Inspiration is clear that chapter three of Daniel, represents the Sunday law in the United States. In Isaiah chapter twenty-three, the whore of Tyre, who commits fornication with the kings of the earth, is the whore of Revelation that commits fornication with the kings of the earth. In Revelation seventeen, that whore has Babylon the Great written on her forehead.
Inšpirácia jasne ukazuje, že tretia kapitola Daniela predstavuje nedeľný zákon v Spojených štátoch. V dvadsiatej tretej kapitole Izaiáša je smilnica z Týru, ktorá smilní s kráľmi zeme, tou smilnicou zo Zjavenia, ktorá smilní s kráľmi zeme. V sedemnástej kapitole Zjavenia má táto smilnica na svojom čele napísané: Babylon Veľký.
And the woman was arrayed in purple and scarlet colour, and decked with gold and precious stones and pearls, having a golden cup in her hand full of abominations and filthiness of her fornication: And upon her forehead was a name written, MYSTERY, BABYLON THE GREAT, THE MOTHER OF HARLOTS AND ABOMINATIONS OF THE EARTH. Revelation 17:4, 5.
A žena bola odiata do purpuru a šarlátu a ozdobená zlatom, drahými kameňmi a perlami; v ruke mala zlatý kalich plný ohavností a nečistoty svojho smilstva. A na jej čele bolo napísané meno: TAJOMSTVO, VEĽKÝ BABYLON, MATKA SMILNÍC A OHAVNOSTÍ ZEME. Zjavenie 17:4, 5.
Before 1950, English dictionaries correctly identified the woman represented in these two verses, as the Roman Catholic church. The whole world knew after the Dark Ages of Catholic persecutions that were accomplished from 538 through 1798; that the Roman church was the whore who commits fornication with the kings of the earth. The Declaration of Independence was designed as a rejection of the rule of Catholicism and also the rule of the earthly kings that had formed unholy relationships with the whore. Isaiah chapter twenty-three, identifies that the whore would be forgotten. You would never find the definition of the whore of Revelation seventeen as the Catholic church in any modern search engines, for God’s Word never fails, and God’s Word states that she would be forgotten.
Pred rokom 1950 anglické slovníky správne označovali ženu predstavenú v týchto dvoch veršoch ako Rímskokatolícku cirkev. Celý svet po temnom období katolíckych prenasledovaní, ktoré sa uskutočňovali od roku 538 až do roku 1798, vedel, že Rímska cirkev bola smilnicou, ktorá smilní s kráľmi zeme. Vyhlásenie nezávislosti bolo koncipované ako odmietnutie vlády katolicizmu a takisto vlády pozemských kráľov, ktorí vytvorili bezbožné vzťahy so smilnicou. Dvadsiata tretia kapitola Izaiáša uvádza, že na smilnicu sa zabudne. V nijakých moderných internetových vyhľadávačoch by ste nikdy nenašli definíciu smilnice zo sedemnástej kapitoly Zjavenia ako Katolíckej cirkvi, lebo Božie slovo nikdy nezlyhá a Božie slovo hovorí, že na ňu sa zabudne.
And it shall come to pass in that day, that Tyre shall be forgotten seventy years, according to the days of one king: after the end of seventy years shall Tyre sing as an harlot. Take an harp, go about the city, thou harlot that hast been forgotten; make sweet melody, sing many songs, that thou mayest be remembered. And it shall come to pass after the end of seventy years, that the Lord will visit Tyre, and she shall turn to her hire, and shall commit fornication with all the kingdoms of the world upon the face of the earth. And her merchandise and her hire shall be holiness to the Lord: it shall not be treasured nor laid up; for her merchandise shall be for them that dwell before the Lord, to eat sufficiently, and for durable clothing. Isaiah 23:15–18.
A stane sa v ten deň, že Týrus bude zabudnutý sedemdesiat rokov, podľa dní jedného kráľa; po uplynutí sedemdesiatich rokov bude to s Týrom ako s neviestkou v piesni: Vezmi citaru, obchádzaj mesto, ty zabudnutá neviestka; ľúbozvučne hraj, spievaj mnoho piesní, aby si bola pripomenutá. A stane sa po uplynutí sedemdesiatich rokov, že Hospodin navštívi Týrus, a ten sa vráti k svojej mzde a bude smilniť so všetkými kráľovstvami sveta na povrchu zeme. Ale jeho obchod a jeho mzda budú svätosťou Hospodinovi; nebudú sa zhromažďovať ani ukladať, lebo jeho obchod bude pre tých, ktorí prebývajú pred Hospodinom, aby jedli do sýtosti a mali trvanlivé rúcho. Izaiáš 23:15–18.
God’s Word never fails, and since 1798, the whore has been forgotten, but in the last days she will be remembered. She is remembered when God’s seventh-day Sabbath is attacked, and it is the one commandment of the Ten Commandments, that was always to be remembered. She is remembered when she takes her harp, travels around the city and makes sweet melodies and many songs. She sings her songs at the end of seventy years, that are the days of one king. A king, according to Daniel chapter two, is a kingdom.
Božie slovo nikdy nezlyhá a od roku 1798 bola neviestka zabudnutá, no v posledných dňoch bude pripomenutá. Je pripomenutá vtedy, keď je napádaný Boží sobotný deň, siedmy deň, a je to jediné prikázanie z Desatora, na ktoré sa malo vždy pamätať. Je pripomenutá vtedy, keď vezme svoju harfu, chodí po meste a rozoznieva ľúbezné melódie a mnohé piesne. Svoje piesne spieva na konci sedemdesiatich rokov, ktoré sú dňami jedného kráľa. Kráľ je podľa druhej kapitoly Daniela kráľovstvo.
And wheresoever the children of men dwell, the beasts of the field and the fowls of the heaven hath he given into thine hand, and hath made thee ruler over them all. Thou art this head of gold. Daniel 2:38.
A všade, kde bývajú synovia ľudí, poľnú zver i nebeské vtáctvo dal do tvojej ruky a ustanovil ťa za vládcu nad nimi všetkými. Ty si tá zlatá hlava. Daniel 2:38.
A “head,” or a “king” are both symbols of a kingdom. The kingdom that is represented by the “days of one king,” is the United States. The United States began its prophetic rule as the earth beast when the deadly wound was delivered to the whore of Babylon in 1798. It continues as the sixth kingdom of Bible prophecy until the Sunday law. The literal kingdom of Bible prophecy that actually ruled for seventy years was Babylon.
„Hlava“ alebo „kráľ“ sú oba symbolmi kráľovstva. Kráľovstvo, ktoré je znázornené „dňami jedného kráľa“, sú Spojené štáty. Spojené štáty začali svoju prorockú vládu ako zemská šelma, keď bola smilnici Babylonu v roku 1798 zasadená smrteľná rana. Pokračujú ako šieste kráľovstvo biblického proroctva až do nedeľného zákona. Doslovným kráľovstvom biblického proroctva, ktoré skutočne vládlo sedemdesiat rokov, bol Babylon.
Behold, I will send and take all the families of the north, saith the Lord, and Nebuchadnezzar the king of Babylon, my servant, and will bring them against this land, and against the inhabitants thereof, and against all these nations round about, and will utterly destroy them, and make them an astonishment, and an hissing, and perpetual desolations. Moreover I will take from them the voice of mirth, and the voice of gladness, the voice of the bridegroom, and the voice of the bride, the sound of the millstones, and the light of the candle. And this whole land shall be a desolation, and an astonishment; and these nations shall serve the king of Babylon seventy years. And it shall come to pass, when seventy years are accomplished, that I will punish the king of Babylon, and that nation, saith the Lord, for their iniquity, and the land of the Chaldeans, and will make it perpetual desolations. Jeremiah 25:9–12.
Hľa, pošlem a vezmem všetky čeľade severu, hovorí Hospodin, aj Nabuchodonozora, babylonského kráľa, svojho služobníka, a privediem ich proti tejto krajine, proti jej obyvateľom i proti všetkým týmto okolitým národom; a úplne ich vyhubím a učiním ich predmetom úžasu, posmechu a večnou spustošeninou. A odnímam im hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas nevesty, zvuk mlynských kameňov i svetlo lampy. A celá táto krajina sa stane spustošeninou a predmetom úžasu; a tieto národy budú slúžiť babylonskému kráľovi sedemdesiat rokov. A stane sa, keď sa dovŕši sedemdesiat rokov, že navštívim babylonského kráľa i ten národ, hovorí Hospodin, pre ich neprávosť, aj krajinu Chaldejcov, a obrátim ju na večné spustošeniny. Jeremiáš 25:9–12.
Literal Babylon ruled for seventy years, typifying the kingdom in the last days which will reign for seventy symbolic years. Nebuchadnezzar, the king of Babylon, attacked Judah three times. The first attack was against Jehoiakim, and the seventy years of Jeremiah’s prophecy then began. It ended with the death of Belshazzar, when God punished “the king of Babylon,” as he had punished king Jehoiakim in the beginning of the seventy years. The prophetic kingdom that is represented as “days of one king” (one kingdom) as “seventy years” was Babylon, and the kingdom of Bible prophecy that rules for the seventy symbolic years during the time when the whore of Tyre is forgotten, is the earth beast of Revelation thirteen. The transition from the fifth to sixth kingdom of Bible prophecy in 1798, is part of the truth that John is illustrating in Revelation chapter thirteen.
Doslovný Babylon vládol sedemdesiat rokov, čím predobrazoval kráľovstvo posledných dní, ktoré bude vládnuť sedemdesiat symbolických rokov. Nabuchodonozor, babylonský kráľ, zaútočil na Júdu trikrát. Prvý útok bol proti Jehojakímovi a vtedy sa začalo sedemdesiat rokov Jeremiášovho proroctva. Skončilo sa smrťou Bélsaccara, keď Boh potrestal „kráľa Babylona“, tak ako na začiatku sedemdesiatich rokov potrestal kráľa Jehojakíma. Prorockým kráľovstvom, ktoré je predstavené ako „dni jedného kráľa“ (jedno kráľovstvo) ako „sedemdesiat rokov“, bol Babylon; a kráľovstvom biblického proroctva, ktoré vládne počas sedemdesiatich symbolických rokov v čase, keď je neviestka Týru zabudnutá, je zemská šelma zo Zjavenia trinásť. Prechod od piateho k šiestemu kráľovstvu biblického proroctva v roku 1798 je súčasťou pravdy, ktorú Ján znázorňuje v trinástej kapitole Zjavenia.
And I stood upon the sand of the sea, and saw a beast rise up out of the sea, having seven heads and ten horns, and upon his horns ten crowns, and upon his heads the name of blasphemy. . . . And I beheld another beast coming up out of the earth; and he had two horns like a lamb, and he spake as a dragon. Revelation 13:1, 11.
A stál som na piesku mora a videl som šelmu vystupovať z mora; mala sedem hláv a desať rohov, a na svojich rohoch desať korún, a na svojich hlavách meno rúhania.... A videl som inú šelmu vystupovať zo zeme; mala dva rohy podobné Baránkovým, ale hovorila ako drak. Zjavenie 13,1.11.
The seashore which John stood upon in Revelation chapter thirteen, represents 1798.
Morské pobrežie, na ktorom Ján stál v trinástej kapitole Zjavenia, predstavuje rok 1798.
“At the time when the Papacy, robbed of its strength, was forced to desist from persecution, John beheld a new power coming up to echo the dragon’s voice, and carry forward the same cruel and blasphemous work. This power, the last that is to wage war against the church and the law of God, is represented by a beast with lamblike horns. The beasts preceding it had risen from the sea; but this came up out of the earth, representing the peaceful rise of the nation which it symbolized—the United States.” Signs of the Times, February 8, 1910.
„V čase, keď pápežstvo, pozbavené svojej moci, bolo prinútené upustiť od prenasledovania, Ján uzrel novú mocnosť, ako povstáva, aby opakovala hlas draka a pokračovala v tom istom krutom a rúhavom diele. Táto mocnosť, posledná, ktorá má viesť vojnu proti cirkvi a Božiemu zákonu, je predstavená šelmou s baránčími rohmi. Šelmy, ktoré jej predchádzali, vystúpili z mora; táto však vystúpila zo zeme, čím predstavuje pokojný vzostup národa, ktorý symbolizovala — Spojené štáty.“ Signs of the Times, 8. februára 1910.
The beast from the sea was divided by the sand of the sea from the beast of the earth. The fifth kingdom of Bible prophecy in 1798 (the seashore), represented past history, and the sixth kingdom was future history. The Millerites did not see this truth. William Miller was given insight into the dragon power of paganism and its relationship with the following kingdom represented as the beast of Catholicism. Revelation thirteen, opens up the story of the false prophet, that is the third of the three powers which lead the world to Armageddon. The story begins on the seashore of 1798.
Šelma z mora bola pieskom mora oddelená od šelmy zo zeme. Piate kráľovstvo biblického proroctva v roku 1798 (morské pobrežie) predstavovalo minulú históriu a šieste kráľovstvo bolo budúcou históriou. Milleriti túto pravdu nevideli. Williamovi Millerovi bol daný vhľad do dračej moci pohanstva a do jej vzťahu k nasledujúcemu kráľovstvu, ktoré je predstavené ako šelma katolicizmu. Trinásta kapitola Zjavenia otvára príbeh falošného proroka, teda tretej z troch mocností, ktoré vedú svet k Armagedonu. Príbeh sa začína na morskom pobreží roku 1798.
The United States begins its history with the symbolism of the lamb, but ends its history speaking as a dragon. The history of the symbolic seventy years of the reign of the earth beast is represented in one verse, in chapter thirteen of Revelation, for the verse identifies both the beginning and ending of the earth beast in the same sentence.
Spojené štáty začínajú svoje dejiny symbolikou baránka, no svoje dejiny končia tým, že hovoria ako drak. Dejiny symbolických sedemdesiatich rokov vlády šelmy zo zeme sú predstavené v jednom verši, v trinástej kapitole Zjavenia, lebo tento verš označuje začiatok aj koniec šelmy zo zeme v tej istej vete.
And I beheld another beast coming up out of the earth; and he had two horns like a lamb, and he spake as a dragon. Revelation 13:11.
A videl som inú šelmu vystupovať zo zeme; mala dva rohy podobné Baránkovým, ale hovorila ako drak. Zjavenie 13,11.
When the United States speaks as a dragon, it passes the Sunday law. Before it accomplishes the enforcement of Sunday worship the apostate churches of Protestantism will come together and take political control of the apostate government, as they form the image of the beast. When inspiration identifies (and it does so repeatedly), that Nebuchadnezzar’s dedication service of the golden image represents the Sunday law, it is marking the end of the seventy symbolic years of the earth beast. Daniel chapters one through three, represent the three angels’ messages of Revelation chapter fourteen. The third angel becomes a living truth at the Sunday law.
Keď Spojené štáty hovoria ako drak, prijímajú nedeľný zákon. Skôr než uskutočnia vynucovanie nedeľného uctievania, odpadlické cirkvi protestantizmu sa spoja a prevezmú politickú kontrolu nad odpadlickou vládou, keď vytvoria obraz šelmy. Keď inšpirácia označuje (a robí to opakovane), že slávnosť zasvätenia zlatého obrazu za Nebukadnesara predstavuje nedeľný zákon, vyznačuje tým koniec sedemdesiatich symbolických rokov šelmy zeme. Danielove kapitoly jedna až tri predstavujú posolstvá troch anjelov zo Zjavenia, kapitoly štrnástej. Tretí anjel sa pri nedeľnom zákone stáva živou pravdou.
Prophetically, chapters one through three in the book of Daniel, represent the seventy symbolic years of the earth beast of Revelation thirteen. The dietary test represented in chapter one, and the symbolism of Jehoiakim, identify that chapter one, prophetically begins at the empowerment of the first angel, either on August 11, 1840, or on September 11, 2001, in the history of the third angel.
Prorocky kapitoly jedna až tri v knihe Daniel predstavujú sedemdesiat symbolických rokov zemskej šelmy zo zjavenia trinástej kapitoly. Skúška stravy predstavená v prvej kapitole a symbolika Jojakíma naznačujú, že prvá kapitola sa prorocky začína pri zmocnení prvého anjela buď 11. augusta 1840, alebo 11. septembra 2001, v dejinách tretieho anjela.
Babylon is the nation that ruled for seventy years, and those years, represents the history of the United States. Babylon’s seventy years did not conclude until well after Nebuchadnezzar’s dedication of the golden image, but prophetically the seventy symbolic years that Isaiah employs in chapter twenty-three, ends in chapter three of Daniel. When Nebuchadnezzar’s orchestra plays the music for the dedication ceremony, the mark of the beast is enforced, and at that time the whore of Tyre and of Babylon begins to sing her songs to the kings of the earth, while apostate Israel bows and dances.
Babylon je národ, ktorý vládol sedemdesiat rokov, a tieto roky predstavujú dejiny Spojených štátov. Sedemdesiat rokov Babylona sa neskončilo až dlho po Nabuchodonozorovom zasvätení zlatého obrazu, no prorocky sa sedemdesiat symbolických rokov, ktoré Izaiáš používa v dvadsiatej tretej kapitole, končí v tretej kapitole Daniela. Keď Nabuchodonozorov orchester zahrá hudbu na obrad zasvätenia, je vynucované znamenie šelmy, a v tom čase začína smilnica z Týru a z Babylona spievať svoje piesne kráľom zeme, zatiaľ čo odpadlícky Izrael sa klania a tancuje.
Nebuchadnezzar the king made an image of gold, whose height was threescore cubits, and the breadth thereof six cubits: he set it up in the plain of Dura, in the province of Babylon. Then Nebuchadnezzar the king sent to gather together the princes, the governors, and the captains, the judges, the treasurers, the counsellors, the sheriffs, and all the rulers of the provinces, to come to the dedication of the image which Nebuchadnezzar the king had set up. Then the princes, the governors, and captains, the judges, the treasurers, the counsellors, the sheriffs, and all the rulers of the provinces, were gathered together unto the dedication of the image that Nebuchadnezzar the king had set up; and they stood before the image that Nebuchadnezzar had set up. Then an herald cried aloud, To you it is commanded, O people, nations, and languages, That at what time ye hear the sound of the cornet, flute, harp, sackbut, psaltery, dulcimer, and all kinds of musick, ye fall down and worship the golden image that Nebuchadnezzar the king hath set up: And whoso falleth not down and worshippeth shall the same hour be cast into the midst of a burning fiery furnace. Therefore at that time, when all the people heard the sound of the cornet, flute, harp, sackbut, psaltery, and all kinds of musick, all the people, the nations, and the languages, fell down and worshipped the golden image that Nebuchadnezzar the king had set up. Daniel 3:1–7.
Kráľ Nabuchodonozor zhotovil zlatú sochu, vysokú šesťdesiat lakťov a širokú šesť lakťov; postavil ju na rovine Dúra v babylonskej provincii. Potom kráľ Nabuchodonozor rozkázal zhromaždiť satrapov, miestodržiteľov, vojvodcov, sudcov, pokladníkov, radcov, šerifov a všetkých správcov provincií, aby prišli na posvätenie sochy, ktorú kráľ Nabuchodonozor postavil. Vtedy sa satrapovia, miestodržitelia, vojvodcovia, sudcovia, pokladníci, radcovia, šerifovia a všetci správcovia provincií zhromaždili na posvätenie sochy, ktorú kráľ Nabuchodonozor postavil, a stáli pred sochou, ktorú Nabuchodonozor postavil. Nato hlasateľ mocným hlasom volal: Vám sa prikazuje, ľudia, národy a jazyky, aby ste v tom čase, keď počujete zvuk rohu, píšťaly, citary, sambuky, žaltera, gajd a všelijakého hudobného nástroja, padli a klaňali sa zlatej soche, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. A kto by nepadol a neklaňal sa, bude v tú istú hodinu uvrhnutý doprostred rozpálenej ohnivej pece. Preto v tom čase, keď všetok ľud počul zvuk rohu, píšťaly, citary, sambuky, žaltera a všelijakého hudobného nástroja, všetci ľudia, národy a jazyky padli a klaňali sa zlatej soche, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. Daniel 3:1–7.
At that “time,” or in that same “hour,” which is the Sunday law in the United States, anyone who refuses to worship the golden image will “be cast into the midst of a burning fiery furnace.” The only book in the Old Testament that contains the word translated as “hour,” is the book of Daniel. The word “hour” in chapter three, represents the arrival of the mark of the beast. The word “hour” also represents the message of the first angel in chapter four, for it there symbolizes the warning to Nebuchadnezzar of the coming “hour” of God’s judgment.
V tom „čase“ alebo v tej istej „hodine“, ktorou je nedeľný zákon v Spojených štátoch, bude každý, kto sa odmietne klaňať zlatej soche, „vrhnutý doprostred horiacej ohnivej pece“. Jedinou knihou v Starej zmluve, ktorá obsahuje slovo preložené ako „hodina“, je kniha Daniel. Slovo „hodina“ v tretej kapitole predstavuje príchod znamenia šelmy. Slovo „hodina“ zároveň predstavuje posolstvo prvého anjela vo štvrtej kapitole, lebo tam symbolizuje varovanie Nabuchodonozorovi pred prichádzajúcou „hodinou“ Božieho súdu.
Then Daniel, whose name was Belteshazzar, was astonied for one hour, and his thoughts troubled him. The king spake, and said, Belteshazzar, let not the dream, or the interpretation thereof, trouble thee. Belteshazzar answered and said, My lord, the dream be to them that hate thee, and the interpretation thereof to thine enemies. Daniel 4:19.
Vtedy Daniel, ktorého meno bolo Baltazár, žasol jednu hodinu a jeho myšlienky ho znepokojovali. Kráľ prehovoril a povedal: Baltazár, nech ťa sen ani jeho výklad neznepokojuje. Baltazár odpovedal a riekol: Môj pane, nech ten sen postihne tých, ktorí ťa nenávidia, a jeho výklad tvojich nepriateľov. Daniel 4:19.
Daniel presented the warning to Nebuchadnezzar of his coming hour of God’s judgment, that Nebuchadnezzar later rejected. The “hour” in chapter four, when used again in the chapter, then represents the “hour” that the judgment arrived. In Millerite history the first “hour” in chapter four, would represent the arrival of the first angel in 1798. That message was fulfilled when the investigative judgment began on October 22, 1844. The “hour” in chapter four, is first a symbol of a message of coming judgment and then it is employed as the symbol that the judgment has arrived. The first use of the word “hour” represents 1798, and the arrival of the first angel, and the second use represents October 22, 1844, and the arrival of the third angel.
Daniel predniesol Nebukadnesarovi varovanie pred prichádzajúcou hodinou Božieho súdu, ktoré Nebukadnesar neskôr odmietol. „Hodina“ v štvrtej kapitole, keď je v tejto kapitole použitá znova, potom predstavuje „hodinu“, keď súd prišiel. V dejinách milleritov by prvá „hodina“ v štvrtej kapitole predstavovala príchod prvého anjela v roku 1798. Toto posolstvo sa naplnilo, keď sa 22. októbra 1844 začal vyšetrujúci súd. „Hodina“ v štvrtej kapitole je najprv symbolom posolstva o prichádzajúcom súde a potom je použitá ako symbol toho, že súd prišiel. Prvé použitie slova „hodina“ predstavuje rok 1798 a príchod prvého anjela a druhé použitie predstavuje 22. október 1844 a príchod tretieho anjela.
The same hour was the thing fulfilled upon Nebuchadnezzar: and he was driven from men, and did eat grass as oxen, and his body was wet with the dew of heaven, till his hairs were grown like eagles’ feathers, and his nails like birds’ claws. Daniel 4:33.
V tú istú hodinu sa splnila táto vec na Nabuchodonozorovi: bol vyhnaný spomedzi ľudí, jedol trávu ako voly, jeho telo zmáčala nebeská rosa, až mu vlasy narástli ako perie orlov a nechty ako pazúry vtákov. Daniel 4,33.
The “hour” in chapter four is therefore a symbol of both 1798 and 1844, which are the ending points for the two curses of “seven times,” against the northern (beginning in 723 BC) and southern (beginning in 677 BC) kingdoms of Israel. Those two curses, representing twenty-five hundred and twenty years of scattering and slavery, represent the execution of God’s first and last indignation against His apostate people. They both started with God’s judgment, and their respective endings represent the warning message of God’s approaching investigative judgment, or the arrival of the investigative judgment. Both of the judgments represented by the ending of the two judgments of “seven times” are represented by the word “hour,” in Daniel chapter four.
„Hodina“ v štvrtej kapitole je teda symbolom rokov 1798 aj 1844, ktoré sú koncovými bodmi dvoch kliatob „sedemkrát“ nad severným (začínajúcim sa v roku 723 pred Kr.) a južným (začínajúcim sa v roku 677 pred Kr.) kráľovstvom Izraela. Tieto dve kliatby, predstavujúce dvetisícpäťsto dvadsať rokov rozptýlenia a otroctva, predstavujú vykonanie Božieho prvého i posledného rozhorčenia proti Jeho odpadlíckemu ľudu. Obe sa začali Božím súdom a ich príslušné zakončenia predstavujú varovné posolstvo o približujúcom sa Božom vyšetrujúcom súde alebo príchod vyšetrujúceho súdu. Oba súdy, ktoré sú predstavené ukončením týchto dvoch súdov „sedemkrát“, sú v štvrtej kapitole Daniela vyjadrené slovom „hodina“.
In Millerite history the “hour” represents the beginning of the movement at the time of the end in 1798, when the first angel arrived, and the second “hour” in chapter four represents the end of the movement, when the third angel arrived on October 22, 1844. The Millerite movement of the first angel is repeated in the movement of the third angel, so the two usages of “hour” in chapter four, also mark the time of the end in 1989, and also the soon-coming Sunday law. The Millerite movement of the first angel announced the opening of the investigative judgment, and the movement of the third angel announces the opening of God’s executive judgment, which is progressive, beginning at the Sunday law, and continuing and escalating until the Second Coming of Christ.
V milleritských dejinách „hodina“ predstavuje začiatok hnutia v čase konca v roku 1798, keď prišiel prvý anjel, a druhá „hodina“ vo štvrtej kapitole predstavuje koniec hnutia, keď prišiel tretí anjel 22. októbra 1844. Milleritské hnutie prvého anjela sa opakuje v hnutí tretieho anjela, preto aj dve použitia slova „hodina“ vo štvrtej kapitole označujú čas konca v roku 1989, ako aj čoskoro prichádzajúci nedeľný zákon. Milleritské hnutie prvého anjela ohlasovalo otvorenie vyšetrujúceho súdu a hnutie tretieho anjela ohlasuje otvorenie Božieho výkonného súdu, ktorý je postupný, začína sa pri nedeľnom zákone a pokračuje a stupňuje sa až do Druhého príchodu Krista.
We will continue our study of Daniel chapter three, and conclude our consideration of the word “hour” in the next article.
Budeme pokračovať v našom štúdiu tretej kapitoly knihy Daniel a v nasledujúcom článku uzavrieme naše uvažovanie o slove „hodina“.
Behold, I send you forth as sheep in the midst of wolves: be ye therefore wise as serpents, and harmless as doves. But beware of men: for they will deliver you up to the councils, and they will scourge you in their synagogues; And ye shall be brought before governors and kings for my sake, for a testimony against them and the Gentiles. But when they deliver you up, take no thought how or what ye shall speak: for it shall be given you in that same hour what ye shall speak. For it is not ye that speak, but the Spirit of your Father which speaketh in you. And the brother shall deliver up the brother to death, and the father the child: and the children shall rise up against their parents, and cause them to be put to death. And ye shall be hated of all men for my name’s sake: but he that endureth to the end shall be saved. But when they persecute you in this city, flee ye into another: for verily I say unto you, Ye shall not have gone over the cities of Israel, till the Son of man be come. The disciple is not above his master, nor the servant above his lord. It is enough for the disciple that he be as his master, and the servant as his lord. If they have called the master of the house Beelzebub, how much more shall they call them of his household? Fear them not therefore: for there is nothing covered, that shall not be revealed; and hid, that shall not be known. What I tell you in darkness, that speak ye in light: and what ye hear in the ear, that preach ye upon the housetops. And fear not them which kill the body, but are not able to kill the soul: but rather fear him which is able to destroy both soul and body in hell. Matthew 10:16–28.
Hľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov; buďte teda múdri ako hady a bezúhonní ako holubice. Ale majte sa na pozore pred ľuďmi, lebo vás budú vydávať súdom a vo svojich synagógach vás budú bičovať. A pre mňa vás privedú pred vladárov i kráľov, na svedectvo im i pohanom. Keď vás však vydajú, nestarajte sa o to, ako alebo čo budete hovoriť, lebo v tú hodinu vám bude dané, čo máte hovoriť. Veď nie ste to vy, ktorí hovoríte, ale Duch vášho Otca, ktorý hovorí vo vás. A brat vydá na smrť brata a otec dieťa; i deti povstanú proti rodičom a zavinia ich smrť. A budete nenávidení od všetkých pre moje meno; ale kto vytrvá až do konca, bude spasený. Keď vás budú prenasledovať v tomto meste, utečte do iného; lebo veru vám hovorím, neprejdete mestá Izraela, kým nepríde Syn človeka. Učeník nie je nad svojho majstra, ani sluha nad svojho pána. Učeníkovi stačí, aby bol ako jeho majster, a sluhovi, aby bol ako jeho pán. Ak hospodára nazvali Belzebubom, o čo skôr tak nazvú príslušníkov jeho domu? Nebojte sa ich teda; lebo niet nič prikrytého, čo by nebolo zjavené, ani skrytého, čo by nebolo poznané. Čo vám hovorím v tme, hovorte na svetle; a čo počujete do ucha, hlásajte zo striech. A nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu; ale skôr sa bojte toho, ktorý môže zahubiť i dušu i telo v pekle. Matúš 10:16–28.