The writing on the wall, and Daniel’s interpretation to Belshazzar, represents the final pronouncement against both the apostate Republican horn and the apostate Protestant horn of the United States. The beginning history of both the founding fathers of the United States and the pioneers of Adventism are clearly recorded, yet the lessons and warnings contained therein have been set aside over “four generations”. Belshazzar perfectly represents this truth.
Nápis na stene a Danielov výklad Belšaccarovi predstavujú konečný výrok proti odpadlíckemu republikánskemu rohu aj odpadlíckemu protestantskému rohu Spojených štátov. Počiatočné dejiny tak zakladateľov Spojených štátov, ako aj priekopníkov adventizmu sú jasne zaznamenané, no poučenia a varovania, ktoré sú v nich obsiahnuté, boli počas „štyroch generácií“ odložené bokom. Belšaccar dokonale predstavuje túto pravdu.
It is not necessary to define a precise period of time to decide what a generation amounts to, for God’s Word never fails, and it speaks directly that it is in the fourth generation when God closes up the books on nations who have rebelled against His revealed will.
Nie je potrebné určovať presné časové obdobie, aby sa dalo rozhodnúť, čo predstavuje jedno pokolenie, lebo Božie slovo nikdy nezlyháva a výslovne hovorí, že vo štvrtom pokolení Boh uzatvára účty s národmi, ktoré sa vzbúrili proti Jeho zjavenej vôli.
And God spake all these words, saying, I am the Lord thy God, which have brought thee out of the land of Egypt, out of the house of bondage. Thou shalt have no other gods before me. Thou shalt not make unto thee any graven image, or any likeness of anything that is in heaven above, or that is in the earth beneath, or that is in the water under the earth: Thou shalt not bow down thyself to them, nor serve them: for I the Lord thy God am a jealous God, visiting the iniquity of the fathers upon the children unto the third and fourth generation of them that hate me; And showing mercy unto thousands of them that love me, and keep my commandments. Exodus 20:1.
A Boh hovoril všetky tieto slová a riekol: Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov predo mnou. Neurobíš si rytinu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, ani toho, čo je dolu na zemi, ani toho, čo je vo vodách pod zemou. Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja, Hospodin, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý navštevujem neprávosť otcov na synoch do tretieho a štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia; a preukazujem milosrdenstvo tisícom tých, ktorí ma milujú a zachovávajú moje prikázania. Exodus 20:1.
In the final generation, and therefore the prophetic “fourth generation” of ancient Israel, both John the Baptist and Christ identified that generation, as a generation of vipers.
V poslednej generácii, a teda v prorockej „štvrtej generácii“ starovekého Izraela, Ján Krstiteľ aj Kristus označili túto generáciu za pokolenie vreteníc.
O generation of vipers, how can ye, being evil, speak good things? for out of the abundance of the heart the mouth speaketh. A good man out of the good treasure of the heart bringeth forth good things: and an evil man out of the evil treasure bringeth forth evil things. But I say unto you, That every idle word that men shall speak, they shall give account thereof in the day of judgment. For by thy words thou shalt be justified, and by thy words thou shalt be condemned. Matthew 12:34–37.
Plemeno vreteníc, ako môžete hovoriť dobré veci, keď ste zlí? Lebo z hojnosti srdca hovoria ústa. Dobrý človek z dobrého pokladu srdca vynáša dobré veci, a zlý človek zo zlého pokladu vynáša zlé veci. Ale hovorím vám, že z každého planého slova, ktoré ľudia povedia, vydajú počet v deň súdu. Lebo podľa svojich slov budeš ospravedlnený a podľa svojich slov budeš odsúdený. Matúš 12,34–37.
In the final generation of the earth beast, it speaks as a dragon (a viper). From 1863, through until the Sunday law, the Republican horn has turned away from the Constitution of the United States. The blessings that God bestowed upon the nation turned the hearts of the citizens and leaders away from their responsibility to protect the principles that produced the wealth and affluence they had come to enjoy, and they forgot the motivation that directed the founding fathers in producing the sacred document that produced the wealth and affluence that they thereafter allowed to seduce them. They not only forgot the purpose of the sacred document, but they also forgot their responsibility to preserve the principles contained within the document.
V poslednej generácii zemnej šelmy hovorí ako drak (vretenica). Od roku 1863 až po nedeľný zákon sa republikánsky roh odvracal od Ústavy Spojených štátov. Požehnania, ktoré Boh udelil národu, odvrátili srdcia občanov i vodcov od ich zodpovednosti chrániť zásady, ktoré priniesli bohatstvo a blahobyt, z ktorých sa naučili tešiť, a zabudli na pohnútku, ktorá viedla otcov zakladateľov pri vytváraní posvätnej listiny, ktorá priniesla bohatstvo a blahobyt, čo ich následne zviedli. Nielenže zabudli na účel tejto posvätnej listiny, ale zabudli aj na svoju zodpovednosť zachovávať zásady obsiahnuté v tomto dokumente.
From 1863, through until the Sunday law, the true Protestant horn (Adventism), has turned away from its foundational truths established by God through the ministry of William Miller. The blessings that God bestowed upon Adventism, turned the hearts of the citizens and leaders away from their responsibility to protect the principles that produced the spiritual wealth they had come to enjoy, and they forgot the purpose of the pioneers in producing the message represented upon the two sacred charts, that was designed to establish the prophetic wealth they were to guard and proclaim.
Od roku 1863 až po nedeľný zákon sa pravý protestantský roh (adventizmus) odvrátil od svojich základných právd, ktoré Boh ustanovil prostredníctvom služby Williama Millera. Požehnania, ktoré Boh udelil adventizmu, odvrátili srdcia občanov i vodcov od ich zodpovednosti chrániť zásady, ktoré vytvorili duchovné bohatstvo, z ktorého sa tešili; a zabudli na zámer priekopníkov pri vytvorení posolstva znázorneného na dvoch posvätných mapách, ktoré bolo určené na ustanovenie prorockého bohatstva, ktoré mali strážiť a ohlasovať.
When the Lord entered into covenant with ancient Israel at Mount Sinai, He provided two sacred tables containing His ten laws, that were to be the symbol of His covenant relationship with His people. When He instituted the annual festivals, He directed that at Pentecost there was to be an offering of two loaves, that were to be lifted up. The wave offering of the two loaves was the only offering in the sanctuary service that was to have leaven (a symbol of human sin, malice, wickedness and hypocrisy), included in its preparation.
Keď Pán uzavrel zmluvu so starovekým Izraelom na vrchu Sinaj, dal dve posvätné dosky obsahujúce svojich desať zákonov, ktoré mali byť symbolom jeho zmluvného vzťahu s jeho ľudom. Keď ustanovil každoročné sviatky, nariadil, aby sa na Letnice prinášala obeť dvoch chlebov, ktoré mali byť pozdvihované. Obeť pozdvihovania z dvoch chlebov bola jedinou obeťou v službe svätyne, pri ktorej mal byť do jej prípravy zahrnutý kvas (symbol ľudského hriechu, zloby, bezbožnosti a pokrytectva).
Your glorying is not good. Know ye not that a little leaven leaveneth the whole lump? Purge out therefore the old leaven, that ye may be a new lump, as ye are unleavened. For even Christ our passover is sacrificed for us: Therefore let us keep the feast, not with old leaven, neither with the leaven of malice and wickedness; but with the unleavened bread of sincerity and truth. 1 Corinthians 5:6–8.
Vaše chvastanie nie je dobré. Či neviete, že trocha kvasu prekvasí celé cesto? Vyčistite teda starý kvas, aby ste boli novým cestom, ako ste nekvasení. Lebo aj náš veľkonočný Baránok, Kristus, bol obetovaný za nás. Preto slávme sviatok nie so starým kvasom, ani s kvasom zloby a nešľachetnosti, ale s nekvaseným chlebom úprimnosti a pravdy. 1 Korinťanom 5:6–8.
In the mean time, when there were gathered together an innumerable multitude of people, insomuch that they trode one upon another, he began to say unto his disciples first of all, Beware ye of the leaven of the Pharisees, which is hypocrisy. Luke 12:1.
Medzitým, keď sa zhromaždil nesčíselný zástup ľudu, takže šliapali jeden po druhom, začal predovšetkým hovoriť svojim učeníkom: Chráňte sa kvasu farizejov, ktorým je pokrytectvo. Lukáš 12,1.
The two wave loaves that were lifted up as a wave offering, were the symbol of the ensign of the one hundred and forty-four thousand, who, though sinners, had, through the power of God, purged out their leaven of malice, wickedness and hypocrisy. The leaven that was in the loaves represented men (sinners), who had overcome sin through the purification process represented as being “baked” by the furnace fire of the messenger of the covenant in Malachi chapter three. The loaves also represented the “bread of heaven”, for when offered, they were to be lifted up to heaven as a wave offering.
Dva mávané chleby, ktoré boli pozdvihované ako obeť mávania, boli symbolom zástavy stodridsiatichštyritisíc, ktorí, hoci boli hriešnikmi, mocou Božou vyčistili svoj kvas zloby, neprávosti a pokrytectva. Kvas, ktorý bol v chleboch, predstavoval ľudí (hriešnikov), ktorí premohli hriech prostredníctvom procesu očisťovania, znázorneného tým, že boli „upečení“ ohňom pece posla zmluvy v tretej kapitole Malachiáša. Chleby tiež predstavovali „chlieb z neba“, lebo keď boli obetované, mali byť pozdvihované k nebu ako obeť mávania.
At Pentecost, when the fulfillment of the typification of the two loaves that had been offered through the years at the Pentecostal festival arrived, Christ’s disciples began the work of calling another group (the second loaf) out from the Gentile world. There would then be two loaves that were both purified from sin (leaven).
Na Letnice, keď nastalo naplnenie predobrazu dvoch chlebov, ktoré sa po celé roky obetovali na letničnom sviatku, Kristovi učeníci začali dielo povolávania inej skupiny (druhého chleba) spomedzi pohanského sveta. Potom mali byť dva chleby, ktoré boli oba očistené od hriechu (kvasu).
The two tables of the Ten Commandments became the symbol of the covenant relationship of ancient Israel, and the two wave loaves represent the covenant relationship with the early Christian church. In the beginning of the history of the earth beast, the two sacred tables of Habakkuk were given as the symbol of the covenant relationship of modern Israel, the true Protestant horn, just as the sacred Constitution was given to the Republican horn. The Lord is now calling the one hundred and forty-four thousand to stand up as a mighty army, and when they do, they will be lifted up as a wave offering (ensign) as they are thrown into the furnace heated seven times hotter.
Dve dosky Desatora sa stali symbolom zmluvného vzťahu starovekého Izraela a dva kývavé chleby predstavujú zmluvný vzťah s ranou kresťanskou cirkvou. Na počiatku dejín zemského zvieraťa boli dve sväté Habakukove dosky dané ako symbol zmluvného vzťahu moderného Izraela, pravého protestantského rohu, práve tak, ako bola svätá Ústava daná republikánskemu rohu. Pán teraz volá stoštyridsaťštyri tisíc, aby povstali ako mocné vojsko, a keď tak učinia, budú pozdvihnutí ako obeť pozdvihovania (zástava), keď budú vrhnutí do pece rozžeravenej sedemkrát viac.
That ensign represents the law of the Ten Commandments, it also represents those who walk in the furnace fire with the living Bread of Heaven beside them, and also those who uphold the foundational teachings symbolized on Habakkuk’s two sacred tables. Those emblems are all represented in the two witnesses of Revelation chapter eleven.
Tá zástava predstavuje zákon Desiatich prikázaní; predstavuje aj tých, ktorí kráčajú v ohnivej peci so živým Chlebom z neba po svojom boku, a tiež tých, ktorí zachovávajú základné učenia symbolizované na dvoch svätých tabuliach Habakuka. Všetky tieto znaky sú zastúpené v dvoch svedkoch v jedenástej kapitole Zjavenia.
Belshazzar’s judgment represents the testimony against both horns of the earth beast. In the time of that judgment, there was one woman (a church), that understood that the only man in the kingdom that could recognize and interpret the handwriting was Daniel.
Belšaccarov súd predstavuje svedectvo proti obom rohom šelmy zeme. V čase toho súdu bola jedna žena (cirkev), ktorá rozumela, že jediným mužom v kráľovstve, ktorý mohol rozpoznať a vyložiť nápis, bol Daniel.
And I have heard of thee, that thou canst make interpretations, and dissolve doubts: now if thou canst read the writing, and make known to me the interpretation thereof, thou shalt be clothed with scarlet, and have a chain of gold about thy neck, and shalt be the third ruler in the kingdom. Then Daniel answered and said before the king, Let thy gifts be to thyself, and give thy rewards to another; yet I will read the writing unto the king, and make known to him the interpretation.
A počul som o tebe, že vieš podávať výklady a rozriešiť pochybnosti; teraz teda, ak budeš môcť prečítať tento nápis a oznámiť mi jeho výklad, budeš odetý do šarlátu, budeš mať na svojom krku zlatú reťaz a budeš tretím vládcom v kráľovstve. Vtedy Daniel odpovedal a riekol pred kráľom: Nech sú tvoje dary tebe samému a svoje odmeny daj inému; ja však prečítam kráľovi nápis a oznámim mu jeho výklad.
O thou king, the most high God gave Nebuchadnezzar thy father a kingdom, and majesty, and glory, and honour: And for the majesty that he gave him, all people, nations, and languages, trembled and feared before him: whom he would he slew; and whom he would he kept alive; and whom he would he set up; and whom he would he put down. But when his heart was lifted up, and his mind hardened in pride, he was deposed from his kingly throne, and they took his glory from him: And he was driven from the sons of men; and his heart was made like the beasts, and his dwelling was with the wild asses: they fed him with grass like oxen, and his body was wet with the dew of heaven; till he knew that the most high God ruled in the kingdom of men, and that he appointeth over it whomsoever he will.
Ó kráľ, Najvyšší Boh dal Nabuchodonozorovi, tvojmu otcovi, kráľovstvo, velebnosť, slávu a česť. A pre velebnosť, ktorú mu dal, všetky národy, kmene a jazyky sa pred ním triasli a báli: koho chcel, toho usmrcoval; koho chcel, toho ponechával nažive; koho chcel, toho povyšoval; a koho chcel, toho ponižoval. Keď sa však jeho srdce povýšilo a jeho duch zatvrdol v pýche, bol zosadený zo svojho kráľovského trónu a odňali mu jeho slávu. A bol vyhnaný spomedzi synov ľudí; a jeho srdce sa stalo podobným zvieratám a jeho príbytok bol s divými oslami: kŕmili ho trávou ako voly a jeho telo bolo zmáčané nebeskou rosou; až kým nepoznal, že Najvyšší Boh vládne nad kráľovstvom ľudí a ustanovuje nad ním, koho chce.
And thou his son, O Belshazzar, hast not humbled thine heart, though thou knewest all this; But hast lifted up thyself against the Lord of heaven; and they have brought the vessels of his house before thee, and thou, and thy lords, thy wives, and thy concubines, have drunk wine in them; and thou hast praised the gods of silver, and gold, of brass, iron, wood, and stone, which see not, nor hear, nor know: and the God in whose hand thy breath is, and whose are all thy ways, hast thou not glorified: Then was the part of the hand sent from him; and this writing was written. And this is the writing that was written, MENE, MENE, TEKEL, UPHARSIN. This is the interpretation of the thing: MENE; God hath numbered thy kingdom, and finished it. TEKEL; Thou art weighed in the balances, and art found wanting. PERES; Thy kingdom is divided, and given to the Medes and Persians.
A ty, jeho syn, ó Balsazár, si neponížil svoje srdce, hoci si toto všetko vedel; ale si sa povýšil proti Pánovi nebies, a nádoby jeho domu priniesli pred teba, a ty i tvoji veľmoži, tvoje ženy i tvoje vedľajšie ženy ste z nich pili víno; a chválil si bohov zo striebra a zlata, medi, železa, dreva a kameňa, ktorí nevidia ani nepočujú ani nevedia; ale Boha, v ktorého ruke je tvoj dych a ktorému patria všetky tvoje cesty, si neoslávil. Vtedy bola od neho poslaná časť ruky a bolo napísané toto písmo. A toto je písmo, ktoré bolo napísané: MENE, MENE, TEKEL, UPHARSIN. Toto je výklad tej veci: MENE; Boh spočítal tvoje kráľovstvo a urobil mu koniec. TEKEL; bol si odvážený na váhach a bol si uznaný za nedostatočného. PERES; tvoje kráľovstvo je rozdelené a dané Médom a Peržanom.
Then commanded Belshazzar, and they clothed Daniel with scarlet, and put a chain of gold about his neck, and made a proclamation concerning him, that he should be the third ruler in the kingdom. In that night was Belshazzar the king of the Chaldeans slain. And Darius the Median took the kingdom, being about threescore and two years old. Daniel 5:16–31.
Vtedy Bélsacár rozkázal, a obliekli Daniela do šarlátu, zavesili mu na hrdlo zlatú reťaz a vyhlásili o ňom, že má byť tretím vládcom v kráľovstve. Tej istej noci bol Bélsacár, kráľ Chaldejcov, zabitý. A Méd Dárius prevzal kráľovstvo vo veku asi šesťdesiatdva rokov. Daniel 5:16–31.
At the Sunday law in the United States the cup of iniquity and the cup of probationary time will be full, for the nation and for the apostate Republican horn and the apostate Protestant horn, for God will have “numbered” (the sixth) “kingdom, and finished it.” Both horns, and the nation will have been “weighed in the balances” (of the judgment taking place in the sanctuary) “and found wanting”. The United States will then be “divided,” as civil war and despotism ensues, and then be given to the seventh and eighth kingdoms of Bible prophecy.
Pri nedeľnom zákone v Spojených štátoch bude kalich neprávosti i kalich času skúšky naplnený pre národ, pre odpadlícky republikánsky roh i pre odpadlícky protestantský roh, lebo Boh „spočítal“ (šieste) „kráľovstvo a ukončil ho“. Oba rohy i národ budú „odvážené na váhach“ (súdu prebiehajúceho vo svätyni) „a uznané za nedostatočné“. Spojené štáty potom budú „rozdelené“, keď nastane občianska vojna a despotizmus, a potom budú odovzdané siedmemu a ôsmemu kráľovstvu biblického proroctva.
“Of the Amorites the Lord said: ‘In the fourth generation they shall come hither again: for the iniquity of the Amorites is not yet full.’ Although this nation was conspicuous because of its idolatry and corruption, it had not yet filled up the cup of its iniquity, and God would not give command for its utter destruction. The people were to see the divine power manifested in a marked manner, that they might be left without excuse. The compassionate Creator was willing to bear with their iniquity until the fourth generation. Then, if no change was seen for the better, His judgments were to fall upon them.
„O Amorejcoch Pán povedal: ‚A vo štvrtom pokolení sa sem zasa vrátia, lebo neprávosť Amorejcov ešte nie je dovŕšená.‘ Hoci tento národ vynikal svojím modlárstvom a skazenosťou, ešte nenaplnil čašu svojej neprávosti a Boh nedal príkaz na jeho úplné zničenie. Ľud mal vidieť božskú moc zjavenú zreteľným spôsobom, aby zostal bez výhovorky. Súcitný Stvoriteľ bol ochotný znášať ich neprávosť až do štvrtého pokolenia. Potom, ak by sa neukázala nijaká zmena k lepšiemu, mali na nich dopadnúť Jeho súdy.“
“With unerring accuracy the Infinite One still keeps an account with all nations. While His mercy is tendered with calls to repentance, this account will remain open; but when the figures reach a certain amount which God has fixed, the ministry of His wrath commences. The account is closed. Divine patience ceases. There is no more pleading of mercy in their behalf.
„Nekonečný stále vedie účet so všetkými národmi s neomylnou presnosťou. Kým sa Jeho milosrdenstvo ponúka vo výzvach k pokániu, tento účet zostáva otvorený; ale keď čísla dosiahnu určitú mieru, ktorú Boh určil, začína služba Jeho hnevu. Účet sa uzatvára. Božská zhovievavosť sa končí. Už niet ďalšieho dovolávania sa milosrdenstva v ich prospech.
“The prophet, looking down the ages, had this time presented before his vision. The nations of this age have been the recipients of unprecedented mercies. The choicest of heaven’s blessings have been given them, but increased pride, covetousness, idolatry, contempt of God, and base ingratitude are written against them. They are fast closing up their account with God.
„Prorok, hľadiac naprieč vekmi, mal tento čas predstavený pred svojím zrakom. Národy tohto veku boli príjemcami bezprecedentných milostí. Boli im dané tie najvybranejšie nebeské požehnania, no proti nim sú zapísané vzrastajúca pýcha, lakomstvo, modlárstvo, pohŕdanie Bohom a nízka nevďačnosť. Rýchlo uzatvárajú svoj účet s Bohom.
“But that which causes me to tremble is the fact that those who have had the greatest light and privileges have become contaminated by the prevailing iniquity. Influenced by the unrighteous around them, many, even of those who profess the truth, have grown cold and are borne down by the strong current of evil. The universal scorn thrown upon true piety and holiness leads those who do not connect closely with God to lose their reverence for His law. If they were following the light and obeying the truth from the heart, this holy law would seem even more precious to them when thus despised and set aside. As the disrespect for God’s law becomes more manifest, the line of demarcation between its observers and the world becomes more distinct. Love for the divine precepts increases with one class according as contempt for them increases with another class.
„To, čo ma však napĺňa chvením, je skutočnosť, že tí, ktorí mali najväčšie svetlo a výsady, sa poškvrnili prevládajúcou neprávosťou. Pod vplyvom bezbožných okolo seba mnohí, dokonca aj z tých, ktorí vyznávajú pravdu, ochladli a sú strhávaní silným prúdom zla. Všeobecné pohŕdanie, ktorému je vystavená pravá zbožnosť a svätosť, vedie tých, ktorí sa úzko nespájajú s Bohom, k tomu, že strácajú úctu k Jeho zákonu. Keby nasledovali svetlo a poslúchali pravdu zo srdca, tento svätý zákon by sa im javil o to vzácnejší, keď je takto znevažovaný a odkladaný bokom. Čím zjavnejšou sa stáva neúcta voči Božiemu zákonu, tým zreteľnejšou sa stáva deliaca čiara medzi tými, ktorí ho zachovávajú, a svetom. Láska k božským prikázaniam v jednej skupine rastie úmerne tomu, ako v druhej skupine rastie pohŕdanie nimi.
“The crisis is fast approaching. The rapidly swelling figures show that the time for God’s visitation has about come. Although loath to punish, nevertheless He will punish, and that speedily. Those who walk in the light will see signs of the approaching peril; but they are not to sit in quiet, unconcerned expectancy of the ruin, comforting themselves with the belief that God will shelter His people in the day of visitation. Far from it. They should realize that it is their duty to labor diligently to save others, looking with strong faith to God for help. ‘The effectual fervent prayer of a righteous man availeth much.’
„Kríza sa rýchlo približuje. Prudko narastajúce čísla ukazujú, že čas Božieho navštívenia už takmer prišiel. Hoci nerád trestá, predsa bude trestať, a to rýchlo. Tí, ktorí chodia vo svetle, uvidia znamenia blížiaceho sa nebezpečenstva; nemajú však pokojne a bezstarostne sedieť v očakávaní skazy, utešujúc sa presvedčením, že Boh ukryje svoj ľud v deň navštívenia. Ďaleko od toho. Mali by si uvedomiť, že je ich povinnosťou usilovne pracovať na záchrane iných a so silnou vierou hľadieť k Bohu o pomoc. ‚Účinná, vrúcna modlitba spravodlivého mnoho zmôže.‘“
“The leaven of godliness has not entirely lost its power. At the time when the danger and depression of the church are greatest, the little company who are standing in the light will be sighing and crying for the abominations that are done in the land. But more especially will their prayers arise in behalf of the church because its members are doing after the manner of the world.
„Kvas zbožnosti celkom nestratil svoju moc. V čase, keď bude nebezpečenstvo a skleslosť cirkvi najväčšia, malá skupina tých, ktorí stoja vo svetle, bude vzdychať a nariekať nad ohavnosťami, ktoré sa dejú v krajine. No ich modlitby budú vystupovať obzvlášť v prospech cirkvi, pretože jej členovia konajú podľa spôsobu sveta.
“The earnest prayers of this faithful few will not be in vain. When the Lord comes forth as an avenger, He will also come as a protector of all those who have preserved the faith in its purity and kept themselves unspotted from the world. It is at this time that God has promised to avenge His own elect which cry day and night unto Him, though He bear long with them.
„Vrúcne modlitby týchto verných niekoľkých nebudú márne. Keď Pán vystúpi ako pomstiteľ, príde aj ako ochranca všetkých, ktorí zachovali vieru v jej čistote a udržali sa nepoškvrnení od sveta. Práve v tomto čase Boh zasľúbil zastať sa svojich vyvolených, ktorí k Nemu volajú dňom i nocou, hoci s nimi dlho zhovieva.
“The command is: ‘Go through the midst of the city, through the midst of Jerusalem, and set a mark upon the foreheads of the men that sigh and that cry for all the abominations that be done in the midst thereof.’ These sighing, crying ones had been holding forth the words of life; they had reproved, counseled, and entreated. Some who had been dishonoring God repented and humbled their hearts before Him. But the glory of the Lord had departed from Israel; although many still continued the forms of religion, His power and presence were lacking.” Testimonies, volume 5, 208–210.
„Príkaz znie: ‚Prejdi stredom mesta, stredom Jeruzalema, a označ znamením na čelách mužov, ktorí vzdychajú a nariekajú pre všetky ohavnosti, ktoré sa páchajú uprostred neho.‘ Títo vzdychajúci a nariekajúci predkladali slová života; karhali, radili a naliehavo prosili. Niektorí z tých, ktorí zneucťovali Boha, činili pokánie a pokorili svoje srdcia pred Ním. No sláva Hospodinova odišla od Izraela; hoci mnohí naďalej zachovávali formy náboženstva, Jeho moc a prítomnosť chýbali.“ Testimonies, zväzok 5, 208–210.
Those represented by Daniel as he stood before Belshazzar, who know the “Future for America“, will then receive Daniel’s “scarlet robe”, a “necklace of gold”, and be proclaimed as “the third ruler in the kingdom.” Scarlet is the sign and color of the first born, who receive a double portion of the Father’s inheritance, who are the one hundred and forty-four thousand.
Tí, ktorých predstavuje Daniel, keď stál pred Belšaccarom, ktorí poznajú „Budúcnosť pre Ameriku“, potom prijmú Danielovo „šarlátové rúcho“, „zlatú reťaz na krk“ a budú vyhlásení za „tretieho vládcu v kráľovstve“. Šarlát je znamením a farbou prvorodených, ktorí prijímajú dvojnásobný podiel z Otcovho dedičstva, ktorí sú sto štyridsaťštyri tisíc.
These are they which were not defiled with women; for they are virgins. These are they which follow the Lamb whithersoever he goeth. These were redeemed from among men, being the firstfruits unto God and to the Lamb. Revelation 14:4.
To sú tí, ktorí sa nepoškvrnili so ženami; lebo sú panici. To sú tí, ktorí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Títo boli vykúpení spomedzi ľudí ako prvotina Bohu a Baránkovi. Zjavenie 14:4.
Of the two loaves that are lifted up as an ensign, it is the first born (the first fruits), who has a scarlet thread placed upon their hand.
Z dvoch chlebov, ktoré sú pozdvihnuté ako zástava, je to prvorodený (prvotiny), komu je na ruku priviazaná šarlátová niť.
And it came to pass, when she travailed, that the one put out his hand: and the midwife took and bound upon his hand a scarlet thread, saying, This came out first. And it came to pass, as he drew back his hand, that, behold, his brother came out: and she said, How hast thou broken forth? this breach be upon thee: therefore his name was called Pharez. And afterward came out his brother, that had the scarlet thread upon his hand: and his name was called Zarah. Genesis 38:28–30.
A stalo sa, keď rodila, že jeden vystrčil ruku; i vzala babica a priviazala mu na ruku šarlátovú niť hovoriac: Tento vyšiel prvý. A stalo sa, keď vtiahol svoju ruku späť, že hľa, vyšiel jeho brat; i povedala: Ako si sa predral? Toto prerazenie nech je na tebe; preto dostal meno Fáres. A potom vyšiel jeho brat, ktorý mal na ruke šarlátovú niť, a dostal meno Zárach. 1. Mojžišova 38:28–30.
The first mention of “scarlet” in the Scriptures is when “Zarah,” who is the first born, and whose name means ‘a rising light,’ came out first, from the twins that were fathered by Judah. The mother, Tamar (who had played the harlot), was the wife of Judah’s deceased, wicked son. Zarah, the ‘rising light,’ came from the tribe of Judah, and had a scarlet thread upon his hand. “Pharez” means to break out, and he represents those that break away from the papacy, and come out of Babylon during the Sunday law crisis.
Prvá zmienka o „šarláte“ v Písmach sa nachádza pri udalosti, keď „Zárach“, ktorý je prvorodený a ktorého meno znamená ‚vychádzajúce svetlo‘, vyšiel prvý spomedzi dvojičiek, ktorých otcom bol Júda. Matka, Tamár (ktorá sa oddávala smilstvu), bola manželkou Júduovho zosnulého, bezbožného syna. Zárach, ‚vychádzajúce svetlo‘, pochádzal z Júduovho kmeňa a na ruke mal šarlátovú niť. „Fáres“ znamená preraziť sa von a predstavuje tých, ktorí sa oddeľujú od pápežstva a vychádzajú z Babylonu počas krízy nedeľného zákona.
The “scarlet line” was also the sign that protected the harlot of Jericho, when the city of Jericho was destroyed.
„Šarlátová niť“ bola aj znamením, ktoré ochránilo smilnicu z Jericha, keď bolo mesto Jericho zničené.
Behold, when we come into the land, thou shalt bind this line of scarlet thread in the window which thou didst let us down by: and thou shalt bring thy father, and thy mother, and thy brethren, and all thy father’s household, home unto thee. And it shall be, that whosoever shall go out of the doors of thy house into the street, his blood shall be upon his head, and we will be guiltless: and whosoever shall be with thee in the house, his blood shall be on our head, if any hand be upon him. And if thou utter this our business, then we will be quit of thine oath which thou hast made us to swear. And she said, According unto your words, so be it. And she sent them away, and they departed: and she bound the scarlet line in the window. Joshua 2:18–21.
Hľa, keď vojdeme do krajiny, priviažeš túto šarlátovú niť do okna, ktorým si nás spustila; a privedieš k sebe do domu svojho otca, svoju matku, svojich bratov i celý dom svojho otca. A stane sa, že ktokoľvek vyjde z dverí tvojho domu na ulicu, jeho krv bude na jeho hlave a my budeme bez viny; ale ktokoľvek bude s tebou v dome, jeho krv bude na našej hlave, ak sa ho niekto dotkne rukou. A ak prezradíš túto našu vec, budeme oslobodení od tvojej prísahy, ktorou si nás zaviazala prisahať. A ona povedala: Podľa vašich slov nech sa tak stane. Potom ich prepustila a oni odišli; a priviazala šarlátovú niť do okna. Jozua 2:18–21.
Daniel’s scarlet garment identifies that he then represents the one hundred and forty-four thousand, the first of two wave loaves that are lifted up. As loaves of bread they represent the Bread of heaven, who was given a scarlet robe in the common hall on His way to the crucifixion. In Belshazzar’s banquet hall, which typified the common hall where Jesus was given a robe of scarlet, it is given to those that understand the crisis that is just ahead in the “Future for America”.
Danielov šarlátový odev označuje, že potom predstavuje sto štyridsaťštyri tisíc, prvý z dvoch pozdvihovaných chlebov obetných. Ako bochníky chleba predstavujú Chlieb z neba, ktorý dostal v spoločnej sieni šarlátové rúcho na svojej ceste k ukrižovaniu. V hodovnej sieni Balsazára, ktorá bola predobrazom spoločnej siene, kde Ježiš dostal šarlátové rúcho, sa dáva tým, ktorí rozumejú kríze, ktorá je bezprostredne pred nami v diele „Future for America“.
Then the soldiers of the governor took Jesus into the common hall, and gathered unto him the whole band of soldiers. And they stripped him, and put on him a scarlet robe. Matthew 27:27, 28.
Potom vojaci miestodržiteľa odviedli Ježiša do vládnej siene a zhromaždili okolo neho celý oddiel vojakov. I vyzliekli ho a obliekli mu šarlátový plášť. Matúš 27,27.28.
The robe given to those represented by Daniel is Christ’s robe of righteousness, which is white.
Rúcho dané tým, ktorých predstavuje Daniel, je Kristovo rúcho spravodlivosti, ktoré je biele.
Let us be glad and rejoice, and give honour to him: for the marriage of the Lamb is come, and his wife hath made herself ready. And to her was granted that she should be arrayed in fine linen, clean and white: for the fine linen is the righteousness of saints. Revelation 19:7, 8.
Radujme sa a plesajme a vzdajme mu česť, lebo prišla svadba Baránkova a jeho manželka sa pripravila. A bolo jej dané, aby sa odela do čistého a bieleho kmentu; lebo tým kmentom sú spravodlivé skutky svätých. Zjavenie 19:7, 8.
The robe given to those represented as Daniel is both scarlet and white, for their robes have been washed with fuller’s soap, by the fuller of Malachi chapter three, when he purifies the sons of Levi.
Rúcho dané tým, ktorí sú predstavení ako Daniel, je zároveň šarlátové i biele, lebo ich rúcha boli vyprané mydlom valchárovým, valchárom z tretej kapitoly Malachiáša, keď očisťuje synov Léviho.
But who may abide the day of his coming? and who shall stand when he appeareth? for he is like a refiner’s fire, and like fullers’ soap: And he shall sit as a refiner and purifier of silver: and he shall purify the sons of Levi, and purge them as gold and silver, that they may offer unto the Lord an offering in righteousness. Malachi 3:2, 3.
Ale kto obstojí v deň jeho príchodu? a kto obstojí, keď sa zjaví? Lebo on je ako oheň taviča a ako mydlo valchárov. A posadí sa ako tavič a čistič striebra; a očistí synov Léviho a pretaví ich ako zlato a striebro, aby prinášali Hospodinovi obetu v spravodlivosti. Malachiáš 3:2, 3.
The robe is white, but only because it was washed in the scarlet blood of the lamb.
Rúcho je biele, ale iba preto, že bolo oprané v šarlátovej krvi Baránka.
And from Jesus Christ, who is the faithful witness, and the first begotten of the dead, and the prince of the kings of the earth. Unto him that loved us, and washed us from our sins in his own blood, And hath made us kings and priests unto God and his Father; to him be glory and dominion for ever and ever. Amen. Revelation 1:5, 6.
A od Ježiša Krista, ktorý je verný svedok, prvorodený z mŕtvych a knieža kráľov zeme. Tomu, ktorý nás miloval a umyl nás od našich hriechov vo svojej vlastnej krvi, a učinil nás kráľmi a kňazmi Bohu a svojmu Otcovi; jemu sláva a panstvo na veky vekov. Amen. Zjavenie 1:5, 6.
The first mention of a golden chain, is when Joseph is appointed to the leadership of Egypt.
Prvá zmienka o zlatej reťazi je pri príležitosti, keď je Jozef ustanovený do vedenia Egypta.
And Pharaoh said unto Joseph, See, I have set thee over all the land of Egypt. And Pharaoh took off his ring from his hand, and put it upon Joseph’s hand, and arrayed him in vestures of fine linen, and put a gold chain about his neck; And he made him to ride in the second chariot which he had; and they cried before him, Bow the knee: and he made him ruler over all the land of Egypt. And Pharaoh took off his ring from his hand, and put it upon Joseph’s hand, and arrayed him in vestures of fine linen, and put a gold chain about his neck. Genesis 41:41–43.
A faraón povedal Jozefovi: Hľa, ustanovil som ťa nad celou egyptskou krajinou. Potom si faraón zložil z ruky svoj prsteň a navliekol ho na Jozefovu ruku, obliekol ho do rúcha z jemného plátna a zavesil mu na krk zlatú reťaz. Dal ho voziť na svojom druhom voze a volali pred ním: Kľaknite! A tak ho ustanovil za vládcu nad celou egyptskou krajinou. Potom si faraón zložil z ruky svoj prsteň a navliekol ho na Jozefovu ruku, obliekol ho do rúcha z jemného plátna a zavesil mu na krk zlatú reťaz. 1. Mojžišova 41:41–43.
The reason Joseph was appointed by Pharaoh as the ruler over Egypt, was that Joseph could interpret Pharaoh’s dream of “seven times,” in connection with the destructive blast of the “east wind.”
Dôvodom, prečo faraón ustanovil Jozefa za vládcu nad Egyptom, bolo to, že Jozef dokázal vyložiť faraónov sen o „siedmich časoch“ v súvislosti so skazonosným závanom „východného vetra“.
And Pharaoh said unto Joseph, In my dream, behold, I stood upon the bank of the river: And, behold, there came up out of the river seven kine, fatfleshed and well favoured; and they fed in a meadow: And, behold, seven other kine came up after them, poor and very ill favoured and leanfleshed, such as I never saw in all the land of Egypt for badness: And the lean and the ill favoured kine did eat up the first seven fat kine: And when they had eaten them up, it could not be known that they had eaten them; but they were still ill favoured, as at the beginning. So I awoke. And I saw in my dream, and, behold, seven ears came up in one stalk, full and good: And, behold, seven ears, withered, thin, and blasted with the east wind, sprung up after them: And the thin ears devoured the seven good ears: and I told this unto the magicians; but there was none that could declare it to me. And Joseph said unto Pharaoh, The dream of Pharaoh is one: God hath showed Pharaoh what he is about to do. Genesis 41:17–25.
A faraón povedal Jozefovi: Vo svojom sne, hľa, stál som na brehu rieky. A hľa, z rieky vystúpilo sedem kráv, tučných a pekného vzhľadu, a pásli sa na lúke. A hľa, po nich vystúpilo iných sedem kráv, biednych, veľmi škaredého vzhľadu a chudých, aké som pre ich ohavnosť nevidel v celej egyptskej krajine. A tie chudé a škaredého vzhľadu kravy zožrali prvých sedem tučných kráv. A keď ich zožrali, nebolo poznať, že ich zožrali; ale zostali stále škaredého vzhľadu ako na začiatku. Nato som sa prebudil. Potom som videl vo svojom sne, a hľa, na jednom steble vyrástlo sedem klasov, plných a dobrých. A hľa, po nich vyrástlo sedem klasov uschnutých, tenkých a spálených východným vetrom. A tie tenké klasy pohltili sedem dobrých klasov. A povedal som to veštcom, ale nebolo nikoho, kto by mi to vyložil. Vtedy Jozef povedal faraónovi: Faraónov sen je jeden: Boh ukázal faraónovi, čo sa chystá vykonať. 1. Mojžišova 41:17–25.
Joseph interpreted Pharaoh’s dream with the principle of “line upon line”, for he first informed Pharaoh the two dreams were one. He then interpreted the word “seven,” that was associated with the “kine,” and the “ears,” as symbols. The word “seven” in the passage is the same word translated as “seven times,” in Leviticus twenty-six. Joseph interpreted the “seven” as a symbol of seven years, or twenty-five hundred and twenty days. Joseph and Daniel were both interpreting a symbol of the “seven times” of Leviticus twenty-six.
Jozef vyložil faraónov sen podľa zásady „riadok za riadkom“, lebo najprv faraónovi oznámil, že tie dva sny sú jedným. Potom vyložil slovo „sedem“, ktoré bolo ako symbol spojené s „kravami“ a „klasmi“. Slovo „sedem“ v tomto úseku je tým istým slovom, ktoré je v Levitikus dvadsaťšesť preložené ako „sedem časov“. Jozef vyložil „sedem“ ako symbol siedmich rokov, čiže dvetisícpäťsto dvadsiatich dní. Jozef i Daniel obaja vykladali symbol „siedmich časov“ z Levitikus dvadsaťšesť.
In Pharaoh’s dream, the famine was produced by the ears of corn being “blasted with the east wind.” Line upon line, as Joseph directly employs, the “east wind” identifies that it is Islam that produces the period of famine and economic crash that begins when Joseph and Daniel are given the golden necklace, representing the lifting up of the ensign to the world (Joseph’s Egypt), and to call God’s other flock out of (Daniel’s) Babylon.
Vo faraónovom sne bola hladomor spôsobený tým, že klasy obilia boli „spálené východným vetrom“. Riadok za riadkom, ako to Jozef priamo používa, „východný vietor“ označuje, že je to islam, ktorý spôsobuje obdobie hladu a hospodárskeho krachu, ktoré sa začína, keď Jozef a Daniel dostávajú zlatý náhrdelník, predstavujúci pozdvihnutie zástavy svetu (Jozefovmu Egyptu) a povolanie iného Božieho stáda von z (Danielovho) Babylona.
The two horns of the United States are represented by all the powers of Bible prophecy that are represented as two nations. This would include France, which consists prophetically of Sodom and Egypt, and of Israel that consisted of the northern and southern kingdoms, and also of the Medo-Persian Empire. The two horns of Medo-Persia in Daniel chapter eight, identify that one of the horns of the kingdom comes up last.
Dva rohy Spojených štátov sú znázornené všetkými mocnosťami biblického proroctva, ktoré sú predstavené ako dva národy. To by zahŕňalo Francúzsko, ktoré sa prorocky skladá zo Sodomy a Egypta, a Izrael, ktorý pozostával zo severného a južného kráľovstva, ako aj Médsko-perzskú ríšu. Dva rohy Médsko-Perzie v ôsmej kapitole Daniela označujú, že jeden z rohov kráľovstva vystupuje ako posledný.
Then I lifted up mine eyes, and saw, and, behold, there stood before the river a ram which had two horns: and the two horns were high; but one was higher than the other, and the higher came up last. Daniel 8:3.
Potom som pozdvihol svoje oči a videl som, a hľa, pred riekou stál baran, ktorý mal dva rohy; a oba rohy boli vysoké, ale jeden bol vyšší než druhý, a ten vyšší vyrástol naposledy. Daniel 8:3.
The two horns of Medo-Persia represent the two horns of the earth beast, and one of the horns of the earth beast must therefore be higher and come up last. At the time of the end in 1798, the reign of the earth beast began, and the horn of Protestantism was taken to Mount Carmel by Elijah the prophet, represented by William Miller. There was to be a contest that manifested a distinction between the true prophet and false prophet, which would be accomplished at the test of Mount Carmel, that took place from August 11, 1840 through to October 22, 1844.
Dva rohy Médo-Perzie predstavujú dva rohy zemskej šelmy, a jeden z rohov zemskej šelmy teda musí byť vyšší a vyrásť ako posledný. V čase konca v roku 1798 sa začala vláda zemskej šelmy a roh protestantizmu bol prorokom Eliášom, predstavovaným Williamom Millerom, privedený na vrch Karmel. Mal sa odohrať zápas, ktorý mal zjaviť rozdiel medzi pravým prorokom a falošným prorokom, čo sa malo uskutočniť pri skúške na vrchu Karmel, ktorá prebiehala od 11. augusta 1840 až do 22. októbra 1844.
Millerite Adventism was providentially identified as the true prophet, at the same time that the Protestant denominations of the United States returned to, and became the daughters of papal Rome. In 1863, the true Protestant horn of Millerite Adventism returned to the same communion as apostate Protestantism by returning to the corrupt method of Bible study as apostate Protestantism, as they began their progressive work of rejecting the message of Elijah. In the same period of time the U.S. Civil War began. (Note that when the Holy Spirit is rejected, then the other spirit takes over, and war is always the result.) The nation was then literally, politically and prophetically divided. The horn of Republicanism, from that point on, would be in an escalating struggle between two primary political parties.
Milleritský adventizmus bol prozreteľnostne rozpoznaný ako pravý prorok práve v tom čase, keď sa protestantské denominácie Spojených štátov vrátili k pápežskému Rímu a stali sa jeho dcérami. Roku 1863 sa pravý protestantský roh milleritského adventizmu vrátil do toho istého spoločenstva ako odpadlícke protestantstvo tým, že sa vrátil k tej istej porušenej metóde štúdia Biblie ako odpadlícke protestantstvo, keď začali svoje postupné dielo odmietania Eliášovho posolstva. V tom istom časovom období sa začala aj občianska vojna v Spojených štátoch. (Všimnite si, že keď je Svätý Duch odmietnutý, potom preberá vládu iný duch a výsledkom je vždy vojna.) Národ bol potom doslovne, politicky a prorocky rozdelený. Roh republikánstva by od toho bodu ďalej viedol stupňujúci sa zápas medzi dvoma hlavnými politickými stranami.
From 1863, a symbol of division, for the year was the very center of the civil war between North and South, there was brought about two political factions of the Republican horn and two factions of the Protestant horn that consisted of the Democratic and Republican parties, and Sunday-keeping and Sabbath-keeping apostate Protestants. The two-fold division of either horn was typified in the days of Christ by the Sadducees and the Pharisees. One class outright rejected the founding principles, and the other professed to uphold the founding principles, but ultimately replaced them with human traditions and customs.
Od roku 1863, symbolu rozdelenia, lebo tento rok bol samým stredom občianskej vojny medzi Severom a Juhom, vznikli dve politické frakcie rohu republikánov a dve frakcie protestantského rohu, ktoré pozostávali z Demokratickej a Republikánskej strany a z odpadlíckych protestantov zachovávajúcich nedeľu a zachovávajúcich sobotu. Dvojité rozdelenie každého z týchto rohov bolo v dňoch Krista predobrazené saducejmi a farizejmi. Jedna skupina otvorene zavrhla zakladajúce zásady a druhá sa hlásila k tomu, že zakladajúce zásady zachováva, no napokon ich nahradila ľudskými tradíciami a obyčajmi.
On September 11, 2001, the image of the beast testing period was prophetically initiated, and it reaches its climax at the Sunday law, or at Belshazzar’s drunken feast. The Sunday law is the mark that identifies that the combination of church and state is fully developed. At that point, the two horns of apostate Republicanism and apostate Protestantism become one apostate horn, and it is then that Daniel is made the third horn, or third ruler, or the true Protestant horn that comes up last and is higher, for it is then that he is lifted up as an ensign.
Dňa 11. septembra 2001 bolo prorocky iniciované obdobie skúšky obrazu šelmy a svoj vrchol dosahuje pri nedeľnom zákone, čiže pri Baltazárovej opileckej hostine. Nedeľný zákon je znamením, ktoré identifikuje, že spojenie cirkvi a štátu je plne rozvinuté. V tom bode sa dva rohy odpadlíckeho republikánstva a odpadlíckeho protestantizmu stávajú jedným odpadlíckym rohom, a práve vtedy sa Daniel stáva tretím rohom, čiže tretím vládcom, alebo pravým protestantským rohom, ktorý povstáva napokon a je vyšší, lebo práve vtedy je pozdvihnutý ako zástava.
Joseph and Daniel are the same line of prophecy, for line upon line, all the prophets are identifying the last days. They both recognized the “seven times,” when they saw it. The “east wind” of Islam is coming in under the wall, as they provide their interpretation to Belshazzar and Pharaoh of what the “Future for America” is. They are wearing the “scarlet robe” of Christ’s righteousness, which is the “white robe” that is made so, by the blood of Christ. They are lifted up as an ensign and represented as a crown, or a golden chain, as they become the third ruler that comes up higher and comes up last.
Jozef a Daniel predstavujú tú istú líniu proroctva, lebo riadok na riadok všetci proroci označujú posledné dni. Obaja rozpoznali „sedem časov“, keď ich uvideli. „Východný vietor“ islamu prichádza pod múr, zatiaľ čo Belšaccarovi a faraónovi podávajú svoj výklad toho, aká je „Budúcnosť Ameriky“. Sú odetí do „šarlátového rúcha“ Kristovej spravodlivosti, ktoré je „bielym rúchom“, takým učineným krvou Kristovou. Sú vyzdvihnutí ako zástava a predstavení ako koruna alebo zlatá reťaz, keď sa stávajú tretím vládcom, ktorý vystupuje vyššie a vystupuje ako posledný.
We will continue with Daniel chapter six, in the next article.
Budeme pokračovať šiestou kapitolou Daniela v nasledujúcom článku.
“In that last night of mad folly, Belshazzar and his lords had filled up the measure of their guilt and the guilt of the Chaldean kingdom. No longer could God’s restraining hand ward off the impending evil. Through manifold providences, God had sought to teach them reverence for His law. ‘We would have healed Babylon,’ He declared of those whose judgment was now reaching unto heaven, ‘but she is not healed.’ Jeremiah 51:9. Because of the strange perversity of the human heart, God had at last found it necessary to pass the irrevocable sentence. Belshazzar was to fall, and his kingdom was to pass into other hands.” Prophets and Kings, 530.
„V tú poslednú noc šialeného bláznovstva Bélšaccar a jeho veľmoži dovŕšili mieru svojej viny i viny chaldejského kráľovstva. Božia zdržujúca ruka už viac nemohla odvracať hroziace zlo. Prostredníctvom mnohých prejavov prozreteľnosti sa ich Boh usiloval naučiť úcte k svojmu zákonu. ‚Chceli sme uzdraviť Babylon,‘ vyhlásil o tých, ktorých súd teraz siahal až do neba, ‚ale nie je uzdravený.‘ Jeremiáš 51:9. Pre čudnú zvrátenosť ľudského srdca Boh napokon zistil, že je nevyhnutné vyniesť neodvolateľný rozsudok. Bélšaccar mal padnúť a jeho kráľovstvo malo prejsť do iných rúk.“ Proroci a králi, 530.