Skrytá história štyridsiateho verša – číslo jeden

V piatej kapitole Zjavenia predstavuje Lev z kmeňa Júdovho Kristovo postavenie ako Toho, ktorý zvíťazil, aby podľa svojej vôle zapečatil i odpečatil Božie Slovo. V roku 1989, sto dvadsaťšesť rokov po vzbure roku 1863, Lev z kmeňa Júdovho odpečatil posledných šesť veršov jedenástej kapitoly Daniela. Tieto verše sa začínajú smrteľnou ranou pápežstva v roku 1798 a uvádzajú svedectvo o tom, ako má byť pápežská rana zahojená, a nadto aj o konečnej smrteľnej rane pápežstva. Tieto verše sa začínajú tam, kde sa končia; súdom nad pápežským Rímom.

Tých šesť veršov opisuje uzdravenie smrteľnej rany pápežstva a tiež to, ako trojnásobné spojenie draka, šelmy a falošného proroka vedie svet k Armagedonu, ktorý je vo verši štyridsaťpäť označený ako „medzi morami a slávnym svätým vrchom“.

Alfa a Omega predstavuje Kristov charakter, ktorý vždy znázorňuje koniec prostredníctvom začiatku. Reformné hnutie sto štyridsaťštyri tisíc je hnutím tretieho anjela, ktoré je záverečným hnutím predobrazeným svojím začiatkom, ktorým bolo milleritské hnutie prvého a druhého anjela. Milleritské hnutie sa začalo v čase konca v roku 1798, kde sa začína posledných šesť veršov Danielovej jedenástej kapitoly, a toto hnutie sa skončilo pri otvorení súdu 22. októbra 1844. Hnutie sto štyridsaťštyri tisíc sa končí pri nedeľnom zákone v Spojených štátoch.

Na začiatku hnutia v čase konca v roku 1989 Lev z kmeňa Júdovho odpečatil posledných šesť veršov jedenástej kapitoly Daniela a na konci hnutia, tesne pred nedeľným zákonom, odpečaťuje skryté dejiny štyridsiateho verša jedenástej kapitoly Daniela. Komentár sestry Whiteovej o tom, ktorá časť Daniela je odpečatená, sa vzťahuje na odpečatenie v roku 1989, ako aj na odpečatenie, ktoré sa začalo v júli 2023.

Časť knihy Daniel, ktorá sa v roku 1989 vzťahovala na posledné dni, predstavovalo posledných šesť veršov jedenástej kapitoly; a keď hnutie sto štyridsaťštyritisíc dosahuje záver svojho pohybu, časť knihy Daniel, ktorá je odpečatená, je skrytá história štyridsiateho verša, ktorá predstavuje dejiny od roku 1989 až po nedeľný zákon v Spojených štátoch. Skrytá história štyridsiateho verša je dejinami sto štyridsaťštyritisíc. Každý prorok vydáva svedectvo o tom období.

V danom úryvku nárast poznania, ktoré „má pripraviť ľud, aby obstál v posledných dňoch“, predstavuje odpečatenie posledných šiestich veršov v roku 1989 a zároveň opäť predstavuje odpečatenie skrytých dejín štyridsiateho verša. V oboch dejinách inšpirácia poukazuje na to, že má nastať nárast poznania o pápežskej moci a nedeľnom zákone. Tak na začiatku, ako aj na konci pohybu sto štyridsaťštyri tisíc, nárast poznania vytvára trojstupňový proces skúšky, ako je znázornené v dvanástej kapitole Daniela.

Tak ako pri všetkých posvätných reformačných hnutiach, tri kroky, ktoré Daniel predstavuje ako „očistení, obielení a skúšaní“, predstavujú orientačný bod zostupu božského symbolu, po ktorom nasleduje skúška zlyhaného predpovedania, a potom tretia lakmusová skúška, ktorá zjavuje charakter dvoch tried, vytvorených na základe ich prijatia alebo odmietnutia rozpečateného nárastu poznania. Na začiatku hnutia sto štyridsaťštyritisíc boli týmito tromi krokmi 11. september 2001, po ktorom nasledoval 18. júl 2020, a potom nedeľný zákon. Na konci toho istého hnutia sú týmito tromi krokmi júl 2023, príchod posolstva Polnočného volania a nedeľný zákon.

Posolstvo, ktoré pripravuje Boží ľud, aby obstál, a ktoré bolo odpečatené v júli 2023, obsahuje niekoľko línií prorockej pravdy; a medzi týmito líniami sú zahrnuté aj Ezechielove mŕtve suché kosti v tridsiatej siedmej kapitole. Ezechiel predkladá dve posolstvá. Prvé posolstvo privádza kosti späť dohromady, no až pri druhom posolstve sa Izrael postavil na svoje nohy ako mocné vojsko. Dvaja svedkovia zo zjavenia v jedenástej kapitole sa postavili, keď boli naplnení Duchom Svätým.

Ezechiel učí tú istú pravdu.

Keď sestra Whiteová hovorí, že „rozmnožením poznania má byť ľud pripravený obstáť v posledných dňoch“, rozmnoženie poznania je v podobenstve o desiatich pannách označené ako „olej“ a „olej“ predstavuje „posolstvá Božieho Ducha“ a tiež „Ducha Svätého“, ako aj „charakter“.

Medzi júlom 2023 a čoskoro prichádzajúcim nedeľným zákonom dochádza k rozmachu poznania, ktoré privádza Boží ľud k životu, a oni povstávajú. Povstávajú, čím predstavujú, že majú „olej“ posolstva, ktoré bolo v tom čase odpečatené. Povstávajú vtedy, keď majú Ducha Svätého vo svojich nádobách, a povstávajú vtedy, keď majú charakter pripravený na pečať Božiu.

Po prvom skúšobnom kroku, ktorý sa začal v júli 2023, nasledovalo obdobie, ktoré týmto kandidátom umožňuje prijať alebo odmietnuť olej. Tí, ktorí ho prijmú, sú spečatení a potom sú pri čoskoro prichádzajúcom nedeľnom zákone pozdvihnutí ako zástava. Tí, ktorí olej odmietnu, dostanú mocné poblúdenie.

Títo kandidáti boli prebudení z duchovného spánku v júli 2023 a následne boli postavení pred záverečný proces skúšky pred uzavretím svojej osobnej doby milosti. Proces skúšky bol zasadený do kontextu prorockej skúšky spojenej s formovaním obrazu šelmy, v čase, keď práve títo kandidáti mali znovu ožiť a utvoriť vo svojom vnútri obraz Krista. Prorockou štruktúrou, v ktorej sa má táto skúška uskutočniť, sú dejiny od roku 1989 až po nedeľný zákon. Neschopnosť týchto kandidátov prebudiť sa viedla Pána k tomu, aby dopustil príchod bludov.

Všetci proroci hovoria o posledných dňoch, a tak v týchto posledných dňoch, v júli 2023, sa Pán pokúsil „prebudiť“ svoj ľud, no Jeho úsilie zlyhalo, a dovolil, aby sa prvý spor o symbol Ríma v adventných dejinách zopakoval ako varovanie pred blízkosťou konca. Urobil to napriek tomu, že „prišlo drahocenné svetlo“, „primerané pre tento čas“. Svetlo, ktoré prišlo v júli 2023, je „biblická pravda, ukazujúca nebezpečenstvá, ktoré sú bezprostredne pred nami“. Toto svetlo nás malo viesť „k usilovnému štúdiu Písma a k nanajvýš dôkladnému preskúmaniu stanovísk, ktoré zastávame“.

Skryté dejiny štyridsiateho verša sú znázornené vo veršoch desať až pätnásť jedenástej kapitoly Daniela, lebo Alfa a Omega ilustrovali koniec Danielovho záverečného proroctva jeho začiatkom. V období vedúcom ku sklamaniu 18. júla 2020 satan vniesol zmätok do veršov desať až pätnásť, lebo vedel, že začiatok kapitoly je kľúčom k znázorneniu konca kapitoly. Potom bol predstavený pôvodný spor štrnásteho verša.

Je zrejmé zo satanových pokusov zmiasť význam a účel týchto veršov, že sú dôležitou súčasťou procesu skúšky, ktorý teraz preosieva kandidátov na to, aby boli medzi sto štyridsaťštyri tisíc. Sestra Whiteová zdôrazňuje, že dejiny predstavené v jedenástej kapitole Daniela, ktoré sa naplnili pred časom konca v roku 1798, sa opakujú v posledných šiestich veršoch.

Tvrdím, že všetky dejiny predstavené vo veršoch jeden až tridsaťdeväť sa opakujú v posledných šiestich veršoch tejto kapitoly. Taktiež tvrdím, že dejiny posledných dní, ktoré sú dejinami záveru súdu, jenž sa začal 22. októbra 1844, sú predstavené prostredníctvom dvoch hlavných prorockých období. Prvé obdobie predstavuje súd, ktorý sa vykonáva nad domom Božím, po ktorom potom nasleduje obdobie, keď sa súd vykonáva nad tými, ktorí sú mimo domu Božieho. Prvé obdobie sa začalo v roku 1989 a končí sa pri nedeľnom zákone v Spojených štátoch, ktorý zasa označuje začiatok druhého obdobia, ktoré sa uzatvára, keď povstane Michael a ľudská doba milosti sa skončí. Skryté dejiny verša štyridsať sa takisto začínajú v roku 1989 a končia sa vo verši štyridsaťjeden, ktorým je nedeľný zákon v Spojených štátoch.

To je tá istá história ako vo veršoch desať až pätnásť tej istej kapitoly. Táto história prebieha súbežne s dejinami mileritov od času konca v roku 1798 až do začiatku súdu 22. októbra 1844. Tieto dve histórie prebiehajú súbežne s prorockými dejinami, ktoré sa začali narodením Krista a zavŕšili sa na kríži.

Dejiny začínajúce v roku 1989 zahŕňajú obdobie skúšky, ktoré sa začalo 11. septembra 2001, predobrazené obdobím skúšky, ktoré sa začalo 11. augusta 1840, a obdobím skúšky, ktoré sa začalo pri Kristovom krste. Vytváranie obrazu šelmy bolo predobrazené viacerými líniami prorockých dejín. Jedným z týchto zobrazení toho istého časového obdobia je doba zapečaťovania sto štyridsiatich štyroch tisíc, ktorá sa začala 11. septembra 2001 a je ukončená pri čoskoro prichádzajúcom nedeľnom zákone. Skryté dejiny verša štyridsať možno tiež prekryť líniou od 22. októbra 1844 až po vzburu roku 1863.

Dvadsiaty druhý október 1844 označil príchod tretieho anjela. Tak ako pri príchode každého prorockého anjela, aj on mal posolstvo, ktoré malo byť zjedené, ale nestalo sa tak; a filadelfský millerizmus sa zmenil na laodicejský millerizmus ešte pred rokom 1863, keď formálne prijali meno Adventisti siedmeho dňa a začali blúdiť na púšti vzbury až podnes. Dejiny rokov 1844 až 1863 predstavujú tých, ktorí odmietajú povolanie byť medzi sto štyridsiatimi štyrmi tisícami. Sú to Danielovi bezbožní v dvanástej kapitole, Jeremiášovo zhromaždenie posmievačov, Jánova synagóga satanova a Matúšove nerozumné panny.

Výstražné posolstvo, ktoré Kristus predstavuje ako „ohavnosť spustošenia, o ktorej hovoril prorok Daniel“, predstavuje varovanie utiecť vopred pred zničením a rozptýlením, ktoré má nasledovať. V roku 66 po Kr. rímsky generál Cestius naplnil toto varovanie pre kresťanov éry pohanského Ríma. V prvom storočí apoštol Pavol zaznamenal to isté varovanie pre kresťanov, ktorí mali trpieť počas éry pápežského Ríma. Varovanie pre zachovávateľov soboty, aby sa presťahovali z miest a žili na vidieku, prišlo v roku 1888, v tom istom roku ako Blairov zákon, prvý pokus ustanoviť nedeľu za Národný deň odpočinku. Blairov zákon bol varovaním utiecť, na naplnenie Kristovho odkazu na Danielovu ohavnosť spustošenia.

Tak ako bol Cestius v roku 66 po Kr. prozreteľnostne odvolaný, aj Blairov zákon bol prozreteľnostne stiahnutý. Rok 1888 je predobrazom 11. septembra 2001, lebo sestra Whiteová v oboch dejinách označuje zostúpenie anjela zo Zjavenia osemnástej kapitoly. Varovanie utiecť z miest v posledných dňoch nadobudlo platnosť 11. septembra 2001. Preto Blairov zákon z roku 1888 bol predobrazom Patriot Act z roku 2001. Anjel, ktorý zostúpil 11. septembra 2001, ohlasuje v prvých troch veršoch Zjavenia osemnástej kapitoly posledné varovné posolstvo a toto posledné varovné posolstvo je aj posolstvom tretieho anjela, hoci posolstvo predstavené tretím anjelom v štrnástej kapitole nie je tým istým vyjadrením pravdy ako v osemnástej kapitole. Riadok za riadkom je to to isté varovné posolstvo.

Ohavnosť spustošenia, o ktorej hovoril prorok Daniel, bola znamením daným Kristom, ktoré určovalo, kedy má Jeho ľud utiecť na svoju ochranu. Je to výstražné posolstvo, a preto musí byť záverečným výstražným posolstvom, hoci je vyjadrené inými slovami než posolstvo predstavené v štrnástej kapitole, ako aj v osemnástej kapitole Zjavenia. Dejiny, ktoré sa začínajú v šestnástom verši pätnástej kapitoly Jeremiáša, predstavujú to isté prorocké obdobie výstražného skúšobného posolstva. Začínajú sa, keď Jeremiáš zje Božie slovo, a to nastáva, keď zostupuje anjel, tak ako to bolo vtedy, keď sa zrútili veľké budovy mesta New York.

Keď Jeremiáš vyhlasuje: „Našli sa tvoje slová, i zjedol som ich; a tvoje slovo mi bolo radosťou a potešením srdca,“ predstavuje Danielovu prvú skúšku týkajúcu sa pokrmu v prvej kapitole a Jána v desiatej kapitole Zjavenia, ktorý vzal knižku z ruky anjela a zjedol ju. Jedenie posolstva sa začína, keď prichádza anjel, a keď anjel prichádza, odpečaťuje sa skúšobné proroctvo. Keď anjel prichádza, začína sa prvé obdobie skúšky a končí sa, keď sa začína druhé obdobie skúšky; a keď Michael povstane, druhé obdobie skúšky sa končí.

Keď anjel príde, začne padať neskorý dážď.

Neskorý dážď prijímajú tí, ktorí chodia po starých chodníkoch Jeremiášových.

„Poľnica“, ktorú „strážcovia“ trúbia, je laodicejské posolstvo, ktoré Jones a Waggoner predložili v roku 1888.

Dňa 11. septembra 2001 sa začalo zapečaťovanie stoštyridsiatich štyroch tisíc. Bolo hlásané výstražné posolstvo pre Laodiceu.

Varovanie Laodicei je zvukom trúby Jeremiášových strážcov, ktorý laodicejská Cirkev adventistov siedmeho dňa odmieta počuť. Je to varovanie, aby utiekli z miest na vidiecke pozemky pred čoskoro prichádzajúcim nedeľným zákonom.

To, čo som práve uviedol ohľadom týchto rozličných prorockých línií, bolo pokusom podnietiť vaše rozlišovanie v snahe povzbudiť vás, aby ste skutočne skúmali to, čo sa chystám napísať. Azda najdôležitejšou charakteristikou obrazu šelmy a šelme je, že v posledných dňoch vznikajú dve podoby obrazu šelmy a šelme. Prvá v Spojených štátoch a potom v národoch sveta.

S obrazom šelmy a jej obrazom sú spojené určité prorocké charakteristiky, ktoré je nevyhnutné správne uplatniť, ak máme prejsť prorockým procesom skúšky tohto obrazu Ríma. Druhým dôležitým prvkom obdobia skúšky obrazu šelmy (čo možno doložiť viacerými svedectvami) je, že čas spečaťovania stoštyridsiatichštyritisíc nastáva v období skúšky obrazu šelmy v Spojených štátoch a že obdobie skúšky obrazu šelmy v národoch sveta je časom, keď sú do stáda zhromažďované Božie ďalšie deti, ktoré sa v čase toho nedeľného zákona (predstaveného číslom 321) ešte stále nachádzajú v Babylone.

Obraz šelmy predstavuje dve konkrétne navzájom prepojené obdobia času skúšky a tieto dve doby skúšky zároveň predstavujú aj záverečné zhromaždenie sto štyridsiatich štyroch tisíc zo siedmej kapitoly Zjavenia, po ktorom nasleduje veľký zástup v tej istej kapitole.

Pri nedelnom zákone hovoria Spojené štáty ako drak v jedenástom verši trinástej kapitoly Zjavenia. Potom vychádzajú, aby oklamali všetky národy sveta, a hovoria týmto národom, že aj ony majú vytvoriť celosvetový obraz šelmy, tak ako to práve urobili Spojené štáty. Obdobie, ktoré sa začína pri nedelnom zákone, znázornenom Konštantínovým nedelným zákonom z roku 321, sa končí, keď sa posledný národ skloní pred pápežským Rímom, kde je znázornený nedelný zákon z roku 538; lebo v trinástej kapitole majú Spojené štáty moc priviesť obraz šelmy k životu a spôsobiť, aby hovoril. Obdobie sa začína nedelným zákonom z roku 321 a končí nedelným zákonom z roku 538.

V roku 2001 vláda Spojených štátov „prehovorila“ zákon Patriot Act do platnosti.

V tejto štúdii budeme pokračovať v nasledujúcom článku.