Truth is established upon the testimony of two or three, and the application of the four abominations of Ezekiel chapter eight, as the four generations of Laodicean Adventism, has several witnesses. In earlier articles it was identified that the seven churches of Revelation chapters two and three not only represented the history of modern Israel from the time of the apostles unto the end of the world, but also that those seven churches represented the history of ancient Israel from the time of Moses unto the time of Christ.
Pravda sa ustanovuje na svedectve dvoch alebo troch a použitie štyroch ohavností z ôsmej kapitoly Ezechiela ako štyroch generácií laodicejského adventizmu má niekoľko svedkov. V skorších článkoch bolo preukázané, že sedem cirkví zo Zjavenia v druhej a tretej kapitole nepredstavovalo iba dejiny moderného Izraela od čias apoštolov až po koniec sveta, ale že týchto sedem cirkví predstavovalo aj dejiny starovekého Izraela od čias Mojžiša až po dobu Krista.
The church of Ephesus represented both the early Christian church, and also ancient Israel from Moses unto the time of the Judges. The church of Smyrna represented the period of persecution from the time of the disciples, unto the Roman emperor Constantine, and also the period of the Judges, when every man did what was right in his own eyes. The church of Pergamos represented the period of compromise from Constantine unto the papacy in 538, but also the period when ancient Israel rejected God and chose a king, and continually compromised with the pagan kingdoms they were surrounded by. The fourth church of Thyatira represented by Jezebel, is the period of papal rule from the year 538 unto 1798, and also the seventy-year captivity of ancient Israel in Babylon.
Cirkev v Efeze predstavovala ranú kresťanskú cirkev a tiež staroveký Izrael od Mojžiša až po obdobie sudcov. Cirkev v Smyrne predstavovala obdobie prenasledovania od čias učeníkov až po rímskeho cisára Konštantína, a tiež obdobie sudcov, keď každý robil to, čo bolo správne v jeho vlastných očiach. Cirkev v Pergame predstavovala obdobie kompromisu od Konštantína až po pápežstvo v roku 538, ale aj obdobie, keď staroveký Izrael zavrhol Boha a zvolil si kráľa, a neprestajne robil kompromisy s pohanskými kráľovstvami, ktorými bol obklopený. Štvrtá cirkev, Tyatira, predstavovaná Jezábeľou, je obdobím pápežskej vlády od roku 538 až do roku 1798 a tiež sedemdesiatročného zajatia starovekého Izraela v Babylone.
Those four churches also represent the four generations of Adventism, and provide a witness to applying Ezekiel’s four abominations to the four generations. The rebellion of 1863, was represented by the first generation of ancient Israel as illustrated by the rebellion of Aaron’s golden calf. The first generation includes the counsel given to the church of Ephesus, which identifies that God’s people had left their first love, and needed to repent and return to their first love. In 1863, the first love, as represented by William Miller’s jewels (the foundational truths, especially the “seven times”), were set aside, and God’s people were counselled to return.
Tieto štyri cirkvi zároveň predstavujú štyri generácie adventizmu a poskytujú svedectvo pre uplatnenie Ezechielových štyroch ohavností na štyri generácie. Vzbura roku 1863 bola predstavená prvou generáciou starovekého Izraela, ako ju ilustruje vzbura pri Áronovom zlatom teľati. Prvá generácia zahŕňa radu danú cirkvi v Efeze, ktorá poukazuje na to, že Boží ľud opustil svoju prvú lásku a potreboval činiť pokánie a navrátiť sa k svojej prvej láske. V roku 1863 bola prvá láska, predstavená klenotmi Williama Millera (základné pravdy, zvlášť „sedem časov“), odložená nabok a Boží ľud bol napomínaný, aby sa navrátil.
Nevertheless I have somewhat against thee, because thou hast left thy first love. Remember therefore from whence thou art fallen, and repent, and do the first works; or else I will come unto thee quickly, and will remove thy candlestick out of his place, except thou repent. Revelation 2:4, 5.
Ale mám niečo proti tebe: opustil si svoju prvú lásku. Spomeň si teda, odkiaľ si padol, čiň pokánie a konaj prvé skutky; inak prídem na teba čoskoro a pohnem tvoj svietnik z jeho miesta, ak nebudeš činiť pokánie. Zjavenie 2:4, 5.
The Millerites had struggled with apostate Protestantism, who Jeremiah called the “assembly of mockers,” and waited patiently for the vision to arrive, for when it did arrive it would not lie. The “assembly of mockers” were represented by the old prophet that lied to the prophet of Judah, who had presented the rebuke upon Jeroboam’s counterfeit worship.
Milleriti zápasili s odpadlíckym protestantizmom, ktorý Jeremiáš nazval „zhromaždením posmievačov“, a trpezlivo čakali, kým videnie príde, lebo keď príde, nezaklame. „Zhromaždenie posmievačov“ bolo znázornené starým prorokom, ktorý klamal judskému prorokovi, ktorý predniesol pokarhanie proti Jeroboámovej falošnej bohoslužbe.
I know thy works, and thy labour, and thy patience, and how thou canst not bear them which are evil: and thou hast tried them which say they are apostles, and are not, and hast found them liars: And hast borne, and hast patience, and for my name’s sake hast laboured, and hast not fainted. Revelation 2:2, 3.
Poznám tvoje skutky, i tvoju námahu, i tvoju trpezlivosť, a že nemôžeš zniesť zlých; a skúšal si tých, ktorí hovoria, že sú apoštolmi, a nie sú, a našiel si ich luhármi. A znášal si, a máš trpezlivosť, a pre moje meno si pracoval a neochabol si. Zjavenie 2:2, 3.
The second church of Smyrna represented the period of persecution in the early Christian church, that consisted of genuine martyrs and some who brought persecution upon themselves for less than holy motivations. It also represented the time of the Judges when every man in ancient Israel did whatever seemed right in his own eyes. The generation of rebellion that began in 1888, identified a period of persecution against the Spirit of Prophecy, the chosen messengers of the hour, and the Holy Spirit. It introduced a period when the ancient men of Laodicean Adventism chose to do whatever seemed right in their own eyes, as witnessed by men such as Kellogg, Prescott and Daniells.
Druhá cirkev v Smyrne predstavovala obdobie prenasledovania v ranej kresťanskej cirkvi, ktoré pozostávalo zo skutočných mučeníkov a z niektorých, ktorí na seba privolávali prenasledovanie z menej než svätých pohnútok. Predstavovala aj čas Sudcov, keď každý človek v starovekom Izraeli robil to, čo sa mu zdalo správne v jeho vlastných očiach. Generácia vzbury, ktorá sa začala v roku 1888, označila obdobie prenasledovania proti Duchu proroctva, vyvoleným poslom danej hodiny a Duchu Svätému. Zaviedla obdobie, keď sa starí muži laodicejského adventizmu rozhodli robiť to, čo sa zdalo správne v ich vlastných očiach, ako o tom svedčia muži, ako Kellogg, Prescott a Daniells.
The faithful few in that time were to be in mortal spiritual combat with a class that claimed to be Jews, but were not. Despite the positions of leadership, they were of the synagogue of Satan, as testified to by Sister White identifying that some were being directed “by angels that had been expelled from heaven.” They claimed to be wise, but were foolish. There was no condemnation placed upon the wise in that period of time, but an encouragement to be faithful unto death. In 1915, the last words Sister White ever spoke was, “I know in whom I have believed,” for she had been faithful unto death.
Verní nemnohí v tom čase mali viesť smrteľný duchovný boj s triedou ľudí, ktorí tvrdili, že sú Židia, ale neboli. Napriek svojmu vedúcemu postaveniu patrili k synagóge satanovej, ako o tom svedčí aj to, že sestra Whiteová uviedla, že niektorí boli vedení „anjelmi, ktorí boli vyhnaní z neba“. Tvrdili o sebe, že sú múdri, ale boli blázniví. Na múdrych v tom časovom období nebolo vyrieknuté nijaké odsúdenie, ale zaznelo povzbudenie, aby boli verní až do smrti. V roku 1915 posledné slová, ktoré sestra Whiteová kedy vyslovila, boli: „Viem, komu som uverila,“ lebo bola verná až do smrti.
I know thy works, and tribulation, and poverty, (but thou art rich) and I know the blasphemy of them which say they are Jews, and are not, but are the synagogue of Satan. Fear none of those things which thou shalt suffer: behold, the devil shall cast some of you into prison, that ye may be tried; and ye shall have tribulation ten days: be thou faithful unto death, and I will give thee a crown of life. Revelation 2:9, 10.
Poznám tvoje skutky, i súženie, i chudobu, (ale si bohatý) a viem o rúhaní tých, ktorí hovoria, že sú Židia, a nie sú, ale sú synagógou satanovou. Neboj sa ničoho z toho, čo máš trpieť: hľa, diabol niektorých z vás uvrhne do väzenia, aby ste boli skúšaní; a budete mať súženie desať dní: buď verný až na smrť, a dám ti korunu života. Zjavenie 2:9, 10.
The church of Pergamos represented the compromise between truth and error, between paganism and Christianity, in the time of the emperor Constantine, and also the compromise of ancient Israel that occurred during the history of the kings. It represented the mixture of truth and error, which can only produce error. It was represented by the 1919 Bible conference where the publication of the book, “The Doctrine of Christ”, was brought about in order to create an Adventist message that more closely represented the false gospel of apostate Protestantism. It was in the third generation of Adventism where the great compromises of truth occurred.
Zbor v Pergame predstavoval kompromis medzi pravdou a bludom, medzi pohanstvom a kresťanstvom v čase cisára Konštantína, a tiež kompromis starovekého Izraela, ku ktorému došlo počas dejín kráľov. Predstavoval zmiešanie pravdy a bludu, ktoré môže priniesť iba blud. Bol znázornený biblickou konferenciou roku 1919, na ktorej bolo podnietené vydanie knihy „The Doctrine of Christ“, aby sa vytvorilo adventistické posolstvo, ktoré by vernejšie odzrkadľovalo falošné evanjelium odpadlíckeho protestantizmu. Bolo to v tretej generácii adventizmu, keď došlo k veľkým kompromisom s pravdou.
It was in that generation, beginning in 1919, that the church began the compromise that produced the Church Manual. It was in that generation, beginning in 1919, that the church began the compromise that required accreditation in both the schools of health and religion. It was in that generation that the move to the modern Catholic-based Bibles was initiated. It was in that history that the willingness of the leadership to establish relationships with regimes that were openly anti-Christian occurred.
Práve v tej generácii, počnúc rokom 1919, cirkev začala kompromis, ktorý viedol k vzniku Cirkevnej príručky. Práve v tej generácii, počnúc rokom 1919, cirkev začala kompromis, ktorý si vyžiadal akreditáciu tak v školách zdravotníctva, ako aj náboženstva. Práve v tej generácii sa začal prechod k moderným Bibliám založeným na katolíckych textoch. Práve v tejto histórii sa prejavila ochota vedenia nadväzovať vzťahy s režimami, ktoré boli otvorene protikresťanské.
The practice had been born into infancy in the Civil War, when the Laodicean leadership formed a legal relationship with the government of the United States, in order to have a better outcome for the young men in the church that were to be drafted into the deadliest war in American history, was repeated at the outset of the First World War when the General Conference president, A. G. Daniells, interacted with the German government, giving his approval for Germany to draft and force young men to serve in the military, and to bear arms, and to disregard the Sabbath. That action by Daniells brought about a separation that produced the various splinters of the Seventh-day Adventist Reform movement that exist to this very day.
Táto prax sa zrodila ešte v detstve počas občianskej vojny, keď laodicejské vedenie nadviazalo právny vzťah s vládou Spojených štátov, aby dosiahlo priaznivejší výsledok pre mladých mužov v cirkvi, ktorí mali byť povolaní do najsmrteľnejšej vojny v amerických dejinách; a bola zopakovaná na začiatku prvej svetovej vojny, keď predseda Generálnej konferencie A. G. Daniells vstúpil do rokovania s nemeckou vládou a vyslovil svoj súhlas s tým, aby Nemecko odvádzalo a nútilo mladých mužov slúžiť v armáde, nosiť zbraň a nedbať na sobotu. Tento Daniellsov čin spôsobil rozdelenie, z ktorého vznikli rôzne odštiepenecké vetvy reformačného hnutia adventistov siedmeho dňa, ktoré existujú až do dnešného dňa.
That compromise continued with Hitler’s Nazi Germany, and thereafter with the nations that made up the Soviet Union, and it is still upheld today in regimes such as China. The compromise of the third generation in its relation to statecraft had been typified by the compromise of the ancient kings of Israel and Constantine as symbolized in the church of Pergamos. That period also represented the compromise of its churchcraft with the false gospel of peace and safety represented by Prescott’s “The Doctrine of Christ”.
Tento kompromis pokračoval s Hitlerovým nacistickým Nemeckom a potom s národmi, ktoré tvorili Sovietsky zväz, a dodnes sa udržiava v režimoch, akým je Čína. Kompromis tretej generácie v jej vzťahu k štátnictvu bol predobrazený kompromisom starovekých kráľov Izraela a Konštantína, ako je symbolizovaný v cirkvi Pergamos. Toto obdobie tiež predstavovalo kompromis jej cirkevníctva s falošným evanjeliom pokoja a bezpečnosti, reprezentovaným Prescottovým „The Doctrine of Christ“.
I know thy works and where thou dwellest, even where Satan’s seat is: and thou holdest fast my name, and hast not denied my faith, even in those days wherein Antipas was my faithful martyr, who was slain among you, where Satan dwelleth. But I have a few things against thee, because thou hast there them that hold the doctrine of Balaam, who taught Balac to cast a stumblingblock before the children of Israel, to eat things sacrificed unto idols, and to commit fornication. Revelation 2:13, 14.
Poznám tvoje skutky i to, kde prebývaš, totiž tam, kde je trón satanov; a pevne sa držíš môjho mena a nezaprel si moju vieru ani v tých dňoch, keď bol Antipas, môj verný mučeník, zabitý medzi vami, kde prebýva satan. Ale mám niečo málo proti tebe, pretože máš tam takých, ktorí sa pridŕžajú učenia Balámovho, ktorý učil Baláka položiť synom Izraela úskalie, aby jedli modlám obetované veci a smilnili. Zjavenie 2:13, 14.
The fornication identifies the work of the General Conference in aligning themselves with nations such as Nazi Germany, and the Soviet Union under the pretext of maintaining necessary working relationships with the corrupt governments, while disregarding the faithful in those nations that suffered persecution from the various regimes they had joined with. The food sacrificed to idols represented the false methodology of apostate Protestantism and Catholicism that was then firmly established in universities of Laodicean Adventism, that had agreed to be governed by the guidelines of apostate methodologies, both in religion and health.
Smilstvo označuje dielo Generálnej konferencie, keď sa pod zámienkou udržiavania nevyhnutných pracovných vzťahov so skazenými vládami zosúlaďovala s národmi, ako boli nacistické Nemecko a Sovietsky zväz, pričom prehliadala verných v týchto národoch, ktorí trpeli prenasledovaním zo strany rozličných režimov, s ktorými sa spojila. Pokrm obetovaný modlám predstavoval falošnú metodológiu odpadlíckeho protestantizmu a katolicizmu, ktorá bola vtedy pevne zakotvená na univerzitách laodicejského adventizmu, ktoré súhlasili, že sa budú spravovať usmerneniami odpadlíckych metodológií tak v náboženstve, ako aj v zdravotníctve.
Jesus illustrated the end of the third generation as he did with the beginning, for He marked the arrival of the fourth generation with the publication of the book, Questions on Doctrine published in 1957, which fully rejected the primary salvation distinction that exists between truth and the erroneous ideas of apostate Protestantism and Catholicism. The book of course has several erroneous teachings, but essentially it teaches that it is impossible to live victorious in Christ, until after a person is miraculously changed at the Second Coming. The book marked the beginning of the generation where the twenty-five ancient men were to bow down to the sun. The political and religious elements necessary to allow the Laodicean Adventist church to accept the worship of Sunday at the soon coming Sunday law had arrived.
Ježiš znázornil koniec tretej generácie tak, ako to urobil s jej začiatkom, lebo príchod štvrtej generácie označil vydaním knihy Questions on Doctrine, publikovanej v roku 1957, ktorá úplne odmietla základné rozlíšenie v otázke spasenia, existujúce medzi pravdou a bludnými predstavami odpadlíckeho protestantizmu a katolicizmu. Táto kniha, pravdaže, obsahuje viaceré bludné učenia, no v podstate učí, že nie je možné žiť víťazne v Kristovi až dovtedy, kým človek nebude zázračne premenený pri Druhom príchode. Kniha označila začiatok generácie, v ktorej sa malo dvadsaťpäť starcov klaňať slnku. Politické a náboženské prvky nevyhnutné na to, aby laodicejská adventistická cirkev prijala uctievanie nedele pri čoskoro prichádzajúcom nedeľnom zákone, už boli prítomné.
The fourth abomination of Ezekiel occurs when the faithful few in chapter nine are receiving a seal upon their foreheads, just before the destroying angels begin their work. The vision begins in verse one, of chapter eight on the fifth day, of the sixth month, of the sixth year. The vision begins the day before the execution of the judgment upon those who bow down to the sun, which is the mark of papal authority, and the number of his name is “666.”
Štvrtá ohavnosť u Ezechiela sa odohráva v čase, keď verní zvyšok v deviatej kapitole prijíma pečať na svoje čelá, tesne predtým, ako anjeli skazy začnú svoje dielo. Videnie sa začína v prvom verši ôsmej kapitoly, piateho dňa šiesteho mesiaca šiesteho roku. Videnie sa začína deň pred vykonaním súdu nad tými, ktorí sa klaňajú slnku, čo je znakom pápežskej moci, a číslo jeho mena je „666“.
The work of the sealing of the one hundred and forty-four thousand began on September 11, 2001 with the attack upon the earth beast carried out by the third woe of Islam. That attack made the nations angry, and marked the arrival of the latter rain. But the latter rain would only be recognized by those who would be led back to the foundations of Adventism to see that the three Woes of Islam are a foundational truth. At that point in time, those who were led back to the old paths that Jeremiah identifies as “the rest” (which is the latter rain), would either become watchmen that blew the trumpet of the third Woe, or they would be those who refused to hearken to the sound of the trumpet, and thus refusing to walk in the old paths.
Dielo pečatenia sto štyridsiatich štyroch tisíc sa začalo 11. septembra 2001 útokom na zemskú šelmu, vykonaným tretím beda islamu. Tento útok rozhnieval národy a označil príchod neskorého dažďa. No neskorý dážď mohol byť rozpoznaný iba tými, ktorí mali byť vedení späť k základom adventizmu, aby uvideli, že tri beda islamu sú základnou pravdou. V tom čase sa tí, ktorí boli vedení späť na staré chodníky, ktoré Jeremiáš označuje ako „odpočinok“ (čo je neskorý dážď), buď stali strážcami, ktorí trúbili na trúbu tretieho beda, alebo boli tými, ktorí odmietli načúvať zvuku trúby, a tým odmietli kráčať po starých chodníkoch.
They were then tested by the sin of their father’s rebellion of 1863. At the very same point in time, a message arrived of the righteousness of Christ, which is “justification by faith in verity”. It was the Laodicean message of Jones and Waggoner, and it was the message of Ezekiel to the dead dry bones that came from the “four winds”, which are a symbol of Islam of the third woe (the “angry horse” seeking to break loose). Those faithful few were then tested by the sin of their father’s rebellion of 1888, as the mighty angel of Revelation eighteen descended when the great buildings of New York City were thrown down, and Revelation chapter eighteen, verses one through three was fulfilled.
Potom boli skúšaní hriechom vzbury svojho otca z roku 1863. V tom istom časovom bode prišlo posolstvo o Kristovej spravodlivosti, ktoré je „ospravedlnením vierou v pravde“. Bolo to laodicejské posolstvo Jonesa a Waggonera a bolo to posolstvo Ezechiela k mŕtvym suchým kostiam, ktoré prišlo zo „štyroch vetrov“, ktoré sú symbolom islamu tretieho beda (‛rozhnevaný kôň’, usilujúci sa vytrhnúť na slobodu). Tých niekoľkých verných potom skúšal hriech vzbury ich otca z roku 1888, keď mocný anjel zo Zjavenia osemnástej kapitoly zostúpil v čase, keď boli zvrhnuté veľké budovy mesta New York, a naplnilo sa Zjavenie, kapitola osemnásť, verše jedna až tri.
They were then tested by the identification of the message of the latter rain. Was the latter rain a manifestation of the power of God as in past ages, or were the manifestations of God’s power only in the past? The faithful few were then tested by the rebellion of their father’s rebellion in 1919. How the faithful few navigate through those three tests determines whether they will receive the seal of God in their foreheads, or find themselves bowing down to the sun with the twenty-five elders of Laodicean Adventism.
Potom boli skúšaní rozpoznaním posolstva neskorého dažďa. Bol neskorý dážď prejavom Božej moci, ako v minulých vekoch, alebo boli prejavy Božej moci len v minulosti? Verní niekoľkí boli potom skúšaní vzburou vzbury svojho otca v roku 1919. To, ako sa verní niekoľkí prenesú cez tieto tri skúšky, určuje, či prijmú pečať Božiu na svoje čelá, alebo sa ocitnú sklonení pred slnkom spolu s dvadsiatimi piatimi staršími laodicejského adventizmu.
All the rebellions of the four generations of Laodicean Adventism find their counterpart in September 11, 2001. That date, which Isaiah identified as the “day of the east wind,” marks the beginning of the sealing time of the one hundred and forty-four thousand, and the sealing time is a period of time. The ending of the period has been illustrated by the beginning, for Jesus always illustrates the end of a thing with the beginning of a thing. In the final movements of the sealing process the tests that were represented at the beginning of the period are once again repeated.
Všetky vzbury štyroch generácií laodicejského adventizmu nachádzajú svoj náprotivok v 11. septembri 2001. Tento dátum, ktorý Izaiáš označil za „deň východného vetra“, označuje začiatok času pečatenia sto štyridsaťštyritisíc a čas pečatenia je časovým obdobím. Koniec tohto obdobia bol znázornený jeho začiatkom, lebo Ježiš vždy znázorňuje koniec nejakej veci jej začiatkom. V záverečných pohyboch procesu pečatenia sa skúšky, ktoré boli znázornené na začiatku tohto obdobia, opäť zopakujú.
On September 11, 2001, the tests which were failed by the rebels of Laodicean Adventism as represented by the four abominations of Ezekiel, and by the first four churches of Revelation chapters two and three, arrived, marking the beginning of a testing process that leads either to the mark of the beast, or the seal of God, for those who profess to be Seventh-day Adventists.
Dňa 11. septembra 2001 prišli skúšky, v ktorých zlyhali buriči laodicejského adventizmu, ako ich predstavujú štyri ohavnosti z Ezechiela a prvé štyri cirkvi zo Zjavenia, kapitol druhej a tretej; tým sa označil začiatok procesu skúšania, ktorý pre tých, čo sa hlásia k adventizmu siedmeho dňa, vedie buď k znameniu šelmy, alebo k pečati Božej.
The leadership of Laodicean Adventism has been trapped by the cords of their own deceits, and it is virtually impossible for them to “recognize” a repetition of the manifestation of the power of God as represented by previous reformatory movements, including the reform movement that brought Adventism into existence. The ancient men scattered and covered up the doctrines that are represented by Miller’s jewels with counterfeit coins and jewels. The casket of the King James Bible has been relegated to the times of archaic language and replaced with modern language Bibles that are expressed in the terminology of the man of sin.
Vedenie laodicejského adventizmu bolo spútané povrazmi vlastných klamstiev a je preň prakticky nemožné „rozpoznať“ opakovanie prejavu Božej moci, ako ho predstavovali predchádzajúce reformačné hnutia vrátane reformného hnutia, ktoré priviedlo adventizmus k existencii. Starodávni muži rozptýlili a zakryli učenia, ktoré predstavujú Millerove drahokamy, falošnými mincami a drahokamami. Schránka Biblie kráľa Jakuba bola odsunutá do čias archaického jazyka a nahradená Bibliami v modernom jazyku, ktoré sú vyjadrené terminológiou človeka hriechu.
Were any of the ancient men willing to consider the possibility that the latter rain message is not a peace and safety message, it would be virtually impossible for them to recognize that the manifestations of the power of God in past sacred histories are what specifically identify the sealing of the one hundred and forty-four thousand. More difficult yet for them to recognize is that the sacred histories that most directly identify the sealing of the one hundred and forty-four thousand are the sacred histories that fulfill Malachi chapter three, for Malachi chapter three establishes that there is always a messenger who prepares the way for the sudden arrival of the Messenger of the Covenant. That messenger was represented by the prophet Elijah who boldly proclaimed that there would be no rain in his history, except if it comes through his ministry.
Keby bol niektorý zo starovekých mužov ochotný pripustiť možnosť, že posolstvo neskorého dažďa nie je posolstvom pokoja a bezpečnosti, bolo by preňho takmer nemožné rozpoznať, že prejavy Božej moci v posvätných dejinách minulosti sú tým, čo konkrétne označuje zapečatenie sto štyridsaťštyritisíc. Ešte ťažšie by pre nich bolo rozpoznať, že posvätné dejiny, ktoré najpriamejšie identifikujú zapečatenie sto štyridsaťštyritisíc, sú tými posvätnými dejinami, ktoré napĺňajú tretiu kapitolu Malachiáša, pretože tretia kapitola Malachiáša ustanovuje, že vždy existuje posol, ktorý pripravuje cestu pre náhly príchod Posla zmluvy. Tento posol bol predstavený prorokom Eliášom, ktorý odvážne vyhlásil, že v jeho dejinách nebude dažďa, iba ak príde prostredníctvom jeho služby.
Ezekiel’s seventy elders would find it ridiculous to accept that their claim to be the temple of the Lord, was unfounded, and actually represented the claim of a people who were being passed by, just as the vineyard was given to those who bear the fruits worthy of the vineyard. The message of the third Woe, the messenger that prepares the way, the song of the vineyard, all testify against the traditions and customs which they had placed their confidence in, and represents an almost insurmountable obstacle to recognizing the latter rain.
Ezechielových sedemdesiat starších by pokladalo za smiešne prijať, že ich nárok byť chrámom Pánovým bol nepodložený a v skutočnosti predstavoval nárok ľudu, ktorý bol obchádzaný, tak ako bola vinica daná tým, ktorí prinášajú ovocie hodné vinice. Posolstvo tretieho Beda, posol, ktorý pripravuje cestu, pieseň o vinici — to všetko svedčí proti tradíciám a zvykom, do ktorých skladali svoju dôveru, a predstavuje takmer neprekonateľnú prekážku pre rozpoznanie pozdného dažďa.
The conclusion of the sealing of the one hundred and forty-four thousand manifests the same tests for those who have claimed to “recognize” the role of Islam of the third Woe. The “increase of knowledge” which launched the movement of the Millerites began at the end of “seven times” in 1798. The “increase of knowledge” which launched the movement of the one hundred and forty-four thousand began at the end of a symbolic “seven times” (one hundred and twenty-six years) in 1989. During those one hundred and twenty-six years of escalating apostasy, Laodicean Adventism has reached its fourth and final generation.
Záver pečatenia sto štyridsaťštyritisíc zjavuje tie isté skúšky pre tých, ktorí tvrdili, že „rozpoznali“ úlohu islamu tretieho beda. „Rozmnoženie poznania“, ktoré podnietilo hnutie milleritov, sa začalo na konci „siedmich časov“ v roku 1798. „Rozmnoženie poznania“, ktoré podnietilo hnutie sto štyridsaťštyritisíc, sa začalo na konci symbolických „siedmich časov“ (sto dvadsaťšesť rokov) v roku 1989. Počas týchto sto dvadsiatich šiestich rokov stupňujúceho sa odpadlíctva dosiahol laodicejský adventizmus svoju štvrtú a poslednú generáciu.
It is the third and fourth generation that a nation or people fill their cup of probationary time, and that time has now arrived. The “increase of knowledge” from the book of Daniel that is represented by the Hiddekel River is also the knowledge that is increased, when the Revelation of Jesus Christ is unsealed just before probation closes.
Až v tretej a štvrtej generácii národ alebo ľud naplní svoj kalich času skúšky a tento čas teraz nastal. „Rozmnoženie poznania“ z knihy Daniel, ktoré predstavuje rieka Hiddekel, je zároveň poznaním, ktoré sa rozmnožuje, keď je Zjavenie Ježiša Krista odpečatené tesne pred uzavretím času milosti.
We will take up the last three chapters of the book of Daniel in the next article.
V nasledujúcom článku sa budeme zaoberať poslednými tromi kapitolami knihy Daniel.
“The days are fast approaching when there will be great perplexity and confusion. Satan, clothed in angel robes, will deceive, if possible, the very elect. There will be gods many and lords many. Every wind of doctrine will be blowing. Those who have rendered supreme homage to ‘science falsely so called’ will not be the leaders then. Those who have trusted to intellect, genius, or talent will not then stand at the head of rank and file. They did not keep pace with the light. Those who have proved themselves unfaithful will not then be entrusted with the flock. In the last solemn work few great men will be engaged. They are self-sufficient, independent of God, and He cannot use them. The Lord has faithful servants, who in the shaking, testing time will be disclosed to view. There are precious ones now hidden who have not bowed the knee to Baal. They have not had the light which has been shining in a concentrated blaze upon you. But it may be under a rough and uninviting exterior the pure brightness of a genuine Christian character will be revealed. In the day time we look toward heaven but do not see the stars. They are there, fixed in the firmament, but the eye cannot distinguish them. In the night we behold their genuine luster.” Testimonies, volume 5, 80, 81.
„Rýchlo sa približujú dni, keď nastane veľká rozpačitosť a zmätok. Satan, odetý do anjelského rúcha, bude zvádzať, ak by to bolo možné, i samých vyvolených. Bude mnoho bohov a mnoho pánov. Bude viať každý vietor učenia. Tí, ktorí vzdávali najvyššiu poctu ,vede neprávom tak nazývanej‘, nebudú vtedy vodcami. Tí, ktorí sa spoliehali na rozum, genialitu alebo talent, nebudú vtedy stáť na čele zástupu. Nedržali krok so svetlom. Tým, ktorí sa preukázali ako neverní, nebude vtedy zverené stádo. V poslednom slávnostnom diele bude zapojených len málo veľkých mužov. Sú sebestační, nezávislí od Boha, a On ich nemôže použiť. Pán má verných služobníkov, ktorí budú v čase preosievania a skúšky odhalení pred zrakmi všetkých. Sú aj teraz vzácni ľudia skrytí, ktorí nesklonili koleno pred Bálom. Nemali svetlo, ktoré žiarilo sústredeným jasom na vás. No môže sa stať, že pod drsným a nevábnym zovňajškom sa zjaví čistý jas pravého kresťanského charakteru. Vo dne hľadíme k nebu, ale nevidíme hviezdy. Sú tam, pevne umiestnené na oblohe, ale oko ich nedokáže rozoznať. V noci pozorujeme ich pravý lesk.“ Testimonies, zväzok 5, 80, 81.