In the previous article we identified that the Millerites could not see Rome as more than pagan and papal Rome, though they did address the distinctions between those two powers. For the Millerites the distinctions between pagan and papal Rome did not lead them to recognize that papal Rome was the fifth kingdom that followed the fourth kingdom of pagan Rome. After the disappointment in 1844, Sister White identified the three powers of Revelation twelve and thirteen as the dragon in chapter twelve, then the papacy, as the beast that came from the sea in chapter thirteen that was followed by the United States as the beast that came out of the earth. After the foundation was laid, the Lord opened the light upon the three-fold union of the dragon, the beast and false prophet that in chapter sixteen of Revelation leads the world to Armageddon.
V predchádzajúcom článku sme ukázali, že milleriti nemohli vidieť Rím inak než ako pohanský a pápežský Rím, hoci sa zaoberali rozdielmi medzi týmito dvoma mocnosťami. Pre milleritov rozdiely medzi pohanským a pápežským Rímom neviedli k poznaniu, že pápežský Rím bol piatym kráľovstvom, ktoré nasledovalo po štvrtom kráľovstve pohanského Ríma. Po sklamaní v roku 1844 sestra Whiteová označila tri mocnosti zo Zjavenia 12 a 13 ako draka v 12. kapitole, potom pápežstvo ako šelmu, ktorá vystúpila z mora v 13. kapitole, po ktorej nasledovali Spojené štáty ako šelma, ktorá vystúpila zo zeme. Keď bol položený základ, Pán otvoril svetlo o trojnásobnom zväzku draka, šelmy a falošného proroka, ktorý v 16. kapitole Zjavenia vedie svet k Armagedonu.
“The line of prophecy in which these symbols are found begins with Revelation 12, with the dragon that sought to destroy Christ at His birth. The dragon is said to be Satan (Revelation 12:9); he it was that moved upon Herod to put the Saviour to death. But the chief agent of Satan in making war upon Christ and His people during the first centuries of the Christian Era was the Roman Empire, in which paganism was the prevailing religion. Thus while the dragon, primarily, represents Satan, it is, in a secondary sense, a symbol of pagan Rome.
„Línia proroctva, v ktorej sa nachádzajú tieto symboly, sa začína v Zjavení 12, drakom, ktorý sa usiloval zničiť Krista pri Jeho narodení. O drakovi sa hovorí, že je to satan (Zjavenie 12,9); bol to on, kto podnietil Herodesa, aby usmrtil Spasiteľa. Hlavným nástrojom satana vo vedení vojny proti Kristovi a Jeho ľudu počas prvých storočí kresťanskej éry však bola Rímska ríša, v ktorej bolo pohanstvo prevládajúcim náboženstvom. Tak teda, hoci drak v prvom rade predstavuje satana, v druhotnom zmysle je symbolom pohanského Ríma.“
“In chapter 13 ( verses 1–10) is described another beast, ‘like unto a leopard,’ to which the dragon gave ‘his power, and his seat, and great authority.’ This symbol, as most Protestants have believed, represents the papacy, which succeeded to the power and seat and authority once held by the ancient Roman empire. Of the leopardlike beast it is declared: ‘There was given unto him a mouth speaking great things and blasphemies…. And he opened his mouth in blasphemy against God, to blaspheme His name, and His tabernacle, and them that dwell in heaven. And it was given unto him to make war with the saints, and to overcome them: and power was given him over all kindreds, and tongues, and nations.’ This prophecy, which is nearly identical with the description of the little horn of Daniel 7, unquestionably points to the papacy.
V 13. kapitole (verše 1–10) je opísaná iná šelma, „podobná leopardovi“, ktorej drak dal „svoju moc, svoj trón i veľkú právomoc“. Tento symbol, ako verila väčšina protestantov, predstavuje pápežstvo, ktoré prevzalo moc, trón i právomoc, ktoré kedysi patrili starovekej Rímskej ríši. O šelme podobnej leopardovi je vyhlásené: „A boli jej dané ústa hovoriace veľké veci a rúhania…. A otvorila svoje ústa na rúhanie proti Bohu, aby sa rúhala Jeho menu, Jeho príbytku i tým, ktorí prebývajú v nebi. A bolo jej dané viesť vojnu so svätými a premáhať ich; a bola jej daná moc nad každým kmeňom, jazykom i národom.“ Toto proroctvo, ktoré je takmer totožné s opisom malého rohu v Danielovi 7, nepochybne poukazuje na pápežstvo.
“‘Power was given unto him to continue forty and two months.’ And, says the prophet, ‘I saw one of his heads as it were wounded to death.’ And again: ‘He that leadeth into captivity shall go into captivity: he that killeth with the sword must be killed with the sword.’ The forty and two months are the same as the ‘time and times and the dividing of time,’ three years and a half, or 1260 days, of Daniel 7—the time during which the papal power was to oppress God’s people. This period, as stated in preceding chapters, began with the supremacy of the papacy, A.D. 538, and terminated in 1798. At that time the pope was made captive by the French army, the papal power received its deadly wound, and the prediction was fulfilled, ‘He that leadeth into captivity shall go into captivity.’
„A bola mu daná moc pôsobiť štyridsaťdva mesiacov.“ A prorok hovorí: „Videl som jednu z jeho hláv akoby smrteľne ranenú.“ A ďalej: „Kto vedie do zajatia, pôjde do zajatia; kto zabíja mečom, musí byť zabitý mečom.“ Štyridsaťdva mesiacov je to isté ako „čas, časy a polovica času“, tri a pol roka, čiže 1260 dní, z Daniela 7 — čas, počas ktorého mala pápežská moc utláčať Boží ľud. Toto obdobie sa, ako bolo uvedené v predchádzajúcich kapitolách, začalo nastolením nadvlády pápežstva roku 538 po Kr. a skončilo sa roku 1798. V tom čase bol pápež zajatý francúzskym vojskom, pápežská moc utrpela svoju smrteľnú ranu a naplnilo sa proroctvo: „Kto vedie do zajatia, pôjde do zajatia.“
“At this point another symbol is introduced. Says the prophet: ‘I beheld another beast coming up out of the earth; and he had two horns like a lamb.’ Verse 11. Both the appearance of this beast and the manner of its rise indicate that the nation which it represents is unlike those presented under the preceding symbols. The great kingdoms that have ruled the world were presented to the prophet Daniel as beasts of prey, rising when ‘the four winds of the heaven strove upon the great sea.’ Daniel 7:2. In Revelation 17 an angel explained that waters represent ‘peoples, and multitudes, and nations, and tongues.’ Revelation 17:15. Winds are a symbol of strife. The four winds of heaven striving upon the great sea represent the terrible scenes of conquest and revolution by which kingdoms have attained to power.
„Na tomto mieste je uvedený ďalší symbol. Prorok hovorí: ‚Videl som inú šelmu vystupovať zo zeme; a mala dva rohy podobné baránkovým.‘ Verš 11. Tak vzhľad tejto šelmy, ako aj spôsob jej vzostupu naznačujú, že národ, ktorý predstavuje, sa odlišuje od tých, ktoré boli predstavené v predchádzajúcich symboloch. Veľké kráľovstvá, ktoré vládli svetu, boli prorokovi Danielovi predstavené ako dravé šelmy, povstávajúce, keď ‚štyri nebeské vetry zápasili na veľkom mori.‘ Daniel 7:2. V Zjavení 17 anjel vysvetlil, že vody predstavujú ‚ľudí, zástupy, národy a jazyky.‘ Zjavenie 17:15. Vetry sú symbolom sváru. Štyri nebeské vetry zápasiace na veľkom mori predstavujú hrozné výjavy dobývania a revolúcie, ktorými kráľovstvá dosiahli moc.“
“But the beast with lamblike horns was seen ‘coming up out of the earth.’ Instead of overthrowing other powers to establish itself, the nation thus represented must arise in territory previously unoccupied and grow up gradually and peacefully. It could not, then, arise among the crowded and struggling nationalities of the Old World—that turbulent sea of ‘peoples, and multitudes, and nations, and tongues.’ It must be sought in the Western Continent.
„No šelma s rohmi podobnými baránkovým bola videná, ako ‚vystupuje zo zeme‘. Namiesto toho, aby zvrhla iné mocnosti a tak sa ustanovila, národ týmto spôsobom znázornený musí povstať na území predtým neobsadenom a vyrastať postupne a pokojne. Nemohol teda vzniknúť uprostred nahromadených a zápasiacich národností Starého sveta — toho búrlivého mora ‚ľudí a zástupov a národov a jazykov‘. Treba ho hľadať na západnom kontinente.
“What nation of the New World was in 1798 rising into power, giving promise of strength and greatness, and attracting the attention of the world? The application of the symbol admits of no question. One nation, and only one, meets the specifications of this prophecy; it points unmistakably to the United States of America. Again and again the thought, almost the exact words, of the sacred writer has been unconsciously employed by the orator and the historian in describing the rise and growth of this nation. The beast was seen ‘coming up out of the earth;’ and, according to the translators, the word here rendered ‘coming up’ literally signifies ‘to grow or spring up as a plant.’ And, as we have seen, the nation must arise in territory previously unoccupied. A prominent writer, describing the rise of the United States, speaks of ‘the mystery of her coming forth from vacancy,’ and says: ‘Like a silent seed we grew into empire.’—G. A. Townsend, The New World Compared With the Old, page 462. A European journal in 1850 spoke of the United States as a wonderful empire, which was ‘emerging,’ and ‘amid the silence of the earth daily adding to its power and pride.’—The Dublin Nation. Edward Everett, in an oration on the Pilgrim founders of this nation, said: ‘Did they look for a retired spot, inoffensive for its obscurity, and safe in its remoteness, where the little church of Leyden might enjoy the freedom of conscience? Behold the mighty regions over which, in peaceful conquest, … they have borne the banners of the cross!’—Speech delivered at Plymouth, Massachusetts, Dec. 22, 1824, page 11.
„Ktorý národ Nového sveta v roku 1798 vystupoval k moci, dával prísľub sily a veľkosti a pútal pozornosť sveta? Uplatnenie tohto symbolu nepripúšťa nijakú pochybnosť. Jediný národ, a iba jeden, zodpovedá znakom tohto proroctva; neomylne ukazuje na Spojené štáty americké. Znovu a znovu boli myšlienka, ba takmer presné slová posvätného pisateľa, nevedome použité rečníkom i historikom pri opisovaní vzostupu a rastu tohto národa. Šelma bola videná, ako ‚vystupuje zo zeme‘; a podľa prekladateľov slovo tu preložené ako ‚vystupuje‘ doslovne znamená ‚rásť alebo vyrastať ako rastlina‘. A ako sme videli, tento národ musí povstať na území predtým neobsadenom. Významný spisovateľ, opisujúc vzostup Spojených štátov, hovorí o ‚tajomstve jej vynorenia sa z prázdnoty‘ a vraví: ‚Ako tiché semeno sme vyrástli v ríšu.‘ — G. A. Townsend, The New World Compared With the Old, strana 462. Jeden európsky časopis v roku 1850 hovoril o Spojených štátoch ako o podivuhodnej ríši, ktorá sa ‚vynára‘ a ‚uprostred ticha zeme denne pridáva na svojej moci a pýche‘. — The Dublin Nation. Edward Everett v reči o pútnických zakladateľoch tohto národa povedal: ‚Hľadali azda ústranné miesto, neškodné pre svoju bezvýznamnosť a bezpečné pre svoju odľahlosť, kde by malý leydenký zbor mohol požívať slobodu svedomia? Hľa, mocné kraje, nad ktorými v pokojnom dobývaní … niesli zástavy kríža!‘ — Reč prednesená v Plymouthe, Massachusetts, 22. decembra 1824, strana 11.“
“‘And he had two horns like a lamb.’ The lamblike horns indicate youth, innocence, and gentleness, fitly representing the character of the United States when presented to the prophet as ‘coming up’ in 1798. Among the Christian exiles who first fled to America and sought an asylum from royal oppression and priestly intolerance were many who determined to establish a government upon the broad foundation of civil and religious liberty. Their views found place in the Declaration of Independence, which sets forth the great truth that ‘all men are created equal’ and endowed with the inalienable right to ‘life, liberty, and the pursuit of happiness.’ And the Constitution guarantees to the people the right of self-government, providing that representatives elected by the popular vote shall enact and administer the laws. Freedom of religious faith was also granted, every man being permitted to worship God according to the dictates of his conscience. Republicanism and Protestantism became the fundamental principles of the nation. These principles are the secret of its power and prosperity. The oppressed and downtrodden throughout Christendom have turned to this land with interest and hope. Millions have sought its shores, and the United States has risen to a place among the most powerful nations of the earth.
„A mal dva rohy podobné Baránkovým.“ Rohy podobné baránkovým naznačujú mladosť, nevinnosť a miernosť, a výstižne predstavujú charakter Spojených štátov, keď boli prorokovi predstavené ako „vystupujúce“ v roku 1798. Medzi kresťanskými vyhnancami, ktorí najprv utiekli do Ameriky a hľadali útočisko pred kráľovským útlakom a kňazskou neznášanlivosťou, bolo mnoho takých, ktorí sa rozhodli založiť vládu na širokom základe občianskej a náboženskej slobody. Ich názory našli vyjadrenie v Deklarácii nezávislosti, ktorá predkladá veľkú pravdu, že „všetci ľudia sú stvorení ako rovní“ a obdarení neodňateľným právom na „život, slobodu a hľadanie šťastia“. A ústava zaručuje ľudu právo na samosprávu tým, že ustanovuje, aby zástupcovia zvolení hlasovaním ľudu vydávali a vykonávali zákony. Bola tiež priznaná sloboda náboženského vyznania, pričom každému človeku bolo dovolené uctievať Boha podľa hlasu svojho svedomia. Republikánstvo a protestantizmus sa stali základnými zásadami národa. Tieto zásady sú tajomstvom jeho moci a prosperity. Utláčaní a zdeptaní v celom kresťanstve sa s pozornosťou a nádejou obracali k tejto krajine. Milióny hľadali jej brehy a Spojené štáty sa povzniesli na miesto medzi najmocnejšími národmi zeme.
“But the beast with lamblike horns ‘spake as a dragon. And he exerciseth all the power of the first beast before him, and causeth the earth and them which dwell therein to worship the first beast, whose deadly wound was healed; … saying to them that dwell on the earth, that they should make an image to the beast, which had the wound by a sword, and did live.’ Revelation 13:11–14.” The Great Controversy, 438–441.
„No šelma s rohmi podobnými baránkovým ‚hovorila ako drak. A vykonáva všetku moc prvej šelmy pred ňou a spôsobuje, aby sa zem i tí, čo na nej bývajú, klaňali prvej šelme, ktorej smrteľná rana sa zahojila; … hovoriac obyvateľom zeme, aby zhotovili obraz šelmy, ktorá mala ranu od meča, a ožila.‘ Zjavenie 13:11–14.“ Veľký spor, 438–441.
The passage identifies that chapters twelve and thirteen are identifying the dragon, the beast and the false prophet, the three powers in Revelation sixteen that lead the world to Armageddon. Those three powers each have their own special chapters that covers the identical prophetic history. The last six verses of Daniel eleven begin with the words, “And at the time of the end,” which was 1798. Then the six verses identify the final movements of the papacy until in verse one of Daniel twelve Michael stands up and human probation closes and ushers in the seven last plagues. In verse forty-four of chapter eleven the message of the hour that enrages the papacy and initiates the blood bath that takes place just before probation closes is represented as “tidings out of the east and out of the north.”
Táto pasáž poukazuje na to, že dvanásta a trinásta kapitola označujú draka, šelmu a falošného proroka, tri moci zo Zjavenia šestnásť, ktoré vedú svet k Armagedonu. Každá z týchto troch mocností má svoje vlastné osobitné kapitoly, ktoré pokrývajú totožné prorocké dejiny. Posledných šesť veršov Daniela jedenásť sa začína slovami: „A v čase konca,“ čo bolo v roku 1798. Potom týchto šesť veršov označuje posledné pohyby pápežstva, až kým sa v prvom verši Daniela dvanásť nepostaví Michael a ľudská skúšobná doba sa neuzavrie a neuvedie sedem posledných rán. Vo verši štyridsaťštyri jedenástej kapitoly je posolstvo tejto hodiny, ktoré rozhorčuje pápežstvo a iniciuje krviprelievanie, ku ktorému dochádza tesne pred uzavretím skúšobnej doby, predstavené ako „zvesti od východu a od severu“.
The message east and north represents the final warning message, for it is proclaimed just before Michael stands up. It is the third angel’s message that is proclaimed during the outpouring of the Holy Spirit. Daniel represented the message as two-fold. The message of the “north” that enrages the papacy is the message identifying the “king of the north” as the papal power, and the message of the “east” is the message of the children of the east, which is Islam. Of course, it has other important meanings as well, but east is a symbol of Islam and the antichrist is the counterfeit of the true King of the North. The message of the third angel that warns against receiving the mark of the king of the north (the mark of the beast) also warns that Islam will strike at the point that the cup of iniquity is full for the United States, and the United States fills its cup of iniquity at the Sunday law.
Posolstvo z východu a zo severu predstavuje posledné varovné posolstvo, lebo je ohlasované tesne predtým, ako povstane Michael. Je to posolstvo tretieho anjela, ktoré sa ohlasuje počas vyliatia Ducha Svätého. Daniel predstavil toto posolstvo ako dvojaké. Posolstvo „severu“, ktoré rozzuruje pápežstvo, je posolstvom označujúcim „kráľa severu“ ako pápežskú moc, a posolstvo „východu“ je posolstvom synov východu, ktorým je islam. Pravdaže, má aj iné dôležité významy, no východ je symbolom islamu a antikrist je falzifikátom pravého Kráľa severu. Posolstvo tretieho anjela, ktoré varuje pred prijatím znamenia kráľa severu (znamenia šelmy), zároveň varuje, že islam udrie v okamihu, keď bude pre Spojené štáty kalich neprávosti plný, a Spojené štáty naplnia svoj kalich neprávosti pri nedeľnom zákone.
Revelation thirteen beginning with verse eleven and then onward identifies the very same prophetic history, and it also begins at the time of the end in 1798.
Zjavenie trinástej kapitoly, počnúc veršom jedenástym a ďalej, označuje tie isté prorocké dejiny a takisto sa začína v čase konca v roku 1798.
“What nation of the New World was in 1798 rising into power, giving promise of strength and greatness, and attracting the attention of the world? The application of the symbol admits of no question. One nation, and only one, meets the specifications of this prophecy; it points unmistakably to the United States of America.” The Great Controversy, 440.
„Ktorý národ Nového sveta v roku 1798 vystupoval k moci, dával prísľub sily a veľkosti a priťahoval pozornosť sveta? Aplikácia tohto symbolu nepripúšťa nijakú pochybnosť. Jeden národ, a iba jeden, zodpovedá znakom tohto proroctva; neomylne ukazuje na Spojené štáty americké.“ The Great Controversy, 440.
The same prophetic history is covered in Revelation thirteen verses eleven through eighteen as is covered in Daniel eleven verse forty through forty-five. As with the verses in Daniel the story of the role of the United States ends with the close of probation as the United States forces the world to accept the mark of the beast. Then as in Daniel eleven the message of the hour is presented in chapter fourteen. It is the identical structure in both passages, with the exception that Daniel’s verses are describing the papal activities and Revelation thirteen is identifying the role of the United States. With those two lines we find that chapter seventeen of Revelation covers the same history, but emphasizes the role of the dragon, represented as ten kings, who are the United Nations. The three chapters considered line upon line identify the role of the dragon, the beast and false prophet which in chapter sixteen lead the world to Armageddon, so it is of significance that John informs us that when chapter seventeen begins it is one of the angels that had poured out the seven last plagues that comes to tell John of the judgment of the whore of Rome.
Tá istá prorocká história je obsiahnutá v Zjavení trinástej kapitole, veršoch jedenásť až osemnásť, tak ako je obsiahnutá v Danielovi jedenástej kapitole, veršoch štyridsať až štyridsaťpäť. Tak ako pri veršoch v Danielovi, aj tu sa príbeh o úlohe Spojených štátov končí uzavretím času milosti, keď Spojené štáty prinútia svet prijať znamenie šelmy. Potom je, rovnako ako v Danielovi jedenástej kapitole, v štrnástej kapitole predstavené posolstvo tejto hodiny. V oboch úsekoch ide o totožnú štruktúru, s výnimkou toho, že Danielove verše opisujú pápežské aktivity a Zjavenie trinásť určuje úlohu Spojených štátov. Na základe týchto dvoch línií zisťujeme, že sedemnásta kapitola Zjavenia pokrýva tú istú históriu, avšak zdôrazňuje úlohu draka, predstaveného ako desať kráľov, ktorí sú Organizáciou Spojených národov. Tieto tri kapitoly, uvažované riadok na riadok, určujú úlohu draka, šelmy a falošného proroka, ktorí v šestnástej kapitole vedú svet k Armagedonu; preto je významné, že Ján nás informuje, že keď sa začína sedemnásta kapitola, prichádza k Jánovi jeden z anjelov, ktorí vyliali sedem posledných rán, aby mu oznámil súd nad neviestkou Ríma.
And there came one of the seven angels which had the seven vials, and talked with me, saying unto me, Come hither; I will shew unto thee the judgment of the great whore that sitteth upon many waters: With whom the kings of the earth have committed fornication, and the inhabitants of the earth have been made drunk with the wine of her fornication. Revelation 17:1, 2.
A prišiel jeden zo siedmich anjelov, ktorí mali sedem čiaš, a hovoril so mnou, povediac mi: Poď sem; ukážem ti súd nad veľkou smilnicou, ktorá sedí nad mnohými vodami, s ktorou králi zeme smilnili a obyvatelia zeme sa opili vínom jej smilstva. Zjavenie 17:1, 2.
With the Millerites it was about pagan Rome and papal Rome, but at the end it is about the three-fold union. As with her identification of those three powers in chapters twelve and thirteen, she clearly identifies the woman of chapter seventeen as the papacy.
U milleritov išlo o pohanský Rím a pápežský Rím, no na konci ide o trojité spojenie. Tak ako pri svojom určení týchto troch mocností v dvanástej a trinástej kapitole, aj ženu zo sedemnástej kapitoly jednoznačne označuje za pápežstvo.
“The woman [Babylon] of Revelation 17 is described as ‘arrayed in purple and scarlet color, and decked with gold and precious stones and pearls, having a golden cup in her hand full of abominations and filthiness:…and upon her forehead was a name written, ‘Mystery, Babylon the Great, the mother of harlots.’ Says the prophet: ‘I saw the woman drunk with the blood of the saints, and with the blood of the martyrs of Jesus.’ Babylon is further declared to be ‘that great city, which reigneth over the kings of the earth.’ Revelation 17:4–6, 18. The power that for so many centuries maintained despotic sway over the monarchs of Christendom is Rome.” The Great Controversy, 382.
„Žena [Babylon] zo Zjavenia 17 je opísaná ako ‚odetá do purpuru a šarlátu, ozdobená zlatom, drahými kameňmi a perlami, držiac v ruke zlatý kalich plný ohavností a nečistoty: …a na jej čele bolo napísané meno: „Tajomstvo, Babylon veľký, matka smilníc.“‘ Prorok hovorí: ‚Videl som ženu opitú krvou svätých a krvou Ježišových mučeníkov.‘ O Babylone sa ďalej vyhlasuje, že je to ‚to veľké mesto, ktoré kraľuje nad kráľmi zeme.‘ Zjavenie 17:4–6, 18. Mocnosťou, ktorá po toľké stáročia udržiavala despotickú nadvládu nad panovníkmi kresťanstva, je Rím.“ Veľký spor, 382.
So, when does the prophetic history represented in chapter seventeen begin?
Kedy sa teda začínajú prorocké dejiny znázornené v sedemnástej kapitole?
So he carried me away in the spirit into the wilderness: and I saw a woman sit upon a scarlet coloured beast, full of names of blasphemy, having seven heads and ten horns. And the woman was arrayed in purple and scarlet colour, and decked with gold and precious stones and pearls, having a golden cup in her hand full of abominations and filthiness of her fornication: And upon her forehead was a name written, MYSTERY, BABYLON THE GREAT, THE MOTHER OF HARLOTS AND ABOMINATIONS OF THE EARTH. And I saw the woman drunken with the blood of the saints, and with the blood of the martyrs of Jesus: and when I saw her, I wondered with great admiration. Revelation 17:3–6.
A odniesol ma v duchu na púšť. A videl som ženu sedieť na šarlátovej šelme, plnej rúhavých mien, ktorá mala sedem hláv a desať rohov. A žena bola odiata do purpuru a šarlátu a ozdobená zlatom, drahými kameňmi a perlami; v ruke mala zlatý kalich plný ohavností a nečistoty svojho smilstva. A na jej čele bolo napísané meno: TAJOMSTVO, VEĽKÝ BABYLON, MATKA NEVIESTOK A OHAVNOSTÍ ZEME. A videl som ženu opitú krvou svätých a krvou Ježišových mučeníkov. A keď som ju uvidel, zadivil som sa veľkým úžasom. Zjavenie 17:3–6.
In order for John to see the woman he is prophetically carried into the wilderness which John himself has already identified with two witnesses as the twelve hundred and sixty years of papal rule in chapter twelve.
Aby Ján uvidel ženu, je prorocky prenesený na púšť, ktorú už sám Ján v dvanástej kapitole stotožnil s dvoma svedkami ako tisícdvestošesťdesiat rokov pápežskej vlády.
And the woman fled into the wilderness, where she hath a place prepared of God, that they should feed her there a thousand two hundred and threescore days. . . . And to the woman were given two wings of a great eagle, that she might fly into the wilderness, into her place, where she is nourished for a time, and times, and half a time, from the face of the serpent. Revelation 12:6, 14.
A žena utiekla na púšť, kde má miesto pripravené od Boha, aby ju tam živili tisíc dvestošesťdesiat dní.... A žene boli dané dve krídla veľkého orla, aby odletela na púšť, na svoje miesto, kde je živená čas, časy a pol času, pred tvárou hada. Zjavenie 12:6, 14.
John was prophetically transported into the wilderness time period, but verse three and onward specifies exactly where in the twelve hundred and sixty years John was taken to, for the woman had already become drunk with the blood of persecution, and she was already the “mother of harlots.” John was taken to the end of the wilderness period for the woman had already drunk of the blood of persecution and the Protestant churches were already returning to her fold and becoming her daughters, for she was identified in that period of time as the “mother of harlots.” She already had daughters. John’s testimony in chapter seventeen begins in 1798 as did the same prophetic history which represented the beast in Daniel eleven and the false prophet in Revelation thirteen.
Ján bol prorocky prenesený do časového obdobia púšte, no verš tri a nasledujúce presne určujú, do ktorého miesta v rámci tisícdvestošesťdesiatich rokov bol Ján vzatý, lebo žena sa už opila krvou prenasledovania a už bola „matkou smilníc“. Ján bol vzatý na koniec obdobia púšte, lebo žena už pila z krvi prenasledovania a protestantské cirkvi sa už vracali do jej lona a stávali sa jej dcérami, lebo v tom časovom období bola označená ako „matka smilníc“. Už mala dcéry. Jánovo svedectvo v sedemnástej kapitole sa začína v roku 1798, tak ako sa v tom istom čase začínajú aj tie isté prorocké dejiny, ktoré predstavovali šelmu v Danielovi jedenásť a falošného proroka v Zjavení trinásť.
Just as with the other two lines, when chapter seventeen concludes, chapter eighteen then identifies the message of the hour. Three prophetic lines, one for each of the three-fold union. They are all illustrated upon the same historical structure beginning in 1798 and continuing until the close of probation, and all three emphasize the final warning message.
Tak ako pri ostatných dvoch líniách, keď sa sedemnásta kapitola končí, osemnásta kapitola potom určuje posolstvo danej hodiny. Tri prorocké línie, jedna pre každé z trojitého zväzku. Všetky sú znázornené na tej istej historickej štruktúre, ktorá sa začína v roku 1798 a pokračuje až do ukončenia času milosti, a všetky tri zdôrazňujú záverečné varovné posolstvo.
Habakkuk’s Tables addresses the subject of Revelation seventeen in much greater detail, so I will now jump to the riddle that is represented in the chapter that sets forth eight kingdoms of Bible prophecy.
Habakukove tabuľky sa oveľa podrobnejšie zaoberajú témou sedemnástej kapitoly Zjavenia, a preto teraz prejdem k hádanke, ktorá je predstavená v kapitole, čo predkladá osem kráľovstiev biblického proroctva.
And here is the mind which hath wisdom. The seven heads are seven mountains, on which the woman sitteth. And there are seven kings: five are fallen, and one is, and the other is not yet come; and when he cometh, he must continue a short space. And the beast that was, and is not, even he is the eighth, and is of the seven, and goeth into perdition. Revelation 17:9–11.
A tu je myseľ, ktorá má múdrosť. Tých sedem hláv je sedem vrchov, na ktorých sedí žena. A je sedem kráľov: piati padli, jeden je, a ten druhý ešte neprišiel; a keď príde, musí zostať nakrátko. A šelma, ktorá bola a nie je, aj ona je ôsma a je zo siedmich a odchádza do zatratenia. Zjavenie 17:9–11.
Daniel told Nebuchadnezzar, “Thou art this head of gold.”
Daniel povedal Nabuchodonozorovi: „Ty si tá hlava zo zlata.“
And wheresoever the children of men dwell, the beasts of the field and the fowls of the heaven hath he given into thine hand, and hath made thee ruler over them all. Thou art this head of gold. Daniel 2:38.
A kdekoľvek prebývajú synovia ľudí, poľnú zver a nebeské vtáctvo dal do tvojej ruky a ustanovil ťa za vládcu nad nimi všetkými. Ty si tá hlava zo zlata. Daniel 2,38.
Daniel also told Nebuchadnezzar, “Thou, O king, art a king of kings.”
Daniel tiež povedal Nabuchodonozorovi: „Ty, ó, kráľu, si kráľom kráľov.“
Thou, O king, art a king of kings: for the God of heaven hath given thee a kingdom, power, and strength, and glory. Daniel 2:37.
Ty, ó kráľ, si kráľom kráľov, lebo Boh nebies ti dal kráľovstvo, moc, silu i slávu. Daniel 2,37.
Nebuchadnezzar was the “head” and he was a king, and he was a king of kings for he represented the first of the kingdoms represented in the image. Nebuchadnezzar was the king represented by gold, and other kingdoms and kings would be represented by the other metals in the image, but Nebuchadnezzar was first and therefore the king of the kings. Another level which we will not address right now is that the kingdom of Babylon represents the kingdom that seeks to counterfeit Christ, who is the true King of kings.
Nebúkadnecar bol „hlavou“ a bol kráľom, a bol kráľom kráľov, lebo predstavoval prvé z kráľovstiev znázornených na soche. Nebúkadnecar bol kráľom znázorneným zlatom a ostatné kráľovstvá a králi mali byť znázornení ostatnými kovmi na soche, no Nebúkadnecar bol prvý, a preto kráľ kráľov. Ďalšou rovinou, ktorej sa teraz nebudeme venovať, je to, že babylonské kráľovstvo predstavuje kráľovstvo, ktoré sa usiluje napodobniť Krista, ktorý je pravým Kráľom kráľov.
In the beginning of Isaiah’s testimony of the twenty-five hundred and twenty year prophecies (Leviticus twenty-six’s seven times) Isaiah identifies kings as heads.
Na začiatku Izaiášovho svedectva o proroctvách dvetisícpäťsto dvadsiatich rokov (sedem časov z Levitikus dvadsaťšesť) Izaiáš označuje kráľov za hlavy.
For the head of Syria is Damascus, and the head of Damascus is Rezin; and within threescore and five years shall Ephraim be broken, that it be not a people. And the head of Ephraim is Samaria, and the head of Samaria is Remaliah’s son. If ye will not believe, surely ye shall not be established. Isaiah 7:7, 8.
Lebo hlavou Sýrie je Damask a hlavou Damasku je Recín; a do šesťdesiatich piatich rokov bude Efraim zlomený, takže už nebude ľudom. A hlavou Efraima je Samária a hlavou Samárie je syn Remaljášov. Ak neuveríte, veru neobstojíte. Izaiáš 7:7, 8.
Isaiah is just setting forth the starting point for the two twenty-five hundred and twenty year time periods against the northern kingdom of Samaria and the southern kingdom of Judah and as he does so he includes two witnesses that the capitol city of a nation is its head, and that the king is the head of the capitol city. A “head” is a king and a kingdom. In the Revelation the same line of prophecy is taken up as in Daniel.
Izaiáš iba predkladá východiskový bod pre dve časové obdobia po dvetisícpäťsto dvadsať rokov proti severnému kráľovstvu Samárie a južnému kráľovstvu Judska, a pritom uvádza dve svedectvá o tom, že hlavné mesto národa je jeho hlavou a že kráľ je hlavou hlavného mesta. „Hlava“ je kráľ a kráľovstvo. V Zjavení sa pokračuje v tej istej línii proroctva ako v Danielovi.
Therefore, when John is taken to 1798 and presented with the riddle that identifies that there are seven “heads,” he is identifying that there are seven kingdoms. He is then told that five of the heads or kingdoms have fallen. In 1798 the fifth kingdom of Bible prophecy had just fallen as it received a deadly wound that would eventually be healed.
Preto, keď je Ján prenesený do roku 1798 a je mu predložená hádanka, ktorá ukazuje, že existuje sedem „hláv“, rozpoznáva, že ide o sedem kráľovstiev. Potom je mu povedané, že päť z týchto hláv alebo kráľovstiev padlo. V roku 1798 práve padlo piate kráľovstvo biblického proroctva, keď utrpelo smrteľnú ranu, ktorá bude napokon uzdravená.
John who is standing in the history of the time of the end in 1798, is also told that one of the heads “is.” The sixth kingdom of Bible prophecy began in 1798, so when John was prophetically conveyed to 1798, the kingdom that then was, is the United States, and he was further informed that the seventh kingdom was still future to 1798, for it had not yet come. The seventh kingdom that was still future to 1798, is the United Nations who are represented by ten kings, and are the subject of Revelation seventeen. But there is also an eighth, who is of the seven. Rome always comes up eighth and is of the seven.
Jánovi, ktorý stojí v dejinách času konca v roku 1798, je tiež povedané, že jedna z hláv „je“. Šieste kráľovstvo biblického proroctva sa začalo v roku 1798, takže keď bol Ján prorocky prenesený do roku 1798, kráľovstvom, ktoré vtedy bolo, sú Spojené štáty, a ďalej mu bolo oznámené, že siedme kráľovstvo bolo vzhľadom na rok 1798 ešte budúce, lebo ešte neprišlo. Siedmym kráľovstvom, ktoré bolo vzhľadom na rok 1798 ešte budúce, je Organizácia Spojených národov, reprezentovaná desiatimi kráľmi, a je predmetom sedemnástej kapitoly Zjavenia. Je tu však aj ôsmy, ktorý je zo siedmich. Rím vždy vystupuje ako ôsmy a je zo siedmich.
There is much to say about the contents of chapter seventeen, but we are simply identifying the eight kingdoms of Bible prophecy represented in chapter seventeen in order to see how the Millerite understanding of four kingdoms squares up with the eight kingdoms of Revelation seventeen.
O obsahu sedemnástej kapitoly by sa dalo povedať mnoho, no my iba určujeme osem kráľovstiev biblického proroctva predstavených v sedemnástej kapitole, aby sme videli, ako milleritské chápanie štyroch kráľovstiev obstojí vo vzťahu k ôsmim kráľovstvám zo Zjavenia sedemnástej kapitoly.
We will address this in the next article.
Tomuto sa budeme venovať v nasledujúcom článku.