Nebuchadnezzar’s second dream marks the “time of the end,” when two classes of worshippers are called to come and investigate the “increase of knowledge” that was unsealed in 1798. Daniel is then also identified as Belteshazzar, thus identifying him as God’s covenant people, for a change of name prophetically marks a covenant relation. Nebuchadnezzar acknowledged that Daniel had the presence of the Holy Spirit, and based upon his past experience with Daniel, he thought that “no secret” would trouble Daniel, but the secret of this dream did trouble Daniel.

Nabuchodonozorov druhý sen označuje „čas konca“, keď sú dve triedy uctievačov povolané prísť a skúmať „rozmnoženie poznania“, ktoré bolo odpečatené v roku 1798. Daniel je potom zároveň označený aj ako Baltazár, čím je stotožnený s Božím zmluvným ľudom, lebo zmena mena prorocky označuje zmluvný vzťah. Nabuchodonozor uznal, že Daniel mal prítomnosť Svätého Ducha, a na základe svojej predchádzajúcej skúsenosti s Danielom sa domnieval, že „nijaké tajomstvo“ nebude Daniela znepokojovať, ale tajomstvo tohto sna Daniela znepokojilo.

O Belteshazzar, master of the magicians, because I know that the spirit of the holy gods is in thee, and no secret troubleth thee, tell me the visions of my dream that I have seen, and the interpretation thereof. Thus were the visions of mine head in my bed; I saw, and behold, a tree in the midst of the earth, and the height thereof was great. The tree grew, and was strong, and the height thereof reached unto heaven, and the sight thereof to the end of all the earth: The leaves thereof were fair, and the fruit thereof much, and in it was meat for all: the beasts of the field had shadow under it, and the fowls of the heaven dwelt in the boughs thereof, and all flesh was fed of it. I saw in the visions of my head upon my bed, and, behold, a watcher and an holy one came down from heaven; He cried aloud, and said thus, Hew down the tree, and cut off his branches, shake off his leaves, and scatter his fruit: let the beasts get away from under it, and the fowls from his branches: Nevertheless leave the stump of his roots in the earth, even with a band of iron and brass, in the tender grass of the field; and let it be wet with the dew of heaven, and let his portion be with the beasts in the grass of the earth: Let his heart be changed from man’s, and let a beast’s heart be given unto him: and let seven times pass over him. This matter is by the decree of the watchers, and the demand by the word of the holy ones: to the intent that the living may know that the most High ruleth in the kingdom of men, and giveth it to whomsoever he will, and setteth up over it the basest of men. This dream I king Nebuchadnezzar have seen. Now thou, O Belteshazzar, declare the interpretation thereof, forasmuch as all the wise men of my kingdom are not able to make known unto me the interpretation: but thou art able; for the spirit of the holy gods is in thee. Then Daniel, whose name was Belteshazzar, was astonied for one hour, and his thoughts troubled him. The king spake, and said, Belteshazzar, let not the dream, or the interpretation thereof, trouble thee. Belteshazzar answered and said, My lord, the dream be to them that hate thee, and the interpretation thereof to thine enemies. Daniel 4:9–19.

Ó Beltešaccar, náčelník veštcov, pretože viem, že je v tebe duch svätých bohov a nijaké tajomstvo ťa neznepokojuje, povedz mi videnia môjho sna, ktorý som videl, i jeho výklad. Toto boli videnia mojej hlavy na mojom lôžku: Videl som, a hľa, strom uprostred zeme a jeho výška bola veľká. Strom rástol a zosilnel, a jeho výška siahala až do neba a bolo ho vidieť až na koniec celej zeme. Jeho lístie bolo krásne a jeho ovocia bolo mnoho, a bolo na ňom jedla pre všetkých; poľná zver mala pod ním tieň a nebeské vtáctvo bývalo na jeho vetvách, a živilo sa z neho každé telo. Videl som vo videniach svojej hlavy na svojom lôžku, a hľa, bdelý a svätý zostúpil z neba. Volal mocným hlasom a povedal takto: Zotnite strom a osekajte jeho vetvy, straste jeho lístie a rozsypte jeho ovocie; nech zver odíde spod neho a vtáctvo z jeho vetiev. Avšak peň jeho koreňov ponechajte v zemi, a to i s okovami zo železa a medi, v nežnej poľnej tráve; nech ho zmáča nebeská rosa a nech má svoj podiel so zverou v tráve zeme. Jeho srdce nech sa zmení z ľudského a nech sa mu dá srdce zvieracie; a nech prejde ponad neho sedem časov. Táto vec je podľa rozhodnutia bdelých a táto žiadosť podľa slova svätých, aby živí poznali, že Najvyšší vládne nad kráľovstvom ľudí a dáva ho, komu chce, a ustanovuje nad ním i najnižšieho z ľudí. Tento sen som videl ja, kráľ Nabuchodonozor. Teraz teda ty, ó Beltešaccar, oznám jeho výklad, pretože všetci múdri môjho kráľovstva mi nie sú schopní oznámiť výklad; ale ty si schopný, lebo je v tebe duch svätých bohov. Vtedy Daniel, ktorého meno bolo Beltešaccar, užasol na jednu hodinu a jeho myšlienky ho znepokojovali. Kráľ prehovoril a povedal: Beltešaccar, nech ťa sen ani jeho výklad neznepokojuje. Beltešaccar odpovedal a riekol: Môj pane, nech ten sen postihne tých, ktorí ťa nenávidia, a jeho výklad tvojich nepriateľov. Daniel 4:9–19.

Daniel is “troubled” with the dream and interpretation, for he can understand how Nebuchadnezzar might be offended by the interpretation, but once Nebuchadnezzar encourages him to speak, Daniel provides Nebuchadnezzar with a warning of judgment to come. The warning of judgment to come, is symbolic of the warning of the first angel that arrived at the time of the end, in 1798.

Daniela sen a jeho výklad „znepokojujú“, lebo dokáže pochopiť, ako by sa Nebukadnesar mohol uraziť nad týmto výkladom; no keď ho Nebukadnesar povzbudí, aby hovoril, Daniel predkladá Nebukadnesarovi varovanie pred prichádzajúcim súdom. Toto varovanie pred prichádzajúcim súdom je symbolom varovania prvého anjela, ktorý prišiel v čase konca, v roku 1798.

Then Daniel, whose name was Belteshazzar, was astonied for one hour, and his thoughts troubled him. The king spake, and said, Belteshazzar, let not the dream, or the interpretation thereof, trouble thee. Belteshazzar answered and said, My lord, the dream be to them that hate thee, and the interpretation thereof to thine enemies. Daniel 4:19.

Vtedy Daniel, ktorého meno bolo Baltazár, zostal na jednu hodinu ohromený a jeho myšlienky ho trápili. Kráľ prehovoril a riekol: Baltazár, nech ťa sen ani jeho výklad neznepokojuje. Baltazár odpovedal a riekol: Môj pane, nech ten sen postihne tých, ktorí ťa nenávidia, a jeho výklad tvojich nepriateľov. Daniel 4:19.

Daniel was “astonied for one hour.” The “hour” is one of five times that the word “hour,” occurs in the book of Daniel, and it is found nowhere else in the Old Testament. Here it represents the period of time that Daniel, representing the “wise” that understand the increase of knowledge, prepare to give the warning of the first angel, which announces the opening of the investigative judgment on October 22, 1844. Daniel’s interpretation of the dream includes, not only the announcement of a coming judgment, but also a call for Nebuchadnezzar to cease from sin, representing the everlasting gospel of the first angel. The “hour” would be prophetically located at the time of the end, in 1798, when the first angel arrived into history. The first angel arrived into history in 1798, at the conclusion of the “seven times” of God’s vengeance brought against the northern kingdom, beginning in 723 BC.

Daniel „zostal ohromený na jednu hodinu“. „Hodina“ je jedným z piatich výskytov slova „hodina“ v knihe Daniel a nikde inde v Starej zmluve sa nenachádza. Tu predstavuje časové obdobie, počas ktorého sa Daniel, predstavujúci „múdrych“, ktorí rozumejú vzrastu poznania, pripravuje odovzdať varovanie prvého anjela, ktoré oznamuje otvorenie vyšetrujúceho súdu 22. októbra 1844. Danielov výklad sna zahŕňa nielen oznámenie prichádzajúceho súdu, ale aj výzvu Nebúkadnecarovi, aby prestal hrešiť, čo predstavuje večné evanjelium prvého anjela. „Hodina“ by bola prorocky umiestnená do času konca, v roku 1798, keď prvý anjel vstúpil do dejín. Prvý anjel vstúpil do dejín v roku 1798, pri završení „siedmich časov“ Božej pomsty privedenej na severné kráľovstvo, ktorá sa začala v roku 723 pred Kr.

For these be the days of vengeance, that all things which are written may be fulfilled. But woe unto them that are with child, and to them that give suck, in those days! for there shall be great distress in the land, and wrath upon this people. And they shall fall by the edge of the sword, and shall be led away captive into all nations: and Jerusalem shall be trodden down of the Gentiles, until the times of the Gentiles be fulfilled. Luke 21:22–24.

Lebo to budú dni pomsty, aby sa naplnilo všetko, čo je napísané. Ale beda tehotným ženám a tým, ktoré budú v tých dňoch dojčiť! Lebo bude veľké súženie v krajine a hnev nad týmto ľudom. A padnú ostrím meča a budú odvedení do zajatia medzi všetky národy; a Jeruzalem bude pošliapavaný pohanmi, kým sa nenaplnia časy pohanov. Lukáš 21:22–24.

Nebuchadnezzar was to live with the heart of a beast for the period of God’s vengeance, that was brought upon the northern kingdom of Israel, for Nebuchadnezzar was the king of the north. Luke identifies that same period as “times” (“times of the Gentiles”), in the plural, when he marks the ending point of the trampling down of Jerusalem.

Nabuchodonozor mal žiť so srdcom zveri po dobu Božej pomsty, ktorá bola privedená na severné kráľovstvo Izraela, lebo Nabuchodonozor bol kráľom severu. Lukáš toto isté obdobie označuje v množnom čísle ako „časy“ („časy pohanov“), keď určuje koncový bod pošliapavania Jeruzalema.

And they shall fall by the edge of the sword, and shall be led away captive into all nations: and Jerusalem shall be trodden down of the Gentiles, until the times of the Gentiles be fulfilled. Luke 21:24.

A padnú ostrím meča a budú odvlečení do zajatia medzi všetky národy; a Jeruzalem budú pošliapavať pohania, kým sa nenaplnia časy pohanov. Lukáš 21:24.

In the book of Revelation, the times of the Gentiles trampling down the sanctuary and host was simply identified as twelve hundred and sixty years, for it was simply emphasizing the period of papal persecution.

V knihe Zjavenia bolo obdobie, počas ktorého pohania pošliapavali svätyňu a zástup, jednoducho označené ako tisícdvestošesťdesiat rokov, lebo sa tým jednoducho zdôrazňovalo obdobie pápežského prenasledovania.

But the court which is without the temple leave out, and measure it not; for it is given unto the Gentiles: and the holy city shall they tread under foot forty and two months. And I will give power unto my two witnesses, and they shall prophesy a thousand two hundred and threescore days, clothed in sackcloth. Revelation 11:2, 3.

Ale nádvorie, ktoré je mimo chrámu, vynechaj a nemeraj ho, lebo je dané pohanom; a sväté mesto budú šliapať nohami štyridsaťdva mesiacov. A dám moc svojim dvom svedkom, a budú prorokovať tisícdvestošesťdesiat dní, odiati vo vreci. Zjavenie 11:2, 3.

The warning message given by Daniel to Nebuchadnezzar, represents the warning of judgment to come. The arrival of that warning message is symbolically located in 1798, which is when the first angel arrived to warn of the approaching investigative judgment. The predicted judgment upon Nebuchadnezzar occurred in the second use of the word “hour” in chapter four.

Výstražné posolstvo, ktoré Daniel dal Nabuchodonozorovi, predstavuje varovanie pred súdom, ktorý má prísť. Príchod tohto výstražného posolstva je symbolicky umiestnený do roku 1798, keď prišiel prvý anjel, aby varoval pred približujúcim sa vyšetrujúcim súdom. Predpovedaný súd nad Nabuchodonozorom nastal pri druhom použití slova „hodina“ v štvrtej kapitole.

All this came upon the king Nebuchadnezzar. At the end of twelve months he walked in the palace of the kingdom of Babylon. The king spake, and said, Is not this great Babylon, that I have built for the house of the kingdom by the might of my power, and for the honour of my majesty? While the word was in the king’s mouth, there fell a voice from heaven, saying, O king Nebuchadnezzar, to thee it is spoken; The kingdom is departed from thee. And they shall drive thee from men, and thy dwelling shall be with the beasts of the field: they shall make thee to eat grass as oxen, and seven times shall pass over thee, until thou know that the most High ruleth in the kingdom of men, and giveth it to whomsoever he will. The same hour was the thing fulfilled upon Nebuchadnezzar: and he was driven from men, and did eat grass as oxen, and his body was wet with the dew of heaven, till his hairs were grown like eagles’ feathers, and his nails like birds’ claws. Daniel 4:28–33.

Toto všetko prišlo na kráľa Nebúkadnecara. Po dvanástich mesiacoch sa prechádzal v paláci babylonského kráľovstva. Kráľ prehovoril a povedal: Či nie je toto ten veľký Babylon, ktorý som svojou mocnou silou vystaval za sídlo kráľovstva a na slávu svojej velebnosti? Kým bolo to slovo ešte v ústach kráľa, zaznel hlas z neba, ktorý hovoril: Tebe sa hovorí, kráľ Nebúkadnecar: kráľovstvo od teba odišlo. A vyženú ťa spomedzi ľudí a tvoj príbytok bude s poľnou zverou; budú ťa kŕmiť trávou ako voly a prejde ponad tebou sedem časov, kým nepoznáš, že Najvyšší vládne nad kráľovstvom ľudí a dáva ho, komu chce. V tú istú hodinu sa to slovo splnilo na Nebúkadnecarovi: bol vyhnaný spomedzi ľudí, jedol trávu ako voly a jeho telo bolo zmáčané nebeskou rosou, až kým mu nenarástli vlasy ako orlie perie a nechty ako vtáčie pazúry. Daniel 4:28–33.

The judgment that had been predicted came in the very “hour” that Nebuchadnezzar lifted up his heart to pride. The investigative judgment that had been predicted, came when the “hour” of God’s investigative judgment commenced.

Súd, ktorý bol predpovedaný, prišiel v samotnej „hodine“, keď sa srdce Nebukadnesara povýšilo v pýche. Vyšetrujúci súd, ktorý bol predpovedaný, prišiel, keď sa začala „hodina“ Božieho vyšetrujúceho súdu.

The “hour” of God’s judgment on October 22, 1844, had produced two classes of worshippers, represented as the “wise” and the “wicked” in Daniel chapter twelve, and who were also represented as “wise” or “foolish” in the parable of the ten virgins, and who were also represented as those who were justified by faith in Habakkuk chapter two, who were contrasted with those that manifested the same character as had Nebuchadnezzar in the “hour” his judgment came.

„Hodina“ Božieho súdu 22. októbra 1844 vytvorila dve triedy uctievačov, predstavené v dvanástej kapitole Daniela ako „múdri“ a „bezbožní“, ktoré boli tiež predstavené ako „múdre“ alebo „bláznivé“ v podobenstve o desiatich pannách a ktoré boli tiež predstavené ako tí, čo sú ospravedlnení vierou v druhej kapitole Habakuka, v protiklade k tým, ktorí prejavili ten istý charakter, aký mal Nebukadnesar v „hodine“, keď prišiel jeho súd.

Behold, his soul which is lifted up is not upright in him: but the just shall live by his faith. Habakkuk 2:4.

Hľa, duša toho, kto sa povyšuje, nie je v ňom priama; ale spravodlivý bude žiť zo svojej viery. Habakuk 2:4.

The two classes in each of the three lines were manifested when the “hour” of his judgment arrived on October 22, 1844, which is what Nebuchadnezzar’s “hour” of judgment represents. 1798 was the conclusion of the “first” indignation of “seven times,” when the papacy ceased to prosper, for she was delivered a deadly wound.

Dve skupiny v každej z troch línií sa zjavili, keď 22. októbra 1844 prišla „hodina“ jeho súdu, ktorú predstavuje Nebukadnesarova „hodina“ súdu. Rok 1798 bol ukončením „prvého“ rozhorčenia „siedmich časov“, keď pápežstvo prestalo prosperovať, lebo mu bola zasadená smrteľná rana.

And the king shall do according to his will; and he shall exalt himself, and magnify himself above every god, and shall speak marvellous things against the God of gods, and shall prosper till the indignation be accomplished: for that that is determined shall be done. Daniel 11:36.

A kráľ bude konať podľa svojej vôle; povýši sa a zvelebí sa nad každého boha a bude hovoriť podivuhodné veci proti Bohu bohov; a bude sa mu dariť, dokiaľ sa nevykoná hnev, lebo čo je určené, sa stane. Daniel 11,36.

1844, was the end of the “last” indignation:

Rok 1844 bol koncom „posledného“ rozhorčenia:

And he said, Behold, I will make thee know what shall be in the last end of the indignation: for at the time appointed the end shall be. Daniel 8:19.

A povedal: Hľa, dám ti poznať, čo sa stane na konci hnevu; lebo v ustanovenom čase bude koniec. Daniel 8:19.

The first use of the word “hour,” in Daniel chapter four, represents 1798; which was the end of the “first” of God’s indignation of “seven times” against the northern kingdom of Israel; the arrival of the first angel’s message at the time of the end; and the end of Nebuchadnezzar’s “seven times” at the “end of the days.”

Prvé použitie slova „hodina“ v štvrtej kapitole Daniela predstavuje rok 1798; ktorý bol koncom „prvého“ Božieho rozhorčenia v trvaní „sedem časov“ proti severnému kráľovstvu Izraela; príchod posolstva prvého anjela v čase konca; a koniec Nabuchodonozorových „sedem časov“ na „konci dní“.

The second use of the word “hour,” in Daniel chapter four, represents 1844; which was the end of the “last” indignation of “seven times,” against the southern kingdom of Judah. It was also the arrival of the investigative judgment, and Nebuchadnezzar’s personal judgment.

Druhé použitie slova „hodina“ v štvrtej kapitole knihy Daniel predstavuje rok 1844; ktorý bol koncom „posledného“ rozhorčenia „siedmich časov“ proti južnému kráľovstvu Júdu. Bol to tiež príchod vyšetrujúceho súdu a Nebukadnesarovho osobného súdu.

Chapter one identifies the history of the three-step testing process, and marks the empowerment of the first angel’s message on August 11, 1840. Chapter four represents the arrival of the first angel’s message at the time of the end in 1798, and is to be laid over chapter one. Chapter four emphasizes the message of the first angel and its warning of approaching judgment, and marks October 22, 1844, and the arrival of the third angel’s message.

Prvá kapitola určuje dejiny trojstupňového procesu skúšky a vyznačuje zmocnenie posolstva prvého anjela 11. augusta 1840. Štvrtá kapitola znázorňuje príchod posolstva prvého anjela v čase konca v roku 1798 a má byť položená na prvú kapitolu. Štvrtá kapitola zdôrazňuje posolstvo prvého anjela a jeho varovanie pred blížiacim sa súdom a vyznačuje 22. október 1844 a príchod posolstva tretieho anjela.

Together they represent the beginning of not only Adventism, but also of the United States. Chapters one through three also address the history at the end of Adventism, and the end of the United States. Chapter five, and the testimony of Belshazzar also aligns with those first three chapters.

Spoločne predstavujú začiatok nielen adventizmu, ale aj Spojených štátov. Prvé tri kapitoly sa zaoberajú aj dejinami na konci adventizmu a koncom Spojených štátov. Piata kapitola a aj svedectvo Belšaccara sú takisto v súlade s týmito prvými tromi kapitolami.

Chapter one, aligned with chapter four, represent the movement of the first angel, and the history when the book of Daniel was unsealed at the time of the end in 1798. The message that was then unsealed is symbolized with the vision of the Ulai River, that represents the increase of knowledge contained within chapters seven, eight and nine of Daniel.

Prvá kapitola v súlade so štvrtou kapitolou predstavuje hnutie prvého anjela a dejiny obdobia, keď bola kniha Daniel v čase konca, roku 1798, odpečatená. Posolstvo, ktoré bolo vtedy odpečatené, je symbolizované videním pri rieke Ulai, ktoré predstavuje rozmnoženie poznania obsiahnutého v siedmej, ôsmej a deviatej kapitole Daniela.

In the third year of the reign of king Belshazzar a vision appeared unto me, even unto me Daniel, after that which appeared unto me at the first. And I saw in a vision; and it came to pass, when I saw, that I was at Shushan in the palace, which is in the province of Elam; and I saw in a vision, and I was by the river of Ulai. Daniel 8:1, 2.

V treťom roku kraľovania kráľa Belšaccara sa ukázalo mne, Danielovi, videnie, po tom, ktoré sa mi ukázalo na začiatku. A videl som vo videní; a stalo sa, keď som videl, že som bol v Šúšane, v pevnosti, ktorá je v krajine Élám; a videl som vo videní, že som bol pri rieke Ulaj. Daniel 8:1, 2.

Chapters one through three, aligned with chapter five; represent the movement of the third angel, and the history when the book of Daniel was unsealed in 1989. The message that was unsealed then is symbolized with the vision of the Hiddekel River, that represents the increase of knowledge contained within chapters ten, eleven and twelve.

Prvá až tretia kapitola, zosúladené s piatou kapitolou, predstavujú pohyb tretieho anjela a dejiny obdobia, keď bola kniha Daniel v roku 1989 odpečatená. Posolstvo, ktoré bolo vtedy odpečatené, je symbolizované videním rieky Hiddekel, ktoré predstavuje vzrast poznania obsiahnutého v desiatej, jedenástej a dvanástej kapitole.

And in the four and twentieth day of the first month, as I was by the side of the great river, which is Hiddekel. Daniel 10:4.

A dvadsiateho štvrtého dňa prvého mesiaca, keď som bol pri brehu veľkej rieky, totiž Hidekelu. Daniel 10:4.

We will continue our consideration of the line of Nebuchadnezzar and Belshazzar in the next article.

V ďalšom článku budeme pokračovať v úvahe o línii Nebukadnesara a Bélšaccara.

“There is need of a much closer study of the Word of God. Especially should Daniel and the Revelation have attention as never before in the history of our work. We may have less to say in some lines, in regard to the Roman power and the papacy, but we should call attention to what the prophets and the apostles have written under the inspiration of the Spirit of God. The Holy Spirit has so shaped matters, both in the giving of the prophecy, and in the events portrayed, as to teach that the human agent is to be kept out of sight, hid in Christ, and the Lord God of heaven and His law are to be exalted.

„Je potrebné omnoho dôkladnejšie študovať Božie slovo. Osobitne si Daniel a Zjavenie zasluhujú pozornosť ako nikdy predtým v dejinách nášho diela. V niektorých smeroch môžeme mať menej čo povedať o rímskej moci a pápežstve, ale mali by sme upriamiť pozornosť na to, čo proroci a apoštoli napísali pod vnuknutím Ducha Božieho. Duch Svätý tak usporiadal veci, ako pri daní proroctva, tak aj v zobrazených udalostiach, aby učil, že ľudský činiteľ má zostať mimo dohľadu, ukrytý v Kristovi, a že Pán Boh nebies a Jeho zákon majú byť vyvýšení.“

“Read the book of Daniel. Call up, point by point, the history of the kingdoms there represented. Behold statesmen, councils, powerful armies, and see how God wrought to abase the pride of men, and lay human glory in the dust. God alone is represented as great. In the vision of the prophet He is seen casting down one mighty ruler and setting up another. He is revealed as the monarch of the universe, about to set up His everlasting kingdom—the Ancient of days, the living God, the Source of all wisdom, the Ruler of the present, the Revealer of the future. Read and understand how poor, how frail, how short-lived, how erring, how guilty, is man in lifting up his soul unto vanity.

„Čítajte knihu Daniel. Vybavte si, bod po bode, dejiny kráľovstiev, ktoré sú tam znázornené. Hľaďte na štátnikov, rady, mocné vojská a vidzte, ako Boh pôsobil, aby pokoril pýchu ľudí a zvrhol ľudskú slávu do prachu. Jedine Boh je predstavený ako veľký. V prorokovom videní je videný, ako zhadzuje jedného mocného panovníka a ustanovuje druhého. Je zjavený ako Vládca vesmíru, ktorý sa chystá ustanoviť svoje večné kráľovstvo — Starodávny dní, živý Boh, Prameň všetkej múdrosti, Vládca prítomnosti, Zjavovateľ budúcnosti. Čítajte a pochopte, aký biedny, aký krehký, aký krátkoveký, aký blúdiaci, aký vinný je človek, keď pozdvihuje svoju dušu k márnosti.“

“The Holy Spirit through Isaiah points us to God, the living God, as the chief object of attention—to God as revealed in Christ. ‘Unto us a child is born, unto us a son is given: and the government shall be upon His shoulder: and His name shall be called Wonderful, Counsellor, The mighty God, The everlasting Father, The Prince of Peace’ [Isaiah 9:6].

„Duch Svätý nás prostredníctvom Izaiáša upriamuje na Boha, živého Boha, ako na hlavný predmet pozornosti — na Boha, ako je zjavený v Kristovi. ‚Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný; a vláda bude na jeho pleci; a jeho meno bude: Predivný Radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja‘ [Izaiáš 9:6].“

“The light that Daniel received direct from God was given especially for these last days. The visions he saw by the banks of the Ulai and the Hiddekel, the great rivers of Shinar, are now in process of fulfillment, and all the events foretold will soon have come to pass.

„Svetlo, ktoré Daniel prijal priamo od Boha, bolo dané zvlášť pre tieto posledné dni. Videnia, ktoré videl na brehoch Ulaja a Hiddekelu, veľkých riek Šineára, sa teraz napĺňajú a všetky predpovedané udalosti čoskoro dôjdu svojho splnenia.

“Consider the circumstances of the Jewish nation when the prophecies of Daniel were given. The Israelites were in captivity, their temple had been destroyed, their temple service suspended. Their religion had centered in the ceremonies of the sacrificial system. They had made the outward forms all-important, while they had lost the spirit of true worship. Their services were corrupted with the traditions and practices of heathenism, and in the performance of the sacrificial rites they did not look beyond the shadow to the substance. They did not discern Christ, the true offering for the sins of men. The Lord wrought to bring the people into captivity, and to suspend the services in the temple, in order that the outward ceremonies might not become the sum total of their religion. Their principles and practices must be purged from heathenism. The ritual service ceased in order that heart service might be revived. The outward glory was removed that the spiritual might be revealed.” Manuscript Releases, volume 16, 333, 334.

„Uvažujte o okolnostiach židovského národa v čase, keď boli dané Danielove proroctvá. Izraeliti boli v zajatí, ich chrám bol zničený a chrámová služba prerušená. Ich náboženstvo sa sústreďovalo na obrady obetného systému. Vonkajším formám prisúdili rozhodujúci význam, zatiaľ čo stratili ducha pravého uctievania. Ich bohoslužby boli skazené tradíciami a praktikami pohanstva a pri vykonávaní obetných obradov nevideli za tieň k podstate. Nerozoznali Krista, pravú obeť za hriechy ľudí. Pán pôsobil tak, aby bol ľud odvedený do zajatia a aby bola chrámová služba prerušená, aby sa vonkajšie obrady nestali úplným súhrnom ich náboženstva. Ich zásady a zvyklosti museli byť očistené od pohanstva. Obradná služba prestala, aby mohla byť oživená služba srdca. Vonkajšia sláva bola odňatá, aby sa mohlo zjaviť duchovné.“ Manuscript Releases, zväzok 16, 333, 334.