The apostle Paul was the connecting link between ancient Israel and spiritual Israel, for his ministry, his name, his personal circumstances and his prophetic work all testify to this truth. He identified himself as the least of the apostles, for he had persecuted God’s people.

Apoštol Pavol bol spojovacím článkom medzi starovekým Izraelom a duchovným Izraelom, lebo jeho služba, jeho meno, jeho osobné okolnosti i jeho prorocké dielo všetky svedčia o tejto pravde. Sám seba označil za najmenšieho z apoštolov, lebo prenasledoval Boží ľud.

For I am the least of the apostles, that am not meet to be called an apostle, because I persecuted the church of God. 1 Corinthians 15:19.

Veď ja som najmenší z apoštolov, ktorý nie som hoden volať sa apoštolom, pretože som prenasledoval cirkev Božiu. 1 Korinťanom 15:19.

The name he was given at conversion was Paul, which means small or little, for he was the least of the apostles. Yet his original name was Saul, which means “selected”.

Meno, ktoré dostal pri obrátení, bolo Pavol, čo znamená malý alebo nepatrný, lebo bol najmenší z apoštolov. Jeho pôvodné meno však bolo Saul, čo znamená „vyvolený“.

Then Ananias answered, Lord, I have heard by many of this man, how much evil he hath done to thy saints at Jerusalem: And here he hath authority from the chief priests to bind all that call on thy name. But the Lord said unto him, Go thy way: for he is a chosen vessel unto me, to bear my name before the Gentiles, and kings, and the children of Israel, Acts 9:13–15.

Vtedy Ananiáš odpovedal: Pane, od mnohých som počul o tomto mužovi, koľko zlého napáchal tvojim svätým v Jeruzaleme; a aj tu má od veľkňazov moc spútať všetkých, ktorí vzývajú tvoje meno. Ale Pán mu povedal: Choď, lebo on je mojou vyvolenou nádobou, aby niesol moje meno pred pohanov, kráľov a synov Izraela, Skutky 9:13–15.

Saul was “a chosen vessel” to carry the gospel to the Gentiles, but he had to first be converted and humbled into Paul (small), for he was going to need to be powerful. Paul understood his strength was found in his smallness, or his weakness.

Saul bol „vyvolenou nádobou“, aby niesol evanjelium pohanom, no najprv sa musel obrátiť a byť pokorený na Pavla (malého), pretože bude potrebovať moc. Pavol chápal, že jeho sila sa nachádza v jeho malosti, čiže v jeho slabosti.

And lest I should be exalted above measure through the abundance of the revelations, there was given to me a thorn in the flesh, the messenger of Satan to buffet me, lest I should be exalted above measure. For this thing I besought the Lord thrice, that it might depart from me. And he said unto me, My grace is sufficient for thee: for my strength is made perfect in weakness. Most gladly therefore will I rather glory in my infirmities, that the power of Christ may rest upon me. Therefore I take pleasure in infirmities, in reproaches, in necessities, in persecutions, in distresses for Christ’s sake: for when I am weak, then am I strong. 2 Corinthians 12:7–10.

Aby som sa však pre nesmiernosť zjavení nepovyšoval, bol mi daný osteň do tela, satanov posol, aby ma bil po tvári, aby som sa nepovyšoval. Pre tú vec som trikrát prosil Pána, aby odstúpila odo mňa. A povedal mi: Dosť máš na mojej milosti; lebo moja moc sa dokonáva v slabosti. Najradšej sa teda budem chváliť svojimi slabosťami, aby na mne spočinula Kristova moc. Preto mám záľubu v slabostiach, v pohaneniach, v núdzach, v prenasledovaniach, v úzkostiach pre Krista; lebo keď som slabý, vtedy som mocný. 2 Korinťanom 12:7–10.

Saul was “selected”, but in order for him to be strong he was made small (Paul). He was chosen to take the gospel to the Gentiles, but he had been selected in part because of his knowledge of the Old Testament.

Saul bol „vybraný“, ale aby bol silný, bol učinený malým (Pavol). Bol vyvolený, aby niesol evanjelium pohanom, no bol vybraný sčasti pre svoju znalosť Starého zákona.

Especially because I know thee to be expert in all customs and questions which are among the Jews: wherefore I beseech thee to hear me patiently. My manner of life from my youth, which was at the first among mine own nation at Jerusalem, know all the Jews; Which knew me from the beginning, if they would testify, that after the most straitest sect of our religion I lived a Pharisee. Acts 26:3–5.

Tým skôr, že viem o tebe, že sa vyznáš vo všetkých zvykoch a otázkach, ktoré sú medzi Židmi; preto ťa prosím, aby si ma trpezlivo vypočul. Môj spôsob života od mladosti, ktorý bol od počiatku medzi mojím vlastným národom v Jeruzaleme, poznajú všetci Židia; tí ma poznali od začiatku, ak by chceli svedčiť, že som podľa najprísnejšieho smeru nášho náboženstva žil ako farizej. Skutky 26:3–5.

Saul had been trained by Gamaliel, who was considered one of the greatest teachers of the Scriptures of the Old Testament.

Saul bol vyučený Gamalielom, ktorý bol považovaný za jedného z najväčších učiteľov Písem Starého zákona.

“The request was granted, and ‘Paul stood on the stairs, and beckoned with the hand unto the people.’ The gesture attracted their attention, while his bearing commanded respect. ‘And when there was made a great silence, he spake unto them in the Hebrew tongue, saying, Men, brethren, and fathers, hear ye my defense which I make now unto you.’ At the sound of the familiar Hebrew words, ‘they kept the more silence,’ and in the universal hush he continued: “‘I am verily a man which am a Jew, born in Tarsus, a city in Cilicia, yet brought up in this city at the feet of Gamaliel, and taught according to the perfect manner of the law of the fathers, and was zealous toward God, as ye all are this day.’ None could deny the apostle’s statements, as the facts that he referred to were well known to many who were still living in Jerusalem.” Acts of the Apostles, 408.

„Žiadosti bolo vyhovené a ‚Pavol zastal na schodoch a kývol ľudu rukou.‘ Toto gesto upútalo ich pozornosť, zatiaľ čo jeho vystupovanie vzbudzovalo úctu. ‚A keď nastalo veľké ticho, prehovoril k nim po hebrejsky a povedal: Mužovia, bratia a otcovia, vypočujte si moju obhajobu, ktorú vám teraz predkladám.‘ Pri zaznení známych hebrejských slov ‚zachovali ešte väčšie ticho‘ a v tom všeobecnom stíšení pokračoval: ‚Ja som naozaj muž, Žid, narodený v Tarze, meste Cilície, ale vychovaný v tomto meste pri nohách Gamaliela, vyučený podľa prísneho spôsobu zákona otcov a horlivý za Boha, ako ste dnes všetci vy.‘ Nik nemohol poprieť apoštolove výroky, lebo skutočnosti, na ktoré sa odvolával, boli dobre známe mnohým, ktorí ešte žili v Jeruzaleme.“ Skutky apoštolov, 408.

Saul had not been chosen at random, and one of the specific purposes of Paul’s ministry was to bridge the sacred history of literal Israel with the sacred history of spiritual Israel. In conjunction with this fact, he authored the majority of the New Testament. One chapter of his writings identifies the support for the framework of the first angels’ message and also for the framework of the third angels’ message. The passage is a monument in the history of Adventism that identifies the distinction between the wise and foolish in the beginning and ending of Adventism.

Pavol nebol vyvolený náhodne a jedným z osobitných cieľov jeho služby bolo premostiť posvätné dejiny doslovného Izraela s posvätnými dejinami duchovného Izraela. V súvislosti s touto skutočnosťou napísal väčšinu Nového zákona. Jedna kapitola z jeho spisov určuje oporu pre rámec posolstva prvého anjela a tiež pre rámec posolstva tretieho anjela. Tento úsek je pamätníkom v dejinách adventizmu, ktorý označuje rozdiel medzi múdrymi a nerozumnými na začiatku i na konci adventizmu.

Now we beseech you, brethren, by the coming of our Lord Jesus Christ, and by our gathering together unto him, That ye be not soon shaken in mind, or be troubled, neither by spirit, nor by word, nor by letter as from us, as that the day of Christ is at hand. Let no man deceive you by any means: for that day shall not come, except there come a falling away first, and that man of sin be revealed, the son of perdition; Who opposeth and exalteth himself above all that is called God, or that is worshipped; so that he as God sitteth in the temple of God, shewing himself that he is God. Remember ye not, that, when I was yet with you, I told you these things? And now ye know what withholdeth that he might be revealed in his time. For the mystery of iniquity doth already work: only he who now letteth will let, until he be taken out of the way. And then shall that Wicked be revealed, whom the Lord shall consume with the spirit of his mouth, and shall destroy with the brightness of his coming: Even him, whose coming is after the working of Satan with all power and signs and lying wonders, And with all deceivableness of unrighteousness in them that perish; because they received not the love of the truth, that they might be saved. And for this cause God shall send them strong delusion, that they should believe a lie: That they all might be damned who believed not the truth, but had pleasure in unrighteousness. 2 Thessalonians 2:1–12.

Prosíme vás však, bratia, vzhľadom na príchod nášho Pána Ježiša Krista a na naše zhromaždenie k nemu, aby ste sa nedali tak rýchlo vyviesť z mysle ani znepokojovať, ani duchom, ani slovom, ani listom, ako by bol od nás, akoby deň Kristov už nastával. Nech vás nikto nijakým spôsobom nezvedie; lebo ten deň nepríde, kým najprv nepríde odpadnutie a nebude zjavený človek hriechu, syn zatratenia, ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo sa uctieva, takže sa ako Boh posadí v chráme Božom a bude ukazovať sám seba, že je Boh. Nepamätáte sa, že som vám o tom hovoril, keď som bol ešte u vás? A teraz viete, čo ho zdržuje, aby bol zjavený vo svojom čase. Lebo tajomstvo neprávosti už pôsobí; len ten, kto teraz zdržuje, bude zdržovať, dokiaľ nebude odstránený zo stredu. A potom bude zjavený ten bezbožník, ktorého Pán strávi duchom svojich úst a zničí jasom svojho príchodu; on, ktorého príchod je podľa pôsobenia satana so všetkou mocou a znameniami a lživými zázrakmi, a so všetkým zvodom neprávosti medzi tými, čo hynú, pretože neprijali lásku k pravde, aby boli spasení. A preto im Boh pošle mocné poblúdenie, aby uverili lži, aby boli odsúdení všetci, ktorí neuverili pravde, ale našli zaľúbenie v neprávosti. 2 Tesaloničanom 2:1–12.

The context of this passage is the consideration of when Christ would return the second time. Paul reminds the Thessalonians that he has already answered that concern previously when he stated, “Remember ye not, that, when I was yet with you, I told you these things?” Paul was attempting to prevent the brethren from being deceived upon the subject of “the coming of our Lord Jesus Christ, and by our gathering together unto him.”

Kontextom tohto úryvku je úvaha o tom, kedy sa Kristus vráti druhýkrát. Pavol Solúnčanom pripomína, že na túto starosť už predtým odpovedal, keď povedal: „Nepamätáte sa, že keď som bol ešte u vás, hovoril som vám tieto veci?“ Pavol sa usiloval zabrániť tomu, aby boli bratia oklamaní v otázke „príchodu nášho Pána Ježiša Krista a nášho zhromaždenia k nemu“.

The historians identify that half of William Miller’s message was based upon his identification of the twenty-three hundred years of Daniel chapter eight, and verse fourteen. The other half of his message, that is sometimes not recognized, is his work of refuting the false teachings concerning the Second Coming of Christ.

Historici uvádzajú, že polovica posolstva Williama Millera bola založená na jeho stotožnení dvetisíctristo rokov z ôsmej kapitoly Daniela, štrnásteho verša. Druhá polovica jeho posolstva, ktorá sa niekedy nerozpoznáva, spočíva v jeho diele vyvracania falošných učení týkajúcich sa druhého príchodu Krista.

Based upon the false Jesuit methodology there was (and still is) a prominent false teaching that William Miller consistently opposed. It was the false teaching that the Lord’s second coming was preceded by a thousand years of peace called the “temporal millennium” which Sister White also opposed.

Na základe falošnej jezuitskej metodológie vzniklo (a stále pretrváva) jedno významné falošné učenie, proti ktorému William Miller dôsledne vystupoval. Bolo to falošné učenie, že druhému príchodu Pána predchádza tisíc rokov pokoja nazývaných „časné milénium“, proti ktorému vystupovala aj sestra Whiteová.

Miller’s work was also establishing the truth of the literal return of Christ, in opposition to the various false ideas concerning the millennium that were prevalent in his history. Paul is addressing the Second Coming in 2 Thessalonians, so the passage was part of Miller’s understanding of a literal Second Coming. The chapter was “Present Truth” for Miller.

Millerovo dielo zároveň ustanovovalo pravdu o doslovnom návrate Krista, v protiklade k rozličným falošným predstavám o miléniu, ktoré boli rozšírené v jeho dobe. Pavol sa v 2. Tesaloničanom zaoberá druhým príchodom, takže táto pasáž bola súčasťou Millerovho chápania doslovného druhého príchodu. Táto kapitola bola pre Millera „prítomnou pravdou“.

Paul identifies an important sequence of events connected with the Second Coming, and also provides the logic of why the Thessalonians should not expect the return of the Lord in their lifetime. Paul says, “Now we beseech you, brethren, by the coming of our Lord Jesus Christ, and by our gathering together unto him.” The word “beseech” means to interrogate. Paul is reasoning out the elements associated with the Second Coming and leading his audience through a type of interrogation, meant to produce analysis of his logic by his hearers.

Pavol označuje dôležitú postupnosť udalostí spojených s Druhým príchodom a zároveň uvádza aj logiku, prečo Tesaloničania nemali očakávať Pánov návrat za svojho života. Pavol hovorí: „Now we beseech you, brethren, by the coming of our Lord Jesus Christ, and by our gathering together unto him.“ Slovo „beseech“ znamená vypytovať sa. Pavol rozumovo rozoberá prvky spojené s Druhým príchodom a vedie svojich poslucháčov akýmsi druhom vypytovania, určeným na to, aby u tých, čo ho počúvajú, vyvolal rozbor jeho logiky.

The structure of his logic is that before Christ returns a second time, the papacy must be identified and reign, and that before the papacy arrives in history there must be a falling away. The falling away was yet future, so the arrival of the papacy was even beyond that. So how could anyone be deceived into thinking Christ’s return was soon? He uses several symbols of the papacy in order to establish just who that power is that is revealed after the falling away. He calls the papacy the “man of sin,” that “wicked,” “the son of perdition” and the “mystery of iniquity.” Sister White is clear these are all symbols identifying the papacy.

Štruktúra jeho logiky spočíva v tom, že pred druhým Kristovým príchodom musí byť pápežstvo rozpoznané a musí panovať, a že predtým, než sa pápežstvo objaví v dejinách, musí nastať odpadnutie. Odpadnutie bolo ešte budúcnosťou, a preto príchod pápežstva bol ešte za ním. Ako teda mohol byť niekto zvedený k tomu, aby sa domnieval, že Kristov návrat je blízko? Používa viaceré symboly pápežstva, aby ustanovil, ktorá moc je tou, čo sa zjavuje po odpadnutí. Pápežstvo nazýva „človekom hriechu“, „tým bezbožným“, „synom zatratenia“ a „tajomstvom neprávosti“. Sestra Whiteová jasne uvádza, že to všetko sú symboly označujúce pápežstvo.

“But before the coming of Christ, important developments in the religious world, foretold in prophecy, were to take place. The apostle declared: ‘Be not soon shaken in mind, or be troubled, neither by spirit, nor by word, nor by letter as from us, as that the day of Christ is at hand. Let no man deceive you by any means: for that day shall not come, except there come a falling away first, and that man of sin be revealed, the son of perdition; who opposeth and exalteth himself above all that is called God, or that is worshiped; so that he as God sitteth in the temple of God, showing himself that he is God.’

„Pred príchodom Krista sa však mali v náboženskom svete odohrať významné udalosti, predpovedané v proroctve. Apoštol vyhlásil: ‚Nedajte sa hneď vyviesť z mysle ani znepokojovať, ani duchom, ani slovom, ani listom, akoby od nás, že deň Kristov je už blízko. Nech vás nikto nijakým spôsobom nezvedie; lebo ten deň nepríde, kým najprv nepríde odpadnutie a nebude zjavený človek hriechu, syn zatratenia; ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo sa nazýva Boh alebo čo sa uctieva, takže ako Boh sedí v chráme Božom a vydáva sa za Boha.‘“

“Paul’s words were not to be misinterpreted. It was not to be taught that he, by special revelation, had warned the Thessalonians of the immediate coming of Christ. Such a position would cause confusion of faith; for disappointment often leads to unbelief. The apostle therefore cautioned the brethren to receive no such message as coming from him, and he proceeded to emphasize the fact that the papal power, so clearly described by the prophet Daniel, was yet to rise and wage war against God’s people. Until this power should have performed its deadly and blasphemous work, it would be in vain for the church to look for the coming of their Lord. ‘Remember ye not,’ Paul inquired, ‘that, when I was yet with you, I told you these things?’

„Pavlove slová sa nemali nesprávne vykladať. Nemalo sa učiť, že on na základe osobitného zjavenia varoval Tesaloničanov pred bezprostredným príchodom Krista. Takéto stanovisko by spôsobilo zmätok vo viere; lebo sklamanie často vedie k nevere. Apoštol preto napomenul bratov, aby neprijímali nijaké takéto posolstvo, akoby prichádzalo od neho, a ďalej zdôraznil skutočnosť, že pápežská moc, tak jasne opísaná prorokom Danielom, mala ešte len povstať a viesť vojnu proti Božiemu ľudu. Kým táto moc nevykoná svoje smrtonosné a rúhavé dielo, bude márne, aby cirkev očakávala príchod svojho Pána. ‚Nepamätáte sa,‘ spýtal sa Pavol, ‚že som vám o tom hovoril, keď som ešte bol u vás?‘“

“Terrible were the trials that were to beset the true church. Even at the time when the apostle was writing, the ‘mystery of iniquity’ had already begun to work. The developments that were to take place in the future were to be ‘after the working of Satan with all power and signs and lying wonders, and with all deceivableness of unrighteousness in them that perish.’

„Strašné boli skúšky, ktoré mali doliehať na pravú cirkev. Už v čase, keď apoštol písal, sa „tajomstvo neprávosti“ už začalo prejavovať. Udalosti, ktoré sa mali odohrať v budúcnosti, mali byť „podľa pôsobenia satana so všetkou mocou a znameniami a lživými zázrakmi, a so všetkým zvádzaním neprávosti v tých, čo hynú.“

“Especially solemn is the apostle’s statement regarding those who should refuse to receive ‘the love of the truth.’ ‘For this cause,’ he declared of all who should deliberately reject the messages of truth, ‘God shall send them strong delusion, that they should believe a lie: that they all might be damned who believed not the truth, but had pleasure in unrighteousness.’ Men cannot with impunity reject the warnings that God in mercy sends them. From those who persist in turning from these warnings, God withdraws His Spirit, leaving them to the deceptions that they love.” Acts of the Apostles, 265, 266.

„Zvlášť slávnostné je apoštolovo vyhlásenie týkajúce sa tých, ktorí by odmietli prijať ‚lásku k pravde‘. ‚A preto,‘ vyhlásil o všetkých, ktorí by zámerne zavrhli posolstvá pravdy, ‚im Boh pošle mocný blud, aby uverili lži; aby boli odsúdení všetci, ktorí neuverili pravde, ale našli zaľúbenie v neprávosti.‘ Ľudia nemôžu beztrestne odmietať varovania, ktoré im Boh vo svojom milosrdenstve posiela. Od tých, ktorí sa vytrvalo odvracajú od týchto varovaní, Boh odníma svojho Ducha a ponecháva ich klamstvám, ktoré milujú.“ Skutky apoštolov, 265, 266.

Although Sister White directly identifies the “man of sin,” that “wicked,” “the son of perdition” and the “mystery of iniquity” from the passage of Paul, and calls it the “papal power,” she says more. She identifies that these symbols employed by Paul to identify the pope of Rome, was established from the book of Daniel, when she stated, “The apostle therefore cautioned the brethren to receive no such message as coming from him, and he proceeded to emphasize the fact that the papal power, so clearly described by the prophet Daniel, was yet to rise and wage war against God’s people. Until this power should have performed its deadly and blasphemous work, it would be in vain for the church to look for the coming of their Lord.” Paul was basing the portion of the message to the Thessalonians which identified the papacy upon Daniel chapter eleven, and verse thirty-six.

Hoci sestra Whiteová priamo stotožňuje „človeka hriechu“, „toho bezbožného“, „syna zatratenia“ a „tajomstvo neprávosti“ z Pavlovho úryvku a nazýva ich „pápežskou mocou“, hovorí ešte viac. Ukazuje, že tieto symboly, ktoré Pavol použil na označenie rímskeho pápeža, boli založené na knihe Daniel, keď uviedla: „Apoštol preto napomenul bratov, aby neprijali nijaké také posolstvo, akoby prichádzalo od neho, a ďalej zdôraznil skutočnosť, že pápežská moc, tak jasne opísaná prorokom Danielom, mala ešte povstať a viesť vojnu proti Božiemu ľudu. Kým táto moc nevykoná svoje smrtonosné a rúhavé dielo, bolo by márne, aby cirkev očakávala príchod svojho Pána.“ Pavol zakladal tú časť posolstva Tesaloničanom, ktorá označovala pápežstvo, na Danielovi, jedenástej kapitole, a tridsiatom šiestom verši.

And the king shall do according to his will; and he shall exalt himself, and magnify himself above every god, and shall speak marvellous things against the God of gods, and shall prosper till the indignation be accomplished: for that that is determined shall be done. Daniel 11:36.

A kráľ bude konať podľa svojej vôle; a povýši sa a vyvýši sa nad každého boha a bude hovoriť podivuhodné veci proti Bohu bohov; a bude sa mu dariť, kým sa nedovŕši rozhorčenie, lebo to, čo je určené, sa stane. Daniel 11:36.

When Paul identifies the pope “Who opposeth and exalteth himself above all that is called God, or that is worshipped; so that he as God sitteth in the temple of God, shewing himself that he is God,” Paul was paraphrasing the prophet Daniel’s description of the “king” that did “according to his will,” and exalted “himself and” magnified “himself above every god.” The pope is the king that speaks “marvelous things against the God of gods”, and the pope is the power that would “prosper till the” first “indignation” would “be accomplished” in 1798.

Keď Pavol označuje pápeža slovami „ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čomu sa vzdáva bohoslužba, takže ako Boh sedí v chráme Božom a vydáva sa za Boha“, Pavol parafrázoval opis proroka Daniela o „kráľovi“, ktorý konal „podľa svojej vôle“ a „povyšoval sa a vyvyšoval nad každého boha“. Pápež je tým kráľom, ktorý hovorí „podivuhodné veci proti Bohu bohov“, a pápež je tou mocnosťou, ktorá mala „prosperovať, až kým“ sa prvé „rozhorčenie“ „nedovŕši“ v roku 1798.

Daniel eleven, and verse thirty-six is absolutely essential to understand correctly if the increase of knowledge in 1989 is to be understood correctly. For this reason the false teaching that the king in the verse was France, as introduced by Uriah Smith, was introduced in the first generation of Adventism (1863 to 1888). Smith changed the text of verse thirty-six from “the” king (which is the papacy that was being described in the previous verses) to “a” king (any king) in order to ascribe to atheistic France the characteristics of Rome’s worship style, but that was just a jumping-off point to put forth his pet theory about Turkey being the king of the north in verse forty and onward.

Daniel jedenásť, verš tridsaťšesť, je bezpodmienečne nevyhnutné správne pochopiť, ak má byť správne pochopený nárast poznania v roku 1989. Z tohto dôvodu bolo falošné učenie, že kráľom v tomto verši bolo Francúzsko, ako ho zaviedol Uriah Smith, uvedené v prvej generácii adventizmu (1863 až 1888). Smith zmenil text verša tridsaťšesť z „toho“ kráľa (ktorým je pápežstvo, opisované v predchádzajúcich veršoch) na „nejakého“ kráľa (akéhokoľvek kráľa), aby mohol pripísať ateistickému Francúzsku charakteristiky rímskeho štýlu uctievania; to však bol iba odrazový bod na presadenie jeho obľúbenej teórie, že Turecko je vo verši štyridsať a ďalej kráľom severu.

Satan began early to obscure the fact that the king in the verse, is the papacy, and it is the apostle Paul who provides Daniel’s testimony with a second witness to this fact. Sister White provided the third witness.

Satan sa už zavčasu začal usilovať zatemniť skutočnosť, že kráľom v tomto verši je pápežstvo, a je to apoštol Pavol, kto poskytuje Danielovmu svedectvu druhého svedka o tejto skutočnosti. Sestra Whiteová poskytla tretieho svedka.

Not only did Satan seek to obscure the truth about the king in the verse being the pope, but by misdirecting the truth contained in the verse, Satan also made obscure the significance of what the “indignation” in the verse represented. The papacy in the verse was to prosper until 1798 when it was delivered its deadly wound. 1798 is the end of the twenty-five hundred and twenty years of God’s indignation that was carried out against the northern kingdom of Israel, beginning in 723 BC.

Satan sa neusiloval iba o to, aby zatemnil pravdu, že kráľom v danom verši je pápežstvo, ale tým, že odviedol pozornosť od pravdy obsiahnutej v tomto verši, zároveň zatemnil aj význam toho, čo vo verši predstavovalo „rozhorčenie“. Pápežstvo v tomto verši malo prospievať až do roku 1798, keď mu bola zasadená smrteľná rana. Rok 1798 je koncom dvetisícpäťstodvadsaťročného obdobia Božieho rozhorčenia, ktoré bolo vykonávané proti severnému kráľovstvu Izraela, počnúc rokom 723 pred Kr.

If Adventism had defended and upheld the “seven times,” in 1863, it would have been virtually impossible for Uriah Smith to get away with such foolishness about verse thirty-six, for the “indignation” would have been understood as representing God’s first indignation of “seven times,” thus having no connection whatsoever with France. The increase of knowledge in 1989 is supported by Paul in the passage, and for this reason the warning of Paul in the passage concerning those who do not receive the love of the truth, but receive strong delusion, do so through their rejection of the truths Paul presents in the passage. One of those truths is the correct identification of the king of the north in Daniel chapter eleven, verses forty through forty-five.

Keby adventizmus v roku 1863 obhájil a udržal učenie o „siedmich časoch“, bolo by pre Uriáša Smitha prakticky nemožné presadiť takú hlúposť o tridsiatom šiestom verši, pretože „rozhorčenie“ by bolo chápané ako predstavenie prvého Božieho rozhorčenia trvajúceho „sedem časov“, a teda by nemalo vôbec nijakú súvislosť s Francúzskom. Nárast poznania v roku 1989 potvrdzuje Pavol v uvedenom úryvku, a z tohto dôvodu sa Pavlovo varovanie v tomto úryvku týkajúce sa tých, ktorí neprijali lásku k pravde, ale prijali mocné poblúdenie, napĺňa skrze ich odmietnutie právd, ktoré Pavol v tomto úryvku predkladá. Jednou z týchto právd je správna identifikácia severného kráľa v Danielovi, kapitola jedenásť, verše štyridsať až štyridsaťpäť.

In the passage, after Paul identifies the pope of Rome, he identifies a sequence of events at the end of the world leading up to the Second Coming of Christ, which is the subject of the passage. He states, “then shall that Wicked be revealed.” That “wicked” is the pope, “whom the Lord shall consume with the spirit of his mouth, and shall destroy with the brightness of his coming.” Then Paul says “Even him, whose coming is after the working of Satan with all power and signs and lying wonders.” Jesus is the one “whose coming is after the working of Satan.”

V uvedenom úryvku, po tom, čo Pavol označí rímskeho pápeža, označuje sled udalostí na konci sveta, ktoré vedú k druhému príchodu Krista, čo je predmetom daného úryvku. Hovorí: „a vtedy bude zjavený ten Bezbožník.“ Tým „bezbožníkom“ je pápež, „ktorého Pán Ježiš zahubí duchom svojich úst a zničí jasom svojho príchodu.“ Potom Pavol hovorí: „Toho, ktorého príchod je podľa pôsobenia satana so všetkou mocou, znameniami a lživými zázrakmi.“ Ježiš je ten, „ktorého príchod je podľa pôsobenia satana.“

Satan’s miraculous working is the period of time from the soon-coming Sunday Law, until Michael stands up and human probation closes. Satan accomplishes no miracles during the Seven Last Plagues that are poured out from the close of probation until Christ returns.

Satanovo zázračné pôsobenie je obdobie času od čoskoro prichádzajúceho nedeľného zákona až dovtedy, kým sa nepostaví Michael a neskončí sa doba milosti pre ľudstvo. Počas siedmich posledných rán, ktoré sú vyliate od skončenia doby milosti až do Kristovho návratu, Satan nekoná nijaké zázraky.

“Says Christ, ‘By their fruits ye shall know them.’ If those through whom cures are performed, are disposed, on account of these manifestations, to excuse their neglect of the law of God and continue in disobedience, though they have power to any and every extent, it does not follow that they have the great power of God. On the contrary, it is the miracle-working power of the great deceiver. He is a transgressor of the moral law, and employs every device that he can master to blind men to its true character. We are warned that in the last days he will work with signs and lying wonders. And he will continue these wonders until the close of probation, that he may point to them as evidence that he is an angel of light and not of darkness.” The Seventh-day Adventist Bible Commentary, volume 7, 911.

„Kristus hovorí: ‚Po ich ovocí ich poznáte.‘ Ak tí, prostredníctvom ktorých sa dejú uzdravenia, sú na základe týchto prejavov naklonení ospravedlňovať svoje zanedbávanie Božieho zákona a zotrvávať v neposlušnosti, hoci majú moc v akejkoľvek, ba v každej miere, z toho ešte nevyplýva, že majú veľkú Božiu moc. Naopak, je to zázračná moc veľkého zvodcu. Je prestupníkom mravného zákona a používa každý prostriedok, ktorý dokáže ovládnuť, aby ľuďom zastrel jeho pravú povahu. Sme varovaní, že v posledných dňoch bude pôsobiť znameniami a lživými zázrakmi. A v týchto zázrakoch bude pokračovať až do uzavretia času milosti, aby na ne mohol poukazovať ako na dôkaz, že je anjelom svetla, a nie tmy.‘ The Seventh-day Adventist Bible Commentary, zväzok 7, 911.

Paul identifies that there would be a falling away that preceded the revealing of the papacy, and that Christ’s Second Coming would take place “after” the marvelous working of Satan. Satan’s marvelous working begins at the Sunday law in the United States, and ends at the arrival of the close of probation and the seven last plagues. Satan’s marvelous working begins at the Sunday law in the United States.

Pavol poukazuje na to, že pred zjavením pápežstva malo dôjsť k odpadnutiu a že druhý príchod Krista nastane „po“ zázračnom pôsobení satana. Satanovo zázračné pôsobenie sa začína pri nedeľnom zákone v Spojených štátoch a končí príchodom ukončenia času milosti a siedmich posledných rán. Satanovo zázračné pôsobenie sa začína pri nedeľnom zákone v Spojených štátoch.

“By the decree enforcing the institution of the Papacy in violation of the law of God, our nation will disconnect herself fully from righteousness. When Protestantism shall stretch her hand across the gulf to grasp the hand of the Roman power, when she shall reach over the abyss to clasp hands with Spiritualism, when, under the influence of this threefold union, our country shall repudiate every principle of its Constitution as a Protestant and republican government, and shall make provision for the propagation of papal falsehoods and delusions, then we may know that the time has come for the marvelous working of Satan and that the end is near.” Testimonies, volume 5, 451.

„Nariadením, ktorým sa bude presadzovať ustanovenie pápežstva v rozpore so zákonom Božím, sa náš národ úplne odtrhne od spravodlivosti. Keď protestantizmus natiahne svoju ruku ponad priepasť, aby uchopil ruku rímskej moci, keď sa načiahne ponad bezodnú priepasť, aby si podal ruky so špiritizmom, keď pod vplyvom tohto trojitého zväzku naša krajina zavrhne každú zásadu svojej ústavy ako protestantskej a republikánskej vlády a vytvorí podmienky na šírenie pápežských klamstiev a bludov, vtedy budeme môcť vedieť, že nastal čas zázračného pôsobenia satana a že koniec je blízko.“ Testimonies, zväzok 5, 451.

The Sunday law is the end of the sixth kingdom, the earth beast of Revelation chapter thirteen. The earth beast began to reign at the end of the twelve hundred and sixty years of papal rule in 1798. The papacy was therefore revealed in the year 538, though her work to take control of the world was already active when Paul penned his words. Before the year 538, there would be a falling away that preceded the revealing of the man of sin, sitting in the temple of God.

Nedeľný zákon je koncom šiesteho kráľovstva, zemskej šelmy zo zjavenia 13. kapitoly. Zemská šelma začala vládnuť na konci tisícdvestošesťdesiatich rokov pápežskej nadvlády v roku 1798. Pápežstvo teda bolo zjavené v roku 538, hoci jeho dielo zmocniť sa vlády nad svetom už bolo činné, keď Pavol napísal svoje slová. Pred rokom 538 malo dôjsť k odpadnutiu, ktoré predchádzalo zjaveniu človeka hriechu, sediaceho v chráme Božom.

The falling away was represented by the church of Pergamos when the Christian church compromised with the religion of paganism, as symbolized by the emperor Constantine. Paul was identifying the prophetic waymarks that must occur before the Second Coming of Christ. After rehearsing what he had previously taught the Thessalonians, he then asks if they did not remember that he had previously taught them these truths? He then reminds them they should also remember that he taught them that a power would “withholdeth” the papacy “that” the papacy “might be revealed in his time?” The word “witholdeth” means to restrain. The word “withholdeth” is later in the same passage translated as “now letteth.”

Odpadnutie bolo predstavené zborom v Pergame, keď kresťanská cirkev urobila kompromis s náboženstvom pohanstva, ako to symbolizoval cisár Konštantín. Pavol určoval prorocké medzníky, ktoré sa musia naplniť pred druhým príchodom Krista. Keď zopakoval to, čo už predtým učil Tesaloničanov, potom sa pýta, či si nepamätajú, že ich už predtým učil týmto pravdám. Potom im pripomína, že by si mali pamätať aj to, že ich učil, že istá moc bude „zadržiavať“ pápežstvo, „aby“ pápežstvo „mohlo byť zjavené vo svojom čase“. Slovo „zadržiavať“ znamená brzdiť. Slovo „zadržiavať“ je neskôr v tom istom úseku preložené ako „teraz zdržuje“.

The passage is therefore correctly represented as; “And now ye know what restrains the papacy, that the papacy might be revealed in his time. For the mystery of iniquity (the papacy) doth already work: only he who now restrains the papacy, will continue to restrain the papacy until he be taken out of the way.” When William Miller recognized this passage in Thessalonians he realized that the power that prevented the papacy from ascending to the throne of the earth in the year 538, was pagan Rome, and that pagan Rome would restrain the rise of the papal power, until pagan Rome was “taken out of the way.”

Tento úsek je teda správne vyjadrený takto: „A teraz viete, čo zadržiava pápežstvo, aby sa pápežstvo zjavilo vo svojom čase. Lebo tajomstvo neprávosti (pápežstvo) už pôsobí; iba ten, kto teraz zadržiava pápežstvo, bude naďalej zadržiavať pápežstvo, dokiaľ nebude odstránený z cesty.“ Keď William Miller rozpoznal tento úsek v liste Tesaloničanom, uvedomil si, že mocou, ktorá zabránila pápežstvu vystúpiť na trón zeme v roku 538, bol pohanský Rím, a že pohanský Rím bude zadržiavať vzostup pápežskej moci, až kým nebude pohanský Rím „odstránený z cesty“.

“During, the twelve years I was a deist, I read all histories I could find; but now I loved the Bible. It taught of Jesus! But still there was a good deal of the Bible that was dark to me. In 1818 or 19, while conversing with a friend! To whom I made a visit, and who had known and heard me talk while I was a deist, he inquired, in rather a significant manner, ‘What do you think of this text, and that?’ referring to the old texts I objected to while a deist. I understood what he was about, and replied—If you will give me time, I will tell you what they mean. ‘How long time do you want?’ I don’t know, but I will tell you, I replied, for I could not believe that God had given a revelation that could not be understood I then resolved to study my Bible, believing I could find out what the Holy Spirit meant. But as soon as I had formed this resolution the thought came to me—‘Suppose you find a passage that you cannot understand, what will you do?’ This mode of studying the Bible then came to my mind:—I will take the words of such passages, and trace them through the Bible, and find out their meaning in this way. I had Cruden’s Concordance, which I think is the best in the world; so I took that and my Bible, and set down to my desk, and read nothing else, except the newspapers a little, for I was determined to know what my Bible meant.

„Počas dvanástich rokov, keď som bol deistom, čítal som všetky dejiny, ktoré som mohol nájsť; teraz som si však zamiloval Bibliu. Učila o Ježišovi! Ale predsa bolo v Biblii ešte mnoho toho, čo mi bolo temné. V roku 1818 alebo 1819, keď som sa rozprával s priateľom, ktorého som navštívil a ktorý ma poznal a počul ma hovoriť v čase, keď som bol deistom, spýtal sa ma dosť významným spôsobom: ‚Čo si myslíš o tomto texte a o tamtom?‘ narážajúc na tie staré texty, proti ktorým som ako deista namietal. Porozumel som, o čo mu ide, a odpovedal som: Ak mi dáš čas, poviem ti, čo znamenajú. ‚Koľko času potrebuješ?‘ Neviem, ale poviem ti, odpovedal som, lebo som nemohol veriť, že Boh dal zjavenie, ktorému sa nedá rozumieť. Vtedy som sa rozhodol študovať svoju Bibliu vo viere, že môžem zistiť, čo zamýšľal Duch Svätý. No len čo som toto rozhodnutie prijal, prišla mi na myseľ myšlienka: ‚Predstav si, že nájdeš miesto, ktorému nebudeš rozumieť; čo budeš robiť?‘ Vtedy mi prišiel na myseľ tento spôsob štúdia Biblie: Vezmem slová z takýchto miest, budem ich sledovať naprieč Bibliou a týmto spôsobom zistím ich význam. Mal som Crudenovu konkordanciu, ktorá je podľa mňa najlepšia na svete; a tak som si ju vzal spolu so svojou Bibliou, sadol som si za písací stôl a nečítal som nič iné, iba trochu noviny, lebo som bol odhodlaný poznať, čo znamená moja Biblia.

“I began at Genesis, and read on slowly; and when I came to a text that I could not understand, I searched through the Bible to find out what it meant. After I had gone through the Bible in this way, O, how bright and glorious the truth appeared! I found what I have been preaching to you. I was satisfied that the seven times terminated in 1843. Then I came to the 2300 days; they brought me to the same conclusion; but I had no thought of finding out when the Savior was coming, and I could not believe it; but the light struck me so forcibly I did not know what to do. Now, I thought, I must put on spurs and breeching; I will not go faster than the Bible, and I will not fall behind it. Whatever the Bible teaches, I will hold on to it. But still there were some texts that I could not understand.’

„Začal som pri Genezis a čítal som ďalej pomaly; a keď som prišiel k textu, ktorému som nemohol porozumieť, prehľadával som Bibliu, aby som zistil, čo znamená. Keď som takto prešiel Bibliu, ó, aká jasná a slávna sa ukázala pravda! Našiel som to, čo som vám kázal. Bol som presvedčený, že sedem časov sa skončilo v roku 1843. Potom som prišiel k 2300 dňom; tie ma priviedli k tomu istému záveru; no ani len som nepomyslel na to, že by som mal zistiť, kedy príde Spasiteľ, a nemohol som tomu uveriť; ale svetlo ma zasiahlo tak mocne, že som nevedel, čo robiť. Teraz som si pomyslel: Musím si pripnúť ostrohy a rajtky; nepôjdem rýchlejšie než Biblia a nezaostanem za ňou. Čokoľvek Biblia učí, toho sa budem držať. No predsa ešte boli niektoré texty, ktorým som nemohol porozumieť.“

“So much for his general mode of studying the Bible. On another occasion he stated his mode of settling the meaning of the text before us—the meaning of ‘the daily.’ ‘I read on,’ said he, ‘and could find no other case in which it was found, but in Daniel. I then took those words which stood in connection with it, ‘take away.’ He shall take away the daily, ‘from the time the daily shall be taken away,’ etc. I read on, and thought I should find no light on the text; finally I came to 2 Thessalonians 2:7–8. ‘For the mystery of iniquity doth already work, only he who now letteth, will let, until he be taken out of the way, and then shall that wicked be revealed,’ etc. And when I had come to that text, O, how clear and glorious the truth appeared! There it is! that is ‘the daily!’ Well, now, what does Paul mean by ‘he who now letteth,’ or hindereth? By ‘the man of sin,’ and ‘the wicked,’ Popery is meant. Well, what is it which hinders Popery from being revealed? Why, it is Paganism; well, then, ‘the daily’ must mean Paganism.” William Miller, Apollos Hale, The Second Advent Manual, 65, 66.

„Toľko teda o jeho všeobecnom spôsobe štúdia Biblie. Pri inej príležitosti uviedol svoj spôsob, ako určil význam textu, ktorý máme pred sebou — význam výrazu ‚the daily‘. ‚Čítal som ďalej,‘ povedal, ‚a nemohol som nájsť nijaký iný prípad, v ktorom by sa tento výraz vyskytoval, iba v Danielovi. Potom som vzal tie slová, ktoré stáli v spojení s ním, totiž: „take away“. Odníme the daily, „od času, keď bude the daily odňaté,“ atď. Čítal som ďalej a myslel som si, že na tento text nenájdem nijaké svetlo; napokon som prišiel k 2 Tesaloničanom 2:7–8. „Lebo tajomstvo neprávosti už pôsobí, len ten, kto teraz zdržuje, bude zdržovať, až bude vzatý z cesty, a potom sa zjaví ten bezbožník,“ atď. A keď som prišiel k tomuto textu, ó, ako jasná a slávna sa ukázala pravda! Tu to je! To je ‚the daily‘! Nuž teda, čo tým Pavol myslí, keď hovorí o „tom, kto teraz zdržuje,“ alebo prekáža? Výrazmi „človek hriechu“ a „ten bezbožník“ sa myslí pápežstvo. Nuž, čo je to, čo bráni tomu, aby sa pápežstvo zjavilo? Nuž, je to pohanstvo; nuž teda ‚the daily‘ musí znamenať pohanstvo.“ William Miller, Apollos Hale, The Second Advent Manual, 65, 66.

Without an understanding that “the daily” in the book of Daniel was a symbol of paganism, Miller would have been hard pressed to develop the framework that he assembled his prophetic structure upon. “The daily” is found five times in the book of Daniel, and it is always followed by a symbol of papalism. The evidence that “the daily” in the book of Daniel is paganism is located in Paul’s letter to the Thessalonians. One of the most severe warnings in God’s Word is located there, for there Paul clearly states that those who do not love the truth will be sent strong delusion. The truth that was purposely located in Thessalonians was the identification of paganism’s connection with papalism, and to reject that truth is to guarantee that strong delusion will be the consequence of that rejection.

Bez pochopenia, že „každodenná obeť“ v knihe Daniel bola symbolom pohanstva, by Miller len ťažko mohol rozvinúť rámec, na ktorom vystaval svoju prorockú štruktúru. „Každodenná obeť“ sa v knihe Daniel nachádza päťkrát a vždy po nej nasleduje symbol pápežstva. Dôkaz, že „každodenná obeť“ v knihe Daniel je pohanstvo, sa nachádza v Pavlovom liste Tesaloničanom. Práve tam sa nachádza jedno z najvážnejších varovaní v Božom slove, lebo tam Pavol jasne uvádza, že tí, ktorí nemilujú pravdu, budú vydaní mocnému bludu. Pravda, ktorá bola zámerne umiestnená v liste Tesaloničanom, spočívala v určení spojitosti pohanstva s pápežstvom, a odmietnuť túto pravdu znamená zaručiť, že následkom takého odmietnutia bude mocný blud.

We will continue this subject in the next article.

V nasledujúcom článku budeme pokračovať v tejto téme.

Stay yourselves, and wonder; cry ye out, and cry: they are drunken, but not with wine; they stagger, but not with strong drink. For the Lord hath poured out upon you the spirit of deep sleep, and hath closed your eyes: the prophets and your rulers, the seers hath he covered. And the vision of all is become unto you as the words of a book that is sealed, which men deliver to one that is learned, saying, Read this, I pray thee: and he saith, I cannot; for it is sealed: And the book is delivered to him that is not learned, saying, Read this, I pray thee: and he saith, I am not learned. Wherefore the Lord said, Forasmuch as this people draw near me with their mouth, and with their lips do honour me, but have removed their heart far from me, and their fear toward me is taught by the precept of men: Therefore, behold, I will proceed to do a marvellous work among this people, even a marvellous work and a wonder: for the wisdom of their wise men shall perish, and the understanding of their prudent men shall be hid. Woe unto them that seek deep to hide their counsel from the Lord, and their works are in the dark, and they say, Who seeth us? and who knoweth us? Surely your turning of things upside down shall be esteemed as the potter’s clay: for shall the work say of him that made it, He made me not? or shall the thing framed say of him that framed it, He had no understanding? Isaiah 29:9–16.

Zostaňte stáť a žasnite; kričte a volajte: sú opití, ale nie vínom; potácajú sa, ale nie od opojného nápoja. Lebo Hospodin vylial na vás ducha hlbokého spánku a zavrel vaše oči; prorokov a vašich vládcov, vidiacich, prikryl. A každé videnie sa vám stalo ako slová zapečatenej knihy, ktorú podávajú učenému so slovami: Čítaj toto, prosím; a on povie: Nemôžem, lebo je zapečatená. A kniha sa podáva neučenému so slovami: Čítaj toto, prosím; a on povie: Nie som učený. Preto Pán povedal: Pretože tento ľud sa ku mne približuje svojimi ústami a svojimi perami ma ctí, ale svoje srdce vzdialil ďaleko odo mňa a ich bázeň predo mnou je naučená podľa ľudského príkazu, preto, hľa, budem ďalej podivne konať s týmto ľudom, podivne a zázračne; lebo múdrosť ich múdrych zahynie a rozumnosť ich rozumných bude skrytá. Beda tým, čo sa hlboko usilujú ukryť svoju radu pred Hospodinom, a ich skutky sú vo tme, a hovoria: Kto nás vidí? a kto o nás vie? Ach, vaše prevracanie vecí naruby sa bude pokladať za hrnčiarovu hlinu! Či azda dielo povie o tom, kto ho urobil: Neurobil ma? Alebo povie vytvorená vec o tom, kto ju utvoril: Nemal rozum? Izaiáš 29:9–16.