In the recent articles we have been referring to a few passages from the Spirit of Prophecy that identify a period of time from September 11, 2001 until Michael stands up and human probation closes. During that period of time, there are a handful of prophetic illustrations which identify the final work of Christ in the Most Holy Place.
V nedávnych článkoch sme sa odvolávali na niekoľko pasáží z Ducha proroctva, ktoré označujú časové obdobie od 11. septembra 2001 až dovtedy, kým Michael povstane a ľudská doba milosti sa uzavrie. V tomto časovom období sa nachádza niekoľko prorockých znázornení, ktoré označujú záverečné Kristovo dielo vo Svätyni svätých.
The work of Christ in the sanctuary is represented in the vision of the Ulai River of Daniel chapter eight, and Sister White has informed us that the vision of the Ulai River is now in the process of fulfillment. The final work accomplished in the heavenly sanctuary, which is now in the process of fulfillment, is represented in a variety of prophetic terms. It is represented as, among other prophetic representations, the sealing time, the latter rain, the closing work of salvation, and the cleansing of the temple. It is important to bring those terms together, and also to place them in their correct historical setting.
Dielo Krista vo svätyni je znázornené vo videní pri rieke Ulai v ôsmej kapitole Daniela a sestra Whiteová nás informovala, že videnie pri rieke Ulai sa práve nachádza v procese svojho napĺňania. Záverečné dielo vykonávané v nebeskej svätyni, ktoré sa práve nachádza v procese svojho napĺňania, je predstavené rozličnými prorockými výrazmi. Je znázornené okrem iných prorockých vyjadrení ako čas pečatenia, neskorý dážď, záverečné dielo spasenia a očistenie chrámu. Je dôležité tieto výrazy spojiť a zároveň ich umiestniť do ich správneho historického rámca.
“At that time, while the work of salvation is closing, trouble will be coming on the earth, and the nations will be angry, yet held in check so as not to prevent the work of the third angel. At that time the ‘latter rain,’ or refreshing from the presence of the Lord, will come, to give power to the loud voice of the third angel, and prepare the saints to stand in the period when the seven last plagues shall be poured out.” Early Writings, 85.
„V tom čase, keď sa dielo spasenia bude uzatvárať, príde na zem súženie a národy sa budú hnevať, no budú zadržiavané, aby neprekazili dielo tretieho anjela. V tom čase príde ‚neskorý dážď‘, čiže občerstvenie od prítomnosti Pána, aby dal moc mocnému hlasu tretieho anjela a pripravil svätých, aby obstáli v období, keď bude vyliatych sedem posledných rán.“ Early Writings, 85.
The “work of the third angel” is also “the work of salvation,” which prepares “the saints to stand in the period when the seven last plagues shall be poured out.”
„dielo tretieho anjela“ je aj „dielom spasenia“, ktoré pripravuje „svätých, aby obstáli v čase, keď bude vyliatych sedem posledných rán“.
And the nations were angry, and thy wrath is come, and the time of the dead, that they should be judged, and that thou shouldest give reward unto thy servants the prophets, and to the saints, and them that fear thy name, small and great; and shouldest destroy them which destroy the earth. Revelation 11:18.
A národy sa rozhnevali, a prišiel tvoj hnev i čas mŕtvych, aby boli súdení, a aby si dal odmenu svojim služobníkom, prorokom, i svätým, aj tým, čo sa boja tvojho mena, malým i veľkým; a aby si zahubil tých, ktorí hubia zem. Zjavenie 11:18.
The nations are angered before probation closes (which is when God’s wrath is poured out), yet when the nations are angered, they are also “held in check.” The “time” when the nations are angered, identifies the beginning of the closing work of salvation, and the closing work of salvation is the sealing of God’s people.
Národy sa rozhnevajú pred uzavretím času milosti (čo je čas, keď sa vylieva Boží hnev), a predsa, keď sa národy rozhnevajú, sú zároveň aj „zadržiavané“. „Čas“, keď sa národy rozhnevajú, označuje začiatok záverečného diela spásy a záverečným dielom spásy je zapečaťovanie Božieho ľudu.
“The true people of God, who have the spirit of the work of the Lord and the salvation of souls at heart, will ever view sin in its real, sinful character. They will always be on the side of faithful and plain dealing with sins which easily beset the people of God. Especially in the closing work for the church, in the sealing time of the one hundred and forty-four thousand who are to stand without fault before the throne of God, will they feel most deeply the wrongs of God’s professed people. This is forcibly set forth by the prophet’s illustration of the last work under the figure of the men each having a slaughter weapon in his hand. One man among them was clothed with linen, with a writer’s inkhorn by his side. ‘And the Lord said unto him, Go through the midst of the city, through the midst of Jerusalem, and set a mark upon the foreheads of the men that sigh and that cry for all the abominations that be done in the midst thereof.’” Testimonies, volume 3, 266.
„Pravý Boží ľud, ktorý má v srdci ducha Pánovho diela a záchranu duší, bude vždy nazerať na hriech v jeho skutočnej, hriešnej povahe. Vždy bude stáť na strane verného a priameho zaobchádzania s hriechmi, ktoré Boží ľud tak ľahko obkľučujú. Osobitne v záverečnom diele pre cirkev, v čase pečatenia stoštyridsaťštyri tisíc, ktorí majú stáť bez vady pred Božím trónom, budú najhlbšie pociťovať neprávosti tých, ktorí sa vyznávajú za Boží ľud. Toto je mocne predstavené prorokovým znázornením posledného diela pod obrazom mužov, z ktorých každý má v ruke ničivú zbraň. Jeden muž spomedzi nich bol oblečený do ľanového rúcha a po boku mal pisársky kalamár. ‚A Hospodin mu povedal: Prejdi stredom mesta, stredom Jeruzalema, a urob znamenie na čelách mužov, ktorí vzdychajú a nariekajú nad všetkými ohavnosťami, ktoré sa páchajú uprostred neho.‘“ Testimonies, zväzok 3, 266.
The nations are held in check so as to not prevent the sealing of the one hundred and forty-four thousand. In Revelation chapter seven, the angry nations that are held in check are represented as four winds that are held in check during that very same period of time, and that time is specifically identified as a period of time.
Národy sú zadržiavané, aby nezabránili zapečateniu stoštyridsiatichštyritisíc. V siedmej kapitole Zjavenia sú rozhnevané národy, ktoré sú zadržiavané, znázornené ako štyri vetry, ktoré sú zadržiavané počas toho istého časového obdobia, a tento čas je výslovne označený ako časové obdobie.
“Satan is now using every device in this sealing time to keep the minds of God’s people from the present truth and to cause them to waver. I saw a covering that God was drawing over His people to protect them in the time of trouble; and every soul that was decided on the truth and was pure in heart was to be covered with the covering of the Almighty.
„Satan teraz používa každý prostriedok v tomto čase spečaťovania, aby odvrátil mysle Božieho ľudu od prítomnej pravdy a spôsobil, aby kolísali. Videla som prikrývku, ktorú Boh rozprestieral nad svojím ľudom, aby ho ochránil v čase súženia; a každá duša, ktorá bola rozhodnutá pre pravdu a mala čisté srdce, mala byť prikrytá prikrývkou Všemohúceho.
“Satan knew this, and he was at work in mighty power to keep the minds of as many people as he possibly could wavering and unsettled on the truth. …
„Satan to vedel, a pôsobil s veľkou mocou, aby mysle čo najväčšieho počtu ľudí, ako len mohol, udržiaval kolísavé a neisté vo vzťahu k pravde. …“
“I saw that Satan was at work in these ways to distract, deceive, and draw away God’s people, just now in this sealing time. I saw some who were not standing stiffly for present truth. Their knees were trembling, and their feet sliding, because they were not firmly planted on the truth, and the covering of Almighty God could not be drawn over them while they were thus trembling.
„Videla som, že satan pôsobil týmito spôsobmi, aby v tomto čase pečatenia rozptyľoval, zvádzal a odvádzal Boží ľud. Videla som niektorých, ktorí nestáli pevne za prítomnou pravdou. Kolien sa im zmocňoval tras a nohy sa im šmýkali, pretože neboli pevne zakorenení v pravde, a prikrytie všemohúceho Boha nemohlo byť nad nimi rozprestreté, kým sa takto chveli.“
“Satan was trying his every art to hold them where they were, until the sealing was past, until the covering was drawn over God’s people, and they left without a shelter from the burning wrath of God, in the seven last plagues. God has begun to draw this covering over His people, and it will soon be drawn over all who are to have a shelter in the day of slaughter. God will work in power for His people; and Satan will be permitted to work also.” Early Writings, 43, 44.
„Satan sa usiloval použiť všetko svoje umenie, aby ich udržal tam, kde boli, až kým nepominie pečatenie, až kým nebude nad Božím ľudom rozprestretá prikrývka a oni nezostanú bez útočišťa pred spaľujúcim hnevom Boha v siedmich posledných ranách. Boh začal rozprestierať túto prikrývku nad svojím ľudom a čoskoro bude rozprestretá nad všetkými, ktorí majú mať útočište v deň zabíjania. Boh bude mocne pôsobiť za svoj ľud; a Satanovi bude dovolené tiež pôsobiť.“ Early Writings, 43, 44.
Sister White wrote these words in 1851, five years before God’s people entered into the Laodicean condition, and delayed the sealing process by rejecting the increased light of the “seven times.” That light would have increased and finished God’s work of covering His people in advance of the seven last plagues. Instead, God’s people rebelled and were consigned to wander in the wilderness of Laodicea, as typified by ancient Israel’s rebellion and wilderness wandering. How many of ancient Israel’s rebels entered into the Promised Land? What passage in the Bible, or the Spirit of Prophecy identifies any Laodiceans that will be saved? The answer is, “None!” for a Laodicean is just as lost as those of ancient Israel who died in the wilderness.
Sestra Whiteová napísala tieto slová v roku 1851, päť rokov predtým, ako Boží ľud vstúpil do laodicejského stavu a tým, že odmietol zväčšené svetlo o „siedmich časoch“, oddialil proces zapečatenia. Toto svetlo by bolo rozšírilo a dokončilo Božie dielo prikrývania Jeho ľudu pred siedmimi poslednými ranami. Namiesto toho sa Boží ľud vzbúril a bolo mu určené blúdiť na púšti Laodicey, ako to predobrazne ukazuje vzbura a putovanie starovekého Izraela po púšti. Koľkí zo vzbúrencov starovekého Izraela vošli do zasľúbenej krajiny? Ktorý biblický text alebo Duch proroctva označuje nejakých laodicejských, ktorí budú spasení? Odpoveď znie: „Nikto!“ lebo Laodicejský je práve tak stratený ako tí zo starovekého Izraela, ktorí zomreli na púšti.
The sealing of the one hundred and forty-four thousand is a period of time, and it begins when the four angels restrain the four winds, which is also when the nations are angered, yet held in check. During the sealing time God prepares His people to stand in the time of the seven last plagues, and that preparation is represented as pulling “a covering” over His people, and it is also represented as finishing the work of salvation and finishing the work of the third angel. The preparation which is represented by all these illustrations is based upon the reception of “present truth.”
Zapečaťovanie stoštyridsaťštyritisíc je časové obdobie a začína sa vtedy, keď štyria anjeli zadržiavajú štyri vetry, čo je zároveň čas, keď sa národy hnevajú, no sú držané na uzde. Počas času zapečaťovania Boh pripravuje svoj ľud, aby obstál v čase siedmich posledných rán, a táto príprava je znázornená ako pritiahnutie „prikrývky“ nad Jeho ľud a je tiež znázornená ako dokončenie diela spasenia a dokončenie diela tretieho anjela. Príprava, ktorú predstavujú všetky tieto obrazy, je založená na prijatí „prítomnej pravdy“.
Those who will not stand “stiffly for present truth,” are those who were “wavering,” because their minds were not focused upon “present truth.” She writes that she “saw some who were not standing stiffly for present truth. Their knees were trembling, and their feet sliding, because they were not firmly planted on the truth, and the covering of Almighty God could not be drawn over them while they were thus trembling.”
Tí, ktorí nebudú „pevne stáť za prítomnú pravdu“, sú tí, ktorí „kolísali“, pretože ich mysle neboli sústredené na „prítomnú pravdu“. Píše, že „videla niektorých, ktorí nestáli pevne za prítomnú pravdu. Ich kolená sa triasli a ich nohy sa šmýkali, pretože neboli pevne zakorenení v pravde, a prikrytie Všemohúceho Boha nemohlo byť nad nimi rozprestreté, kým sa takto triasli.“
The “present truth” is what provides the “covering” and the “covering” is also represented as the “seal of God.” The “seal of God” was typified by the blood that covered the doors of the Hebrews, that allowed the destroying angel to pass over the homes where the door was “covered” with the blood. The “covering” is the “sealing,” and the “sealing” is accomplished by the “present truth.”
„Prítomná pravda“ je to, čo poskytuje „prikrytie“, a „prikrytie“ je zároveň znázornené ako „Božia pečať“. „Božia pečať“ bola predobrazne vyjadrená krvou, ktorá pokrývala dvere Hebrejov a ktorá umožnila zhubnému anjelovi prejsť pomimo príbytkov, kde boli dvere „prikryté“ krvou. „Prikrytie“ je „zapečatenie“ a „zapečatenie“ sa uskutočňuje prostredníctvom „prítomnej pravdy“.
Sanctify them through thy truth: thy word is truth. John 17:17.
Posväť ich svojou pravdou: tvoje slovo je pravda. Ján 17,17.
Every reform movement had its own specific theme, and the theme of the reformatory movement of the one hundred and forty-four thousand is “Islam of the third Woe”. The “present truth” in the last days is Islam of the third Woe.
Každé reformné hnutie malo svoju vlastnú osobitnú tému a témou reformačného hnutia sto štyridsaťštyritisíc je „islam tretieho beda“. „Prítomnou pravdou“ v posledných dňoch je islam tretieho beda.
“The Scriptures are constantly opening to the people of God. There always has been and always will be a truth specially applicable to each generation.” Review and Herald, June 29, 1886.
„Písma sa Božiemu ľudu neustále otvárajú. Vždy existovala a vždy bude existovať pravda osobitne vzťahujúca sa na každú generáciu.“ Review and Herald, 29. júna 1886.
It is a present truth “message” that seals God’s people in the last days, and the sealing time is represented as beginning when the four winds are held in check. The nations were angered on September 11, 2001, and at that point the sealing of the one hundred and forty-four thousand began, as the latter rain, which is “a message”, began to be unsealed.
Je to posolstvo „prítomnej pravdy“, ktoré pečatí Boží ľud v posledných dňoch, a čas pečatenia je znázornený tak, že sa začína vtedy, keď sú štyri vetry zadržiavané. Národy sa rozhnevali 11. septembra 2001 a v tom bode sa začalo pečatenie sto štyridsaťštyritisíc, keď sa neskorý dážď, ktorý je „posolstvom“, začal odpečaťovať.
“To John were opened scenes of deep and thrilling interest in the experience of the church. He saw the position, dangers, conflicts, and final deliverance of the people of God. He records the closing messages which are to ripen the harvest of the earth, either as sheaves for the heavenly garner or as fagots for the fires of destruction. Subjects of vast importance were revealed to him, especially for the last church, that those who should turn from error to truth might be instructed concerning the perils and conflicts before them. None need be in darkness in regard to what is coming upon the earth.” The Great Controversy, 341.
„Jánovi boli otvorené výjavy hlbokého a strhujúceho významu týkajúce sa skúsenosti cirkvi. Videl postavenie, nebezpečenstvá, zápasy a konečné vyslobodenie Božieho ľudu. Zaznamenáva záverečné posolstvá, ktoré majú priviesť úrodu zeme k dozretiu, buď ako snopy pre nebeskú stodolu, alebo ako viazanice pre ohne záhuby. Boli mu zjavené predmety nesmierneho významu, zvlášť pre poslednú cirkev, aby tí, ktorí sa odvrátia od bludu k pravde, boli poučení o nebezpečenstvách a zápasoch, ktoré sú pred nimi. Nikto nemusí zostať v temnote vzhľadom na to, čo príde na zem.“ The Great Controversy, 341.
When the nations were angered, they were simultaneously held in check, and the “latter rain” began to fall, and the latter rain is the message of “present truth” that seals God’s people.
Keď sa národy rozhnevali, boli zároveň zadržiavané, a začal padať „neskorý dážď“; a neskorý dážď je posolstvom „prítomnej pravdy“, ktoré spečaťuje Boží ľud.
“The work in Battle Creek is after the same order. The leaders in the sanitarium have mingled with unbelievers, admitting them to their councils, more or less, but it is like going to work with their eyes shut. They lack the discernment to see what is going to break upon us at any time. There is a spirit of desperation, of war and bloodshed, and that spirit will increase until the very close of time. Just as soon as the people of God are sealed in their foreheads—it is not any seal or mark that can be seen, but a settling into the truth, both intellectually and spiritually, so they cannot be moved—just as soon as God’s people are sealed and prepared for the shaking, it will come. Indeed, it has begun already. The judgments of God are now upon the land, to give us warning, that we may know what is coming.” Manuscript Releases, volume 10, 252.
„Dielo v Battle Creeku je toho istého rádu. Vedúci v sanatóriu sa zmiešali s neveriacimi a vo väčšej či menšej miere ich pripustili do svojich rád, no je to, akoby sa púšťali do práce so zavretými očami. Chýba im rozlišovanie, aby videli, čo sa na nás môže kedykoľvek prihnať. Je tu duch zúfalstva, vojny a krviprelievania a tento duch bude narastať až do samého konca času. Len čo bude Boží ľud zapečatený na svojich čelách — nie nejakou pečaťou alebo znamením, ktoré možno vidieť, ale upevnením sa v pravde, tak rozumovo, ako aj duchovne, takže nimi nebude možné otriasť — len čo bude Boží ľud zapečatený a pripravený na preosievanie, ono príde. Vskutku, už sa začalo. Božie súdy sú teraz nad krajinou, aby nám dali varovanie, aby sme vedeli, čo prichádza.“ Manuscript Releases, zväzok 10, 252.
The “sealing” is “a settling into truth.” In the context of the sealing time she writes, “There is a spirit of desperation, of war and bloodshed, and that spirit will increase until the very close of time.” When the nations are angered, they will be held in check, but the “war and bloodshed,” represented as the four winds “will increase until the very close of time.” Islam of the third Woe progressively escalates its warfare until the very close of time, and the prophetic understanding of Islam as the “theme” in the reformation of the one hundred and forty-four thousand, simultaneously increases during the same period of time. The progressive escalation accomplished by Islam runs parallel to the outpouring of the latter rain during the identical period of time, for the latter rain is a “message”.
„Zapečatenie“ je „upevnenie v pravde“. V súvislosti s časom zapečaťovania píše: „Existuje duch zúfalstva, vojny a krviprelievania, a tento duch bude silnieť až do samého konca času.“ Keď sa národy rozhnevajú, budú zadržané, ale „vojna a krviprelievanie“, znázornené ako štyri vetry, „budú silnieť až do samého konca času“. Islam tretieho beda postupne stupňuje svoje vojnové ťaženie až do samého konca času a prorocké porozumenie islamu ako „témy“ v reformácii sto štyridsaťštyritisíc sa súčasne zväčšuje počas toho istého časového obdobia. Postupné stupňovanie uskutočňované islamom prebieha súbežne s vyliatím neskorého dažďa počas toho istého časového obdobia, lebo neskorý dážď je „posolstvo“.
“The anointed ones standing by the Lord of the whole earth, have the position once given to Satan as covering cherub. By the holy beings surrounding his throne, the Lord keeps up a constant communication with the inhabitants of the earth. The golden oil represents the grace with which God keeps the lamps of believers supplied, that they shall not flicker and go out. Were it not that this holy oil is poured from heaven in the messages of God’s Spirit, the agencies of evil would have entire control over men.
„Pomazaní, ktorí stoja pri Pánovi celej zeme, majú postavenie, ktoré bolo kedysi dané satanovi ako zatieniacemu cherubovi. Prostredníctvom svätých bytostí obklopujúcich jeho trón Pán udržiava neustále spojenie s obyvateľmi zeme. Zlatý olej predstavuje milosť, ktorou Boh neustále zásobuje lampy veriacich, aby neblikali a nezhasli. Keby sa tento svätý olej nevylieval z neba v posolstvách Božieho Ducha, nástroje zla by mali nad ľuďmi úplnú moc.“
“God is dishonored when we do not receive the communications which he sends us. Thus we refuse the golden oil which he would pour into our souls to be communicated to those in darkness. When the call shall come, ‘Behold, the bridegroom cometh; go ye out to meet him,’ those who have not received the holy oil, who have not cherished the grace of Christ in their hearts, will find, like the foolish virgins, that they are not ready to meet their Lord. They have not, in themselves, the power to obtain the oil, and their lives are wrecked. But if God’s Holy Spirit is asked for, if we plead, as did Moses, ‘Show me thy glory,’ the love of God will be shed abroad in our hearts. Through the golden pipes, the golden oil will be communicated to us. ‘Not by might, nor by power, but by my Spirit, saith the Lord of Hosts.’ By receiving the bright beams of the Sun of Righteousness, God’s children shine as lights in the world.” Review and Herald, July 20, 1897.
„Boh je zneuctený, keď neprijímame posolstvá, ktoré nám posiela. Tak odmietame zlatý olej, ktorý by vylial do našich duší, aby bol odovzdávaný tým, čo sú v temnote. Keď zaznie volanie: ‚Hľa, ženích prichádza; vyjdite mu v ústrety,‘ tí, ktorí neprijali svätý olej, ktorí vo svojich srdciach nepestovali Kristovu milosť, zistia, podobne ako bláznivé panny, že nie sú pripravení stretnúť svojho Pána. Nemajú v sebe moc získať olej a ich životy stroskotajú. Ak je však vyprosený Duch Svätý Boží, ak prosíme, ako prosil Mojžiš: ‚Ukáž mi svoju slávu,‘ Božia láska bude rozliata v našich srdciach. Zlatými rúrami nám bude sprostredkovávaný zlatý olej. ‚Nie mocou ani silou, ale mojím Duchom, hovorí Hospodin zástupov.‘ Prijímaním jasných lúčov Slnka spravodlivosti Božie deti žiaria ako svetlá vo svete.“ Review and Herald, 20. júla 1897.
The latter rain begins to “sprinkle” and ultimately escalates to a full outpouring. The “sprinkling” of the latter rain is identified as the rain being “measured”, and the full outpouring is when it is poured out “without measure”. Sister White clearly identifies a time when the latter rain is falling, and some receive it, and some don’t. At that time the rain is being “measured”, or it is “sprinkling”.
Neskorý dážď začína „kropiť“ a napokon prerastá do plného vyliatia. „Kropenie“ neskorého dažďa je označené ako dážď, ktorý je „odmeriavaný“, a plné vyliatie nastáva vtedy, keď je vyliaty „bez miery“. Sestra Whiteová jasne označuje čas, keď neskorý dážď padá a niektorí ho prijímajú, kým iní nie. V tom čase je dážď „odmeriavaný“, alebo „kropí“.
Some people will recognize that something is happening, but it will only frighten them.
Niektorí ľudia rozpoznajú, že sa niečo deje, ale len ich to vyľaká.
“There is to be in the churches a wonderful manifestation of the power of God, but it will not move upon those who have not humbled themselves before the Lord, and opened the door of their heart by confession and repentance. In the manifestation of that power which lightens the earth with the glory of God, they will see only something which in their blindness they think dangerous, something which will arouse their fears, and they will brace themselves to resist it. Because the Lord does not work according to their expectations and ideal, they will oppose the work. “Why,” they say, “should we not know the Spirit of God, when we have been in the work so many years?” Because they did not respond to the warnings, the entreaties, of the messages of God, but persistently said, “I am rich, and increased with goods, and have need of nothing.”” Maranatha, 219
„V cirkvách sa má prejaviť úžasné zjavenie Božej moci, ale nepôsobí na tých, ktorí sa neponížili pred Pánom a neotvorili dvere svojho srdca vyznaním a pokáním. Pri zjavení tej moci, ktorá osvecuje zem Božou slávou, uvidia iba čosi, čo vo svojej slepote pokladajú za nebezpečné, čosi, čo vzbudí ich obavy, a vzopriamujú sa, aby tomu odporovali. Pretože Pán nekoná podľa ich očakávaní a predstáv, postavia sa proti tomuto dielu. „Prečo,“ hovoria, „by sme nemali poznať Božieho Ducha, keď sme v diele už toľké roky?“ Pretože neodpovedali na varovania a naliehania Božích posolstiev, ale vytrvalo hovorili: „Som bohatý, zbohatol som a nič nepotrebujem.““ Maranatha, 219
“Many have in a great measure failed to receive the former rain. They have not obtained all the benefits that God has thus provided for them. They expect that the lack will be supplied by the latter rain. When the richest abundance of grace shall be bestowed, they intend to open their hearts to receive it. They are making a terrible mistake. The work that God has begun in the human heart in giving His light and knowledge must be continually going forward. Every individual must realize his own necessity. The heart must be emptied of every defilement and cleansed for the indwelling of the Spirit. It was by the confession and forsaking of sin, by earnest prayer and consecration of themselves to God, that the early disciples prepared for the outpouring of the Holy Spirit on the Day of Pentecost. The same work, only in greater degree, must be done now. Then the human agent had only to ask for the blessing, and wait for the Lord to perfect the work concerning him. It is God who began the work, and He will finish His work, making man complete in Jesus Christ. But there must be no neglect of the grace represented by the former rain. Only those who are living up to the light they have will receive greater light. Unless we are daily advancing in the exemplification of the active Christian virtues, we shall not recognize the manifestations of the Holy Spirit in the latter rain. It may be falling on hearts all around us, but we shall not discern or receive it.” Testimonies to Ministers, 506, 507.
„Mnohí vo veľkej miere zlyhali v prijatí skorého dažďa. Nezískali všetky dobrodenia, ktoré im Boh takto pripravil. Očakávajú, že tento nedostatok bude nahradený neskorým dažďom. Keď bude udelená najbohatšia hojnosť milosti, mienia otvoriť svoje srdcia, aby ju prijali. Dopúšťajú sa strašného omylu. Dielo, ktoré Boh začal v ľudskom srdci tým, že mu dal svoje svetlo a poznanie, musí neustále pokračovať. Každý jednotlivec si musí uvedomiť svoju vlastnú potrebu. Srdce musí byť vyprázdnené od každej poškvrny a očistené pre prebývanie Ducha. Vyznaním a opustením hriechu, vrúcnou modlitbou a zasvätením seba samých Bohu sa prví učeníci pripravili na vyliatie Svätého Ducha v deň Letníc. To isté dielo, len vo väčšej miere, sa musí vykonať teraz. Potom ľudský nástroj musel iba prosiť o požehnanie a čakať na Pána, aby dovŕšil dielo, ktoré sa ho týkalo. Je to Boh, kto začal dielo, a On svoje dielo dokončí, urobí človeka dokonalým v Ježišovi Kristovi. Nemožno však zanedbávať milosť znázornenú skorým dažďom. Iba tí, ktorí žijú podľa svetla, ktoré prijali, dostanú väčšie svetlo. Ak denne nepostupujeme v uskutočňovaní činných kresťanských cností, nerozpoznáme prejavy Svätého Ducha v neskorom daždi. Môže padať na srdcia všade okolo nás, no my ho nerozoznáme ani neprijmeme.“ Testimonies to Ministers, 506, 507.
In the passage she identifies that there is a time when “the richest abundance of grace shall be bestowed,” thus identifying a time when the latter rain is poured out without measure. In connection with that fact, she identifies that only those who are living up to the light they have will receive greater light. In that principle, it is clear that the light (which is the present truth) progressively increases. In the last sentence she identifies a time when the latter rain is falling, and some are recognizing and receiving it, and others are not. If you don’t recognize the message, which is the latter rain, you will not receive it.
V uvedenej pasáži označuje, že nastáva čas, keď „bude udelená najhojnejšia plnosť milosti“, čím zároveň určuje čas, keď je neskorý dážď vylievaný bez miery. V súvislosti s touto skutočnosťou uvádza, že väčšie svetlo prijmú iba tí, ktorí žijú v súlade so svetlom, ktoré majú. V tejto zásade je zrejmé, že svetlo (ktorým je prítomná pravda) sa postupne zväčšuje. V poslednej vete označuje čas, keď neskorý dážď padá a niektorí ho rozpoznávajú a prijímajú, zatiaľ čo iní nie. Ak nerozpoznáte posolstvo, ktoré je neskorým dažďom, neprijmete ho.
“We must not wait for the latter rain. It is coming upon all who will recognize and appropriate the dew and showers of grace that fall upon us. When we gather up the fragments of light, when we appreciate the sure mercies of God, who loves to have us trust Him, then every promise will be fulfilled. [Isaiah 61:11 quoted.] The whole earth is to be filled with the glory of God.” The Seventh-day Adventist Bible Commentary, volume 7, 984.
„Nesmieme čakať na neskorý dážď. Prichádza na všetkých, ktorí rozpoznajú a prijmú rosu a prehánky milosti, ktoré na nás padajú. Keď pozbierame úlomky svetla, keď si vážime isté milosrdenstvá Boha, ktorý rád vidí, že Mu dôverujeme, vtedy sa splní každé zasľúbenie. [citovaný Izaiáš 61,11.] Celá zem má byť naplnená Božou slávou.“ The Seventh-day Adventist Bible Commentary, zväzok 7, 984.
At the time when the angry nations are held in check, the latter rain begins to be “measured.” When “the richest abundance of grace shall be bestowed,” is identifying when the latter rain is poured out without measure.
V čase, keď sú rozhnevané národy zadržiavané, sa začína „odmeriavať“ neskorý dážď. Keď „bude udelená najbohatšia hojnosť milosti“, označuje to čas, keď je neskorý dážď vyliaty bez miery.
At the time when the nations are angered, yet held in check, the latter rain begins to fall, but it is “measured” because the church at that point is mixed with wheat and tares. It is the rain that brings both the wheat and the tares to maturity, and the latter rain is the message of present truth that is either recognized and received, or not. All of these prophetic concepts are clearly identified in the Scriptures. On September 11, 2001, the latter rain began to “sprinkle”, and it escalates progressively until the Midnight Cry message arrives and the wise and foolish virgins are forever separated.
V čase, keď sa národy hnevajú, no sú zadržiavané, začína padať neskorý dážď, ale je „odmeraný“, pretože cirkev je v tom bode zmiešaná s pšenicou a kúkoľom. Je to dážď, ktorý privádza k zrelosti pšenicu i kúkoľ, a neskorý dážď je posolstvom prítomnej pravdy, ktoré je buď rozpoznané a prijaté, alebo nie. Všetky tieto prorocké pojmy sú v Písme jasne označené. Dňa 11. septembra 2001 začal neskorý dážď „kropiť“ a postupne silnie, až kým nepríde posolstvo Polnočného volania a múdre i bláznivé panny nebudú navždy oddelené.
The wise are then lifted up as an ensign to call God’s other flock out of Babylon, and the latter rain is then poured out without measure, and continues to fall until Michael stands up and human probation closes.
Múdri sú potom pozdvihnutí ako zástava, aby povolali iné Božie stádo von z Babylona, a neskorý dážď je potom vyliaty bez miery a neprestajne padá, až kým nepovstane Michael a ľudská doba skúšky sa neuzavrie.
“I saw that the four angels would hold the four winds until Jesus’ work was done in the sanctuary, and then will come the seven last plagues.” Early Writings, 36.
„Videla som, že štyria anjeli budú zadržiavať štyri vetry, až kým nebude Ježišovo dielo vo svätyni dokonané, a potom prídu sedem posledných rán.“ Early Writings, 36.
The holding of the four winds, represents God’s providential control over the escalating judgments that he allows to take place in the last days. The four angels hold the four winds during the sealing time of the one hundred and forty-four thousand, but in that period of time there is the “spirit of desperation, of war and bloodshed, and that spirit will increase.” When the last of God’s children have been sealed, Michael will stand up and the four winds will be fully released, and the Seven Last Plagues will arrive.
Zadržiavanie štyroch vetrov predstavuje Božiu prozreteľnú kontrolu nad stupňujúcimi sa súdmi, ktoré dopúšťa, aby sa odohrávali v posledných dňoch. Štyria anjeli zadržiavajú štyri vetry počas času pečatenia stoštyridsaťštyritisíc, no v tomto časovom období je prítomný „duch zúfalstva, vojny a krviprelievania, a tento duch bude narastať“. Keď bude zapečatené posledné z Božích detí, Michael povstane a štyri vetry budú úplne uvoľnené a príde Sedem posledných rán.
In the “hour of the great earthquake” of Revelation chapter eleven, the “troublous times,” of Daniel chapter nine, when the street and wall are finished, is the time when “the nations will be angry.” In that time period, the latter rain will be poured out in “measure.” Isaiah identifies the time when the latter rain is measured, and he marks that time as the “day of the east wind.” The “day of the east wind,” was September 11, 2001.
V „hodine veľkého zemetrasenia“ zo zjavenia v jedenástej kapitole, v „časoch súženia“ z deviatej kapitoly Daniela, keď budú ulica i múr dokončené, nastane čas, keď „národy sa budú hnevať“. V tom časovom období bude neskorý dážď vyliaty v „miere“. Izaiáš určuje čas, keď je neskorý dážď odmeriavaný, a označuje tento čas ako „deň východného vetra“. „Deň východného vetra“ bol 11. september 2001.
We will continue to consider the “measuring” of the latter rain in the next article, but it should be remembered that the jewel of Miller’s dream that is represented upon the sacred tables of Habakkuk as the three Woes of Islam, is to shine ten times brighter in the last days, than when it was first gathered together by Miller.
V nasledujúcom článku budeme pokračovať v uvažovaní o „meraní“ neskorého dažďa, no treba pamätať na to, že klenot Millerovho sna, ktorý je na posvätných tabuľkách Habakuka znázornený ako tri Bedy islamu, má v posledných dňoch žiariť desaťkrát jasnejšie než vtedy, keď ho Miller po prvý raz zhromaždil.
“On one occasion, when in New York City, I was in the night season called upon to behold buildings rising story after story toward heaven. These buildings were warranted to be fireproof, and they were erected to glorify their owners and builders. Higher and still higher these buildings rose, and in them the most costly material was used. Those to whom these buildings belonged were not asking themselves: ‘How can we best glorify God?’ The Lord was not in their thoughts.
„Pri jednej príležitosti, keď som bola v meste New York, som bola v nočnom videní vyzvaná, aby som hľadela na budovy dvíhajúce sa poschodie za poschodím smerom k nebu. O týchto budovách sa tvrdilo, že sú ohňovzdorné, a boli postavené na oslavu svojich majiteľov a staviteľov. Tieto budovy sa dvíhali vyššie a ešte vyššie a bol v nich použitý ten najnákladnejší materiál. Tí, ktorým tieto budovy patrili, sa nepýtali sami seba: ‚Ako môžeme najlepšie osláviť Boha?‘ Pán nebol v ich myšlienkach.“
“I thought: ‘Oh, that those who are thus investing their means could see their course as God sees it! They are piling up magnificent buildings, but how foolish in the sight of the Ruler of the universe is their planning and devising. They are not studying with all the powers of heart and mind how they may glorify God. They have lost sight of this, the first duty of man.’
Pomyslela som si: „Ó, keby tí, ktorí takto vynakladajú svoje prostriedky, mohli vidieť svoje konanie tak, ako ho vidí Boh! Hromadia veľkolepé budovy, ale aké bláznivé je v očiach Vládcu vesmíru ich plánovanie a vymýšľanie. Neskúmajú všetkými silami srdca a mysle, ako by mohli osláviť Boha. Stratili zo zreteľa túto prvú povinnosť človeka.“
“As these lofty buildings went up, the owners rejoiced with ambitious pride that they had money to use in gratifying self and provoking the envy of their neighbors. Much of the money that they thus invested had been obtained through exaction, through grinding down the poor. They forgot that in heaven an account of every business transaction is kept; every unjust deal, every fraudulent act, is there recorded. The time is coming when in their fraud and insolence men will reach a point that the Lord will not permit them to pass, and they will learn that there is a limit to the forbearance of Jehovah.
„Keď tieto honosné budovy rástli, ich vlastníci sa s ctižiadostivou pýchou radovali, že majú peniaze, ktoré môžu použiť na uspokojovanie seba samých a na vzbudzovanie závisti svojich susedov. Veľká časť peňazí, ktoré takto investovali, bola získaná vydieraním, utláčaním chudobných. Zabudli, že v nebi sa vedie záznam o každom obchodnom úkone; každé nespravodlivé jednanie, každý podvodný čin je tam zaznamenaný. Prichádza čas, keď ľudia vo svojom podvode a opovážlivosti dosiahnu bod, za ktorý im Pán nedovolí ísť, a spoznajú, že zhovievavosť Jehovu má svoje hranice.“
“The scene that next passed before me was an alarm of fire. Men looked at the lofty and supposedly fire-proof buildings and said: ‘They are perfectly safe.’ But these buildings were consumed as if made of pitch. The fire engines could do nothing to stay the destruction. The firemen were unable to operate the engines.
„Výjav, ktorý potom prešiel predo mnou, bol požiarny poplach. Muži hľadeli na vysoké a údajne ohňovzdorné budovy a hovorili: ‚Sú úplne v bezpečí.‘ Tieto budovy však zhoreli, akoby boli zhotovené zo smoly. Hasičské striekačky nemohli nič urobiť, aby zastavili skazu. Hasiči neboli schopní obsluhovať striekačky.“
“I am instructed that when the Lord’s time comes, should no change have taken place in the hearts of proud, ambitious human beings, men will find that the hand that had been strong to save will be strong to destroy. No earthly power can stay the hand of God. No material can be used in the erection of buildings that will preserve them from destruction when God’s appointed time comes to send retribution on men for their disregard of His law and for their selfish ambition.” Testimonies, volume 9, 12, 13.
„Dostala som poučenie, že keď príde Pánov čas, ak v srdciach pyšných, ctižiadostivých ľudských bytostí nenastane nijaká zmena, ľudia zistia, že ruka, ktorá bola mocná zachraňovať, bude mocná aj ničiť. Nijaká pozemská moc nemôže zadržať Božiu ruku. Pri stavbe budov sa nedá použiť nijaký materiál, ktorý by ich uchránil pred zničením, keď príde Bohom určený čas zoslať odplatu na ľudí za ich nedbanie na Jeho zákon a za ich sebeckú ctižiadosť.“ Testimonies, zväzok 9, 12, 13.