William Miller based his prophetic message upon the framework of two desolating powers, which he correctly identified as pagan Rome and papal Rome.
William Miller založil svoje prorocké posolstvo na rámci dvoch pustošiacich mocností, ktoré správne stotožnil s pohanským Rímom a pápežským Rímom.
“William Miller, when applying his hermeneutic, noticed in the various apocalyptic passages a recurring theme of controversy between the people of God and their enemies. In his analysis of the persecuting powers of God’s people throughout the ages he developed the concept of the two abominations, defined as paganism (the first abomination) symbolizing the persecuting force outside the church, and the papacy (the second abomination) representing the persecuting power within the church. It was the motif of the two abominations that characterized most of his following prophetic interpretations.” P. Gerard Damsteegt, Foundations of the Seventh-day Adventist Message and Mission, 22.
„William Miller si pri uplatňovaní svojej hermeneutiky všimol, že v rozličných apokalyptických pasážach sa opakuje téma sporu medzi Božím ľudom a jeho nepriateľmi. Vo svojej analýze prenasledujúcich mocností proti Božiemu ľudu v priebehu vekov rozvinul koncepciu dvoch ohavností, vymedzených ako pohanstvo (prvá ohavnosť), symbolizujúce prenasledujúcu silu mimo cirkvi, a pápežstvo (druhá ohavnosť), predstavujúce prenasledujúcu moc vnútri cirkvi. Práve motív dvoch ohavností charakterizoval väčšinu jeho nasledujúcich prorockých výkladov.“ P. Gerard Damsteegt, Foundations of the Seventh-day Adventist Message and Mission, 22.
The theologians of Adventism acknowledge the fact that Miller’s framework of prophetic application was the two desolating powers of paganism and papalism, even if they only consider it as an analysis of Millerite history, and not as a truth that was given him by God.
Teológovia adventizmu uznávajú skutočnosť, že Millerov rámec prorockej aplikácie tvorili dve pustošiace mocnosti, pohanstvo a pápežstvo, aj keď to pokladajú iba za analýzu milleritských dejín, a nie za pravdu, ktorú mu dal Boh.
“God sent His angel to move upon the heart of a farmer who had not believed the Bible, to lead him to search the prophecies. Angels of God repeatedly visited that chosen one, to guide his mind and open to his understanding prophecies which had ever been dark to God’s people. The commencement of the chain of truth was given to him, and he was led on to search for link after link, until he looked with wonder and admiration upon the Word of God. He saw there a perfect chain of truth. That Word which he had regarded as uninspired now opened before his vision in its beauty and glory. He saw that one portion of Scripture explains another, and when one passage was closed to his understanding, he found in another part of the Word that which explained it. He regarded the sacred Word of God with joy and with the deepest respect and awe.” Early Writings, 230.
„Boh poslal svojho anjela, aby pôsobil na srdce jedného roľníka, ktorý neveril Biblii, a viedol ho k skúmaniu proroctiev. Boží anjeli opakovane navštevovali tohto vyvoleného, aby usmerňovali jeho myseľ a otvárali jeho porozumeniu proroctvá, ktoré boli Božiemu ľudu vždy nejasné. Jemu bol daný začiatok reťaze pravdy a bol vedený ďalej, aby hľadal článok za článkom, až napokon hľadel s úžasom a obdivom na Božie slovo. Uvidel v ňom dokonalú reťaz pravdy. To Slovo, ktoré pokladal za neinšpirované, sa teraz otvorilo pred jeho zrakom vo svojej kráse a sláve. Uvidel, že jedna časť Písma vysvetľuje inú, a keď bol jeden oddiel jeho porozumeniu uzavretý, našiel v inej časti Slova to, čo ho vysvetľovalo. Na sväté Božie slovo hľadel s radosťou a s najhlbšou úctou a bázňou.“ Early Writings, 230.
“His angel” is identified directly as Gabriel by Sister White.
„Jeho anjel“ je sestrou Whiteovou priamo označený ako Gabriel.
“The words of the angel, ‘I am Gabriel, that stand in the presence of God,’ show that he holds a position of high honor in the heavenly courts. When he came with a message to Daniel, he said, ‘There is none that holdeth with me in these things, but Michael [Christ] your Prince.’ Daniel 10:21. Of Gabriel the Saviour speaks in the Revelation, saying that ‘He sent and signified it by His angel unto His servant John.’ Revelation 1:1. And to John the angel declared, ‘I am a fellow servant with thee and with thy brethren the prophets.’ Revelation 22:9, R.V. Wonderful thought—that the angel who stands next in honor to the Son of God is the one chosen to open the purposes of God to sinful men.” The Desire of Ages, 99.
„Slová anjela: ,Ja som Gabriel, ktorý stojí v Božej prítomnosti,‘ ukazujú, že zastáva postavenie vysokej cti na nebeských dvoroch. Keď prišiel s posolstvom k Danielovi, povedal: ,Nikto mi v týchto veciach nepomáha, iba Michael [Kristus], váš knieža.‘ Daniel 10:21. O Gabrielovi Spasiteľ hovorí v Zjavení slovami, že ,On ho poslal a oznámil po svojom anjelovi svojmu služobníkovi Jánovi.‘ Zjavenie 1:1. A anjel Jánovi vyhlásil: ,Som spoluslužobník s tebou a s tvojimi bratmi, prorokmi.‘ Zjavenie 22:9, R.V. Obdivuhodná myšlienka — že anjel, ktorý stojí hneď po Synovi Božom v cti, je ten, ktorý bol vyvolený, aby zjavoval Božie zámery hriešnym ľuďom.“ Túžba vekov, 99.
“Wonderful thought—that the angel who stands next in honor to the Son of God is the one chosen to open the purposes of God” to William Miller’s mind. Not only Gabriel, but angels in the plural guided his understanding of the prophecies “which had ever been dark to God’s people.” Gabriel and other angels led Miller through the Bible consecutively from Genesis onward. He therefore was led to the longest time prophecy in the Bible, which is the “seven times” (twenty-five hundred and twenty years) of Leviticus twenty-six, well before he was led to the twenty-three hundred days of Daniel chapter eight and verse fourteen.
„Podivuhodná myšlienka — že anjel, ktorý stojí hneď po Synovi Božom v pocte, je ten, ktorý bol vybraný, aby otvoril zámery Božie“ mysli Williama Millera. Nielen Gabriel, ale anjeli v množnom čísle viedli jeho porozumenie proroctvám, „ktoré boli Božiemu ľudu vždy temné“. Gabriel a ďalší anjeli viedli Millera postupne Bibliou od 1. Mojžišovej ďalej. Preto bol privedený k najdlhšiemu časovému proroctvu v Biblii, ktorým je „sedem časov“ (dvetisícpäťstodvadsať rokov) z 3. Mojžišovej dvadsiatej šiestej kapitoly, dávno predtým, ako bol privedený k dvetisíctristo dňom z Daniela ôsmej kapitoly a štrnásteho verša.
“I then devoted myself to prayer and to the reading of the word. I determined to lay aside all my prepossessions, to thoroughly compare Scripture with Scripture, and to pursue its study in a regular and methodical manner. I commenced with Genesis, and read verse by verse, proceeding no faster than the meaning of the several passages should be so unfolded, as to leave me free from embarrassment respecting any mysticism or contradictions. Whenever I found anything obscure, my practice was to compare it with all collateral passages; and by the help of CRUDEN, I examined all the texts of Scripture in which were found any of the prominent words contained in any obscure portion. Then by letting every word have its proper bearing on the subject of the text, if my view of it harmonized with every collateral passage in the Bible, it ceased to be a difficulty. In this way I pursued the study of the Bible, in my first perusal of it, for about two years, and was fully satisfied that it is its own interpreter. I found that by a comparison of Scripture with history, all the prophecies, as far as they have been fulfilled, had been fulfilled literally; that all the various figures, metaphors, parables, similitudes, etc. of the Bible, were either explained in their immediate connection, or the terms in which they were expressed were defined in other portions of the word, and when thus explained, are to be literally understood in accordance with such explanation. I was thus satisfied that the Bible is a system of revealed truths, so clearly and simply given, that the “wayfaring man, though a fool, need not err therein.’ …
„Potom som sa oddal modlitbe a čítaniu slova. Rozhodol som sa odložiť všetky svoje predsudky, dôkladne porovnávať Písmo s Písmom a venovať sa jeho štúdiu pravidelným a metodickým spôsobom. Začal som knihou Genezis a čítal som verš po verši, nepostupujúc rýchlejšie, než sa význam jednotlivých úsekov natoľko vyjasnil, aby ma zbavil akýchkoľvek rozpakov vzhľadom na akýkoľvek mysticizmus alebo rozpory. Kedykoľvek som našiel niečo nejasné, mojím zvykom bolo porovnať to so všetkými súvisiacimi miestami; a s pomocou CRUDENA som skúmal všetky texty Písma, v ktorých sa nachádzali niektoré z významných slov obsiahnutých v ktoromkoľvek nejasnom úseku. Potom, keď každé slovo dostalo svoj náležitý význam vo vzťahu k predmetu textu, ak môj pohľad naň bol v súlade s každým súvisiacim miestom v Biblii, prestalo to byť ťažkosťou. Týmto spôsobom som pri svojom prvom prečítaní Biblie pokračoval v jej štúdiu asi dva roky a bol som úplne presvedčený, že ona sama je svojím vlastným vykladačom. Zistil som, že porovnaním Písma s dejinami sa všetky proroctvá, nakoľko sa naplnili, naplnili doslovne; že všetky rozličné obrazy, metafory, podobenstvá, prirovnania atď. v Biblii boli buď vysvetlené v ich bezprostrednej súvislosti, alebo boli výrazy, ktorými boli vyjadrené, definované v iných častiach slova, a keď sú takto vysvetlené, majú sa chápať doslovne v súlade s takýmto vysvetlením. Tak som dospel k pevnému presvedčeniu, že Biblia je sústavou zjavených právd, podaných tak jasne a jednoducho, že „ani pútnik, hoci aj prostý, na nej nezablúdi.“ …
“From a farther study of the Scriptures, I concluded that the seven times of Gentile supremacy must commence when the Jews ceased to be an independent nation at the captivity of Manasseh, which the best chronologers assigned to B. C. 677; that the 2300 days commenced with the seventy weeks, which the best chronologers dated from B. C. 457; and that the 1335 days commencing with the taking away of the daily, and the setting up of the abomination that maketh desolate, Daniel chapter seven verse eleven, were to be dated from the setting up of the Papal supremacy, after the taking away of Pagan abominations, and which, according to the best historians I could consult, should be dated from about A. D. 508. Reckoning all these prophetic periods from the several dates assigned by the best chronologers for the events from which they should evidently be reckoned, they all would terminate together, about A. D. 1843. I was thus brought, in 1818, at the close of my two years study of the Scriptures, to the solemn conclusion, that in about twenty-five years from that time all the affairs of our present state would be wound up…” William Miller’s Apology and Defense, 6, 12.
„Na základe ďalšieho štúdia Písem som dospel k záveru, že sedem časov pohanskej nadvlády sa musí začať vtedy, keď Židia prestali byť nezávislým národom pri zajatí Manassesa, ktoré najlepší chronológovia kládli do roku 677 pred Kr.; že 2300 dní sa začalo so sedemdesiatimi týždňami, ktoré najlepší chronológovia datovali od roku 457 pred Kr.; a že 1335 dní, začínajúcich od odstránenia každodennej obete a postavenia ohavnosti spustošenia, Daniel, siedma kapitola, jedenásty verš, sa má datovať od ustanovenia pápežskej nadvlády po odstránení pohanských ohavností, čo by podľa najlepších historikov, ktorých som mohol preskúmať, malo byť datované približne od roku 508 po Kr. Ak sa všetky tieto prorocké obdobia počítajú od jednotlivých dát, ktoré najlepší chronológovia určili pre udalosti, od ktorých sa zjavne majú počítať, všetky by sa skončili spolu, približne v roku 1843 po Kr. Tak som bol v roku 1818, na konci svojho dvojročného štúdia Písem, privedený k vážnemu záveru, že asi o dvadsaťpäť rokov od toho času budú všetky záležitosti nášho terajšieho stavu ukončené…“ William Miller’s Apology and Defense, 6, 12.
The rule of first mention establishes that the first thing mentioned is of the greatest importance, and the first thing mentioned in Revelation chapter one verse one is the communication process that the Father employs as He gives a message to Jesus, who in turn gives it to His angel, which then gives it to a prophet that then writes it out and sends it to the churches. When Adventism rejected the work and discoveries of William Miller, they not only rejected their foundations, but they also rejected the very communication process which led Miller to his understandings, and they rejected the process which is the only avenue for men to understand the Revelation of Jesus Christ that is opened up just before probation closes.
Pravidlo prvého zmienenia stanovuje, že prvá zmienená vec má najväčší význam; a prvou vecou zmienenou v Zjavení, kapitole prvej, verši prvom, je komunikačný proces, ktorý Otec používa, keď odovzdáva posolstvo Ježišovi, ktorý ho následne odovzdáva svojmu anjelovi, ten ho potom odovzdáva prorokovi, ktorý ho následne zapisuje a posiela cirkvám. Keď adventizmus odmietol dielo a objavy Williama Millera, neodmietol iba svoje základy, ale odmietol aj samotný komunikačný proces, ktorý Millera priviedol k jeho porozumeniam, a odmietol proces, ktorý je jedinou cestou, po ktorej môžu ľudia porozumieť Zjaveniu Ježiša Krista, ktoré sa otvára tesne pred uzavretím doby milosti.
Miller was led to understand that the seven times of Leviticus commenced in 677 BC. It was not until 1856 that the Lord used Hiram Edson to identify that the scattering of the seven times was also carried out against the northern ten tribes of Israel. The Lord was attempting to develop the understanding of the seven times in agreement with, but well beyond Miller’s foundational discovery of the seven times. But in 1856 the light presented by Hiram Edson came mysteriously to an end, for the eighth article in the series ended with the words of James White, then the Editor of the Review and Herald, “To be continued.” It was to be “continued” but not until post September 11, 2001 when the Lord led his people to the “old paths” and ultimately to the unfinished series of articles penned by Hiram Edson.
Miller bol vedený k tomu, aby porozumel, že sedem časov z Leviticus sa začalo v roku 677 pred Kr. Až v roku 1856 Pán použil Hirama Edsona na to, aby určil, že rozptýlenie siedmich časov bolo vykonané aj proti severným desiatim kmeňom Izraela. Pán sa usiloval rozvinúť porozumenie siedmich časov v súlade s Millerovým základným objavom siedmich časov, no ďaleko za jeho hranicami. Ale v roku 1856 sa svetlo predložené Hiramom Edsonom záhadne skončilo, lebo ôsmy článok v sérii sa končil slovami Jamesa Whitea, vtedy redaktora Review and Herald: „Pokračovanie nabudúce.“ Malo to byť „pokračovanie“, ale až po 11. septembri 2001, keď Pán viedol svoj ľud k „starým chodníkom“ a napokon k nedokončenej sérii článkov napísaných Hiramom Edsonom.
We are not currently addressing the rebellion that began shortly after the great disappointment, but to simply point out that even though Miller was led to the “seven times” of Leviticus twenty-six, it is clear that the Lord purposed to increase the initial understanding of the seven times beyond Miller’s foundational understanding of the subject. He chose Hiram Edson, the same servant from that very history that He had previously chosen to give the vision of Christ moving into the Most Holy Place on October 23, 1844.
V súčasnosti sa nezaoberáme vzburou, ktorá sa začala krátko po veľkom sklamaní, ale iba poukazujeme na to, že hoci bol Miller vedený k „siedmim časom“ z Leviticus dvadsaťšesť, je zrejmé, že Pán zamýšľal rozšíriť počiatočné porozumenie siedmich časov nad rámec Millerovho základného chápania tejto témy. Vyvolil si Hirama Edsona, toho istého služobníka z tej istej histórie, ktorého si predtým vyvolil, aby prijal videnie o Kristovi vstupujúcom 23. októbra 1844 do Najsvätejšieho miesta.
This is why I used the Adventist theologian’s words to acknowledge that the framework for all of Miller’s prophetic applications was based upon his understanding of the two desolating powers that in the book of Daniel are represented as the “daily” (paganism), which is always associated with either the “transgression” or “abomination,” both representing different aspects of the desolating power of papalism. Miller’s foundational understanding of the Roman powers has greatly increased since the history he represents.
Preto som použil slová adventistického teológa, aby som uznal, že rámec pre všetky Millerove prorocké aplikácie bol založený na jeho chápaní dvoch pustošiacich mocností, ktoré sú v knihe Daniel znázornené ako „každodenná obeť“ (pohanstvo), ktorá je vždy spojená buď s „prestúpením“, alebo „ohavnosťou“, pričom obe predstavujú rozdielne aspekty pustošiacej moci pápežstva. Millerovo základné chápanie rímskych mocností sa od čias dejín, ktoré predstavuje, značne prehĺbilo.
The angels of God, including Gabriel, led Miller to the understandings he proclaimed. Those understandings included the prophecies he proclaimed, the rules of biblical interpretation he used and also the framework that allowed him to organize the prophecies correctly. Miller was given the framework that the two desolating powers addressed in Daniel were pagan Rome and papal Rome. Future for America was led to the framework of the three desolating powers of the dragon, the beast and false prophet.
Boží anjeli vrátane Gabriela viedli Millera k porozumeniam, ktoré hlásal. Tieto porozumenia zahŕňali proroctvá, ktoré hlásal, pravidlá biblického výkladu, ktoré používal, ako aj rámec, ktorý mu umožnil správne usporiadať proroctvá. Millerovi bol daný rámec, podľa ktorého dvoma pustošiacimi mocnosťami, o ktorých sa hovorí v Danielovi, boli pohanský Rím a pápežský Rím. Future for America bolo vedené k rámcu troch pustošiacich mocností: draka, šelmy a falošného proroka.
And I saw three unclean spirits like frogs come out of the mouth of the dragon, and out of the mouth of the beast, and out of the mouth of the false prophet. For they are the spirits of devils, working miracles, which go forth unto the kings of the earth and of the whole world, to gather them to the battle of that great day of God Almighty. Revelation 16:13, 14.
A videl som troch nečistých duchov, podobných žabám, vychádzať z úst draka, z úst šelmy a z úst falošného proroka. Lebo sú to duchovia démonov, ktorí činia znamenia a vychádzajú ku kráľom zeme i celého sveta, aby ich zhromaždili do boja toho veľkého dňa všemohúceho Boha. Zjavenie 16:13, 14.
Future for America’s framework is built upon Miller’s work, but goes beyond where his work left off. Adventism left his framework and returned to the theology of apostate Protestantism and Rome. The same line of prophecy is taken up in the book of Revelation that is began in the book of Daniel.
Budúcnosť rámca Ameriky je vystavaná na Millerovom diele, no presahuje tam, kde jeho dielo skončilo. Adventizmus opustil jeho rámec a vrátil sa k teológii odpadlíckeho protestantizmu a Ríma. Tá istá línia proroctva, ktorá sa začína v knihe Daniel, pokračuje v knihe Zjavenie.
“Revelation is a sealed book, but it is also an opened book. It records marvelous events that are to take place in the last days of this earth’s history. The teachings of this book are definite, not mystical and unintelligible. In it the same line of prophecy is taken up as in Daniel. Some prophecies God has repeated, thus showing that importance must be given to them. The Lord does not repeat things that are of no great consequence.” Manuscript Releases, volume 9, 8.
„Zjavenie je zapečatená kniha, ale je aj otvorená kniha. Zaznamenáva podivuhodné udalosti, ktoré sa majú odohrať v posledných dňoch dejín tejto zeme. Učenia tejto knihy sú určité, nie mystické a nezrozumiteľné. V nej sa preberá tá istá línia proroctva ako v Danielovi. Niektoré proroctvá Boh zopakoval, čím ukázal, že im treba pripisovať dôležitosť. Pán neopakuje veci, ktoré nemajú veľký význam.“ Manuscript Releases, zväzok 9, 8.
Miller could not grasp the prophecies of the book of Revelation, for the line of paganism and papalism that is so firmly identified in Daniel is expanded in the book of Revelation to include the next persecuting power to arrive on the stage of prophetic history.
Miller nedokázal pochopiť proroctvá knihy Zjavenia, pretože línia pohanstva a pápežstva, ktorá je tak pevne stotožnená v Danielovi, je v knihe Zjavenia rozvinutá tak, aby zahŕňala aj ďalšiu prenasledujúcu mocnosť, ktorá vstúpi na scénu prorockých dejín.
“Through paganism, and then through the Papacy, Satan exerted his power for many centuries in an effort to blot from the earth God’s faithful witnesses. Pagans and papists were actuated by the same dragon spirit. They differed only in that the Papacy, making a pretense of serving God, was the more dangerous and cruel foe. Through the agency of Romanism, Satan took the world captive. The professed church of God was swept into the ranks of this delusion, and for more than a thousand years the people of God suffered under the dragon’s ire. And when the Papacy, robbed of its strength, was forced to desist from persecution, John beheld a new power coming up to echo the dragon’s voice, and carry forward the same cruel and blasphemous work. This power, the last that is to wage war against the church and the law of God, was symbolized by a beast with lamblike horns. The beasts preceding it had risen from the sea, but this came up out of the earth, representing the peaceful rise of the nation which is symbolized. The ‘two horns like a lamb’ well represent the character of the United States Government, as expressed in its two fundamental principles, Republicanism and Protestantism. These principles are the secret of our power and prosperity as a nation. Those who first found an asylum on the shores of America rejoiced that they had reached a country free from the arrogant claims of popery and the tyranny of kingly rule. They determined to establish a government upon the broad foundation of civil and religious liberty.
„Prostredníctvom pohanstva a potom prostredníctvom pápežstva Satan po mnoho storočí uplatňoval svoju moc v úsilí vyhladiť z povrchu zeme Božích verných svedkov. Pohania i pápeženci boli ovládaní tým istým dračím duchom. Líšili sa iba v tom, že pápežstvo, predstierajúc službu Bohu, bolo nebezpečnejším a krutejším nepriateľom. Prostredníctvom rímskeho katolicizmu Satan zotročil svet. Vyznávajúca sa Božia cirkev bola strhnutá do radov tohto bludu a viac než tisíc rokov Boží ľud trpel pod dračím hnevom. A keď pápežstvo, zbavené svojej sily, bolo prinútené upustiť od prenasledovania, Ján uzrel novú moc, ako vystupuje, aby opakovala hlas draka a pokračovala v tom istom krutom a rúhavom diele. Táto moc, posledná, ktorá má viesť vojnu proti cirkvi a Božiemu zákonu, bola znázornená šelmou s rohmi podobnými baránkovým. Šelmy, ktoré jej predchádzali, vystúpili z mora, ale táto vystúpila zo zeme, čo predstavuje pokojný vzostup národa, ktorý je ňou symbolizovaný. „Dva rohy podobné baránkovým“ výstižne predstavujú povahu vlády Spojených štátov, ako je vyjadrená v jej dvoch základných zásadách, republikanizme a protestantizme. Tieto zásady sú tajomstvom našej moci a prosperity ako národa. Tí, ktorí ako prví našli útočisko na brehoch Ameriky, sa radovali, že dosiahli krajinu slobodnú od namyslených nárokov pápežstva a od tyranie kráľovskej vlády. Rozhodli sa vybudovať vládu na širokom základe občianskej a náboženskej slobody.“
“But the stern tracing of the prophetic pencil reveals a change in this peaceful scene. The beast with lamblike horns speaks with the voice of a dragon, and ‘exerciseth all the power of the first beast before him.’ Prophecy declares that he will say to them that dwell on the earth that they should make an image to the beast, and that ‘he causeth all, both small and great, rich and poor, free and bond, to receive a mark in their right hand, or in their foreheads; and that no man might buy or sell, save he that had the mark, or the name of the beast, or the number of his name.’ Thus Protestantism follows in the steps of the Papacy.” Signs of the Times, November 1, 1899.
„Avšak prísne ťahy prorockej ceruzky odhaľujú zmenu v tomto pokojnom obraze. Šelma s rohmi podobnými baránkovým hovorí hlasom draka a ‚vykonáva všetku moc prvej šelmy pred ňou.‘ Proroctvo vyhlasuje, že povie obyvateľom zeme, aby zhotovili obraz šelme, a že ‚spôsobí, aby všetci, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní i otroci, prijali znak na svoju pravú ruku alebo na svoje čelo; a aby nik nemohol kupovať ani predávať, iba ten, kto má znak, alebo meno šelmy, alebo číslo jej mena.‘ Tak protestantizmus kráča v stopách pápežstva.“ Signs of the Times, November 1, 1899.
For Miller the sea beast and earth beast of Revelation thirteen represented pagan Rome followed by papal Rome. Miller also attempted to apply his framework to Revelation seventeen, but the healing of the deadly wound of the papacy, the prophetic role of the United States and the United Nations were outside the divine framework that had been given him by angels. For him the beast that came up out of the earth in Revelation thirteen was the papacy.
Pre Millera predstavovala šelma z mora a šelma zo zeme v trinástej kapitole Zjavenia pohanský Rím, po ktorom nasledoval pápežský Rím. Miller sa tiež pokúsil uplatniť svoj výkladový rámec na sedemnástu kapitolu Zjavenia, avšak uzdravenie smrteľnej rany pápežstva, prorocká úloha Spojených štátov a Organizácie Spojených národov boli mimo božského rámca, ktorý mu bol daný anjelmi. Pre neho bola šelmou, ktorá vystúpila zo zeme v trinástej kapitole Zjavenia, pápežská moc.
Miller was the messenger that was to be used to remove the mantle of Protestantism from the hands of the professed Protestants that had come out of the Dark Ages. The period when the United States would speak as a dragon, when Republicanism turned into a democracy and apostate Protestantism would combine with the apostate government and repeat the combination of church and state that is the image of the papacy was still future to his day. For that reason, he attempted to place the book of Revelation into the divine framework he had been given by angels.
Miller bol poslom, ktorý mal byť použitý na to, aby odňal plášť protestantizmu z rúk vyznávajúcich protestantov, ktorí vyšli z Temného stredoveku. Obdobie, keď budú Spojené štáty hovoriť ako drak, keď sa republikanizmus zmení na demokraciu a odpadlícky protestantizmus sa spojí s odpadlíckou vládou a zopakuje spojenie cirkvi a štátu, ktoré je obrazom pápežstva, bolo v jeho dňoch ešte budúcnosťou. Z tohto dôvodu sa pokúsil zaradiť knihu Zjavenia do božského rámca, ktorý mu bol daný anjelmi.
He was chosen to understand the increase of knowledge that was produced in 1798 when the Ulai River vision of Daniel eight and nine was unsealed. Future for America was to understand the vision of the Hiddekel River of Daniel chapters ten through twelve that was unsealed in 1989, when, as described in Daniel eleven, verse forty, the countries representing the former Soviet Union were swept away by the papacy and the United States.
Bol vyvolený, aby porozumel vzrastu poznania, ktorý nastal v roku 1798, keď bolo odpečatené videnie pri rieke Ulaj z Daniela ôsmej a deviatej kapitoly. Budúcnosťou pre Ameriku bolo porozumieť videniu pri rieke Hidekel z Danielových kapitol desať až dvanásť, ktoré bolo odpečatené v roku 1989, keď, ako je opísané v Danielovi jedenástej kapitole, vo verši štyridsať, krajiny predstavujúce bývalý Sovietsky zväz boli zmietnuté pápežstvom a Spojenými štátmi.
The framework that was given by angels to Future for America was based upon the identification of, and application of prophecy in the context of the three-fold union of the dragon, the beast and false prophet.
Rámec, ktorý anjeli dali organizácii Future for America, bol založený na identifikácii a aplikácii proroctva v kontexte trojitého zväzku draka, šelmy a falošného proroka.
“The light that Daniel received from God was given especially for these last days. The visions he saw by the banks of the Ulai and the Hiddekel, the great rivers of Shinar, are now in process of fulfillment, and all the events foretold will soon come to pass.” Testimonies to Ministers, 112.
„Svetlo, ktoré Daniel prijal od Boha, bolo dané zvlášť pre tieto posledné dni. Videnia, ktoré videl pri brehoch Ulaja a Hiddekelu, veľkých riek Šineáru, sa teraz napĺňajú a všetky predpovedané udalosti sa čoskoro uskutočnia.“ Testimonies to Ministers, 112.
The Millerites presented the first and second angel’s message, announcing the opening of the judgment. Future for America is presenting the third angel’s message.
Milleriti predkladali posolstvo prvého a druhého anjela a ohlasovali začiatok súdu. Budúcnosťou pre Ameriku je predkladanie posolstva tretieho anjela.
I have planted, Apollos watered; but God gave the increase. So then neither is he that planteth any thing, neither he that watereth; but God that giveth the increase. Now he that planteth and he that watereth are one: and every man shall receive his own reward according to his own labour. For we are labourers together with God: ye are God’s husbandry, ye are God’s building. According to the grace of God which is given unto me, as a wise masterbuilder, I have laid the foundation, and another buildeth thereon. But let every man take heed how he buildeth thereupon. For other foundation can no man lay than that is laid, which is Jesus Christ. 1 Corinthians 3:6–11.
Ja som sadil, Apollo polieval; ale vzrast dal Boh. A tak nič nie je ani ten, kto sadí, ani ten, kto polieva, ale Boh, ktorý dáva vzrast. Ten, kto sadí, a ten, kto polieva, sú jedno; a každý dostane svoju vlastnú odmenu podľa svojej vlastnej práce. Lebo sme Boží spolupracovníci; vy ste Božia roľa, Božia stavba. Podľa Božej milosti, ktorá mi bola daná, ako múdry staviteľ položil som základ a iný na ňom stavia. Ale každý nech si dáva pozor, ako na ňom stavia. Lebo nikto nemôže položiť iný základ okrem toho, ktorý je položený, a tým je Ježiš Kristus. 1 Korinťanom 3:6–11.
To correctly present the third angel’s message you must also present the first two angels’ messages, for we are informed that there cannot be a third without a first and second. The first and second messages are the foundation and the third is the capstone, but the third message will never deny or contradict the first and second. If it does it is not the genuine message.
Aby ste správne predstavili posolstvo tretieho anjela, musíte predstaviť aj posolstvá prvého a druhého anjela, lebo je nám oznámené, že nemôže byť tretie bez prvého a druhého. Prvé a druhé posolstvo sú základom a tretie je vrcholovým kameňom, no tretie posolstvo nikdy nebude popierať ani odporovať prvému a druhému. Ak to robí, nie je to pravé posolstvo.
“The first and second messages were given in 1843 and 1844, and we are now under the proclamation of the third; but all three of the messages are still to be proclaimed. It is just as essential now as ever before that they shall be repeated to those who are seeking for the truth. By pen and voice we are to sound the proclamation, showing their order, and the application of the prophecies that bring us to the third angel’s message. There cannot be a third without the first and second. These messages we are to give to the world in publications, in discourses, showing in the line of prophetic history the things that have been and the things that will be.” Selected Messages, book 2, 104, 105.
„Prvé a druhé posolstvo boli dané v rokoch 1843 a 1844 a my sa teraz nachádzame pod vyhlasovaním tretieho; no všetky tri posolstvá sa majú stále hlásať. Je to teraz práve tak nevyhnutné ako kedykoľvek predtým, aby boli opakované tým, ktorí hľadajú pravdu. Perom i hlasom máme rozozvučať toto vyhlásenie a ukazovať ich poradie i uplatnenie proroctiev, ktoré nás privádzajú k posolstvu tretieho anjela. Tretie nemôže byť bez prvého a druhého. Tieto posolstvá máme dávať svetu v publikáciách i v kázaniach, pričom v línii prorockých dejín máme ukazovať veci, ktoré boli, i veci, ktoré budú.“ Selected Messages, kniha 2, 104, 105.
There is a very nice observation of Millerite history and our history. The Millerites were the beginning and we are the end. They presented and lived the first and second angel’s messages. We present the third angel. Their unsealed message (the Ulai vision) is found in two chapters of Daniel, and ours (the Hiddekel vision) is found in three chapters. They identified the first and second woes, and lived within the fulfillment of the second woe. We identify and live within the fulfillment of the third woe. Their framework of prophetic application was pagan Rome (the dragon) and papal Rome (the beast). Our framework for prophetic application is modern Rome as a three-fold beast.
Je tu veľmi pozoruhodné pozorovanie dejín milleritov a našich dejín. Milleriti boli začiatkom a my sme koncom. Oni predkladali a žili posolstvá prvého a druhého anjela. My predkladáme tretie anjelské posolstvo. Ich odpečatené posolstvo (videnie Ulai) sa nachádza v dvoch kapitolách Daniela a naše (videnie Hiddekel) sa nachádza v troch kapitolách. Oni určili prvé a druhé beda a žili uprostred naplnenia druhého beda. My určujeme a žijeme uprostred naplnenia tretieho beda. Rámcom ich prorockej aplikácie bol pohanský Rím (drak) a pápežský Rím (šelma). Rámcom našej prorockej aplikácie je moderný Rím ako trojitá šelma.
As we begin to consider the characteristic of papal Rome in chapter seventeen of Revelation being the eighth that is of the seven it is worthwhile to consider what the Millerites understood of Rome during the foundational history. The third angel will have additional light, but that light will never contradict established truth.
Keď začíname uvažovať o charakteristike pápežského Ríma v sedemnástej kapitole Zjavenia ako o ôsmom, ktorý je zo siedmich, je užitočné zvážiť, čo milleriti chápali o Ríme počas zakladajúcej histórie. Tretí anjel bude mať ďalšie svetlo, no toto svetlo nikdy nebude protirečiť ustanovenej pravde.
Daniel chapter two, seven, eight, eleven and twelve identify Rome, among other powers. We are considering Rome’s two phases prior to 1798; pagan and papal as the framework for Miller’s prophetic applications. Miller and the pioneers identify that “the robbers of thy people” in Daniel chapter eleven and verse fourteen represents Rome.
Druhá, siedma, ôsma, jedenásta a dvanásta kapitola knihy Daniel, okrem iných mocností, označujú Rím. Uvažujeme o dvoch fázach Ríma pred rokom 1798 — pohanskej a pápežskej — ako o rámci pre Millerove prorocké aplikácie. Miller a priekopníci stotožňujú, že „lupiči z tvojho ľudu“ v Danielovi, v jedenástej kapitole, vo verši štrnástom, predstavujú Rím.
And in those times there shall many stand up against the king of the south: also the robbers of thy people shall exalt themselves to establish the vision; but they shall fall. Daniel 11:14.
A v tých časoch mnohí povstanú proti kráľovi juhu; aj násilníci z tvojho ľudu sa vyvýšia, aby naplnili videnie; ale padnú. Daniel 11,14.
There are at least two important points to consider within this verse. The word “vision” in the verse is one of two Hebrew words in the book of Daniel that are translated as “vision.” One of the Hebrew words translated as “vision” is châzôn, and means a dream, or a prophecy or a vision. The word châzôn identifies prophetic history, or a period of time, and it is found ten times in Daniel and always translated as “vision.”
V tomto verši je potrebné zvážiť prinajmenšom dva dôležité body. Slovo „videnie“ v tomto verši je jedným z dvoch hebrejských slov v knihe Daniel, ktoré sa prekladajú ako „videnie“. Jedným z hebrejských slov prekladaných ako „videnie“ je châzôn a znamená sen, alebo proroctvo, alebo videnie. Slovo châzôn označuje prorocké dejiny alebo časové obdobie a v Danielovi sa nachádza desaťkrát a vždy sa prekladá ako „videnie“.
The other Hebrew word that is also translated as “vision” is mar-eh’ and means appearance. The word mar-eh’ is identifying a singular sight, a point in time. The Hebrew word mar-eh’ is found thirteen times in Daniel and it is translated as “vision” six times, four times as “countenance,” twice as “appearance” and once as “well favored.”
Ďalším hebrejským slovom, ktoré sa taktiež prekladá ako „videnie“, je mar-eh’ a znamená zjav alebo výzor. Slovo mar-eh’ označuje jednotlivý pohľad, určitý bod v čase. Hebrejské slovo mar-eh’ sa v knihe Daniel nachádza trinásťkrát a prekladá sa šesťkrát ako „videnie“, štyrikrát ako „tvárnosť“, dvakrát ako „výzor“ a raz ako „peknej podoby“.
The robbers of thy people represent Rome and it is therefore the prophetic subject of Rome that establishes the prophetic “vision” in the book of Daniel. For this reason, it is important to understand the significance of Rome as a prophetic symbol.
Lupiči z tvojho ľudu predstavujú Rím, a preto je práve prorocký námet Ríma tým, čo ustanovuje prorocké „videnie“ v knihe Daniel. Z tohto dôvodu je dôležité porozumieť významu Ríma ako prorockého symbolu.
Prophetic logic demands that the word “vision” representing prophetic history is the same “vision” that is addressed in the book of Revelation, for inspiration identifies that Daniel and Revelation are the same book, that they complement each other, that they bring each other to perfection and that the same line of prophecy that is located in Daniel is taken up in the Revelation. Those points set forth in the Spirit of Prophecy have already been included in this series of articles, so I won’t include them again. I will add another point that we have also already included from Sister White. That point is that all the books of the Bible meet and end in the book of Revelation. The “vision” of prophetic history (châzôn) that is found in Daniel and is established with the prophetic subject of Rome, represents the vision of prophetic history throughout the Bible. All the books of the Bible meet and end in the Revelation and God never contradicts Himself. Never! If you think He has, you are misunderstanding something. The very same Hebrew word (châzôn) is also translated as vision in the book of Proverbs.
Prorocká logika vyžaduje, aby slovo „videnie“, predstavujúce prorocké dejiny, bolo tým istým „videním“, o ktorom sa hovorí v knihe Zjavenie, lebo inšpirácia stotožňuje Daniela a Zjavenie ako tú istú knihu, že sa navzájom dopĺňajú, že sa navzájom privádzajú k dokonalosti a že tá istá línia proroctva, ktorá sa nachádza v Danielovi, je prevzatá v Zjavení. Tieto body predložené v Duchu proroctva už boli zahrnuté do tejto série článkov, takže ich nebudem znovu uvádzať. Pridám ešte ďalší bod, ktorý sme už od sestry Whiteovej takisto zahrnuli. Tým bodom je, že všetky knihy Biblie sa stretávajú a vrcholia v knihe Zjavenie. „Videnie“ prorockých dejín (châzôn), ktoré sa nachádza v Danielovi a je ustanovené prorockým predmetom Ríma, predstavuje videnie prorockých dejín v celej Biblii. Všetky knihy Biblie sa stretávajú a vrcholia v Zjavení a Boh si nikdy neprotirečí. Nikdy! Ak sa domnievate, že áno, niečomu nesprávne rozumiete. To isté hebrejské slovo (châzôn) je ako videnie preložené aj v knihe Prísloví.
Where there is no vision, the people perish: but he that keepeth the law, happy is he. Proverbs 29:18.
Kde niet videnia, ľud hynie; ale blahoslavený je ten, kto zachováva zákon. Príslovia 29:18.
That is the first point to consider about the verse. If we misunderstand Rome, then we cannot establish the vision of prophetic history. That fact essentially defines the efforts of Jesuits and others throughout history who have introduced counterfeit theology to destroy the prophetic subject of Rome. As we consider the foundational understanding of Rome, we should bear this in mind.
To je prvý bod, ktorý treba vo verši zvážiť. Ak nesprávne pochopíme Rím, potom nemôžeme ustanoviť videnie prorockých dejín. Táto skutočnosť v podstate určuje úsilie jezuitov a iných počas dejín, ktorí zaviedli falošnú teológiu, aby zničili prorocký predmet Ríma. Keď uvažujeme o základnom porozumení Ríma, mali by sme to mať na pamäti.
“Those who become confused in their understanding of the word, who fail to see the meaning of antichrist, will surely place themselves on the side of antichrist. There is no time now for us to assimilate with the world. Daniel is standing in his lot and in his place. The prophecies of Daniel and of John are to be understood. They interpret each other. They give to the world truths which everyone should understand. These prophecies are to be witness in the world. By their fulfillment in these last days, they will explain themselves.” Kress Collection, 105.
„Tí, ktorí sa stanú zmätenými vo svojom chápaní slova a ktorí nedokážu rozpoznať význam antikrista, sa určite postavia na stranu antikrista. Teraz už nemáme čas na to, aby sme sa pripodobňovali svetu. Daniel stojí vo svojom údele a na svojom mieste. Proroctvá Daniela a Jána majú byť pochopené. Vykladajú jedno druhé. Dávajú svetu pravdy, ktorým by mal rozumieť každý. Tieto proroctvá majú byť svedectvom vo svete. Svojím naplnením v týchto posledných dňoch samy seba vysvetlia.“ Kress Collection, 105.
If you fail to see the meaning of antichrist (Rome) you will join Rome, and this warning is placed within the context of being able to or not being able to understand the books of Daniel and Revelation. The Millerites built the foundational understanding of Adventism upon their identification of Rome. They understood that Rome was represented by two desolating powers, that both were phases of Rome, but they were not at a place in history to see Rome as a three-fold union as represented in the book of Revelation. Daniel is therefore the foundation represented by the Millerites and Revelation is the capstone represented by Future for America. There is another point from Daniel eleven verse fourteen which we wish to identify.
Ak nedokážete rozpoznať význam antikrista (Ríma), pridáte sa k Rímu, a toto varovanie je zasadené do kontextu schopnosti alebo neschopnosti porozumieť knihám Daniel a Zjavenie. Milleriti vybudovali základné porozumenie adventizmu na svojom stotožnení Ríma. Chápali, že Rím bol predstavený dvoma pustošiacimi mocnosťami, že obe boli fázami Ríma, no neboli na takom mieste dejín, aby videli Rím ako trojitú úniu, ako je predstavená v knihe Zjavenie. Daniel je teda základom, ktorý predstavujú Milleriti, a Zjavenie je vrcholovým kameňom, ktorý predstavuje Future for America. Je tu ešte ďalší bod z Daniela 11, verš 14, ktorý si želáme označiť.
Miller and the pioneers understood that the image of Nebuchadnezzar’s dream represented the four kingdoms of Babylon, Medo-Persia, Greece and Rome. They could not see beyond the fourth kingdom, for they understood that papal Rome was simply a second phase of Rome and therefore that the fourth kingdom had ended in 1798. From their vantage point of history the only prophetic waymark left was the Second Coming of Christ, where the rock that was cut out of the mountain would strike the feet of the image. The Millerites recognized prophetic distinctions between pagan and papal Rome, but being forced to align 1798 with Christ’s return they could see no further than four kingdoms.
Miller a priekopníci rozumeli tomu, že obraz z Nabuchodonozorovho sna predstavoval štyri kráľovstvá: Babylon, Médsko-Perziu, Grécko a Rím. Za štvrté kráľovstvo nedokázali vidieť, pretože chápali, že pápežský Rím bol jednoducho druhou fázou Ríma, a teda že štvrté kráľovstvo sa skončilo v roku 1798. Z ich dejinného hľadiska zostával už len jediný prorocký medzník: druhý príchod Krista, pri ktorom skala, ktorá bola vyťatá z vrchu, udrie do nôh obrazu. Milleriti rozpoznávali prorocké rozdiely medzi pohanským a pápežským Rímom, ale keďže boli nútení zosúladiť rok 1798 s Kristovým návratom, nevideli ďalej než po štyri kráľovstvá.
“We have come to a time when God’s sacred work is represented by the feet of the image in which the iron was mixed with the miry clay. God has a people, a chosen people, whose discernment must be sanctified, who must not become unholy by laying upon the foundation wood, hay, and stubble. Every soul who is loyal to the commandments of God will see that the distinguishing feature of our faith is the seventh-day Sabbath. If the government would honor the Sabbath as God has commanded, it would stand in the strength of God and in defense of the faith once delivered to the saints. But statesmen will uphold the spurious sabbath, and will mingle their religious faith with the observance of this child of the papacy, placing it above the Sabbath which the Lord has sanctified and blessed, setting it apart for man to keep holy, as a sign between Him and His people to a thousand generations. The mingling of churchcraft and statecraft is represented by the iron and the clay. This union is weakening all the power of the churches. This investing the church with the power of the state will bring evil results. Men have almost passed the point of God’s forbearance. They have invested their strength in politics, and have united with the papacy. But the time will come when God will punish those who have made void His law, and their evil work will recoil upon themselves.” Seventh-day Adventist Bible Commentary, volume 4, 1168.
„Dospeli sme do času, keď je Božie posvätné dielo znázornené nohami sochy, v ktorých bolo železo zmiešané s mäkkou hlinou. Boh má ľud, vyvolený ľud, ktorého rozlišovanie musí byť posvätené a ktorý sa nesmie znesvätiť tým, že bude na základe stavať drevo, seno a slamu. Každá duša, ktorá je verná Božím prikázaniam, uvidí, že rozlišujúcim znakom našej viery je sobota siedmeho dňa. Keby vláda ctila sobotu tak, ako Boh prikázal, stála by v Božej sile a na obranu viery raz odovzdanej svätým. Štátnici však budú podporovať falošnú sobotu a zmiešajú svoju náboženskú vieru so zachovávaním tohto dieťaťa pápežstva, pričom ju postavia nad sobotu, ktorú Pán posvätil a požehnal, oddelil ju, aby ju človek zachovával ako svätú, ako znamenie medzi Ním a Jeho ľudom po tisíc pokolení. Miešanie cirkevníctva a štátnictva je znázornené železom a hlinou. Toto spojenie oslabuje všetku moc cirkví. Toto vybavenie cirkvi mocou štátu prinesie zlé následky. Ľudia už takmer prekročili hranicu Božej zhovievavosti. Svoju silu vložili do politiky a spojili sa s pápežstvom. Ale príde čas, keď Boh potrestá tých, ktorí zbavili Jeho zákon platnosti, a ich zlé dielo sa obráti proti nim samým.“ Seventh-day Adventist Bible Commentary, zväzok 4, 1168.
Revelation seventeen is the last identification of the kingdoms of Bible prophecy, and it identifies that seven kingdoms have fallen and that the eighth kingdom is the three-fold union of modern Rome. If the first reference to the kingdoms of Bible prophecy is Daniel chapter two, and it most certainly is; then the last reference should be illustrated by the first reference. How can the four kingdoms of Daniel chapter two agree with eight kingdoms in Revelation seventeen?
Zjavenie sedemnásť je poslednou identifikáciou kráľovstiev biblického proroctva a označuje, že sedem kráľovstiev padlo a že ôsme kráľovstvo je trojité zjednotenie moderného Ríma. Ak je prvou zmienkou o kráľovstvách biblického proroctva 2. kapitola Daniela, a nepochybne ňou je, potom by posledná zmienka mala byť znázornená tou prvou. Ako môžu štyri kráľovstvá z 2. kapitoly Daniela súhlasiť s ôsmimi kráľovstvami v Zjavení sedemnásť?
Remember therefore as we proceed, the Millerites could not see prophetic events beyond their history. The message they understood and proclaimed identified the Second Coming of Christ as the next waymark of prophetic history. But if the Millerite understanding of Rome as the symbol that establishes the vision of prophetic history and also Daniel chapter two are both Millerite foundational truths, how can this agree with the eight kingdoms of chapter seventeen of Revelation?
Pamätajme teda, ako budeme pokračovať, že milleriti nemohli vidieť prorocké udalosti za hranicami svojich dejín. Posolstvo, ktorému rozumeli a ktoré hlásali, označovalo druhý príchod Krista za ďalší medzník prorockých dejín. Ak sú však milleritské chápanie Ríma ako symbolu, ktorý ustanovuje videnie prorockých dejín, a zároveň aj druhá kapitola Daniela oboma základnými pravdami milleritov, ako to môže byť v súlade s ôsmimi kráľovstvami sedemnástej kapitoly Zjavenia?
If you are uncertain if the image of Daniel two is foundational, all you need to do is consider the 1843 and 1850 pioneer charts. Both have the image of Daniel two portrayed upon them. Just as significantly is that Ellen White identifies that both charts were made by God’s direction and by His design.
Ak si nie ste istí, či je socha z druhej kapitoly Daniela základnou skutočnosťou, stačí, ak sa zamyslíte nad priekopníckymi tabuľami z rokov 1843 a 1850. Na oboch je zobrazená socha z druhej kapitoly Daniela. Rovnako významné je aj to, že Ellen Whiteová uvádza, že obe tabuľe boli vytvorené podľa Božieho vedenia a podľa Jeho zámeru.
“I have seen that the 1843 chart was directed by the hand of the Lord, and that it should not be altered; that the figures were as He wanted them; that His hand was over and hid a mistake in some of the figures, so that none could see it, until His hand was removed.” Early Writings, 74, 75.
„Videla som, že mapa z roku 1843 bola vedená rukou Pánovou a že sa nemá meniť; že čísla boli také, aké ich On chcel; že Jeho ruka bola nad nimi a zakryla chybu v niektorých z týchto čísel, takže ju nikto nemohol vidieť, kým Jeho ruka nebola odňatá.“ Early Writings, 74, 75.
Of the 1850 chart she stated:
O schéme z roku 1850 uviedla:
“I saw that God was in the publishment of the chart by Brother Nichols. I saw that there was a prophecy of this chart in the Bible, and if this chart is designed for God’s people, if it [is] sufficient for one it is for another, and if one needed a new chart painted on a larger scale, all need it just as much.” Manuscript Releases, volume 13, 359.
„Videla som, že Boh bol pri vydaní mapy brata Nicholsa. Videla som, že v Biblii bolo proroctvo o tejto mape, a ak je táto mapa určená pre Boží ľud, ak je postačujúca pre jedného, je aj pre druhého, a ak jeden potreboval novú mapu namaľovanú vo väčšej mierke, všetci ju potrebujú práve tak.“ Manuscript Releases, zväzok 13, 359.
There is an ancient proverb from the world that states, “Error has many paths, but truth has only one.” There are several various errors that have been employed to prevent people from recognizing that modern Rome in Revelation seventeen is the eighth head that is of the seven. One of those errors which is employed by the theologians of Adventism is a misrepresentation of the kingdoms of history. I am not here referring to the kingdoms of Bible prophecy, these are two different designations. The kingdoms of Bible prophecy are established upon the first mention in Daniel chapter two, but there were kingdoms of history that preceded Babylon. Ellen White clearly identifies who the kingdoms of history were, but the theologians of Adventism ignore the inspired testimony and create a sequence of kingdoms of history that clouds the understanding that Rome always comes up eighth and is of the seven. Yet it is Rome that establishes the vision.
Jestvuje starobylé príslovie zo sveta, ktoré hovorí: „Blud má mnoho ciest, ale pravda iba jednu.“ Jestvuje niekoľko rozličných bludov, ktoré boli použité, aby zabránili ľuďom rozpoznať, že novodobý Rím v Zjavení sedemnástej kapitoly je ôsmou hlavou, ktorá je zo siedmich. Jedným z týchto bludov, ktorý používajú teológovia adventizmu, je skreslené podanie historických kráľovstiev. Nehovorím tu o kráľovstvách biblického proroctva; to sú dve odlišné označenia. Kráľovstvá biblického proroctva sú ustanovené na základe prvej zmienky v druhej kapitole Daniela, avšak historické kráľovstvá predchádzali Babylónu. Ellen White jasne určuje, ktoré boli historické kráľovstvá, avšak teológovia adventizmu ignorujú inšpirované svedectvo a vytvárajú sled historických kráľovstiev, ktorý zatemňuje porozumenie, že Rím vždy vystupuje ako ôsmy a je zo siedmich. A predsa je to Rím, ktorý ustanovuje videnie.
The theologians of Adventism and apostate Protestantism suggest that the kingdoms of history were Egypt, Assyria, Babylon, Medo-Persia, Greece, Rome and on. Sister White informs us that there is a third kingdom of history, which they choose to leave out. Are they leaving out that kingdom, or are they leaving out the Spirit of Prophecy? Both.
Teológovia adventizmu a odpadlíckeho protestantizmu naznačujú, že kráľovstvami dejín boli Egypt, Asýria, Babylon, Médo-Perzia, Grécko, Rím a ďalšie. Sestra Whiteová nás informuje, že existuje tretie kráľovstvo dejín, ktoré sa oni rozhodli vynechať. Vynechávajú toto kráľovstvo, alebo vynechávajú Ducha proroctva? Oboje.
“The history of nations that one after another have occupied their allotted time and place, unconsciously witnessing to the truth of which they themselves knew not the meaning, speaks to us. To every nation and to every individual of today God has assigned a place in His great plan. Today men and nations are being measured by the plummet in the hand of Him who makes no mistake. All are by their own choice deciding their destiny, and God is overruling all for the accomplishment of His purposes.
„Dejiny národov, ktoré jeden po druhom zaujali svoj určený čas a miesto a nevedomky vydávali svedectvo o pravde, ktorej významu sami nerozumeli, hovoria k nám. Každému národu a každému jednotlivcovi dnes Boh určil miesto vo svojom veľkom pláne. Dnes sú ľudia i národy meraní olovnicou v ruke Toho, ktorý sa nemýli. Všetci sa svojou vlastnou voľbou rozhodujú o svojom údele a Boh všetko riadi tak, aby sa uskutočnili Jeho zámery.
“The history which the great I AM has marked out in His word, uniting link after link in the prophetic chain, from eternity in the past to eternity in the future, tells us where we are today in the procession of the ages, and what may be expected in the time to come. All that prophecy has foretold as coming to pass, until the present time, has been traced on the pages of history, and we may be assured that all which is yet to come will be fulfilled in its order.
„Dejiny, ktoré veľké JA SOM vyznačilo vo svojom slove, spájajúc článok za článkom v prorockej reťazi od večnosti v minulosti až po večnosť v budúcnosti, nám hovoria, kde sa dnes nachádzame v slede vekov a čo možno očakávať v čase, ktorý príde. Všetko, o čom proroctvo predpovedalo, že sa stane, až do prítomného času, bolo zaznamenané na stránkach dejín, a môžeme si byť istí, že všetko, čo ešte len príde, sa naplní vo svojom poriadku.
“The final overthrow of all earthly dominions is plainly foretold in the word of truth. In the prophecy uttered when sentence from God was pronounced upon the last king of Israel is given the message: ‘Thus saith the Lord God; Remove the diadem, and take off the crown: … exalt him that is low, and abase him that is high. I will overturn, overturn, overturn, it: and it shall be no more, until He come whose right it is; and I will give it Him.’ Ezekiel 21:26, 27.
„Konečné zvrhnutie všetkých pozemských panstiev je jasne predpovedané v slove pravdy. V proroctve vyslovenom pri vynesení Božieho rozsudku nad posledným kráľom Izraela je dané posolstvo: ‚Takto hovorí Pán Hospodin: Zlož diadém a zlož korunu; … povýš nízkeho a poníž vysokého. Prevrátim, prevrátim, prevrátim ju, a už jej nebude, dokiaľ nepríde Ten, komu právom patrí; a dám mu ju.‘ Ezechiel 21:26, 27.
“The crown removed from Israel passed successively to the kingdoms of Babylon, Medo-Persia, Greece, and Rome. God says, ‘It shall be no more, until He come whose right it is; and I will give it Him.’
„Koruna odňatá Izraelu prechádzala postupne na kráľovstvá Babylonu, Médo-Perzie, Grécka a Ríma. Boh hovorí: ‚Nebude jej viac, kým nepríde Ten, ktorému patrí právo na ňu; a dám mu ju.‘“
“That time is at hand. Today the signs of the times declare that we are standing on the threshold of great and solemn events. Everything in our world is in agitation. Before our eyes is fulfilling the Saviour’s prophecy of the events to precede His coming: ‘Ye shall hear of wars and rumors of wars…. Nation shall rise against nation, and kingdom against kingdom: and there shall be famines, and pestilences, and earthquakes, in divers places.’ Matthew 24:6, 7.
„Ten čas je blízko. Dnes znamenia doby vyhlasujú, že stojíme na prahu veľkých a slávnostných udalostí. Všetko v našom svete je v nepokoji. Pred našimi očami sa napĺňa Spasiteľovo proroctvo o udalostiach, ktoré majú predchádzať Jeho príchodu: ‚Budete počuť o vojnách a chýroch o vojnách… Povstane totiž národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu; a budú hlady, morové nákazy a zemetrasenia po rôznych miestach.‘ Matúš 24:6, 7.“
“The present is a time of overwhelming interest to all living. Rulers and statesmen, men who occupy positions of trust and authority, thinking men and women of all classes, have their attention fixed upon the events taking place about us. They are watching the strained, restless relations that exist among the nations. They observe the intensity that is taking possession of every earthly element, and they recognize that something great and decisive is about to take place—that the world is on the verge of a stupendous crisis.
„Prítomnosť je časom nesmierneho záujmu pre všetkých žijúcich. Vládcovia a štátnici, muži zastávajúci postavenia dôvery a autority, mysliaci muži i ženy všetkých vrstiev, upierajú svoju pozornosť na udalosti, ktoré sa odohrávajú okolo nás. Sledujú napäté, nepokojné vzťahy, ktoré panujú medzi národmi. Pozorujú intenzitu, ktorá sa zmocňuje každého pozemského prvku, a uvedomujú si, že sa má udiať niečo veľké a rozhodujúce — že svet stojí na pokraji ohromnej krízy.
“Angels are now restraining the winds of strife, that they may not blow until the world shall be warned of its coming doom; but a storm is gathering, ready to burst upon the earth; and when God shall bid His angels loose the winds, there will be such a scene of strife as no pen can picture.
„Anjeli teraz zadržiavajú vetry sváru, aby nevejali, kým svet nebude varovaný pred svojou prichádzajúcou skazou; no zhromažďuje sa búrka, pripravená strhnúť sa na zem; a keď Boh prikáže svojim anjelom, aby uvoľnili vetry, nastane taká scéna sváru, akú nijaké pero nedokáže opísať.
“The Bible, and the Bible only, gives a correct view of these things. Here are revealed the great final scenes in the history of our world, events that already are casting their shadows before, the sound of their approach causing the earth to tremble and men’s hearts to fail them for fear.” Education, 178–180.
„Biblia, a jedine Biblia, poskytuje správny pohľad na tieto veci. Tu sú zjavené veľké záverečné výjavy v dejinách nášho sveta, udalosti, ktoré už vrhajú svoje tiene vopred; zvuk ich približovania sa spôsobuje, že sa zem chveje a ľudské srdcia ochabujú od strachu.“ Výchova, 178–180.
This passage has much light for our time, but what I want to point out is that Sister White clearly identifies that the kingdom of history that preceded Babylon was Israel, not Assyria. The kingdoms of history that is used by theologians leave out Israel as a kingdom of history, in spite of the power and glory that was established during the reign of king Solomon, and in spite of inspiration’s direct testimony through Ezekiel and Ellen White that the crown of Israel passed to Babylon.
Tento úryvok prináša mnoho svetla pre našu dobu, no chcem poukázať na to, že sestra Whiteová jasne uvádza, že historickým kráľovstvom, ktoré predchádzalo Babylonu, bol Izrael, nie Asýria. Historické kráľovstvá, ktoré používajú teológovia, vynechávajú Izrael ako historické kráľovstvo, napriek moci a sláve, ktoré boli ustanovené za vlády kráľa Šalamúna, a napriek priamemu svedectvu inšpirácie prostredníctvom Ezechiela a Ellen Whiteovej, že koruna Izraela prešla na Babylon.
If we apply the inspired commentary to the kingdoms of history, we find that Israel needs to be counted among those kingdoms. Israel, Assyria and Egypt are kingdoms of history that preceded the first kingdom of Bible prophecy which was Babylon. Therefore, the fourth kingdom of “history” was Babylon, the fifth was Medo-Persia, the sixth was Greece, the seventh was pagan Rome, and the eighth was papal Rome, which was of the seven for it represents the second phase of pagan Rome. With the kingdoms of history papal Rome is the eighth, and is of the seven.
Ak aplikujeme inšpirovaný komentár na kráľovstvá dejín, zistíme, že Izrael treba zaradiť medzi tieto kráľovstvá. Izrael, Asýria a Egypt sú kráľovstvá dejín, ktoré predchádzali prvému kráľovstvu biblického proroctva, ktorým bol Babylon. Preto štvrtým kráľovstvom „dejín“ bol Babylon, piatym bolo Médo-Perzsko, šiestym bolo Grécko, siedmym bol pohanský Rím a ôsmym bol pápežský Rím, ktorý bol z tých siedmich, lebo predstavuje druhú fázu pohanského Ríma. Pri započítaní kráľovstiev dejín je pápežský Rím ôsmym a je z tých siedmich.
In Daniel seven we have the kingdoms of Bible prophecy represented by beasts. Babylon is the lion that was followed by the bear of Medo-Persia. The third was Greece as the leopard, and then Rome as the “dreadful and terrible” beast that had “iron teeth.” The terrible beast in agreement with the image of Daniel two is Rome, the fourth kingdom of Bible prophecy.
V siedmej kapitole Daniela máme kráľovstvá biblického proroctva znázornené šelmami. Babylon je lev, po ktorom nasledoval medveď Médo-Perzie. Tretím bolo Grécko ako leopard a potom Rím ako „strašná a hrozná“ šelma, ktorá mala „železné zuby“. Táto strašná šelma, v súlade so sochou z druhej kapitoly Daniela, je Rím, štvrté kráľovstvo biblického proroctva.
The Millerites understood the fourth kingdom to be Rome, so they understood the characteristics of the terrible beast as such, and simply applied all the prophetic characteristics of the beast unto the fourth kingdom. They saw the distinction between pagan Rome and papal Rome in the passage, but could not see a fifth kingdom of Bible prophecy, for they correctly used the first mention of the kingdoms of Bible prophecy as their point of reference. But the distinction between the two Rome’s is in the passage, which allows us to consider the distinction between the two Rome’s as representing two kingdoms. But this is not the point we are considering.
Milleriti chápali štvrté kráľovstvo ako Rím, a tak aj vlastnosti strašnej šelmy chápali týmto spôsobom a jednoducho uplatnili všetky prorocké charakteristiky šelmy na štvrté kráľovstvo. V danom úseku videli rozdiel medzi pohanským Rímom a pápežským Rímom, no nemohli vidieť piate kráľovstvo biblického proroctva, pretože správne použili prvú zmienku o kráľovstvách biblického proroctva ako svoj východiskový bod. Avšak rozdiel medzi oboma Rímami je v danom úseku prítomný, čo nám umožňuje uvažovať o rozdiele medzi oboma Rímami tak, že predstavujú dve kráľovstvá. To však nie je bod, ktorý teraz zvažujeme.
Thus he said, The fourth beast shall be the fourth kingdom upon earth, which shall be diverse from all kingdoms, and shall devour the whole earth, and shall tread it down, and break it in pieces. And the ten horns out of this kingdom are ten kings that shall arise: and another shall rise after them; and he shall be diverse from the first, and he shall subdue three kings. And he shall speak great words against the most High, and shall wear out the saints of the most High, and think to change times and laws: and they shall be given into his hand until a time and times and the dividing of time. But the judgment shall sit, and they shall take away his dominion, to consume and to destroy it unto the end. Daniel 7:23–26.
Takto povedal: Štvrté zviera bude štvrtým kráľovstvom na zemi, ktoré sa bude líšiť od všetkých kráľovstiev; pohltí celú zem, pošliape ju a rozdrví ju na kusy. A desať rohov z tohto kráľovstva je desať kráľov, ktorí povstanú; a po nich povstane iný, a ten sa bude líšiť od predošlých a pokorí troch kráľov. A bude hovoriť veľké slová proti Najvyššiemu a bude sužovať svätých Najvyššieho a bude sa usilovať zmeniť časy a zákony; a budú vydaní do jeho ruky až do času a časov a polovice času. Ale zasadne súd a odoberú mu panstvo, aby ho zničili a zahladili až do konca. Daniel 7:23–26.
The fourth kingdom in Daniel two is Rome. The ten horns represent the ten nations that represent the kingdom of pagan Rome, and before papal Rome would take control of the world in 538, three of those kingdoms would be removed, or plucked up. Then the “little” “horn” of verse eight with “eyes like the eyes of man, and a mouth speaking great things,” would arise. If we have ten horns in the fourth kingdom and three are removed in order for the “little horn” to replace those three horns, then when the three horns are removed it leaves seven horns, and the little horn is the eighth, for Rome always comes up eighth and is of the seven. There is much light concerning Rome in its two phases in this chapter, but we are simply here providing a second witness that prophetically as well as historically, Rome comes up eighth and is of the seven.
Štvrtým kráľovstvom v Danielovi dva je Rím. Desať rohov predstavuje desať národov, ktoré predstavujú kráľovstvo pohanského Ríma, a skôr než by pápežský Rím v roku 538 prevzal vládu nad svetom, tri z týchto kráľovstiev mali byť odstránené, čiže vytrhnuté. Potom povstal „malý“ „roh“ z ôsmeho verša s „očami ako oči človeka a ústami hovoriacimi veľké veci“. Ak máme vo štvrtom kráľovstve desať rohov a tri sú odstránené, aby „malý roh“ nahradil tie tri rohy, potom po odstránení troch rohov zostáva sedem rohov a malý roh je ôsmy, lebo Rím vždy vystupuje ako ôsmy a je zo siedmich. V tejto kapitole je mnoho svetla o Ríme v jeho dvoch fázach, no my tu iba poskytujeme druhé svedectvo, že prorocky, ako aj historicky, Rím vystupuje ako ôsmy a je zo siedmich.
In chapter eight we find the enlargement of chapter seven. The chapter once again identifies the kingdoms of Bible prophecy but leaves off the first kingdom of Babylon for when Daniel received the vision of chapter eight it was very close to the end of Babylon. In the chapter Medo-Persia is represented by a ram that had two horns. Greece is represented by a goat with one horn that is broken and produces four horns out of the broken horn. Then a “little horn” follows after Greece, and once again the little horn is representing Rome. Though Rome was not a direct descendant from the empire of Greece, the passage portrays the little horn as coming out of one of the four horns that arose in the Greek kingdom after the first horn—representing Alexander the Great—was broken. Rome was not a descendant of the Greeks, but it began its conquering of the world from the area of Greece, and in that sense, it came out of one of those four horns.
V ôsmej kapitole nachádzame rozšírenie siedmej kapitoly. Táto kapitola opäť označuje kráľovstvá biblického proroctva, no vynecháva prvé kráľovstvo, Babylon, pretože keď Daniel prijal videnie ôsmej kapitoly, Babylon sa už veľmi blížil k svojmu koncu. V tejto kapitole je Médo-Perzia znázornená baranom, ktorý mal dva rohy. Grécko je znázornené capom s jedným rohom, ktorý je zlomený a zo zlomeného rohu vyrastajú štyri rohy. Potom po Grécku nasleduje „malý roh“ a tento malý roh opäť predstavuje Rím. Hoci Rím nebol priamym pokračovaním gréckeho impéria, tento úryvok zobrazuje malý roh tak, že vychádza z jedného zo štyroch rohov, ktoré povstali v gréckom kráľovstve po tom, čo bol zlomený prvý roh — predstavujúci Alexandra Veľkého. Rím nebol potomkom Grékov, ale svoje dobývanie sveta začal z oblasti Grécka, a v tomto zmysle vyšiel z jedného z týchto štyroch rohov.
We therefore find in chapter eight a second witness to chapter seven. Medo-Persia had two horns, Greece had one and thereafter four more horns. That equals seven horns before Rome, as the little horn came out of one of Greece’s four horns. Two plus one plus four equals seven, then Rome, the little horn, is the eighth and it is of the seven. It is worth noting that in this passage that identifies that Rome comes out of one of the Greek horns is one of the greatest prophetic arguments that Miller and his co-laborers had to meet in their history.
Preto nachádzame v ôsmej kapitole druhého svedka k siedmej kapitole. Médo-Perzia mala dva rohy, Grécko malo jeden a potom ešte štyri rohy. To sa rovná siedmim rohom pred Rímom, keďže malý roh vyšiel z jedného zo štyroch gréckych rohov. Dva plus jeden plus štyri sa rovná sedem, potom Rím, malý roh, je ôsmy a je z tých siedmich. Stojí za povšimnutie, že v tejto pasáži, ktorá označuje, že Rím vychádza z jedného z gréckych rohov, sa nachádza jeden z najväčších prorockých argumentov, s ktorým sa Miller a jeho spolupracovníci museli vo svojej histórii vyrovnať.
The Protestants of that history insisted that the little horn of Rome could not be Rome, for the prophecy identifies that the little horn came out from one of the four Grecian horns. They therefore argued that the little horn represented Antiochus Epiphanes who was one of the Seleucid kings that carried on through history after the division of Alexander the Great’s demise. The argument of Millerite history over this issue was so great that on the 1843 chart the argument against the Protestant teaching that was based upon the fact that Daniel saw the little horn come out from one of the four Grecian horns and therefore could not identify Rome, for Rome did not descend from Greece. The argument impacted all the passages in Daniel where Rome is identified. The Protestant position included that the “robbers of thy people” in verse fourteen of Daniel eleven had to be Antiochus Epiphanes. The Millerites therefore included upon the chart that Sister White identified was “directed by the hand of the Lord and should not be altered,” a reference to Antiochus Epiphanes identifying why he could not have been that fourth kingdom. Does Rome establish the vision of prophetic history or did a Seleucid king that died over a hundred years before Christ was born represent the power that stood up against Christ at his crucifixion?
Protestanti tej dejinnej školy trvali na tom, že malý roh Ríma nemohol byť Rímom, pretože proroctvo uvádza, že malý roh vyšiel z jedného zo štyroch gréckych rohov. Preto tvrdili, že malý roh predstavoval Antiocha Epifana, ktorý bol jedným zo seleukovských kráľov, ktorí pokračovali v dejinách po rozdelení ríše po smrti Alexandra Veľkého. Spor v dejinách milleritského hnutia o túto otázku bol natoľko veľký, že na grafe z roku 1843 bol uvedený argument proti protestantskému učeniu, založený na skutočnosti, že Daniel videl malý roh vychádzať z jedného zo štyroch gréckych rohov, a preto nemohol označovať Rím, lebo Rím nepochádzal z Grécka. Tento argument ovplyvnil všetky pasáže v Danielovi, v ktorých je označený Rím. Protestantské stanovisko zahŕňalo aj to, že „lupiči z tvojho ľudu“ vo verši štrnástom 11. kapitoly Daniela museli byť Antiochus Epifanes. Milleriti preto na grafe, o ktorom sestra Whiteová uviedla, že bol „riadený Pánovou rukou a nemal by byť menený“, zahrnuli odkaz na Antiocha Epifana, ktorý vysvetľoval, prečo nemohol byť tým štvrtým kráľovstvom. Ustanovuje Rím videnie prorockých dejín, alebo mocnosť, ktorá povstala proti Kristovi pri jeho ukrižovaní, predstavoval seleukovský kráľ, ktorý zomrel viac ako sto rokov pred Kristovým narodením?
The question that could be raised is, why was Daniel shown Rome coming out of one of the Grecian horns, if Rome was not a direct descendant of Greece? The answer is that the beginning of Rome’s rise to power began in that region which had formerly been Greek territory, but why was the prophecy portrayed in such a way to allow for that confusion?
Otázka, ktorá by mohla vzniknúť, znie: prečo bolo Danielovi ukázané, že Rím vychádza z jedného z gréckych rohov, ak Rím nebol priamym potomkom Grécka? Odpoveď znie, že začiatok vzostupu rímskej moci sa začal v tej oblasti, ktorá bola predtým gréckym územím; prečo však bolo proroctvo podané takým spôsobom, aby pripúšťalo takýto zmätok?
At least one answer, beyond the importance of noting where Rome began to rise, is that the enigma of Rome always coming up eighth and being of the seven is answered by Rome being associated with the territory of Greece, in order to retain the enigma’s point of Rome being of the seven. The enigma is that important, though the Millerites could never have understood that concept from their vantage point in history. The fact that all the references upon not only the 1843, but also the 1850 chart are illustrations of subjects that are directly addressed in God’s prophetic Word, except for the one reference that emphasizes that Antiochus Epiphanes is not the power that stood against Christ, makes the addition to the chart very significant. How sad is it that when Adventism left their foundations, they find themselves today teaching that the power of verse fourteen of Daniel eleven is Antiochus Epiphanes and not Rome! They now teach what the Millerites opposed so strongly that they represented that controversy upon the 1843 chart!
Aspoň jedna odpoveď, okrem dôležitosti povšimnutia si, kde sa Rím začal pozdvihovať, spočíva v tom, že hádanka, prečo Rím vždy vystupuje ako ôsmy a zároveň je zo siedmich, sa vysvetľuje tým, že Rím je spájaný s územím Grécka, aby sa zachoval zmysel hádanky, totiž že Rím je zo siedmich. Táto hádanka je natoľko dôležitá, hoci milleriti tento pojem zo svojho dejinného stanoviska nikdy nemohli pochopiť. Skutočnosť, že všetky odkazy nielen na mape z roku 1843, ale aj na mape z roku 1850, sú vyobrazeniami tém, o ktorých sa priamo hovorí v Božom prorockom Slove, s výnimkou jediného odkazu, ktorý zdôrazňuje, že Antiochos Epifanés nie je mocnosťou, ktorá sa postavila proti Kristovi, robí toto doplnenie na mape veľmi významným. Aké smutné je, že keď adventizmus opustil svoje základy, nachádza sa dnes v stave, keď učí, že mocnosťou verša štrnásteho z Daniela jedenástej kapitoly je Antiochos Epifanés, a nie Rím! Teraz učia to, proti čomu milleriti tak dôrazne vystupovali, že toto sporné učenie znázornili na mape z roku 1843!
The kingdoms of history identify that Rome comes up eighth and is of the seven. The “little horn” in chapter seven that speaks “great words against the Most High” comes up eighth and is of the seven. The horns of chapter eight identify that Rome comes up eighth and is of the seven.
Kráľovstvá dejín poukazujú na to, že Rím vystupuje ako ôsmy a je zo siedmich. „Malý roh“ v siedmej kapitole, ktorý hovorí „veľké slová proti Najvyššiemu“, vystupuje ako ôsmy a je zo siedmich. Rohy ôsmej kapitoly poukazujú na to, že Rím vystupuje ako ôsmy a je zo siedmich.
In the next article we will consider how modern Rome, as represented in Revelation seventeen comes up eighth and is of the seven. We will then return to Daniel two and identify why Daniel two’s four kingdoms, which is the first mention of the kingdoms of Bible prophecy, is in agreement with Revelation seventeen’s eight kingdoms.
V nasledujúcom článku budeme uvažovať o tom, ako moderný Rím, ako je predstavený v sedemnástej kapitole Zjavenia, vystupuje ako ôsmy a je zo siedmich. Potom sa vrátime k druhej kapitole Daniela a určíme, prečo sú štyri kráľovstvá z druhej kapitoly Daniela, ktoré predstavujú prvú zmienku o kráľovstvách biblického proroctva, v súlade s ôsmimi kráľovstvami zo sedemnástej kapitoly Zjavenia.