As we take up the study of the hidden history we will consider both the internal and external lines of prophecy that are now understood as aligning with the history from the time of the end in verse forty unto the Sunday law of verse forty-one. The internal line of that prophetic history is marked by the book of Revelation in chapter eleven and verse eleven. The external line is marked by the book of Daniel in chapter eleven verse eleven. The external line of Daniel eleven—verse eleven arrived in history in 2014, and the internal line of Revelation eleven—verse eleven arrived in history on December 31, 2023. The external line represents the Republican horn of the earth beast and the internal line represents the Protestant horn of the earth beast.
Keď sa ujmeme štúdia skrytých dejín, budeme uvažovať o vnútornej i vonkajšej línii proroctva, o ktorých sa teraz rozumie, že sú v súlade s dejinami od času konca vo verši štyridsať až po nedeľný zákon vo verši štyridsaťjeden. Vnútorná línia týchto prorockých dejín je označená knihou Zjavenie v kapitole jedenásť a verši jedenásť. Vonkajšia línia je označená knihou Daniel v kapitole jedenásť, verš jedenásť. Vonkajšia línia Daniela 11 — verš 11 vstúpila do dejín v roku 2014 a vnútorná línia Zjavenia 11 — verš 11 vstúpila do dejín 31. decembra 2023. Vonkajšia línia predstavuje republikánsky roh šelmy zo zeme a vnútorná línia predstavuje protestantský roh šelmy zo zeme.
The United States
Spojené štáty
The book of Revelation identifies one primary nation as the subject of the latter days. That nation is the earth beast who forces the entire world to worship the papal sea beast. The book of Revelation identifies one primary nation, one confederacy of ten nations and one counterfeit church. The nation is the United States, the earth beast of chapter thirteen, the counterfeit church is the sea beast of chapter thirteen and the biblical ten-king confederacy of evil is the United Nations. Those three powers, represented as the dragon, the beast and the false prophet in Revelation sixteen, lead the world to Armageddon.
Kniha Zjavenie označuje jeden hlavný národ ako predmet posledných dní. Tým národom je šelma zo zeme, ktorá núti celý svet uctievať pápežskú šelmu z mora. Kniha Zjavenie označuje jeden hlavný národ, jednu konfederáciu desiatich národov a jednu falošnú cirkev. Tým národom sú Spojené štáty, šelmou zo zeme z trinástej kapitoly; falošnou cirkvou je šelma z mora z trinástej kapitoly; a biblickou zlou konfederáciou desiatich kráľov je Organizácia Spojených národov. Tieto tri mocnosti, predstavené ako drak, šelma a falošný prorok v Zjavení šestnástej kapitoly, vedú svet k Armagedonu.
They are each identified in Daniel eleven, verses forty to forty-five, where the counterfeit church comes to her end between the seas and the glorious holy mountain in verse forty-five, which geographically aligns with Revelation’s Armageddon. Verse forty begins in 1798 when the sea beast, that is the counterfeit church received a deadly wound and the passage ends with that resurrected sea beast, who is the whore of Revelation seventeen dying the second time, thus ending the passage right where it began. The primary nation in both the book of Revelation and Daniel, is the United States, the earth beast of Revelation thirteen’s chapter of rebellion. The earth beast is also the false prophet in chapter sixteen of Revelation, and in verse forty of Daniel eleven, it is the chariots, ships and horsemen.
Každý z nich je označený v Danielovi jedenástej kapitole, vo veršoch štyridsať až štyridsaťpäť, kde falošná cirkev prichádza k svojmu koncu medzi morami a vrchom preslávenej svätosti vo verši štyridsaťpäť, čo sa geograficky zhoduje s Armagedonom zo Zjavenia. Verš štyridsať sa začína v roku 1798, keď šelma z mora, to jest falošná cirkev, dostala smrteľnú ranu, a táto pasáž sa končí tou vzkriesenou šelmou z mora, ktorá je neviestkou zo Zjavenia sedemnástej kapitoly, zomierajúcou po druhý raz, čím sa táto pasáž končí presne tam, kde sa začala. Hlavným národom tak v knihe Zjavenia, ako aj v Danielovi, sú Spojené štáty, zemská šelma zo vzbúrenskej trinástej kapitoly Zjavenia. Zemská šelma je tiež falošným prorokom v šestnástej kapitole Zjavenia a vo verši štyridsať Daniela jedenástej kapitoly sú ňou vozy, lode a jazdci.
Half Truths are No Truth at All
Polovičné pravdy vôbec nie sú pravdou
The nation that is the subject of both Daniel and Revelation in the latter days is the United States and Daniel chapter eleven begins by specifically identifying that nation’s final president. This truth is an established biblical fact which Laodicean Seventh-day Adventists reject by hiding behind a half-truth. The half truth they hide behind on this subject is their agreement that it is the United States that is both the earth beast of Revelation thirteen and also the false prophet of chapter sixteen; yet they refuse to see that Donald Trump is a primary subject of biblical prophecy in the latter days. God never changes and when He interacted with Egypt, Pharoah was a primary subject of the prophetic history, then with Babylon, Nebuchadnezzar and Belshazzar are named. Cyrus was named. Darius was named. The Bible specifically identifies the last ruler of the earth beast, and it is not a casual reference. Adventism knows who the United States is, in end-time prophecy, but cannot see that God addresses both the nation and its leader in every prophetic scenario, and all of those previous sacred histories illustrate the latter days.
Národom, ktorý je predmetom Danielovho proroctva i Zjavenia v posledných dňoch, sú Spojené štáty, a jedenásta kapitola Daniela sa začína tým, že výslovne označuje posledného prezidenta tohto národa. Táto pravda je ustáleným biblickým faktom, ktorý laodicejskí adventisti siedmeho dňa odmietajú tým, že sa ukrývajú za polopravdu. Polopravda, za ktorou sa v tejto veci skrývajú, spočíva v ich súhlase s tým, že Spojené štáty sú jednak šelmou zo zeme zo Zjavenia trinástej kapitoly a tiež falošným prorokom zo šestnástej kapitoly; predsa však odmietajú vidieť, že Donald Trump je v posledných dňoch jedným z hlavných predmetov biblického proroctva. Boh sa nikdy nemení, a keď konal s Egyptom, faraón bol hlavným predmetom prorockých dejín; potom pri Babylone sú menovite uvedení Nebukadnesar i Baltazár. Kýros bol menovaný. Dárius bol menovaný. Biblia výslovne označuje posledného vládcu šelmy zo zeme, a nejde o náhodnú zmienku. Adventizmus vie, kým sú Spojené štáty v proroctve času konca, no nedokáže vidieť, že Boh v každom prorockom scenári oslovuje tak národ, ako aj jeho vodcu, a všetky tieto predchádzajúce posvätné dejiny znázorňujú posledné dni.
Trump in the Final Vision
Trump v záverečnom videní
Donald Trump is the first subject in Daniel’s final vision, which is the climax of all the prophetic visions, not simply in the book of Daniel, but the entire Bible.
Donald Trump je prvým predmetom Danielovho záverečného videnia, ktoré je vyvrcholením všetkých prorockých videní nielen v knihe Daniel, ale v celej Biblii.
The theme of the last vision of prophetic history within God’s Word is Donald Trump. He is the symbol that identifies the footsteps of the external latter-day prophecy of the hidden history of verse forty. He is also the link that identifies and establishes the internal line of the one hundred and forty-four thousand. The one hundred and forty-four thousand are the Protestant horn upon the earth beast of Revelation thirteen, and Donald Trump represents the Republican horn of the same beast. The beast is the Constitution of the United States as represented by the constitutional republican government that initially placed a separation between the two horns, but ultimately unites the horns into an image of the papal sea beast.
Témou posledného videnia prorockých dejín v Božom slove je Donald Trump. Je symbolom, ktorý označuje kroky vonkajšieho proroctva posledných dní o skrytých dejinách štyridsiateho verša. Je tiež spojivom, ktoré označuje a ustanovuje vnútornú líniu sto štyridsaťštyritisíc. Sto štyridsaťštyritisíc sú protestantským rohom na zemskej šelme zo Zjavenia trinásť a Donald Trump predstavuje republikánsky roh tej istej šelmy. Šelma je Ústava Spojených štátov, ako ju predstavuje ústavná republikánska vláda, ktorá spočiatku vytvorila oddelenie medzi oboma rohmi, no napokon zjednocuje rohy do obrazu pápežskej morskej šelmy.
Sister White repeatedly aligns Daniel chapter three’s golden image with the Sunday law of the latter days; so, who does Nebuchadnezzar represent? Adventism will inform you it is the United States, the earth beast of chapter thirteen of Revelation, which equates to identifying that it was Babylon that threw Shadrach, Meshak and Abednego into the fire. It was Nebuchadnezzar that the Bible identifies as the one who was responsible at the Sunday law, so who is Nebuchadnezzar, if it is not the president that rules when the soon coming Sunday law arrives?
Sestra Whiteová opakovane dáva do súvislosti zlatú sochu z tretej kapitoly Daniela so zákonom o nedeli posledných dní; koho teda predstavuje Nabuchodonozor? Adventizmus vám povie, že sú to Spojené štáty, šelma zo zeme z trinástej kapitoly Zjavenia, čo sa rovná určeniu, že to bol Babylon, kto hodil Šadráka, Méšaka a Abédnega do ohňa. Biblia označuje za toho, kto bol pri zákone o nedeli zodpovedný, Nabuchodonozora, tak kto je Nabuchodonozor, ak to nie je prezident, ktorý vládne, keď príde čoskoro nastávajúci zákon o nedeli?
Three
Tri
Daniel’s last vision, which is the vision of the Hiddekel River is broken into three chapters that each align with the characteristics of the three angels of Revelation fourteen. The three chapters represent the first, second and third angels, but they also represent Daniel’s last message. His first message of chapter one also represents the three angels of Revelation fourteen, and in so doing the signature of Alpha and Omega is placed upon chapter one and the vision of the Hiddekel River.
Danielovo posledné videnie, ktorým je videnie pri rieke Hiddekel, je rozdelené do troch kapitol, z ktorých každá zodpovedá charakteristikám troch anjelov zo štrnástej kapitoly Zjavenia. Tieto tri kapitoly predstavujú prvého, druhého a tretieho anjela, ale zároveň predstavujú aj Danielovo posledné posolstvo. Jeho prvé posolstvo v prvej kapitole takisto predstavuje troch anjelov zo štrnástej kapitoly Zjavenia, a tým je na prvej kapitole i na videní pri rieke Hiddekel vyznačený podpis Alfy a Omegy.
Daniel’s last vision is set upon the framework of the Hebrew word “truth,” which is made up of the first, thirteenth and the last and twenty-second letter of the Hebrew alphabet. Chapter ten identifies Daniel as a student of prophecy who is transformed from a Laodicean unto a Philadelphian on the twenty-second day. Daniel is then empowered to understand the unsealed increase of knowledge represented in chapter twelve. The first and last chapters of the vision identify Daniel as a symbol of the one hundred and forty-four thousand, who are genuine students of prophecy.
Danielovo posledné videnie je postavené na rámci hebrejského slova „pravda“, ktoré je zložené z prvého, trinásteho a posledného, dvadsiateho druhého písmena hebrejskej abecedy. Desiata kapitola stotožňuje Daniela ako študenta proroctva, ktorý je na dvadsiaty druhý deň premenený z laodicejského na filadelfského. Daniel je potom zmocnený porozumieť neodpečatenému vzrastu poznania, predstavenému v dvanástej kapitole. Prvá a posledná kapitola videnia označujú Daniela za symbol sto štyridsiatich štyroch tisíc, ktorí sú skutočnými študentmi proroctva.
“Whatever may be man’s intellectual advancement, let him not for a moment think that there is no need of thorough and continuous searching of the Scriptures for greater light. As a people we are called individually to be students of prophecy.” Testimonies, volume 5, 708.
„Nech je intelektuálny pokrok človeka akýkoľvek, nech si ani na okamih nemyslí, že niet potreby dôkladného a neustáleho skúmania Písma, aby sme prijali väčšie svetlo. Ako ľud sme povolaní, každý jednotlivo, byť študentmi proroctva.“ Testimonies, zväzok 5, 708.
Chapter one identifies the same truths of the Hiddekel River vision, and the Hiddekel River vision’s first chapter identifies the same truth as its third and last chapter. The book of Daniel bears the signature of Alpha and Omega for chapter one identifies the three step testing process of the everlasting gospel and so does chapter twelve. Then within the three chapters which make up Daniel’s final vision, the first chapter is the alpha and the third chapter is the omega. This aligns with Daniel’s first test of what food to eat and his third and final test when he was judged by Nebuchadnezzar after three years. Daniel one’s alpha test was over the methodology of Bible study as represented by eating either the Babylonian fare or the vegetarian fare.
Prvá kapitola označuje tie isté pravdy ako videnie pri rieke Hiddekel a prvá kapitola videnia pri rieke Hiddekel označuje tú istú pravdu ako jeho tretia a posledná kapitola. Kniha Daniel nesie podpis Alfy a Omegy, lebo prvá kapitola označuje trojkrokový proces skúšky večného evanjelia a rovnako tak aj dvanásta kapitola. Potom v rámci troch kapitol, ktoré tvoria Danielovo posledné videnie, je prvá kapitola alfou a tretia kapitola omegou. To je v súlade s Danielovou prvou skúškou, čo má jesť, a s jeho treťou a poslednou skúškou, keď bol po troch rokoch súdený Nebúkadnecarom. Alfa skúška v Danielovi 1 sa týkala metodológie štúdia Biblie, znázornenej jedením buď babylonského pokrmu, alebo rastlinnej stravy.
Daniel’s faithfulness to the methodology of “line upon line” allowed him to be found “in all matters of wisdom and understanding, that the king enquired of them, he found them ten times better than all the magicians and astrologers that were in all his realm.” In the omega chapter twelve it is the wise who understand all matters of wisdom that are increased when the prophetic Word is unsealed. Chapter twelve is the omega to chapter one, and it is also the omega to chapter ten, the alpha of the Hiddekel vision. In that alpha chapter ten, Daniel settles into the spiritual experience aligning with the wise settling into the intellectual experience in chapter twelve. Chapter one underlines that it is the methodology of biblical study that allows the student of prophecy to settle into the truth both spiritually and intellectually in order to be sealed.
Danielova vernosť metodológii „riadok na riadok“ spôsobila, že sa o ňom mohlo povedať, že „vo všetkých veciach múdrosti a rozumnosti, na ktoré sa ich kráľ pýtal, ich našiel desaťkrát lepších než všetkých veštcov a hvezdárov, ktorí boli v celom jeho kráľovstve.“ V omega dvanástej kapitole sú to múdri, ktorí rozumejú všetkým veciam múdrosti, a tých pribúda, keď je prorocké Slovo odpečatené. Dvanásta kapitola je omega k prvej kapitole a je tiež omegou k desiatej kapitole, alfe videnia pri Hidekele. V tejto alfa desiatej kapitole Daniel vstupuje do duchovnej skúsenosti, ktorá sa zhoduje s tým, ako sa múdri v dvanástej kapitole ustália v intelektuálnej skúsenosti. Prvá kapitola zdôrazňuje, že je to metodológia biblického štúdia, ktorá umožňuje študentovi proroctva ustáliť sa v pravde duchovne aj intelektuálne, aby mohol byť spečatený.
Representing the genuine students of prophecy in the latter days, Daniel and the three worthies are the wise who not only understand the increase of knowledge that is unsealed at the time of the end in 1989, but they also understand the increase of knowledge at 9/11. Ultimately, they understand the unsealed increase of knowledge on December 31, 2023.
Predstavujúc pravých študentov proroctva v posledných dňoch, Daniel a traja hodnostári sú múdri, ktorí nielenže rozumejú nárastu poznania, odpečatenému v čase konca v roku 1989, ale rozumejú aj nárastu poznania pri 11. septembri. Napokon rozumejú neodpečatenému nárastu poznania 31. decembra 2023.
In their pursuit of God’s prophetic light, they are changed from the Laodicean Seventh-day Adventist movement of the one hundred and forty-four thousand unto the Philadelphian movement of the one hundred and forty-four thousand. When the change occurs, they are separated from those who fled from the vision of the looking glass.
V ich úsilí o Božie prorocké svetlo sa menia z laodicejského hnutia Cirkvi adventistov siedmeho dňa stoštyridsiatich štyroch tisíc na filadelfské hnutie stoštyridsiatich štyroch tisíc. Keď táto zmena nastane, sú oddelení od tých, ktorí utiekli od videnia zrkadla.
Message of Human Rebellion
Posolstvo ľudskej vzbury
Chapters ten and twelve address the one hundred and forty-four thousand, for they are the first and third steps in the framework of truth. Once empowered by the internal experience of the looking glass vision of chapter ten, along with being enlightened with the unsealed understanding of Daniel twelve, they are to proclaim the message of human rebellion. The message of human rebellion is represented by the books of Daniel and Revelation, and the message of rebellion is placed within the prophetic framework of the kingdoms of Bible prophecy set forth in Daniel. The prophetic symbolism of the testimony of human rebellion within the book of Daniel is fully represented in chapter eleven. Chapter eleven is a history beginning at the ending of Babylon and the beginning of the Medes and Persians. It is therefore beginning with the deadly wound of Babylon, which typifies the deadly wound of the papacy in 1798. When the papacies’ deadly wound is healed at the soon coming Sunday law, she becomes the head of the threefold union of the dragon, the beast and the false prophet. She then is the woman riding the beast in Revelation seventeen, and that woman has Babylon the Great written upon her forehead. At the soon coming Sunday law the deadly wound of both Babylon and the papacy is healed.
Desiata a dvanásta kapitola sa zaoberajú stoštyridsiatimi štyrmi tisícmi, lebo predstavujú prvý a tretí krok v rámci pravdy. Keď sú zmocnení vnútornou skúsenosťou videnia zrkadla z desiatej kapitoly a zároveň osvietení odpečateným porozumením Daniel 12, majú hlásať posolstvo ľudskej vzbury. Posolstvo ľudskej vzbury je predstavené knihami Daniel a Zjavenie a toto posolstvo vzbury je zasadené do prorockého rámca kráľovstiev biblického proroctva, ako je predložený v Danielovi. Prorocká symbolika svedectva o ľudskej vzbure v knihe Daniel je v plnosti predstavená v jedenástej kapitole. Jedenásta kapitola je dejinami, ktoré sa začínajú koncom Babylonu a začiatkom Médov a Peržanov. Začína sa teda smrteľnou ranou Babylonu, ktorá je predobrazom smrteľnej rany pápežstva v roku 1798. Keď je smrteľná rana pápežstva uzdravená pri čoskoro prichádzajúcom nedeľnom zákone, stáva sa hlavou trojitého zväzku draka, šelmy a falošného proroka. Potom je ženou sediacou na šelme v Zjavení sedemnásť a tá žena má na čele napísané: Veľký Babylon. Pri čoskoro prichádzajúcom nedeľnom zákone je uzdravená smrteľná rana Babylonu i pápežstva.
The human rebellion represented from the time of Babylon through to the end of the world is the framework of the book of Daniel, and chapter eleven is the external prophetic message that chronicles that rebellion of the last days. That testimony of rebellion found in chapter eleven aligns with and within the last six verses of the chapter. The last six verses are the message of human rebellion, and those last six verses are represented with and within the hidden history of verse forty. In so doing the book of Daniel is reduced to one chapter, which in turn is reduced to six verses of that very chapter, which is in turn reduced to the hidden history of the last half of one verse.
Ľudská vzbura, predstavovaná od čias Babylonu až po koniec sveta, tvorí rámec knihy Daniel, a jedenásta kapitola je vonkajším prorockým posolstvom, ktoré zaznamenáva túto vzburu posledných dní. Toto svedectvo o vzbure, nachádzajúce sa v jedenástej kapitole, sa zhoduje s poslednými šiestimi veršami tejto kapitoly a je v nich obsiahnuté. Posledných šesť veršov je posolstvom ľudskej vzbury a týchto posledných šesť veršov je predstavených skrze skryté dejiny štyridsiateho verša a v nich. Týmto spôsobom sa kniha Daniel redukuje na jednu kapitolu, tá sa následne redukuje na šesť veršov tejto kapitoly, a tie sa potom redukujú na skryté dejiny poslednej polovice jedného verša.
Chapter eleven represents the thirteenth letter that is preceded by the first and followed by the last letters of the Hebrew alphabet, and the first and last are always the same. The first chapter identifies the wise being separated from the foolish at the looking glass vision and the last chapter identifies the wise being separated from the foolish at the unsealing. Inspiration informs us that the sealing of the one hundred and forty-four thousand is a “settling into the truth, both intellectually and spiritually.” Chapter ten identifies the sealing of the one hundred and forty-four thousand spiritually and chapter twelve shows the intellectual. Chapter ten identifies three touches and three interactions with heavenly beings. Chapter twelve identifies a three-step purification of the wise that is accomplished by the increase of the intellectual prophetic truth as “purified, made white and tried.” Just as chapter ten has two symbols of three, with the three touches and three heavenly encounters; chapter twelve has the three-step testing process, as well as, three time prophecies.
Jedenásta kapitola predstavuje trináste písmeno, ktorému predchádza prvé a po ktorom nasleduje posledné písmeno hebrejskej abecedy, pričom prvé i posledné sú vždy tie isté. Prvá kapitola označuje oddelenie múdrych od bláznivých pri videní zrkadla a posledná kapitola označuje oddelenie múdrych od bláznivých pri odpečatení. Inšpirácia nás poučuje, že zapečatenie sto štyridsaťštyritisíc je „ustálením sa v pravde, tak intelektuálne, ako aj duchovne“. Desiata kapitola označuje zapečatenie sto štyridsaťštyritisíc po duchovnej stránke a dvanásta ukazuje intelektuálnu stránku. Desiata kapitola označuje tri dotyky a tri stretnutia s nebeskými bytosťami. Dvanásta kapitola označuje trojstupňové očisťovanie múdrych, ktoré sa uskutočňuje nárastom intelektuálnej prorockej pravdy ako „očistení, vybielení a vyskúšaní“. Tak ako desiata kapitola má dva symboly trojice — tri dotyky a tri nebeské stretnutia —, aj dvanásta kapitola má trojstupňový proces skúšania, ako aj tri časové proroctvá.
Chapter ten’s three heavenly encounters bear the signature of truth for the first and last heavenly being to interact with Daniel was the angel Gabriel, and the middle being was Michael. Three angels, but Christ was the angel in the second step. The three touches represent a progressive three-step empowerment of Daniel. Within the passage Daniel identifies the looking glass vision three times, and in so doing he is placing the three looking glass visions within seven references of the mareh vision in chapter ten. Twice the Hebrew word mareh is translated as “appearance,” and twice as “vision,” and three other times it is translated as “vision.” The ‘three other times’ are not mareh, they are the feminine expression of mareh, which is marah. Chapter ten has three touches of progressive empowerment, three heavenly encounters that bear the signature of truth and three looking glass visions that are a part of seven references of the appearance of Christ.
Tri nebeské stretnutia v desiatej kapitole nesú pečať pravdy, lebo prvou aj poslednou nebeskou bytosťou, ktorá prišla do styku s Danielom, bol anjel Gabriel a prostrednou bytosťou bol Michael. Traja anjeli, ale Kristus bol anjelom v druhom kroku. Tri dotyky predstavujú postupné trojstupňové zmocnenie Daniela. V rámci tejto state Daniel trikrát označuje videnie v zrkadle, a tým umiestňuje tri videnia v zrkadle do rámca siedmich odkazov na videnie mareh v desiatej kapitole. Dvakrát je hebrejské slovo mareh preložené ako „vzhľad“ a dvakrát ako „videnie“, a ešte trikrát je preložené ako „videnie“. Tieto „ďalšie tri razy“ nie sú mareh; sú ženským tvarom slova mareh, totiž marah. Desiata kapitola má tri dotyky postupného zmocnenia, tri nebeské stretnutia, ktoré nesú pečať pravdy, a tri videnia v zrkadle, ktoré sú súčasťou siedmich odkazov na zjavenie Krista.
Appearance
Vzhľad
The two times mareh is translated as appearance align with the two times it is translated as vision. Together they identify Christ as a symbol that appears as a waymark in prophetic history. In Revelation chapter ten, an angel descends and places one foot on the land and the other on the sea. Sister White informs us the angel was “no less a personage than Jesus Christ.” The angel of Revelation ten is the “appearance” of Christ in prophetic history. He appears in verse thirteen of Daniel chapter eight as Palmoni, and in Revelation chapter five onward He appears as the Lion of the tribe of Judah. Daniel is representing those of the last days who follow the prophetic appearances of Christ, wherever He might go. If they are faithful to do so, they are led to the looking glass vision where the unfaithful flee.
Dve miesta, kde je *mareh* preložené ako „zjav“, zodpovedajú dvom miestam, kde je preložené ako „videnie“. Spoločne označujú Krista ako symbol, ktorý sa zjavuje ako smerovník v prorockých dejinách. V desiatej kapitole Zjavenia zostupuje anjel a kladie jednu nohu na zem a druhú na more. Sestra Whiteová nás informuje, že tento anjel nebol „nik iný než Ježiš Kristus“. Anjel zo Zjavenia desať je „zjavom“ Krista v prorockých dejinách. V trinástom verši ôsmej kapitoly Daniela sa zjavuje ako Palmoni a od piatej kapitoly Zjavenia ďalej sa zjavuje ako Lev z kmeňa Júdovho. Daniel predstavuje tých posledných dní, ktorí nasledujú prorocké zjavenia Krista, kamkoľvek by išiel. Ak sú v tom verní, sú vedení k videniu zrkadla, pred ktorým neverní utekajú.
Chapter twelve’s three-step purification based upon understanding the knowledge that is increased when a prophecy is unsealed is accompanied by three ‘time prophecies,’ which represent three distinct fulfillments for each of the three verses. Verse seven’s twelve hundred and sixty years, verse eleven’s twelve hundred and ninety years and verse twelves thirteen hundred and thirty-five years identify three verses that each contain a time prophecy which was fulfilled in history, and thereafter recognized by the Millerites as historical confirmation of the message they proclaimed. The prediction in the verse, the historical fulfillment and the Millerite application of that history witness to the latter-day fulfillment of those three prophecies. But the Millerites application of time is no longer valid, so the time references in the verses are to be applied as symbols, not as time. The symbolism is established in the verses through applying the verse, the verse’s fulfillment in history and the Millerite presentation of the message.
Trojaké očisťovanie v dvanástej kapitole, založené na porozumení poznaniu, ktoré sa rozmnožuje, keď je proroctvo odpečatené, je sprevádzané tromi „časovými proroctvami“, ktoré predstavujú tri odlišné naplnenia pre každý z týchto troch veršov. Tisícdvestošesťdesiat rokov v siedmom verši, tisícdvestodeväťdesiat rokov v jedenástom verši a tisíctristotridsaťpäť rokov v dvanástom verši označujú tri verše, z ktorých každý obsahuje časové proroctvo, ktoré sa naplnilo v dejinách a ktoré potom milleriti rozpoznali ako historické potvrdenie posolstva, ktoré hlásali. Predpoveď vo verši, historické naplnenie a milleritské použitie týchto dejín dosvedčujú naplnenie týchto troch proroctiev v posledných dňoch. Milleritská aplikácia času už však nie je platná, preto sa časové odkazy v týchto veršoch majú uplatňovať ako symboly, nie ako čas. Symbolika je v týchto veršoch ustanovená uplatnením verša, naplnenia verša v dejinách a milleritského predstavenia posolstva.
Chapter eleven’s chronology of human rebellion is woven together by leagues, treaties and covenants. The human covenants that are represented within the history of chapter eleven are contrasted with the Divine covenant.
Chronológia ľudskej vzbury v jedenástej kapitole je pretkaná zväzkami, zmluvami a dohodami. Ľudské zmluvy, ktoré sú zobrazené v dejinách jedenástej kapitoly, sú postavené do protikladu s Božou zmluvou.
“In the last days of this earth’s history, God’s covenant with his commandment-keeping people is to be renewed.” Review and Herald, February 26, 1914.
„V posledných dňoch dejín tejto zeme má byť Božia zmluva s jeho ľudom zachovávajúcim jeho prikázania obnovená.“ Review and Herald, 26. februára 1914.
Rome establishes the entire vision, and when papal Rome is first addressed in chapter eleven, she is identified as “them that forsake the holy covenant.” The internal line in Daniel eleven, which is also the internal line within the hidden history of verse forty, represents those who enter into covenant with God in the latter days, and the external line identifies those who forsake that very covenant. In illustrating the class who will not be benefitted by the increase of knowledge in the latter days, their external history is woven upon the prophetic thread of broken human treaties.
Rím ustanovuje celé videnie a keď je pápežský Rím po prvý raz oslovený v jedenástej kapitole, je označený ako „tí, ktorí opúšťajú svätú zmluvu“. Vnútorná línia v Danielovi jedenásť, ktorá je zároveň vnútornou líniou v skrytých dejinách štyridsiateho verša, predstavuje tých, ktorí v posledných dňoch vstupujú do zmluvy s Bohom, a vonkajšia línia označuje tých, ktorí túto istú zmluvu opúšťajú. Pri znázornení triedy, ktorá nebude mať úžitok z nárastu poznania v posledných dňoch, sú ich vonkajšie dejiny utkané na prorockej niti porušených ľudských zmlúv.
Woven into the internal line of the one hundred and forty-four thousand are multiple symbols and illustrations of the covenant relationship of God with His latter-day remnant people. The symbol of the number “eleven” is one of those truths, and the fact that the eleventh verse of chapter eleven identifies the external and internal vision of the latter days is emphasized by Isaiah identifying the purpose and work of God’s last day covenant people in chapter eleven, and verse eleven.
Do vnútornej línie stoštyridsiatichštyritisíc sú votkané mnohé symboly a znázornenia zmluvného vzťahu Boha s Jeho ľudom ostatku posledných dní. Symbol čísla „jedenásť“ je jednou z týchto právd a skutočnosť, že jedenásty verš jedenástej kapitoly označuje vonkajšie i vnútorné videnie posledných dní, je zdôraznená tým, že Izaiáš v jedenástej kapitole a jedenástom verši určuje zámer a dielo Božieho zmluvného ľudu posledných dní.
And it shall come to pass in that day, that the Lord shall set his hand again the second time to recover the remnant of his people, which shall be left, from Assyria, and from Egypt, and from Pathros, and from Cush, and from Elam, and from Shinar, and from Hamath, and from the islands of the sea. Isaiah 11:11.
A stane sa v ten deň, že Pán opäť po druhý raz vystrie svoju ruku, aby získal späť zvyšok svojho ľudu, ktorý zostane, z Asýrie a z Egypta, z Patrosu a z Kúša, z Élamu a zo Šineára, z Chamátu a z morských ostrovov. Izaiáš 11:11.
The Scattering
Rozptýlenie
In the last days the remnant people of God will have been twice scattered, needing to be gathered. Verse seven of Daniel twelve identifies a scattering of God’s people in the last days, thus representing the twelve hundred and sixty days as a symbol of a scattering.
V posledných dňoch bude ostatok Božieho ľudu dvakrát rozptýlený a bude potrebovať zhromaždenie. Siedmy verš dvanástej kapitoly Daniela označuje rozptýlenie Božieho ľudu v posledných dňoch, a tým predstavuje tisícdvestošesťdesiat dní ako symbol rozptýlenia.
And I heard the man clothed in linen, which was upon the waters of the river, when he held up his right hand and his left hand unto heaven, and sware by him that liveth for ever that it shall be for a time, times, and an half; and when he shall have accomplished to scatter the power of the holy people, all these things shall be finished. Daniel 12:7.
A počul som muža oblečeného do ľanového rúcha, ktorý bol nad vodami rieky, keď pozdvihol svoju pravú i svoju ľavú ruku k nebu a prisahal na Toho, ktorý žije naveky, že to bude na čas, časy a pol času; a keď dokončí rozptýlenie moci svätého ľudu, všetky tieto veci sa dovŕšia. Daniel 12:7.
The two witnesses were scattered in Revelation chapter eleven after they gave their testimony.
Dvaja svedkovia boli rozptýlení v jedenástej kapitole Zjavenia po tom, čo vydali svoje svedectvo.
And when they shall have finished their testimony, the beast that ascendeth out of the bottomless pit shall make war against them, and shall overcome them, and kill them. And their dead bodies shall lie in the street of the great city, which spiritually is called Sodom and Egypt, where also our Lord was crucified. And they of the people and kindreds and tongues and nations shall see their dead bodies three days and an half, and shall not suffer their dead bodies to be put in graves. And they that dwell upon the earth shall rejoice over them, and make merry, and shall send gifts one to another; because these two prophets tormented them that dwelt on the earth. Revelation 11:7–10.
A keď dokončia svoje svedectvo, šelma, ktorá vystupuje z bezodnej priepasti, povedie proti nim vojnu, premôže ich a zabije ich. A ich mŕtve telá budú ležať na ulici veľkého mesta, ktoré sa duchovne nazýva Sodoma a Egypt, kde bol aj náš Pán ukrižovaný. A ľudia z národov a kmeňov a jazykov a ľudstiev budú hľadieť na ich mŕtve telá tri a pol dňa a nedovolia, aby ich mŕtve telá boli uložené do hrobov. A obyvatelia zeme sa budú nad nimi radovať a veseliť sa a budú si navzájom posielať dary, pretože títo dvaja proroci trápili tých, ktorí bývajú na zemi. Zjavenie 11:7–10.
In the next verse, verse eleven, the two witnesses are resurrected from their death in the street of Sodom and Egypt. That same death is portrayed by Ezekiel as a valley of scattered, dead, dry bones. The two witnesses represent the Republican and Protestant horns that were slain in 2020. The Protestant horn died at its false prediction of July 18, 2020 and the Republican horn died at the stolen election of 2020. Isaiah identifies that when the witnesses are resurrected, which he identifies as being gathered a second time, those witnesses become the ensign that gathers the eleventh-hour workers.
V nasledujúcom verši, v jedenástom verši, sú dvaja svedkovia vzkriesení zo svojej smrti na ulici Sodomy a Egypta. Tú istú smrť zobrazuje Ezechiel ako údolie roztrúsených, mŕtvych, suchých kostí. Dvaja svedkovia predstavujú republikánsky a protestantský roh, ktoré boli zabité v roku 2020. Protestantský roh zomrel pri svojom falošnom predpovedaní 18. júla 2020 a republikánsky roh zomrel pri ukradnutých voľbách roku 2020. Izaiáš uvádza, že keď sú svedkovia vzkriesení, čo označuje ako zhromaždenie po druhý raz, títo svedkovia sa stávajú zástavou, ktorá zhromažďuje robotníkov jedenástej hodiny.
And in that day there shall be a root of Jesse, which shall stand for an ensign of the people; to it shall the Gentiles seek: and his rest shall be glorious. And it shall come to pass in that day, that the Lord shall set his hand again the second time to recover the remnant of his people, which shall be left, from Assyria, and from Egypt, and from Pathros, and from Cush, and from Elam, and from Shinar, and from Hamath, and from the islands of the sea. And he shall set up an ensign for the nations, and shall assemble the outcasts of Israel, and gather together the dispersed of Judah from the four corners of the earth. Isaiah 11:10–12.
A v ten deň bude koreň Izaiov stáť ako znamenie pre národy; pohania ho budú hľadať a jeho odpočinok bude slávny. A v ten deň sa stane, že Pán po druhý raz vzťahne svoju ruku, aby získal späť ostatok svojho ľudu, ktorý zostane, z Asýrie a z Egypta, z Patrosu a z Kúša, z Élámu a zo Šineáru, z Chamátu i z ostrovov mora. A vztýči znamenie pre národy a zhromaždí vyhnancov Izraela a rozptýlených z Júdu zíde zo štyroch strán zeme. Izaiáš 11:10–12.
When the Lord sets his hand the second time to gather, he assembles “the outcasts of Israel.” The “outcasts of Israel” become the ensign to the Gentiles, and for this reason they must be cast out before they are gathered. They were cast out into Ezekiel’s valley of dead bones and once slain, they laid in the street where also our Lord was crucified, while the other class rejoiced.
Keď Pán po druhý raz vystiera svoju ruku, aby zhromaždil, zhromažďuje „vyhnancov Izraela“. „Vyhnanci Izraela“ sa stávajú zástavou pre pohanov, a z tohto dôvodu musia byť vyvrhnutí skôr, než budú zhromaždení. Boli vyvrhnutí do Ezechielovho údolia mŕtvych kostí a keď boli raz pobití, ležali na ulici tam, kde bol ukrižovaný aj náš Pán, zatiaľ čo sa druhá skupina radovala.
Hear the word of the Lord, ye that tremble at his word; Your brethren that hated you, that cast you out for my name’s sake, said, Let the Lord be glorified: but he shall appear to your joy, and they shall be ashamed. Isaiah 66:5.
Počujte slovo Hospodinovo, vy, ktorí sa trasiete pred jeho slovom: Vaši bratia, ktorí vás nenávideli a vyháňali vás pre moje meno, hovorili: Nech je Hospodin oslávený. Ale on sa ukáže na vašu radosť, a oni budú zahanbení. Izaiáš 66:5.
Those who tremble at God’s Word are cast out by their brethren which hated them. Jeremiah identifies what happens to the brethren that hated the ensign.
Tí, ktorí sa trasú pred Božím slovom, sú vyháňaní svojimi bratmi, ktorí ich nenávideli. Jeremiáš označuje, čo sa stáva bratom, ktorí nenávideli zástavu.
Therefore thus saith the Lord, Behold, I will bring evil upon them, which they shall not be able to escape; and though they shall cry unto me, I will not hearken unto them. Jeremiah 11:11.
Preto takto hovorí Pán: Hľa, uvediem na nich zlo, z ktorého nebudú môcť uniknúť; a hoci budú ku mne volať, nevypočujem ich. Jeremiáš 11:11.
The context of verse eleven is God’s covenant, and all the prophets address the last days, so the covenant being discussed is the renewing of the covenant with the one hundred and forty-four thousand.
Kontextom jedenásteho verša je Božia zmluva a všetci proroci hovoria o posledných dňoch, takže zmluva, o ktorej je tu reč, je obnovením zmluvy so sto štyridsiatimi štyrmi tisícmi.
The word that came to Jeremiah from the Lord, saying, Hear ye the words of this covenant, and speak unto the men of Judah, and to the inhabitants of Jerusalem; And say thou unto them, Thus saith the Lord God of Israel; Cursed be the man that obeyeth not the words of this covenant, Which I commanded your fathers in the day that I brought them forth out of the land of Egypt, from the iron furnace, saying, Obey my voice, and do them, according to all which I command you: so shall ye be my people, and I will be your God: That I may perform the oath which I have sworn unto your fathers, to give them a land flowing with milk and honey, as it is this day. Then answered I, and said, So be it, O Lord.
Slovo, ktoré prišlo k Jeremiášovi od Hospodina: Počujte slová tejto zmluvy a hovorte mužom Judska i obyvateľom Jeruzalema. A povedz im: Takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Nech je zlorečený muž, ktorý nepočúva slová tejto zmluvy, ktorú som prikázal vašim otcom v deň, keď som ich vyviedol z egyptskej krajiny, zo železnej pece, hovoriac: Počúvajte môj hlas a plňte ich podľa všetkého, čo vám prikazujem; a budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom, aby som splnil prísahu, ktorou som prisahal vašim otcom, že im dám krajinu oplývajúcu mliekom a medom, ako je tomu dnes. Nato som odpovedal a povedal: Amen, Hospodine.
Then the Lord said unto me, Proclaim all these words in the cities of Judah, and in the streets of Jerusalem, saying, Hear ye the words of this covenant, and do them. For I earnestly protested unto your fathers in the day that I brought them up out of the land of Egypt, even unto this day, rising early and protesting, saying, Obey my voice. Yet they obeyed not, nor inclined their ear, but walked every one in the imagination of their evil heart: therefore I will bring upon them all the words of this covenant, which I commanded them to do; but they did them not.
Potom mi Hospodin povedal: Hlásaj všetky tieto slová v mestách Judska a na uliciach Jeruzalema a hovor: Počujte slová tejto zmluvy a zachovávajte ich. Lebo dôrazne som napomínal vašich otcov odo dňa, keď som ich vyviedol z egyptskej krajiny, až po tento deň, včas vstávajúc a napomínajúc ich slovami: Poslúchajte môj hlas. Ale oni neposlúchali ani nenaklonili svoje ucho, ale každý chodil podľa zatvrdilosti svojho zlého srdca; preto uvediem na nich všetky slová tejto zmluvy, ktoré som im prikázal plniť, ale oni ich neplnili.
And the Lord said unto me, A conspiracy is found among the men of Judah, and among the inhabitants of Jerusalem. They are turned back to the iniquities of their forefathers, which refused to hear my words; and they went after other gods to serve them: the house of Israel and the house of Judah have broken my covenant which I made with their fathers. Therefore thus saith the Lord, Behold, I will bring evil upon them, which they shall not be able to escape; and though they shall cry unto me, I will not hearken unto them. Jeremiah 11:1–11.
A Hospodin mi povedal: Medzi mužmi Judska a medzi obyvateľmi Jeruzalema sa našlo sprisahanie. Vrátili sa k neprávostiam svojich otcov, ktorí odmietli počúvať moje slová; išli za inými bohmi, aby im slúžili; dom Izraela i dom Judov porušili moju zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami. Preto takto hovorí Hospodin: Hľa, privediem na nich zlo, ktorému nebudú môcť uniknúť; a hoci budú ku mne volať, nevyslyším ich. Jeremiáš 11:1–11.
The subject of the judgment of Laodicean Seventh-day Adventism that Jeremiah identifies is repeated by Ezekiel in chapter eleven, verse eleven.
Tému súdu nad laodicejským adventizmom siedmeho dňa, ktorú Jeremiáš označuje, opakuje Ezechiel v jedenástej kapitole, v jedenástom verši.
This city shall not be your caldron, neither shall ye be the flesh in the midst thereof; but I will judge you in the border of Israel. Ezekiel 11:11.
Toto mesto nebude vaším kotlom a vy nebudete mäsom uprostred neho; ale budem vás súdiť na hranici Izraela. Ezechiel 11,11.
Inspiration directly identifies the sealing of Ezekiel chapter nine as the very same sealing of the one hundred and forty-four thousand in Revelation seven. Verse eleven of chapter eleven is simply the continuation of Ezekiel’s running narrative of the judgment upon the Seventh-day Adventist church, which Sister White identifies as Jerusalem of Ezekiel chapter nine. Those who did not receive the seal are judged and destroyed in the vision of chapter nine through eleven.
Inšpirácia priamo stotožňuje zapečatenie v deviatej kapitole Ezechiela s tým istým zapečatením stoštyridsaťštyritisíc v siedmej kapitole Zjavenia. Jedenásty verš jedenástej kapitoly je jednoducho pokračovaním súvislého Ezechielovho rozprávania o súde nad Cirkvou adventistov siedmeho dňa, ktorú sestra Whiteová označuje ako Jeruzalem v deviatej kapitole Ezechiela. Tí, ktorí neprijali pečať, sú vo videní v kapitolách deväť až jedenásť súdení a zahubení.
The vision of 9/11 in Ezekiel identifies the unfaithful as being taken outside of Jerusalem to be judged, thus identifying the final separation of those who profess to be the final church illustrated in the book of Revelation. The symbol of “eleven, eleven” is a symbol of the covenant which the one hundred and forty-four thousand enter into with God. When added together the numbers represent twenty-two, which is a tenth of two hundred and twenty, one of the symbols of the combination of Divinity with humanity.
Videnie 9/11 v Ezechielovi označuje neverných ako tých, ktorí sú vyvedení von z Jeruzalema, aby boli súdení; tým sa určuje konečné oddelenie tých, ktorí sa hlásia k tomu, že sú poslednou cirkvou, znázornenou v knihe Zjavenie. Symbol „jedenásť, jedenásť“ je symbolom zmluvy, do ktorej vstupuje stoštyridsaťštyritisíc s Bohom. Keď sa tieto čísla sčítajú, predstavujú dvadsaťdva, čo je desatina z dvestodvadsať, jedného zo symbolov spojenia Božstva s ľudstvom.
Two hundred and twenty years between 677 and 457 BC connect Daniel’s prophecy of twenty-three hundred days, with Moses’ time prophecy of seven times. Much can be identified of the two hundred and twenty years as a symbol of the work of the atonement which began when those two prophecies arrived together in 1844. Much can be set forth of what is symbolically represented by the number twenty-two as a tithe of two hundred and twenty, as is the case with the number eleven. What I wish to identify here is the relation between eleven and twenty-two.
Dvestodvadsať rokov medzi rokmi 677 a 457 pred Kr. spája Danielovo proroctvo o dvetisíctristo dňoch s Mojžišovým časovým proroctvom o siedmich časoch. V týchto dvestodvadsiatich rokoch možno v značnej miere rozpoznať symbol práce zmierenia, ktorá sa začala, keď sa tieto dve proroctvá spolu naplnili v roku 1844. Mnohé možno vyložiť o tom, čo je symbolicky predstavené číslom dvadsaťdva ako desiatkom z dvestodvadsiatich, ako je to aj v prípade čísla jedenásť. To, čo tu chcem určiť, je vzťah medzi jedenástimi a dvadsiatimi dvoma.
We will continue these thoughts in the next article.
V nasledujúcom článku budeme pokračovať v týchto úvahách.