We have been informed that, “God directed the mind of William Miller to the prophecies and gave him great light upon the book of Revelation.” Miller was prevented by the history where he was raised up in from understanding the “great light” located in chapters twelve, thirteen, sixteen, seventeen and eighteen of Revelation, for those chapters identified the work of prophetic kingdoms which he could not see from his historical vantage point.
Bolo nám oznámené, že „Boh usmernil myseľ Williama Millera k proroctvám a dal mu veľké svetlo na knihu Zjavenia.“ Millerovi v tom zabránili dejiny, uprostred ktorých bol vzbudený, aby porozumel „veľkému svetlu“ obsiahnutému v dvanástej, trinástej, šestnástej, sedemnástej a osemnástej kapitole Zjavenia, lebo tieto kapitoly označovali pôsobenie prorockých kráľovstiev, ktoré zo svojho historického stanoviska nemohol vidieť.
The light given Miller on the book of Revelation was the Churches, Seals and Trumpets, and it is the last three Trumpets, which are identified as “three Woes,” that are represented upon Habakkuk’s two tables. The “great light,” given to Miller in the book of Revelation concerns the role of Islam in Bible prophecy. Yet even that “great light” was limited by his historical setting.
Svetlo, ktoré bolo Millerovi dané v knihe Zjavenia, sa týkalo cirkví, pečatí a trúb, a práve posledné tri trúby, ktoré sú označené ako „tri beda“, sú znázornené na dvoch tabuliach Habakuka. „Veľké svetlo“, ktoré bolo Millerovi dané v knihe Zjavenia, sa týka úlohy islamu v biblickom proroctve. No aj toto „veľké svetlo“ bolo obmedzené jeho historickým prostredím.
“The seven churches of Asia is a history of the church of Christ in her seven forms, in all her windings and turnings, in all her prosperity and adversity, from the days of the apostles down to the end of the world. The seven seals are a history of the transactions of the powers and kings of the earth over the church, and God’s protection of his people during the same time. The seven trumpets are a history of seven peculiar and heavy judgments sent upon the earth, or Roman kingdom. And the seven vials are the seven last plagues sent upon Papal Rome. Mixed with these are many other events, woven in like tributary streams, and filling up the grand river of prophecy, until the whole ends us in the ocean of eternity.
„Sedem cirkví v Ázii je dejinami Kristovej cirkvi v jej siedmich podobách, vo všetkých jej zákrutách a zvratoch, vo všetkej jej prosperite i súžení, od čias apoštolov až do konca sveta. Sedem pečatí sú dejinami počínania mocností a kráľov zeme voči cirkvi a Božej ochrany jeho ľudu počas toho istého času. Sedem trúb je dejinami siedmich osobitných a ťažkých súdov zoslaných na zem, čiže na Rímske kráľovstvo. A sedem čiaš je siedmimi poslednými ranami zoslanými na pápežský Rím. S týmto sú zmiešané mnohé iné udalosti, votkané do toho ako prítoky, a napĺňajúce veľkú rieku proroctva, až napokon celé to vyústi do oceánu večnosti.“
“This, to me, is the plan of John’s prophecy in the book of Revelation. And the man who wishes to understand this book, must have a thorough knowledge of other parts of the word of God. The figures and metaphors used in this prophecy, are not all explained in the same, but must be found in other prophets, and explained in other passages of Scripture. Therefore it is evident that God has designed the study of the whole, even to obtain a clear knowledge of any part.” William Miller, Miller’s Lectures, volume 2, lecture 12, 178.
„Toto je podľa mňa plán Jánovho proroctva v knihe Zjavenie. A človek, ktorý si želá porozumieť tejto knihe, musí mať dôkladnú znalosť iných častí Božieho slova. Obrazy a metafory použité v tomto proroctve nie sú všetky vysvetlené v ňom samom, ale musia sa hľadať u iných prorokov a vykladať na iných miestach Písma. Preto je zjavné, že Boh zamýšľal štúdium celku, a to aj na získanie jasného poznania ktorejkoľvek časti.“ William Miller, Miller’s Lectures, zväzok 2, prednáška 12, 178.
Notice that Miller understood the seven last plagues as the seven judgments upon papal Rome. He could not understand that papal Rome was given a deadly wound that was to be healed. He recognized the seven trumpets as “a history of seven peculiar and heavy judgments sent upon the earth, or Roman kingdom,” but was unable to recognize the distinction between the kingdoms of pagan and papal Rome. Therefore, his ability to see the distinction between the first four trumpets and the last three trumpets was limited.
Všimnite si, že Miller chápal sedem posledných rán ako sedem súdov nad pápežským Rímom. Nemohol pochopiť, že pápežský Rím dostal smrteľnú ranu, ktorá mala byť uzdravená. Sedem trúb rozpoznal ako „dejiny siedmich zvláštnych a ťažkých súdov zoslaných na zem, čiže na rímske kráľovstvo“, nebol však schopný rozpoznať rozdiel medzi kráľovstvami pohanského a pápežského Ríma. Preto bola jeho schopnosť vidieť rozdiel medzi prvými štyrmi trúbami a poslednými tromi trúbami obmedzená.
Miller was unable to recognize that the judgments brought against Rome, were God’s response to Sunday enforcement, for the Millerites were still worshipping on Sunday in their history. Miller was correct in recognizing that the trumpets were judgments upon Rome, but the specific reason the judgments were brought, and the distinction between the first four and last three Trumpets was limited, or non-existent. With that limited view, the “jewel” of the three woes of Islam was still included upon the charts that were directed by the hand of God, and should not be altered.
Miller nebol schopný rozpoznať, že súdy privedené na Rím boli Božou odpoveďou na vynucovanie nedele, pretože milleriti vo svojich dejinách stále uctievali v nedeľu. Miller správne rozpoznal, že trúby boli súdmi nad Rímom, avšak konkrétny dôvod, pre ktorý boli tieto súdy privedené, ako aj rozlíšenie medzi prvými štyrmi a poslednými tromi trúbami, boli obmedzené alebo vôbec neexistovali. Pri takomto obmedzenom pohľade bol „klenot“ troch beda islamu stále zahrnutý na mapách, ktoré boli vedené Božou rukou, a nemal by byť menený.
Enlightened discernment allows a “wise” student of prophecy to recognize that God not only inspired the holy men who wrote the Bible, but He also governed the work of the men who translated the King James Bible, and He specifically says that He employed the same type of divine oversight in the production of the two sacred charts.
Osvietené rozlišovanie umožňuje „múdremu“ študentovi proroctiev rozpoznať, že Boh nielen inšpiroval svätých mužov, ktorí napísali Bibliu, ale riadil aj prácu mužov, ktorí preložili Bibliu kráľa Jakuba, a výslovne hovorí, že pri zhotovení týchto dvoch posvätných máp použil ten istý druh božského dohľadu.
Miller’s “jewel” of the fifth, sixth and seventh Trumpets (Islam), shines ten times brighter in the last days, for it identifies the subject of the final Midnight Cry. The subject of the Midnight Cry in Millerite history was the date of the conclusion of the prophetic periods, and in this sense the “Midnight Cry” message of the last days (which is the message of Islam of the third Woe), has been typified by the date of October 22, 1844. That date in Millerite history typifies the soon-coming Sunday law, and both October 22, 1844, and the Sunday law were typified by the cross, which was the conclusion of the Triumphal Entry of Christ.
Millerov „klenot“ piatej, šiestej a siedmej trúby (islam) žiari v posledných dňoch desaťkrát jasnejšie, pretože určuje predmet záverečného Polnočného volania. Predmetom Polnočného volania v milleritskej histórii bol dátum ukončenia prorockých období, a v tomto zmysle bolo posolstvo „Polnočného volania“ posledných dní (ktoré je posolstvom islamu tretieho Beda) predobrazené dátumom 22. októbra 1844. Tento dátum v milleritskej histórii predobrazuje čoskoro prichádzajúci nedeľný zákon a tak 22. október 1844, ako aj nedeľný zákon, boli predobrazené krížom, ktorý bol zavŕšením Kristovho triumfálneho vstupu.
Miller’s “jewel” of the fifth, sixth and seventh Trumpets (Islam), shines ten times brighter in the last days, for it identifies Islam in agreement with the theme of the last-day reformatory movement, which is Islam of the third Woe. Therefore, as the theme of the final reformatory movement of the one hundred and forty-four thousand, it has been typified by the theme of each of the previous reformatory movements, whether it be the theme of “the resurrection” in the reformatory movement of Christ, the theme of “prophetic time” in the history of the Millerites, the theme of “the ark of God” in the reformatory movement of David or the theme of “the covenant” in the reformatory movement of Moses.
Millerov „klenot“ piatej, šiestej a siedmej trúby (islam) žiari v posledných dňoch desaťnásobne jasnejšie, lebo označuje islam v súlade s témou reformného hnutia posledných dní, ktorou je islam tretieho Beda. Preto ako téma záverečného reformného hnutia sto štyridsaťštyritisíc bol predobrazený témou každého z predchádzajúcich reformných hnutí, či už ide o tému „vzkriesenia“ v reformnom hnutí Krista, tému „prorockého času“ v dejinách milleritov, tému „archy Božej“ v reformnom hnutí Dávida alebo tému „zmluvy“ v reformnom hnutí Mojžiša.
Whether the event of the cross, the date of October 22, 1844, or the various themes of the reformatory movements, every date and theme represented a life-or-death testing question for the generation of that time. Miller’s “jewel” of the three Woes of Islam is a life-or-death test question, as represented in the parable of the ten virgins in terms of the “oil.” Miller’s jewels in the beginning of his dream shone as the sun, but at the end of his dream they shone “ten times brighter”. Miller’s jewels were like kerosene (lamp oil) in the history of the Millerites, but today those jewels are rocket fuel!
Či už išlo o udalosť kríža, dátum 22. októbra 1844, alebo rozličné témy reformačných hnutí, každý dátum a každá téma predstavovali pre generáciu tej doby skúšobnú otázku života alebo smrti. Millerov „klenot“ troch beda islamu je skúšobnou otázkou života alebo smrti, ako to v podobenstve o desiatich pannách predstavuje „olej“. Millerove klenoty na začiatku jeho sna žiarili ako slnko, no na konci jeho sna žiarili „desaťkrát jasnejšie“. Millerove klenoty boli v dejinách milleritov ako petrolej (olej do lámp), ale dnes sú tieto klenoty raketovým palivom!
The Millerites understood, and correctly applied, the time prophecy of Islam of the second Woe, that was fulfilled on August 11, 1840, but their understanding of the third Woe, which is the Seventh Trumpet, could not see the third Woe arriving as a judgment upon the sixth kingdom of Bible prophecy, for they did not see a fifth kingdom, let alone the sixth kingdom of Bible prophecy. Yet the “great light” on Revelation that was given to Miller is to shine ten times brighter in the “Midnight Cry” of the last days.
Milleriti pochopili a správne uplatnili časové proroctvo o islame druhého beda, ktoré sa naplnilo 11. augusta 1840, no ich chápanie tretieho beda, ktorým je siedma trúba, nemohlo rozpoznať príchod tretieho beda ako súdu nad šiestym kráľovstvom biblického proroctva, pretože nevideli piate kráľovstvo, nieto ešte šieste kráľovstvo biblického proroctva. Avšak „veľké svetlo“ o Zjavení, ktoré bolo dané Millerovi, má svietiť desaťnásobne jasnejšie v „Polnočnom volaní“ posledných dní.
The truths represented upon Habakkuk’s two tables are essentially truths which were fulfilled in past history. The charts are based upon the time prophecies which Miller was led to assemble, and all those time prophecies had concluded by 1844. Those time prophecies will shine brighter in the last days, for they will be seen to be as accurate today as they were in Millerite history, but they possess no direct time predictions for the last days. They do, however, provide repeating prophetic types of the histories they represented in the past, but with a few of Miller’s jewels, future predictions are directly represented.
Pravdy znázornené na dvoch tabuľkách Habakuka sú v podstate pravdami, ktoré sa naplnili v minulých dejinách. Diagramy sú založené na časových proroctvách, ktoré bol Miller vedený zostaviť, a všetky tieto časové proroctvá sa skončili do roku 1844. Tieto časové proroctvá budú v posledných dňoch svietiť jasnejšie, lebo sa ukáže, že sú dnes rovnako presné, ako boli v dejinách milleritov, no neobsahujú nijaké priame časové predpovede pre posledné dni. Poskytujú však opakujúce sa prorocké predobrazy dejín, ktoré v minulosti predstavovali; no pri niekoľkých z Millerových klenotov sú budúce predpovede znázornené priamo.
The work of Christ in the heavenly sanctuary that began in 1844, continues until that work is finished. The prophecy of the twenty-three hundred days, and the work of cleansing that it identified, is still “in the process of fulfillment,” as Sister White states concerning the Ulai and Hiddekel Rivers, so that prophecy has an end-of-the-world fulfillment.
Dielo Krista v nebeskej svätyni, ktoré sa začalo v roku 1844, pokračuje až dovtedy, kým toto dielo nebude dokončené. Proroctvo o dvetisíctristo dňoch a dielo očisťovania, ktoré označilo, sú stále „v procese napĺňania“, ako sestra Whiteová uvádza v súvislosti s riekami Ulai a Hiddekel; preto má toto proroctvo naplnenie na konci sveta.
“The light that Daniel received from God was given especially for these last days. The visions he saw by the banks of the Ulai and the Hiddekel, the great rivers of Shinar, are now in process of fulfillment, and all the events foretold will soon come to pass.” Testimonies to Ministers, 112.
„Svetlo, ktoré Daniel prijal od Boha, bolo dané zvlášť pre tieto posledné dni. Videnia, ktoré videl na brehoch Ulaja a Hiddekelu, veľkých riek Šineáru, sa teraz napĺňajú a všetky predpovedané udalosti sa čoskoro uskutočnia.“ Testimonies to Ministers, 112.
Portions of the visions of Daniel chapters seven and eight, which are on the two tables, are yet future, for they both identify the sanctuary work of Christ. Yet the histories of the kingdoms of Bible prophecy in those two chapters end with papal Rome receiving its deadly wound. The “stone” that is “cut out of the mountain without hands”, and the eighth kingdom of Daniel two are still future. But most of what is represented upon the charts in relation to Daniel chapters two, seven and eight has been fulfilled.
Časti videní Daniela, siedmej a ôsmej kapitoly, ktoré sú na oboch tabuľách, sú ešte budúce, lebo obe označujú Kristovu službu vo svätyni. Dejiny kráľovstiev biblického proroctva v týchto dvoch kapitolách sa však končia tým, že pápežský Rím dostáva svoju smrteľnú ranu. „Kameň“, ktorý je „odťatý z vrchu bez rúk“, a ôsme kráľovstvo z Daniela 2 sú ešte stále budúce. Väčšina toho, čo je na tabuľách znázornené vo vzťahu k Danielovi 2, 7 a 8, sa však už naplnila.
The work of Christ in the sanctuary, and the third Woe of Islam are essentially the two subjects that represent prophetic history beyond the time of the Millerites. Along with those two themes, is the last-day history that is typified when the two charts are brought together upon one line. When that is done, the first disappointment of 1843, as represented upon the first chart, finds its correction upon the second chart. Together they produce and identify the “hidden history” of the Seven Thunders, which is now being unsealed in connection with the unsealing of the Revelation of Jesus Christ.
Dielo Krista vo svätyni a tretie Beda islamu sú v podstate dvoma predmetmi, ktoré predstavujú prorocké dejiny po období milleritov. Popri týchto dvoch témach je tu aj dejinná línia posledných dní, ktorá je predobrazne znázornená tým, keď sa obe tabuľky spoja na jednu líniu. Keď sa to urobí, prvé sklamanie z roku 1843, ako je znázornené na prvej tabuľke, nachádza svoju opravu na druhej tabuľke. Spolu vytvárajú a identifikujú „skryté dejiny“ Siedmich hromov, ktoré sa teraz odpečaťujú v spojitosti s odpečaťovaním Zjavenia Ježiša Krista.
That “hidden history” is structured upon the “truth,” which is the three Hebrew letters that when combined, create the word “truth.” The word is created by the first, thirteenth and last letters of the Hebrew alphabet, and represent Jesus not only as the Truth, but as Alpha and Omega. The “hidden history” begins and ends with a disappointment, and has rebellion in the middle, for “thirteen” is a number which represents rebellion.
Táto „skrytá história“ je vystavaná na „pravde“, ktorú tvoria tri hebrejské písmená, ktoré po spojení vytvárajú slovo „pravda“. Toto slovo je utvorené z prvého, trinásteho a posledného písmena hebrejskej abecedy a predstavuje Ježiša nielen ako Pravdu, ale aj ako Alfu a Omegu. „Skrytá história“ sa začína i končí sklamaním a uprostred má vzburu, lebo „trinásť“ je číslo, ktoré predstavuje vzburu.
The year 1843, illustrated upon the first chart, identifies the first disappointment and the arrival of the tarrying time. The tarrying time leads to the arrival of the message of the Midnight Cry, where the rebellion of the foolish virgins is manifested. The message of the Midnight Cry is then proclaimed until the last disappointment. That “hidden history” of the Midnight Cry is repeated (to the very letter) in the last days.
Rok 1843, znázornený na prvej mape, určuje prvé sklamanie a príchod času meškania. Čas meškania vedie k príchodu posolstva Polnočného volania, v ktorom sa prejavuje vzbura bláznivých panien. Posolstvo Polnočného volania sa potom ohlasuje až do posledného sklamania. Táto „skrytá história“ Polnočného volania sa v posledných dňoch opakuje (do posledného písmena).
“I am often referred to the parable of the ten virgins, five of whom were wise, and five foolish. This parable has been and will be fulfilled to the very letter, for it has a special application to this time, and, like the third angel’s message, has been fulfilled and will continue to be present truth till the close of time.” Review and Herald, August 19, 1890.
„Často sa odvolávam na podobenstvo o desiatich pannách, z ktorých päť bolo múdrych a päť bláznivých. Toto podobenstvo sa naplnilo a naplní do poslednej litery, lebo má osobitné uplatnenie pre tento čas a podobne ako posolstvo tretieho anjela sa naplnilo a bude aj naďalej prítomnou pravdou až do konca času.“ Review and Herald, 19. august 1890.
When rightly understood, the previous statement identifies that the only group of people in the last days who have a possibility of being either a foolish or wise virgin, are people within a group who have suffered a disappointment. The disappointment is what produces the tarrying time, and the parable that “has been and will be fulfilled to the very letter” is premised upon the effects produced internally within the virgins during a tarrying time that begins with a disappointment. That disappointment that slew the “two witnesses” in the street of the city, and reduced them to dead, dry bones in the valley of death took place on July 18, 2020. Adventism, by and large, was not involved with that disappointment. If anything, they celebrated the failed prediction as the “two witnesses” lay slain in the street. To the very letter means “to the very letter”.
Ak je predchádzajúce vyhlásenie správne pochopené, označuje, že jedinou skupinou ľudí v posledných dňoch, ktorá má možnosť byť buď nerozumnými, alebo múdrymi pannami, sú ľudia v rámci skupiny, ktorá utrpela sklamanie. Toto sklamanie je tým, čo vytvára čas meškania, a podobenstvo, ktoré „sa naplnilo a naplní do poslednej litery“, je založené na účinkoch, ktoré sa v priebehu času meškania, začínajúceho sklamaním, vnútorne vytvárajú v pannách. To sklamanie, ktoré usmrtilo „dvoch svedkov“ na ulici mesta a zredukovalo ich na mŕtve, suché kosti v údolí smrti, nastalo 18. júla 2020. Adventizmus vo všeobecnosti nebol do tohto sklamania zapojený. Ak už niečo, oslavoval toto zlyhané predpovedanie, zatiaľ čo „dvaja svedkovia“ ležali zabití na ulici. Do poslednej litery znamená „do poslednej litery“.
In the Millerite history, the former covenant people (Protestantism), celebrated the failed prediction of 1843 (the first disappointment), and at that point the Protestants passed the limits of their probationary testing time. The testing time had begun on August 11, 1840, when the mighty angel of Revelation ten descended at the fulfillment of the time prophecy of the second Woe (Islam). The Protestants rejected prophetic time at the first disappointment, for the erroneous prediction provided them with an excuse for no longer seeking truth. The theme of all of the waymarks of the Millerite history was “time prophecy”.
V dejinách milleritského hnutia bývalý zmluvný ľud (protestantizmus) oslavoval nenaplnenú predpoveď roku 1843 (prvé sklamanie) a v tom okamihu protestanti prekročili hranice času svojej skúšobnej doby. Táto skúšobná doba sa začala 11. augusta 1840, keď pri naplnení časového proroctva druhého beda (islamu) zostúpil mocný anjel zo Zjavenia desať. Protestanti pri prvom sklamaní odmietli prorocký čas, lebo chybná predpoveď im poskytla zámienku, aby už viac nehľadali pravdu. Témou všetkých medzníkov v dejinách milleritského hnutia bolo „časové proroctvo“.
On September 11, 2001, the angel of Revelation eighteen descended at the fulfillment of the prophecy of the third Woe (Islam). The theme of all of the waymarks in the last days is Islam. The first disappointment marks the end of a cleansing of the former covenant people, as the former covenant people were then provided with an excuse for no longer seeking the truth. The testing time then began for “the virgins” of the last days, for the testing of the former covenant people that began with the descent of the angel, ended at the first disappointment. Thus, the testing of those who are represented as virgins began, and that process of testing will ultimately manifest whether the virgins are either foolish or wise.
Dňa 11. septembra 2001 zostúpil anjel zo zjavenia osemnástej kapitoly pri naplnení proroctva tretieho beda (islam). Témou všetkých medzníkov v posledných dňoch je islam. Prvé sklamanie označuje koniec očisťovania ľudu bývalej zmluvy, keďže tomuto ľudu bývalej zmluvy bola vtedy poskytnutá zámienka, aby už viac nehľadal pravdu. Potom sa začal čas skúšky pre „panny“ posledných dní, lebo skúšanie ľudu bývalej zmluvy, ktoré sa začalo zostúpením anjela, sa skončilo pri prvom sklamaní. Tak sa začalo skúšanie tých, ktorí sú predstavení ako panny, a tento proces skúšania napokon odhalí, či sú panny buď nerozumné, alebo múdre.
Between the first and the last disappointment is the message of the Midnight Cry. The theme of the message of the Midnight Cry for the Millerites was “time”, and the theme of the message of the Midnight Cry in the last days is “Islam”. In Miller’s dream he is awakened with a shout (cry), and at that time, his jewels shine ten times brighter than they formerly shone. The jewels upon the charts that directly identifies a prediction for the last days is Islam and the investigative judgment. As such, the tests of the “message” of the Midnight Cry and of the “experience” represented by the investigative judgment, is not for the former covenant people, but for those who profess to be the last virgins.
Medzi prvým a posledným sklamaním sa nachádza posolstvo Polnočného volania. Témou posolstva Polnočného volania pre mileritov bol „čas“ a témou posolstva Polnočného volania v posledných dňoch je „islam“. V Millerovom sne je prebudený výkrikom (volaním) a v tom čase sa jeho klenoty lesknú desaťkrát jasnejšie, než sa leskli predtým. Klenoty na mapách, ktoré priamo označujú predpoveď pre posledné dni, sú islam a vyšetrovací súd. Ako také skúšky „posolstva“ Polnočného volania a „skúsenosti“ predstavovanej vyšetrovacím súdom nie sú určené pre ľud bývalej zmluvy, ale pre tých, ktorí vyznávajú, že sú poslednými pannami.
The illustration that is produced when both charts are brought together, which identifies the history of the first to the last disappointment, identifies that in the time when the “hidden history” of the Seven Thunders is occurring, the final work of the investigative judgment is being accomplished. That final work is the sealing of the one hundred and forty-four thousand, and it takes place during the “troublous times” of Daniel nine, during the angering of the nations in Revelation eleven, the holding of the “four winds” of Revelation chapter seven, the “staying of the rough wind in the day of the east wind,” of Isaiah chapter twenty-seven, and the restraint of the “angry horse that is seeking to break loose and bring death and destruction” upon the world. All of these prophetic witnesses represent Islam of the third Woe, as represented upon the sacred charts.
Znázornenie, ktoré vznikne, keď sa obe tabuľky spoja, a ktoré identifikuje dejiny od prvého po posledné sklamanie, ukazuje, že v čase, keď prebiehajú „skryté dejiny“ Siedmich hromov, sa uskutočňuje záverečné dielo vyšetrujúceho súdu. Týmto záverečným dielom je zapečatenie stoštyridsaťštyritisíc a odohráva sa počas „časov súženia“ z Daniela deväť, počas rozhnevania národov v Zjavení jedenásť, zadržiavania „štyroch vetrov“ zo siedmej kapitoly Zjavenia, „zdržania prudkého vetra v deň východného vetra“ z dvadsiatej siedmej kapitoly Izaiáša a obmedzenia „rozhnevaného koňa, ktorý sa snaží vytrhnúť a priniesť na svet smrť a skazu“. Všetci títo prorockí svedkovia predstavujú islam tretieho Beda, ako je znázornený na posvätných tabuľkách.
The three primary elements of the two sacred charts of Habakkuk that are specifically addressing events that were future to the publication of the charts, is the sealing of the one hundred and forty-four thousand, Islam and the fulfillment of the parable of the ten virgins. The charts identify a testing, sealing process of both an “experience” and a “message.” The experience necessary for a foolish virgin is “Christ in you the hope of glory”, which represents the perfection represented by the one hundred and forty-four thousand.
Tri hlavné prvky dvoch posvätných Habakukových máp, ktoré sa osobitne vzťahujú na udalosti budúce vzhľadom na zverejnenie týchto máp, sú zapečatenie sto štyridsaťštyri tisíc, islam a naplnenie podobenstva o desiatich pannách. Mapy označujú skúšobný proces zapečaťovania tak „skúsenosti“, ako aj „posolstva“. Skúsenosť nevyhnutná pre pochabú pannu je „Kristus vo vás, nádej slávy“, čo predstavuje dokonalosť znázornenú sto štyridsaťštyrmi tisícmi.
Even the mystery which hath been hid from ages and from generations, but now is made manifest to his saints: To whom God would make known what is the riches of the glory of this mystery among the Gentiles; which is Christ in you, the hope of glory: Whom we preach, warning every man, and teaching every man in all wisdom; that we may present every man perfect in Christ Jesus. Colossians 1:26–28.
Dokonca i to tajomstvo, ktoré bolo skryté od vekov a od pokolení, ale teraz je zjavené jeho svätým, ktorým Boh chcel dať poznať, aké je bohatstvo slávy tohto tajomstva medzi pohanmi; ktorým je Kristus vo vás, nádej slávy. Jeho zvestujeme, napomínajúc každého človeka a učiac každého človeka vo všetkej múdrosti, aby sme každého človeka predstavili dokonalého v Kristu Ježišovi. Kolosanom 1:26–28.
The one hundred and forty-four thousand are represented as a group of people who have came out of a “captivity”. The captivity that is directly represented in the book of Revelation is the captivity of being dead in the street for three and a half days, as represented in Revelation chapter eleven. The captivity of a symbolic death is representing the “seven times” of Leviticus twenty-six, and that captivity requires the manifestation of repentance, as illustrated by Daniel’s prayer, in chapter nine.
Sto štyridsaťštyri tisíc je predstavených ako skupina ľudí, ktorí vyšli zo „zajatia“. Zajatie, ktoré je priamo zobrazené v knihe Zjavenia, je zajatie spočívajúce v tom, že sú tri a pol dňa mŕtvi na ulici, ako je to znázornené v jedenástej kapitole Zjavenia. Zajatie symbolickej smrti predstavuje „sedem časov“ z tretej knihy Mojžišovej, dvadsiatej šiestej kapitoly, a toto zajatie si vyžaduje prejavenie pokánia, ako to ilustruje Danielova modlitba v deviatej kapitole.
When the dead dry bones are brought back to life, they are immediately lifted up as an “ensign”. In death they were without Christ within them, the hope of glory. Part of their required repentance was their acknowledgment that they had walked contrary to God, and that God had walked contrary to them. When they meet the requirements prophetically identified, Christ then “comes suddenly to His temple”, and the “experience” is attained that is needed in order to be a member of the ensign that is then lifted up.
Keď sú mŕtve suché kosti privedené späť k životu, sú okamžite pozdvihnuté ako „zástava“. V smrti boli bez Krista v sebe, nádeje slávy. Súčasťou ich požadovaného pokánia bolo ich uznanie, že chodili proti Bohu a že Boh chodil proti nim. Keď prorocky naplnia označené požiadavky, Kristus potom „náhle príde do svojho chrámu“ a je dosiahnutá „skúsenosť“, ktorá je potrebná na to, aby bol človek členom zástavy, ktorá je potom pozdvihnutá.
The “experience” that is illustrated when the two charts are brought together, is accomplished by the final work of Christ in the heavenly sanctuary. That “experience” is represented by the “mareh” vision, which is the vision of “the appearance”. The “message” that is needed is the “chazon” vision, of prophetic history. That “message” is identified as the message of God’s impending judgment upon a rebellious world that is brought about by Islam of the third Woe.
„Skúsenosť“, ktorá je znázornená, keď sa obe mapy spoja, sa uskutočňuje záverečným dielom Krista v nebeskej svätyni. Táto „skúsenosť“ je znázornená videním „mareh“, ktoré je videním „zjavu“. „Posolstvom“, ktoré je potrebné, je videnie „chazon“, videnie prorockých dejín. Toto „posolstvo“ je označené ako posolstvo o Božom bezprostredne hroziacom súde nad vzbúreným svetom, ktorý je privedený prostredníctvom islamu tretieho beda.
In 1856, the Lord sought to finish the rebuilding of spiritual Jerusalem in Adventism. Under the arrival of the three angels from 1798 unto 1844, the Millerite temple had been built upon the foundations, represented as “jewels” in Miller’s dream, as represented by the prophetic truths on the two pioneer charts (1843 and 1850) that fulfilled Habakkuk chapter two. He then led His people to erect the wall of His seventh-day Sabbath law, and returned them to the “old paths” of ancient Israel to finish the work of the “street to walk in”. BUT, the old path included a doctrine, a prophecy, that was designed to test and separate them. In 1863, Adventism failed the test of the “seven times”, and began to wander in the wilderness of Laodicea.
V roku 1856 sa Pán usiloval dokončiť znovuvybudovanie duchovného Jeruzalema v adventizme. Pod príchodom troch anjelov od roku 1798 až do roku 1844 bol milleritický chrám vybudovaný na základoch, znázornených ako „drahokamy“ v Millerovom sne, ako ich predstavovali prorocké pravdy na dvoch priekopníckych mapách (1843 a 1850), ktoré naplnili druhú kapitolu Habakuka. Potom viedol svoj ľud, aby vystaval múr zákona o jeho sobote siedmeho dňa, a navrátil ich na „staré chodníky“ starovekého Izraela, aby dokončil dielo „ulice na chodenie“. NO, starý chodník zahŕňal učenie, proroctvo, ktoré bolo určené na to, aby ich skúšalo a oddeľovalo. V roku 1863 adventizmus neobstál v skúške „sedemnásobku“ a začal blúdiť na púšti Laodicey.
October 22, 1844, typifies the soon-coming Sunday law, and at the Sunday law the work will be accomplished represented by the forty-nine years of finishing the street and wall in troublous times, as identified by Daniel.
Dvadsiaty druhý október 1844 je predobrazom čoskoro prichádzajúceho nedeľného zákona a pri nedeľnom zákone bude vykonané dielo znázornené štyridsiatimi deviatimi rokmi budovania ulice a hradby v časoch súženia, ako ich označuje Daniel.
Know therefore and understand, that from the going forth of the commandment to restore and to build Jerusalem unto the Messiah the Prince shall be seven weeks, and threescore and two weeks: the street shall be built again, and the wall, even in troublous times. Daniel 9:25.
Vedz teda a rozumej: od vydania rozkazu obnoviť a vybudovať Jeruzalem až po Pomazaného, Knieža, uplynie sedem týždňov a šesťdesiatdva týždňov; znovu bude vybudované námestie i hradba, a to v časoch súženia. Daniel 9:25.
All the prophets agree with one another, and the “troublous times” of Daniel is also identified in the passage from Early Writings which we have been considering.
Všetci proroci sú navzájom v zhode a „časy súženia“ z Daniela sú tiež stotožnené v pasáži z Early Writings, ktorú sme zvažovali.
“At that time, while the work of salvation is closing, trouble will be coming on the earth, and the nations will be angry, yet held in check so as not to prevent the work of the third angel. At that time the ‘latter rain,’ or refreshing from the presence of the Lord, will come, to give power to the loud voice of the third angel, and prepare the saints to stand in the period when the seven last plagues shall be poured out.” Early Writings, 85.
„V tom čase, keď sa dielo spasenia bude uzatvárať, príde na zem súženie a národy sa budú hnevať, no budú zadržiavané, aby neprekazili dielo tretieho anjela. V tom čase príde ‚pozdný dážď‘, čiže občerstvenie od prítomnosti Pána, aby dal moc mocnému hlasu tretieho anjela a pripravil svätých, aby obstáli v období, keď bude vyliatych sedem posledných rán.“ Early Writings, 85.
We will continue this study in the next article.
V nasledujúcom článku budeme v tomto štúdiu pokračovať.
“Just as long as those who profess the truth are serving Satan, his hellish shadow will cut off their views of God and heaven. They will be as those who have lost their first love. They cannot view eternal realities. That which God has prepared for us is represented in Zechariah, chapters 3 and 4, and 4:12–14: ‘And I answered again, and said unto him, What be these two olive branches which through the two golden pipes empty the golden oil out of themselves? And he answered me and said, Knowest thou not what these be? And I said, No, my Lord. Then said he, These are the two anointed ones, that stand by the Lord of the whole earth.’
„Pokiaľ tí, ktorí vyznávajú pravdu, slúžia satanovi, jeho pekelný tieň im bude zahaľovať výhľad na Boha a na nebo. Budú ako tí, čo stratili svoju prvú lásku. Nebudú schopní nazerať večné skutočnosti. To, čo Boh pre nás pripravil, je znázornené v Zachariášovi, v 3. a 4. kapitole a v 4,12–14: ‚A odpovedal som opäť a riekol som mu: Čo sú tie dve olivové vetvy, ktoré cez dve zlaté rúrky vylievajú zo seba zlatý olej? A on mi odpovedal a riekol: Či nevieš, čo sú to? A ja som povedal: Nie, môj pane. Vtedy riekol: To sú tí dvaja pomazaní, ktorí stoja pri Pánovi celej zeme.‘“
“The Lord is full of resources. He has no lack of facilities. It is because of our lack of faith, our earthliness, our cheap talk, our unbelief, manifested in our conversation, that dark shadows gather about us. Christ is not revealed in word or character as the One altogether lovely, and the chiefest among ten thousand. When the soul is content to lift itself up unto vanity, the Spirit of the Lord can do little for it. Our shortsighted vision beholds the shadow, but cannot see the glory beyond. Angels are holding the four winds, represented as an angry horse seeking to break loose and rush over the face of the whole earth, bearing destruction and death in its path.
„Pán oplýva prostriedkami. Nemá nedostatok možností. Temné tiene sa zhromažďujú okolo nás pre náš nedostatok viery, našu pozemskosť, naše lacné reči, našu neveru, ktorá sa prejavuje v našom rozhovore. Kristus nie je zjavený slovom ani charakterom ako Ten, ktorý je úplne ľúbezný a najvýznamnejší medzi desaťtisícmi. Keď sa duša uspokojuje s tým, že sa povyšuje k márnosti, Duch Pánov môže pre ňu vykonať len málo. Náš krátkozraký zrak vidí tieň, ale nevidí slávu za ním. Anjeli zadržiavajú štyri vetry, znázornené ako rozzúrený kôň usilujúci sa vytrhnúť a prehnať sa po tvári celej zeme, nesúc na svojej dráhe skazu a smrť.
“Shall we sleep on the very verge of the eternal world? Shall we be dull and cold and dead? Oh, that we might have in our churches the Spirit and breath of God breathed into His people, that they might stand upon their feet and live. We need to see that the way is narrow, and the gate strait. But as we pass through the strait gate, its wideness is without limit.” Manuscript Releases, volume 20, 217.
„Či budeme spať na samom prahu večného sveta? Či budeme otupení, chladní a mŕtvi? Ó, kiež by sme v našich zboroch mali Ducha a dych Boží vdýchnutý do Jeho ľudu, aby sa postavil na svoje nohy a žil. Potrebujeme vidieť, že cesta je úzka a brána tesná. Ale keď prechádzame tesnou bránou, jej šírka je bez hraníc.“ Manuscript Releases, zväzok 20, 217.