William Miller’s dream was placed within the book Early Writings, and therefore subject to the same prophetic analysis and application that is required to be accomplished by a student who seeks to rightly divide the Word of truth. The dream has been presented many times through the years by Future for America, but here we are putting it into the study of the “increase of knowledge,” that was opened up at “the time of the end” in 1798. The dream addresses the history of the message that represented the knowledge that was increased. It illustrates a link between the movements of the first and third angel’s messages.
Sen Williama Millera bol zaradený do knihy Early Writings, a preto podlieha tej istej prorockej analýze a uplatneniu, ktoré je povinný uskutočniť študent usilujúci sa správne rozdeľovať slovo pravdy. Tento sen bol v priebehu rokov mnohokrát predkladaný prostredníctvom Future for America, no tu ho zaraďujeme do štúdia „rozmnoženia poznania“, ktoré bolo otvorené „v čase konca“ v roku 1798. Sen sa zaoberá dejinami posolstva, ktoré predstavovalo poznanie, čo sa rozmnožilo. Znázorňuje spojenie medzi hnutiami posolstiev prvého a tretieho anjela.
William Miller’s dream identifies his work, and his work was typified by the work of Moses at the beginning of ancient Israel. The fulfillment of Miller’s dream in the last days, was typified by the work of Christ, in the last days of ancient Israel. The work that Christ accomplished at the end of ancient Israel, represented the work Christ accomplishes in the last days of spiritual Israel. In Miller’s dream the work accomplished in the last days is represented as being performed by the “Dirt Brush Man”. It is essential to recognize Miller’s dream as a prediction of the fulfillment of the Midnight Cry in the last days. It is also essential to recognize that the work of Christ for ancient Israel in their last days typified the work of the “Dirt Brush Man” in Miller’s dream.
Sen Williama Millera identifikuje jeho dielo a jeho dielo bolo predobrazené dielom Mojžiša na počiatku starovekého Izraela. Naplnenie Millerovho sna v posledných dňoch bolo predobrazené dielom Krista v posledných dňoch starovekého Izraela. Dielo, ktoré Kristus vykonal na konci starovekého Izraela, predstavovalo dielo, ktoré Kristus vykonáva v posledných dňoch duchovného Izraela. V Millerovom sne je dielo vykonané v posledných dňoch predstavené ako dielo vykonávané „Mužom s kefou na nečistotu“. Je nevyhnutné rozpoznať Millerov sen ako predpoveď naplnenia Polnočného volania v posledných dňoch. Rovnako je nevyhnutné rozpoznať, že Kristovo dielo pre staroveký Izrael v jeho posledných dňoch bolo predobrazom diela „Muža s kefou na nečistotu“ v Millerovom sne.
One element of the work of Christ that is important to note is that He not only unsealed the buried truths from the time of Moses, but Christ simultaneously magnified those original truths. In doing so, He set an example that when God’s people fulfill Miller’s dream in the last days, the truths established through the work of Miller, will be expanded beyond their original understanding.
Jedným z prvkov Kristovho diela, ktorý je dôležité si povšimnúť, je to, že nielen odpečatil pochované pravdy z čias Mojžiša, ale Kristus tieto pôvodné pravdy zároveň aj zvelebil. Tým dal príklad, že keď Boží ľud v posledných dňoch naplní Millerov sen, pravdy ustanovené prostredníctvom Millerovho diela budú rozšírené nad rámec ich pôvodného chápania.
“In the time of the Savior, the Jews had so covered over the precious jewels of truth with the rubbish of tradition and fable, that it was impossible to distinguish the true from the false. The Savior came to clear away the rubbish of superstition and long-cherished errors, and to set the jewels of God’s word in the framework of truth. What would the Savior do if he should come to us now as he did to the Jews? He would have to do a similar work in clearing away the rubbish of tradition and ceremony. The Jews were greatly disturbed when he did this work. They had lost sight of the original truth of God, but Christ brought it again to view. It is our work to free the precious truths of God from superstition and error. What a work is committed to us in the gospel!” Review and Herald, June 4, 1889.
„V čase Spasiteľa Židia tak prekrývali vzácne klenoty pravdy smetím tradície a bájí, že bolo nemožné rozoznať pravé od falošného. Spasiteľ prišiel odstrániť smetie povery a dávno prechovávaných bludov a zasadiť klenoty Božieho slova do rámca pravdy. Čo by Spasiteľ urobil, keby teraz prišiel k nám tak, ako prišiel k Židom? Musel by vykonať podobné dielo pri odstraňovaní smetia tradície a obradníctva. Židia boli veľmi znepokojení, keď toto dielo vykonal. Stratili zo zreteľa pôvodnú Božiu pravdu, ale Kristus ju znovu uviedol na svetlo. Našou úlohou je oslobodiť vzácne Božie pravdy od povery a bludu. Aké dielo je nám zverené v evanjeliu!“ Review and Herald, 4. júna 1889.
Today the dirt brush man (Christ) is accomplishing “a similar work in clearing away the rubbish of tradition and ceremony” as did the Lion of the tribe of Judah (Christ) accomplish in the time of the Jews. In Miller’s dream, the precious jewels of truth that were perfectly arranged in the casket of God’s word, became covered with rubbish and counterfeit jewels. Those jewels were to be brought out from the rubbish and placed back into the larger casket of God’s Word during the period of the Midnight Cry of the last days, for it was when Miller looked upon the restored jewels in the larger casket that he “shouted with very joy, and that shout awoke” him. Miller’s dream occurred in 1847, three years after the Midnight Cry of the first angel, so his awakening in the dream is the Midnight Cry of the last days. That Midnight Cry is proclaimed by the two witnesses who had been slain by the beast that ascended out of the bottomless pit, and were dead in the street for three and a half days, until they were formed together and then brought to life in the valley of dead dry bones and then lifted up as an ensign. Miller’s dream is fulfilled on that street, and in the same valley that he identifies as “his room”.
Dnes muž s kefou na nečistotu (Kristus) uskutočňuje „podobné dielo pri odstraňovaní sutiny tradície a obradov“, aké vykonal Lev z kmeňa Júdovho (Kristus) v čase Židov. V Millerovom sne sa vzácne klenoty pravdy, ktoré boli dokonale usporiadané v schránke Božieho slova, pokryli sutinou a falošnými klenotmi. Tieto klenoty mali byť v období Polnočného volania posledných dní vynesené zo sutiny a znovu vložené do väčšej schránky Božieho slova, lebo práve keď Miller hľadel na obnovené klenoty vo väčšej schránke, „zvolal od samej radosti, a ten výkrik“ ho prebudil. Millerov sen sa odohral v roku 1847, tri roky po Polnočnom volaní prvého anjela, takže jeho prebudenie v sne je Polnočným volaním posledných dní. Toto Polnočné volanie ohlasujú dvaja svedkovia, ktorí boli zabití šelmou vystupujúcou z bezodnej priepasti a ležali mŕtvi na ulici tri a pol dňa, až kým neboli spojení dohromady a potom privedení k životu v údolí mŕtvych suchých kostí a následne pozdvihnutí ako zástava. Millerov sen sa napĺňa na tej ulici a v tom istom údolí, ktoré on označuje ako „svoju izbu“.
In the history of the Millerites, Miller was used by the Lord to establish the original truths of Adventism, but his dream identified that over time those truths would be buried. This phenomenon of clearing away the rubbish of tradition and custom is what Christ accomplished at the end of ancient Israel, and in so doing he typified the final fulfillment of William Miller’s dream.
V dejinách milleritov bol Miller použitý Pánom na ustanovenie pôvodných právd adventizmu, ale jeho sen ukázal, že časom budú tieto pravdy pochované. Tento jav odstraňovania trosiek tradície a zvyku je tým, čo Kristus vykonal na konci starovekého Izraela, a tým predobrazil konečné naplnenie sna Williama Millera.
The Jews had lost sight of “the original truth of God, but Christ brought it again to view,” and identified His work as “our work.” Our work is “to free the precious truths of God from superstition and error.” William Miller’s dream identifies the discovery, presentation and rejection, and restoration of the original truths. In order to accomplish the work of restoration, Christ placed the truth into “the framework of truth.” The “framework of truth” for William Miller was his understanding of the two desolating powers of paganism and papalism. In the last days the “framework of truth” is the three desolating powers of the dragon, the beast, and the false prophet.
Židia stratili zo zreteľa „pôvodnú Božiu pravdu, ale Kristus ju znovu uviedol do zorného poľa“ a svoje dielo označil za „naše dielo“. Naším dielom je „oslobodiť vzácne Božie pravdy od povery a bludu“. Sen Williama Millera stotožňuje objavenie, predstavenie a odmietnutie, ako aj obnovenie pôvodných právd. Aby Kristus mohol vykonať dielo obnovy, vložil pravdu do „rámca pravdy“. „Rámcom pravdy“ bolo pre Williama Millera jeho chápanie dvoch pustošiacich mocností pohanstva a pápežstva. V posledných dňoch sú „rámcom pravdy“ tri pustošiace mocnosti draka, šelmy a falošného proroka.
“When Christ came into the world to exemplify true religion, and to exalt the principles that should govern the hearts and actions of men, falsehood had taken so deep a hold upon those who had had so great light, that they no longer comprehended the light, and had no inclination to yield up tradition for truth. They rejected the heavenly Teacher, they crucified the Lord of glory, that they might retain their own customs and inventions. The very same spirit is manifested in the world today. Men are averse to investigating truth, lest their traditions should be disturbed, and a new order of things should be brought in. There is with humanity a constant liability to err, and men are naturally inclined to highly exalt human ideas and knowledge, while the divine and eternal is not discerned or appreciated.” Counsels on Sabbath School Work, 47.
„Keď Kristus prišiel na svet, aby dal príklad pravého náboženstva a vyvýšil zásady, ktoré majú riadiť srdcia a skutky ľudí, lož sa tak hlboko zakorenila v tých, ktorí mali také veľké svetlo, že už svetlo nechápali a nemali nijaký sklon vzdať sa tradície pre pravdu. Odmietli nebeského Učiteľa, ukrižovali Pána slávy, aby si mohli zachovať svoje vlastné zvyky a výmysly. Ten istý duch sa prejavuje vo svete aj dnes. Ľudia sa zdráhajú skúmať pravdu, aby ich tradície neboli narušené a aby nebol uvedený nový poriadok vecí. V ľudstve je neustála náchylnosť k bludu a ľudia sú od prirodzenosti naklonení veľmi vyvyšovať ľudské predstavy a poznanie, zatiaľ čo božské a večné nie je rozpoznávané ani oceňované.“ Counsels on Sabbath School Work, 47.
If Christ came into the world today He would find “the very same spirit” of exaltation of human ideas and knowledge, that placed tradition in place of truth. In Miller’s dream, in the last days, Christ comes as the dirt brush man to accomplish that identical work. When His work as the dirt brush man is accomplished, the original jewels will shine ten times brighter than the sun, as the two witnesses, represented by Miller, awake at the shout of the loud cry.
Keby Kristus prišiel dnes na svet, našiel by „toho istého ducha“ vyvyšovania ľudských predstáv a poznania, ktorý postavil tradíciu na miesto pravdy. V Millerovom sne prichádza Kristus v posledných dňoch ako muž s kefou na prach, aby vykonal to isté dielo. Keď bude Jeho dielo ako muža s kefou na prach dokonané, pôvodné drahokamy zažiaria desaťkrát jasnejšie než slnko, keď sa dvaja svedkovia, predstavovaní Millerom, prebudia pri zvolaní mocného volania.
The framework of truth given to Miller was the prophetic structure of two desolating powers, and the framework of truth given to Future for America is the prophetic structure of three desolating powers. The “key” that was attached to the casket was the particular methodology that was unsealed and given to Miller, and thereafter to Future for America.
Rámec pravdy, ktorý bol daný Millerovi, predstavoval prorockú štruktúru dvoch pustošiacich mocností a rámec pravdy, ktorý bol daný Future for America, predstavuje prorockú štruktúru troch pustošiacich mocností. „Kľúč“, ktorý bol pripojený ku schránke, bol osobitnou metodológiou, ktorá bola odpečatená a daná Millerovi a následne Future for America.
“The key of knowledge in Christ’s day had been taken away by those who should have held it to unlock the treasure house of wisdom in the Old Testament Scriptures. The rabbis and teachers had virtually shut up the kingdom of heaven from the poor and the afflicted, and left them to perish. In His discourses Christ did not bring many things before them at once, lest He might confuse their minds. He made every point clear and distinct. He did not disdain the repetition of old and familiar truths in prophecies if they would serve His purpose to inculcate ideas.
„Kľúč poznania bol v Kristových dňoch odňatý tými, ktorí ho mali držať, aby ním odomykali pokladnicu múdrosti v starozmluvných Písmach. Rabíni a učitelia prakticky zavreli kráľovstvo nebeské pred chudobnými a utrápenými a ponechali ich zahynúť. Vo svojich výkladoch Kristus nepredkladal pred nich naraz mnohé veci, aby nezmiatol ich myseľ. Každý bod objasnil jasne a zreteľne. Nepohŕdal opakovaním starých a známych právd v proroctvách, ak to slúžilo jeho zámeru vštepovať myšlienky.“
“Christ was the originator of all the ancient gems of truth. Through the work of the enemy these truths had been displaced. They had been disconnected from their true position, and placed in the framework of error. Christ’s work was to readjust and establish the precious gems in the framework of truth. The principles of truth which had been given by Himself to bless the world had, through Satan’s agency, been buried and had apparently become extinct. Christ rescued them from the rubbish of error, gave them a new, vital force, and commanded them to shine as precious jewels, and stand fast forever.
„Kristus bol pôvodcom všetkých dávnych drahokamov pravdy. Pôsobením nepriateľa boli tieto pravdy vychýlené zo svojho miesta. Boli odpojené od svojej pravej pozície a vsadené do rámca omylu. Kristovým dielom bolo znovu ich usporiadať a upevniť vzácne drahokamy v rámci pravdy. Zásady pravdy, ktoré sám dal svetu na požehnanie, boli pôsobením satana pochované a zdanlivo vyhynuli. Kristus ich vytrhol zo sutín omylu, vdýchol im novú, životodarnú silu a prikázal im žiariť ako vzácne klenoty a pevne stáť naveky.
“Christ Himself could use any of these old truths without borrowing the smallest particle, for He had originated them all. He had cast them into the minds and thoughts of each generation, and when He came to our world He rearranged and vitalized the truths which had become dead, making them more forcible for the benefit of future generations. It was Jesus Christ who had the power of rescuing the truths from the rubbish, and again giving them to the world with more than their original freshness and power.” Manuscript Releases, volume 13, 240, 241.
„Sám Kristus mohol použiť ktorúkoľvek z týchto starých právd bez toho, aby si požičiaval čo len najmenšiu čiastočku, lebo všetky On sám uviedol do existencie. On ich vložil do myslí a zmýšľania každej generácie, a keď prišiel na náš svet, nanovo usporiadal a oživil pravdy, ktoré sa stali mŕtvymi, čím ich urobil pôsobivejšími pre úžitok budúcich generácií. Bol to Ježiš Kristus, ktorý mal moc vyslobodiť pravdy spod nánosu rumoviska a znovu ich dať svetu s viac než ich pôvodnou sviežosťou a mocou.“ Manuscript Releases, zväzok 13, 240, 241.
It is interesting to note in the last passage that the key that Christ employed at the end of ancient Israel was to open the Old Testament. The key of Miller’s methodology opened the casket of the Old and New Testaments, but in the last days, at the conclusion of his dream, the casket is larger. The key of methodology in the last days opens not only the Old and New Testaments, but also the Spirit of Prophecy. The unsealing of the Revelation of Jesus Christ, just before the close of probation is accomplished by the Lion of the tribe of Judah, who in Miller’s dream is represented as the dirt brush man. Sister White identifies that the work of the dirt brush man occurs just before the close of probation.
Je zaujímavé si v poslednej pasáži všimnúť, že kľúčom, ktorý Kristus použil na konci starovekého Izraela, bolo otvorenie Starého zákona. Kľúč Millerovej metodológie otvoril schránku Starého i Nového zákona, ale v posledných dňoch, na konci jeho sna, je schránka väčšia. Kľúč metodológie v posledných dňoch otvára nielen Starý a Nový zákon, ale aj Ducha proroctva. Odtajnenie Zjavenia Ježiša Krista tesne pred ukončením doby milosti vykonáva Lev z kmeňa Júdu, ktorý je v Millerovom sne znázornený ako muž s kefou na nečistotu. Sestra Whiteová označuje, že dielo muža s kefou na nečistotu sa odohráva tesne pred ukončením doby milosti.
“The Lord gave me a view, January 26, which I will relate. I saw that some of the people of God were stupid and dormant; and were but half awake, and did not realize the time we were now living in; and that the ‘man’ with the ‘dirt-brush’ had entered, and that some were in danger of being swept away. I begged of Jesus to save them, to spare them a little longer, and let them see their awful danger, that they might get ready before it should be forever too late. The angel said, ‘Destruction is coming like a mighty whirlwind.’ I begged of the angel to pity and to save those who loved this world, and were attached to their possessions, and were not willing to cut loose from them, and sacrifice them to speed the messengers on their way to feed the hungry sheep, who were perishing for want of spiritual food.
„Pán mi 26. januára dal videnie, ktoré vyrozprávam. Videla som, že niektorí z Božieho ľudu boli otupení a nečinní; boli len napoly prebudení a neuvedomovali si čas, v ktorom teraz žijeme; a že vošiel ‚muž‘ s ‚prachovou kefou‘ a niektorým hrozilo, že budú odmetení. Prosila som Ježiša, aby ich zachránil, aby ich ešte na krátky čas ušetril a dovolil im uvidieť ich strašné nebezpečenstvo, aby sa mohli pripraviť skôr, než bude navždy príliš neskoro. Anjel povedal: ‚Skaza prichádza ako mocná víchrica.‘ Prosila som anjela, aby sa zľutoval a zachránil tých, ktorí milovali tento svet, lipli na svojom majetku a neboli ochotní odpútať sa od neho a obetovať ho, aby urýchlili poslov na ich ceste nasýtiť hladné ovce, ktoré hynuli pre nedostatok duchovného pokrmu.
“As I viewed poor souls dying for want of the present truth, and some who professed to believe the truth were letting them die, by withholding the necessary means to carry forward the work of God, the sight was too painful, and I begged of the angel to remove it from me. I saw that when the cause of God called for some of their property, like the young man who came to Jesus, [Matthew 19:16–22.] they went away sorrowful; and that soon the overflowing scourge would pass over and sweep their possessions all away, and then it would be too late to sacrifice earthly goods, and lay up a treasure in heaven.” Review and Herald, April 1, 1850.
„Keď som videla úbohé duše hynúce pre nedostatok prítomnej pravdy a niektorých, ktorí vyznávali, že veria pravde, ako ich nechávajú hynúť tým, že zadržiavali potrebné prostriedky na pokračovanie Božieho diela, ten pohľad bol príliš bolestný, a prosila som anjela, aby ho odo mňa odňal. Videla som, že keď Božia vec žiadala časť ich majetku, ako u mladíka, ktorý prišiel k Ježišovi, [Matúš 19,16–22.] odchádzali zarmútení; a že čoskoro prejde pretekajúci bič a zmietne všetok ich majetok, a potom už bude neskoro obetovať pozemské statky a zhromaždiť si poklad v nebi.“ Review and Herald, 1. apríla 1850.
The “overflowing scourge” is a symbol of the soon-coming Sunday law, and the work of the dirt brush man in Miller’s dream, takes place just before probation closes. It is when He has cleaned the room that He then casts the jewels back into the larger casket, and they then shine ten times brighter than the sun. Daniel and the three worthies were found ten times better than the others.
„Zaplavujúci bič“ je symbolom čoskoro prichádzajúceho nedeľného zákona a dielo muža s kefou na prach v Millerovom sne sa odohráva práve tesne pred uzavretím času milosti. Keď miestnosť vyčistil, potom drahokamy vhadzuje späť do väčšej schránky, a tie potom žiaria desaťkrát jasnejšie než slnko. Daniel a traja mládenci boli uznaní za desaťkrát lepších než ostatní.
Now at the end of the days that the king had said he should bring them in, then the prince of the eunuchs brought them in before Nebuchadnezzar. And the king communed with them; and among them all was found none like Daniel, Hananiah, Mishael, and Azariah: therefore stood they before the king. And in all matters of wisdom and understanding, that the king inquired of them, he found them ten times better than all the magicians and astrologers that were in all his realm. Daniel 1:18–20.
Keď sa naplnili dni, po ktorých ich mal podľa kráľovho rozkazu priviesť, predstavený komorníkov ich priviedol pred Nebukadnesara. A kráľ sa s nimi zhováral; a medzi nimi všetkými sa nenašiel nik taký ako Daniel, Chananja, Mišael a Azarja; preto stáli pred kráľom. A vo všetkých veciach múdrosti a rozumnosti, na ktoré sa ich kráľ vypytoval, ich zistil desať ráz lepších než všetkých veštcov a hvezdárov, ktorí boli v celom jeho kráľovstve. Daniel 1:18–20.
The “end of the days,” for Daniel represented the litmus test where Nebuchadnezzar passed judgment, and that test typifies the Sunday law in the last days. The original and foundational truths will shine ten times brighter when restored in the last days, than when they were first recognized. The truths, and the wise who understand those truths in the last days will shine ten times brighter during the latter rain, which is the repetition of the Midnight Cry.
„Koniec dní“ pre Daniela predstavoval skúšku ohňom, pri ktorej Nebukadnesar vyniesol súd, a táto skúška je predobrazom nedeľného zákona v posledných dňoch. Pôvodné a základné pravdy budú po svojom obnovení v posledných dňoch žiariť desaťkrát jasnejšie, než keď boli prvý raz rozpoznané. Tieto pravdy a múdri, ktorí týmto pravdám v posledných dňoch rozumejú, budú počas neskorého dažďa, ktorý je opakovaním Polnočného volania, žiariť desaťkrát jasnejšie.
“You are getting the coming of the Lord too far off. I saw the latter rain was coming as [suddenly as] the midnight cry, and with ten times the power.” Spalding and Magan, 5.
„Príchod Pána odsúvate príliš ďaleko. Videla som, že neskorý dážď prichádzal [tak náhle ako] polnočné volanie, a s desaťnásobnou mocou.“ Spalding and Magan, 5.
The restoration of the original truths is accomplished by the application of the latter rain methodology of “line upon line.” Once restored, the original truths shine “ten times” brighter than they did when Miller first looked upon them. The wise who employ the key of methodology to restore the original truths, obtain an experience that is “ten times” better than those who eat the methodology of Babylon. Those that are swept away by the dirt brush man, are those who have become attached to the traditions and customs that have covered up the original truth, and who are purged out with the errors of tradition and customs they have become attached to.
Obnovenie pôvodných právd sa uskutočňuje použitím metodológie neskorého dažďa „riadok za riadkom“. Keď sú raz obnovené, pôvodné pravdy žiaria „desaťkrát“ jasnejšie, než keď na ne Miller prvý raz hľadel. Múdri, ktorí používajú kľúč metodológie na obnovenie pôvodných právd, získavajú skúsenosť „desaťkrát“ lepšiu než tí, ktorí prijímajú metodológiu Babylona. Tí, ktorých zmetie muž so špinavou kefou, sú tí, ktorí sa pripútali k tradíciám a zvykom, ktoré zakryli pôvodnú pravdu, a ktorí sú vyčistení spolu s omylmi tradícií a zvykov, ku ktorým sa pripútali.
A false doctrine is an idol.
Falošné učenie je modla.
“In rejecting the truth, men reject its Author. In trampling upon the law of God, they deny the authority of the Law-giver. It is as easy to make an idol of false doctrines and theories as to fashion an idol of wood or stone.” The Great Controversy, 584.
„Keď ľudia odmietajú pravdu, odmietajú jej Pôvodcu. Keď pošliapavajú Boží zákon, popierajú autoritu Zákonodarcu. Je rovnako ľahké urobiť si modlu z falošných učení a teórií, ako zhotoviť modlu z dreva alebo kameňa.“ The Great Controversy, 584.
The pronouncement upon Ephraim that marked the close of probation for Ephraim, emphasizes the truth of what the dirt brush man accomplishes when he sweeps the floor.
Výrok nad Efraimom, ktorý označil ukončenie času milosti pre Efraima, zdôrazňuje pravdu o tom, čo vykoná muž s kefou na nečistotu, keď zametá podlahu.
Ephraim is joined to idols: let him alone. Hosea 4:17.
Efraim je spojený s modlami; nechaj ho tak. Ozeáš 4:17.
You are what you eat, as demonstrated by Daniel and the three worthies. Sister White’s anxiety over those who were “stupid and dormant” was in relation to their lack of preparation, and their lack of discernment over the importance of “present truth.” Her anxiety was an expression of Christ’s concern for the quibbling Jews of his day and age, who had completely lost sight of the original truths. Miller’s dream identifies the end of modern spiritual Israel, which has been typified by ancient literal Israel.
Ste tým, čo jete, ako to ukázali Daniel a traja mládenci. Úzkosť sestry Whiteovej o tých, ktorí boli „otupení a nečinní“, súvisela s ich nepripravenosťou a s ich nedostatkom rozlišovania, pokiaľ ide o dôležitosť „prítomnej pravdy“. Jej úzkosť bola vyjadrením Kristovej starosti o malicherných Židov jeho doby, ktorí úplne stratili zo zreteľa pôvodné pravdy. Millerov sen označuje koniec novodobého duchovného Izraela, ktorý bol predobrazený starovekým doslovným Izraelom.
“The scribes and Pharisees professed to explain the Scriptures, but they explained them in accordance with their own ideas and traditions. Their customs and maxims became more and more exacting. In its spiritual sense, the sacred Word became to the people as a sealed book, closed to their comprehension.” Signs of the Times, May 17, 1905.
„Zákonníci a farizeji sa vyhlasovali za vykladačov Písem, no vykladali ich v súlade so svojimi vlastnými predstavami a tradíciami. Ich zvyky a zásady sa stávali čoraz náročnejšími. Vo svojom duchovnom zmysle sa posvätné Slovo stalo pre ľud ako zapečatená kniha, uzavretá ich chápaniu.“ Signs of the Times, 17. mája 1905.
A progressive darkness has settled upon Laodicean Adventism since 1863, and the Bible and the Spirit of Prophecy has become to them as a book that is sealed. Just before probation closes the Revelation of Jesus Christ is unsealed, and it produces a three-step testing process that ends with those who refuse to relinquish their idols of custom and tradition being swept away at the soon-coming Sunday law.
Na laodicejský adventizmus od roku 1863 dolieha postupujúca temnota a Biblia i Duch proroctva sa pre nich stali ako zapečatená kniha. Tesne pred uzavretím doby milosti sa Zjavenie Ježiša Krista odpečaťuje a prináša trojstupňový proces skúšky, ktorý sa končí tým, že tí, čo sa odmietajú zrieknuť svojich modiel zvyku a tradície, budú zmietaní pri čoskoro prichádzajúcom nedeľnom zákone.
“We have an infinite Redeemer, and how precious are the gems of truth that testify to this in God’s word. But these precious jewels have been buried beneath a mass of rubbish, of tradition, of heresies, which Satan himself has originated. His schemes are working with a strange power upon human minds to eclipse the value of Christ to those who believe in him. The enemy of God and man has cast a spell over those who profess to be the followers of Christ, until of many it can be said, They know not the time of their visitation.” Review and Herald, August 16, 1898.
„Máme nekonečného Vykupiteľa a aké vzácne sú drahokamy pravdy, ktoré o tom svedčia v Božom slove. Tieto drahocenné klenoty však boli pochované pod masou smetia, tradícií a bludov, ktoré sám satan splodil. Jeho úklady pôsobia s podivnou mocou na ľudské mysle, aby zatienili hodnotu Krista pred tými, ktorí v neho veria. Nepriateľ Boha i človeka uvalil kúzlo na tých, ktorí sa vyznávajú za nasledovníkov Krista, takže o mnohých možno povedať: Nepoznali čas svojho navštívenia.“ Review and Herald, 16. augusta 1898.
Miller’s dream illustrates the history of the establishment of the “original truths,” their subsequent rejection, and then their ultimate restoration. Just before the close of probation the “Dirt Brush Man” enters into the scenario and re-establishes the original truths, and makes them “ten times” brighter. This takes place during the history of the Midnight Cry, which precedes the Loud Cry of the third angel at the Sunday law. The Midnight Cry awakens and separates the virgins in advance of the Sunday law, as did the Midnight Cry precede the opening of the investigative judgment in Millerite history. When the jewels are cast back into the larger, restored casket, it is too late, for that event takes place “after” the floor has been swept clean.
Millerov sen znázorňuje dejiny ustanovenia „pôvodných právd“, ich následného odmietnutia a potom ich konečného obnovenia. Tesne pred ukončením doby milosti vstupuje do deja „Muž s kefou na nečistotu“, znovu ustanovuje pôvodné pravdy a robí ich „desaťkrát“ jasnejšími. To sa odohráva v období polnočného volania, ktoré predchádza hlasnému volaniu tretieho anjela pri nedeľnom zákone. Polnočné volanie prebúdza a oddeľuje panny ešte pred nedeľným zákonom, tak ako polnočné volanie v dejinách milleritov predchádzalo začiatku vyšetrujúceho súdu. Keď sú klenoty vhodené späť do väčšej, obnovenej skrinky, je už neskoro, lebo táto udalosť nastáva „po“ tom, čo bola podlaha zametená dočista.
“The dust and rubbish of error have buried the precious jewels of truth, but the Lord’s workers can uncover these treasures, so that thousands will look upon them with delight and awe. Angels of God will be beside the humble worker, giving grace and divine enlightenment, and thousands will be led to pray with David, ‘Open thou mine eyes that I may behold wondrous things out of thy law.’ Truths that have been for ages unseen and unheeded, will blaze forth from the illuminated pages of God’s holy word. The churches generally that have heard, refused, and trampled upon the truth, will do more wickedly; but ‘the wise,’ those who are honest, will understand. The book is open, and the words of God reach the hearts of those who desire to know his will. At the loud cry of the angel from heaven who joins the third angel, thousands will awake from the stupor that has held the world for ages, and will see the beauty and value of the truth.” Review and Herald, December 15, 1885.
„Prach a rumovisko bludu pochovali drahocenné klenoty pravdy, no Pánovi pracovníci môžu tieto poklady odkryť, takže na ne budú tisíce hľadieť s potešením a bázňou. Boží anjeli budú stáť po boku pokorného pracovníka, udeľujúc milosť a božské osvietenie, a tisíce budú vedené k tomu, aby sa modlili s Dávidom: ‚Otvor mi oči, aby som videl predivné veci z tvojho zákona.‘ Pravdy, ktoré boli celé veky nevidené a nepovšimnuté, zažiaria z osvietených stránok Božieho svätého slova. Cirkvi vôbec, ktoré počuli pravdu, odmietli ju a pošliapali ju, budú páchať ešte väčšiu neprávosť; ale ‚múdri‘, tí, čo sú úprimní, porozumejú. Kniha je otvorená a slová Božie dosahujú srdcia tých, ktorí túžia poznať jeho vôľu. Pri mocnom volaní anjela z neba, ktorý sa pripája k tretiemu anjelovi, sa tisíce prebudia z otupenosti, ktorá po veky držala svet, a uvidia krásu i hodnotu pravdy.“ Review and Herald, December 15, 1885.
The “thousands” that then awake, represent God’s other flock that are still in Babylon, for the “loud cry” begins at the Sunday law. The work of the “Dirt Brush Man” has been under way since September 11, 2001, and even more so since July of 2023.
„Tisíce“, ktoré sa potom prebúdzajú, predstavujú iné Božie stádo, ktoré je ešte stále v Babylone, lebo „hlasné volanie“ sa začína pri nedeľnom zákone. Dielo „Muža so štetkou na prach“ prebieha od 11. septembra 2001 a ešte väčšmi od júla 2023.
“The apostle says, ‘All scripture is given by inspiration of God, and is profitable for doctrine, for reproof, for correction, for instruction in righteousness: that the man of God may be perfect, thoroughly furnished unto all good works.’ The Bible is its own expositor. One passage will prove to be a key that will unlock other passages, and in this way light will be shed upon the hidden meaning of the word. By comparing different texts treating on the same subject, viewing their bearing on every side, the true meaning of the Scriptures will be made evident.
„Apoštol hovorí: ‚Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu, na výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonalý, ku každému dobrému skutku dokonale pripravený.‘ Biblia je svojím vlastným vykladačom. Jedna pasáž sa ukáže ako kľúč, ktorý odomkne iné pasáže, a tak bude vrhnuté svetlo na skrytý význam slova. Porovnávaním rozličných textov, ktoré pojednávajú o tom istom predmete, a skúmaním ich vzájomného dosahu zo všetkých strán sa zjaví pravý význam Písma.“
“Many think that they must consult commentaries on the Scriptures in order to understand the meaning of the word of God, and we would not take the position that commentaries should not be studied; but it will take much discernment to discover the truth of God under the mass of the words of men. How little has been done by the church, as a body professing to believe the Bible, to gather up the scattered jewels of God’s word into one perfect chain of truth! The jewels of truth do not lie upon the surface, as many suppose. The master mind in the confederacy of evil is ever at work to keep the truth out of sight, and to bring into full view the opinions of great men. The enemy is doing all in his power to obscure heaven’s light through educational processes; for he does not mean that men shall hear the voice of the Lord, saying, ‘This is the way, walk ye in it.’
„Mnohí sa domnievajú, že aby porozumeli významu Božieho slova, musia sa radiť s komentármi k Písmu, a my by sme nezaujali stanovisko, že komentáre sa nemajú študovať; no bude potrebná veľká rozlišovacia schopnosť, aby sa pod masou ľudských slov objavila Božia pravda. Ako málo vykonala cirkev ako spoločenstvo, ktoré sa hlási k viere v Bibliu, aby pozbierala rozptýlené drahokamy Božieho slova do jedného dokonalého reťazca pravdy! Drahokamy pravdy neležia na povrchu, ako sa mnohí domnievajú. Vrcholná myseľ v spolku zla neustále pôsobí, aby pravdu udržiavala mimo dohľadu a aby do plného popredia privádzala názory veľkých mužov. Nepriateľ robí všetko, čo je v jeho moci, aby prostredníctvom vzdelávacích procesov zatemnil nebeské svetlo; lebo nemieni dopustiť, aby ľudia počuli hlas Pánov, ktorý hovorí: ‚Toto je cesta, choďte po nej.‘“
“The jewels of truth lie scattered over the field of revelation; but they have been buried beneath human traditions, beneath the sayings and commandments of men, and the wisdom from heaven has been practically ignored; for Satan has succeeded in making the world believe that the words and achievements of men are of great consequence. The Lord God, the Creator of the worlds, at infinite cost has given the gospel to the world. Through this divine agent, glad, refreshing springs of heavenly comfort and abiding consolation have been opened for those who will come to the fountain of life. There are veins of truth yet to be discovered; but spiritual things are spiritually discerned. Minds beclouded with evil cannot appreciate the value of the truth as it is in Jesus.” Review and Herald, December 1, 1891.
„Klenoty pravdy ležia roztrúsené po poli zjavenia; avšak boli pochované pod ľudskými tradíciami, pod výrokmi a prikázaniami ľudí, a múdrosť z neba bola prakticky prehliadaná; lebo satanovi sa podarilo prinútiť svet veriť, že slová a výkony ľudí majú veľký význam. Pán Boh, Stvoriteľ svetov, za nekonečnú cenu dal svetu evanjelium. Prostredníctvom tohto božského prostriedku boli otvorené radostné, osviežujúce pramene nebeskej útechy a trvalého potešenia pre tých, ktorí prídu k prameňu života. Ešte treba objaviť žily pravdy; ale duchovné veci sa duchovne posudzujú. Mysle zatemnené zlom nemôžu oceniť hodnotu pravdy takej, aká je v Ježišovi.“ Review and Herald, 1. december 1891.
The work of Christ as represented in Miller’s dream as the dirt brush man is two-fold. It is to remove the error, and to restore the original truths. The removal of error is also two-fold, for when the error is swept out the window, the error takes those who choose to remain attached to the errors with it. The work of separation accomplished by the dirt brush man is also addressed by Jeremiah, and his testimony agrees with Sister White, when she stated that, “the Lord’s workers can uncover these treasures, so that thousands will look upon them with delight and awe.”
Dielo Krista, ako je v Millerovom sne predstavené mužom s kefou na nečistotu, je dvojité. Má odstrániť blud a obnoviť pôvodné pravdy. Odstránenie bludu je takisto dvojité, lebo keď je blud vymetený von oknom, vezme so sebou aj tých, ktorí sa rozhodnú zostať pripútaní k bludom. Dielo oddelenia vykonané mužom s kefou na nečistotu spomína aj Jeremiáš a jeho svedectvo sa zhoduje so svedectvom sestry Whiteovej, keď vyhlásila, že „Pánovi pracovníci môžu odkryť tieto poklady, takže na ne budú s potešením a bázňou hľadieť tisíce.“
Therefore thus saith the Lord, If thou return, then will I bring thee again, and thou shalt stand before me: and if thou take forth the precious from the vile, thou shalt be as my mouth: let them return unto thee; but return not thou unto them. Jeremiah 15:19.
Preto takto hovorí Hospodin: Ak sa navrátiš, znovu ťa privediem a budeš stáť predo mnou; a ak oddelíš vzácne od ničomného, budeš ako moje ústa. Oni sa vrátia k tebe, ale ty sa nevracaj k nim. Jeremiáš 15:19.
The context of the passage in Jeremiah is addressing those who have experienced the first disappointment of July 18, 2020. It is not simply the dirt brush man that separates the precious from the vile, but it is also the work of those represented by Jeremiah, who are represented as making a decision of whether they will return to the Lord or not return. They have obviously not been with the Lord, for if they had been walking with him, there would be no reason for them to return. When they do return and stand before the Lord, and thereafter become His mouthpiece, they will have accomplished a work of separating the precious from the vile. The work of the “Dirt Brush Man”, requires the participation of the wise. The work of the “Dirt Brush Man” in Miller’s dream is also illustrated when Christ purges His floor through a refining process.
Kontext pasáže v Jeremiášovi sa vzťahuje na tých, ktorí zakúsili prvé sklamanie z 18. júla 2020. Nie je to iba muž s kefou na nečistotu, kto oddeľuje vzácne od podlého, ale je to aj dielo tých, ktorých predstavuje Jeremiáš a ktorí sú vykreslení ako tí, čo sa rozhodujú, či sa vrátia k Pánovi alebo sa nevrátia. Je zrejmé, že neboli s Pánom, lebo keby s ním boli kráčali, nebol by dôvod, aby sa vracali. Keď sa však vrátia a budú stáť pred Pánom, a následne sa stanú Jeho ústami, vykonajú dielo oddeľovania vzácneho od podlého. Dielo „muža s kefou na nečistotu“ si vyžaduje účasť múdrych. Dielo „muža s kefou na nečistotu“ v Millerovom sne je tiež znázornené vtedy, keď Kristus prečisťuje svoje humno prostredníctvom procesu rafinácie.
“Just how soon this refining process will begin I cannot say, but it will not be long deferred. He whose fan is in His hand will cleanse His temple of its moral defilement. He will thoroughly purge His floor.” Testimonies to Ministers, 372, 373.
„Ako skoro sa tento proces prečisťovania začne, nemôžem povedať, ale nebude dlho odkladaný. Ten, ktorého vejačka je v Jeho ruke, očistí svoj chrám od jeho mravnej poškvrny. Dôkladne vyčistí svoje humno.“ Testimonies to Ministers, 372, 373.
The final “refining process” began in July of 2023, and it is the refining process of Malachi chapter three.
Záverečný „proces prečisťovania“ sa začal v júli 2023 a je to proces prečisťovania z tretej kapitoly Malachiáša.
“Malachi 3:1–4 quoted.
„Malachiáš 3,1–4 citované.
“A refining, purifying process is going on among the people of God, and the Lord of hosts has set his hand to this work. This process is most trying to the soul, but it is necessary in order that defilement may be removed. Trials are essential in order that we may be brought close to our heavenly Father, in submission to his will, that we may offer unto the Lord an offering in righteousness. God’s work of refining and purifying the soul must go on until his servants are so humbled, so dead to self, that when called into active service, they may have an eye single to the glory of God.” Review and Herald, April 10, 1894.
„Medzi Božím ľudom prebieha proces pretavovania a očisťovania a Pán zástupov priložil svoju ruku k tomuto dielu. Tento proces je pre dušu nanajvýš bolestný, no je nevyhnutný, aby bola odstránená poškvrna. Skúšky sú nevyhnutné, aby sme boli privedení blízko k nášmu nebeskému Otcovi, v poddanosti jeho vôli, aby sme mohli priniesť Hospodinovi obeť v spravodlivosti. Božie dielo pretavovania a očisťovania duše musí pokračovať, až kým jeho služobníci nebudú tak pokorení, tak mŕtvi sebe, že keď budú povolaní do činnej služby, ich zrak bude upriamený jedine na Božiu slávu.“ Review and Herald, 10. apríla 1894.
Miller’s second dream identifies the restoration of the original truths, and the simultaneous restoration of a people who have been scattered. Nebuchadnezzar’s second dream identifies the restoration of his kingdom. Miller’s dream addresses the burying up of the original truths in the terms of those truths being “scattered.” The word “scattered” is a symbol of the “seven times.” Nebuchadnezzar’s dream is about the “scattering” of the “seven times.” Nebuchadnezzar is placed at the time of the end in 1798, and is there representing a converted man. Miller is the symbol of “the wise” in 1798.
Millerov druhý sen označuje obnovenie pôvodných právd a súčasne aj obnovenie ľudu, ktorý bol rozptýlený. Nabuchodonozorov druhý sen označuje obnovenie jeho kráľovstva. Millerov sen sa zaoberá pochovaním pôvodných právd v zmysle toho, že tieto pravdy boli „rozptýlené“. Slovo „rozptýlený“ je symbolom „siedmich časov“. Nabuchodonozorov sen je o „rozptýlení“ „siedmich časov“. Nabuchodonozor je umiestnený do času konca v roku 1798 a tam predstavuje obráteného muža. Miller je symbolom „múdrych“ v roku 1798.
We will continue Miller’s dream in the next article.
V ďalšom článku budeme pokračovať v Millerovom sne.
“When we are called upon to differ with others, or others express their difference from our opinion, we should manifest a Christian spirit, and keep this fact prominent that we can afford to be quiet and fair; for the truth will bear investigation. The more it is studied, the more will its light shine forth. The Lord frowns upon everything that savors of harshness and severity, and puts his rebuke upon those who cast contempt and reproach upon those who differ with them in opinion, placing them in the worst possible light. All Heaven looks upon those who do this as Heaven looked upon the Pharisees, and pronounces them as ignorant both of the Scriptures and the power of God. The enemies of truth cannot make truth error. They may trample upon the truth, and think that because they have cast it down, and covered it with rubbish, it is overcome; but God will move upon some of his faithful ones to do as Christ did when he was upon earth,—brush away the rubbish, and restore the truth to its appropriate setting in the framework of truth.
„Keď sme povolaní, aby sme sa odlišovali od iných, alebo keď iní vyjadria svoj odlišný názor od nášho, mali by sme prejavovať kresťanského ducha a mať stále na zreteli túto skutočnosť, že si môžeme dovoliť zostať pokojní a spravodliví; lebo pravda znesie skúmanie. Čím viac sa skúma, tým viac bude žiariť jej svetlo. Pán sa mračí na všetko, čo zaváňa tvrdosťou a prísnosťou, a vyslovuje svoje pokarhanie nad tými, ktorí vrhajú pohŕdanie a výčitky na tých, čo sa s nimi odlišujú v názore, stavajúc ich do čo najhoršieho svetla. Celé nebo hľadí na tých, ktorí to robia, tak, ako nebo hľadelo na farizejov, a vyhlasuje ich za neznalých tak Písiem, ako aj Božej moci. Nepriatelia pravdy nemôžu urobiť z pravdy omyl. Môžu pravdu pošliapať a domnievať sa, že preto, lebo ju zrazili na zem a zasypali rumoviskom, je premôžená; ale Boh pohne niektorými zo svojich verných, aby urobili to, čo robil Kristus, keď bol na zemi,—odhrnuli rumovisko a navrátili pravdu na jej patričné miesto v rámci pravdy.
“In companies where the truth is a matter of discussion, there will be those who will oppose everything that they have not held as truth; and while they flatter themselves that they are only battling with error, they have need to hear with unprejudiced ears, that they may understand what is truth, and not misrepresent and misinterpret that which is spoken. They have the example of the men in all ages who have fought against truth, and who in so doing, have rejected the council (sic) of God against themselves. Heavy will be the responsibility that will rest upon men who have had great light, and great opportunities, and who have yet failed to be wholly on the Lord’s side. Should they venture to be wholly on the Lord’s side, they would be preserved in integrity, even when they were called upon to stand alone. He would enable them to stand courageously, in purity and fairness, contending for uncorrupted principles of righteousness. He would sustain them in battling for the right because it is right, though justice were fallen in the street, and equity could not enter. They would understand what would be pure and undefiled, and in accordance with the life of Christ, and would not turn from the purest principles of Christianity in spirit, word, or action, even though they stood in opposition not only to ignorance, but to those who were cultivated and experienced, and who used the weapons of sophistry to silence them. Through all this strife of error against truth, they would be preserved, and enabled to keep such a course that their enemies could not gainsay or resist them. They would stand as a rock to principle, refusing to compromise with any man, and yet preserving the spirit that would characterize every Christian.
„V spoločenstvách, kde je pravda predmetom diskusie, budú takí, ktorí sa postavia proti všetkému, čo sami neprijali ako pravdu; a kým sa lichotia, že bojujú iba proti bludu, potrebujú počúvať s nepredpojatým sluchom, aby porozumeli, čo je pravda, a neskresľovali ani neprekrúcali to, čo bolo povedané. Majú pred sebou príklad mužov všetkých vekov, ktorí bojovali proti pravde a týmto konaním odmietli radu Božiu proti sebe samým. Ťažká bude zodpovednosť, ktorá spočinie na mužoch, ktorí mali veľké svetlo a veľké príležitosti, a predsa nedokázali byť úplne na strane Pánovej. Keby sa odvážili byť úplne na strane Pánovej, boli by zachovaní v bezúhonnosti, aj keď by boli povolaní stáť osamotene. On by ich uschopnil stáť odvážne, v čistote a poctivosti, zápasiac za neporušené zásady spravodlivosti. Podopieral by ich v boji za právo preto, že je právom, hoci by spravodlivosť padla na ulici a čestnosť by nemohla vstúpiť. Rozumeli by tomu, čo je čisté a nepoškvrnené a čo je v súlade so životom Krista, a neodvrátili by sa od najčistejších zásad kresťanstva v duchu, slove ani skutku, aj keby stáli v opozícii nielen proti nevedomosti, ale aj proti tým, ktorí boli vzdelaní a skúsení a používali zbrane sofistiky, aby ich umlčali. Počas celého tohto zápasu bludu proti pravde by boli zachovaní a uschopnení viesť taký postup, že by im ich nepriatelia nemohli odporovať ani ich premôcť. Stáli by ako skala za zásadou, odmietajúc robiť kompromis s kýmkoľvek, a predsa zachovávajúc ducha, ktorý má charakterizovať každého kresťana.“
“He who is a follower of Christ will distinguish between the sacred and the common, and will cling to the true evidence of a man’s character and work, for Christ has said, ‘By their fruits ye shall know them.’ The Christian will move forward amid all manner of opposition. He will despise flattery because it is born of Satan. He will detest accusation because it is the weapon of the evil one. They will not cherish envy or indulge in self-exaltation because these are the characteristics of the adversary of God and man. They will not be found as spies; for Satan used the despised Jews in doing this work against Jesus. They will not follow their brethren with a flood of questions as the Jews followed Christ for the purpose of entangling him in his words, and provoking him to speak of many things in order that they might make him an offender for a word.” Home Missionary, September 1, 1894.
„Ten, kto je nasledovníkom Krista, bude rozlišovať medzi svätým a obyčajným a bude sa pridŕžať pravého dôkazu o charaktere a diele človeka, lebo Kristus povedal: ‚Po ich ovocí ich poznáte.‘ Kresťan bude napredovať uprostred všemožného odporu. Bude pohŕdať lichôtkami, pretože sa rodia zo satana. Bude nenávidieť obviňovanie, pretože je to zbraň zlého. Nebudú prechovávať závisť ani sa oddávať sebapovyšovaniu, pretože to sú vlastnosti protivníka Boha i človeka. Nebudú sa nachádzať ako vyzvedači, lebo satan použil opovrhovaných Židov pri vykonávaní tohto diela proti Ježišovi. Nebudú svojich bratov prenasledovať záplavou otázok, ako Židia prenasledovali Krista s cieľom zamotať ho v jeho slovách a vyprovokovať ho, aby hovoril o mnohých veciach, aby ho potom mohli obviniť pre jedno slovo.“ Home Missionary, 1. september 1894.