Ezekiel is a priest during the period of the sealing of the one hundred and forty-four thousand. In chapter one Ezekiel is taken into the sanctuary.
Ezechiel je kňazom v období zapečaťovania stoštyridsiatich štyroch tisícov. V prvej kapitole je Ezechiel vzatý do svätyne.
Now it came to pass in the thirtieth year, in the fourth month, in the fifth day of the month, as I was among the captives by the river of Chebar, that the heavens were opened, and I saw visions of God. In the fifth day of the month, which was the fifth year of king Jehoiachin’s captivity, The word of the Lord came expressly unto Ezekiel the priest, the son of Buzi, in the land of the Chaldeans by the river Chebar; and the hand of the Lord was there upon him.
A stalo sa v tridsiatom roku, vo štvrtom mesiaci, piateho dňa mesiaca, keď som bol medzi zajatcami pri rieke Kebár, že sa otvorili nebesia a videl som videnia Božie. Piateho dňa mesiaca, to bolo v piatom roku zajatia kráľa Jójachina, zaznelo slovo Hospodinovo výslovne kňazovi Ezechielovi, synovi Búziho, v krajine Chaldejcov pri rieke Kebár; a tam bola nad ním ruka Hospodinova.
And I looked, and, behold, a whirlwind came out of the north, a great cloud, and a fire infolding itself, and a brightness was about it, and out of the midst thereof as the colour of amber, out of the midst of the fire. Also out of the midst thereof came the likeness of four living creatures. And this was their appearance; they had the likeness of a man. And every one had four faces, and every one had four wings. And their feet were straight feet; and the sole of their feet was like the sole of a calf's foot: and they sparkled like the colour of burnished brass. And they had the hands of a man under their wings on their four sides; and they four had their faces and their wings. Their wings were joined one to another; they turned not when they went; they went every one straight forward. As for the likeness of their faces, they four had the face of a man, and the face of a lion, on the right side: and they four had the face of an ox on the left side; they four also had the face of an eagle. Thus were their faces: and their wings were stretched upward; two wings of every one were joined one to another, and two covered their bodies.
A pozrel som, a hľa, od severu prichádzal vír, veľký oblak a oheň, ktorý sa sám v sebe vinul, a vôkol neho bola žiara; a z jeho stredu akoby farba jantáru, zo stredu ohňa. A zo stredu toho vychádzala aj podoba štyroch živých bytostí. A takto vyzerali: mali podobu človeka. A každá mala štyri tváre a každá mala štyri krídla. A ich nohy boli rovné nohy; a chodidlo ich nôh bolo ako chodidlo teľacej nohy; a ligotali sa ako farba lešteného bronzu. A pod svojimi krídlami na svojich štyroch stranách mali ruky človeka; a ony štyri mali svoje tváre a svoje krídla. Ich krídla sa navzájom dotýkali; keď išli, neobracali sa; každá išla priamo vpred. A čo sa týka podoby ich tvárí, ony štyri mali tvár človeka a tvár leva na pravej strane; a ony štyri mali tvár býka na ľavej strane; ony štyri mali aj tvár orla. Také boli ich tváre; a ich krídla boli roztiahnuté nahor; každá mala dve krídla spojené jedno s druhým a dve zakrývali ich telá.
And they went every one straight forward: whither the spirit was to go, they went; and they turned not when they went. As for the likeness of the living creatures, their appearance was like burning coals of fire, and like the appearance of lamps: it went up and down among the living creatures; and the fire was bright, and out of the fire went forth lightning. And the living creatures ran and returned as the appearance of a flash of lightning. Now as I beheld the living creatures, behold one wheel upon the earth by the living creatures, with his four faces. The appearance of the wheels and their work was like unto the colour of a beryl: and they four had one likeness: and their appearance and their work was as it were a wheel in the middle of a wheel. When they went, they went upon their four sides: and they turned not when they went. As for their rings, they were so high that they were dreadful; and their rings were full of eyes round about them four. And when the living creatures went, the wheels went by them: and when the living creatures were lifted up from the earth, the wheels were lifted up. Whithersoever the spirit was to go, they went, thither was their spirit to go; and the wheels were lifted up over against them: for the spirit of the living creature was in the wheels.
A išli každý priamo vpred; kam chcel ísť duch, ta išli, a neobracali sa, keď išli. A podoba živých bytostí bola ako žeravé ohnivé uhlíky a ako vzhľad fakieľ; pohybovalo sa to hore-dolu medzi živými bytosťami; a oheň žiaril a z ohňa vyšľahoval blesk. A živé bytosti pobehovali sem a ta ako záblesk blesku. Keď som sa díval na živé bytosti, hľa, na zemi pri živých bytostiach bolo jedno koleso pri každej z ich štyroch tvárí. Vzhľad kolies a ich zhotovenie sa podobali lesku chryzolitu; a všetky štyri mali tú istú podobu; a ich vzhľad a ich zhotovenie bolo, ako keby bolo koleso uprostred kolesa. Keď sa pohybovali, išli na všetky štyri strany; a neobracali sa, keď išli. A ich obvody boli také vysoké, že vzbudzovali bázeň; a obvody všetkých štyroch boli dookola plné očí. Keď išli živé bytosti, išli pri nich aj kolesá; a keď sa živé bytosti zdvihli zo zeme, zdvihli sa aj kolesá. Kamkoľvek chcel ísť duch, ta išli, ta chcel ísť aj ich duch; a kolesá sa dvíhali spolu s nimi, lebo duch živej bytosti bol v kolesách.
When those went, these went; and when those stood, these stood; and when those were lifted up from the earth, the wheels were lifted up over against them: for the spirit of the living creature was in the wheels. And the likeness of the firmament upon the heads of the living creature was as the colour of the terrible crystal, stretched forth over their heads above. And under the firmament were their wings straight, the one toward the other: every one had two, which covered on this side, and every one had two, which covered on that side, their bodies. And when they went, I heard the noise of their wings, like the noise of great waters, as the voice of the Almighty, the voice of speech, as the noise of an host: when they stood, they let down their wings. And there was a voice from the firmament that was over their heads, when they stood, and had let down their wings. And above the firmament that was over their heads was the likeness of a throne, as the appearance of a sapphire stone: and upon the likeness of the throne was the likeness as the appearance of a man above upon it. And I saw as the colour of amber, as the appearance of fire round about within it, from the appearance of his loins even upward, and from the appearance of his loins even downward, I saw as it were the appearance of fire, and it had brightness round about. As the appearance of the bow that is in the cloud in the day of rain, so was the appearance of the brightness round about. This was the appearance of the likeness of the glory of the Lord. And when I saw it, I fell upon my face, and I heard a voice of one that spake. Ezekiel 1:1–28.
Keď ony išli, išli aj tieto; a keď ony stáli, stáli aj tieto; a keď ony boli pozdvihnuté od zeme, kolesá sa zdvihli spolu s nimi, lebo duch živej bytosti bol v kolesách. A podoba oblohy nad hlavami živej bytosti bola na pohľad ako strašný krištáľ, rozprestretý hore nad ich hlavami. A pod oblohou boli ich krídla vystreté jedno k druhému; každá mala dve, ktorými si prikrývala telo z jednej strany, a každá mala dve, ktorými si prikrývala telo z druhej strany. A keď išli, počul som zvuk ich krídel ako hukot veľkých vôd, ako hlas Všemohúceho, hlas reči, ako hluk vojska; keď stáli, spustili svoje krídla. A zaznel hlas z oblohy, ktorá bola nad ich hlavami; keď stáli a spustili svoje krídla. A nad oblohou, ktorá bola nad ich hlavami, bola podoba trónu, na pohľad ako zafírový kameň; a na podobe trónu bola podoba, ktorá vyzerala ako človek, hore na ňom. A videl som niečo ako farbu jantáru, ako vzhľad ohňa vôkol a vnútri v ňom, od toho, čo sa javilo ako jeho bedrá nahor; a od toho, čo sa javilo ako jeho bedrá nadol, videl som akoby vzhľad ohňa, a mal jas vôkol. Ako vyzerá dúha, ktorá býva na oblaku v deň dažďa, tak vyzeral jas vôkol. Toto bol vzhľad podoby slávy Hospodinovej. A keď som to videl, padol som na svoju tvár a počul som hlas toho, ktorý hovoril. Ezechiel 1:1–28.
“Ezekiel, the mourning exile prophet, in the land of the Chaldeans, was given a vision teaching the same lesson of faith in the mighty God of Israel. As he was upon the banks of the river Chebar, a whirlwind seemed to come from the north, ‘a great cloud, and a fire infolding itself, and a brightness was about it, and out of the midst thereof as the color of amber.’ A number of wheels of strange appearance, intersecting one another, were moved by four living creatures. High above all these was ‘the likeness of a throne, as the appearance of a sapphire stone: and upon the likeness of the throne was the likeness as the appearance of a man above upon it.’ ‘As for the likeness of the living creatures, their appearance was like burning coals of fire, and like the appearance of lamps: it went up and down among the living creatures; and the fire was bright, and out of the fire went forth lightning.’ ‘And there appeared in the cherubims the form of a man’s hand under their wings.’
„Ezechielovi, trúchliacemu prorokovi vo vyhnanstve, v krajine Chaldejcov, bolo dané videnie, ktoré učilo tú istú lekciu viery v mocného Boha Izraela. Keď bol pri brehoch rieky Kebár, zdalo sa, že od severu prichádza víchrica, ‚veľký oblak a plápolajúci oheň, a vôkol neho žiara, a z jeho stredu akoby lesk jantáru.‘ Istý počet kolies zvláštneho vzhľadu, pretínajúcich sa navzájom, bol pohybovaný štyrmi živými bytosťami. Vysoko nad tým všetkým bola ‚podoba trónu, na pohľad ako zafírový kameň; a na podobe trónu bola podoba, na pohľad ako človek, nad ním.‘ ‚A čo sa týka podoby živých bytostí, ich vzhľad bol ako horiace ohnivé uhlíky a ako vzhľad faklí; pohybovalo sa to hore-dolu medzi živými bytosťami; a oheň bol jasný a z ohňa vyšľahoval blesk.‘ ‚A v cherubínoch sa pod ich krídlami ukazovala podoba ľudskej ruky.‘“
“There were wheels within wheels in an arrangement so complicated that at first sight they appeared to Ezekiel to be all in confusion. But when they moved, it was with beautiful exactness and in perfect harmony. Heavenly beings were impelling these wheels, and, above all, upon the glorious sapphire throne, was the Eternal One; while round about the throne was the encircling rainbow, emblem of grace and love. Overpowered by the terrible glory of the scene, Ezekiel fell upon his face, when a voice bade him arise and hear the word of the Lord. Then there was given him a message of warning for Israel.” Testimonies, 751.
„Boli tam kolesá v kolesách, usporiadané tak zložito, že sa na prvý pohľad zdali Ezechielovi byť v úplnom zmätku. Keď sa však pohybovali, bolo to s nádhernou presnosťou a v dokonalej harmónii. Tieto kolesá poháňali nebeské bytosti a nadovšetko na slávnom zafírovom tróne bol Večný; zatiaľ čo okolo trónu sa klenula obopínajúca dúha, symbol milosti a lásky. Premožený hroznou slávou toho výjavu padol Ezechiel na svoju tvár, keď mu hlas prikázal, aby vstal a počul slovo Hospodinovo. Potom mu bolo zverené posolstvo napomenutia pre Izrael.“ Testimonies, 751.
In the year that king Uzziah died I saw also the Lord sitting upon a throne, high and lifted up, and his train filled the temple. Above it stood the seraphims: each one had six wings; with twain he covered his face, and with twain he covered his feet, and with twain he did fly. And one cried unto another, and said, Holy, holy, holy, is the Lord of hosts: the whole earth is full of his glory. And the posts of the door moved at the voice of him that cried, and the house was filled with smoke. Then said I, Woe is me! for I am undone; because I am a man of unclean lips, and I dwell in the midst of a people of unclean lips: for mine eyes have seen the King, the Lord of hosts. Then flew one of the seraphims unto me, having a live coal in his hand, which he had taken with the tongs from off the altar: And he laid it upon my mouth, and said, Lo, this hath touched thy lips; and thine iniquity is taken away, and thy sin purged. Also I heard the voice of the Lord, saying, Whom shall I send, and who will go for us? Then said I, Here am I; send me. Isaiah 6:1–8.
V roku, keď zomrel kráľ Uziáš, videl som aj Pána sedieť na tróne, vysokom a vyvýšenom, a lem jeho rúcha napĺňal chrám. Nad ním stáli serafíni; každý mal po šesť krídel: dvoma si zakrýval tvár, dvoma si zakrýval nohy a dvoma lietal. A volal jeden k druhému a hovoril: Svätý, svätý, svätý je Hospodin zástupov; celá zem je plná jeho slávy. A podvoje dverí sa zachveli od hlasu toho, ktorý volal, a dom sa naplnil dymom. Vtedy som povedal: Beda mi, lebo som stratený; pretože som človek nečistých rtov a bývam uprostred ľudu nečistých rtov; lebo moje oči videli Kráľa, Hospodina zástupov. Vtedy ku mne priletel jeden zo serafínov a v ruke mal žeravý uhlík, ktorý kliešťami vzal z oltára. A dotkol sa ním mojich úst a povedal: Hľa, toto sa dotklo tvojich rtov; tvoja vina je odstránená a tvoj hriech je očistený. Potom som počul hlas Pána, ktorý hovoril: Koho pošlem a kto pôjde za nás? I povedal som: Hľa, tu som; pošli mňa. Izaiáš 6:1–8.
“This vision was given to Ezekiel at a time when his mind was filled with gloomy forebodings. He saw the land of his fathers lying desolate. The city that was once full of people was no longer inhabited. The voice of mirth and the song of praise were no more heard within her walls. The prophet himself was a stranger in a strange land, where boundless ambition and savage cruelty reigned supreme. That which he saw and heard of human tyranny and wrong distressed his soul, and he mourned bitterly day and night. But the wonderful symbols presented before him beside the river Chebar revealed an overruling power mightier than that of earthly rulers. Above the proud and cruel monarchs of Assyria and Babylon the God of mercy and truth was enthroned.
„Toto videnie dostal Ezechiel v čase, keď jeho myseľ bola naplnená temnými predtuchami. Videl krajinu svojich otcov ležať spustošenú. Mesto, ktoré kedysi prekypovalo ľudom, už nebolo obývané. Hlas veselosti a pieseň chvály už viac nebolo počuť v jeho múroch. Sám prorok bol cudzincom v cudzej krajine, kde neobmedzená ctižiadostivosť a krutá ukrutnosť vládli zvrchovane. To, čo videl a počul o ľudskej tyranii a neprávosti, sužovalo jeho dušu a on horko nariekal dňom i nocou. No podivuhodné symboly, ktoré sa mu zjavili pri rieke Kebar, odhaľovali zvrchovanú moc, mocnejšiu než moc pozemských vládcov. Nad pyšnými a krutými panovníkmi Asýrie a Babylonu trónil Boh milosti a pravdy.“
“The wheellike complications that appeared to the prophet to be involved in such confusion were under the guidance of an infinite hand. The Spirit of God, revealed to him as moving and directing these wheels, brought harmony out of confusion; so the whole world was under His control. Myriads of glorified beings were ready at His word to overrule the power and policy of evil men, and bring good to His faithful ones.
„Kolovité spletitosti, ktoré sa prorokovi javili, akoby boli zapletené do takého zmätku, boli vedené rukou Nekonečného. Duch Boží, ktorý mu bol zjavený ako ten, čo pohybuje týmito kolesami a riadi ich, vyvádzal zo zmätku súlad; tak aj celý svet bol pod Jeho vládou. Nespočetné zástupy oslávených bytostí boli pripravené na Jeho slovo prekaziť moc i zámery zlých ľudí a privodiť dobro Jeho verným.“
“In like manner, when God was about to open to the beloved John the history of the church for future ages, He gave him an assurance of the Saviour’s interest and care for His people by revealing to him ‘One like unto the Son of man,’ walking among the candlesticks, which symbolized the seven churches. While John was shown the last great struggles of the church with earthly powers, he was also permitted to behold the final victory and deliverance of the faithful. He saw the church brought into deadly conflict with the beast and his image, and the worship of that beast enforced on pain of death. But looking beyond the smoke and din of the battle, he beheld a company upon Mount Zion with the Lamb, having, instead of the mark of the beast, the ‘Father’s name written in their foreheads.’ And again he saw ‘them that had gotten the victory over the beast, and over his image, and over his mark, and over the number of his name, stand on the sea of glass, having the harps of God’ and singing the song of Moses and the Lamb.
„Podobne, keď sa Boh chystal otvoriť milovanému Jánovi dejiny cirkvi pre budúce veky, dal mu uistenie o Spasiteľovom záujme o svoj ľud a o Jeho starostlivosti tým, že mu zjavil ‚niekoho podobného Synovi človeka‘, kráčajúceho medzi svietnikmi, ktoré symbolizovali sedem cirkví. Kým Jánovi boli ukázané posledné veľké zápasy cirkvi s pozemskými mocnosťami, bolo mu tiež dovolené uzrieť konečné víťazstvo a vyslobodenie verných. Videl cirkev uvedenú do smrteľného zápasu so šelmou a jej obrazom a uctievanie tej šelmy vynucované pod hrozbou smrti. No keď pozrel za dym a rachot boja, uzrel zástup na vrchu Sion s Baránkom, ktorí namiesto znamenia šelmy mali ‚Otcovo meno napísané na svojich čelách‘. A opäť videl ‚tých, čo zvíťazili nad šelmou a nad jej obrazom, nad jej znamením a nad číslom jej mena, stáť na sklenom mori a mať Božie harfy‘ a spievať pieseň Mojžiša a Baránka.“
“These lessons are for our benefit. We need to stay our faith upon God, for there is just before us a time that will try men’s souls. Christ, upon the Mount of Olives, rehearsed the fearful judgments that were to precede His second coming: ‘Ye shall hear of wars and rumors of wars.’ ‘Nation shall rise against nation, and kingdom against kingdom: and there shall be famines, and pestilences, and earthquakes, in divers places. All these are the beginning of sorrows.’ While these prophecies received a partial fulfillment at the destruction of Jerusalem, they have a more direct application to the last days.
„Tieto poučenia sú pre náš úžitok. Potrebujeme spočinúť svojou vierou na Bohu, lebo je priamo pred nami čas, ktorý vyskúša duše ľudí. Kristus na Olivovom vrchu pripomenul hrozné súdy, ktoré mali predchádzať Jeho druhému príchodu: ,Budete počuť o vojnách a chýroch o vojnách.‘ ,Povstane totiž národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu; a budú hladomory, morové nákazy a zemetrasenia na rozličných miestach. To všetko je začiatok bolestí.‘ Kým sa tieto proroctvá čiastočne naplnili pri zničení Jeruzalema, majú priamejšie uplatnenie na posledné dni.
“We are standing on the threshold of great and solemn events. Prophecy is fast fulfilling. The Lord is at the door. There is soon to open before us a period of overwhelming interest to all living. The controversies of the past are to be revived; new controversies will arise. The scenes to be enacted in our world are not yet even dreamed of. Satan is at work through human agencies. Those who are making an effort to change the Constitution and secure a law enforcing Sunday observance little realize what will be the result. A crisis is just upon us.
„Stojíme na prahu veľkých a slávnostných udalostí. Proroctvo sa rýchlo napĺňa. Pán je pri dverách. Čoskoro sa pred nami otvorí obdobie nesmierneho významu pre všetkých žijúcich. Spory minulosti budú znovu oživené; vzniknú nové spory. O výjavoch, ktoré sa majú odohrať v našom svete, sa ľuďom ešte ani nesnívalo. Satan pôsobí prostredníctvom ľudských nástrojov. Tí, ktorí sa usilujú zmeniť ústavu a presadiť zákon vynucujúci zachovávanie nedele, si len málo uvedomujú, aký bude výsledok. Kríza je už bezprostredne pred nami.“
“But God’s servants are not to trust to themselves in this great emergency. In the visions given to Isaiah, to Ezekiel, and to John we see how closely heaven is connected with the events taking place upon the earth and how great is the care of God for those who are loyal to Him. The world is not without a ruler. The program of coming events is in the hands of the Lord. The Majesty of heaven has the destiny of nations, as well as the concerns of His church, in His own charge.
„Boží služobníci sa však v tejto veľkej kríze nemajú spoliehať na seba. Vo videniach daných Izaiášovi, Ezechielovi a Jánovi vidíme, ako úzko je nebo spojené s udalosťami odohrávajúcimi sa na zemi a aká veľká je Božia starostlivosť o tých, ktorí Mu zostávajú verní. Svet nie je bez vládcu. Program budúcich udalostí je v rukách Pána. Velebnosť nebies drží vo svojej vlastnej správe osud národov, ako aj záležitosti svojej cirkvi.“
“We permit ourselves to feel altogether too much care, trouble, and perplexity in the Lord’s work. Finite men are not left to carry the burden of responsibility. We need to trust in God, believe in Him, and go forward. The tireless vigilance of the heavenly messengers, and their unceasing employment in their ministry in connection with the beings of earth, show us how God’s hand is guiding the wheel within a wheel. The divine Instructor is saying to every actor in His work, as He said to Cyrus of old: ‘I girded thee, though thou hast not known Me.’
Dovoľujeme si pociťovať v Pánovom diele až príliš mnoho starostí, ťažkostí a zmätenosti. Koneční ľudia nie sú ponechaní, aby niesli bremeno zodpovednosti. Potrebujeme dôverovať Bohu, veriť v Neho a ísť vpred. Neúnavná bdelosť nebeských poslov a ich neprestajné pôsobenie v ich službe v spojení s bytosťami zeme nám ukazujú, ako Božia ruka riadi koleso uprostred kolesa. Božský Učiteľ hovorí každému pracovníkovi v Jeho diele, ako kedysi povedal Kýrovi: „Opásal som ťa, hoci si ma nepoznal.“
“In Ezekiel’s vision God had His hand beneath the wings of the cherubim. This is to teach His servants that it is divine power that gives them success. He will work with them if they will put away iniquity and become pure in heart and life.
„V Ezechielovom videní mal Boh svoju ruku pod krídlami cherubínov. To má poučiť Jeho služobníkov, že im úspech dáva božská moc. Bude s nimi pôsobiť, ak odložia neprávosť a stanú sa čistými v srdci i v živote.״
“The bright light going among the living creatures with the swiftness of lightning represents the speed with which this work will finally go forward to completion. He who slumbers not, who is continually at work for the accomplishment of His designs, can carry forward His great work harmoniously. That which appears to finite minds entangled and complicated, the Lord’s hand can keep in perfect order. He can devise ways and means to thwart the purposes of wicked men, and He will bring to confusion the counsels of them that plot mischief against His people.
„Jasné svetlo, ktoré sa pohybovalo medzi živými bytosťami s rýchlosťou blesku, predstavuje rýchlosť, s akou toto dielo napokon postúpi vpred až k svojmu dokončeniu. Ten, ktorý nedrieme, ktorý neprestajne pôsobí na uskutočnení svojich zámerov, môže svoje veľké dielo viesť v súlade. To, čo sa konečným myslím, zapleteným a zmäteným, javí ako zložité a komplikované, Pánova ruka môže udržať v dokonalom poriadku. On môže nájsť cesty a prostriedky, aby zmaril úmysly bezbožných ľudí, a privedie do zmätku rady tých, čo kujú zlo proti jeho ľudu.“
“Brethren, it is no time now for mourning and despair, no time to yield to doubt and unbelief. Christ is not now a Saviour in Joseph’s new tomb, closed with a great stone and sealed with the Roman seal; we have a risen Saviour. He is the King, the Lord of hosts; He sitteth between the cherubim; and amid the strife and tumult of nations He guards His people still. He who ruleth in the heavens is our Saviour. He measures every trial. He watches the furnace fire that must test every soul. When the strongholds of kings shall be overthrown, when the arrows of God’s wrath shall strike through the hearts of His enemies, His people will be safe in His hands.” Testimonies, volume 5, 752–754.
„Bratia, teraz nie je čas na smútok a zúfalstvo, nie je čas poddávať sa pochybnostiam a nevere. Kristus teraz nie je Spasiteľom v Jozefovom novom hrobe, uzavretom veľkým kameňom a zapečatenom rímskou pečaťou; máme vzkrieseného Spasiteľa. On je Kráľ, Hospodin zástupov; sedí medzi cherubínmi; a uprostred zápasu a nepokoja národov stále stráži svoj ľud. Ten, ktorý vládne na nebesiach, je naším Spasiteľom. On odmeriava každú skúšku. Dohliada na oheň pece, ktorý musí vyskúšať každú dušu. Keď budú pevnosti kráľov zvrhnuté, keď šípy Božieho hnevu preniknú srdcia Jeho nepriateľov, Jeho ľud bude v Jeho rukách v bezpečí.“ Testimonies, zväzok 5, 752–754.
Ezekiel represents the candidates to be among the one hundred and forty-four thousand, and line upon line his experience in the sanctuary aligns with Isaiah’s and John’s experience within the sanctuary. We are now in the temple test, the second of the three tests that seals the one hundred and forty-four thousand. That period is the purification accomplished by the Messenger of the Covenant in fulfillment of Malachi three. The purification process of three tests, is Malachi’s fiery “furnace” “that must test every soul.” When the third angel arrived on October 22, 1844 the Messenger of the Covenant suddenly came to His temple and led the wise virgins of that history into the Most Holy Place, in order to seal His faithful, but the virgins of that history rebelled, and by 1856 the Philadelphian Millerite movement had changed unto the Laodicean Millerite movement and in 1863 became the Laodicean Seventh-day Adventist church.
Ezechiel predstavuje kandidátov na to, aby patrili medzi stoštyridsaťštyritisíc, a riadok za riadkom sa jeho skúsenosť vo svätyni zhoduje so skúsenosťou Izaiáša a Jána vo svätyni. Teraz sa nachádzame v skúške chrámu, druhej z troch skúšok, ktoré spečaťujú stoštyridsaťštyritisíc. Toto obdobie je očisťovaním, ktoré vykonáva Posol zmluvy na naplnenie Malachiáša tri. Proces očisťovania prostredníctvom troch skúšok je Malachiášovou ohnivou „pecou“, „ktorá musí skúšať každú dušu“. Keď tretí anjel prišiel 22. októbra 1844, Posol zmluvy náhle prišiel do svojho chrámu a viedol múdre panny tejto histórie do Najsvätejšieho miesta, aby zapečatil svojich verných, ale panny tejto histórie sa vzbúrili, a do roku 1856 sa filadelfské milleritské hnutie zmenilo na laodicejské milleritské hnutie a v roku 1863 sa stalo laodicejskou Cirkvou adventistov siedmeho dňa.
The third angel who arrived suddenly on October 22, 1844 withdrew his presence in 1863, and then returned on September 11, 2001. Twenty-five years later the temple test that was typified by October 22, 1844 is now being repeated. Twenty-five is symbolically a prophetic tithe of two hundred and fifty, and two hundred and fifty is a symbol of the history represented in verses eleven to fifteen of Daniel eleven. Two hundred and fifty, and twenty-five is a wheel within the sanctuary vision of Ezekiel. Twenty-five is a symbol of the separation of the wise and the wicked in fulfillment of the three-step testing process that is represented in the work of purification that is accomplished by the Messenger of the Covenant.
Tretí anjel, ktorý náhle prišiel 22. októbra 1844, odňal svoju prítomnosť v roku 1863 a potom sa vrátil 11. septembra 2001. O dvadsaťpäť rokov neskôr sa teraz opakuje skúška chrámu, ktorá bola predobrazená 22. októbrom 1844. Dvadsaťpäť je symbolicky prorockým desiatkom z dvestopäťdesiatich a dvestopäťdesiat je symbolom dejín predstavených vo veršoch jedenásť až pätnásť jedenástej kapitoly Daniela. Dvestopäťdesiat a dvadsaťpäť sú kolesom v rámci Ezechielovho videnia svätyne. Dvadsaťpäť je symbolom oddelenia múdrych a bezbožných pri naplnení trojstupňového procesu skúšky, ktorý je predstavený v diele očisťovania uskutočňovanom Poslom zmluvy.
Matthew twenty-five contains three parables, and each parable identifies the separation of the wise and wicked in the sealing time of the one hundred and forty-four thousand. The hope of God’s people represented in the chapter is that they might be a wise virgin in possession of the oil of the message of the midnight cry. Their hope is that they are judged a faithful servant in their stewardship of employing the special talents that were given them to manage in their personal probationary period. Their hope is that they are judged as a sheep of God’s pasture, seated upon His right side, and not a goat on his left. Twenty-five is a symbol of the separation of the wise and wicked in the sealing time of the one hundred and forty-four thousand. Twenty-five is one of Ezekiel’s wheels.
Matúš dvadsiata piata kapitola obsahuje tri podobenstvá a každé podobenstvo označuje oddelenie múdrych od bezbožných v čase pečatenia sto štyridsaťštyritisíc. Nádejou Božieho ľudu, predstavenou v tejto kapitole, je, aby boli múdrou pannou, ktorá má olej posolstva polnočného volania. Ich nádejou je, aby boli posúdení ako verný sluha v správe svojho správcovstva pri využívaní osobitných talentov, ktoré im boli zverené, aby ich spravovali v čase svojej osobnej skúšobnej doby. Ich nádejou je, aby boli posúdení ako ovca Božej pastviny, posadená po Jeho pravici, a nie ako cap po jeho ľavici. Dvadsaťpäť je symbolom oddelenia múdrych od bezbožných v čase pečatenia sto štyridsaťštyritisíc. Dvadsaťpäť je jedným z Ezechielových kolies.
In the five and twentieth year of our captivity, in the beginning of the year, in the tenth day of the month, in the fourteenth year after that the city was smitten, in the selfsame day the hand of the Lord was upon me, and brought me thither. Ezekiel 40:1.
V dvadsiatom piatom roku nášho zajatia, na začiatku roka, desiateho dňa mesiaca, v štrnástom roku po tom, čo bolo mesto porazené, práve v ten istý deň bola nado mnou ruka Pánova a priviedla ma ta. Ezechiel 40,1.
The twenty-fifth year of captivity is represented by October 22, which is represented by the closing of a dispensational door. On October 22, 1844 a door was opened and a door was closed as two classes were separated.
Dvadsiaty piaty rok zajatia je znázornený 22. októbrom, ktorý je znázornený uzavretím jedných dverí v rámci dišpenzácie. Dňa 22. októbra 1844 sa jedny dvere otvorili a jedny dvere zatvorili, keď boli oddelené dve skupiny.
And to the angel of the church in Philadelphia write; These things saith he that is holy, he that is true, he that hath the key of David, he that openeth, and no man shutteth; and shutteth, and no man openeth; I know thy works: behold, I have set before thee an open door, and no man can shut it: for thou hast a little strength, and hast kept my word, and hast not denied my name. Revelation 3:7, 8.
Anjelovi cirkvi vo Filadelfii napíš: Toto hovorí ten Svätý, ten Pravdivý, ten, ktorý má kľúč Dávidov, ktorý otvára a nikto nezatvára, a zatvára a nikto neotvára: Poznám tvoje skutky; hľa, postavil som pred teba otvorené dvere, ktoré nikto nemôže zavrieť; lebo máš malú moc a zachoval si moje slovo a nezaprel si moje meno. Zjavenie 3:7, 8.
Christ tells the angel of Philadelphia that He knows their work, that He has set before the church of Philadelphia, an open door. That door is opened by “the key of David,” the key that is placed upon Eliakim.
Kristus hovorí anjelovi cirkvi vo Filadelfii, že pozná ich skutky a že postavil pred cirkev vo Filadelfii otvorené dvere. Tieto dvere sú otvorené „kľúčom Dávidovým“, kľúčom, ktorý je položený na Eljakima.
And it shall come to pass in that day, that I will call my servant Eliakim the son of Hilkiah: And I will clothe him with thy robe, and strengthen him with thy girdle, and I will commit thy government into his hand: and he shall be a father to the inhabitants of Jerusalem, and to the house of Judah. And the key of the house of David will I lay upon his shoulder; so he shall open, and none shall shut; and he shall shut, and none shall open. Isaiah 22:20–22.
A stane sa v ten deň, že povolám svojho služobníka Eljakíma, syna Chilkijášovho. Oblečiem ho do tvojho rúcha a upevním ho tvojím pásom a tvoju vládu odovzdám do jeho ruky; a bude otcom obyvateľom Jeruzalema i domu Júdovmu. A kľúč domu Dávidovho položím na jeho plece; otvorí, a nikto nezavrie; zavrie, a nikto neotvorí. Izaiáš 22:20–22.
The day that Eliakim is called, he is separated from wicked Shebna.
V deň, keď je Eliakim povolaný, je oddelený od bezbožného Šebnu.
Thus saith the Lord God of hosts, Go, get thee unto this treasurer, even unto Shebna, which is over the house, and say, What hast thou here? and whom hast thou here, that thou hast hewed thee out a sepulchre here, as he that heweth him out a sepulchre on high, and that graveth an habitation for himself in a rock? Behold, the Lord will carry thee away with a mighty captivity, and will surely cover thee. He will surely violently turn and toss thee like a ball into a large country: there shalt thou die, and there the chariots of thy glory shall be the shame of thy lord’s house. Isaiah 22:15–18.
Toto hovorí Pán, Hospodin zástupov: Choď, vojdi k tomuto správcovi, k Šebnovi, ktorý je nad domom, a povedz: Čo tu máš? A koho tu máš, že si si tu vytesal hrob, ako ten, čo si tesá hrob na výšine a vysekáva si príbytok v skale? Hľa, Hospodin ťa odhodí ďaleko mocným vrhom a iste ťa pevne uchopí. Prudko ťa zatočí a zmotá ako loptu do šírej krajiny; tam zomrieš a tam budú vozy tvojej slávy na potupu domu tvojho pána. Izaiáš 22:15–18.
The separation of the wise and foolish virgins that fulfilled the illustration of Shebna and Eliakim was fulfilled on October 22, 1844, and also in the twenty-fifth year of captivity of Jehoiachin which was October 22, 573 BC. In Ezekiel chapter eight the wicked within Adventism, represented by Jerusalem, are represented by twenty-five men bowing to the sun. The destruction of Jerusalem represents the Sunday law, which is also the waymark which ends the sealing time of the one hundred and forty-four thousand. That sealing time began on September 11, 2001, and Jesus is both the Alpha and Omega, so September 11, 2001 as the beginning of the sealing illustrates the end, at the Sunday law.
Oddelenie múdrych a bláznivých panien, ktoré naplnilo podobenstvo o Šebnovi a Eljakimovi, sa uskutočnilo 22. októbra 1844 a takisto v dvadsiatom piatom roku zajatia Jojachina, čo bolo 22. októbra 573 pred Kr. V ôsmej kapitole Ezechiela sú bezbožní v adventizme, predstavovaní Jeruzalemom, predstavení ako dvadsaťpäť mužov klaňajúcich sa slnku. Zničenie Jeruzalema predstavuje nedeľný zákon, ktorý je zároveň medzníkom ukončujúcim čas zapečaťovania stoštyridsaťštyritisíc. Tento čas zapečaťovania sa začal 11. septembra 2001 a Ježiš je Alfa i Omega, takže 11. september 2001 ako začiatok zapečaťovania znázorňuje koniec, pri nedeľnom zákone.
September 11, 2001 was typified by the Minneapolis meetings of 1888, for Sister White identifies that when the great buildings of New York came down at 9/11, Revelation 18:1–3 was fulfilled. At that time, as in 1888 she identified the angel of Revelation eighteen descended to lighten the earth with His glory. The rebellion of 1888 she aligned with the rebellion of Korah, Dathan and Abiram, who also had two hundred and fifty men of renown join in their apostasy. Two hundred and fifty rebels in the rebellion of Korah and his cohorts in the beginning history of ancient Israel typified the twenty-five men who were bowing to the sun at the ending of ancient Israel.
11. september 2001 bol predobrazovaný minneapoliskými zhromaždeniami roku 1888, lebo sestra Whiteová uvádza, že keď 11. septembra padli veľké budovy New Yorku, naplnilo sa Zjavenie 18,1–3. V tom čase, podobne ako v roku 1888, označila anjela zo Zjavenia osemnástej kapitoly, ktorý zostúpil, aby osvietil zem svojou slávou. Vzburu roku 1888 prirovnala k vzbure Kóracha, Datana a Abírama, ku ktorým sa v ich odpadnutí pridalo aj dvestopäťdesiat mužov zvučného mena. Dvestopäťdesiat vzbúrencov pri vzbure Kóracha a jeho druhov v ranej histórii starovekého Izraela predobrazovalo dvadsaťpäť mužov, ktorí sa pri závere starovekého Izraela klaňali slnku.
Twenty-five leaders of Laodicean Adventism bowing at the Sunday law and two hundred and fifty at 9/11 sets forth the sealing time with the symbolism of twenty-five, (the symbol of the separation of the wise and wicked) to mark the beginning and ending of the sealing time. Whether it’s the two hundred and fifty rebels in the time of Moses, or the twenty-five men in Ezekiel chapter eight, or of Matthew chapter twenty-five’s three witnesses of the separation, or the twenty-fifth year of the captivity in Ezekiel forty; all the manifestations of the symbol of twenty-five, align with the three two hundred- and fifty-year periods that reached their conclusion in 207 BC, 313 and 2026 respectively.
Dvadsaťpäť vodcov laodicejského adventizmu klaňajúcich sa pri nedeľnom zákone a dvestopäťdesiat pri 11. septembri predkladá čas zapečaťovania so symbolikou čísla dvadsaťpäť (symbolu oddelenia múdrych a bezbožných), aby označilo začiatok a koniec času zapečaťovania. Či už ide o dvestopäťdesiat vzbúrencov v Mojžišovom čase, alebo o dvadsaťpäť mužov v ôsmej kapitole Ezechiela, alebo o tri svedectvá o oddelení v dvadsiatej piatej kapitole Matúša, alebo o dvadsiaty piaty rok zajatia v Ezechielovi štyridsať; všetky prejavy symbolu čísla dvadsaťpäť sa zhodujú s tromi dvestopäťdesiatročnými obdobiami, ktoré dospeli k svojmu záveru v rokoch 207 pred Kr., 313 a 2026.
Twenty-five is an axle, so to speak, of twenty-five that brings all the lines of twenty-five into perfection. It becomes one of the prophetic keys of the kingdom given to Peter to bring clarity into the hidden history of verse forty. It has been repeatedly established on more than three witnesses that verses ten to fifteen of Daniel eleven represent a line that covers the history from 1989 unto the Sunday law, which is the hidden history of verse forty. The lion of the tribe of Judah is now unsealing the wheels of Ezekiel as He opens the hidden history that will finalize the message of the Midnight Cry of the latter days.
Dvadsaťpäť je takpovediac osou dvadsaťpäťky, ktorá privádza všetky línie dvadsaťpäťky k dokonalosti. Stáva sa jedným z prorockých kľúčov kráľovstva daných Petrovi, aby vniesol jasnosť do skrytých dejín štyridsiateho verša. Na základe viac než troch svedkov bolo opakovane potvrdené, že verše desať až pätnásť z Daniela jedenásť predstavujú líniu, ktorá pokrýva dejiny od roku 1989 až po nedeľný zákon, čo sú skryté dejiny štyridsiateho verša. Lev z kmeňa Júdovho teraz odpečaťuje kolesá Ezechiela, keď otvára skryté dejiny, ktoré dovŕšia posolstvo Polnočného volania posledných dní.
In the following articles we will continue to identify Ezekiel’s wheels that represent the complex interplay of men in the latter days. Ezekiel chapter one at the beginning of this article and the accompanying passage from Testimonies volume five set forth will be our continued point of reference as we proceed in the articles. When the wheels are set forth in their proper place, and with their proper intersections with the other wheels of prophetic history we will demonstrate that the three hundred and ninety-one years and fifteen days that empowered the first angel on August 11, 1840 is also represented by Ezekiel as three hundred and ninety years, connected with the one and a half years of the siege of Jerusalem; and that the arrival of this prophetic light identifies the lifting up of the ensign of the one hundred and forty-four thousand.
V nasledujúcich článkoch budeme ďalej určovať Ezechielove kolesá, ktoré predstavujú zložité vzájomné pôsobenie ľudí v posledných dňoch. Prvá kapitola Ezechiela na začiatku tohto článku a sprievodný úryvok z Testimonies, zväzok päť, ktorý je tam uvedený, budú naším ďalším vzťažným bodom, ako budeme v článkoch postupovať. Keď budú kolesá predstavené na svojom náležitom mieste a so svojimi náležitými priesečníkmi s ostatnými kolesami prorockých dejín, ukážeme, že tristo deväťdesiatjeden rokov a pätnásť dní, ktoré 11. augusta 1840 splnomocnili prvého anjela, sú u Ezechiela tiež predstavené ako tristo deväťdesiat rokov, spojené s poldruha rokom obliehania Jeruzalema; a že príchod tohto prorockého svetla označuje pozdvihnutie zástavy stoštyridsaťštyritisíc.
July 27, 1299 unto 1337 represents thirty-eight years at the beginning of the one hundred and fifty years (five months) of Revelation nine, verse ten. That one hundred and fifty years connects with the three hundred and ninety-one years and fifteen days of verse fifteen. Thus, the beginning of the two periods, make up one line of prophecy which concluded in the fulfillment of the 1838 and 1840 prediction of Josiah Litch and marked the rising up and empowerment of the Millerite movement. That history at the beginning of Adventism, marks the rising up of the one hundred and forty-four thousand as an ensign in advance of the Sunday law. Thus, Ezekiel’s three hundred and ninety years, and one point five years (1.5) of Jerusalem’s siege marks the end of the line of prophecy that began in 1299.
27. júl 1299 až 1337 predstavuje tridsaťosem rokov na začiatku sto päťdesiatich rokov (piatich mesiacov) zo zjavenia deviatej kapitoly, desiateho verša. Tých sto päťdesiat rokov sa spája s tristo deväťdesiatimi jedným rokom a pätnástimi dňami z pätnásteho verša. Tak teda začiatok týchto dvoch období tvorí jednu prorockú líniu, ktorá sa uzavrela naplnením predpovede Josiaha Litcha z rokov 1838 a 1840 a označila povstanie a zmocnenie milleritského hnutia. Táto história na začiatku adventizmu označuje povstanie sto štyridsaťštyritisíc ako zástavy pred nedeľným zákonom. Tak teda Ezechielových tristo deväťdesiat rokov a jeden a pol roka (1,5) obliehania Jeruzalema označuje koniec prorockej línie, ktorá sa začala v roku 1299.
It would be worthwhile to consider the passage from Testimonies, volume five in advance of the next article.
Bolo by vhodné vopred zvážiť nasledujúcu pasáž z Testimonies, zväzok päť, ešte pred ďalším článkom.