Skryté dejiny štyridsiateho verša – číslo dvadsaťtri

Ezechiel je označovaný za „plačúceho proroka“, pretože je symbolom stoštyridsaťštyritisíc, ktorí v deviatej kapitole jeho knihy nariekajú (vzdychajú a volajú) nad ohavnosťami páchanými v krajine a v cirkvi. V úryvku z Testimonies, ktorý sme citovali v predchádzajúcom článku, sestra Whiteová napísala: „Sám prorok bol cudzincom v cudzej krajine, kde neobmedzená ctižiadosť a divoká krutosť vládli zvrchovane. To, čo videl a počul o ľudskej tyranii a neprávosti, sužovalo jeho dušu a horko nariekal dňom i nocou.“

Sto štyridsaťštyri tisíc sú „vyhnanci Izraela“, ktorí boli rozptýlení, ako to predstavuje Ezechielovo odvedenie do zajatia. Proces zapečaťovania predstavený v Ezechielovi deväť je ten istý ako v Zjavení sedem a obe tieto kapitoly sú predstavené tak, že sa odohrávajú v posledných dňoch.

Z trónu Boh riadi cherubínov, ktorí zas spravujú kolesá. Ezechiel mal z videnia pochopiť, že Boh má všetko pod kontrolou, aj v období, keď sa zdalo, že všetko je v zmätku. Sestra Whiteová hovorí „podobným spôsobom“ po tom, čo predstavila usporiadanie Boha na tróne, ktorý riadi cherubínov spravujúcich záležitosti zeme, ako opisuje Jána vo svätyni, kde Kristus kráčal uprostred siedmich cirkví. Ezechiel a Ján sú symbolmi tých, ktorí žijú v čase pečatenia sto štyridsaťštyritisíc, o ktorých inšpirácia zaznamenáva: „Výjavy, ktoré sa majú odohrať v našom svete, sa nám ešte ani nesnívali.“

Keď sestra Whiteová napísala tie slová, boli to nepochybne pravdivé slová, no v čase zapečaťovania nachádzajú svoje dokonalé naplnenie. Pomysleli by ste si asi pred dvadsiatimi rokmi, že to, čo sa teraz deje vo svete, súvisí s rojením kobyliek islamu? Kobylky ako symbol islamu v deviatej kapitole Zjavenia zahŕňajú v prírode aj migráciu kobyliek severnej Afriky. Migračná trasa týchto rojaacich sa kobyliek v Afrike sa zhoduje so zemepisnou oblasťou, ktorú ovládol islam. Islam pochádza z Izmaela a Izmaelovou matkou bola Hagar. Hagar znamená „útek“ alebo „utiecť“. V arabčine sa toto meno zvyčajne uvádza ako Hádžar (هاجر) a súvisí s tým istým koreňom, z ktorého pochádza Hidžra (migrácia/útek Mohameda). Korene islamu sa spájajú nielen s rojením kobyliek, ale zahŕňajú aj význam migrácie. Sníval niekto vôbec niekedy o tom, že nelegálna imigrácia je prejavom kobyliek islamu?

Sníval niekto o tom, že svetoví komunisti uzavrú spojenectvo s islamskými hordami? Islam aj dracia moc globalistov vystupujú podľa Zjavenia 9 a 11 z bezodnej priepasti; a bezodná priepasť predstavuje prejav satanovej moci. Obaja títo súčasní spojenci sú podľa Písem pravdy nástrojmi Satana.

Sestra Whiteová tu označuje príchod socializmu v období Francúzskej revolúcie, pričom zároveň poukazuje na to, že Satan ovláda aj pápežskú moc. Pápežská moc takisto vychádza z bezodnej priepasti v sedemnástej kapitole Zjavenia a v deviatej kapitole Zjavenia je islam dymom, ktorý vyšiel z bezodnej priepasti. Podstata však zostáva; znamenala inšpirácia skutočne: „Výjavy, ktoré sa majú odohrať v našom svete, sa ešte ani nesnívali?“ Komu sa snívalo, že islam sa teraz rozšíri naprieč Európou a teraz zostupuje na Ameriku? Snívalo sa vám, že kobylky budú rozšírené po celej zemeguli globalistami Organizácie Spojených národov, Európskej únie a Demokratickej strany Spojených štátov?

Kto si predstavoval, že vzdelávacie inštitúcie budú premáhané komunisticko-islamským spojenectvom, ktoré sa teraz financuje z daňových peňazí občanov, ktorí nikdy nezamýšľali, aby sa ich daňové prostriedky použili na zničenie národa, ktorý tieto daňové prostriedky poskytuje.

Kto si pomyslel, že Veľká Británia bude podporovať a obhajovať to, aby boli biele dievčatá hromadne znásilňované gangmi, unášané, väznené a vraždené islamom? Mnohí poukazujú na skutočnosť, že každý komunistický systém, aký sa kedy v dejinách ľudstva vyskytol, bol úplným zlyhaním, no ovocie britského socializmu je takisto odsúdením socializmu, ako aj zlyhania ekonomických a politických filozofií tohto systému.

Kto by si bol pomyslel, že obchodníkom zeme bude dovolené zavádzať jedy, aby vykonali masovú vraždu viac než sedemnástich miliónov ľudí?

Komu sa snívalo, že mužom, ako sú George Soros, Bill Gates a Anthony Fauci, bude dovolené páchať svoje démonické skutky zla bez absolútne nijakých následkov?

Keď sestra Whiteová uviedla, že o odohrávajúcich sa udalostiach sa nebude ani snívať, urobila tak v kontexte času zapečaťovania sto štyridsiatich štyroch tisíc. Nadväzovala tým na svoje poznámky ku Kristovmu varovaniu v Matúšovi dvadsaťštyri, kde zaznamenala: „Tieto poučenia sú pre náš úžitok. Potrebujeme upevniť svoju vieru v Boha, lebo priamo pred nami je čas, ktorý bude skúšať duše ľudí. Kristus na Olivovom vrchu opísal hrozné súdy, ktoré mali predchádzať jeho druhému príchodu.“

Poučenia, na ktoré sa práve odvolala, boli zobrazeniami Ezechiela i Jána vo svätyni, ktorí sa učili chápať, že Boh má všetko pod svojou zvrchovanou kontrolou. V zmätku a vzbure, ktoré sú teraz v pohybe, v zmätku a vzbure, ktoré sa budú s postupom dejín iba stupňovať, sa tí, ktorí sú Božími poslami, ako ich predstavujú nielen Ezechiel a Ján v chráme, ale aj Izaiáš, budú vedieť pohybovať dejinami spôsobom, ktorý oslavuje Pána, iba vtedy, ak budú rozumieť, že aj veci, o akých sa nám ani nesnívalo, sú stále pod Božou kontrolou.

Tie kolesá pretínajúce ostatné kolesá zahŕňajú udalosti, o ktorých sa nikdy ani nesnívalo, a sú to udalosti, ktoré sa odohrávajú v čase pečatenia, ktorý sa začal 11. septembra. Poučenia, ktoré sa majú osvojiť, si osvojujú iba tí, ktorí vierou vstupujú do Najsvätejšieho miesta a vidia Krista a Jeho svetlo žiariace z Archy. Keď je táto sláva videná tak, ako ju v desiatej kapitole predstavuje Daniel, skupina, ktorá má osoh zo svetla, je oddelená od tých, ktorí pred videním utiekli.

Z úryvku v predchádzajúcom článku možno vyvodiť ešte omnoho viac, no na záver tohto článku sa budeme venovať jednému kolesu. V poslednom článku sme si všimli symboliku čísla dvadsaťpäť a predtým sme venovali čas číslu tridsať. Svetlo z knihy Ezechiel nie je iba otázkou symbolických čísel, no je užitočné najprv sa oboznámiť s niektorými z týchto číselných symbolov, skôr než začneme vynášať istú jasnosť zo zmätku.

Tri dvestopäťdesiatročné proroctvá označujú sedemnásťročné obdobie, ktoré sa začína na konci dejín cirkvi v Smyrne. Od roku 313 do roku 330 sedemnásť rokov predstavuje predobraz vztyčovania obrazu šelmy.

Dvestopäťdesiat rokov, ktoré sa začali v roku 457 pred Kr., sa skončili v roku 207 pred Kr., sedem rokov po bitke pri Ráfii a desať rokov pred bitkou pri Paniu. Od Ráfie po Panium uplynulo sedemnásť rokov a tie predstavujú skryté dejiny štyridsiateho verša, ako sú vyložené vo veršoch jedenásť až pätnásť jedenástej kapitoly Daniela.

Ptolemaios IV. Filopatór (známy aj ako Ptolemaios IV.) bol vládcom, ktorý zvíťazil v bitke pri Rafii v roku 217 pred Kr. Vládol ako kráľ (a faraón) ptolemaiovského Egypta od roku 221 pred Kr. do roku 204 pred Kr., a tak vládol sedemnásť rokov. Svoju vládu začal pred bitkou pri Rafii, ale zomrel pred bitkou pri Pániu.

Bitka pri Rafii, predstavujúca ukrajinskú vojnu, sa začala v roku 2014, keď Spojené štáty vyvolali na Ukrajine farebnú revolúciu. Ptolemaios IV., kráľ juhu, je predobrazom Vladimira Putina, ktorý začal svoje panovanie v roku 2000, teda rok pred začiatkom zapečaťovania sto štyridsiatich štyroch tisíc v roku 2001. Tak ako v prípade Ptolemaia, aj Putin začal vládnuť pred ukrajinskou vojnou, predobrazenej bitkou pri Rafii, ktorá sa začala v roku 2014. Pred Paniem je Putin, ako je predobrazený Ptolemaiom, odstránený. Putin začal vládnuť v roku 2000, čím sa zosúlaďuje so začiatkom času zapečaťovania, ktorý sa začal nasledujúci rok, v roku 2001. Sedemnásť symbolických rokov, predstavovaných Ptolemaiom, označuje obdobie, počas ktorého Putin vládne, a robí tak počas času zapečaťovania.

Trump, predstavovaný zavŕšením dvestopäťdesiatich rokov, ktoré sa začali v roku 457 pred Kr., sa nachádza v tej istej skrytej histórii ako Putin, v histórii trvajúcej sedemnásť rokov, začínajúcej bitkou pri Rafii. Drak (Putin) a falošný prorok (Trump) sa nachádzajú v rámci tejto skrytej histórie. V tej histórii sa šelma, predstavená ako „lupiči tvojho ľudu“, symbolizujúca pápežskú moc, nachádza na konci sedemnástich rokov od Rafie po Panium.

Rok 321 predstavuje nedeľný zákon v Spojených štátoch a rok 321 sa nachádza v rámci sedemnásťročného obdobia od Milánskeho ediktu v roku 313 až po rozdelenie ríše v roku 330.

Dejiny znázornené od Joziášovej veľkej Paschy, ako sa nazýva, začínajú sedemnásty jubilejný cyklus Židov. Od Joziášovej Paschy, ktorá je najväčším prebudením v Starej zmluve, až po 22. október, sú znázornené milleritské dejiny od 11. augusta 1840 až po 22. október 1844, no ešte dôležitejšie je, že znázorňujú dejiny od 11. septembra po nedeľný zákon. Čas zapečaťovania sto štyridsiatich štyroch tisíc je znázornený sedemnástym jubilejným cyklom od Joziáša až po 22. október. Sedemnásť je symbol spojený s hlavnými udalosťami času zapečaťovania a číslo sedemnásť je bodom, v ktorom sa pretínajú Ezechielove kolesá.

V skrytých dejinách štyridsiateho verša Danielovej knihy, ako sú predstavené v desiatom až pätnástom verši tej istej kapitoly, je drak spojený s číslom „17“ prostredníctvom vlády Ptolemaia. Dejiny od boja pri Ráfii v jedenástom verši až po boj pri Ráfii v pätnástom verši trvajú „17“ rokov. Tieto dejiny umiestňujú Donalda Trumpa do stredu sedemnástich rokov, ktoré sú predstavené týmito dvoma bitkami. Obraz šelmy, ktorý Trump v Spojených štátoch vytvára a stavia, je predstavený „17“ rokmi od roku 313 do roku 330. V prvom verši prvej kapitoly je Ezechiel v tridsiatom roku „17.“ jubilejného cyklu. Snívalo sa vám niekedy, že číslo sedemnásť predstavovalo jedno z kolies, ktoré Ezechiel videl vo Svätyni svätých?

Ezechiel je symbolom tých, ktorí v čase pečatenia vierou vstúpili do Najsvätejšieho miesta. Sú to Petrove kňazi.

Boli poverení predložiť posolstvo niekdajšiemu Božiemu zmluvnému ľudu, ktorý je v tom čase obchádzaný, hoci sú vopred varovaní, že niekdajší Boží zmluvný ľud nebude vidieť ani počuť.

Ezechiel dostáva príkaz ohlasovať posolstvo niekdajšiemu zmluvnému ľudu, predstavovanému protestantmi milleritských dejín a laodicejským zborom Cirkvi adventistov siedmeho dňa v posledných dňoch. Ak by odmietol ohlasovať toto posolstvo, krv tých, ktorí zostali bez varovania, bude na ňom.

V prvých „jedenástich“ kapitolách Ezechiela je mu ukázané zničenie Jeruzalema, znázornené videniami pri rieke Chebar, na rovine a v Jeruzaleme. Je poverený zvestovať varovanie o blížiacom sa súde nad Jeruzalemom. Varovné posolstvo o blížiacom sa súde nad Jeruzalemom je varovaním, ktoré je najprv dané laodicejskému zboru Adventistov siedmeho dňa. Toto varovanie označuje súd a zavrhnutie Božieho ľudu v Jeruzaleme, ktorý nemá Božiu pečať. Varovanie predobrazené Ezechielom je varovaním pred čoskoro prichádzajúcim nedeľným zákonom.

V oných prvých jedenástich kapitolách, v ktorých sú tieto pravdy predložené, je Ezechiel onemený a potom hovorí iba vtedy, keď mu Boh osobitne otvorí ústa; a to trvá až do zničenia Jeruzalema, keď opäť môže hovoriť.

Keď Jeruzalem padol, Ezechiel mohol opäť hovoriť.

Pád Jeruzalema predstavuje pád laodicejského zboru adventistov siedmeho dňa v posledných dňoch. K tomuto pádu dochádza v čase, keď tí, ktorí boli v deviatej kapitole zapečatení v Jeruzaleme, sú potom pozdvihnutí ako víťazná cirkev. Laodicejčania v rámci Jeruzalema sú vyvedení a stoštyridsaťštyritisíc je pozdvihnutých, keď sa ustanovuje kráľovstvo slávy. Toto kráľovstvo slávy bolo predobrazené ustanovením kráľovstva milosti na kríži. Kráľovstvo milosti na kríži zodpovedá kráľovstvu slávy pri nedeľnom zákone a tieto dve kráľovstvá sú zasadené do sledu prorockých dejín nachádzajúcich sa v knihe Ezechiel. Prvých jedenásť kapitol, keď je Ezechiel zasadený do kontextu svätyne, pojednáva o očistení Božej cirkvi, keď sa Jeho ľud mení z bojujúcej cirkvi, ktorá je definovaná tým, že sa skladá z pšenice a kúkoľa, na víťaznú cirkev, ktorá je tvorená obeťou pšenice Letníc.

Cedekiáš bol posledným judským kráľom a je tým „bezbožným kniežaťom Izraela, ktorého deň prišiel“ v uvedených veršoch. Nabuchodonozor sa chystal dobyť Jeruzalem a Cedekiášova koruna mala byť odňatá Babylonom, ktorý mal byť zvrhnutý Médmi a Peržanmi, ktorí mali byť zasa zvrhnutí Grékmi, a tí mali byť zvrhnutí Rímom. Tretie zvrhnutie prichádza pri Ríme, čo je obdobie dejín, keď Kráľ, „ktorému to právom patrí“, prijme korunu kráľovstva milosti pri ustanovení tohto kráľovstva na kríži.

V čase neskorého dažďa, ktorý sa začal, keď sa 11. 9. začal súd nad živými, Kristus ustanovuje svoje kráľovstvo slávy.

Obdobie prípravy sa začína 11. septembra a pri nedeľnom zákone je slávny svätý vrch vyzdvihnutý nad všetky pahorky a vrchy.

Dňa 11. septembra boli vetry uvoľnené a potom zadržané, čím sa označil začiatok ustanovovania kráľovstva z druhej kapitoly Daniela, ktoré je predstavené ako kameň odťatý z vrchu, ktorý napĺňa celú zem.

Kristus ustanovuje svoje večné kráľovstvo v čase neskorého dažďa a jeho kráľovstvo zahŕňa kráľovstvo milosti, ktoré bolo ustanovené na kríži, ako aj jeho kráľovstvo slávy pri nedeľnom zákone. Sedekiáš až po Babylon (1. kráľovstvo), po Médo-Perziu (2. kráľovstvo), po Grécko (3. kráľovstvo) a ďalej po pohanský Rím (4. kráľovstvo) označuje dejiny vedúce ku kráľovstvu milosti. Tieto dejiny označujú paralelnú historickú postupnosť od pápežského Ríma (duchovný Babylon, 5. kráľovstvo), až po Spojené štáty (duchovná Médo-Perzia, 6. kráľovstvo), až po Organizáciu Spojených národov (duchovné Grécko, 7. kráľovstvo) a ďalej až po trojnásobné spojenie draka, šelmy a falošného proroka, ktorí spolu tvoria moderný Rím (duchovný Rím, 8. kráľovstvo, ktoré je z tých siedmich).

Triumf toho kráľovstva v druhej kapitole Daniela je znázornený skalou a Boží verní sú kameňmi v chráme.

To večné triumfuje nad kráľovstvami sveta a napĺňa celý svet. V Ezechielovi od štyridsiatej kapitoly až do konca jeho knihy je toto isté kráľovstvo predstavené ako chrám, ktorý napĺňa svet vodou života.

V nasledujúcom článku budeme pokračovať v týchto veciach.