If you looked closely at the last passage in the previous article, you will have looked at the original source of the passage that is found in the book Early Writings, which A. G. Daniells claims to have taken with him in his interview on the subject of “the daily” with Sister White in 1910. Those who were working to establish the “lie” that “the daily,” represents Christ’s sanctuary ministry needed to undermine Sister White’s direct and clear endorsement of the correct view being given to those who gave the judgment hour cry. The “lie” they invented was that the only warning Sister White was being specific about was the warning of time setting. That is what Arthur White works to establish in his biography, and it is what his father, Ellen White’s son, and Daniells were trying to prove by the invented interview.
Ak ste sa pozorne zahľadeli na posledný úryvok v predchádzajúcom článku, museli ste sa pozrieť na pôvodný zdroj tohto úryvku, ktorý sa nachádza v knihe Early Writings, a o ktorom A. G. Daniells tvrdí, že si ho vzal so sebou na svoj rozhovor so sestrou Whiteovou v roku 1910 na tému „the daily“. Tí, ktorí pracovali na upevnení „lži“, že „the daily“ predstavuje Kristovu službu vo svätyni, potrebovali podkopať priame a jasné schválenie správneho názoru zo strany sestry Whiteovej, ktorý bol predkladaný tým, čo hlásali volanie hodiny súdu. „Lož“, ktorú si vymysleli, spočívala v tom, že jediné varovanie, v ktorom bola sestra Whiteová konkrétna, bolo varovanie pred určovaním času. Presne to sa Arthur White usiluje preukázať vo svojom životopise a to je aj to, čo sa jeho otec, syn Ellen Whiteovej, a Daniells pokúšali dokázať prostredníctvom vymysleného rozhovoru.
As already noted, there is no record of any interview between Sister White and Daniells on the subject of “the daily.” The supposed interview was proposed in 1931. If Sister White had endorsed Daniells fallen view of “the daily” at an interview in 1910, why would he, someone Sister White identified was zealous to promote his view, keep silent about her endorsement for twenty-one years? It wasn’t an interview, it was an invention.
Ako už bolo poznamenané, nejestvuje nijaký záznam o akomkoľvek rozhovore medzi sestrou Whiteovou a Daniellsom na tému „každodennej“. Predpokladaný rozhovor bol navrhnutý v roku 1931. Keby sestra Whiteová pri rozhovore v roku 1910 schválila Daniellsov padlý názor na „každodennú“, prečo by on, človek, o ktorom sestra Whiteová uviedla, že horlivo presadzuje svoj názor, mlčal o jej schválení po dvadsaťjeden rokov? Nebol to rozhovor, bol to výmysel.
The invention of the interview sought to place the context of her statement of “the daily” as if it was something that was incidental to her warning against time setting, and Arthur White placed his fingerprints on the lie in the fashion he presented in the history of 1931. As a Christian he should have simply reported the history, and left historical revisionism out of the equation. We ended the last article with the passage from 1850, that the passage in Early Writings is derived from. The statement first appeared in 1850, in the Review, and then again in the book Experience and Views. The third time it appears is in the book Early Writings, but in its evolution to the book Early Writings certain changes occurred. However, we would not say that many of the Spirit of Prophecy writings have been changed as some claim in their effort to discredit her work.
Vynález interviewu sa snažil zasadiť kontext jej výroku o „každodennej“ tak, akoby šlo o niečo vedľajšie vo vzťahu k jej varovaniu proti určovaniu času, a Arthur White zanechal na tejto lži svoje odtlačky v spôsobe, akým ju podal v dejinách z roku 1931. Ako kresťan mal jednoducho podať dejiny a ponechať historický revizionizmus mimo veci. Predchádzajúci článok sme ukončili pasážou z roku 1850, z ktorej je odvodená pasáž v Early Writings. Tento výrok sa prvýkrát objavil v roku 1850 v Review a potom znovu v knihe Experience and Views. Tretíkrát sa objavuje v knihe Early Writings, avšak v procese jeho vývoja do knihy Early Writings nastali určité zmeny. Nepovedali by sme však, že mnohé spisy Ducha proroctva boli zmenené, ako to niektorí tvrdia vo svojej snahe zdiskreditovať jej dielo.
“The Lord showed me that the 1843 chart was directed by his hand, and that no part of it should be altered; that the figures were as he wanted them. That his hand was over and hid a mistake in some of the figures, so that none could see it, until his hand was removed.
„Pán mi ukázal, že tabuľa z roku 1843 bola usmernená jeho rukou a že nijaká jej časť nemá byť zmenená; že čísla boli také, aké ich chcel mať. Že jeho ruka spočívala nad jednou chybou v niektorých číslach a zakrývala ju, takže ju nikto nemohol vidieť, kým jeho ruka nebola odňatá.
“Then I saw in relation to the ‘Daily,’ that the word ‘sacrifice’ was supplied by man’s wisdom, and does not belong to the text; and that the Lord gave the correct view of it to those who gave the judgment hour cry. When union existed, before 1844, nearly all were united on the correct view of the ‘Daily;’ but since 1844, in the confusion, other views have been embraced, and darkness and confusion has followed.” Review and Herald, November 1, 1850.
„Potom som videla vo vzťahu k ‚Dennému‘, že slovo ‚obeť‘ bolo doplnené ľudskou múdrosťou a nepatrí do textu; a že Pán dal správny pohľad na to tým, ktorí hlásali volanie o hodine súdu. Keď existovala jednota, pred rokom 1844, takmer všetci boli zjednotení v správnom pohľade na ‚Denné;‘ ale od roku 1844, v zmätku, boli prijaté iné názory a nasledovali temnota a zmätok.“ Review and Herald, 1. november 1850.
This passage was originally in the publication titled The Present Truth from 1849, but it was printed in the Review and Herald in November, 1850. In the original manuscript Sister White directly states that she is writing out several things which the Lord had recently shown her, and as you read the entire article you will see many subjects addressed. There are about twenty various subjects that she was shown. The point is that in the original article the subject of “the daily,” and the subject of “time setting” were two different revelations of things she was shown.
Táto pasáž pôvodne vyšla v publikácii s názvom The Present Truth v roku 1849, ale bola vytlačená v Review and Herald v novembri 1850. V pôvodnom rukopise sestra Whiteová priamo uvádza, že zapisuje niekoľko vecí, ktoré jej Pán nedávno ukázal, a keď si prečítate celý článok, uvidíte, že sa v ňom rozoberá mnoho tém. Bolo jej ukázaných asi dvadsať rozličných námetov. Podstatné je, že v pôvodnom článku téma „každodennej“ a téma „určovania času“ boli dve odlišné zjavenia vecí, ktoré jej boli ukázané.
In the original manuscript they were identified in different paragraphs. When the passage was reprinted in Experience and Views the editors combined the paragraph where Sister White upholds the pioneer view of “the daily,” with the following paragraph that warns against time setting. As you read the original, take note that emphasis is placed upon some subjects through Capitalization. In the paragraph where she endorses the pioneer view of “the daily,” she Capitalizes the word Daily, and in the next paragraph she Capitalizes the word Time, thus marking a direct distinction between the two subjects she was shown.
V pôvodnom rukopise boli uvedené v odlišných odsekoch. Keď bola táto pasáž znovu vytlačená v diele Experience and Views, redaktori spojili odsek, v ktorom sestra Whiteová obhajuje priekopnícky pohľad na „the daily“, s nasledujúcim odsekom, ktorý varuje pred určovaním času. Keď budete čítať pôvodný text, všimnite si, že dôraz je na niektoré témy kladený prostredníctvom písania veľkých písmen. V odseku, kde schvaľuje priekopnícky pohľad na „the daily“, píše slovo Daily s veľkým začiatočným písmenom, a v nasledujúcom odseku píše slovo Time s veľkým začiatočným písmenom, čím vyznačuje priame rozlíšenie medzi týmito dvoma témami, ktoré jej boli ukázané.
“Dear Brethren and Sisters,
„Drahí bratia a sestry,
“I wish to give you a short sketch of what the Lord has recently shown to me in vision. I was shown the loveliness of Jesus, and the love that the angels have for one another. Said the angel—Can ye not behold their love?—follow it. Just so God’s people must love one another. Rather let blame fall on thyself than on a brother. I saw that the message ‘sell that ye have and give alms’ had not been given, by some, in its clear light; that the true object of the words of our Saviour had not been clearly presented. I saw that the object of selling was not to give to those who are able to labor and support themselves; but to spread the truth. It is a sin to support and indulge those who are able to labor, in idleness. Some have been zealous to attend all the meetings; not to glorify God, but for the ‘loaves and fishes.’ Such had much better been at home laboring with their hands, ‘the thing that is good,’ to supply the wants of their families, and to have something to give to sustain the precious cause of present truth.
„Prajem si podať vám krátky náčrt toho, čo mi Pán v poslednom čase ukázal vo videní. Bola mi ukázaná ľúbeznosť Ježiša a láska, ktorú majú anjeli jeden k druhému. Anjel povedal: Či nevidíte ich lásku? — nasledujte ju. Práve tak sa musí Boží ľud navzájom milovať. Radšej nech vina padne na teba než na brata. Videla som, že posolstvo ‚predajte, čo máte, a dávajte almužnu‘ nebolo niektorými podané v jeho jasnom svetle; že pravý cieľ slov nášho Spasiteľa nebol jasne predstavený. Videla som, že cieľom predaja nebolo dávať tým, ktorí sú schopní pracovať a živiť sa; ale šíriť pravdu. Je hriechom podporovať a rozmaznávať v nečinnosti tých, ktorí sú schopní pracovať. Niektorí horlivo navštevovali všetky zhromaždenia; nie aby oslavovali Boha, ale pre ‚chleby a ryby‘. Pre takých by bolo omnoho lepšie, keby boli doma a pracovali svojimi rukami na ‚tom, čo je dobré‘, aby zaopatrili potreby svojich rodín a mali aj niečo, čo by mohli dať na podporu vzácnej veci prítomnej pravdy.
“Some, I saw, had erred in praying for the sick to be healed before unbelievers. If any among us are sick, and call for the elders of the church to pray over them, according to James 5:14, 15, we should follow the example of Jesus. He put unbelievers out of the room, then healed the sick; so we should seek to be separated from the unbelief of those who have not faith, when we pray for the sick among us.
„Videla som, že niektorí sa mýlili, keď sa modlili za uzdravenie chorých pred neveriacimi. Ak je niekto medzi nami chorý a zavolá starších cirkvi, aby sa nad ním modlili podľa Jakuba 5,14.15, mali by sme nasledovať príklad Ježiša. On vykázal neveriacich z miestnosti a potom uzdravil chorého; tak by sme sa aj my mali usilovať byť oddelení od nevery tých, ktorí nemajú vieru, keď sa modlíme za chorých medzi nami.״
“Then I was pointed back to the time that Jesus took his disciples away alone, into an upper room, and first washed their feet, and then gave them to eat of the broken bread, to represent his broken body, and juice of the vine to represent his spilled blood. I saw that all should move understandingly, and follow the example of Jesus in these things, and when attending to these ordinances, should be as separate from unbelievers as possible.
„Potom bola moja pozornosť obrátená späť k času, keď Ježiš odviedol svojich učeníkov osamote do hornej siene a najprv im umyl nohy a potom im dal jesť z lámaného chleba, aby predstavoval jeho lámané telo, a šťavu z viniča, aby predstavovala jeho vyliatu krv. Videla som, že všetci by mali v týchto veciach konať s porozumením a nasledovať príklad Ježiša, a keď sa zúčastňujú týchto ustanovení, mali by byť podľa možnosti čo najviac oddelení od neveriacich.“
“Then I was shown that the seven last plagues will be poured out, after Jesus leaves the Sanctuary. Said the angel—It is the wrath of God and the Lamb that causes the destruction or death of the wicked. At the voice of God the saints will be mighty and terrible as an army with banners; but they will not then execute the judgment written. The execution of the judgment will be at the close of the 1000 years.
„Potom mi bolo ukázané, že sedem posledných rán bude vyliatych po tom, čo Ježiš opustí Svätyňu. Anjel povedal: Je to hnev Boha a Baránka, ktorý spôsobuje skazu alebo smrť bezbožných. Pri hlase Božom budú svätí mocní a hrozní ako vojsko s koruhvami; avšak vtedy ešte nevykonajú napísaný súd. Vykonanie súdu nastane na konci tisíc rokov.״
“After the saints are changed to immortality, and are caught up together, and receive their harps, crowns, &c., and enter the Holy City, Jesus and the saints set in judgment. The books are opened, the book of life and the book of death; the book of life contains the good deeds of the saints, and the book of death contains the evil deeds of the wicked. These books were compared with the Statute book, the Bible, and according to that they were judged. The saints in unison with Jesus pass their judgment upon the wicked dead. Behold ye! said the angel, the saints sit in judgment, in unison with Jesus, and mete out to each of the wicked, according to the deeds done in the body, and it is set off against their names what they must receive, at the execution of the judgment. This, I saw, was the work of the saints with Jesus, in the Holy City before it descends to the earth, through the 1000 years. Then at the close of the 1000 years, Jesus, and the angels, and all the saints with him, leaves the Holy City, and while he is descending to the earth with them, the wicked dead are raised, and then the very men that ‘pierced him,’ being raised, will see him afar off in all his glory, the angels and saints with him, and will wail because of him. They will see the prints of the nails in his hands, and in his feet, and where they thrust the spear into his side. The prints of the nails and the spear will then be his glory. It is at the close of the 1000 years that Jesus stands upon the Mount of Olives, and the Mount parts asunder, and it becomes a mighty plain, and those who flee at that time are the wicked, that have just been raised. Then the Holy City comes down and settles on the plain.
„Keď sú svätí premenení na nesmrteľnosť, a sú spolu vychvátení, a prijmú svoje harfy, koruny atď., a vstúpia do Svätého mesta, Ježiš a svätí zasadnú na súd. Otvoria sa knihy, kniha života a kniha smrti; kniha života obsahuje dobré skutky svätých a kniha smrti obsahuje zlé skutky bezbožných. Tieto knihy boli porovnané s knihou Zákona, Bibliou, a podľa nej boli súdení. Svätí v jednote s Ježišom vynášajú svoj súd nad mŕtvymi bezbožnými. Hľaďte! povedal anjel, svätí sedia na súde v jednote s Ježišom a odmeriavajú každému z bezbožných podľa skutkov vykonaných v tele, a pri ich menách je zaznamenané, čo musia prijať pri vykonaní súdu. Toto, videl som, bolo dielom svätých s Ježišom vo Svätom meste pred jeho zostúpením na zem počas 1000 rokov. Potom na konci 1000 rokov Ježiš a anjeli a všetci svätí s ním opustia Sväté mesto, a keď s nimi zostupuje na zem, bezbožní mŕtvi sú vzkriesení, a potom práve tí muži, ktorí ho „prebodli“, keď budú vzkriesení, uvidia ho zďaleka v celej jeho sláve, s anjelmi a svätými pri ňom, a budú nad ním nariekať. Uvidia stopy klincov na jeho rukách a na jeho nohách, aj miesto, kde mu vbodli kopiju do boku. Stopy klincov a kopije budú vtedy jeho slávou. Je to na konci 1000 rokov, keď Ježiš stojí na Olivovom vrchu, a vrch sa rozštiepi, a stane sa z neho mohutná rovina, a tí, ktorí v tom čase utekajú, sú bezbožní, ktorí boli práve vzkriesení. Potom Sväté mesto zostúpi a usadí sa na rovine.״
“Then Satan imbues the wicked, that have been raised, with his spirit. He flatters them that the army in the City is small, and that his army is large, and that they can overcome the saints and take the City. While Satan was rallying his army, the saints were in the City, beholding the beauty and glory of the Paradise of God. Jesus was at their head, leading them. All at once the lovely Saviour was gone from our company; but soon we heard his lovely voice, saying, ‘Come ye blessed of my Father inherit the kingdom prepared for you from the foundation of the world.’ We gathered about Jesus, and just as he closed the gates of the City, the curse was pronounced upon the wicked. The gates were shut. Then the saints used their wings and mounted to the top of the wall of the City. Jesus was also with them; his crown looked brilliant and glorious. It was a crown within a crown, seven in number. The crowns of the saints were of the most pure gold, decked with stars. Their faces shone with glory, for they were in the express image of Jesus; and as they arose, and moved all together to the top of the City, I was enraptured with the sight.
„Potom satan naplní bezbožných, ktorí boli vzkriesení, svojím duchom. Namýšľa im, že vojsko v Meste je malé a že jeho vojsko je veľké, a že môžu premôcť svätých a zmocniť sa Mesta. Kým satan zhromažďoval svoje vojsko, svätí boli v Meste a hľadeli na krásu a slávu Božieho raja. Ježiš bol na ich čele a viedol ich. Zrazu milý Spasiteľ zmizol spomedzi nás; no čoskoro sme počuli jeho milý hlas hovoriť: ‚Poďte, požehnaní môjho Otca, prijmite do dedičstva kráľovstvo pripravené vám od založenia sveta.‘ Zhromaždili sme sa okolo Ježiša a práve keď zavrel brány Mesta, bol nad bezbožnými vynesený rozsudok kliatby. Brány boli zatvorené. Potom svätí použili svoje krídla a vystúpili na vrchol hradby Mesta. Ježiš bol takisto s nimi; jeho koruna žiarila nádherou a slávou. Bola to koruna v korune, sedemnásobná. Koruny svätých boli z najčistejšieho zlata, ozdobené hviezdami. Ich tváre žiarili slávou, lebo boli presným obrazom Ježiša; a keď povstali a všetci spolu sa pohli na vrchol Mesta, bol som tým pohľadom uchvátený.“
“Then the wicked saw what they had lost; and fire was breathed from God upon them, and consumed them. This was the Execution of the Judgment. The wicked then received according as the saints in unison with Jesus had meted out to them during the 1000 years. The same fire from God that consumed the wicked, purified the whole earth. The broken ragged mountains melted with fervent heat, the atmosphere, also, and all the stubble was consumed. Then our inheritance opened before us, glorious and beautiful, and we inherited the whole earth made new. We all shouted with a loud voice, Glory, Alleluia.
„Potom bezbožní uvideli, čo stratili; a Boh na nich dýchol oheň, ktorý ich strávil. Toto bol výkon súdu. Bezbožní potom dostali podľa toho, ako im svätí v jednote s Ježišom počas tisíc rokov odmerali. Ten istý Boží oheň, ktorý strávil bezbožných, očistil celú zem. Rozbité, rozoklané vrchy sa roztopili v prudkej páľave, aj ovzdušie, a všetka plevá bola strávená. Potom sa pred nami otvorilo naše dedičstvo, slávne a krásne, a zdedili sme celú zem obnovenú. Všetci sme zvolali mocným hlasom: Sláva, Aleluja.“
“I also saw that the shepherds should consult those in whom they have reason to have confidence, those who have been in all the messages, and are firm in all the present truth, before they advocate any new point of importance, which they may think the Bible sustains. Then the shepherds will be perfectly united, and the union of the shepherds will be felt by the church. Such a course I saw would prevent unhappy divisions, and then there would be no danger of the precious flock being divided, and the sheep scattered, without a shepherd.
„Videla som tiež, že pastieri by sa mali radiť s tými, v ktorých majú dôvod mať dôveru, s tými, ktorí boli pri všetkých posolstvách a sú pevní vo všetkej prítomnej pravde, skôr než budú obhajovať nejaký nový závažný bod, o ktorom sa môžu domnievať, že ho podporuje Biblia. Potom budú pastieri dokonale zjednotení a zjednotenie pastierov pocíti cirkev. Videla som, že takýto postup by zabránil nešťastným rozdeleniam, a potom by nehrozilo nebezpečenstvo, že drahocenné stádo bude rozdelené a ovce rozptýlené bez pastiera.“
“September 23d, the Lord showed me that he had stretched out his hand the second time to recover the remnant of his people, and that efforts must be redoubled in this gathering time. In the scattering time Israel was smitten and torn; but now in the gathering time God will heal and bind up his people. In the scattering, efforts made to spread the truth had but little effect, accomplished but little or nothing; but in the gathering when God has set his hand to gather his people, efforts to spread the truth will have their designed effect. All should be united and zealous in the work. I saw that it was a shame for any to refer to the scattering for examples to govern us now in the gathering; for if God does no more for us now than he did then, Israel would never be gathered. It is as necessary that the truth should be published in a paper, as preached.
„23. septembra mi Pán ukázal, že po druhý raz vystrel svoju ruku, aby získal späť ostatok svojho ľudu, a že v tomto čase zhromažďovania treba úsilie zdvojnásobiť. V čase rozptýlenia bol Izrael bitý a roztrhaný; no teraz, v čase zhromažďovania, Boh uzdraví a obviaže svoj ľud. Počas rozptýlenia malo úsilie vynaložené na šírenie pravdy len malý účinok, vykonalo len málo alebo nič; ale v čase zhromažďovania, keď Boh vztiahol svoju ruku, aby zhromaždil svoj ľud, úsilie šíriť pravdu bude mať zamýšľaný účinok. Všetci by mali byť zjednotení a horliví v diele. Videla som, že je hanbou, ak sa ktokoľvek odvoláva na čas rozptýlenia ako na príklady, ktoré by nás mali viesť teraz v čase zhromažďovania; lebo keby Boh pre nás teraz neurobil viac, než urobil vtedy, Izrael by nikdy nebol zhromaždený. Je rovnako nevyhnutné, aby sa pravda uverejňovala v tlači, ako aby sa kázala.“
“The Lord showed me that the 1843 chart was directed by his hand, and that no part of it should be altered; that the figures were as he wanted them. That his hand was over and hid a mistake in some of the figures, so that none could see it, until his hand was removed.
„Pán mi ukázal, že tabuľa z roku 1843 bola vedená jeho rukou a že nijaká jej časť sa nemá meniť; že údaje boli také, aké ich chcel mať. Že jeho ruka spočívala nad jednou chybou v niektorých údajoch a zakrývala ju, takže ju nikto nemohol vidieť, kým jeho ruka nebola odňatá.
“Then I saw in relation to the “Daily,” that the word “sacrifice” was supplied by man’s wisdom, and does not belong to the text; and that the Lord gave the correct view of it to those who gave the judgment hour cry. When union existed, before 1844, nearly all were united on the correct view of the ‘Daily;’ but since 1844, in the confusion, other views have been embraced, and darkness and confusion has followed.
„Potom som vo vzťahu ku „každodennej“ videla, že slovo „obeť“ bolo doplnené ľudskou múdrosťou a nepatrí do textu; a že Pán dal správny pohľad na ňu tým, ktorí hlásali zvesť o hodine súdu. Keď panovala jednota, pred rokom 1844, takmer všetci boli zjednotení v správnom chápaní „každodennej“; no od roku 1844, v zmätku, boli prijaté iné názory a nasledovali temnota a zmätok.
“The Lord showed me that Time had not been a test since 1844, and that time will never again be a test.
„Pán mi ukázal, že čas nebol skúškou od roku 1844 a že čas už nikdy viac nebude skúškou.״
“Then I was pointed to some who are in the great error, that the saints are yet to go to Old Jerusalem, &c., before the Lord comes. Such a view is calculated to take the mind and interest from the present work of God, under the message of the third angel; for if we are to go to Jerusalem, then our minds will naturally be there, and our means will be withheld from other uses, to get the saints to Jerusalem. I saw that the reason why they were left to go into this great error, is because they have not confessed and forsaken their errors, that they have been in for a number of years past.” Review and Herald, November 1, 1850.
„Potom mi boli ukázaní niektorí, ktorí sú vo veľkom blude, že svätí ešte pred Pánovým príchodom majú ísť do starého Jeruzalema atď. Takýto názor je spôsobilý odvádzať myseľ a záujem od súčasného Božieho diela pod posolstvom tretieho anjela; lebo ak máme ísť do Jeruzalema, potom tam budú prirodzene smerovať naše mysle a naše prostriedky budú zadržované od iného použitia, aby sa svätí dostali do Jeruzalema. Videla som, že dôvod, prečo im bolo dovolené upadnúť do tohto veľkého bludu, je ten, že nevyznali ani neopustili svoje bludy, v ktorých sa nachádzali už po niekoľko uplynulých rokov.“ Review and Herald, 1. novembra 1850.
The passage begins by stating, “I wish to give you a short sketch of what the Lord has recently shown to me in vision.” There were several subjects presented, and she did not combine the paragraph addressing “the daily,” with the next paragraph. That was done later by editors who placed the passage in Experience and Views, and thereafter in Early Writings. In Experience and Views, the editors left off the first eight paragraphs, and combined the paragraphs addressing what she was shown of “the daily” and of time setting. Experience and Views was published in 1851, and then Early Writings was published in 1882.
Úryvok sa začína slovami: „Prajem si podať vám stručný náčrt toho, čo mi Pán nedávno ukázal vo videní.“ Bolo predložených niekoľko tém a odsek týkajúci sa „dennej služby“ nespájala s nasledujúcim odsekom. To sa urobilo neskôr redaktormi, ktorí tento úryvok zaradili do Experience and Views a potom aj do Early Writings. V diele Experience and Views redaktori vynechali prvých osem odsekov a spojili odseky pojednávajúce o tom, čo jej bolo ukázané o „dennej službe“ a o určovaní času. Experience and Views vyšlo v roku 1851 a potom Early Writings vyšlo v roku 1882.
Early Writings was essentially the same four paragraphs that had appeared in Experience and Views, but with one significant exception. In Experience and Views, the one sentence paragraph that addressed time setting was combined with the previous paragraph that addressed “the daily.” Then the paragraph that originally followed the paragraph addressing time setting was included. In Early Writings a paragraph that came from a different passage in Experience and Views, was placed between the paragraph that now addresses both “the daily,” and time setting, which was originally followed by a paragraph identifying why it was wrong to make pilgrimages to old Jerusalem.
Rané spisy boli v podstate tie isté štyri odseky, ktoré sa objavili v diele Experience and Views, avšak s jednou významnou výnimkou. V diele Experience and Views bol jedno-vetný odsek, ktorý sa zaoberal stanovovaním času, spojený s predchádzajúcim odsekom, ktorý sa zaoberal „každodennou obeťou“. Potom bol zaradený odsek, ktorý pôvodne nasledoval po odseku zaoberajúcom sa stanovovaním času. V diele Rané spisy bol medzi odsek, ktorý sa teraz zaoberá tak „každodennou obeťou“, ako aj stanovovaním času, vložený odsek pochádzajúci z inej pasáže v diele Experience and Views, po ktorom pôvodne nasledoval odsek uvádzajúci, prečo bolo nesprávne konať púte do starého Jeruzalema.
The paragraph that was removed from a different page of Experience and Views, and then was inserted into the passage of Early Writings, only added to the confusion about “the daily” that had begun since 1844. The paragraph was not in Sister White’s original narrative of her vision.
Odsek, ktorý bol odstránený z inej strany knihy Experience and Views a potom vložený do pasáže v Early Writings, len pridal k zmätku ohľadom „každodennej“, ktorý sa začal od roku 1844. Tento odsek nebol súčasťou pôvodného rozprávania sestry Whiteovej o jej videní.
“The Lord has shown me that the message of the third angel must go, and be proclaimed to the scattered children of the Lord, and that it should not be hung on time; for time never will be a test again. I saw that some were getting a false excitement arising from preaching time; that the third angel’s message was stronger than time can be. I saw that this message can stand on its own foundation, and that it needs not time to strengthen it, and that it will go in mighty power, and do its work, and will be cut short in righteousness.” Experience and Views, 48.
„Pán mi ukázal, že posolstvo tretieho anjela musí zaznieť a byť zvestované rozptýleným deťom Pánovým a že nesmie byť viazané na čas; lebo čas už nikdy viac nebude skúškou. Videla som, že niektorí podliehali falošnému vzrušeniu, ktoré vznikalo z kázania o čase; že posolstvo tretieho anjela bolo mocnejšie, než aby sa mohlo opierať o čas. Videla som, že toto posolstvo môže stáť na svojom vlastnom základe a že na svoje posilnenie nepotrebuje čas, a že pôjde v mocnej sile, vykoná svoje dielo a bude skrátené v spravodlivosti.“ Experience and Views, 48.
The paragraph from page forty-eight of Experience and Views, was inserted after the paragraph in Early Writings, that had been created by combining two different paragraphs, and it placed an emphasis upon time setting that did not exist in the original narrative.
Odsek zo strany štyridsaťosem diela Experience and Views bol vložený za odsek v Early Writings, ktorý vznikol zlúčením dvoch odlišných odsekov, a tým položil dôraz na určovanie času, ktorý v pôvodnom rozprávaní neexistoval.
In 1931, the ancient men that ruled the people of Jerusalem invented a story which claimed Daniells had interviewed Sister White in 1910, and in the testimony that Daniells provided he refers to the 1843 chart, and says he pointed to the non-existent sanctuary on the chart, as he interviewed Sister White. He supposedly had the book Early Writings with him, and as he asked her about what she meant, and based upon her responses he could only conclude that the passage endorsing the pioneer view of “the daily,” in Early Writings, was actually a warning against time setting. Twenty-one years after the invented interview and sixteen years after the death of the persons supposedly interviewed, Daniells places the testimony into the history of the third generation.
V roku 1931 starovekí muži, ktorí vládli ľudu Jeruzalema, vymysleli príbeh, podľa ktorého mal Daniells v roku 1910 viesť rozhovor so sestrou Whiteovou; a vo svedectve, ktoré Daniells podáva, sa odvoláva na mapu z roku 1843 a hovorí, že počas rozhovoru so sestrou Whiteovou ukázal na neexistujúcu svätyňu na tejto mape. Údajne mal pri sebe knihu Early Writings a keď sa jej pýtal, čo tým myslela, na základe jej odpovedí mohol dospieť iba k záveru, že pasáž v Early Writings, schvaľujúca priekopnícky názor na „the daily“, bola v skutočnosti varovaním proti určovaniu času. Dvadsaťjeden rokov po tomto vymyslenom rozhovore a šestnásť rokov po smrti osôb, s ktorými mal údajne hovoriť, Daniells vkladá toto svedectvo do dejín tretej generácie.
F. C. Gilbert was a Hebrew scholar and he did not simply support the correct view of the “daily” as Paganism because the pioneers and Ellen White said it was so. He defended it based upon an understanding of the Hebrew text that Daniel the prophet had employed. He was the prominent Adventist Hebrew scholar during the time period. As the controversy about “the daily” that Daniells and Prescott were pushing continued to grow, Gilbert was one of the prominent scholars who stood in defense of the pioneer position. He had an interview with Ellen White on June 8, 1910, and he later recorded what he and Sister White discussed. Daniells’ testimony is completely contrary to F. C. Gilbert’s.
F. C. Gilbert bol hebrejský učenec a správny názor na „ustavičnú obeť“ ako na pohanstvo nepodporoval iba preto, že priekopníci a Ellen Whiteová povedali, že je to tak. Obhajoval ho na základe porozumenia hebrejskému textu, ktorý použil prorok Daniel. V tom období bol popredným adventistickým hebrejským učencom. Keď spor o „ustavičnú obeť“, ktorý presadzovali Daniells a Prescott, naďalej narastal, Gilbert patril medzi významných učencov, ktorí stáli na obranu stanoviska priekopníkov. Dňa 8. júna 1910 mal rozhovor s Ellen Whiteovou a neskôr zaznamenal, o čom sa so sestrou Whiteovou rozprávali. Daniellsovo svedectvo je v úplnom rozpore so svedectvom F. C. Gilberta.
In volume twenty, pages seventeen through twenty-two, of Manuscript Releases, Sister White’s addresses Daniells’ and Prescott’s position on the “daily”. The phrases that you find in F. C. Gilbert’s report of his interview with Ellen White are almost identical to what Sister White herself stated in the passage from Manuscript Releases. So, for many years before Manuscript Releases were published and released, there was no concrete inspired testimony to refute or uphold Daniells’ claim about the content of the interview he supposedly had with Sister White. More importantly, there was no inspired endorsement for his flawed view of the “daily”. Even more importantly, now that Manuscript Releases are available—there still isn’t an inspired endorsement for his flawed view of “the daily!”
V dvadsiatom zväzku, na stranách sedemnásť až dvadsaťdva Manuscript Releases, sestra Whiteová sa zaoberá postojom Daniellsa a Prescotta k „ustavičnej“. Výrazy, ktoré nachádzate v správe F. C. Gilberta o jeho rozhovore s Ellen Whiteovou, sú takmer totožné s tým, čo sama sestra Whiteová uviedla v pasáži z Manuscript Releases. Po mnoho rokov predtým, než boli Manuscript Releases publikované a vydané, teda neexistovalo nijaké konkrétne inšpirované svedectvo, ktoré by vyvrátilo alebo potvrdilo Daniellsovo tvrdenie o obsahu rozhovoru, ktorý údajne mal so sestrou Whiteovou. Ešte dôležitejšie je, že neexistovalo nijaké inšpirované schválenie jeho chybného názoru na „ustavičnú“. A čo je ešte dôležitejšie, teraz, keď sú Manuscript Releases dostupné, stále neexistuje nijaké inšpirované schválenie jeho chybného názoru na „ustavičnú“!
And yet today, Laodicean Adventism is taught that Sister White has no position on the “daily”, except that it is not a “test question” and we should “keep quiet on this subject”. Something is reversed today, and what is reversed is that the true position of “the daily” is now in the minority opinion among God’s people. In 1910, the minority view was Conradi’s view that was being pushed by Daniells and Prescott, and the majority view was the pioneer position.
A predsa sa dnes laodicejský adventizmus učí, že sestra Whiteová nezaujíma k „každodennej“ nijaké stanovisko, iba to, že nejde o „skúšobnú otázku“ a že by sme mali „zachovať mlčanie o tejto veci“. Dnes je čosi obrátené naruby, a to, čo je obrátené, je skutočnosť, že pravé stanovisko o „každodennej“ je teraz medzi Božím ľudom menšinovým názorom. V roku 1910 bol menšinovým názorom Conradiho pohľad, ktorý presadzovali Daniells a Prescott, a väčšinovým názorom bolo stanovisko priekopníkov.
The following is F. C. Gilbert’s statement about his interview with Sister White, that should be compared with Manuscript Releases, that has been placed in its entirety, in the eighty-first article of this The Book of Daniel series.
Nasleduje vyhlásenie F. C. Gilberta o jeho rozhovore so sestrou Whiteovou, ktoré treba porovnať s Manuscript Releases a ktoré bolo v úplnosti zaradené do osemdesiateho prvého článku tejto série The Book of Daniel.
“Daniells and Prescott . . . would not give the older brethren in the cause any chance to say anything. . . . Daniells was here to see me, and I would not see him. . . . I would not have anything to say to him about anything. About the ‘daily’ that they are trying to work up, there is nothing to it. . . . When I was in Washington there seemed to be something that just encased their minds, and I could not seem to touch them. We are to have nothing to do with this subject of the ‘daily’ . . . I knew they would work against my message, and then the people would not think there was anything to my message. I have written to him and told him that he was showing himself not fit to be president of the General Conference. . . . not the man to keep the Presidency.
„Daniells a Prescott... by starším bratom v diele nedali nijakú príležitosť, aby čokoľvek povedali.... Daniells tu bol, aby sa so mnou stretol, a ja som ho neprijala.... Nechcela som mu o ničom nič povedať. O tom „dennom“, ktoré sa usilujú rozvíriť, na tom niet ničoho.... Keď som bola vo Washingtone, zdalo sa, akoby niečo len obkolesovalo ich myseľ a ja som sa ich akoby nemohla dotknúť. S týmto predmetom „denného“ nemáme mať nič spoločné... Vedela som, že budú pôsobiť proti môjmu posolstvu, a potom si ľud nebude myslieť, že na mojom posolstve niečo je. Napísala som mu a povedala som mu, že sa ukazuje ako nespôsobilý byť predsedom Generálnej konferencie.... nie človek, ktorý by si mal ponechať predsedníctvo.“
“If this message of the ‘daily’ were a testing message the Lord would have shown me. These people do not see the end from the beginning in this thing. . . .I utterly refuse to see any of them who are engaged in this work.
„Keby toto posolstvo o ‚dennej obeti‘ bolo skúšobným posolstvom, Pán by mi to bol ukázal. Títo ľudia v tejto veci nevidia koniec od začiatku....Úplne odmietam vidieť kohokoľvek z nich, ktorí sa podieľajú na tomto diele.
“The light that was given me of God is that Brother Daniells has stood in the Presidency long enough. . . . and I was told not to have any more conversation with him about any of these things. I would not see Daniells about the matter, and I would not have one word with him. They pled with me to give him an interview, but I would not. . . . I was told to warn our people not to have anything to do with this thing they are teaching. . . . I was forbidden of the Lord to listen to it. I have expressed myself as not having a particle of confidence in it. . . . This whole thing they are doing is a scheme of the devil.” F. C. Gilbert’s report of an interview given him by Ellen White on June 8, 1910.
„Svetlo, ktoré mi Boh dal, je, že brat Daniells stál v predsedníctve už dosť dlho.... a bolo mi povedané, aby som s ním už viac o nijakej z týchto vecí nehovorila. Daniellsa by som pre túto záležitosť nevyhľadala a nepovedala by som mu ani slovo. Prosili ma, aby som mu poskytla rozhovor, ale neurobila som to.... Bolo mi povedané, aby som varovala náš ľud, nech nemá nič spoločné s touto vecou, ktorú učia.... Pán mi zakázal, aby som to počúvala. Vyjadrila som sa, že v to nemám ani čiastočku dôvery.... Celá tá vec, ktorú robia, je diablovým úkladom.“ Správa F. C. Gilberta o rozhovore, ktorý mu Ellen Whiteová poskytla 8. júna 1910.
We will continue this subject in the next article.
V nasledujúcom článku budeme pokračovať v tejto téme.
“One who sees beneath the surface, who reads the hearts of all men, says of those who have had great light: ‘They are not afflicted and astonished because of their moral and spiritual condition.’ ‘Yea, they have chosen their own ways, and their soul delighteth in their abominations. I also will choose their delusions, and will bring their fears upon them; because when I called, none did answer; when I spake, they did not hear: but they did evil before Mine eyes, and chose that in which I delighted not.’ ‘God shall send them strong delusion, that they should believe a lie,’ because they received not the love of the truth, that they might be saved,’ ‘but had pleasure in unrighteousness.’ Isaiah 66:3, 4; 2 Thessalonians 2:11, 10, 12.
„Ten, ktorý vidí pod povrch, ktorý číta srdcia všetkých ľudí, hovorí o tých, čo mali veľké svetlo: ‚Nie sú zarmútení ani ohromení pre svoj mravný a duchovný stav.‘ ‚Áno, vyvolili si vlastné cesty a ich duša má záľubu vo svojich ohavnostiach. Aj ja si vyvolím ich bludy a uvediem na nich to, čoho sa desia; pretože keď som volal, nikto neodpovedal; keď som hovoril, nepočúvali, ale páchali zlo pred Mojimi očami a vyvolili si to, v čom som nemal záľubu.‘ ‚Boh im pošle mocné poblúdenie, aby uverili lži,‘ pretože ‚neprijali lásku k pravde, aby mohli byť spasení,‘ ‚ale mali záľubu v neprávosti.‘ Izaiáš 66:3, 4; 2 Tesaloničanom 2:11, 10, 12.
“The heavenly Teacher inquired: ‘What stronger delusion can beguile the mind than the pretense that you are building on the right foundation and that God accepts your works, when in reality you are working out many things according to worldly policy and are sinning against Jehovah? Oh, it is a great deception, a fascinating delusion, that takes possession of minds when men who have once known the truth, mistake the form of godliness for the spirit and power thereof; when they suppose that they are rich and increased with goods and in need of nothing, while in reality they are in need of everything.’
„Nebeský Učiteľ sa opýtal: ‚Aký silnejší klam môže zviesť myseľ než predstieranie, že budujete na správnom základe a že Boh prijíma vaše skutky, zatiaľ čo v skutočnosti mnohé veci konáte podľa svetskej politiky a hrešíte proti Jehovovi? Ach, je to veľký podvod, očarujúci blud, ktorý sa zmocňuje myslí, keď si ľudia, ktorí kedysi poznali pravdu, mýlia formu zbožnosti s jej duchom a mocou; keď sa domnievajú, že sú bohatí, zbohatli a nič nepotrebujú, kým v skutočnosti potrebujú všetko.‘“
“God has not changed toward His faithful servants who are keeping their garments spotless. But many are crying, ‘Peace and safety,’ while sudden destruction is coming upon them. Unless there is thorough repentance, unless men humble their hearts by confession and receive the truth as it is in Jesus, they will never enter heaven. When purification shall take place in our ranks, we shall no longer rest at ease, boasting of being rich and increased with goods, in need of nothing.
„Boh sa nezmenil vo svojom postoji voči svojim verným služobníkom, ktorí si zachovávajú svoje rúcha nepoškvrnené. Mnohí však volajú: ‚Pokoj a bezpečnosť,‘ zatiaľ čo na nich prichádza náhla skaza. Ak nedôjde k dôkladnému pokániu, ak ľudia neponížia svoje srdcia vyznaním a neprijmú pravdu tak, ako je v Ježišovi, nikdy nevojdú do neba. Keď v našich radoch dôjde k očisťovaniu, už nebudeme pokojne odpočívať a chváliť sa, že sme bohatí a zbohatli sme a nič nepotrebujeme.
“Who can truthfully say: ‘Our gold is tried in the fire; our garments are unspotted by the world’? I saw our Instructor pointing to the garments of so-called righteousness. Stripping them off, He laid bare the defilement beneath. Then He said to me: ‘Can you not see how they have pretentiously covered up their defilement and rottenness of character? “How is the faithful city become an harlot!” My Father’s house is made a house of merchandise, a place whence the divine presence and glory have departed! For this cause there is weakness, and strength is lacking.’
„Kto môže pravdivo povedať: ,Naše zlato je preskúšané v ohni; naše rúcha sú nepoškvrnené svetom‘? Videl som, ako náš Učiteľ ukazoval na rúcha takzvanej spravodlivosti. Strhol ich a odhalil poškvrnenie pod nimi. Potom mi povedal: ,Či nevidíš, ako okázalo zakryli svoju poškvrnenosť a hnilobu charakteru? „Ako sa verné mesto stalo neviestkou!“ Dom môjho Otca sa stal domom kupectva, miestom, odkiaľ sa vytratila Božská prítomnosť a sláva! Z tejto príčiny je tu slabosť a sila chýba.‘“
“Unless the church, which is now being leavened with her own backsliding, shall repent and be converted, she will eat of the fruit of her own doing, until she shall abhor herself. When she resists the evil and chooses the good, when she seeks God with all humility and reaches her high calling in Christ, standing on the platform of eternal truth and by faith laying hold upon the attainments prepared for her, she will be healed. She will appear in her God-given simplicity and purity, separate from earthly entanglements, showing that the truth has made her free indeed. Then her members will indeed be the chosen of God, His representatives.” Testimonies, volume 8, 249, 250.
„Ak cirkev, ktorá je teraz prekvasovaná vlastným odpadnutím, nebude činiť pokánie a nebude obrátená, bude jesť ovocie svojho vlastného konania, až kým sa sama sebe nezhnusí. Keď sa postaví proti zlu a zvolí si dobro, keď bude hľadať Boha s celou pokorou a dosiahne svoje vysoké povolanie v Kristovi, stojac na základe večnej pravdy a vierou sa chápuc dosiahnutí pripravených pre ňu, bude uzdravená. Ukáže sa vo svojej Bohom danej prostote a čistote, oddelená od pozemských zapletení, a bude dokazovať, že ju pravda naozaj oslobodila. Vtedy budú jej údovia skutočne Božími vyvolenými, Jeho predstaviteľmi.“ Testimonies, zväzok 8, 249, 250.