Gabriel came to Daniel in chapter nine to provide him with skill and understanding of the two visions which had been represented in chapter eight.
Gabriel prišiel k Danielovi v deviatej kapitole, aby mu udelil schopnosť a porozumenie pre obe videnia, ktoré boli predstavené v ôsmej kapitole.
And he informed me, and talked with me, and said, O Daniel, I am now come forth to give thee skill and understanding. At the beginning of thy supplications the commandment came forth, and I am come to show thee; for thou art greatly beloved: therefore understand the matter, and consider the vision. Daniel 9:22, 23.
A poučil ma, hovoril so mnou a riekol: Ó, Daniel, teraz som vyšiel, aby som ti udelil múdrosť a porozumenie. Na začiatku tvojich úpenlivých modlitieb vyšiel rozkaz, a ja som prišiel, aby som ti to oznámil; lebo si veľmi milovaný. Preto pochop tú vec a venuj pozornosť videniu. Daniel 9:22, 23.
In order for Daniel to have the “understanding” he needed, Gabriel told him to understand both the “matter” and the “vision.” The “matter” was the vision of the trampling down of the sanctuary and host, and the “vision,” was the vision of the appearance of October 22, 1844. Sister White also emphasizes these two visions when she informs us that, Daniel was seeking to understand the relation of the seventy year captivity and the twenty-three hundred years. The seventy years are what Gabriel identified as the “matter” and the “vision” was the twenty-three hundred years. Daniel represents the “wise” of the last days, when Gabriel provides the interpretation of the twenty-three hundred years. The “wise” recognize both the “matter” and the “vision,” in Gabriel’s interpretation, the wicked do not understand. The Millerites understood the “matter” and “vision,” but only in a limited fashion.
Aby Daniel mal „porozumenie“, ktoré potreboval, Gabriel mu povedal, aby porozumel tak „veci“, ako aj „videniu“. „Vec“ bola videním pošliapania svätyne a zástupu a „videnie“ bolo videním zjavenia sa 22. októbra 1844. Sestra Whiteová takisto zdôrazňuje tieto dve videnia, keď nás informuje, že Daniel sa usiloval pochopiť vzťah medzi sedemdesiatročným zajatím a dvetisíctristo rokmi. Sedemdesiat rokov je to, čo Gabriel označil ako „vec“, a „videnie“ bolo dvetisíctristo rokov. Daniel predstavuje „múdrych“ posledných dní, keď Gabriel podáva výklad dvetisíctristo rokov. „Múdri“ vo výklade, ktorý podáva Gabriel, rozpoznávajú tak „vec“, ako aj „videnie“; bezbožní tomu nerozumejú. Milleriti porozumeli „veci“ i „videniu“, avšak len obmedzeným spôsobom.
The four hundred and ninety years of probationary time, was a period that was based upon four hundred and ninety years of rebellion against the covenant of the “seven times” represented in Leviticus twenty-five and twenty-six. The seventy years captivity was the sum of all the years the land was not allowed to enjoy her rest.
Štyristo deväťdesiat rokov doby skúšky bolo obdobím založeným na štyristo deväťdesiatich rokoch vzbury proti zmluve „sedemnásobne“, predstavenej v Levitikovi dvadsaťpäť a dvadsaťšesť. Sedemdesiat rokov zajatia bolo súčtom všetkých rokov, počas ktorých krajine nebolo dovolené užívať si svoj odpočinok.
The week that Christ confirmed the covenant with many, was an illustration of the quarrel of his covenant, as represented by two periods of twelve hundred and sixty days. That prophetic week was divided by the cross, which typifies the seal of God.
Týždeň, počas ktorého Kristus potvrdil zmluvu s mnohými, bol ilustráciou sporu o jeho zmluvu, ako je znázornený dvoma obdobiami tisíc dvestošesťdesiatich dní. Tento prorocký týždeň bol rozdelený krížom, ktorý predstavuje pečať Božiu.
“What is the seal of the living God, which is placed in the foreheads of His people? It is a mark which angels, but not human eyes, can read; for the destroying angel must see this mark of redemption. The intelligent mind has seen the sign of the cross of Calvary in the Lord’s adopted sons and daughters. The sin of the transgression of the law of God is taken away. They have on the wedding garment, and are obedient and faithful to all God’s commands.” Manuscript Releases, volume 21, 52.
„Čo je pečať živého Boha, ktorá je vložená na čelá Jeho ľudu? Je to znamenie, ktoré môžu čítať anjeli, nie však ľudské oči; lebo anjel skazy musí vidieť toto znamenie vykúpenia. Chápavá myseľ videla znamenie kríža Golgoty na Pánových adoptovaných synoch a dcérach. Hriech prestúpenia Božieho zákona je odstránený. Majú na sebe svadobné rúcho a sú poslušní a verní voči všetkým Božím prikázaniam.“ Manuscript Releases, zväzok 21, 52.
That week typified two periods of twelve hundred and sixty years divided at the Sunday law of 538, (the mark of the beast) in which paganism and then papalism trampled down the sanctuary and the host. For twelve hundred and sixty days, Christ gave His testimony, then for another twelve hundred and sixty days, Christ gave the same testimony through His disciples. For twelve hundred and sixty years, Satan gave his testimony, through paganism, and then for another twelve hundred and sixty years, Satan gave his testimony through the papacy.
Ten týždeň predobrazoval dve obdobia po tisícdvestošesťdesiatich rokoch, rozdelené nedeľným zákonom roku 538 (znakom šelmy), počas ktorých pohanstvo a potom pápežstvo pošliapavali svätyňu i zástup. Po tisícdvestošesťdesiat dní Kristus vydával svoje svedectvo, potom počas ďalších tisícdvestošesťdesiatich dní Kristus vydával to isté svedectvo prostredníctvom svojich učeníkov. Po tisícdvestošesťdesiat rokov satan vydával svoje svedectvo prostredníctvom pohanstva a potom počas ďalších tisícdvestošesťdesiatich rokov satan vydával svoje svedectvo prostredníctvom pápežstva.
The covenant, which through ancient Israel’s disobedience, became God’s “quarrel,” was the covenant of Leviticus chapter twenty-five, that outlined the land resting, and the jubilee that was to be celebrated every forty-ninth year.
Zmluva, ktorá sa pre neposlušnosť starovekého Izraela stala Božou „žalobou“, bola zmluvou z dvadsiatej piatej kapitoly Levitika, ktorá ustanovovala odpočinok krajiny a jubileum, ktoré sa malo sláviť každý štyridsiaty deviaty rok.
And the Lord spake unto Moses in mount Sinai, saying, Speak unto the children of Israel, and say unto them, When ye come into the land which I give you, then shall the land keep a sabbath unto the Lord. Six years thou shalt sow thy field, and six years thou shalt prune thy vineyard, and gather in the fruit thereof; But in the seventh year shall be a sabbath of rest unto the land, a sabbath for the Lord: thou shalt neither sow thy field, nor prune thy vineyard. That which groweth of its own accord of thy harvest thou shalt not reap, neither gather the grapes of thy vine undressed: for it is a year of rest unto the land. And the sabbath of the land shall be meat for you; for thee, and for thy servant, and for thy maid, and for thy hired servant, and for thy stranger that sojourneth with thee, And for thy cattle, and for the beast that are in thy land, shall all the increase thereof be meat. And thou shalt number seven sabbaths of years unto thee, seven times seven years; and the space of the seven sabbaths of years shall be unto thee forty and nine years. Then shalt thou cause the trumpet of the jubile to sound on the tenth day of the seventh month, in the day of atonement shall ye make the trumpet sound throughout all your land. And ye shall hallow the fiftieth year, and proclaim liberty throughout all the land unto all the inhabitants thereof: it shall be a jubile unto you; and ye shall return every man unto his possession, and ye shall return every man unto his family. A jubile shall that fiftieth year be unto you: ye shall not sow, neither reap that which groweth of itself in it, nor gather the grapes in it of thy vine undressed. For it is the jubile; it shall be holy unto you: ye shall eat the increase thereof out of the field. In the year of this jubile ye shall return every man unto his possession. Leviticus 25:1–13.
A Hospodin hovoril Mojžišovi na vrchu Sinaj a riekol: Hovor synom Izraelovým a povedz im: Keď vojdete do krajiny, ktorú vám dávam, vtedy bude zem svätiť sobotu Hospodinovi. Šesť rokov budeš osievať svoje pole a šesť rokov budeš orezávať svoju vinicu a zbierať jej úrodu. Ale v siedmom roku bude mať zem sobotu odpočinku, sobotu Hospodinovu; nebudeš osievať svoje pole ani orezávať svoju vinicu. To, čo samo od seba vzíde po tvojej žatve, nebudeš žať, ani nebudeš zbierať hrozno zo svojej neošetrovanej vinice, lebo je to rok odpočinku pre zem. A sobota zeme bude vám na pokrm: tebe i tvojmu sluhovi, i tvojej dievke, i tvojmu nádenníkovi, i cudzincovi, ktorý sa zdržuje s tebou, aj tvojmu dobytku a zveri, ktorá je v tvojej krajine; všetka jej úroda bude na pokrm. A odpočítaš si sedem sobôt rokov, sedem ráz sedem rokov; a čas siedmich sobôt rokov bude ti štyridsaťdeväť rokov. Potom dáš zatrúbiť na jubilejnú trúbu desiateho dňa siedmeho mesiaca; v deň zmierenia dáte trúbiť na trúbu po celej svojej krajine. A posvätíte päťdesiaty rok a vyhlásite slobodu po celej krajine všetkým jej obyvateľom; bude vám jubileom; a každý sa navráti k svojmu vlastníctvu a každý sa navráti k svojej rodine. Ten päťdesiaty rok vám bude jubileom; nebudete siať ani žať to, čo v ňom samo od seba vzíde, ani zbierať hrozno z jeho neošetrovanej vinice. Lebo je to jubileum; bude vám sväté; budete jesť jeho úrodu priamo z poľa. V tomto jubilejnom roku sa každý navráti k svojmu vlastníctvu. Levitikus 25:1–13.
The first period of the twenty-three hundred year prophecy, as with the week Christ confirmed the covenant, and the four-hundred and ninety years is directly associated with the “seven times” of Leviticus chapters twenty-five and twenty-six.
Prvé obdobie proroctva o dvetisíctristo rokoch, podobne ako týždeň, v ktorom Kristus potvrdil zmluvu, a štyristodeväťdesiat rokov, je priamo spojené so „siedmimi časmi“ v 25. a 26. kapitole Levitikus.
Know therefore and understand, that from the going forth of the commandment to restore and to build Jerusalem unto the Messiah the Prince shall be seven weeks, and threescore and two weeks: the street shall be built again, and the wall, even in troublous times. Daniel 9:2.
Vedz teda a rozumej: od vydania príkazu obnoviť a vybudovať Jeruzalem až po Mesiáša, Knieža, uplynie sedem týždňov a šesťdesiatdva týždňov; ulica bude znovu vystavaná i hradba, a to v časoch súženia. Daniel 9:2.
Sixty-nine weeks beginning in 457 BC, brings you to Christ’s baptism, and the beginning of the week in which he confirmed the covenant, which was the covenant of God’s “quarrel.” But there was a week of weeks (forty-nine years), that was isolated from the sixty-nine weeks by the phrase “seven weeks, and threescore and two weeks.” Beginning in 457 BC, there was to be forty-nine years, a clear reference to the covenant of Leviticus chapter twenty-five, and to the jubilee celebration. Those forty-nine years were not only a symbol of the jubilee cycles, but also of Pentecost, which is the fiftieth day that follows the forty-nine days of the feast of weeks.
Šesťdesiatdeväť týždňov, počínajúc rokom 457 pred Kr., vás privádza ku Kristovmu krstu a k začiatku týždňa, v ktorom potvrdil zmluvu, ktorá bola zmluvou Božieho „sporu“. Bol tu však týždeň týždňov (štyridsaťdeväť rokov), ktorý bol od šesťdesiatich deviatich týždňov oddelený výrazom „sedem týždňov a šesťdesiatdva týždňov“. Počínajúc rokom 457 pred Kr. malo nastať štyridsaťdeväť rokov, čo je jasný odkaz na zmluvu v dvadsiatej piatej kapitole Levitika a na slávenie jubilea. Tých štyridsaťdeväť rokov bolo nielen symbolom jubilejných cyklov, ale aj Turíc, ktoré sú päťdesiatym dňom nasledujúcim po štyridsiatich deviatich dňoch sviatku týždňov.
The first forty-nine years of the twenty-three hundred years, the four hundred and ninety years, and the week the covenant was confirmed are all directly connected with the twenty-five hundred and twenty years, represented as “seven times,” in Leviticus twenty-six. Every element of the twenty-three hundred year prophecy is directly connected to the “seven times” which Adventism set aside and rejected in 1863. The “seven times” is a symbol of the jubilee covenant, and for this reason it is also to be noted that when the twenty-three hundred years ended on October 22, 1844, so too, did the twenty-five hundred and twenty years end on that very day, for Moses recorded in Leviticus chapter twenty-five:
Prvých štyridsaťdeväť rokov z dvetisíctristo rokov, štyristodeväťdesiat rokov a týždeň, v ktorom bola potvrdená zmluva, sú všetky priamo spojené s dvetisícpäťstodvadsiatimi rokmi, znázornenými ako „sedem časov“ v 3. Mojžišovej dvadsiatej šiestej kapitole. Každý prvok proroctva o dvetisíctristo rokoch je priamo spojený so „siedmimi časmi“, ktoré adventizmus v roku 1863 odložil bokom a zavrhol. „Sedem časov“ je symbolom jubilejnej zmluvy, a z tohto dôvodu treba tiež poznamenať, že keď sa dňa 22. októbra 1844 skončilo dvetisíctristo rokov, práve v ten deň sa skončilo aj dvetisícpäťstodvadsať rokov, lebo Mojžiš zaznamenal v 3. Mojžišovej, v dvadsiatej piatej kapitole:
And thou shalt number seven sabbaths of years unto thee, seven times seven years; and the space of the seven sabbaths of years shall be unto thee forty and nine years. Then shalt thou cause the trumpet of the jubile to sound on the tenth day of the seventh month, in the day of atonement shall ye make the trumpet sound throughout all your land. Leviticus 25:8, 9.
A spočítaš si sedem týždňov rokov, sedemkrát sedem rokov; a čas siedmich týždňov rokov bude pre teba štyridsaťdeväť rokov. Potom dáš zatrúbiť na jubilejnú trúbu desiateho dňa siedmeho mesiaca; v deň zmierenia dáte trúbiť na trúbu po celej svojej krajine. Levitikus 25:8, 9.
Every prophetic period within the twenty-three hundred years, is directly associated with the “seven times” of Leviticus twenty-six, including the day both prophetic periods ended. The first forty-nine years identified the work of rebuilding and restoring Jerusalem that would be finalized as God’s people came out of Babylon. The temple was finished before the third decree, as was the Millerite temple finished before the third angel arrived. Yet after 457 BC, “the street” still needed to “be built again, and the wall, even in troublous times.” As Alpha and Omega, Jesus always illustrates the end of a thing, with the beginning of a thing, and after October 22, 1844, the Millerites were to finish “the street” “and the wall,” “in troublous times.”
Každé prorocké obdobie v rámci dvetisíctristo rokov je priamo spojené so „siedmimi časmi“ z 3. Mojžišovej dvadsiatej šiestej kapitoly, vrátane dňa, keď sa obe prorocké obdobia skončili. Prvých štyridsaťdeväť rokov označovalo dielo znovuvybudovania a obnovenia Jeruzalema, ktoré malo byť dokonané, keď Boží ľud vyjde z Babylonu. Chrám bol dokončený pred tretím výnosom, tak ako bol milleritský chrám dokončený pred príchodom tretieho anjela. Po roku 457 pred Kr. však ešte „ulica“ musela byť „znovu vystavaná, i hradba, a to v ťažkých časoch“. Ako Alfa a Omega Ježiš vždy znázorňuje koniec nejakej veci jej začiatkom, a po 22. októbri 1844 mali milleriti dokončiť „ulicu“ i „hradbu“, „v ťažkých časoch“.
Sister White identifies the literal wall of protection around Jerusalem as a symbol of God’s law, and immediately after October 22, 1844, the faithful were led into the heavenly sanctuary and recognized God’s law (the wall). In order to recognize God’s law, including the Sabbath, the Millerites were led back to the covenant of ancient Israel. The restoration of the literal “street,” is the restoration that was spiritually accomplished when the Millerites returned to Jeremiah’s “old paths”. The “troublous times” that were to be in the period the wall and street were established was to be accomplished after 1844, and the Civil War that was then approaching, and soon beginning in that very history, represented those troublous times.
Sestra Whiteová označuje doslovný ochranný múr okolo Jeruzalema za symbol Božieho zákona a bezprostredne po 22. októbri 1844 boli verní uvedení do nebeskej svätyne a rozpoznali Boží zákon (múr). Aby rozpoznali Boží zákon vrátane soboty, boli mileriti privedení späť k zmluve starovekého Izraela. Obnovenie doslovnej „ulice“ je obnovením, ktoré sa duchovne uskutočnilo, keď sa mileriti vrátili k Jeremiášovým „starým chodníkom“. „Časy súženia“, ktoré mali nastať v období, keď sa ustanovovali múr a ulica, sa mali naplniť po roku 1844 a občianska vojna, ktorá sa vtedy približovala a čoskoro sa v týchto dejinách aj začala, predstavovala tieto časy súženia.
Had they been faithful they would have reached the symbolic fiftieth year of the jubilee (where the slaves are released), which was also represented by the fiftieth day of Pentecost (where the message of emancipation goes to all the world). But after 1844 most opposed the Sabbath light, and in 1863, they also rejected the message of Moses (the “seven times”), which had been delivered to them by Elijah (William Miller.) In other words, they turned away from “the street” (the old paths) that they were to restore and walk in.
Keby boli bývali verní, boli by dosiahli symbolický päťdesiaty rok jubilea (keď sú prepustení otroci), ktorý bol zároveň znázornený päťdesiatym dňom Letníc (keď posolstvo oslobodenia vychádza do celého sveta). No po roku 1844 sa väčšina postavila proti svetlu o sobote a v roku 1863 zavrhli aj Mojžišovo posolstvo („sedem časov“), ktoré im bolo zvestované prostredníctvom Eliáša (Williama Millera). Inými slovami, odvrátili sa od „ulice“ (starých chodníkov), ktorú mali obnoviť a po nej chodiť.
Jesus always illustrates the end by the beginning, and when the parable of the ten virgins is repeated in the last days, the work of restoring Jerusalem is again to be accomplished. The “street and wall” will be built in “troublous times”. We are now entering into those troublous times. October 22, 1844, typifies the soon-coming Sunday law, so when the “hour of the great earthquake,” of Revelation eleven arrives, the street and wall will be built in troublous times. We will now identify those troublous times as the “angering of the nations” produced by the escalating warfare of Islam.
Ježiš vždy znázorňuje koniec počiatkom, a keď sa podobenstvo o desiatich pannách v posledných dňoch opakuje, dielo obnovy Jeruzalema sa má opäť uskutočniť. „Ulica i múr“ budú vybudované v „časoch súženia“. Teraz vstupujeme do týchto časov súženia. Dvadsiaty druhý október 1844 je predobrazom čoskoro prichádzajúceho nedeľného zákona, takže keď nastane „hodina veľkého zemetrasenia“ zo Zjavenia jedenástej kapitoly, ulica i múr budú vybudované v časoch súženia. Teraz tieto časy súženia označíme ako „rozhnevanie národov“, vyvolané stupňujúcim sa vojnovým pôsobením islamu.
While explaining what had been previously written concerning a “time of trouble,” she gave an explanation that is recorded in the book Early Writings.
Keď vysvetľovala to, čo bolo predtým napísané o „čase súženia“, podala vysvetlenie, ktoré je zaznamenané v knihe Early Writings.
“1. On page 33 is given the following: ‘I saw that the holy Sabbath is, and will be, the separating wall between the true Israel of God and unbelievers; and that the Sabbath is the great question to unite the hearts of God’s dear, waiting saints. I saw that God had children who do not see and keep the Sabbath. They have not rejected the light upon it. And at the commencement of the time of trouble, we were filled with the Holy Ghost as we went forth and proclaimed the Sabbath more fully.’
„1. Na strane 33 je uvedené toto: ,Videla som, že svätá sobota je a bude oddeľujúcim múrom medzi pravým Božím Izraelom a neveriacimi; a že sobota je veľkou otázkou, ktorá zjednotí srdcia Božích drahých, očakávajúcich svätých. Videla som, že Boh má deti, ktoré sobotu nevidia ani nezachovávajú. Neodmietli svetlo o nej. A na začiatku času súženia sme boli naplnení Svätým Duchom, keď sme vyšli a plnšie hlásali sobotu.‘“
“This view was given in 1847 when there were but very few of the Advent brethren observing the Sabbath, and of these but few supposed that its observance was of sufficient importance to draw a line between the people of God and unbelievers. Now the fulfillment of that view is beginning to be seen. ‘The commencement of that time of trouble,’ here mentioned does not refer to the time when the plagues shall begin to be poured out, but to a short period just before they are poured out, while Christ is in the sanctuary. At that time, while the work of salvation is closing, trouble will be coming on the earth, and the nations will be angry, yet held in check so as not to prevent the work of the third angel. At that time the ‘latter rain,’ or refreshing from the presence of the Lord, will come, to give power to the loud voice of the third angel, and prepare the saints to stand in the period when the seven last plagues shall be poured out.” Early Writings, 85.
„Tento pohľad bol daný v roku 1847, keď len veľmi málo adventných bratov zachovávalo sobotu, a z nich len málo predpokladalo, že jej zachovávanie je natoľko dôležité, aby vytváralo deliacu čiaru medzi Božím ľudom a neveriacimi. Teraz sa začína ukazovať naplnenie tohto pohľadu. ‚Začiatok toho času súženia,‘ o ktorom sa tu hovorí, nevzťahuje sa na čas, keď sa rany začnú vylievať, ale na krátke obdobie tesne predtým, než budú vyliate, kým je Kristus vo svätyni. V tom čase, keď sa dielo spasenia uzatvára, bude na zem prichádzať súženie a národy sa budú hnevať, no budú zadržiavané, aby neprekazili dielo tretieho anjela. V tom čase príde ‚neskorý dážď,‘ čiže občerstvenie od prítomnosti Pána, aby dal moc hlasnému volaniu tretieho anjela a pripravil svätých obstáť v období, keď bude vyliatych sedem posledných rán.“ Early Writings, 85.
There is a “short period of time,” that precedes the close of probation, when “the nations will be angry, yet held in check.” At the same time “the latter rain” arrives. The “angering of the nations,” is a symbol that is identified in Revelation chapter eleven.
Existuje „krátke obdobie času“, ktoré predchádza uzavretiu času milosti, keď „národy sa budú hnevať, a predsa budú zadržiavané“. V tom istom čase prichádza „pozdný dážď“. „Rozhnevanie národov“ je symbol, ktorý je označený v jedenástej kapitole Zjavenia.
And the nations were angry, and thy wrath is come, and the time of the dead, that they should be judged, and that thou shouldest give reward unto thy servants the prophets, and to the saints, and them that fear thy name, small and great; and shouldest destroy them which destroy the earth. Revelation 11:18.
A národy sa rozhnevali, i prišiel tvoj hnev a čas mŕtvych, aby boli súdení, a aby si dal odmenu svojim sluhom, prorokom, aj svätým, i tým, ktorí sa boja tvojho mena, malým i veľkým, a aby si zahubil tých, ktorí hubia zem. Zjavenie 11:18.
Sister White comments on this verse.
Sestra Whiteová sa vyjadruje k tomuto veršu.
“I saw that the anger of the nations, the wrath of God, and the time to judge the dead were separate and distinct, one following the other, also that Michael had not stood up, and that the time of trouble, such as never was, had not yet commenced. The nations are now getting angry, but when our High Priest has finished His work in the sanctuary, He will stand up, put on the garments of vengeance, and then the seven last plagues will be poured out.
„Videla som, že hnev národov, Boží hnev a čas súdiť mŕtvych boli oddelené a odlišné, jeden nasledoval po druhom; takisto aj to, že Michael ešte nepovstal a že čas súženia, akého ešte nikdy nebolo, sa ešte nezačal. Národy sa teraz roznevuľujú, ale keď náš Veľkňaz dokončí svoje dielo vo svätyni, povstane, oblečie si rúcho pomsty, a potom bude vyliatych sedem posledných rán.“
“I saw that the four angels would hold the four winds until Jesus’ work was done in the sanctuary, and then will come the seven last plagues.” Early Writings, 36.
„Videla som, že štyria anjeli budú zadržiavať štyri vetry, kým nebude Ježišovo dielo vo svätyni dokonané, a potom prídu sedem posledných rán.“ Early Writings, 36.
The “angering of the nations” occurs just before probation closes, for it is followed by the “wrath of God.” The “wrath of God” occurs when probation closes, and the “time to judge the dead,” refers to a judgment that occurs during the millennium, and does not refer to the judgment of the dead that began in 1844.
„Rozhnevanie sa národov“ nastáva tesne pred uzavretím času milosti, lebo po ňom nasleduje „Boží hnev“. „Boží hnev“ prichádza, keď sa uzatvára čas milosti, a výraz „čas súdiť mŕtvych“ sa vzťahuje na súd, ktorý prebieha počas milénia, a nevzťahuje sa na súd nad mŕtvymi, ktorý sa začal v roku 1844.
And I saw an angel come down from heaven, having the key of the bottomless pit and a great chain in his hand. And he laid hold on the dragon, that old serpent, which is the Devil, and Satan, and bound him a thousand years, And cast him into the bottomless pit, and shut him up, and set a seal upon him, that he should deceive the nations no more, till the thousand years should be fulfilled: and after that he must be loosed a little season. And I saw thrones, and they sat upon them, and judgment was given unto them: and I saw the souls of them that were beheaded for the witness of Jesus, and for the word of God, and which had not worshipped the beast, neither his image, neither had received his mark upon their foreheads, or in their hands; and they lived and reigned with Christ a thousand years. Revelation 20:1–4.
A videl som anjela zostupovať z neba; mal kľúč od bezodnej priepasti a v ruke veľkú reťaz. I chytil draka, toho starodávneho hada, ktorý je diabol a satan, a zviazal ho na tisíc rokov; a uvrhol ho do bezodnej priepasti, zavrel ju a zapečatil nad ním, aby už viac nezvádzal národy, dokiaľ sa nedovŕši tisíc rokov. Potom musí byť na krátky čas prepustený. A videl som tróny, a posadili sa na ne, a bol im daný súd; a videl som duše tých, ktorí boli sťatí pre svedectvo Ježišovo a pre slovo Božie a ktorí sa neklaňali šelme ani jej obrazu a neprijali jej znamenie na svoje čelo ani na svoju ruku; a ožili a kraľovali s Kristom tisíc rokov. Zjavenie 20:1–4.
The judgment that is “given unto” the saints, identifies that they will pass judgment upon the wicked during the millennium, not that they are judged.
Súd, ktorý je „daný“ svätým, poukazuje na to, že počas milénia budú vynášať súd nad bezbožnými, nie na to, že oni sami sú súdení.
“During the thousand years between the first and the second resurrection the judgment of the wicked takes place. The apostle Paul points to this judgment as an event that follows the second advent. ‘Judge nothing before the time, until the Lord come, who both will bring to light the hidden things of darkness, and will make manifest the counsels of the hearts.’ 1 Corinthians 4:5. Daniel declares that when the Ancient of Days came, ‘judgment was given to the saints of the Most High.’ Daniel 7:22. At this time the righteous reign as kings and priests unto God. John in the Revelation says: ‘I saw thrones, and they sat upon them, and judgment was given unto them.’ ‘They shall be priests of God and of Christ, and shall reign with Him a thousand years.’ Revelation 20:4, 6. It is at this time that, as foretold by Paul, ‘the saints shall judge the world.’ 1 Corinthians 6:2. In union with Christ they judge the wicked, comparing their acts with the statute book, the Bible, and deciding every case according to the deeds done in the body. Then the portion which the wicked must suffer is meted out, according to their works; and it is recorded against their names in the book of death.
„Počas tisíc rokov medzi prvým a druhým vzkriesením prebieha súd nad bezbožnými. Apoštol Pavol poukazuje na tento súd ako na udalosť, ktorá nasleduje po druhom príchode. ‚Nesúďte teda nič pred časom, dokiaľ nepríde Pán, ktorý aj osvetlí, čo je skryté v tme, a vyjaví úmysly sŕdc.‘ 1. Korinťanom 4:5. Daniel vyhlasuje, že keď prišiel Starodávny dní, ‚súd bol odovzdaný svätým Najvyššieho‘. Daniel 7:22. V tom čase spravodliví kraľujú ako králi a kňazi Bohu. Ján v Zjavení hovorí: ‚Videl som tróny, a posadali sa na ne, a bol im daný súd.‘ ‚Budú kňazmi Boha a Krista a budú s Ním kraľovať tisíc rokov.‘ Zjavenie 20:4, 6. Práve v tom čase sa, ako predpovedal Pavol, ‚svätí budú súdiť svet‘. 1. Korinťanom 6:2. V spojení s Kristom súdia bezbožných, porovnávajúc ich skutky so zákonníkom, Bibliou, a rozhodujúc o každom prípade podľa skutkov vykonaných v tele. Potom sa odmeriava podiel utrpenia, ktoré musia bezbožní znášať, podľa ich skutkov; a zaznamenáva sa proti ich menám v knihe smrti.“
“Satan also and evil angels are judged by Christ and His people. Says Paul: ‘Know ye not that we shall judge angels?’ Verse 3. And Jude declares that ‘the angels which kept not their first estate, but left their own habitation, He hath reserved in everlasting chains under darkness unto the judgment of the great day.’ Jude 6.
„Aj satan a zlí anjeli sú súdení Kristom a Jeho ľudom. Pavol hovorí: ‚Neviete, že budeme súdiť anjelov?‘ Verš 3. A Júda vyhlasuje, že ‚anjelov, ktorí nezachovali svoje pôvodné postavenie, ale opustili svoj vlastný príbytok, zachoval vo večných putách pod temnotou na súd veľkého dňa.‘ Júda 6.
“At the close of the thousand years the second resurrection will take place. Then the wicked will be raised from the dead and appear before God for the execution of ‘the judgment written.’ Thus the revelator, after describing the resurrection of the righteous, says: ‘The rest of the dead lived not again until the thousand years were finished.’ Revelation 20:5. And Isaiah declares, concerning the wicked: ‘They shall be gathered together, as prisoners are gathered in the pit, and shall be shut up in the prison, and after many days shall they be visited.’ Isaiah 24:22.” The Great Controversy, 660, 661.
„Na konci tisícročia nastane druhé vzkriesenie. Vtedy budú bezbožní vzkriesení z mŕtvych a predstúpia pred Boha na vykonanie ‚napísaného súdu‘. Tak teda Zjavovateľ po opise vzkriesenia spravodlivých hovorí: ‚Ale ostatní mŕtvi neožili, kým sa nedovŕšilo tisíc rokov.‘ Zjavenie 20,5. A Izaiáš o bezbožných vyhlasuje: ‚Budú zhromaždení, ako sa zhromažďujú väzni do jamy, a budú zavretí v žalári, a po mnohých dňoch budú navštívení.‘ Izaiáš 24,22.“ Veľký spor vekov, 660, 661.
It is therefore clear that “the angering of the nations” refers to the “troublous times” that comes upon the world before probation closes, and that when “the nations are angered,” they are simultaneously “held in check.”
Je teda zrejmé, že „roznevanie národov“ sa vzťahuje na „časy súženia“, ktoré prichádzajú na svet pred uzavretím času milosti, a že keď „sú národy roznevané“, sú zároveň „zadržiavané“.
“I saw that the anger of the nations, the wrath of God, and the time to judge the dead were separate and distinct, one following the other.” Early Writings, 36.
„Videla som, že hnev národov, Boží hnev a čas súdu nad mŕtvymi boli oddelené a odlišné, pričom jedno nasledovalo po druhom.“ Early Writings, 36.
At the time when the “nations are angered,” the latter rain begins to fall.
V čase, keď sa „národy rozhnevali“, začína padať neskorý dážď.
“At that time, while the work of salvation is closing, trouble will be coming on the earth, and the nations will be angry, yet held in check so as not to prevent the work of the third angel. At that time the ‘latter rain,’ or refreshing from the presence of the Lord, will come, to give power to the loud voice of the third angel, and prepare the saints to stand in the period when the seven last plagues shall be poured out.” Early Writings, 85.
„V tom čase, keď sa dielo spasenia bude uzatvárať, príde na zem súženie a národy sa budú hnevať, no budú zadržiavané, aby neprekazili dielo tretieho anjela. V tom čase príde ‚pozdný dážď‘, čiže občerstvenie od prítomnosti Pána, aby dal moc hlasnému volaniu tretieho anjela a pripravil svätých, aby obstáli v období, keď bude vyliatych sedem posledných rán.“ Early Writings, 85.
There is a point when the “nations are angered,” but they are simultaneously “held in check.” Then it is that Christ sets up His kingdom of glory, for He sets up His kingdom during the time of the latter rain.
Prichádza chvíľa, keď sa „národy rozhnievajú“, no súčasne sú „zadržiavané“. Práve vtedy Kristus ustanovuje svoje kráľovstvo slávy, lebo svoje kráľovstvo ustanovuje v čase neskorého dažďa.
“The latter rain is coming on those that are pure—all then will receive it as formerly.
„Neskorý dážď prichádza na tých, ktorí sú čistí — vtedy ho všetci prijmú tak ako kedysi.״
“When the four angels let go, Christ will set up His kingdom. None receive the latter rain but those who are doing all they can.” Spalding and Magan, 3.
„Keď štyria anjeli pustia, Kristus zriadi svoje kráľovstvo. Nikto neprijme neskorý dážď okrem tých, ktorí robia všetko, čo môžu.“ Spalding and Magan, 3.
The two previous passages from Early Writings identify that when the nations are angered, and simultaneously “held in check,” the four angels restrain the four winds. The angering of the nations is therefore represented as the “four winds”. She also noted that at the time the four angels hold the angry nations in check, the latter rain would arrive. The period of time that begins when the latter rain arrives, which is also when the nations are angered, yet held in check, continues until Michael stands up and human probation closes. That period of time is the period when salvation is closing, and therefore represents the last work of Christ in the Most Holy Place, which is identified as the period of time when He is either blotting out men’s sins or their names from the books of judgment. That time period, when the angels are holding the four winds, is the sealing time of the one hundred and forty-four thousand.
Dva predchádzajúce úryvky z Early Writings uvádzajú, že keď sa národy rozhnievajú a súčasne sú „zadržiavané“, štyria anjeli zadržiavajú štyri vetry. Rozhnevanie národov je teda znázornené ako „štyri vetry“. Tiež poznamenala, že v čase, keď štyria anjeli zadržiavajú rozhnievané národy, príde neskorý dážď. Časové obdobie, ktoré sa začína príchodom neskorého dažďa, čo je zároveň čas, keď sa národy rozhnievajú, a predsa sú zadržiavané, trvá až dovtedy, kým Michael povstane a uzavrie sa ľudská skúšobná doba. Toto časové obdobie je obdobím, keď sa uzatvára spasenie, a preto predstavuje posledné Kristovo dielo vo Svätyni svätých, ktoré je označené ako obdobie, keď buď vymazáva hriechy ľudí, alebo ich mená z kníh súdu. Toto časové obdobie, keď anjeli zadržiavajú štyri vetry, je časom zapečaťovania sto štyridsaťštyri tisíc.
Islam of the third Woe is the power which “angers the nations,” and the third Woe arrived on September 11, 2001, but Islam was immediately “held in check.” The “east wind” is a symbol of Islam, and Isaiah identifies the “east wind” as the “rough wind,” that God “stayeth” (restrains). The warfare of Islam is repeatedly portrayed as a woman in labor, for it is an escalating warfare that began on September 11, 2001, when the mighty angel of Revelation eighteen descended, as marked by the bringing down of the great buildings of New York City.
Islam tretieho Beda je mocnosťou, ktorá „hnevala národy“, a tretie Beda prišlo 11. septembra 2001, no islam bol okamžite „zadržaný“. „Východný vietor“ je symbolom islamu a Izaiáš označuje „východný vietor“ za „prudký vietor“, ktorý Boh „zadržiava“ (obmedzuje). Vojna islamu je opakovane zobrazovaná ako žena v pôrodných bolestiach, lebo ide o stupňujúce sa vojnové ťaženie, ktoré sa začalo 11. septembra 2001, keď zostúpil mocný anjel zo Zjavenia osemnástej kapitoly, čo bolo vyznačené zrútením veľkých budov mesta New York.
“Now comes the word that I have declared that New York is to be swept away by a tidal wave? This I have never said. I have said, as I looked at the great buildings going up there, story after story, ‘What terrible scenes will take place when the Lord shall arise to shake terribly the earth! Then the words of Revelation 18:1–3 will be fulfilled.’ The whole of the eighteenth chapter of Revelation is a warning of what is coming on the earth. But I have no light in particular in regard to what is coming on New York, only that I know that one day the great buildings there will be thrown down by the turning and overturning of God’s power. From the light given me, I know that destruction is in the world. One word from the Lord, one touch of his mighty power, and these massive structures will fall. Scenes will take place the fearfulness of which we cannot imagine.” Review and Herald, July 5, 1906.
„Teraz prichádza správa, že som vyhlásila, že New York má byť zmietnutý prívalovou vlnou? To som nikdy nepovedala. Povedala som, keď som hľadela na veľké budovy, ktoré tam vyrastali, poschodie za poschodím: ‚Aké strašné výjavy nastanú, keď Pán povstane, aby hrozne zatriasol zemou! Vtedy sa naplnia slová zo Zjavenia 18,1–3.‘ Celá osemnásta kapitola Zjavenia je varovaním pred tým, čo prichádza na zem. Nemám však nijaké osobitné svetlo, pokiaľ ide o to, čo má prísť na New York, iba že viem, že jedného dňa budú veľké budovy tam zvrhnuté obracaním a prevracaním Božej moci. Zo svetla, ktoré mi bolo dané, viem, že vo svete je skaza. Jedno slovo od Pána, jeden dotyk jeho mocnej sily, a tieto mohutné stavby padnú. Nastanú výjavy, ktorých hrôzostrašnosť si nedokážeme predstaviť.“ Review and Herald, 5. júla 1906.
On the 1843 and 1850 charts Islam is represented as “war horses”. In Revelation chapter nine, where Islam of the first and second Woe is set forth, the character of Islam is identified by the name of Islam’s king.
Na mapách z rokov 1843 a 1850 je islam znázornený ako „vojnové kone“. V deviatej kapitole Zjavenia, kde je predstavený islam prvého a druhého beda, je povaha islamu určená menom kráľa islamu.
And they had a king over them, which is the angel of the bottomless pit, whose name in the Hebrew tongue is Abaddon, but in the Greek tongue hath his name Apollyon. Revelation 9:11.
A mali nad sebou kráľa, anjela priepasti; jeho meno je po hebrejsky Abaddon a po grécky má meno Apollyon. Zjavenie 9,11.
The verse, which is chapter NINE, and verse ELEVEN, prophetically identifies that whether represented in the Old Testament (the Hebrew) or in the New Testament (the Greek), the character of Islam is Abaddon or Apollyon. Both names mean “destruction and death”.
Tento verš, ktorým je deviata kapitola a jedenásty verš, prorocky označuje, že či už je v Starej zmluve (hebrejčine) alebo v Novej zmluve (gréčtine) vyjadrený, charakter islamu je Abaddon alebo Apollyon. Obe mená znamenajú „skazu a smrť“.
“Angels are holding the four winds, represented as an angry horse seeking to break loose and rush over the face of the whole earth, bearing destruction and death in its path.” Manuscript Releases, volume 20, 217.
„Anjeli zadržiavajú štyri vetry, predstavené ako rozzúrený kôň usilujúci sa vytrhnúť a prehnať sa po povrchu celej zeme, nesúc na svojej ceste skazu a smrť.“ Manuscript Releases, zväzok 20, 217.
The four winds are the angry horse of Bible prophecy, that is seeking to break loose. One of the prophetic characteristics of the angry horse is that it is restrained, but it is seeking to break loose and bring “destruction and death”, upon the whole earth.
Štyri vetry sú divokým koňom biblického proroctva, ktorý sa usiluje vytrhnúť. Jednou z prorockých charakteristík tohto divokého koňa je, že je zadržiavaný, no usiluje sa vytrhnúť a priniesť na celú zem „skazu a smrť“.
We will continue to address these subjects in the next article.
V ďalšom článku sa budeme týmto témam venovať aj naďalej.
“O that God’s people had a sense of the impending destruction of thousands of cities, now almost given to idolatry! But many of those who should be proclaiming the truth are accusing and condemning their brethren. When the converting power of God comes upon minds, there will be a decided change. Men will have no inclination to criticize and tear down. They will not stand in a position that hinders the light from shining to the world. Their criticism, their accusing, will cease. The powers of the enemy are mustering for battle. Stern conflicts are before us. Press together, my brethren and sisters, press together. Bind up with Christ. ‘Say ye not, A confederacy, . . . neither fear ye their fear, nor be afraid. Sanctify the Lord of hosts himself; and let him be your fear, and let him be your dread. And he shall be for a sanctuary; but for a stone of stumbling and for a rock of offense to both the houses of Israel, for a gin and for a snare to the inhabitants of Jerusalem. And many among them shall stumble, and fall, and be broken, and be snared, and be taken.’
„Ó, keby mal Boží ľud zmysel pre hroziacu skazu tisícov miest, ktoré sú už takmer vydané modlárstvu! Mnohí z tých, ktorí by mali hlásať pravdu, však obviňujú a odsudzujú svojich bratov. Keď na mysle zostúpi Božia obracajúca moc, nastane zjavná zmena. Ľudia nebudú mať sklon kritizovať a rúcať. Nebudú stáť na mieste, ktoré bráni svetlu svietiť svetu. Ich kritizovanie, ich obviňovanie prestane. Sily nepriateľa sa zhromažďujú do boja. Pred nami sú tvrdé zápasy. Zomknite sa, moji bratia a sestry, zomknite sa. Spojte sa s Kristom. ‚Nehovorte: Sprisahanie!... a nebojte sa toho, čoho sa oni boja, ani sa nestrachujte. Hospodina zástupov, jeho pokladajte za svätého; nech je on vašou bázňou a nech je on vašou hrôzou. A on vám bude svätyňou; ale obom domom Izraelovým kameňom úrazu a skalou pohoršenia, obyvateľom Jeruzalema osídlom a pascou. A mnohí z nich sa potknú, padnú a rozbijú sa, zamotajú sa do osídla a budú lapení.‘“
“The world is a theater. The actors, its inhabitants, are preparing to act their part in the last great drama. God is lost sight of. With the great masses of mankind there is no unity, except as men confederate to accomplish their selfish purposes. God is looking on. His purposes in regard to his rebellious subjects will be fulfilled. The world has not been given into the hands of men, though God is permitting the elements of confusion and disorder to bear sway for a season. A power from beneath is working to bring about the last great scenes in the drama,—Satan coming as Christ, and working with all deceivableness of unrighteousness in those who are binding themselves together in secret societies. Those who are yielding to the passion for confederation are working out the plans of the enemy. The cause will be followed by the effect.
„Svet je divadlom. Herci, jeho obyvatelia, sa pripravujú zohrať svoju úlohu v poslednej veľkej dráme. Na Boha sa prestalo hľadieť. Medzi veľkými masami ľudstva niet jednoty, iba ak sa ľudia spolčujú, aby uskutočnili svoje sebecké zámery. Boh na to hľadí. Jeho zámery vzhľadom na jeho vzbúrených poddaných sa naplnia. Svet nebol odovzdaný do rúk ľudí, hoci Boh na istý čas dopúšťa, aby vládli živly zmätku a neporiadku. Sila zdola pôsobí, aby privodila posledné veľké výjavy tejto drámy,—Satan prichádza ako Kristus a pôsobí so všetkou zvodnosťou neprávosti medzi tými, ktorí sa navzájom viažu v tajných spolkoch. Tí, ktorí sa poddávajú vášni spolčovania, uskutočňujú plány nepriateľa. Príčina bude nasledovaná následkom.“
“Transgression has almost reached its limit. Confusion fills the world, and a great terror is soon to come upon human beings. The end is very near. We who know the truth should be preparing for what is soon to break upon the world as an overwhelming surprise.” Review and Herald, September 10, 1903.
„Prestúpenie takmer dosiahlo svoju hranicu. Svet napĺňa zmätok a na ľudské bytosti má čoskoro doľahnúť veľká hrôza. Koniec je veľmi blízko. My, ktorí poznáme pravdu, by sme sa mali pripravovať na to, čo má čoskoro doľahnúť na svet ako zdrvujúce prekvapenie.“ Review and Herald, 10. september 1903.