Kniha proroka Joela a laodicejský zbor Cirkvi adventistov siedmeho dňa – číslo tridsaťjeden

Posledné tri mesiášske naplnenia nachádzajúce sa v Evanjeliu podľa Matúša označujú tri prvky medzníka nedeľného zákona: rozptýlenie Božieho ľudu pri nedeľnom zákone, ako je predobrazené rozptýlením malého stáda 22. októbra 1844 a rozptýlením učeníkov pri kríži. Obe rozptýlenia sa zhodujú s nedeľným zákonom. V súvislosti s Galileou, ktorá je symbolom prorockého bodu obratu, bude ľud, ktorý bol až do nedeľného zákona v temnote, povolaný von z temnoty. Títo ľudia sú Božím iným stádom, robotníkmi jedenástej hodiny, ktorí sú prebúdzaní k otázke sporu o sobotu, keď sú povolávaní von z Babylona. Ich vyvolanie z Babylona je druhou fázou súdu, ktorý sa začína pri Božom dome a potom sa pri nedeľnom zákone obracia proti tým, ktorí sú mimo Jeruzalema.

Pri zákone o nedeli bude neskorý dážď vyliaty bez miery a pohania uvidia veľké svetlo. Prenasledovanie rozptýli verných a rozšíri posolstvo.

Súd sa začína domom Božím pri 9/11 a končí sa pri nedeľnom zákone, keď sa potom súd presúva na iné Božie stádo mimo domu Božieho.

Ukončenie súdu pre dom Boží sa začalo v júli 2023, keď bolo počuť hlas na uliciach, kde Mojžiš a Eliáš ležali mŕtvi v údolí mŕtvych suchých kostí. Keď bolo počuť hlas, súd sa začal uzatvárať pre dom Boží a pokračoval smerom k súdu nad pohanmi. V Evanjeliu podľa Matúša sa nachádza dvanásť mesiášskych naplnení, ktoré označujú hlavné medzníky v reformnom hnutí sto štyridsiatich štyroch tisícov. Týchto dvanásť medzníkov je predobrazených Mesiášom. 1989; 1996; 11. september 2001; 18. júl 2020; júl 2023; 2024; polnočný krik, oddelenie kňazov a nedeľný zákon sú všetky označené, pričom 11. september má vnútorné i vonkajšie svedectvo a nedeľný zákon má vnútorné svedectvo rozptýlenia a potom dve svedectvá obdobia súdu robotníkov jedenástej hodiny. Deväť medzníkov reformného hnutia sto štyridsiatich štyroch tisícov je priamo označených v Evanjeliu podľa Matúša.

Matúš je alfou Nového zákona a Zjavenie je omegou. Matúš je prorockým veľdielom, ktorého význam bol zapečatený až do posledných dní. Obsahuje omega dvanásť kapitol, ktoré zodpovedajú alfe kapitol jedenásť až dvadsaťdva v Genezis. Ako alfa k Zjaveniu je paralelou k inšpirovanému vzťahu Daniela a Zjavenia. To, čo je zjavené o knihách Daniel a Zjavenie, pokiaľ ide o ich prorocký vzťah, platí aj o vzťahu Matúša a Zjavenia. To, o čom sme boli v tomto zmysle poučení, by sa rovnalo tomuto:

V Evanjeliu podľa Matúša sa nadväzuje na tú istú líniu proroctva ako v knihe Zjavenia.

Evanjelium podľa Matúša nadväzuje na „tú istú líniu proroctva“ ako Zjavenie a Daniel, a v knihe Zjavenia je privedené k dokonalosti, lebo slovo „doplnok“ znamená dokonalosť.

Matúš, Daniel a Zjavenie sú tá istá kniha.

Zdalo sa dôležité venovať čas tomu, aby sme Evanjelium podľa Matúša zasadili do kontextu, ktorý by mohol zdôrazniť prorocký význam toho, že sa Peter nachádzal v Cézarei Filipovej, skôr než som sa v štúdii opäť vrátil ku knihe Joel. Pokúsim sa zhrnúť svoje postrehy k Evanjeliu podľa Matúša v snahe názorne ukázať nesmierny prorocký význam Petra v Cézarei Filipovej, ktorá je Paniom z Daniela jedenástej kapitoly, veršov trinásť až pätnásť.

Evanjelium podľa Matúša je vystavané na troch odlišných prorockých líniách. Prvou líniou je prvých desať kapitol; druhou líniou je nasledujúcich dvanásť kapitol, po ktorých nasleduje tretia línia pozostávajúca zo šiestich kapitol. Prvých desať kapitol predstavuje prvého anjela zo štrnástej kapitoly Zjavenia, nasledujúcich dvanásť kapitol predstavuje druhého anjela zo štrnástej kapitoly Zjavenia a posledných šesť kapitol predstavuje tretieho anjela zo štrnástej kapitoly Zjavenia. Toto pozorovanie som ešte jasne nedokázal, no dá sa to ľahko uskutočniť. Skôr než tak urobíme, chcem pokračovať v načrtávaní niektorých širších ťahov na plátne, ktorým je Evanjelium podľa Matúša.

Druhú líniu kapitol jedenásť až dvadsaťdva predstavuje druhý anjel a druhý anjel vždy označuje zdvojenie, lebo Babylon padol, padol. Kapitoly jedenásť až dvadsaťdva knihy Genezis predkladajú zasľúbenie a potom trojstupňovú Božiu zmluvu s vyvoleným ľudom prostredníctvom patriarchu Abrama. Samotný stredový verš týchto dvanástich kapitol označuje „obriezku“ ako znamenie zmluvy a bola ustanovená v druhom z troch stupňov. Samotný stredový verš Matúšovej paralelnej zmluvnej línie je ten, v ktorom sa meno Šimona Bar Jónu mení na Peter.

Petrovo meno predstavuje stoštyridsaťštyritisíc a on zastupuje triedu tých, ktorí zakladajú svoju vieru na počutí Kristovho posolstva. Nie iba posolstva o Ježišovi, ale posolstva, ktoré Ježiš označil za to, ktoré bolo Petrovi dané samým Pánom.

Petrova viera je založená na tom, že Ježiš sa stal Kristom — Mesiášom. Petrovo meno je zmenené, tak ako bolo zmenené Abramovo na označenie zmluvného vzťahu, a hodnota jeho mena sa rovná 144 000; a práve v tom verši je veľký spor označený ako Skala, ktorá je základom cirkvi, ktorá by zvíťazila nad cirkvami pekla. Stoštyridsaťštyritisíc je konečným prejavom vyvoleného zmluvného ľudu a Peter predstavuje túto skupinu.

Peter zároveň predstavuje aj prvú kresťanskú cirkev, cirkev učeníkov, lebo to sú tie dejiny, v ktorých Kristus položil základ svojej cirkvi. Kristus je základ a je aj uholným kameňom a Peter je symbolom prvej kresťanskej nevesty i poslednej kresťanskej nevesty. Preto je Peter v jednom verši zároveň symbolom alfa i omega.

Tento jediný verš je ústredným veršom dvanástich kapitol, ktoré predstavujú posolstvo druhého anjela, a Peter „zdvojuje“ úlohu prvej nevesty i poslednej nevesty. Posledná nevesta bude vo vojne so satanovou synagógou a posledná nevesta bude pozostávať z dvoch skupín. Jedna skupina, sto štyridsaťštyri tisíc; druhá skupina je veľký zástup. Veľký zástup predstavuje Smyrna a sto štyridsaťštyri tisíc Filadelfia.

Sto štyridsaťštyritisíc sú filadelfskí a Petrova zmena mena vo verši osemnásť predstavuje zapečatenie sto štyridsiatich štyritisíc. On je symbolom tých, ktorí sú zapečatení, a v tomto verši, samotnom stredovom verši dvanástich kapitol zmluvy, sa zhoduje so samotným stredovým veršom v dvanástich kapitolách knihy Genezis, kde je obriezka označená ako znamenie. Kapitoly jedenásť až dvadsaťdva knihy Zjavenie poskytujú tretiu líniu k dvanástim kapitolám svedectva zmluvy a stredový verš týchto dvanástich kapitol určuje manželstvo neviestky zo Zjavenia sedemnásť s kráľmi zeme.

Tento verš sa týka určenia konečného pádu veľkého Babylona a prvý pád Bábelu bol v prvej kapitole dvanásťkapitolovej zmluvnej línie knihy Genezis. Peter predstavuje stoštyridsaťštyritisíc v ústrednom verši, ktorý sa zhoduje s ústredným veršom Genezis. V ústrednom verši knihy Zjavenie pád veľkého Babylona privádza k záveru príbeh Nimróda, veľkého lovca z Bábelu.

Stredové verše každej z týchto troch prorockých línií označujú buď pečať Božiu, alebo znamenie šelmy. Počiatočná babylonská zmluva smrti v 1. Mojžišovej dosahuje svoj koniec v Zjavení. Týmto spôsobom kladie začiatok i koniec na všetky tri línie, keď sú privedené spolu, riadok na riadok. Tam, kde je Peter použitý ako symbol veľkého sporu medzi Skalou a bránami pekla, nachádza sa posolstvo druhého anjela, lebo posolstvo druhého anjela znie: Padol Babylon (Nimrod), padol (smilnica Ríma). Druhá línia v troch líniách Matúša je posolstvom druhého anjela, pretože označuje dva pády Babylonu. Predstavuje falošné manželstvo práve tam, kde je dovŕšené pravé manželstvo, pri nedeľnom zákone. Predstavuje číslo „8“ ako falzifikát Božieho ľudu, ktorý je pravou osmičkou. Pápežstvo je takisto zobrazené ako falšujúce Boha, lebo bolo, a predsa je, a vystúpi. Vystupuje práve tam, kde vystupuje zástava — pri nedeľnom zákone.

V Evanjeliu podľa Matúša sa nachádza dvanásť mesiášskych naplnení a v Starom zákone je od tristo do päťsto proroctiev o Mesiášovi. Matúš obsahuje dvanásť priamo označených naplnení, ďaleko viac než ktorékoľvek z ostatných troch evanjelií. Týchto dvanásť naplnení sa zhoduje s deviatimi odlišnými medzníkmi v reformačnom hnutí sto štyridsaťštyritisíc. Deväť symbolizuje úplnosť, lebo za číslom „deväť“ už niet ďalšieho čísla, keďže každé ďalšie množstvo po „deviatke“ používa iba deväť číslic od jedna do deväť a nulu. Deväť je plnosť. Z týchto deviatich medzníkov dva majú viac než jedno z Matúšových naplnení. 9/11 má dve a nedeľný zákon má tri.

Čas konca v roku 1989, formalizovanie posolstva v roku 1996, potom 11. september, potom sklamanie 18. júla 2020, potom hlas na púšti v júli 2023, ktorý viedol k vzkrieseniu v roku 2024, ktoré vedie k Polnočnému volaniu, po ktorom nasleduje oddelenie kňazov, a to vrcholí pri nedeľnom zákone. Deväť medzníkov, z ktorých jeden má dvoch svedkov a jeden troch svedkov; 11. september má dvoch a nedeľný zákon troch. To znamená, že na reformnej línii stoštyridsaťštyritisíc dvoch svedkov 11. septembra až po troch svedkov nedeľného zákona označuje čas zapečaťovania stoštyridsaťštyritisíc. Dvanásť medzníkov sa zhoduje s každým reformným hnutím a tým zdôrazňuje a určuje čas zapečaťovania stoštyridsaťštyritisíc od 11. septembra až po nedeľný zákon.

Týmto spôsobom určuje dvoch svedkov pri 9/11 a troch svedkov pri nedeľnom zákone. Títo dvaja svedkovia pri 9/11 sú posolstvom druhého anjela a traja svedkovia pri nedeľnom zákone sú posolstvom tretieho anjela. Preto línia vytvorená Matúšovými naplneniami mesiášskych proroctiev vyčleňuje a zväčšuje čas pečatenia, pričom označuje druhého anjela za alfu dejín času pečatenia a tretieho anjela za omegu. To znamená, že čas pečatenia je ohraničený číslom dva a číslom tri, a tak je nad celými dejinami pečatenia položené číslo dvadsaťtri, symbol zmierenia.

V Matúšovej knihe sú tri prorocké línie, ktoré predstavujú prvého, druhého a tretieho anjela, a dvanásť kapitol v druhej línii Matúša predstavuje zmluvu so sto štyridsiatimi štyrmi tisícmi, lebo je omegou k alfe zmluvy s Abramom v Genezis. To tiež znamená, že pri druhom anjelovi, keď Peter predstavuje nevestu prvých i posledných kresťanov, Petrovo zdvojenie ustanovuje prorockú požiadavku zdvojenia v druhom anjelovi. Na základe troch svedkov je číslo dvanásť povrazom, ktorý zväzuje tri línie po dvanástich kapitolách dohromady, takže keď v Matúšovej knihe nachádzame ďalšie zobrazenie čísla dvanásť, musí byť zosúladené s ostatnými dvanástkami v Matúšovej knihe.

Dvanásť kapitol Matúša, ktoré sa začínajú symbolickým číslom jedenásť a končia jeho symbolickým protipólom, číslom dvadsaťdva, sa zhoduje s reformnou líniou stoštyridsaťštyritisíc, znázornenou dvanástimi mesiášskymi naplneniami, čím sa tak prejavuje druhé „zdvojenie“ v línii druhého anjela. Dvanásť mesiášskych naplnení spolu s dvanástimi kapitolami tvorí „zdvojenie“ druhého anjela, no keď sa vynásobia, predstavujú 144 000. Peter je zdvojený a aj číslo dvanásť je zdvojené. Tieto zdvojenia napĺňajú zdvojenie pádu Babylona dvakrát.

Jedenásta až dvadsiata druhá kapitola predstavujú druhého anjela zo Zjavenia štrnástej kapitoly. Desiatka je symbolom skúšky a prvou z troch skúšok je prvých desať kapitol Matúša. „Desať“ symbolizuje skúšku. Pretože Matúš je alfou k omege Zjavenia, prvá kapitola ktorejkoľvek z týchto kníh sa začína zjavením Ježiša Krista. V prvej kapitole je Jozef skúšaný v tom, či uverí anjelovi, alebo nie. Jeho protipólom bol Zachariáš, otec Jána Krstiteľa, ktorý neveril a v tej istej skúške zlyhal. Jeden prijal prozreteľnostné narodenie, druhý pochyboval.

V druhej kapitole sa Herodes obával narodenia nového kráľa a Jozef s Máriou utiekli do Egypta. Ján Krstiteľ priniesol v tretej kapitole prvú skúšku, prvú skúšku, ktorú sestra Whiteová označuje za skúšku života a smrti, lebo napísala, že „tí, ktorí odmietli Jánovo posolstvo, nemohli mať úžitok z Ježiša“. Prvý anjel je skúšobným posolstvom, ktoré vyzýva ľudí, tak ako Ján, aby sa báli Boha, lebo prichádza hodina Božieho súdu. To je znázornené Jánom, keď sa pýtal: „kto vás varoval, aby ste utiekli pred prichádzajúcim hnevom?“

Potom vo štvrtej kapitole Ježiš postí štyridsať dní, ktoré vrcholia tromi odlišnými skúškami, lebo tieto tri skúšky sú vždy predstavené v posolstve prvého anjela. Potom Ježiš začal budovať základy tým, že si vybral svojich učeníkov, lebo pri Ezdrášovi a Nehemiášovi boli základy chrámu položené v dejinách prvého dekrétu a u milleritov boli základy položené v dejinách prvého anjela. Základmi sú blahoslavenstvá, po ktorých nasledujú Jeho zázraky, ktoré viedli k tomu, že vyslal dvanástich učeníkov až na záver desiatej kapitoly. Dvanásti učeníci potom už boli na svojom mieste a inšpirácia označuje učeníkov za základ kresťanskej cirkvi. V jedenástej kapitole boli základy dokončené.

V jedenástej kapitole učeníci slúžia samostatne, Ježiš je sám, čo označuje zreteľný zlom medzi desiatou a jedenástou kapitolou. Kapitoly jedna až desať predstavujú posolstvo prvého anjela; to sa skončilo pri príchode druhého. Druhý anjel spôsobuje rozdelenie, oddelenie, ako to bolo pri milleritách a protestantoch. Desiata kapitola sa končí tým, že sa Ježiš oddeľuje od učeníkov, a v jedenástej kapitole je sám.

Jedenásta až dvadsiata druhá kapitola predstavuje druhého anjela, vedúceho ku kapitolám dvadsaťtri až dvadsaťosem ako k tretej línii tretieho anjela. Samozrejme, tretí anjel prichádza k nedeľnému zákonu, čo je to, čo predstavuje Pascha v kapitolách dvadsaťšesť až dvadsaťosem. „23“ je symbolom zmierenia a prvá z týchto šiestich kapitol predstavuje posolstvo prvého anjela a posledné tri kapitoly predstavujú posolstvo tretieho anjela. Dve kapitoly uprostred (24 a 25) predstavujú druhého anjela. Posledné tri kapitoly obsahujú „23“ konkrétnych orientačných bodov, ktoré zosúlaďujú kapitolu „23“ ako prvého anjela alebo začiatok a kapitoly dvadsaťšesť až dvadsaťosem ako tretieho, s „23“ orientačnými bodmi. Kapitola 23 je prvý anjel, nasledujúce dve kapitoly sú druhý anjel a posledné tri kapitoly sú tretí anjel.

Tretia línia v Matúšovi predstavuje tretieho anjela a je rozdelená do troch krokov. Dvadsiata tretia kapitola je prvým krokom a prvým anjelom. Dvadsiata štvrtá a dvadsiata piata kapitola sú druhým krokom a druhým anjelom. Dvadsiata šiesta, dvadsiata siedma a dvadsiata ôsma kapitola sú tretím krokom a tretím anjelom. Jedna kapitola pre prvého anjela, dve kapitoly pre druhého anjela a tri kapitoly pre tretieho. Tretí, ktorým je Pascha, ktorá predstavuje kríž, ktorý sa zasa zhoduje so zákonom o nedeli, je zároveň predstavený aj Letnicami.

Turíce sú číslom 50 a 50 je symbolom jubilea. Jubileum zahŕňa štyridsiaty deviaty rok, koniec siedmeho cyklu siedmich rokov. Číslo 49 predchádza číslu 50, ale je s ním priamo spojené. Tretí riadok v Matúšovi sa začína 23. kapitolou; po nej nasledujú dve kapitoly (24, 25), ktoré spolu dávajú 49, tesne pred tretím anjelom, ktorý predstavuje číslo 50.

Začiatok radu šiestich kapitol je „23“ a koniec je „23“ medzníkov a počet, ktorý sa získa sčítaním kapitoly 26 s 27 a 28, sa rovná „81“, čo je symbol kňazov vložený priamo do veršov, ktoré označujú preliatie krvi, ktorú by Nebeský Veľkňaz použil vo svojej veľkňazskej službe. Z tohto dôvodu je názov kapitoly „81“ v diele Túžba vekov založený na Matúšovi 28.

Číslo „81“ predstavuje kňazstvo a v 8. kapitole Levitika je predstavených sedem dní posvätenia kňazov. V 8. kapitole Numeri je predstavené očistenie Léviovcov. V 2. kronickej sa „81“ kňazov postaví proti kráľovi Uziášovi a tento úsek priamo prispieva k ustanoveniu zapečaťujúceho posolstva o stoštyridsiatich štyroch tisícoch.

Ako symbol sa číslo osemdesiatjeden spája s kňazmi, ktorí sa postavili proti Uzziášovmu úsiliu priniesť obetu vo svätyni. Prorocká štruktúra úseku o Uzziášovi sa zhoduje s prorockou štruktúrou Daniela jedenásť, veršov jedenásť a dvanásť. Obe pasáže označujú južného kráľa, ktorého srdce sa povyšuje pre vojenské víťazstvá, a zvlášť pre nedávne víťazstvo nad severným kráľom. Keď sa verš jedenásť z Daniela jedenásť naplnil na Ptolemaiovi v bitke pri Rafii, aj on, podobne ako Uzziáš, sa usiloval priniesť obetu vo svätyni v Jeruzaleme, no kňazi mu v tom zabránili. Riadok za riadkom títo dvaja svedkovia označujú ukrajinskú vojnu, ktorá sa takmer skončila.

Osemdesiata prvá kapitola knihy Túžba vekov je založená na Matúšovi 28 a predstavuje Krista, ako vystupuje, aby začal svoje dielo nebeského Veľkňaza.

Číslo „81“ je symbolom kňazov a kapitoly 26, 27, 28; tretí krok tretieho radu v Matúšovi dáva v súčte 81. Druhý krok dáva v súčte 49 a prvý krok je 23. Osemdesiatjeden predstavuje 80 kňazov a veľkňaza vo svedectve o Uziášovi. Na tejto úrovni je 80 kňazov ľudských a veľkňaz je Božský. 81 predstavuje spojenie Božstva s ľudstvom. Číslo jeden v čísle osemdesiatjeden predstavuje Božstvo.

Číslo jeden v čísle jedenásť predstavuje ľudstvo a zároveň aj Božstvo. Číslo jeden v čísle dvadsaťjeden predstavuje Božstvo a dvadsať ľudstvo. Spojenie dvoch a jedného možno vidieť u učeníkov na ceste do Emauz.

Spojenie troch a jedného je ľudstvom a Božstvom, ako ich predstavuje ohnivá pec Šadracha, Méšacha a Abednega.

Kombinácia štyroch a jedného poukazuje na to, že spojenie Božstva s ľudskosťou sa uskutočňuje vo štvrtej generácii.

Kombinácia päť a jeden označuje päť panien čakajúcich na ženícha.

Kombinácia šiestich a jedného predstavuje vzťah človeka k sobote siedmeho dňa, ktorej Pánom je Božstvo. Číslo „šesť“ je symbolom človeka a jednotka je Kristus.

Kombinácia siedmich a jedného predstavuje prechod siedmej cirkvi Laodicey do filadelfskej skúsenosti.

81 je symbolom kňazov a ich vzťahu k veľkňazovi.

Kombinácia deväť a jeden označuje dovŕšenie. Tehotenstvo trvá deväť mesiacov. Bolo deväť pokolení vedúcich k Noachovi a deväť pokolení po ňom, ktoré viedli k zmluve. Ježiš vypustil ducha v deviatej hodine. Kombinácia deväť a jeden označuje dokončenie diela zapečaťovania Jeho ľudu.

V tomto kontexte je jednotka spojením ľudskosti a Božstva, číslo dva je Božský Učiteľ, ktorý vyučuje ľudstvo. Číslo tri je posolstvom troch anjelov, teda posolstvom, ktoré sú vyučovaní v čísle dva. Číslo štyri označuje štvrtú generáciu, a tak určuje prorocké dejiny, keď sa zjavuje päť múdrych panien a sú znovu stvorené, ako to predstavuje šiesty deň stvorenia. Potom siedmy krok označuje prechod do Filadelfie a záhadu ôsmich, ktoré sú zo siedmich. V tom bode je zmluva dovŕšená a kňazstvo „81“ je pozdvihnuté, aby dokončilo dielo predstavené číslom deväť. Pri každom kroku je číslo jeden Lev z kmeňa Júdovho, ktorý je zároveň Palmoni, Obdivuhodný Počítateľ. 81 je symbolom kňazov. Palmoni stvoril všetky čísla.

Číslo jedenásť predstavuje polovicu dvadsiatich dvoch a obe predstavujú spojenie božstva s ľudstvom. V nedávnom článku som uviedol dve vyhlásenia, ktoré sa týkajú začiatku a konca.

Prvé vyhlásenie poukázalo na to, že keď mala Ellen Whiteová svoje počiatočné videnia o svätyni, bolo jej ukázané, že prikázanie o sobote žiarilo jasnejšie než ostatné prikázania. Bolo jej tiež ukázané, že v posledných dňoch bola „náuka o vtelení“ obklopená jemnou žiarou. Sobota bola svetlom na začiatku, ktoré predobrazuje náuku o vtelení na konci. Spojenie božstva s ľudskosťou je náukou o vtelení, lebo je to náuka o tom, že Kristus vzal na seba ľudské telo, a tak dal príklad, že božstvo spojené s ľudskosťou nehreší.

Jedenásť plus jedenásť sa rovná dvadsaťdva a číslo jedenásť začína každú z dvanásťkapitolových zmluvných línií a každá sa končí číslom dvadsaťdva. Jedenáste kapitoly a jedenáste verše v Písmach predstavujú medzníky stoštyridsiatich štyroch tisícov.

Ukrajinská vojna sa začala v roku 2014 a predstavuje vonkajšiu líniu času pečatenia stoštyridsiatichštyroch tisíc.

Prvým sklamaním bolo Ježišovo otáľanie ísť vzkriesiť Lazára, korunujúci zázrak a pečať Boha. Ježiš čakal štyri dni, kým Lazára vzkriesil. Verš v Jánovi označuje posledný zo siedmich zázrakov, ktoré sú v Evanjeliu podľa Jána priamo označené. Prvým bolo premenenie vody na víno. Je mnoho svetla v uvažovaní o siedmich zázrakoch, ktoré vrcholia pri Jánovi 11:11, a všetci teológovia sa zhodujú, že v Jánovi je iba sedem zázrakov, na základe toho, že tieto zázraky sú priamo označené. Z tohto dôvodu nezahŕňajú Kristovo vzkriesenie ako ôsme znamenie, avšak bol to zázrak a Jeho vzkriesenie je znamením zmluvy, takže vzkriesenie v Jánovej knihe je ôsmym zázrakom, ktorý je zo siedmich, lebo každý z predchádzajúcich siedmich zázrakov bol vykonaný mocou Jeho vzkriesenia.

V júli 2023 začal hlas volajúceho na púšti zvolávať posolstvo, ktoré v sebe nesie Ducha života.

Ján sa narodil osem dní pred nedeľným zákonom, lebo práve pri nedeľnom zákone jeho otec Zachariáš prehovorí. Jánovo meno sa pri nedeľnom zákone mení zo Zachariáša na Jána, keď zmena jeho mena označuje zmluvný vzťah. Narodenie predobrazuje vzkriesenie tých, ktorí boli zabití na uliciach 18. júla 2020.

Izaiáš označuje druhé zhromaždenie, ktoré sa naplnilo v roku 1849. Druhé zhromaždenie sa začalo v júli 2023 a končí sa, keď je Boží ľud spečatený.

Ježiš práve dokončil triumfálny vstup, čím označil prechod od Polnočného volania k nedeľnému zákonu; má so sebou dvanástich učeníkov, lebo tí už boli vyvolení pred nedeľným zákonom.

Keď je na stoštyridsiatich štyroch tisícoch vykonané zapečatenie, tesne pred nedeľným zákonom, zjednotenie manžela božstva s manželkou ľudstva je dokonané a tí dvaja sú naveky jedno, lebo zmierenie je dokonané.

Zázračné narodenie Sáry, narodenie dávno oneskorené od vzbury roku 1863, sa uskutoční, keď žena zo Zjavenia dvanástej kapitoly porodí dvojčatá. Prvé dieťa prichádza pri Polnočnom volaní a druhé dieťa pri nedeľnom zákone. Dieťa, ktoré vyšlo ako druhé, malo šarlátovú niť, ktorá predstavuje znamenie Rachab v Jerichu.

Jeremiáš označuje súd nad laodicejskou cirkvou adventistov siedmeho dňa.

Ezechiel súhlasí s Jeremiášovým súdom nad adventizmom.

Pominutie starovekého Izraela ako Božieho zmluvného ľudu zahŕňa aj to, že Boh podnecuje bývalý zmluvný ľud k žiarlivosti pre to, čo odhodil. Toto sa pri adventizme opakuje pri nedeľnom zákone.

Adventizmus, založený na diele Williama Millera, ktoré odmietajú, je stále tým hnutím, ktoré vystavalo chrám; no ako v prípade Šalamúna, ktorý takisto vystaval chrám, porušili zmluvu a ich kráľovstvo im bude odňaté a dané ľudu, ktorý bude spravovať Božiu vinicu tak, ako On určuje.

Pri nedeľnom zákone je cirkev víťazná podľa prorokov uvedená do svojej vlastnej krajiny a tá krajina je krajinou oplývajúcou posolstvom neskorého dažďa. Jericho bolo znovu vystavané v roku 1863 a pri nedeľnom zákone Jericho padá.

Mesto je kráľovstvo a víťazná cirkev predstavuje Kristovo kráľovstvo slávy. Toto kráľovstvo víťaznej cirkvi sa začína pri nedeľnom zákone, keď je Jeho cirkev pozdvihnutá a vyvýšená nad všetky vrchy a pahorky.

O deviatej hodine prišiel k Kornéliovi anjel a prikázal mu poslať po Petra, čím sa určuje čas, keď evanjelium prechádza k pohanom pri nedeľnom zákone. Keď Boh Petrovi prikázal, aby išiel, stalo sa to v súvislosti s videním o jedení nečistých zvierat. To sa napĺňa pri nedeľnom zákone. Deviata hodina je v súlade s deviatou hodinou, keď Kristus zomrel. Deviata hodina predstavuje koniec obdobia, ktoré sa začína treťou hodinou, keď bol Ježiš ukrižovaný a o šesť hodín neskôr zomrel. Je to to isté obdobie u Petra, ktorý je o tretej hodine vo vrchnej sieni a potom o deviatej hodine v chráme. Jedna deviata hodina sa končí Kristovou smrťou; pri nasledujúcej deviatej hodine je Peter v chráme a zvestuje Joelovo posolstvo. Kristova smrť ukončila zmluvný vzťah s Izraelom a otvorila dvere pohanom, ktorých predstavuje Kornélius.

V tejto štúdii budeme pokračovať v nasledujúcom článku.