The jewels of William Miller’s dream will shine ten times brighter than they shone in the history of the Millerites. The Millerites’ understanding of the knowledge that was increased during their history was accurate, but incomplete. When their understanding is placed into a more accurate historical setting it identifies more serious implications, for it not only expands the prophetic truths represented by the jewels, but it also produces the test for ten virgins of the last days. The Millerite understanding is represented upon the two pioneer charts (1843 and 1850). Both charts were a fulfillment of the tables prophesied in Habakkuk’s chapter two, and the fact that the charts were a fulfillment of Habakkuk, and also that those very truths were the foundational truths of Adventism were identified as such by the Spirit of Prophecy.
Klenoty zo sna Williama Millera budú žiariť desaťkrát jasnejšie, než žiarili v dejinách milleritov. Milleritské chápanie poznania, ktoré bolo počas ich dejín rozmnožené, bolo správne, no neúplné. Keď je ich chápanie zasadené do presnejšieho historického rámca, odhaľuje závažnejšie dôsledky, lebo nielen rozširuje prorocké pravdy predstavované klenotmi, ale zároveň prináša skúšku pre desať panien posledných dní. Milleritské chápanie je znázornené na dvoch priekopníckych mapách (1843 a 1850). Obe mapy boli naplnením tabúľ predpovedaných v druhej kapitole Habakuka a skutočnosť, že tieto mapy boli naplnením Habakuka, a tiež že práve tieto pravdy boli základnými pravdami adventizmu, bola ako taká označená Duchom proroctva.
The understanding of a few of the foundational truths were increased in glory as the Millerites were led into an understanding of the heavenly sanctuary and the truths associated with the sanctuary, after the great disappointment of October 22, 1844. But Adventism’s transition into a Laodicean condition in 1856, and their ultimate rejection of the “seven times” in 1863, led them into the wilderness of Laodicea. No significant truth has been brought forth through Adventism since the 1850’s. If you doubt that claim, then identify why it is incorrect.
Pochopenie niekoľkých základných právd sa zveľadilo v sláve, keď boli mileriti po veľkom sklamaní 22. októbra 1844 vedení k porozumeniu nebeskej svätyne a právd spojených so svätyňou. No prechod adventizmu do laodicejského stavu v roku 1856 a jeho konečné odmietnutie „sedemkrát“ v roku 1863 ich priviedli do púšte Laodicey. Od päťdesiatych rokov 19. storočia nebola prostredníctvom adventizmu prinesená nijaká významná pravda. Ak o tomto tvrdení pochybujete, potom uveďte, prečo je nesprávne.
The Millerites were correct on the understanding of Daniel two, but their understanding was limited. Adventism never went beyond the Millerite understanding. Today all eight kingdoms represented in Daniel chapter two can be seen, as can the symbolism of Daniel praying to understand the secret of Nebuchadnezzar’s dream. That secret represents the final prophetic secret, (all the prophets are identifying the last days), and the last prophetic secret is what John identifies as the Revelation of Jesus Christ. That secret is unsealed when the “time is at hand,” just before probation closes, and that secret is now being unsealed, for those who choose to see.
Milleriti správne rozumeli druhej kapitole Daniela, no ich porozumenie bolo obmedzené. Adventizmus nikdy neprekročil milleritické porozumenie. Dnes možno vidieť všetkých osem kráľovstiev predstavených v druhej kapitole Daniela, ako aj symboliku Danielovej modlitby, aby porozumel tajomstvu Nabuchodonozorovho sna. Toto tajomstvo predstavuje konečné prorocké tajomstvo (všetci proroci označujú posledné dni) a posledné prorocké tajomstvo je to, čo Ján označuje ako Zjavenie Ježiša Krista. Toto tajomstvo je odpečatené, keď je „čas blízko“, tesne pred uzavretím doby milosti, a toto tajomstvo sa teraz odpečaťuje pre tých, ktorí sa rozhodnú vidieť.
The Millerite understanding of “the daily” in the book of Daniel was identified by inspiration as correct, but by 1901, Adventism began a process of rejecting that foundational truth, and by the 1930’s Adventism had reverted back to the old Protestant view, which claims that “the daily” represents some aspect of Christ’s sanctuary ministry. That satanic view, the Spirit of Prophecy says, came from “angels that had been expelled from heaven.” Today the correct Millerite view of “the daily,” can be seen as not only the symbol of paganism, but as the symbol of the rebellion of Adventism, which brings the strong delusion upon those who do not love the truth.
Milleritské chápanie „ustavičnej služby“ v knihe Daniel bolo inšpiráciou označené za správne, no do roku 1901 adventizmus začal proces odmietania tejto základnej pravdy a do 30. rokov 20. storočia sa adventizmus vrátil k starému protestantskému názoru, ktorý tvrdí, že „ustavičná služba“ predstavuje určitý aspekt Kristovej služby vo svätyni. O tomto satanskom názore Duch proroctva hovorí, že pochádza od „anjelov, ktorí boli vyhnaní z neba“. Dnes možno správny milleritský pohľad na „ustavičnú službu“ vidieť nielen ako symbol pohanstva, ale aj ako symbol vzbury adventizmu, ktorá privádza mocné poblúdenie na tých, ktorí nemilujú pravdu.
The Millerites were led to the correct date for the expiration of the twenty-three hundred years, and Adventism immediately after the Great Disappointment recognized increased light associated with that prophecy, but with their rejection of the “seven times,” from 1856 through 1863, and even unto this very day, they have seen no advancing light from the doctrine they claim is their central pillar and foundation. Today the “seven times” can be seen, (by those willing to see), as being directly associated with every time period of the twenty-three hundred year prophecy.
Milleriti boli privedení k správnemu dátumu skončenia dvetisíctristo rokov a adventizmus bezprostredne po Veľkom sklamaní rozpoznal pribúdajúce svetlo spojené s týmto proroctvom; no svojím odmietnutím „siedmich časov“ od roku 1856 až do roku 1863, ba dokonca až do tohto samého dňa, neuzreli nijaké postupujúce svetlo z učenia, o ktorom tvrdia, že je ich ústredným pilierom a základom. Dnes možno „sedem časov“ vidieť (tými, ktorí sú ochotní vidieť) ako priamo spojené s každým časovým obdobím proroctva o dvetisíctristo rokoch.
The first forty-nine years represents the cycle of the land resting every seventh year that is repeated seven times. The four hundred and ninety years represents not only a period of probation for ancient Israel, but it identifies how many years of rebellion against the command to allow the land to rest would transpire in order to accumulate a total of seventy years that the land was prevented from resting (which is the period of captivity for that very rebellion). The week Christ confirmed the covenant is structured by three and a half years to the cross and three and a half years after the cross. In that week Christ was gathering all men, for he said if he was lifted up, he would gather all men.
Prvých štyridsaťdeväť rokov predstavuje cyklus odpočinku krajiny každý siedmy rok, ktorý sa opakuje sedemkrát. Štyristodeväťdesiat rokov predstavuje nielen obdobie skúšky pre staroveký Izrael, ale určuje aj, koľko rokov vzbury proti prikázaniu ponechať krajinu odpočívať malo uplynúť, aby sa nahromadil celkový počet sedemdesiatich rokov, počas ktorých bolo krajine zabránené odpočívať (čo je obdobie zajatia za práve túto vzburu). Týždeň, v ktorom Kristus potvrdil zmluvu, je usporiadaný ako tri a pol roka ku krížu a tri a pol roka po kríži. V tom týždni Kristus zhromažďoval všetkých ľudí, lebo povedal, že ak bude vyzdvihnutý, pritiahne všetkých ľudí.
Now is the judgment of this world: now shall the prince of this world be cast out. And I, if I be lifted up from the earth, will draw all men unto me. John 12:31, 32.
Teraz je súd tohto sveta; teraz bude knieža tohto sveta vyvrhnuté. A ja, keď budem povýšený od zeme, pritiahnem všetkých k sebe. Ján 12,31.32.
The twenty-five hundred and twenty days in which Christ confirmed the covenant and gathered men unto Himself, represents the twenty-five hundred and twenty years that God scattered His rebellious people, due to the quarrel of His covenant. The “seven times” carried out against the northern kingdom of Israel, represented the scattering of twenty-five hundred and twenty years that began in 723 BC and ended in 1798. The year 538, divides the two periods and creates two successive periods of twelve-hundred and sixty years. The first period representing the trampling down of the sanctuary and host by paganism, and the second the trampling down accomplished by papalism.
Dvetisícpäťstodvadsať dní, počas ktorých Kristus potvrdzoval zmluvu a zhromažďoval ľudí k sebe, predstavuje dvetisícpäťstodvadsať rokov, počas ktorých Boh rozptýlil svoj vzbúrený ľud pre spor svojej zmluvy. „Sedem časov“ vykonaných proti severnému kráľovstvu Izraela predstavovalo rozptýlenie trvajúce dvetisícpäťstodvadsať rokov, ktoré sa začalo roku 723 pred Kr. a skončilo roku 1798. Rok 538 rozdeľuje tieto dve obdobia a vytvára dve po sebe nasledujúce obdobia po tisícdvestošesťdesiat rokov. Prvé obdobie predstavuje pošliapanie svätyne a zástupu pohanstvom a druhé pošliapanie uskutočnené pápežstvom.
The “seven times,” of twenty-five hundred and twenty years against the southern kingdom that began in 677 BC, and ended in 1844, ended on October 22, 1844. It is a symbol of the curse of the covenant, and concluded by the sounding of the jubilee trumpet which was to be blown upon the Day of Atonement. The antitypical Day of Atonement that began on October 22, 1844 represents a period of time. It is the period of the Investigative Judgment, and during that period of time the jubilee trumpet associated with the sacred cycle of seven was to be sounded.
„Sedem časov“, teda dvetisícpäťstodvadsať rokov proti južnému kráľovstvu, ktoré sa začali v roku 677 pred Kr. a skončili sa v roku 1844, sa skončili 22. októbra 1844. Je to symbol kliatby zmluvy a bol zavŕšený zaznením jubilejnej trúby, ktorá mala zaznieť v Deň zmierenia. Antitypický Deň zmierenia, ktorý sa začal 22. októbra 1844, predstavuje časové obdobie. Je to obdobie vyšetrujúceho súdu a počas tohto časového obdobia mala zaznieť jubilejná trúba spojená s posvätným cyklom siedmich.
But in the days of the voice of the seventh angel, when he shall begin to sound, the mystery of God should be finished, as he hath declared to his servants the prophets. Revelation 10:7.
Ale vo dňoch hlasu siedmeho anjela, keď začne trúbiť, dovŕši sa tajomstvo Božie, ako to oznámil svojim služobníkom, prorokom. Zjavenie 10:7.
The sounding of the seventh Trumpet, which began on October 22, 1844, represents the Jubilee Trumpet of the sacred cycle of seven, as set forth in Leviticus twenty-five. The Millerites were ultimately correct on the dating of the twenty-three-hundred-year prophecy, and Adventism came to understand more of it just after the Great Disappointment, but Miller’s “jewel” of the period of twenty-three-hundred-years is today shining ten times brighter. Every prophetic characteristic of the seven periods represented within the period of twenty-three-hundred-years, has a direct prophetic connection with the twenty-five-hundred and twenty years (“seven times”), of Leviticus chapters twenty-five and twenty-six.
Zaznenie siedmej trúby, ktoré sa začalo 22. októbra 1844, predstavuje jubilejnú trúbu posvätného cyklu siedmich, ako je ustanovený v dvadsiatej piatej kapitole Levitika. Milleriti mali napokon pravdu v datovaní proroctva o dvetisíctristo rokoch a adventizmus mu porozumel viac bezprostredne po Veľkom sklamaní, no Millerov „klenot“ obdobia dvetisíctristo rokov dnes žiari desaťnásobne jasnejšie. Každá prorocká charakteristika siedmich období predstavených v rámci obdobia dvetisíctristo rokov má priamu prorockú súvislosť s dvetisícpäťstodvadsiatimi rokmi („sedem časov“) v dvadsiatej piatej a dvadsiatej šiestej kapitole Levitika.
The Millerites rejected the claim of apostate Protestantism and Catholicism that the “robbers of thy people,” who “exalted themselves,” and “fell” was a symbol of Antiochus Epiphanes, and they were correct. They knew and defended the truth that it is Rome that in God’s prophetic word is represented as the “robbers of thy people that established the vision”, not some unknown and historically insignificant Syrian king that established the vision.
Milleriti odmietli tvrdenie odpadlíckeho protestantizmu a katolicizmu, že „násilníci z tvojho ľudu“, ktorí sa „povýšili“ a „padli“, sú symbolom Antiocha Epifana, a mali pravdu. Poznali a obhajovali pravdu, že je to Rím, ktorý je v Božom prorockom slove predstavený ako „násilníci z tvojho ľudu, ktorí upevnili videnie“, a nie nejaký neznámy a historicky bezvýznamný sýrsky kráľ, ktorý upevnil videnie.
Today the Adventist theologians teach that the “robbers of thy people” is Antiochus Epiphanes. Today, the argument which in Millerite history represented that the former covenant people who were being passed by did not, and could not, understand the vision (which is established by the correct understanding of the “robbers of thy people”), is once again being repeated by the former covenant people who are once again being passed by.
Dnes adventistickí teológovia učia, že „lupiči tvojho ľudu“ sú Antiochos Epifanés. Dnes sa znovu opakuje argument, ktorý v milleritských dejinách predstavoval, že bývalý zmluvný ľud, ktorý bol obchádzaný, neporozumel a ani nemohol porozumieť videniu (čo je potvrdené správnym pochopením „lupičov tvojho ľudu“); tento argument teraz opäť predkladá bývalý zmluvný ľud, ktorý je opäť obchádzaný.
Where there is no vision, the people perish: but he that keepeth the law, happy is he. Proverbs 29:18.
Kde niet videnia, ľud hynie; ale blahoslavený je ten, kto zachováva zákon. Príslovia 29:18.
The Millerites taught correctly that the twenty-five hundred and twenty years (“seven times”), of Leviticus twenty-six, was the longest and last time prophecy in the Bible, but Laodicean Adventism rejected that “jewel” in 1863, and today it can be seen, (by those who wish to see), that not only were the Millerites correct in identifying the “seven times” as the longest time prophecy in the Bible, but also that “the curse”, which is God’s indignation, was carried out against both the northern and southern kingdoms of Israel.
Milleriti správne učili, že dvetisícpäťstodvadsať rokov („sedem časov“) z Levitikus dvadsaťšesť bolo najdlhším a posledným časovým proroctvom v Biblii, avšak laodicejský adventizmus tento „klenot“ v roku 1863 odmietol, a dnes možno vidieť (tými, ktorí chcú vidieť), že nielenže mali milleriti pravdu, keď označili „sedem časov“ za najdlhšie časové proroctvo v Biblii, ale aj to, že „kliatba“, ktorá je Božím rozhorčením, bola vykonaná proti severnému i južnému izraelskému kráľovstvu.
Today the respective conclusions of those two indignations, which the book of Daniel addresses (as do other prophets), can be seen to be two bookends (first and last) of a period of forty-six years, when Christ erected the Millerite temple, as typified by the forty-six days Moses was on the mount receiving instructions for erecting the wilderness tabernacle; and by the forty-six years of Herod’s remodeling of the temple which the Pharisees referred to in their conversation with Christ about Him “resurrecting” by the cleansing of a temple that had been “destroyed” by traders and money-changers, and also by the resurrection of His human temple that was created with forty-six chromosomes. Today, the Millerite foundational truths are as correct as ever, but they are now ten times more profound.
Dnes možno príslušné závery týchto dvoch rozhorčení, o ktorých hovorí kniha Daniel (ako aj iní proroci), vidieť ako dve zarážky (prvú a poslednú) obdobia štyridsiatich šiestich rokov, keď Kristus vystaval mileritský chrám, predobrazený štyridsiatimi šiestimi dňami, počas ktorých bol Mojžiš na vrchu a prijímal pokyny na zriadenie svätostánku na púšti; a tiež štyridsiatimi šiestimi rokmi Herodesovej prestavby chrámu, na ktoré sa odvolávali farizeji vo svojom rozhovore s Kristom o tom, že ho „vzkriesi“ očistením chrámu, ktorý bol obchodníkmi a peňazomencami „zborený“, a tiež vzkriesením jeho ľudského chrámu, ktorý bol stvorený so štyridsiatimi šiestimi chromozómami. Dnes sú základné pravdy milerizmu rovnako správne ako kedykoľvek predtým, no teraz sú desaťnásobne hlbšie.
Today it can be seen (by those willing to see), that when Christ introduced Himself as Palmoni (the Wonderful Numberer, or the Numberer of Secrets) in the thirteenth verse, of Daniel chapter eight, that He was presenting the connection between a vision that represented a period of twenty-three hundred years and another vision that represented twenty-five hundred and twenty years. When the relation of these two prophetic periods is recognized, it can be seen that they are directly connected with the twelve-hundred-and-sixty-years of papal rule, which in turn is connected with the twelve-hundred-and-ninety-years of Daniel twelve and also the thirteen-hundred-and-thirty-five-years of the same verse.
Dnes je možné vidieť (pre tých, ktorí sú ochotní vidieť), že keď sa Kristus v trinástom verši ôsmej kapitoly Daniela predstavil ako Palmoni (Podivuhodný Počtár, alebo Počtár tajomstiev), predkladal spojenie medzi videním, ktoré predstavovalo obdobie dvetisíc tristo rokov, a iným videním, ktoré predstavovalo dvetisíc päťsto dvadsať rokov. Keď je rozpoznaný vzťah týchto dvoch prorockých období, možno vidieť, že sú priamo spojené s tisícdvestošesťdesiatimi rokmi pápežskej vlády, ktoré sú zasa spojené s tisícdvestodeväťdesiatimi rokmi z Daniela dvanásť a tiež s tisíctristotridsiatimi piatimi rokmi toho istého verša.
The are many more direct connections of prophetic periods that are associated with the two visions of verses thirteen and fourteen of Daniel eight, but they are only recognized by those who wish to see. But today, beyond the connections of all the time periods that are brought together by the two visions is the revelation of the name of Palmoni (the Wonderful Numberer, or the Numberer of Secrets). The Millerites were correct on the two verses, but limited, and today Adventism is simply in complete and utter darkness.
Existuje mnoho ďalších priamych súvislostí prorockých období, ktoré sú spojené s dvoma videniami z trinásteho a štrnásteho verša ôsmej kapitoly knihy Daniel, no rozpoznávajú ich iba tí, ktorí chcú vidieť. Dnes však, nad rámec súvislostí všetkých časových období, ktoré tieto dve videnia spájajú, stojí zjavenie mena Palmoniho (Podivuhodného Počtára alebo Počtára tajomstiev). Milleriti mali v týchto dvoch veršoch pravdu, no len obmedzene, a dnes sa adventizmus jednoducho nachádza v úplnej a naprostej tme.
Stay yourselves, and wonder; cry ye out, and cry: they are drunken, but not with wine; they stagger, but not with strong drink. For the Lord hath poured out upon you the spirit of deep sleep, and hath closed your eyes: the prophets and your rulers, the seers hath he covered. And the vision of all is become unto you as the words of a book that is sealed, which men deliver to one that is learned, saying, Read this, I pray thee: and he saith, I cannot; for it is sealed: And the book is delivered to him that is not learned, saying, Read this, I pray thee: and he saith, I am not learned. Isaiah 29:9–12.
Zastaňte sa a žasnite; volajte a kričte: opití sú, ale nie vínom; tackajú sa, ale nie od opojného nápoja. Lebo Hospodin vylial na vás ducha hlbokého spánku a zavrel vaše oči; prorokov a vašich kniežat, vidiacich, zakryl. A každé videnie sa vám stalo ako slová zapečatenej knihy, ktorú podávajú učenému so slovami: Čítaj toto, prosím; a on hovorí: Nemôžem, lebo je zapečatená. A kniha sa podáva tomu, kto nie je učený, so slovami: Čítaj toto, prosím; a on hovorí: Nie som učený. Izaiáš 29:9–12.
Sister White identifies that William Miller was given “great light” upon the book of Revelation, but his understanding of chapters twelve, thirteen, seventeen and eighteen of Revelation was, quite simply, not correct. Those incorrect understandings are not represented upon the two sacred charts, but what is represented from the book of Revelation, chapter nine, is the “jewel” that Islam is represented by the three Woes.
Sestra Whiteová uvádza, že Williamovi Millerovi bolo dané „veľké svetlo“ o knihe Zjavenia, no jeho porozumenie dvanástej, trinástej, sedemnástej a osemnástej kapitoly Zjavenia nebolo, jednoducho povedané, správne. Tieto nesprávne porozumenia nie sú znázornené na dvoch posvätných mapách, ale to, čo je znázornené z deviatej kapitoly knihy Zjavenia, je „klenot“, totiž že islam je predstavený troma Beda.
“Preachers and people have looked upon the book of Revelation as mysterious and of less importance than other portions of the Sacred Scriptures. But I saw that this book is indeed a revelation given for the especial benefit of those who should live in the last days, to guide them in ascertaining their true position and their duty. God directed the mind of William Miller to the prophecies and gave him great light upon the book of Revelation.” Early Writings, 231.
„Kazatelia i ľud pokladali knihu Zjavenia za tajomnú a menej dôležitú než iné časti Svätého písma. Ja som však videla, že táto kniha je skutočne zjavením daným na osobitný úžitok tých, ktorí majú žiť v posledných dňoch, aby ich viedla k rozpoznaniu ich pravého postavenia a ich povinnosti. Boh usmernil myseľ Williama Millera k proroctvám a dal mu veľké svetlo o knihe Zjavenia.“ Early Writings, 231.
The expression “great light” in the writings of Sister White is very informative. Miller understood the churches, seals and trumpets of Revelation, for holy angels “directed his mind” on these subjects. The “great light” given to Miller was represented on the two sacred tables, and the doctrinal truths that were the “great light” were identified in his dream as “jewels”. Adventism was given that “great light” and began covering it up with counterfeit jewels beginning in 1863. The principle of “light” is that “light” is what Christ uses to judge a person or a people.
Výraz „veľké svetlo“ v spisoch sestry Whiteovej je veľmi poučný. Miller rozumel cirkvám, pečatiam a trúbam Zjavenia, lebo svätí anjeli „usmerňovali jeho myseľ“ v týchto predmetoch. „Veľké svetlo“, ktoré bolo dané Millerovi, bolo znázornené na dvoch posvätných doskách a náukové pravdy, ktoré boli tým „veľkým svetlom“, boli v jeho sne označené ako „klenoty“. Adventizmu bolo dané toto „veľké svetlo“ a od roku 1863 ho začal prikrývať falošnými klenotmi. Princíp „svetla“ spočíva v tom, že „svetlo“ je to, čo Kristus používa na súdenie jednotlivca alebo ľudu.
Not only does “light” judge a people, but the “light” which they could have had if they had not resisted (as they did in 1856, as only one of many examples). The other attribute associated with “light,” is that the “light” that is rejected produces a corresponding degree of darkness. Adventism rejected and covered up the “great light” given by God to Miller that represents the foundations of Adventism.
Nielen „svetlo“ súdi ľud, ale aj „svetlo“, ktoré mohli mať, keby neboli odporovali (ako to urobili v roku 1856, ako len jeden z mnohých príkladov). Ďalšou vlastnosťou spojenou so „svetlom“ je, že „svetlo“, ktoré je odmietnuté, vytvára zodpovedajúcu mieru temnoty. Adventizmus odmietol a zatajil „veľké svetlo“, ktoré Boh dal Millerovi a ktoré predstavuje základy adventizmu.
“One who sees beneath the surface, who reads the hearts of all men, says of those who have had “great light:” ‘They are not afflicted and astonished because of their moral and spiritual condition.’ Yea, they have chosen their own ways, and their soul delighteth in their abominations. I also will choose their delusions, and will bring their fears upon them; because when I called, none did answer; when I spake, they did not hear: but they did evil before Mine eyes, and chose that in which I delighted not.’ ‘God shall send them strong delusion, that they should believe a lie,’ because they received not the love of the truth, that they might be saved,’ ‘but had pleasure in unrighteousness.’ Isaiah 66:3, 4; 2 Thessalonians 2:11, 10, 12.
„Ten, ktorý vidí pod povrch a číta srdcia všetkých ľudí, hovorí o tých, ktorí mali „veľké svetlo“: ‚Nie sú zarmútení ani ohromení pre svoj mravný a duchovný stav.‘ Áno, zvolili si svoje vlastné cesty a ich duša nachádza zaľúbenie vo svojich ohavnostiach. Aj ja si zvolím ich bludy a uvediem na nich to, čoho sa obávajú; pretože keď som volal, nikto neodpovedal; keď som hovoril, nepočúvali; ale páchali zlo pred mojimi očami a vyvolili si to, v čom som nemal zaľúbenie.‘ ‚Boh im pošle mocné pôsobenie bludu, aby uverili lži,‘ pretože „neprijali lásku k pravde, aby boli spasení“, ‚ale mali zaľúbenie v neprávosti.‘ Izaiáš 66:3, 4; 2 Tesaloničanom 2:11, 10, 12.
“The heavenly Teacher inquired: ‘What stronger delusion can beguile the mind than the pretense that you are building on the right foundation and that God accepts your works, when in reality you are working out many things according to worldly policy and are sinning against Jehovah? Oh, it is a great deception, a fascinating delusion, that takes possession of minds when men who have “once known the truth,” mistake the form of godliness for the spirit and power thereof; when they suppose that they are rich and increased with goods and in need of nothing, while in reality they are in need of everything.’” Testimonies, volume 8, 249, 250.
„Nebeský Učiteľ sa opýtal: ‚Aký silnejší klam môže zviesť myseľ než predstieranie, že budujete na správnom základe a že Boh prijíma vaše skutky, zatiaľ čo v skutočnosti mnohé veci uskutočňujete podľa svetskej politiky a hrešíte proti Jehovovi? Ach, je to veľké zvádzanie, očarujúci klam, ktorý sa zmocňuje myslí, keď si ľudia, ktorí „kedysi poznali pravdu“, mýlia formu pobožnosti s jej duchom a mocou; keď sa nazdávajú, že sú bohatí, zbohatli a nič nepotrebujú, hoci v skutočnosti potrebujú všetko.‘“ Testimonies, zväzok 8, 249, 250.
Laodicea, which Adventism became in 1856, represents those who once were given “great light,” but are destined to receive the “strong delusion” of Second Thessalonians, while all the time believing the false foundation they have erected through the introduction of counterfeit coins and jewels is ordained of God, but actually it is a foundation that is built upon sand. Adventism is “a church that has had great light, great evidence”, but is a “church” that has discarded “the message the Lord” has “sent”, and has since received “the most unreasonable assertions and false suppositions and false theories”.
Laodicea, ktorou sa adventizmus stal v roku 1856, predstavuje tých, ktorým kedysi bolo dané „veľké svetlo“, no sú predurčení prijať „mocné blúdenie“ z Druhého listu Tesaloničanom, pričom po celý čas veria, že falošný základ, ktorý vybudovali zavedením falošných mincí a klenotov, je ustanovený Bohom, avšak v skutočnosti je to základ vystavaný na piesku. Adventizmus je „cirkev, ktorá mala veľké svetlo, veľké dôkazy“, ale je to „cirkev“, ktorá zavrhla „posolstvo, ktoré Pán“ „poslal“, a odvtedy prijala „najnezmyselnejšie tvrdenia a falošné domnienky a falošné teórie“.
“Unsanctified ministers are arraying themselves against God. They are praising Christ and the god of this world in the same breath. While professedly they receive Christ, they embrace Barabbas, and by their actions say, ‘Not this Man, but Barabbas.’ Let all who read these lines, take heed. Satan has made his boast of what he can do. He thinks to dissolve the unity which Christ prayed might exist in His church. He says, ‘I will go forth and be a lying spirit to deceive those that I can, to criticize, and condemn, and falsify.’ Let the son of deceit and false witness be entertained by “a church that has had great light,” great evidence, and that church will discard the message the Lord has sent, and receive the most unreasonable assertions and false suppositions and false theories. Satan laughs at their folly, for he knows what truth is.
„Neposvätení služobníci sa stavajú proti Bohu. V tom istom dychu oslavujú Krista i boha tohto sveta. Hoci navonok vyznávajú, že prijímajú Krista, objímajú Barabáša a svojimi skutkami hovoria: ‚Nie tohto Človeka, ale Barabáša.‘ Nech všetci, ktorí čítajú tieto riadky, dbajú na výstrahu. Satan sa chvastal tým, čo môže vykonať. Myslí si, že rozloží jednotu, za ktorú sa Kristus modlil, aby mohla existovať v Jeho cirkvi. Hovorí: ‚Vyjdem a budem lživým duchom, aby som oklamal tých, ktorých len budem môcť, aby kritizovali, odsudzovali a prekrúcali pravdu.‘ Nech je syn podvodu a falošného svedectva prijatý „cirkvou, ktorá mala veľké svetlo,“ veľké dôkazy, a táto cirkev zavrhne posolstvo, ktoré Pán poslal, a prijme tie najneodôvodnenejšie tvrdenia, falošné domnienky a falošné teórie. Satan sa smeje ich pochabosti, lebo vie, čo je pravda.
“Many will stand in our pulpits with the torch of false prophecy in their hands, kindled from the hellish torch of Satan. If doubts and unbelief are cherished, the faithful ministers will be removed from the people who think they know so much. ‘If thou hadst known,’ said Christ, ‘even thou, at least in this thy day, the things which belong unto thy peace! but now they are hid from thine eyes.’
„Mnohí budú stáť za našimi kazateľnicami s fakľou falošného proroctva v rukách, zapálenou od pekelnej fakle satanovej. Ak sa pestujú pochybnosti a nevera, verní služobníci budú odňatí ľudu, ktorý si myslí, že vie tak mnoho. ‚Keby si bola poznala,‘ povedal Kristus, ‚aspoň v tento svoj deň, čo slúži tvojmu pokoju! Ale teraz je to skryté pred tvojimi očami.‘“
“Nevertheless, the foundation of God standeth sure. The Lord knoweth them that are His. The sanctified minister must have no guile in his mouth. He must be open as the day, free from every taint of evil. A sanctified ministry and press will be a power in flashing the light of truth on this untoward generation. Light, brethren, more light we need. Blow the trumpet in Zion; sound an alarm in the holy mountain. Gather the host of the Lord, with sanctified hearts, to hear what the Lord will say unto His people; for He has increased light for all who will hear. Let them be armed and equipped, and come up to the battle—to the help of the Lord against the mighty. God Himself will work for Israel. Every lying tongue will be silenced. Angels’ hands will overthrow the deceptive schemes that are being formed. The bulwarks of Satan will never triumph. Victory will attend the third angel’s message. As the Captain of the Lord’s host tore down the walls of Jericho, so will the Lord’s commandment-keeping people triumph, and all opposing elements be defeated. Let no soul complain of the servants of God who have come to them with a heaven-sent message. Do not any longer pick flaws in them, saying, ‘They are too positive; they talk too strongly.’ They may talk strongly; but is it not needed? God will make the ears of the hearers tingle if they will not heed His voice or His message. He will denounce those who resist the word of God.
„Avšak Boží základ stojí pevne. Pán pozná tých, ktorí sú Jeho. Posvätený služobník nesmie mať vo svojich ústach nijakú lesť. Musí byť otvorený ako deň, prostý každej škvrny zla. Posvätená služba a tlač budú mocou pri šírení svetla pravdy tomuto prevrátenému pokoleniu. Svetlo, bratia, viac svetla potrebujeme. Zatrúbte na trúbu na Sione; vyhláste poplach na mojom svätom vrchu. Zhromaždite Hospodinov zástup s posvätenými srdcami, aby počul, čo Pán povie svojmu ľudu; lebo rozmnožil svetlo pre všetkých, ktorí budú počúvať. Nech sú vyzbrojení a vystrojení a nech vytiahnu do boja — na pomoc Hospodinovi proti mocným. Sám Boh bude pôsobiť za Izrael. Každý lživý jazyk bude umlčaný. Ruky anjelov zvrhnú klamlivé úklady, ktoré sa kujú. Satanove bašty nikdy nezvíťazia. Víťazstvo bude sprevádzať posolstvo tretieho anjela. Ako Vodca Hospodinovho vojska zrúcal hradby Jericha, tak zvíťazí aj Pánov ľud zachovávajúci Jeho prikázania a všetky odporujúce živly budú porazené. Nech sa nijaká duša nesťažuje na Božích služobníkov, ktorí k nim prišli s posolstvom zoslaným z neba. Už na nich viac nehľadajte chyby a nehovorte: ‚Sú príliš nekompromisní; hovoria príliš ostro.‘ Možno hovoria ostro; ale nie je to potrebné? Boh dá zaznieť ušiam poslucháčov, ak nebudú dbať na Jeho hlas ani na Jeho posolstvo. Odsúdi tých, ktorí sa protivia Božiemu slovu.“
“Satan has laid every measure possible that nothing shall come among us as a people to reprove and rebuke us, and exhort us to put away our errors. But there is a people who will bear the ark of God. Some will go out from among us who will bear the ark no longer. But these cannot make walls to obstruct the truth; for it will go onward and upward to the end. In the past God has raised up men, and He still has men of opportunity waiting, prepared to do His bidding—men who will go through restrictions which are only as walls daubed with untempered mortar. When God puts His Spirit upon men, they will work. They will proclaim the word of the Lord; they will lift up their voice like a trumpet. The truth will not be diminished or lose its power in their hands. They will show the people their transgressions, and the house of Jacob their sins.” Testimonies to Ministers, 409–411.
„Satan vynaložil všetky možné prostriedky, aby sa medzi nás ako ľud nedostalo nič, čo by nás karhalo a napomínalo a vyzývalo nás, aby sme odložili svoje bludy. Ale jestvuje ľud, ktorý bude niesť Božiu archu. Niektorí od nás odídu a archu už viac nebudú niesť. Títo však nemôžu stavať múry, aby zatarasili pravdu; lebo tá pôjde ďalej a vyššie až do konca. V minulosti Boh povolával mužov a aj teraz má mužov príhodnej chvíle, ktorí čakajú, pripravení vykonať Jeho vôľu — mužov, ktorí preniknú cez obmedzenia, ktoré sú iba ako múry obielené nepálenou maltou. Keď Boh vloží svojho Ducha na ľudí, budú pracovať. Budú zvestovať slovo Hospodinovo; pozdvihnú svoj hlas ako trúba. Pravda sa v ich rukách nezmenší ani nestratí svoju moc. Ukážu ľudu jeho priestupky a domu Jakobovmu jeho hriechy.“ Testimonies to Ministers, 409–411.
To identify the satanic symbol of “the daily” as a symbol of Christ is to praise “Christ and the god of this world in the same breath. While professedly they receive Christ, they embrace Barabbas, and by their actions say, ‘Not this Man, but Barabbas.’” The truths represented in Miller’s dream as “jewels”, and also graphically illustrated upon the two sacred tables, are the “great light,” which Miller was given, and that Adventism has rejected.
Stotožniť satanský symbol „dennej služby“ so symbolom Krista znamená oslavovať „Krista i boha tohto sveta jedným dychom. Hoci navonok prijímajú Krista, objímajú Barabáša a svojimi skutkami hovoria: ‚Nie tohto človeka, ale Barabáša.‘“ Pravdy znázornené v Millerovom sne ako „klenoty“, a takisto názorne zobrazené na dvoch posvätných doskách, sú „veľkým svetlom“, ktoré Miller dostal a ktoré adventizmus zavrhol.
They profess to be praising Christ with a satanic symbol, and claim they are standing upon the foundation of God, when it is a counterfeit foundation that brings strong delusion to all who take their stand upon that faulty doctrinal structure. There is nothing new under the sun, and modern Israel is simply walking in the prophetic footsteps of ancient Israel.
Vyznávajú, že oslavujú Krista satanským symbolom, a tvrdia, že stoja na Božom základe, hoci je to falošný základ, ktorý prináša mocné poblúdenie všetkým, čo zaujímajú stanovisko na tejto chybnej doktrinálnej stavbe. Niet nič nového pod slnkom a moderný Izrael jednoducho kráča v prorockých šľapajach starovekého Izraela.
“One matter burdens my soul: The great lack of the love of God, which has been lost through continued resistance of light and truth, and the influence of those who have been engaged in active labor, who, in the face of evidence piled upon evidence, have exerted an influence to counteract the work of the message God has sent. I point them to the Jewish nation and ask, Must we leave our brethren to pass over the same path of blind resistance, till the very end of probation? If ever a people needed true and faithful watchmen, who will not hold their peace, who will cry day and night, sounding the warnings God has given, it is Seventh-day Adventists. Those who have had great light, blessed opportunities, who, like Capernaum, have been exalted to heaven in point of privilege, shall they by non-improvement be left to darkness corresponding to the greatness of the light given?
„Jedna vec zaťažuje moju dušu: Veľký nedostatok Božej lásky, ktorá bola stratená následkom neustáleho odporu voči svetlu a pravde, a vplyv tých, ktorí sa aktívne podieľali na diele a ktorí tvárou v tvár dôkazom navrstveným na dôkazy uplatňovali svoj vplyv, aby marili dielo posolstva, ktoré Boh poslal. Ukazujem im na židovský národ a pýtam sa: Máme nechať svojich bratov kráčať tou istou cestou slepého odporu až do samého konca času milosti? Ak niekedy nejaký ľud potreboval pravých a verných strážcov, ktorí nebudú mlčať, ktorí budú volať dňom i nocou a ohlasovať varovania, ktoré Boh dal, sú to adventisti siedmeho dňa. Tí, ktorí mali veľké svetlo, požehnané príležitosti, ktorí boli podobne ako Kafarnaum vyvýšení až do neba, pokiaľ ide o výsady — majú byť pre ich nevyužitie ponechaní temnote zodpovedajúcej veľkosti daného svetla?“
“I wish to plead with our brethren who shall assemble at the General Conference to heed the message given to the Laodiceans. What a condition of blindness is theirs! This subject has been brought to your notice again and again, but your dissatisfaction with your spiritual condition has not been deep and painful enough to work reform. ‘Thou sayest, I am rich, and increased with goods, and have need of nothing; and knowest not that thou art wretched, and miserable, and poor, and blind, and naked.’ The guilt of self-deception is upon our churches. The religious life of many is a lie.” Manuscript Releases, volume 16, 106, 107.
„Želám si naliehavo prosiť našich bratov, ktorí sa zhromaždia na Generálnej konferencii, aby venovali pozornosť posolstvu danému Laodicejským. V akom stave slepoty sa nachádzajú! Na tento predmet bola vaša pozornosť obracaná znova a znova, ale vaša nespokojnosť so svojím duchovným stavom nebola dosť hlboká a bolestná, aby spôsobila reformu. ‚Hovoríš: Som bohatý a zbohatol som a ničoho nepotrebujem; a nevieš, že si biedny a úbohý i chudobný i slepý i nahý.‘ Vina sebaklamu spočíva na našich zboroch. Náboženský život mnohých je lžou.“ Manuscript Releases, zväzok 16, 106, 107.
“Capernaum” was the city which Jesus chose as his own city.
„Kafarnaum“ bolo mestom, ktoré si Ježiš zvolil za svoje vlastné mesto.
“At Capernaum Jesus dwelt in the intervals of His journeys to and fro, and it came to be known as ‘His own city.’ It was on the shores of the Sea of Galilee, and near the borders of the beautiful plain of Gennesaret, if not actually upon it.” The Desire of Ages, 252.
„V Kafarnaume Ježiš prebýval v časoch medzi svojimi cestami sem a tam, a tak sa stalo známym ako ‚jeho vlastné mesto‘. Ležalo na brehoch Galilejského mora a blízko hraníc krásnej Genezaretskej roviny, ak nie priamo na nej.“ Túžba vekov, 252.
Christ chose Capernaum as he had chosen Jerusalem of old.
Kristus si vyvolil Kafarnaum, ako si kedysi vyvolil Jeruzalem.
And unto his son will I give one tribe, that David my servant may have a light alway before me in Jerusalem, the city which I have chosen me to put my name there. 1 Kings 11:36.
A jeho synovi dám jedno pokolenie, aby Dávid, môj služobník, mal vždy predo mnou lampu v Jeruzaleme, v meste, ktoré som si vyvolil, aby som tam položil svoje meno. 1. kráľov 11,36.
Christ chose Adventism as his city in 1844, and by 1863, Adventism had rebuilt the city of “Jericho”, a symbol of Laodicean comfort and affluency. As with ancient Israel, so too, with modern Israel. Adventism believes they are the citizens of God’s special city, but they have rejected the “great light” that provides the evidence of citizenship. Like unto Shilo, in the time of Eli, Hophni and Phineas, Adventism will be judged according to the “great light” they were given opportunity to receive.
Kristus si v roku 1844 vyvolil adventizmus za svoje mesto a do roku 1863 adventizmus znovu vystaval mesto „Jericho“, symbol laodicejského pohodlia a blahobytu. Ako to bolo so starovekým Izraelom, tak je to aj s novodobým Izraelom. Adventizmus verí, že jeho príslušníci sú občanmi Božieho osobitného mesta, no zavrhli „veľké svetlo“, ktoré poskytuje dôkaz občianstva. Podobne ako Šílo v časoch Éliho, Chofniho a Pinchása, bude adventizmus súdený podľa „veľkého svetla“, ktoré mal príležitosť prijať.
“Among the professed children of God, how little patience has been manifested, how many bitter words have been spoken, how much denunciation has been uttered against those not of our faith. Many have looked upon those belonging to other churches as great sinners, when the Lord does not thus regard them. Those who look thus upon the members of other churches, have need to humble themselves under the mighty hand of God. Those whom they condemn may have had but little light, few opportunities and privileges. If they had had the light that many of the members of our churches have had, they might have advanced at a far greater rate, and have better represented their faith to the world. Of those who boast of their light, and yet fail to walk in it, Christ says, ‘But I say unto you, It shall be more tolerable for Tyre and Sidon at the day of judgment, than for you. And thou, Capernaum [Seventh-day Adventists, who have had great light], which art exalted unto heaven [in point of privilege], shalt be brought down to hell: for if the mighty works, which have been done in thee, had been done in Sodom, it would have remained until this day. But I say unto you, That it shall be more tolerable for the land of Sodom in the day of judgment, than for thee.’ At that time Jesus answered and said, ‘I thank thee, O Father, Lord of heaven and earth, because thou hast hid these things from the wise and prudent [in their own estimation], and hast revealed them unto babes.’
„Medzi tými, ktorí sa hlásia za Božie deti, sa prejavilo tak málo trpezlivosti, bolo vyslovených toľko trpkých slov, zaznelo toľko odsúdenia proti tým, ktorí nie sú našej viery. Mnohí hľadeli na tých, čo patria do iných cirkví, ako na veľkých hriešnikov, hoci ich Pán takto neposudzuje. Tí, ktorí sa takto pozerajú na členov iných cirkví, potrebujú sa pokoriť pod mocnou rukou Božou. Tí, ktorých odsudzujú, mohli mať iba málo svetla, málo príležitostí a výsad. Keby mali svetlo, ktoré mali mnohí členovia našich cirkví, mohli by napredovať oveľa rýchlejšie a lepšie predstavovať svetu svoju vieru. O tých, ktorí sa chvália svojím svetlom, a predsa v ňom nechodia, Kristus hovorí: ‚Ale hovorím vám: Týru a Sidonu bude v deň súdu ľahšie než vám. A ty, Kafarnaum [adventisti siedmeho dňa, ktorí mali veľké svetlo], ktoré si vyvýšené až do neba [pokiaľ ide o výsady], budeš zvrhnuté až do pekla; lebo keby sa boli v Sodome diali tie mocné skutky, ktoré sa diali v tebe, bola by zostala až do dnešného dňa. Ale hovorím vám, že zemi sodomskej bude v deň súdu ľahšie než tebe.‘ V ten čas Ježiš odpovedal a riekol: ‚Ďakujem ti, Otče, Pane neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a opatrnými [vo vlastnom odhade], a zjavil si ich nemluvniatkam.‘“
“‘And now, because ye have done all these works, saith the Lord, and I spake unto you, rising up early and speaking, but ye heard not; and I called you, but ye answered not; therefore will I do unto this house, which is called by my name, wherein ye trust, and unto the place which I gave to you and to your fathers, as I have done to Shiloh. And I will cast you out of my sight, as I have cast out all your brethren, even the whole seed of Ephraim.’
„A teraz, pretože ste robili všetky tieto skutky, hovorí Hospodin, a ja som k vám hovoril, včas som vstával a hovoril, ale nepočúvali ste; volal som vás, ale neodpovedali ste, preto naložím s týmto domom, ktorý sa nazýva mojím menom, v ktorý skladáte svoju dôveru, a s miestom, ktoré som dal vám i vašim otcom, tak, ako som naložil so Šílom. A vyvrhnem vás spred svojej tváre, ako som vyvrhol všetkých vašich bratov, celé semeno Efraimovo.“
“The Lord has established among us institutions of great importance, and they are to be managed, not as worldly institutions are managed, but after God’s order. They are to be managed with an eye single to his glory, that by all means perishing souls may be saved. To the people of God the testimonies of the Spirit have come, and yet many have not taken heed to reproofs, warnings, and counsels.
„Pán medzi nami ustanovil inštitúcie veľkého významu a majú byť spravované nie tak, ako sa spravujú svetské inštitúcie, ale podľa Božieho poriadku. Majú byť spravované s neochvejným zreteľom na Jeho slávu, aby boli všetkými prostriedkami zachránené hynúce duše. K Božiemu ľudu prišli svedectvá Ducha, a predsa mnohí nedbali na napomenutia, varovania a rady.
“‘Here now this, O foolish people, and without understanding; which have eyes, and see not; which have ears, and hear not: fear ye not me saith the Lord: will ye not tremble at my presence, which have placed the sand for the bound of the sea by a perpetual degree, that it cannot pass it: and though the waves thereof toss themselves, yet can they not prevail; though they roar, yet can they not pass over it? but this people hath a revolting and a rebellious heart; they are revolted and gone. Neither say they in their heart, Let us now fear the Lord our God, that giveth rain, both the former and the latter, in his season: he reserveth unto us the appointed weeks of the harvest. Your iniquities have turned away these things, and your sins have withholden good things from you. . . . They judge not the cause, the cause of the fatherless, yet they prosper; and the right of the needy do they not judge. Shall I not visit for these things? saith the Lord; shall not my soul be revenged on such a nation as this?’
„Počujte teraz toto, ľud bláznivý a bez rozumu, ktorý má oči, a nevidí, ktorý má uši, a nepočuje: Či sa ma nebudete báť? hovorí Hospodin; či sa nebudete triasť pred mojou tvárou, mňa, ktorý som položil piesok za medzu moru, večným ustanovením, takže ho nemôže prekročiť? A hoci sa jeho vlny vzdúvajú, predsa nezvíťazia; hoci hučia, predsa ho neprekročia. Ale tento ľud má srdce odbojné a vzpurné; odvrátili sa a odišli. A nehovoria si vo svojom srdci: Bojme sa teraz Hospodina, svojho Boha, ktorý nám dáva dážď, skorý i neskorý, v jeho čase; zachováva nám určené týždne žatvy. Vaše neprávosti odvrátili tieto veci a vaše hriechy zadržali od vás dobré veci.... Nesúdia spor, spor siroty, a predsa sa im vodí dobre; a právo núdznych neposudzujú. Či by som ich za tieto veci nenavštívil? hovorí Hospodin; či by sa moja duša nepomstila na takom národe, ako je tento?“
“Shall the Lord be compelled to say, ‘Pray not thou for this people, neither lift up cry nor prayer for them, neither make intercession to me: for I will not hear thee’? ‘Therefore the showers have been withholden, and there hath been no latter rain. . . . Wilt thou not from this time cry unto me, My father, thou art the guide of my youth?’” Review and Herald, August 1, 1893.
„Bude Pán prinútený povedať: ,Nemodli sa za tento ľud, nepozdvihuj za nich volanie ani modlitbu a neprihováraj sa u mňa, lebo ťa nevyslyším‘? ,Preto boli dažde zadržané a nebolo neskorého dažďa.... Či nebudeš odteraz ku mne volať: Môj Otče, ty si vodca mojej mladosti?‘“ Review and Herald, 1. augusta 1893.
We will continue our consideration of the “great light” that was given to William Miller on the book of Revelation in the next article.
V nasledujúcom článku budeme pokračovať v našom skúmaní „veľkého svetla“, ktoré bolo dané Williamovi Millerovi o knihe Zjavenie.
“When Christ came into the world to exemplify true religion, and to exalt the principles that should govern the hearts and actions of men, falsehood had taken so deep a hold upon those who had had so great light, that they no longer comprehended the light, and had no inclination to yield up tradition for truth. They rejected the heavenly Teacher, they crucified the Lord of glory, that they might retain their own customs and inventions. The very same spirit is manifested in the world today. Men are averse to investigating truth, lest their traditions should be disturbed, and a new order of things should be brought in. There is with humanity a constant liability to err, and men are naturally inclined to highly exalt human ideas and knowledge, while the divine and eternal is not discerned or appreciated.” Counsels on Sabbath School Work, 47.
„Keď Kristus prišiel na svet, aby bol príkladom pravého náboženstva a povýšil zásady, ktoré majú vládnuť srdciam i skutkom ľudí, lož sa tak hlboko zakorenila v tých, ktorí mali také veľké svetlo, že už viac nechápali svetlo a nemali sklon vzdať sa tradície pre pravdu. Odmietli nebeského Učiteľa, ukrižovali Pána slávy, aby si mohli ponechať svoje vlastné zvyky a výmysly. Ten istý duch sa prejavuje vo svete aj dnes. Ľudia sa zdráhajú skúmať pravdu, aby neboli narušené ich tradície a aby nebol uvedený nový poriadok vecí. Ľudstvu je vlastná neustála náchylnosť blúdiť a ľudia sú od prirodzenosti naklonení vysoko vyvyšovať ľudské predstavy a poznanie, zatiaľ čo božské a večné nie je rozpoznávané ani oceňované.“ Counsels on Sabbath School Work, 47.