, it often refers to verbs or constructions that express the idea of causing someone or something to perform an action or experience a state.
Príslovka príčiny je odvodená od prídavného mena, ktoré spôsobuje, že sa niečo udeje, alebo vyvoláva určitý účinok. V jazyku a gramatike sa tento pojem často vzťahuje na slovesá alebo konštrukcie, ktoré vyjadrujú myšlienku, že niekto alebo niečo spôsobí, aby niekto alebo niečo vykonalo určitý dej alebo zakúsilo určitý stav.
For example, in the sentence “She made him laugh,” the verb “made” is causative because it indicates that the subject (she) caused the object (him) to perform the action (laughing).
Napríklad vo vete „She made him laugh“ je sloveso „made“ kauzatívne, pretože vyjadruje, že podmet (ona) spôsobil, aby predmet (on) vykonal dej (smiech).
“I had my car repaired.” (In this sentence, the subject “I” caused someone else to perform the action of repairing the car.)
„Dal som si opraviť auto.“ (V tejto vete podmet „ja“ spôsobil, že činnosť opravy auta vykonal niekto iný.)
“She made her students study for the exam.” (Here, the subject “She” caused her students to engage in the action of studying for the exam.)
„Prinútila svojich študentov učiť sa na skúšku.“ (Tu podmet „ona“ spôsobil, že sa jej študenti zapojili do činnosti učenia sa na skúšku.)
“He got his hair cut.” (In this case, the subject “He” caused someone else to perform the action of cutting his hair.)
„Dal sa ostrihať.“ (V tomto prípade podmet „On“ spôsobil, že úkon ostrihania jeho vlasov vykonal niekto iný.)
“The company had the building renovated.” (In this sentence, the company caused someone else to carry out the action of renovating the building.)
„Spoločnosť dala budovu zrekonštruovať.“ (V tejto vete spoločnosť spôsobila, že činnosť rekonštrukcie budovy vykonal niekto iný.)
“We’ll get the children to help with the chores.” (Here, the subject “We” plans to cause the children to participate in the action of helping with the chores.) In each of these examples, the causative verbs (had, made, got, get) indicate that the subject causes someone else to perform the action specified by the main verb (repaired, study, cut, renovated, help).
„Prinútime deti, aby pomáhali s domácimi prácami.“ (Tu podmet „my“ zamýšľa spôsobiť, aby sa deti zapojili do činnosti pomáhania s domácimi prácami.) V každom z týchto príkladov kauzatívne slovesá (had, made, got, get) naznačujú, že podmet spôsobuje, aby niekto iný vykonal činnosť určenú hlavným slovesom (repaired, study, cut, renovated, help).
The “mareh” vision of the appearance, when expressed in feminine tense “marah”, and as defined as “a looking glass” identifies that the vision of the glorified Christ, is reproduced in those who behold the vision. When Daniel saw the “appearance” of Christ as lightning, a class of persons fled in fear, but for Daniel it produced a miraculous change within him.
Vízia „mareh“ zjaveniu, keď je vyjadrená v ženskom rode ako „marah“ a je definovaná ako „zrkadlo“, poukazuje na to, že v tých, ktorí hľadia na víziu osláveného Krista, sa táto vízia reprodukuje. Keď Daniel uvidel „zjav“ Krista ako blesk, jedna trieda osôb v strachu utiekla, no v Danielovi to spôsobilo zázračnú vnútornú premenu.
And I Daniel alone saw the vision: for the men that were with me saw not the vision; but a great quaking fell upon them, so that they fled to hide themselves. Therefore I was left alone, and saw this great vision, and there remained no strength in me: for my comeliness was turned in me into corruption, and I retained no strength. Daniel 10:7, 8.
A ja, Daniel, som jediný videl to videnie; muži, ktorí boli so mnou, to videnie nevideli; padlo však na nich veľké chvenie, takže utekali a skrývali sa. Preto som zostal sám a videl som toto veľké videnie, a nezostala vo mne nijaká sila; lebo moja tvárnosť sa vo mne obrátila na porušenosť a nezachoval som si nijakú silu. Daniel 10:7, 8.
The truth is represented by the Hebrew word “truth,” which is created by the first, thirteenth and last letter of the Hebrew alphabet. The first letter and the last letter are always the same for Christ, as Alpha and Omega, always represents the end with the beginning. The middle or thirteenth letter represents rebellion. Daniel states, “I Daniel alone saw the vision,” but the men who were with Daniel, who were living in rebellion, “saw not the vision.” Therefore Daniel “alone” “saw the great vision.” At the beginning and the ending Daniel alone saw the vision, and the second reference caused those who fled to manifest their rebellion. Daniel is representing God’s people in the last days who are changed unto the image of Christ through the process of beholding His image. We are to look at the “looking glass” vision.
Pravda je vyjadrená hebrejským slovom „pravda“, ktoré je utvorené z prvého, trinásteho a posledného písmena hebrejskej abecedy. Prvé písmeno a posledné písmeno sú pre Krista vždy totožné, lebo Alfa i Omega vždy predstavuje koniec spolu so začiatkom. Prostredné, čiže trináste písmeno, predstavuje vzburu. Daniel hovorí: „Ja, Daniel, som jediný videl videnie,“ no muži, ktorí boli s Danielom a žili vo vzbure, „videnie nevideli“. Preto Daniel „jediný“ „videl to veľké videnie“. Na začiatku i na konci Daniel jediný videl videnie a druhá zmienka spôsobila, že tí, ktorí utiekli, prejavili svoju vzburu. Daniel predstavuje Boží ľud v posledných dňoch, ktorý je premenený na obraz Krista prostredníctvom procesu hľadenia na Jeho obraz. Máme hľadieť na videnie „zrkadla“.
“We must have a knowledge of God by living experience. If we follow on to know the Lord, we shall know that His goings forth are prepared as the morning. Christ calls upon us to be filled with all the fulness of God. Then we can truly represent the perfection of the Christian religion. ‘Whosoever drinketh of the water that I shall give him,’ the Saviour declares, ‘shall never thirst; but the water that I shall give him shall be in him a well of water springing up into everlasting life.’ Christ wants us to be co-laborers with Him. When we are emptied of self, He will give us His grace to impart to others. The two olive branches, which through the two golden pipes empty the golden oil out of themselves, will surely supply the cleansed vessels with light and comfort and hope and love for those who are in need. We must render God more than fitful service. But we can do this only by learning of Jesus, cherishing His meekness and lowliness of heart. Let us hide ourselves in God. Let us have confidence in Him. Let us abide in Christ. Then we all ‘with open face beholding as in a glass the glory of the Lord, are changed into the same image from glory to glory,’—from character to character. God does not expect impossibilities from you or me. Beholding Him, we may be changed into His image.” Signs of the Times, April 25, 1900.
„Musíme mať poznanie Boha zo živej skúsenosti. Ak budeme pokračovať v poznávaní Hospodina, spoznáme, že jeho vychádzanie je pripravené ako ranná zora. Kristus nás vyzýva, aby sme boli naplnení všetkou plnosťou Božou. Potom môžeme pravdivo predstavovať dokonalosť kresťanského náboženstva. ‚Kto sa však napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky; ale voda, ktorú mu dám, sa v ňom stane prameňom vody vyvierajúcej do večného života,‘ vyhlasuje Spasiteľ. Kristus chce, aby sme boli jeho spolupracovníkmi. Keď budeme vyprázdnení od seba samých, dá nám svoju milosť, aby sme ju odovzdávali iným. Dve olivové ratolesti, ktoré cez dve zlaté rúry vylievajú zo seba zlatý olej, iste zásobia očistené nádoby svetlom, útechou, nádejou a láskou pre tých, ktorí sú v núdzi. Bohu musíme preukazovať viac než len občasnú službu. Môžeme to však robiť len vtedy, ak sa učíme od Ježiša a pestujeme jeho krotkosť a pokoru srdca. Ukryme sa v Bohu. Dôverujme mu. Zostávajme v Kristovi. Potom sa všetci my, ‚s odhalenou tvárou hľadiac ako v zrkadle na slávu Pánovu, premieňame na ten istý obraz od slávy k sláve‘ — od charakteru k charakteru. Boh neočakáva nemožnosti od teba ani odo mňa. Hľadiac na neho, môžeme byť premenení na jeho obraz.“ Signs of the Times, 25. apríla 1900.
In Daniel chapter ten and chapter nine, Gabriel provides the interpretation of the external and internal visions of prophecy to Daniel, and Daniel’s first statement in verse one of chapter ten, is that he had understanding of both visions, represented as the “thing” and the “vision.” He received that understanding at the end of twenty-one days in which he had been in mourning. That twenty-one days concluded with the arrival of Michael the archangel. The number two hundred and twenty, and the number twenty-two, which is a tenth or tithe of two hundred and twenty is a symbol for the combination of Divinity with humanity, and it was on the twenty-second day that Daniel was changed into the image of Christ.
V Danielovej desiatej a deviatej kapitole Gabriel poskytuje Danielovi výklad vonkajších i vnútorných prorockých videní a Danielovo prvé vyhlásenie v prvom verši desiatej kapitoly je, že porozumel obom videniam, predstaveným ako „vec“ a „videnie“. Toto porozumenie prijal na konci dvadsaťjeden dní, počas ktorých bol v smútku. Tých dvadsaťjeden dní sa zavŕšilo príchodom archanjela Michaela. Číslo dvestodvadsať a číslo dvadsaťdva, ktoré je jednou desatinou čiže desiatkom z dvestodvadsiatich, je symbolom spojenia Božstva s ľudstvom, a práve na dvadsiaty druhý deň bol Daniel premenený na obraz Krista.
I ate no pleasant bread, neither came flesh nor wine in my mouth, neither did I anoint myself at all, till three whole weeks were fulfilled. And in the four and twentieth day of the first month, as I was by the side of the great river, which is Hiddekel; Then I lifted up mine eyes, and looked, and behold a certain man clothed in linen, whose loins were girded with fine gold of Uphaz. Daniel 10:3–5.
Nejedol som nijaký lahodný chlieb, ani mäso, ani víno nevošlo do mojich úst, ani som sa vôbec nepomazal, kým sa nenaplnili celé tri týždne. A dvadsiateho štvrtého dňa prvého mesiaca, keď som bol pri brehu veľkej rieky, ktorou je Hidekel, pozdvihol som svoje oči a hľadel som, a hľa, istý muž, odetý v ľanovom rúchu, a jeho bedrá boli opásané rýdzim zlatom z Úfaza. Daniel 10:3–5.
Daniel represents God’s people of the last days who have recognized through God’s prophetic Word that they have been scattered, and who are mourning their scattered condition and seeking for light. Their scattered condition is illustrated as a valley of dead dry bones in Ezekiel chapter thirty-seven. The bones are dead, and they are scattered, but they are identified as the house of Israel. The house of Israel of the last days is the one hundred and forty-four thousand. They are scattered, just as Daniel recognized from the books of Jeremiah and Moses. In Ezekiel the dead identify that they recognize their condition.
Daniel predstavuje Boží ľud posledných dní, ktorý prostredníctvom Božieho prorockého Slova rozpoznal, že bol rozptýlený, a ktorý žiali nad svojím rozptýleným stavom a hľadá svetlo. Ich rozptýlený stav je znázornený ako údolie mŕtvych suchých kostí v tridsiatej siedmej kapitole Ezechiela. Kosti sú mŕtve a sú rozptýlené, ale sú označené ako dom Izraelov. Dom Izraelov posledných dní je sto štyridsaťštyri tisíc. Sú rozptýlení, presne tak, ako to Daniel rozpoznal z kníh Jeremiáša a Mojžiša. V Ezechielovi mŕtvi označujú, že si uvedomujú svoj stav.
Then he said unto me, Son of man, these bones are the whole house of Israel: behold, they say, Our bones are dried, and our hope is lost: we are cut off for our parts. Ezekiel 37:11.
Potom mi riekol: Syn človeka, tieto kosti sú celý dom Izraela. Hľa, hovoria: Naše kosti vyschli a naša nádej zanikla; sme odrezaní od svojich častí. Ezechiel 37,11.
The house of Israel, which is the bones, proclaims that they are “cut off for our parts.” They have recognized their scattered condition. The house of Israel of the last days fulfills the parable of the ten virgins to the very letter, and in the Millerite history the fulfillment of recognizing that they were cut off from their parts, is identified when the wise virgins came to understand that they were in the tarrying time, and also that the tarrying time was a specific period of the parable. Those in Ezekiel who recognize their scattered condition are those who after the first disappointment recognized they were in the tarrying time.
Dom Izraela, ktorým sú kosti, vyhlasuje, že sú „odrezaní od svojich dielov“. Uvedomili si svoj rozptýlený stav. Dom Izraela posledných dní napĺňa podobenstvo o desiatich pannách do najmenšieho písmena a v milleritských dejinách je naplnenie poznania, že boli odrezaní od svojich dielov, stotožnené s okamihom, keď múdre panny prišli k porozumeniu, že sa nachádzajú v čase meškania, a tiež že čas meškania bol osobitným obdobím podobenstva. Tí v Ezechielovi, ktorí si uvedomujú svoj rozptýlený stav, sú tí, ktorí po prvom sklamaní spoznali, že sa nachádzali v čase meškania.
Both, Ezekiel’s bones, and the wise of the parable of the ten virgins, are represented by Daniel’s mourning during the twenty-one days. After the twenty-one days, on day twenty two, Michael descended, and Daniel was given a vision of the glorified Christ that changed Daniel into the image of Christ. The wise virgins and the dead bones must also go through the transformation accomplished by the looking-glass vision.
Danielov smútok počas dvadsiatich jedného dní predstavuje tak Ezechielove kosti, ako aj múdre z podobenstva o desiatich pannách. Po dvadsiatich jednom dni, na dvadsiaty druhý deň, zostúpil Michael a Danielovi bolo dané videnie osláveného Krista, ktoré premenilo Daniela na Kristov obraz. Aj múdre panny a mŕtve kosti musia prejsť premenou, ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom videnia v zrkadle.
Daniel, Ezekiel’s dead bones, and the wise virgins of Millerite history, all align with the two witnesses who are slain in Revelation chapter eleven. Moses and Elijah were slain, but they were to be resurrected at the end of three and a half symbolic days. Moses was resurrected by Michael as identified in the book of Jude.
Daniel, Ezechielove suché kosti a múdre panny z milleritskej histórie, to všetko sa zhoduje s dvoma svedkami, ktorí sú zabití v jedenástej kapitole Zjavenia. Mojžiš a Eliáš boli zabití, ale na konci troch a pol symbolického dňa mali byť vzkriesení. Mojžiša vzkriesil Michael, ako je uvedené v liste Júdu.
Yet Michael the archangel, when contending with the devil he disputed about the body of Moses, durst not bring against him a railing accusation, but said, The Lord rebuke thee. Jude 1:9.
No archanjel Michal, keď sa sporil s diablom a priečil sa o Mojžišovo telo, neodvážil sa vyniesť proti nemu rúhavý súd, ale povedal: Nech ťa Pán pokarhá. Júda 1:9.
In Daniel chapter ten, Daniel receives the looking glass vision when Michael descends after the twenty-one days of mourning. It is the voice of Michael that raises the dead.
V desiatej kapitole Daniela prijíma Daniel víziu zrkadla, keď Michael zostupuje po dvadsiatich jednom dňoch smútenia. Je to hlas Michaela, ktorý vzkriesi mŕtvych.
For the Lord himself shall descend from heaven with a shout, with the voice of the archangel, and with the trump of God: and the dead in Christ shall rise first. 1 Thessalonians 4:16.
Lebo sám Pán zostúpi z neba s povelom, s hlasom archanjela a s Božou poľnicou; a mŕtvi v Kristovi vstanú najprv. 1. Tesaloničanom 4:16.
Daniel chapter ten identifies the transition of the Laodicean movement of the third angel to the Philadelphian movement of the third angel. It aligns with the two witnesses of Revelation chapter eleven, the dead bones of Ezekiel chapter thirty-seven, the wise virgins in the parable of the ten virgins, and the Millerites who fulfilled the parable. Gabriel provided the interpretation of the great looking-glass vision, while finishing the work of interpretation he had begun in chapter nine. The interpretation was accomplished by Gabriel identifying the prophetic history found in chapter eleven, that actually continues into the first three verses of chapter twelve. Then in verse four of chapter twelve, Daniel is told to seal up his book.
Desiata kapitola knihy Daniel označuje prechod od laodicejského hnutia tretieho anjela k filadelfskému hnutiu tretieho anjela. Je v súlade s dvoma svedkami zo zjavenia, kapitoly jedenástej, so suchými kosťami z Ezechiela, kapitoly tridsiatej siedmej, s múdrymi pannami v podobenstve o desiatich pannách a s mileritmi, ktorí toto podobenstvo naplnili. Gabriel podal výklad veľkého videnia ako v zrkadle a pritom dokončil dielo výkladu, ktoré začal v deviatej kapitole. Výklad bol uskutočnený tým, že Gabriel označil prorocké dejiny nachádzajúce sa v jedenástej kapitole, ktoré sa v skutočnosti tiahnu až do prvých troch veršov dvanástej kapitoly. Potom je Danielovi vo štvrtom verši dvanástej kapitoly povedané, aby svoju knihu zapečatil.
In Daniel chapter ten, “line upon line”, Daniel represents God’s last day people who are also represented in Daniel chapter two as earnestly seeking (under the threat of death), to understand the external prophetic message represented by Nebuchadnezzar’s secret image of beasts. He is also seeking to understand the vision of the internal prophetic message represented by the twenty-three hundred days. After the twenty-one symbolic days of mourning in chapter ten, he is finally represented as understanding both revelations. His understanding is accomplished when the archangel descends, and he is touched three times.
V Danielovi v desiatej kapitole „riadok za riadkom“ Daniel predstavuje Boží ľud posledných dní, ktorý je tiež v druhej kapitole knihy Daniel zobrazený ako ten, čo sa usilovne snaží (pod hrozbou smrti) porozumieť vonkajšiemu prorockému posolstvu, znázornenému Nabuchodonozorovým tajným obrazom šeliem. Zároveň sa usiluje porozumieť videniu vnútorného prorockého posolstva, znázorneného dvetisíctristo dňami. Po dvadsiatich jednom symbolických dňoch smútenia v desiatej kapitole je napokon predstavený ako ten, kto porozumel obom zjaveniam. K jeho porozumeniu dochádza vtedy, keď zostupuje archanjel a on je trikrát dotknutý.
His experience with Michael, the vision of Michael that he alone sees, prepares him to receive the full interpretation of both the internal and external visions of prophecy. That experience is set forth, line upon line, in a very detailed fashion when combined with Ezekiel chapter thirty-seven, Revelation chapter eleven and Isaiah chapter six. The verse in chapter eleven where Gabriel brings the two visions together is verse ten, for there the king of the north proceeds up to the fortress, but no further. The fortress is the nation, or the capital, or the king of Egypt in the verse, as defined by Isaiah in chapter seven.
Jeho skúsenosť s Michaelom, videnie Michaela, ktoré vidí iba on sám, ho pripravuje na prijatie úplného výkladu vnútorných i vonkajších prorockých videní. Táto skúsenosť je predložená, riadok za riadkom, veľmi podrobným spôsobom, keď sa spojí s Ezechielom, kapitolou tridsaťsedem, Zjavením, kapitolou jedenásť, a Izaiášom, kapitolou šesť. Verš v jedenástej kapitole, kde Gabriel spája obe videnia, je verš desať, lebo tam severný kráľ postupuje až k pevnosti, no nie ďalej. Pevnosťou je v tom verši národ, alebo hlavné mesto, alebo egyptský kráľ, ako to v siedmej kapitole definuje Izaiáš.
For the head of Syria is Damascus, and the head of Damascus is Rezin; and within threescore and five years shall Ephraim be broken, that it be not a people. And the head of Ephraim is Samaria, and the head of Samaria is Remaliah’s son. If ye will not believe, surely ye shall not be established. Isaiah 7:8, 9.
Lebo hlavou Sýrie je Damask a hlavou Damasku je Recín; a do šesťdesiatich piatich rokov bude Efraim zlomený, takže už nebude ľudom. A hlavou Efraima je Samária a hlavou Samárie je syn Remaliášov. Ak neuveríte, iste neobstojíte. Izaiáš 7,8.9.
In verse ten, of chapter eleven of Daniel, the king of the north comes up to the border of Egypt, and the verse defines that as the “fortress” of Egypt (the king of the south). Verse ten, can be shown to be representing 1989, when the Soviet Union was swept away by the papacy and its proxy army, the United States. It was the first of three proxy wars, which ultimately becomes World War III at the third proxy war (Panium). The second proxy war is represented by verses eleven and twelve, and is now taking place in the Ukraine, where Russia is representing the king of the south, just as the Soviet Union represented the king of the south in its defeat in 1989.
V desiatom verši jedenástej kapitoly Daniela prichádza kráľ severu až k hranici Egypta a verš to vymedzuje ako „pevnosť“ Egypta (kráľa juhu). Možno ukázať, že desiaty verš predstavuje rok 1989, keď bolo Sovietsky zväz zmietnutý pápežstvom a jeho zástupnou armádou, Spojenými štátmi. Bola to prvá z troch zástupných vojen, ktoré sa pri tretej zástupnej vojne (Panium) napokon stanú treťou svetovou vojnou. Druhá zástupná vojna je znázornená veršami jedenásť a dvanásť a práve teraz prebieha na Ukrajine, kde Rusko predstavuje kráľa juhu, rovnako ako Sovietsky zväz predstavoval kráľa juhu pri svojej porážke v roku 1989.
I have used the expression “cold war” in the past to make the distinction between these three proxy wars and world wars. There is actually genuine warfare taking place in Ukraine, so it is not actually a cold war, but it is a proxy war between the papacy and its allies and Russia. But there is to be a third world war, where virtually every nation will be considered a target.
V minulosti som použil výraz „studená vojna“, aby som odlíšil tieto tri zástupné vojny od svetových vojen. Na Ukrajine sa v skutočnosti odohráva skutočné vojnové ťaženie, takže to v skutočnosti nie je studená vojna, ale je to zástupná vojna medzi pápežstvom a jeho spojencami a Ruskom. Má však prísť tretia svetová vojna, v ktorej bude prakticky každý národ považovaný za cieľ.
“O that God’s people had a sense of the impending destruction of thousands of cities, now almost given to idolatry! . ..
Kiežby Boží ľud mal vedomie hroziaceho zničenia tisícov miest, ktoré sú teraz takmer vydané modloslužbe!...
“Transgression has almost reached its limit. Confusion fills the world, and a great terror is soon to come upon human beings. The end is very near. We who know the truth should be preparing for what is soon to break upon the world as an overwhelming surprise.” Review and Herald, September 10, 1903.
„Prestúpenie takmer dosiahlo svoju hranicu. Svet napĺňa zmätok a na ľudské bytosti má čoskoro prísť veľká hrôza. Koniec je veľmi blízko. My, ktorí poznáme pravdu, by sme sa mali pripravovať na to, čo sa čoskoro prelomí na svet ako ohromujúce prekvapenie.“ Review and Herald, 10. september 1903.
In verses eleven and twelve, Russia, the king of the south, will defeat the papacy’s proxy army, represented by the Nazi regime that is directing the Ukrainian war effort, and that is supported by the previous proxy army of the papacy, the United States. In World War II, the proxy army of the papacy, the king of the north, against Communist Russia was Germany’s Nazi regime, and that proxy army lost, just as it will lose again in the Ukraine in the near future.
Vo veršoch jedenásť a dvanásť Rusko, kráľ juhu, porazí zástupnú armádu pápežstva, predstavovanú nacistickým režimom, ktorý riadi ukrajinské vojnové úsilie a ktorý podporuje predchádzajúca zástupná armáda pápežstva, Spojené štáty. Počas druhej svetovej vojny bola zástupnou armádou pápežstva, kráľa severu, proti komunistickému Rusku nemecká nacistická vláda, a táto zástupná armáda prehrala, tak ako opäť prehrá v blízkej budúcnosti na Ukrajine.
The third proxy war is represented in verses thirteen through fifteen, and was fulfilled in ancient history by the battle of Panium. The third proxy war will be carried out by the United States, the proxy army of the papacy, and the king of the north will prevail in that battle against atheism, as it did in the first proxy war (cold war). In the first and the third proxy war, the king of the north–the papacy–defeats the king of the south (the Soviet Union), and then defeats the United Nations. Its proxy army in those two battles was and will be again, the United States.
Tretia zástupná vojna je znázornená vo veršoch trinásť až pätnásť a v starovekých dejinách sa naplnila bitkou pri Paniu. Tretia zástupná vojna bude vedená Spojenými štátmi, zástupným vojskom pápežstva, a kráľ severu v tejto bitke proti ateizmu zvíťazí, tak ako zvíťazil v prvej zástupnej vojne (studenej vojne). V prvej i tretej zástupnej vojne kráľ severu — pápežstvo — poráža kráľa juhu (Sovietsky zväz) a potom poráža Organizáciu Spojených národov. Jeho zástupným vojskom v týchto dvoch bitkách boli a opäť budú Spojené štáty.
Trump will be reelected as the eighth president, that is of the seven presidents that have reigned in the United States since the first proxy war (cold war) was fulfilled in 1989, which was the time of the end for the reform movement of the third angel. Trump is representing the Republican horn on the earth beast, and he received a deadly wound at the hands of the beast of “woke” atheism in 2020, in fulfillment of Revelation chapter eleven’s two witnesses being slain in the street.
Trump bude znovuzvolený ako ôsmy prezident, to jest z tých siedmich prezidentov, ktorí vládli v Spojených štátoch od času, keď bola v roku 1989 naplnená prvá zástupná vojna (studená vojna), čo bolo časom konca pre reformné hnutie tretieho anjela. Trump predstavuje republikánsky roh na šelme zo zeme a v roku 2020 utrpel smrteľnú ranu z rúk šelmy „woke“ ateizmu, v naplnení toho, že dvaja svedkovia z jedenástej kapitoly Zjavenia boli zabití na ulici.
Future for America represents the true Protestant horn during the identical history, and in 2020, Future for America received a deadly wound at the hands of the beast of “woke” atheism. In 2023, twenty-two years after 2001, Michael descended to begin the process represented by Ezekiel, John, Daniel and Isaiah of resurrecting a mighty army that will be lifted up as an ensign at the soon coming Sunday law.
Future for America predstavuje pravý protestantský roh počas totožných dejín a v roku 2020 dostalo Future for America smrteľnú ranu z rúk šelmy „woke“ ateizmu. V roku 2023, dvadsaťdva rokov po roku 2001, zostúpil Michael, aby začal proces, ktorý je u Ezechiela, Jána, Daniela a Izaiáša znázornený ako vzkriesenie mocného vojska, ktoré bude pozdvihnuté ako zástava pri čoskoro prichádzajúcom nedeľnom zákone.
In 1856, the Philadelphian Millerite movement transitioned into the Laodicean Millerite movement, and there and then rejected the increased knowledge of the seven times, and then fully finalized their rebellion in 1863. The Millerites transitioned from the condition represented by the sixth church of Philadelphia, unto the experience of the seventh church, and that turning point aligns with the history of 2023, when the Laodicean movement of Future for America transitions from the experience of the seventh church, back to the experience of the sixth church of Philadelphia. In this prophetic application, the true Protestant horn, as with the Republican horn, becomes the eighth, that was of the seven.
V roku 1856 filadelfské milleritické hnutie prešlo do laodicejského milleritického hnutia a práve tam a vtedy odmietlo rozšírené poznanie o siedmich časoch, a potom v roku 1863 úplne dovŕšilo svoju vzburu. Milleriti prešli zo stavu predstavovaného šiestym zborom vo Filadelfii do skúsenosti siedmeho zboru a tento bod obratu sa zhoduje s dejinami roku 2023, keď laodicejské hnutie Future for America prechádza zo skúsenosti siedmeho zboru späť do skúsenosti šiesteho zboru vo Filadelfii. V tejto prorockej aplikácii sa pravý protestantský roh, podobne ako republikánsky roh, stáva ôsmym, ktorý bol z tých siedmich.
The key to recognizing that the Ukrainian war is the second proxy war, is the “fortress” of verse ten, and verse seven. In verse seven, which represented the papacy receiving its deadly wound in 1798, the king of the south entered into the “fortress,” of the king of the north, and this was fulfilled by Napoleon’s general walking into the Vatican and taking the pope captive. The king of the south had entered into the fortress. In verse ten the king of the north, representing the papacy and its proxy army the United States, swept away the structure of the Soviet Union, but it left the “fortress” standing. The “fortress” was the head, the capital—it was Russia.
Kľúčom k rozpoznaniu, že ukrajinská vojna je druhou zástupnou vojnou, je „pevnosť“ desiateho a siedmeho verša. V siedmom verši, ktorý predstavoval prijatie smrteľnej rany pápežstvom v roku 1798, vstúpil kráľ juhu do „pevnosti“ kráľa severu, a to sa naplnilo tým, že Napoleonov generál vošiel do Vatikánu a zajal pápeža. Kráľ juhu vstúpil do pevnosti. V desiatom verši kráľ severu, predstavujúci pápežstvo a jeho zástupné vojsko, Spojené štáty, zmietol štruktúru Sovietskeho zväzu, no „pevnosť“ ponechal stáť. „Pevnosťou“ bola hlava, hlavné mesto — bolo ňou Rusko.
But the “head,” or fortress, can only be established upon two or three witnesses by employing Isaiah chapter seven, verses seven and eight. Isaiah seven, verse eight and nine, was the primary point of reference for Hiram Edson’s series of articles on the “seven times” that were published in 1856. The two verses that establish that Russia is the fortress that prevails in the current Ukrainian war, are also the two verses that establish the starting point for both “seven times,” against the northern and southern kingdoms of Israel. Verse ten of chapter eleven identifies the external vision, which Sister White teaches is based upon the rise and fall of kingdoms.
No „hlava“ čiže pevnosť môže byť ustanovená len na základe dvoch alebo troch svedkov použitím Izaiáša, kapitoly sedem, veršov sedem a osem. Izaiáš sedem, verše osem a deväť, bol hlavným východiskovým bodom pre sériu článkov Hirama Edsona o „siedmich časoch“, ktoré boli uverejnené v roku 1856. Tie dva verše, ktoré ustanovujú, že Rusko je pevnosťou, ktorá prevláda v súčasnej ukrajinskej vojne, sú zároveň tými dvoma veršami, ktoré ustanovujú východiskový bod pre oboje „sedem časov“ proti severnému a južnému kráľovstvu Izraela. Verš desať jedenástej kapitoly označuje vonkajšie videnie, o ktorom sestra Whiteová učí, že je založené na vzostupe a páde kráľovstiev.
“From the rise and fall of nations as made plain in the books of Daniel and the Revelation, we need to learn how worthless is mere outward and worldly glory. Babylon, with all its power and magnificence, the like of which our world has never since beheld,—power and magnificence which to the people of that day seemed so stable and enduring,—how completely has it passed away! As ‘the flower of the grass,’ it has perished. James 1:10. So perished the Medo-Persian kingdom, and the kingdoms of Grecia and Rome. And so perishes all that has not God for its foundation. Only that which is bound up with His purpose, and expresses His character, can endure. His principles are the only steadfast things our world knows.” Prophets and Kings, 548.
„Zo vzostupu a pádu národov, ako je to zreteľne ukázané v knihách Daniel a Zjavenie, sa potrebujeme naučiť, aká bezcenná je čisto vonkajšia a svetská sláva. Babylon so všetkou svojou mocou a nádherou, akú odvtedy náš svet už nikdy nevidel, — mocou a nádherou, ktoré sa ľuďom tej doby zdali také stále a trvácne, — ako úplne pominul! Ako ‚kvet trávy‘ zahynul. Jakub 1:10. Tak zahynulo aj médsko-perzské kráľovstvo a kráľovstvá Grécka a Ríma. A tak hynie všetko, čo nemá Boha za svoj základ. Iba to, čo je spojené s Jeho zámerom a vyjadruje Jeho charakter, môže obstáť. Jeho zásady sú jediné pevné veci, ktoré náš svet pozná.“ Proroci a králi, 548.
The three proxy wars are “made plain in the books of Daniel and the Revelation,” and the key to this truth is the “fortress” of verse ten, of Daniel eleven. But verse ten also addresses the internal vision, for the starting point for both “seven times,” is also identified in Isaiah chapter seven verses eight and nine. The external and internal cannot be separated, and the two periods of twenty-five hundred and twenty years are also Ezekiel’s two sticks, which when joined together, represent the sealing of the one hundred and forty-four thousand, which is the combination of Divinity with humanity.
Tri zástupné vojny sú „jasne vyložené v knihách Daniel a Zjavenie“ a kľúčom k tejto pravde je „pevnosť“ desiateho verša jedenástej kapitoly Daniela. No desiaty verš sa vzťahuje aj na vnútorné videnie, lebo v Izaiášovi 7, 8–9 je určené aj východisko pre obe „sedemročia“. Vonkajšie a vnútorné nemožno od seba oddeliť a obe obdobia dvetisícpäťsto dvadsiatich rokov sú aj Ezechielovými dvoma palicami, ktoré po spojení predstavujú zapečatenie sto štyridsaťštyritisíc, čo je spojenie božstva s ľudstvom.
Daniel’s experience with the causative “marah” vision represents the line of prophecy where Michael descends and resurrects His last-day people. That resurrection represents the steps that Christ accomplishes to combine His Divinity with His last day people’s humanity. It is accomplished by the joining of the Divine mind with the human mind so that they have one mind, and it is accomplished in the throne room, in the Most Holy Place, which is the “fortress” that Sister White identifies as the “citadel” (fortress) of the soul.
Danielova skúsenosť s víziou kauzatívneho „marah“ predstavuje prorockú líniu, v ktorej Michael zostupuje a vzkriesi svoj ľud posledných dní. Toto vzkriesenie predstavuje kroky, ktoré Kristus uskutočňuje, aby spojil svoje Božstvo s ľudskosťou svojho ľudu posledných dní. Uskutočňuje sa spojením Božskej mysle s ľudskou mysľou, aby mali jednu myseľ, a uskutočňuje sa v trónnej sieni, vo Svätyni svätých, ktorá je „pevnosťou“, ktorú sestra Whiteová označuje za „citadelu“ (pevnosť) duše.
In the throne room God’s last-day people receive the mind of Christ and are then seated with Christ in heavenly places. The heavenly place where Christ is seated is the fortress or the head of the temple. The body temple has a lower nature, which is the flesh, or the body. It also has a higher nature, which is the mind. In verse ten of Daniel chapter eleven, the key that marks the fortress of the external vision, also marks the fortress of the internal vision, and in doing so it identifies the history where the horns of Republicanism and of Protestantism transition into the image of the beast (Republicanism), or the image of God (true Protestantism). Both horns then become the eighth that is of the seven.
V trónnej sieni Boží ľud posledných dní prijíma Kristovu myseľ a potom je spolu s Kristom posadený v nebeských oblastiach. Nebeské miesto, kde Kristus sedí, je pevnosťou alebo hlavou chrámu. Telesný chrám má nižšiu prirodzenosť, ktorou je telo, čiže telo z mäsa. Má aj vyššiu prirodzenosť, ktorou je myseľ. V desiatom verši jedenástej kapitoly Daniela kľúč, ktorý označuje pevnosť vonkajšieho videnia, označuje aj pevnosť vnútorného videnia, a tým určuje dejiny, v ktorých rohy republikanizmu a protestantizmu prechádzajú do obrazu šelmy (republikanizmus), alebo do obrazu Boha (pravý protestantizmus). Obe rohy sa potom stávajú ôsmym, ktorý je zo siedmich.
The true horn of Protestantism is then the Philadelphian horn that is Ezekiel’s mighty army, and Isaiah’s ensign that is lifted up in the warfare against the image of the beast, first in the United States and then in the world. Daniel eleven, verse ten, identifies the point in sacred history that the joining of the sticks begins. The Ukrainian war began in 2014, but it was not until 2022 that Russia began to invade the Ukraine. In 2023, twenty-two years after 2001, Michael began His work of resurrecting those who had suffered their first disappointment in fulfillment of the parable of the ten virgins in 2020. He first raised up a “voice” which is now crying in the wilderness. In July 2023, that voice began to cry, and it was the same voice that was raised up at the beginning of the reform movement of the third angel in 1989, for Jesus always illustrates the ending with the beginning.
Pravým rohom protestantizmu je teda filadelfský roh, ktorý je Ezechielovým mocným vojskom a Izaiášovým práporom, pozdvihnutým v boji proti obrazu šelmy, najprv v Spojených štátoch a potom vo svete. Daniel 11, verš 10, označuje bod v posvätných dejinách, v ktorom sa začína spájanie palíc. Ukrajinská vojna sa začala v roku 2014, ale až v roku 2022 začalo Rusko napádať Ukrajinu. V roku 2023, dvadsaťdva rokov po roku 2001, Michal začal svoje dielo vzkriesenia tých, ktorí utrpeli svoje prvé sklamanie pri naplnení podobenstva o desiatich pannách v roku 2020. Najprv vzbudil „hlas“, ktorý teraz volá na púšti. V júli 2023 tento hlas začal volať a bol to ten istý hlas, ktorý bol vzbudený na začiatku reformného hnutia tretieho anjela v roku 1989, lebo Ježiš vždy znázorňuje koniec prostredníctvom začiatku.
The “voice” crying in the wilderness began to sound by presenting Revelation chapter one, where the combination of Divinity with humanity is represented as the Revelation of Jesus Christ, a revelation that is opened up just before probation closes. Daniel experienced that revelation in chapter ten, with the “causative” vision. The combination of Divinity with humanity in the first verses of Revelation represents the most important truth, based upon the rule of first mention. The combination of Divinity with humanity, which is the sealing of the one hundred and forty-four thousand is accomplished by the Word of God. That Word is given from the Father to the Son, who gives it to His angel, who then gives the message to a human representative. The first two steps are represented by the Divinity. Those two steps possess the distinction that the second step of Divinity represents the Divinity that created all things. The next two steps are represented by God’s creatures. The first step is an unfallen angel, and the second manifestation of God’s creation was the one that had been given the power to recreate after his own kind. That fourth step, representing humanity, was then to take the message and send it to the churches, that the churches might “read and hear” those things which were written therein.
„Hlas“ volajúci na púšti začal zaznievať predstavením prvej kapitoly Zjavenia, kde je spojenie božstva s ľudstvom predstavené ako Zjavenie Ježiša Krista, zjavenie, ktoré sa otvára tesne pred uzavretím času milosti. Daniel túto zjavenie zakúsil v desiatej kapitole, v „kauzatívnom“ videní. Spojenie božstva s ľudstvom v prvých veršoch Zjavenia predstavuje najdôležitejšiu pravdu, na základe zásady prvej zmienky. Spojenie božstva s ľudstvom, ktorým je zapečatenie stoštyridsaťštyritisíc, sa uskutočňuje prostredníctvom Božieho slova. Toto slovo je dané od Otca Synovi, ktorý ho dáva svojmu anjelovi, a ten potom odovzdáva posolstvo ľudskému zástupcovi. Prvé dva kroky sú predstavené božstvom. Tieto dva kroky majú tú zvláštnosť, že druhý krok božstva predstavuje božstvo, ktoré stvorilo všetky veci. Nasledujúce dva kroky sú predstavené Božími stvoreniami. Prvým krokom je nepadlý anjel a druhým prejavom Božieho stvorenia bol ten, ktorému bola daná moc znovu tvoriť podľa svojho druhu. Tento štvrtý krok, predstavujúci ľudstvo, mal potom vziať posolstvo a poslať ho cirkvám, aby cirkvi mohli „čítať a počuť“ tie veci, ktoré sú tam napísané.
We will continue this study in the next article.
V tejto štúdii budeme pokračovať v nasledujúcom článku.
The Revelation of Jesus Christ, which God gave unto him, to show unto his servants things which must shortly come to pass; and he sent and signified it by his angel unto his servant John: Who bare record of the word of God, and of the testimony of Jesus Christ, and of all things that he saw. Blessed is he that readeth, and they that hear the words of this prophecy, and keep those things which are written therein: for the time is at hand. John to the seven churches which are in Asia: Grace be unto you, and peace, from him which is, and which was, and which is to come; and from the seven Spirits which are before his throne; And from Jesus Christ, who is the faithful witness, and the first begotten of the dead, and the prince of the kings of the earth. Unto him that loved us, and washed us from our sins in his own blood, And hath made us kings and priests unto God and his Father; to him be glory and dominion for ever and ever. Amen. Behold, he cometh with clouds; and every eye shall see him, and they also which pierced him: and all kindreds of the earth shall wail because of him. Even so, Amen. I am Alpha and Omega, the beginning and the ending, saith the Lord, which is, and which was, and which is to come, the Almighty. I John, who also am your brother, and companion in tribulation, and in the kingdom and patience of Jesus Christ, was in the isle that is called Patmos, for the word of God, and for the testimony of Jesus Christ. I was in the Spirit on the Lord’s day, and heard behind me a great voice, as of a trumpet, Saying, I am Alpha and Omega, the first and the last: and, What thou seest, write in a book, and send it unto the seven churches which are in Asia; unto Ephesus, and unto Smyrna, and unto Pergamos, and unto Thyatira, and unto Sardis, and unto Philadelphia, and unto Laodicea. Revelation 1:1–11.
Zjavenie Ježiša Krista, ktoré mu dal Boh, aby ukázal svojim služobníkom, čo sa má čoskoro stať; a oznámil to a v znameniach zvestoval skrze svojho anjela svojmu služobníkovi Jánovi, ktorý vydal svedectvo o slove Božom, o svedectve Ježiša Krista a o všetkom, čo videl. Blahoslavený je ten, kto číta, i tí, ktorí počúvajú slová tohto proroctva a zachovávajú to, čo je v ňom napísané, lebo čas je blízko. Ján siedmim cirkvám, ktoré sú v Ázii: milosť vám a pokoj od toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý prichádza, a od siedmich Duchov, ktorí sú pred jeho trónom, a od Ježiša Krista, ktorý je verný svedok, prvorodený z mŕtvych a knieža kráľov zeme. Jemu, ktorý si nás zamiloval a umyl nás od našich hriechov vo svojej vlastnej krvi a učinil nás kráľmi a kňazmi Bohu a svojmu Otcovi, jemu sláva a panstvo na veky vekov. Amen. Hľa, prichádza s oblakmi, a uzrie ho každé oko, aj tí, ktorí ho prebodli; a všetky pokolenia zeme budú nariekať pre neho. Áno, amen. Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec, hovorí Pán, ten, ktorý je, ktorý bol a ktorý prichádza, Všemohúci. Ja, Ján, ktorý som aj vaším bratom a spolúčastníkom v súžení, v kráľovstve i v trpezlivosti Ježiša Krista, bol som na ostrove, ktorý sa volá Patmos, pre slovo Božie a pre svedectvo Ježiša Krista. Bol som v Duchu v deň Pánov a počul som za sebou mohutný hlas ako zvuk trúby, ktorý hovoril: Ja som Alfa i Omega, prvý i posledný; a: Čo vidíš, napíš do knihy a pošli siedmim cirkvám, ktoré sú v Ázii: do Efezu, do Smyrny, do Pergamu, do Tyatír, do Sard, do Filadelfie a do Laodicey. Zjavenie 1:1–11.