We ended the previous article with the question, “With these concepts in place the question may be asked how is it that at 9/11 the book of Joel became the message Peter identified at Pentecost?”

Predchádzajúci článok sme zakončili otázkou: „Keď sú tieto pojmy stanovené, možno položiť otázku, ako je možné, že sa pri 11. septembri kniha Joel stala posolstvom, ktoré Peter označil pri Letniciach?“

Peter was identifying that Joel was being fulfilled on the day of Pentecost, which is a point in time marking the end of the Pentecostal season. In the Pentecostal season there was a manifestation of the Holy Spirit at the beginning, and then a greater manifestation of the Holy Spirit at the end. By faith understanding that both the Bible and Spirit of Prophecy apply Joel to the time of the latter rain we may know that the book of Joel became present truth at 9/11; and that every element of the book will speak directly of the prophetic history beginning at 9/11 on through to and including the seven last plagues, which Joel identifies as the “day of the Lord.”

Peter poukazoval na to, že Joel sa napĺňal v deň Letníc, čo je časový bod označujúci koniec letničného obdobia. V letničnom období došlo na začiatku k zjaveniu Ducha Svätého a potom na konci k väčšiemu zjaveniu Ducha Svätého. Vierou chápajúc, že Biblia i Duch proroctva vzťahujú Joela na čas neskorého dažďa, môžeme vedieť, že kniha Joel sa stala prítomnou pravdou 11. septembra; a že každý prvok tejto knihy bude hovoriť priamo o prorockých dejinách začínajúcich 11. septembrom a pokračujúcich až po sedem posledných rán vrátane, ktoré Joel označuje ako „deň Hospodinov“.

As typified by 1888, on 9/11 the presentation of the Laodicean message became present testing truth. Isaiah typifies that same message in chapter fifty-eight with the trumpet voice showing God’s people their transgressions. The “day” when Isaiah begins sounding his voice like a trumpet is the same day he sings the song of the vineyard.

Ako to predobrazoval rok 1888, 11. septembra sa predstavenie laodicejského posolstva stalo prítomnou skúšobnou pravdou. Izaiáš to isté posolstvo predobrazuje v päťdesiatej ôsmej kapitole hlasom trúby, ktorý ukazuje Božiemu ľudu ich prestúpenia. „Deň“, v ktorom Izaiáš začína pozdvihovať svoj hlas ako trúba, je tým istým dňom, keď spieva pieseň o vinici.

In that day sing ye unto her, A vineyard of red wine. I the Lord do keep it; I will water it every moment: lest any hurt it, I will keep it night and day. Fury is not in me: who would set the briers and thorns against me in battle? I would go through them, I would burn them together. Or let him take hold of my strength, that he may make peace with me; and he shall make peace with me. He shall cause them that come of Jacob to take root: Israel shall blossom and bud, and fill the face of the world with fruit. Isaiah 27:2–6.

V ten deň spievajte o nej: Vinica červeného vína. Ja, Hospodin, ju strážim; každú chvíľu ju budem zavlažovať; aby jej nik neublížil, budem ju strážiť vo dne i v noci. Hnev nie je vo mne; kto mi v boji postaví proti sebe tŕnie a bodľač? Prejdem nimi, všetky ich spolu spálim. Alebo nech sa chopí mojej sily, aby uzavrel so mnou pokoj; a uzavrie so mnou pokoj. Tí, čo vyjdú z Jákoba, zapustia korene; Izrael rozkvitne a vypučí a naplní tvár sveta ovocím. Izaiáš 27:2–6.

Modern spiritual “Israel shall blossom and bud, and fill the face of the world with fruit” during the period of the latter rain, for the early rain cause the budding and blossoming of a plant, and the latter rain produces the fruit. When the buildings of New York came down on 9/11 the mighty angel of Revelation eighteen descended and the latter rain began to sprinkle. At that time God’s watchmen were to blow the trumpet to the Laodicean church. Isaiah’s message identifying the sins of God’s people is also the song of the vineyard of red wine. The first chapter of Joel is that very message.

Moderný duchovný „Izrael rozkvitne a vypučí a naplní tvár sveta ovocím“ počas obdobia pozdného dažďa, lebo skorý dážď spôsobuje pučanie a rozkvitnutie rastliny a pozdný dážď prináša ovocie. Keď 11. septembra padli budovy New Yorku, zostúpil mocný anjel zo zjavenia osemnástej kapitoly a pozdný dážď začal kropiť. V tom čase mali Boží strážcovia trúbiť na trúbu laodicejskej cirkvi. Izaiášovo posolstvo, ktoré označuje hriechy Božieho ľudu, je aj piesňou o vinici červeného vína. Prvá kapitola Jóela je práve týmto posolstvom.

The word of the Lord that came to Joel the son of Pethuel.

Slovo Hospodinovo, ktoré prišlo k Joelovi, synovi Petuelovmu.

Hear this, ye old men, and give ear, all ye inhabitants of the land. Hath this been in your days, or even in the days of your fathers? Tell ye your children of it, and let your children tell their children, and their children another generation.

Počujte toto, starci, a naslúchajte, všetci obyvatelia krajiny. Stalo sa to za vašich dní, alebo za dní vašich otcov? Rozprávajte o tom svojim synom a vaši synovia nech o tom rozprávajú svojim synom, a ich synovia ďalšiemu pokoleniu.

That which the palmerworm hath left hath the locust eaten; and that which the locust hath left hath the cankerworm eaten; and that which the cankerworm hath left hath the caterpiller eaten.

Čo zanechala húsenica, zožrala kobylka; a čo zanechala kobylka, zožral chrúst; a čo zanechal chrúst, zožrala húsenica.

Awake, ye drunkards, and weep; and howl, all ye drinkers of wine, because of the new wine; for it is cut off from your mouth.

Prebuďte sa, opilci, a plačte; kvíľte, všetci pijáci vína, pre mušt, lebo je odňatý od vašich úst.

For a nation is come up upon my land, strong, and without number, whose teeth are the teeth of a lion, and he hath the cheek teeth of a great lion. He hath laid my vine waste, and barked my fig tree: he hath made it clean bare, and cast it away; the branches thereof are made white. Lament like a virgin girded with sackcloth for the husband of her youth. The meat offering and the drink offering is cut off from the house of the Lord; the priests, the Lord’s ministers, mourn. The field is wasted, the land mourneth; for the corn is wasted: the new wine is dried up, the oil languisheth.

Lebo na moju krajinu vystúpil národ, mocný a bez počtu; jeho zuby sú zuby leva a má stoličky veľkého leva. Spustošil môj vinič a olúpal moju figu; celkom ju obnažil a odhodil; jej ratolesti zbeleli. Nariekaj ako panna opásaná vrecovinou za manžela svojej mladosti. Obilná obeť a liata obeť sú odťaté od domu Hospodinovho; kňazi, služobníci Hospodinovi, smútia. Pole je spustošené, zem smúti; lebo obilie je zničené, nové víno vyschlo, olej hynie.

Be ye ashamed, O ye husbandmen; howl, O ye vinedressers, for the wheat and for the barley; because the harvest of the field is perished. The vine is dried up, and the fig tree languisheth; the pomegranate tree, the palm tree also, and the apple tree, even all the trees of the field, are withered: because joy is withered away from the sons of men.

Hanbite sa, ó roľníci; kvíľte, ó vinohradníci, pre pšenicu a pre jačmeň, lebo úroda poľa zahynula. Vinič uschol a figovník chradne; granátovník, aj palma a jabloň, ba všetky stromy poľa, zvädli, lebo radosť uschla spomedzi synov ľudských.

Gird yourselves, and lament, ye priests: howl, ye ministers of the altar: come, lie all night in sackcloth, ye ministers of my God: for the meat offering and the drink offering is withholden from the house of your God. Sanctify ye a fast, call a solemn assembly, gather the elders and all the inhabitants of the land into the house of the Lord your God, and cry unto the Lord, Alas for the day! for the day of the Lord is at hand, and as a destruction from the Almighty shall it come. Is not the meat cut off before our eyes, yea, joy and gladness from the house of our God? The seed is rotten under their clods, the garners are laid desolate, the barns are broken down; for the corn is withered. How do the beasts groan! the herds of cattle are perplexed, because they have no pasture; yea, the flocks of sheep are made desolate.

Prepášte sa a nariekajte, kňazi; kvíľte, služobníci oltára; poďte, prenocujte vo vrecovine, služobníci môjho Boha, lebo od domu vášho Boha je odňatá pokrmová obeť i úliatba. Posväťte pôst, zvolajte slávnostné zhromaždenie, zhromaždite starších i všetkých obyvateľov krajiny do domu Hospodina, svojho Boha, a volajte k Hospodinovi: Ach, ten deň! Lebo deň Hospodinov je blízko a príde ako spustošenie od Všemohúceho. Či nie je pokrm vyťatý pred našimi očami, áno, radosť a plesanie z domu nášho Boha? Semeno zhnilo pod svojimi hrudami, sýpky sú spustošené, stodoly sú zborené, lebo obilie vyschlo. Ako stená dobytok! Stáda hovädzieho sú zmätené, pretože nemajú pastviny; áno, aj stáda oviec hynú.

O Lord, to thee will I cry: for the fire hath devoured the pastures of the wilderness, and the flame hath burned all the trees of the field. The beasts of the field cry also unto thee: for the rivers of waters are dried up, and the fire hath devoured the pastures of the wilderness. Joel 1:1–20.

Ó Hospodine, k tebe budem volať, lebo oheň strávil pasienky púšte a plameň spálil všetky stromy poľa. Aj poľná zver volá k tebe, lebo vodné toky vyschli a oheň strávil pasienky púšte. Joel 1:1–20.

The first chapter of Joel is addressing the destruction of God’s vineyard. Isaiah establishes “that day” as the day when the latter rain begins, for the plants on that day begin to blossom and bud. The fact that Isaiah informs us that God’s people will “take root,” “blossom and bud” and fill the earth with “fruit” is illustrating a progressive history of three steps. A plant takes “root” in the ground. To “take root” therefore means to stand upon the ground, which is the ground floor or the foundation. Those who “come out of Jacob” “take root” and then they are called “Israel.” Those who come out of the Laodicean experience are then called Philadelphians, though to retain that experience requires victory in a testing process that ends at the Sunday law.

Prvá kapitola Joela sa zaoberá zničením Božej vinice. Izaiáš ustanovuje „ten deň“ ako deň, keď začína neskorý dážď, lebo rastliny v ten deň začínajú kvitnúť a pučať. Skutočnosť, že nás Izaiáš oboznamuje s tým, že Boží ľud „zapustí korene“, „rozkvitne a vypučí“ a naplní zem „ovocím“, znázorňuje postupné dejiny troch krokov. Rastlina zapúšťa „korene“ do zeme. „Zapustiť korene“ teda znamená stáť na zemi, ktorá je prízemím alebo základom. Tí, ktorí „vyjdú z Jákoba“, „zapustia korene“ a potom sú nazvaní „Izrael“. Tí, ktorí vyjdú zo skúsenosti Laodicey, sú potom nazvaní Filadelfskými, hoci zachovanie si tejto skúsenosti si vyžaduje víťazstvo v procese skúšky, ktorý sa končí pri nedeľnom zákone.

The prophetic relationship of Jacob, (the supplanter) and Israel, (the overcomer) is identifying that at 9/11 those who “take root” by returning to the foundations, there and then enter into a covenant relationship. Prophetically a change of name is a symbol of a covenant, as represented by Abram to Abraham, Sarai to Sarah, Jacob to Israel and others. In the verse those who returned to the old foundational truths at 9/11 entered into a covenant relationship as the rain began to produce blossoms and buds. At the Sunday law the whole world will be filled with “fruit” as the rain is then poured out without measure.

Prorocký vzťah Jakoba (podvodníka) a Izraela (toho, ktorý premáha) označuje, že pri 9/11 tí, ktorí „zapustia korene“ návratom k základom, tam a vtedy vstupujú do zmluvného vzťahu. Prorocky je zmena mena symbolom zmluvy, ako to predstavujú Abram na Abraháma, Sarai na Sáru, Jakob na Izrael a iní. Vo verši tí, ktorí sa pri 9/11 vrátili k starým základným pravdám, vstúpili do zmluvného vzťahu, keď dážď začal prinášať kvety a púčiky. Pri nedeľnom zákone bude celý svet naplnený „ovocím“, pretože dážď bude potom vyliaty bez miery.

Isaiah must agree with Isaiah, and of course all the other prophets, but Isaiah is to lift up his voice like a trumpet and show Laodicean Seventh-day Adventists their sins in the context of the song of the vineyard. That song was sung by Jesus in the parable of the vineyard. The vineyard caused him to weep as He for the last time before the cross looked out over Jerusalem; knowing ancient Israel had reached the end of their probationary period and were being passed by as God’s covenant people. Simultaneously Christ was entering into a covenant with a people who would bring forth the appropriate fruits from God’s vineyard. Whether the vineyard story of Joshua at the beginning or of Jesus at the end those who became the new covenant people typified the one hundred and forty-four thousand.

Izaiáš musí súhlasiť s Izaiášom a, prirodzene, aj všetci ostatní proroci, no Izaiáš má pozdvihnúť svoj hlas ako trúbu a ukázať laodicejským adventistom siedmeho dňa ich hriechy v kontexte piesne o vinici. Túto pieseň spieval Ježiš v podobenstve o vinici. Vinica Ho priviedla k slzám, keď sa naposledy pred krížom zahľadel na Jeruzalem; vedel, že staroveký Izrael dosiahol koniec času svojej skúšky a je obchádzaný ako zmluvný Boží ľud. Súčasne Kristus vstupoval do zmluvy s ľudom, ktorý mal prinášať náležité ovocie z Božej vinice. Či už ide o príbeh vinice pri Jozuovi na začiatku alebo pri Ježišovi na konci, tí, ktorí sa stali ľudom novej zmluvy, predobrazovali stoštyridsaťštyritisíc.

Christ spoke of Isaiah’s vineyard prophecy, as does Sister White.

Kristus hovoril o Izaiášovom proroctve o vinici, rovnako ako sestra Whiteová.

“The parable of the vineyard applies not alone to the Jewish nation. It has a lesson for us. The church in this generation has been endowed by God with great privileges and blessings, and He expects corresponding returns.” Christ Object Lessons, 296.

„Podobenstvo o vinici sa nevzťahuje len na židovský národ. Má poučenie aj pre nás. Cirkev v tomto pokolení bola Bohom obdarená veľkými výsadami a požehnaniami a On očakáva zodpovedajúce ovocie.“ Christ’s Object Lessons, 296.

It is instructive to read the passage which leads to the last statement from the Spirit of Prophecy.

Je poučné prečítať si pasáž, ktorá vedie k poslednému výroku z Ducha proroctva.

“Chapter 23—The Lord’s Vineyard

„Kapitola 23 — Pánova vinica“

“The Jewish Nation

„Židovský národ“

“The parable of the two sons was followed by the parable of the vineyard. In the one, Christ had set before the Jewish teachers the importance of obedience. In the other, He pointed to the rich blessings bestowed upon Israel, and in these showed God’s claim to their obedience. He set before them the glory of God’s purpose, which through obedience they might have fulfilled. Withdrawing the veil from the future, He showed how, by failure to fulfill His purpose, the whole nation was forfeiting His blessing, and bringing ruin upon itself.

„Po podobenstve o dvoch synoch nasledovalo podobenstvo o vinici. V jednom Kristus predstavil židovským učiteľom význam poslušnosti. V druhom poukázal na bohaté požehnania udelené Izraelu a v nich ukázal Boží nárok na ich poslušnosť. Predostrel im slávu Božieho zámeru, ktorý mohli poslušnosťou naplniť. Keď odhrnul závoj z budúcnosti, ukázal, ako tým, že nesplnili Jeho zámer, celý národ strácal Jeho požehnanie a privádzal na seba skazu.“

“‘There was a certain householder,’ Christ said, ‘which planted a vineyard, and hedged it round about, and digged a winepress in it, and built a tower, and let it out to husbandmen, and went into a far country.’

„Bol istý hospodár,“ povedal Kristus, „ktorý vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu; potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval do ďalekej krajiny.“

“A description of this vineyard is given by the prophet Isaiah: ‘Now will I sing to my wellbeloved a song of my beloved touching His vineyard. My wellbeloved hath a vineyard in a very fruitful hill; and He fenced it, and gathered out the stones thereof, and planted it with the choicest vine, and built a tower in the midst of it, and also made a winepress therein; and He looked that it should bring forth grapes.’ Isaiah 5:1, 2.

Opis tejto vinice podáva prorok Izaiáš: „Teraz zaspievam svojmu milovanému pieseň o mojom milom a o Jeho vinici. Môj milovaný mal vinicu na veľmi úrodnom vŕšku; ohradil ju, vyzbieral z nej kamene, vysadil ju vyberanou révou, vystaval uprostred nej vežu a aj lis v nej zhotovil; a očakával, že prinesie hrozno.“ Izaiáš 5,1.2.

“The husbandman chooses a piece of land from the wilderness; he fences, clears, and tills it, and plants it with choice vines, expecting a rich harvest. This plot of ground, in its superiority to the uncultivated waste, he expects to do him honor by showing the results of his care and toil in its cultivation. So God had chosen a people from the world to be trained and educated by Christ. The prophet says, ‘The vineyard of the Lord of hosts is the house of Israel, and the men of Judah His pleasant plant.’ Isaiah 5:7. Upon this people God had bestowed great privileges, blessing them richly from His abundant goodness. He looked for them to honor Him by yielding fruit. They were to reveal the principles of His kingdom. In the midst of a fallen, wicked world they were to represent the character of God.

„Hospodár si vyberie kus pôdy z pustatiny; ohradí ho, vyčistí a obrába a vysadí ho vybranou révou, očakávajúc bohatú úrodu. Od tohto pozemku, vo svojej nadradenosti nad neobrobenou pustatinou, očakáva, že mu prinesie česť tým, že ukáže výsledky jeho starostlivosti a námahy pri jeho obrábaní. Tak si aj Boh vyvolil ľud zo sveta, aby bol vychovávaný a vzdelávaný Kristom. Prorok hovorí: ‚Vinicou Hospodina zástupov je dom Izraela a mužovia Júdovi sú Jeho utešenou sadenicou.‘ Izaiáš 5:7. Tomuto ľudu Boh udelil veľké výsady a bohato ho požehnal zo svojej prekypujúcej dobroty. Očakával od nich, že Ho oslávia prinášaním ovocia. Mali zjavovať zásady Jeho kráľovstva. Uprostred padlého, bezbožného sveta mali predstavovať Boží charakter.“

“As the Lord’s vineyard they were to produce fruit altogether different from that of the heathen nations. These idolatrous peoples had given themselves up to work wickedness. Violence and crime, greed, oppression, and the most corrupt practices, were indulged without restraint. Iniquity, degradation, and misery were the fruits of the corrupt tree. In marked contrast was to be the fruit borne on the vine of God’s planting.

„Ako Hospodinova vinica mali prinášať ovocie celkom odlišné od ovocia pohanských národov. Tieto modloslužobné národy sa oddali páchaniu bezbožnosti. Násilie a zločin, chamtivosť, útlak a najskazenejšie skutky sa pestovali bez akejkoľvek zábrany. Ovocím skazeného stromu bola neprávosť, mravný úpadok a bieda. V zjavnom protiklade malo byť ovocie, ktoré niesol vinič Božej výsadby.“

“It was the privilege of the Jewish nation to represent the character of God as it had been revealed to Moses. In answer to the prayer of Moses, ‘Show me Thy glory,’ the Lord promised, ‘I will make all My goodness pass before thee.’ Exodus 33:18, 19. ‘And the Lord passed by before him, and proclaimed, The Lord, the Lord God, merciful and gracious, longsuffering, and abundant in goodness and truth, keeping mercy for thousands, forgiving iniquity and transgression and sin.’ Exodus 34:6, 7. This was the fruit that God desired from His people. In the purity of their characters, in the holiness of their lives, in their mercy and loving-kindness and compassion, they were to show that ‘the law of the Lord is perfect, converting the soul.’ Psalm 19:7.

„Výsadou židovského národa bolo predstavovať Boží charakter tak, ako bol zjavený Mojžišovi. Na Mojžišovu modlitbu: ‚Ukáž mi svoju slávu,‘ Hospodin prisľúbil: ‚Dám prejsť pred tebou všetku svoju dobrotu.‘ Exodus 33:18, 19. ‚A Hospodin prešiel popred neho a volal: Hospodin, Hospodin, silný Boh, milosrdný a ľútostivý, zhovievavý a hojný v dobrote a pravde, zachovávajúci milosť tisícom, odpúšťajúci neprávosť, prestúpenie i hriech.‘ Exodus 34:6, 7. Toto bolo ovocie, ktoré Boh žiadal od svojho ľudu. V čistote ich charakterov, vo svätosti ich životov, v ich milosrdenstve a láskavosti a súcite mali ukazovať, že ‚zákon Hospodinov je dokonalý, občerstvuje dušu.‘ Žalm 19:7.“

“Through the Jewish nation it was God’s purpose to impart rich blessings to all peoples. Through Israel the way was to be prepared for the diffusion of His light to the whole world. The nations of the world, through following corrupt practices, had lost the knowledge of God. Yet in His mercy God did not blot them out of existence. He purposed to give them opportunity for becoming acquainted with Him through His church. He designed that the principles revealed through His people should be the means of restoring the moral image of God in man.

„Prostredníctvom židovského národa bolo Božím zámerom udeliť bohaté požehnania všetkým národom. Prostredníctvom Izraela mala byť pripravená cesta na šírenie Jeho svetla do celého sveta. Národy sveta následkom skazených zvykov stratili poznanie Boha. Vo svojom milosrdenstve ich však Boh nezničil. Zamýšľal dať im príležitosť poznať Ho prostredníctvom svojej cirkvi. Určil, aby zásady zjavené skrze Jeho ľud boli prostriedkom na obnovenie Božieho morálneho obrazu v človeku.“

“It was for the accomplishment of this purpose that God called Abraham out from his idolatrous kindred and bade him dwell in the land of Canaan. ‘I will make of thee a great nation,’ He said, ‘and I will bless thee, and make thy name great; and thou shalt be a blessing.’ Genesis 12:2.

„Na uskutočnenie tohto zámeru Boh povolal Abraháma spomedzi jeho modloslužobného príbuzenstva a prikázal mu bývať v kanaánskej krajine. ‚Učiním z teba veľký národ,‘ povedal, ‚a požehnám ťa a zvelebím tvoje meno; a budeš požehnaním.‘ 1. Mojžišova 12:2.“

“The descendants of Abraham, Jacob and his posterity, were brought down to Egypt that in the midst of that great and wicked nation they might reveal the principles of God’s kingdom. The integrity of Joseph and his wonderful work in preserving the lives of the whole Egyptian people were a representation of the life of Christ. Moses and many others were witnesses for God.

„Potomkovia Abraháma, Jakuba a jeho potomstva boli privedení do Egypta, aby uprostred toho veľkého a bezbožného národa zjavili zásady Božieho kráľovstva. Bezúhonnosť Jozefa a jeho podivuhodné dielo pri zachovaní života všetkého egyptského ľudu boli predobrazom Kristovho života. Mojžiš a mnohí ďalší boli svedkami pre Boha.

“In bringing forth Israel from Egypt, the Lord again manifested His power and His mercy. His wonderful works in their deliverance from bondage and His dealings with them in their travels through the wilderness were not for their benefit alone. These were to be as an object lesson to the surrounding nations. The Lord revealed Himself as a God above all human authority and greatness. The signs and wonders He wrought in behalf of His people showed His power over nature and over the greatest of those who worshiped nature. God went through the proud land of Egypt as He will go through the earth in the last days. With fire and tempest, earthquake and death, the great I AM redeemed His people. He took them out of the land of bondage. He led them through the ‘great and terrible wilderness, wherein were fiery serpents, and scorpions, and drought.’ Deuteronomy 8:15. He brought them forth water out of ‘the rock of flint,’ and fed them with ‘the corn of heaven.’ Psalm 78:24. ‘For,’ said Moses, ‘the Lord’s portion is His people; Jacob is the lot of His inheritance. He found him in a desert land, and in the waste howling wilderness; He led him about, He instructed him, He kept him as the apple of His eye. As an eagle stirreth up her nest, fluttereth over her young, spreadeth abroad her wings, taketh them, beareth them on her wings: so the Lord alone did lead him, and there was no strange God with him.’ Deuteronomy 32:9–12. Thus He brought them unto Himself, that they might dwell as under the shadow of the Most High.

„Keď Hospodin vyviedol Izrael z Egypta, znovu zjavil svoju moc i svoje milosrdenstvo. Jeho podivuhodné skutky pri ich vyslobodení z otroctva a Jeho zaobchádzanie s nimi počas ich putovania púšťou neboli len pre ich vlastný úžitok. Mali slúžiť ako názorné poučenie pre okolité národy. Hospodin sa zjavil ako Boh, stojaci nad každou ľudskou autoritou a veľkosťou. Znamenia a zázraky, ktoré učinil v prospech svojho ľudu, ukazovali Jeho moc nad prírodou i nad najväčšími z tých, čo prírodu uctievali. Boh prešiel pyšnou egyptskou krajinou tak, ako prejde zemou v posledných dňoch. Ohňom a víchricou, zemetrasením a smrťou vykúpil veľký JA SOM svoj ľud. Vyviedol ich z krajiny otroctva. Viedol ich cez ‚veľkú a hroznú púšť, kde boli ohnivé hady, škorpióny a sucho.‘ Deuteronomium 8:15. Dal im vodu z ‚kremeňovej skaly‘ a sýtil ich ‚obilím neba.‘ Žalm 78:24. ‚Lebo,‘ povedal Mojžiš, ‚Hospodinovým podielom je Jeho ľud; Jakob je údel Jeho dedičstva. Našiel ho v púšťovej krajine a v pustatine, v hučiacej divočine; vodil ho vôkol, poučoval ho, chránil ho ako zrenicu svojho oka. Ako orol, ktorý rozrušuje svoje hniezdo, vznáša sa nad svojimi mláďatami, rozprestiera svoje krídla, berie ich a nesie ich na svojich perutiach: tak ho viedol sám Hospodin a nebolo s Ním nijakého cudzieho boha.‘ Deuteronomium 32:9–12. Tak ich priviedol k sebe, aby prebývali akoby v tôni Najvyššieho.“

“Christ was the leader of the children of Israel in their wilderness wanderings. Enshrouded in the pillar of cloud by day and the pillar of fire by night, He led and guided them. He preserved them from the perils of the wilderness, He brought them into the land of promise, and in the sight of all the nations that acknowledged not God He established Israel as His own chosen possession, the Lord’s vineyard.

„Kristus bol vodcom synov Izraela počas ich putovania po púšti. Zahalený v oblaku vo dne a v ohnivom stĺpe v noci ich viedol a usmerňoval. Chránil ich pred nebezpečenstvami púšte, priviedol ich do zasľúbenej krajiny a pred očami všetkých národov, ktoré neuznávali Boha, ustanovil Izrael za svoje vlastné vyvolené dedičstvo, Pánovu vinicu.

“To this people were committed the oracles of God. They were hedged about by the precepts of His law, the everlasting principles of truth, justice, and purity. Obedience to these principles was to be their protection, for it would save them from destroying themselves by sinful practices. And as the tower in the vineyard, God placed in the midst of the land His holy temple.

„Tomuto ľudu boli zverené výroky Božie. Bol ohradený predpismi Jeho zákona, večnými zásadami pravdy, spravodlivosti a čistoty. Poslušnosť týmto zásadám mala byť jeho ochranou, lebo by ho zachránila pred tým, aby sa zničil hriešnymi skutkami. A ako veža na vinici, Boh postavil uprostred krajiny svoj svätý chrám.

“Christ was their instructor. As He had been with them in the wilderness, so He was still to be their teacher and guide. In the tabernacle and the temple His glory dwelt in the holy shekinah above the mercy seat. In their behalf He constantly manifested the riches of His love and patience.

„Kristus bol ich učiteľom. Ako bol s nimi na púšti, tak mal byť aj naďalej ich učiteľom a vodcom. V stánku i v chráme prebývala jeho sláva vo svätej šekine nad zľutovnicou. V ich prospech ustavične zjavoval bohatstvo svojej lásky a trpezlivosti.

“God desired to make of His people Israel a praise and a glory. Every spiritual advantage was given them. God withheld from them nothing favorable to the formation of character that would make them representatives of Himself.

„Boh túžil urobiť zo svojho ľudu Izraela chválu a slávu. Dal im každú duchovnú výsadu. Boh im neodoprel nič priaznivé na utváranie charakteru, ktorý by ich urobil jeho predstaviteľmi.״

“Their obedience to the law of God would make them marvels of prosperity before the nations of the world. He who could give them wisdom and skill in all cunning work would continue to be their teacher, and would ennoble and elevate them through obedience to His laws. If obedient, they would be preserved from the diseases that afflicted other nations, and would be blessed with vigor of intellect. The glory of God, His majesty and power, were to be revealed in all their prosperity. They were to be a kingdom of priests and princes. God furnished them with every facility for becoming the greatest nation on the earth.

„Ich poslušnosť voči Božiemu zákonu by z nich pred zrakom národov sveta učinila podivuhodný príklad blahobytu. Ten, ktorý im mohol dať múdrosť a zručnosť v každom umnom diele, by aj naďalej bol ich Učiteľom a zušľachťoval i povznášal by ich poslušnosťou voči svojim zákonom. Keby boli poslušní, boli by uchránení od chorôb, ktoré sužovali iné národy, a boli by požehnaní sviežosťou rozumu. Božia sláva, Jeho vznešenosť a moc sa mali zjavovať v celom ich blahobyte. Mali byť kráľovstvom kňazov a kniežat. Boh im poskytol všetky prostriedky, aby sa mohli stať najväčším národom na zemi.“

“In the most definite manner Christ through Moses had set before them God’s purpose, and had made plain the terms of their prosperity. ‘Thou art an holy people unto the Lord thy God,’ He said; ‘the Lord thy God hath chosen thee to be a special people unto Himself, above all people that are upon the face of the earth…. Know therefore that the Lord thy God, He is God, the faithful God, which keepeth covenant and mercy with them that love Him and keep His commandments to a thousand generations…. Thou shalt therefore keep the commandments, and the statutes, and the judgments, which I command thee this day, to do them. Wherefore it shall come to pass, if ye hearken to these judgments, and keep, and do them, that the Lord thy God shall keep unto thee the covenant and the mercy which He sware unto thy fathers; and He will love thee, and bless thee, and multiply thee: He will also bless the fruit of thy womb, and the fruit of thy land, thy corn, and thy wine, and thine oil, the increase of thy kine, and the flocks of thy sheep, in the land which He sware unto thy fathers to give thee. Thou shalt be blessed above all people…. And the Lord will take away from thee all sickness, and will put none of the evil diseases of Egypt, which thou knowest, upon thee.’ Deuteronomy 7:6, 9, 11–15.

„Kristus im prostredníctvom Mojžiša čo najurčitejším spôsobom predložil Boží zámer a jasne vyložil podmienky ich blahobytu. „Ty si svätý ľud Hospodinovi, svojmu Bohu,“ povedal; „Hospodin, tvoj Boh, si ťa vyvolil, aby si Mu bol zvláštnym ľudom nad všetky národy, ktoré sú na povrchu zeme…. Vedz teda, že Hospodin, tvoj Boh, je Boh, verný Boh, ktorý zachováva zmluvu a milosrdenstvo tým, čo Ho milujú a zachovávajú Jeho prikázania, do tisíceho pokolenia…. Preto budeš zachovávať prikázania, ustanovenia a súdy, ktoré ti dnes prikazujem, aby si ich činil. A stane sa, ak budete počúvať tieto súdy, zachovávať ich a plniť ich, že Hospodin, tvoj Boh, bude zachovávať voči tebe zmluvu a milosrdenstvo, ktoré prisahal tvojim otcom; a bude ťa milovať, požehnávať ťa a rozmnoží ťa; požehná aj plod tvojho života a plod tvojej zeme, tvoje obilie, tvošt a tvoj olej, prírastok tvojho hovädzieho dobytka a stáda tvojich oviec v krajine, o ktorej prisahal tvojim otcom, že ti ju dá. Budeš požehnaný nad všetky národy…. A Hospodin od teba odvráti každú chorobu a neuvalí na teba nijakú zo zlých egyptských chorôb, ktoré poznáš.“ Deuteronómium 7:6, 9, 11–15.

“If they would keep His commandments, God promised to give them the finest of the wheat, and bring them honey out of the rock. With long life would He satisfy them, and show them His salvation.

„Keby zachovávali Jeho prikázania, Boh im zasľúbil, že ich nasýti najlepšou pšenicou a vyvedie im med zo skaly. Nasýtil by ich dlhým životom a ukázal by im svoju spásu.‟

“Through disobedience to God, Adam and Eve had lost Eden, and because of sin the whole earth was cursed. But if God’s people followed His instruction, their land would be restored to fertility and beauty. God Himself gave them directions in regard to the culture of the soil, and they were to co-operate with Him in its restoration. Thus the whole land, under God’s control, would become an object lesson of spiritual truth. As in obedience to His natural laws the earth should produce its treasures, so in obedience to His moral law the hearts of the people were to reflect the attributes of His character. Even the heathen would recognize the superiority of those who served and worshiped the living God.

„Neposlušnosťou voči Bohu Adam a Eva stratili Eden a pre hriech bola zlorečená celá zem. Ak by však Boží ľud nasledoval Jeho pokyny, ich krajina by bola obnovená do úrodnosti a krásy. Sám Boh im dal smernice týkajúce sa obrábania pôdy a oni mali s Ním spolupracovať na jej obnove. Tak by sa celá krajina pod Božou správou stala názorným poučením o duchovnej pravde. Ako mala zem v poslušnosti voči Jeho prírodným zákonom vydávať svoje poklady, tak mali aj srdcia ľudu v poslušnosti voči Jeho mravnému zákonu odrážať vlastnosti Jeho charakteru. Dokonca aj pohania by uznali prevahu tých, ktorí slúžili živému Bohu a uctievali Ho.“

“‘Behold,’ said Moses, ‘I have taught you statutes and judgments, even as the Lord my God commanded me, that ye should do so in the land whither ye go to possess it. Keep therefore and do them; for this is your wisdom and your understanding in the sight of the nations, which shall hear all these statutes, and say, Surely this great nation is a wise and understanding people. For what nation is there so great, who hath God so nigh unto them, as the Lord our God is in all things that we call upon Him for? And what nation is there so great, that hath statutes and judgments so righteous as all this law, which I set before you this day?’ Deuteronomy 4:5–8.

„Hľa,“ povedal Mojžiš, „učil som vás ustanoveniam a súdom, tak ako mi prikázal Hospodin, môj Boh, aby ste tak činili v krajine, do ktorej vchádzate, aby ste ju zaujali. Zachovávajte ich teda a plňte ich; lebo to je vaša múdrosť a váš rozum v očiach národov, ktoré počujú o všetkých týchto ustanoveniach a povedia: Naozaj, tento veľký národ je múdry a rozumný ľud. Lebo ktorý veľký národ má bohov tak blízko pri sebe, ako je Hospodin, náš Boh, pri nás vo všetkom, o čo Ho vzývame? A ktorý veľký národ má ustanovenia a súdy také spravodlivé ako celý tento zákon, ktorý vám dnes predkladám?“ Deuteronómium 4,5–8.

“The children of Israel were to occupy all the territory which God appointed them. Those nations that rejected the worship and service of the true God were to be dispossessed. But it was God’s purpose that by the revelation of His character through Israel men should be drawn unto Him. To all the world the gospel invitation was to be given. Through the teaching of the sacrificial service Christ was to be uplifted before the nations, and all who would look unto Him should live. All who, like Rahab the Canaanite, and Ruth the Moabitess, turned from idolatry to the worship of the true God, were to unite themselves with His chosen people. As the numbers of Israel increased they were to enlarge their borders, until their kingdom should embrace the world.

„Synovia Izraela mali obsadiť celé územie, ktoré im Boh určil. Tie národy, ktoré odmietli uctievanie a službu pravému Bohu, mali byť zbavené svojho vlastníctva. Božím zámerom však bolo, aby skrze zjavenie svojho charakteru prostredníctvom Izraela boli ľudia pritiahnutí k Nemu. Celému svetu malo byť dané evanjeliové pozvanie. Prostredníctvom učenia obetnej služby mal byť Kristus vyvýšený pred národmi a všetci, ktorí by vzhliadli k Nemu, mali žiť. Všetci, ktorí sa podobne ako Rachab Kanaánčanka a Rút Moábčanka odvrátili od modlárstva k uctievaniu pravého Boha, mali sa pripojiť k Jeho vyvolenému ľudu. Ako sa počet Izraela zväčšoval, mali rozširovať svoje hranice, až kým by ich kráľovstvo neobsiahlo svet.“

“God desired to bring all peoples under His merciful rule. He desired that the earth should be filled with joy and peace. He created man for happiness, and He longs to fill human hearts with the peace of heaven. He desires that the families below shall be a symbol of the great family above.

„Boh túžil priviesť všetky národy pod svoju milostivú vládu. Túžil po tom, aby zem bola naplnená radosťou a pokojom. Stvoril človeka pre šťastie a túži naplniť ľudské srdcia nebeským pokojom. Túži po tom, aby rodiny na zemi boli symbolom veľkej rodiny v nebi.“

“But Israel did not fulfill God’s purpose. The Lord declared, ‘I had planted thee a noble vine, wholly a right seed: how then art thou turned into the degenerate plant of a strange vine unto Me?’ Jeremiah 2:21. ‘Israel is an empty vine, he bringeth forth fruit unto himself.’ Hosea 10:1. ‘And now, O inhabitants of Jerusalem, and men of Judah, judge, I pray you, betwixt Me and My vineyard. What could have been done more to My vineyard, that I have not done in it? Wherefore when I looked that it should bring forth grapes, brought it forth wild grapes? And now go to; I will tell you what I will do to My vineyard: I will take away the hedge thereof, and it shall be eaten up; and break down the wall thereof, and it shall be trodden down: and I will lay it waste; it shall not be pruned nor digged; but there shall come up briers and thorns: I will also command the clouds that they rain no rain upon it. For … He looked for judgment, but behold oppression; for righteousness, but behold a cry.’ Isaiah 5:3–7.

„Izrael však nesplnil Boží zámer. Pán vyhlásil: ‚Ja som ťa zasadil ako vznešenú vínnu révu, celú z pravého semena; ako si sa teda predo mnou obrátila na zvrhlý výhonok cudzej révy?‘ Jeremiáš 2:21. ‚Izrael je prázdna réva, prináša ovocie sám sebe.‘ Ozeáš 10:1. ‚A teraz, obyvatelia Jeruzalema a mužovia Judska, súďte, prosím, medzi mnou a mojou vinicou. Čo viac sa ešte dalo urobiť pre moju vinicu, čo som v nej neurobil? Prečo, keď som očakával, že prinesie hrozno, priniesla plané hrozno? A teraz poďte; oznámim vám, čo urobím so svojou vinicou: odstránim jej ohradu a bude spasená; zbúram jej múr a bude pošliapaná; obrátim ju na pustatinu; nebude orezávaná ani okopávaná, ale vyrastú na nej tŕnie a bodľačie; aj oblakom prikážem, aby na ňu nedávali dážď. Lebo … očakával právo, a hľa, útlak; spravodlivosť, a hľa, krik.‘ Izaiáš 5:3–7.“

“The Lord had through Moses set before His people the result of unfaithfulness. By refusing to keep His covenant, they would cut themselves off from the life of God, and His blessing could not come upon them. ‘Beware,’ said Moses, ‘that thou forget not the Lord thy God, in not keeping His commandments, and His judgments, and His statutes, which I command thee this day: lest when thou hast eaten and art full, and hast built goodly houses, and dwelt therein; and when thy herds and thy flocks multiply, and thy silver and thy gold is multiplied, and all that thou hast is multiplied; then thine heart be lifted up, and thou forget the Lord thy God…. And thou say in thine heart, My power and the might of mine hand hath gotten me this wealth…. And it shall be, if thou do at all forget the Lord thy God, and walk after other gods, and serve them, and worship them, I testify against you this day that ye shall surely perish. As the nations which the Lord destroyeth before your face, so shall ye perish; because ye would not be obedient unto the voice of the Lord your God.’ Deuteronomy 8:11–14, 17, 19, 20.

„Hospodin prostredníctvom Mojžiša postavil pred svoj ľud dôsledok nevernosti. Tým, že by odmietli zachovávať Jeho zmluvu, odrezali by sa od Božieho života a Jeho požehnanie by na nich nemohlo spočinúť. ‚Daj si pozor,‘ povedal Mojžiš, ‚aby si nezabudol na Hospodina, svojho Boha, a nezanedbal zachovávanie Jeho prikázaní, Jeho súdov a Jeho ustanovení, ktoré ti dnes prikazujem; aby sa nestalo, že keď sa naješ a nasýtiš sa, keď si vystavíš krásne domy a budeš v nich bývať; keď sa rozmnožia tvoje stáda a tvoje ovce, keď sa rozmnoží tvoje striebro i tvoje zlato a rozmnoží sa všetko, čo máš; vtedy sa tvoje srdce povýši a zabudneš na Hospodina, svojho Boha.... A vo svojom srdci povieš: Moja sila a moc mojej ruky mi získali toto bohatstvo.... A stane sa, ak by si naozaj zabudol na Hospodina, svojho Boha, a chodil za inými bohmi, slúžil im a klaňal sa im, dosvedčujem vám dnes, že istotne zahyniete. Ako národy, ktoré Hospodin vyhubí spred vašej tváre, tak zahyniete aj vy, pretože ste nechceli poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha.‘ Deuteronómium 8:11–14, 17, 19, 20.

“The warning was not heeded by the Jewish people. They forgot God, and lost sight of their high privilege as His representatives. The blessings they had received brought no blessing to the world. All their advantages were appropriated for their own glorification. They robbed God of the service He required of them, and they robbed their fellow men of religious guidance and a holy example. Like the inhabitants of the antediluvian world, they followed out every imagination of their evil hearts. Thus they made sacred things appear a farce, saying, ‘The temple of the Lord, the temple of the Lord, are these’ (Jeremiah 7:4), while at the same time they were misrepresenting God’s character, dishonoring His name, and polluting His sanctuary.

„Židovský ľud nedbal na toto varovanie. Zabudli na Boha a stratili zo zreteľa svoje vznešené privilégium byť Jeho zástupcami. Požehnania, ktoré prijali, nepriniesli svetu nijaké požehnanie. Všetky svoje prednosti si privlastnili na vlastné oslávenie. Okradli Boha o službu, ktorú od nich vyžadoval, a svojich blížnych pripravili o náboženské vedenie a svätý príklad. Ako obyvatelia predpotopného sveta nasledovali každú predstavu svojho zlého srdca. Tak spôsobili, že posvätné veci vyzerali ako fraška, hovoriac: ‚Chrám Hospodinov, chrám Hospodinov, chrám Hospodinov je toto‘ (Jeremiáš 7:4), zatiaľ čo zároveň prekrúcali Boží charakter, zneucťovali Jeho meno a poškvrňovali Jeho svätyňu.

“The husbandmen who had been placed in charge of the Lord’s vineyard were untrue to their trust. The priests and teachers were not faithful instructors of the people. They did not keep before them the goodness and mercy of God and His claim to their love and service. These husbandmen sought their own glory. They desired to appropriate the fruits of the vineyard. It was their study to attract attention and homage to themselves.

„Vinári, ktorým bola zverená správa Pánovej vinice, sa spreneverili svojej dôvere. Kňazi a učitelia neboli vernými vychovávateľmi ľudu. Neudržiavali pred nimi Božiu dobrotu a milosrdenstvo ani Jeho nárok na ich lásku a službu. Títo vinári hľadali vlastnú slávu. Túžili privlastniť si úrodu vinice. Ich snahou bolo priťahovať pozornosť a pocty k sebe samým.“

“The guilt of these leaders in Israel was not like the guilt of the ordinary sinner. These men stood under the most solemn obligation to God. They had pledged themselves to teach a ‘Thus saith the Lord’ and to bring strict obedience into their practical life. Instead of doing this they were perverting the Scriptures. They laid heavy burdens upon men, enforcing ceremonies that reached to every step in life. The people lived in continual unrest, for they could not fulfill the requirements laid down by the rabbis. As they saw the impossibility of keeping man-made commandments, they became careless in regard to the commandments of God.

Vina týchto vodcov v Izraeli nebola ako vina obyčajného hriešnika. Títo muži stáli pod najslávnostnejším záväzkom voči Bohu. Zaviazali sa učiť: „Takto hovorí Hospodin“ a uvádzať prísnu poslušnosť do svojho praktického života. Namiesto toho prekrúcali Písma. Nakladali na ľudí ťažké bremená a vynucovali obrady, ktoré zasahovali do každého kroku života. Ľud žil v neustálom nepokoji, lebo nemohol splniť požiadavky stanovené rabínmi. Keď videli nemožnosť zachovávať ľuďmi vytvorené prikázania, stávali sa ľahostajnými voči Božím prikázaniam.

“The Lord had instructed His people that He was the owner of the vineyard, and that all their possessions were given them in trust to be used for Him. But the priests and teachers did not perform the work of their sacred office as if they were handling the property of God. They were systematically robbing Him of the means and facilities entrusted to them for the advancement of His work. Their covetousness and greed caused them to be despised even by the heathen. Thus the Gentile world was given occasion to misinterpret the character of God and the laws of His kingdom.

„Pán poučil svoj ľud, že On je vlastníkom vinice a že všetok ich majetok im bol zverený do správy, aby ho používali pre Neho. Kňazi a učitelia však nevykonávali dielo svojho svätého úradu tak, akoby nakladali s Božím vlastníctvom. Sústavne Ho okrádali o prostriedky a možnosti, ktoré im boli zverené na napredovanie Jeho diela. Ich chamtivosť a lakomstvo spôsobili, že nimi opovrhovali aj pohania. Tak dostal pohanský svet príležitosť nesprávne si vykladať Boží charakter a zákony Jeho kráľovstva.

“With a father’s heart, God bore with His people. He pleaded with them by mercies given and mercies withdrawn. Patiently He set their sins before them, and in forbearance waited for their acknowledgment. Prophets and messengers were sent to urge God’s claim upon the husbandmen; but instead of being welcomed, they were treated as enemies. The husbandmen persecuted and killed them. God sent still other messengers, but they received the same treatment as the first, only that the husbandmen showed still more determined hatred.

„S otcovským srdcom Boh znášal svoj ľud. Naliehavo ich prosil prostredníctvom udelených milostí i odňatých milostí. Trpezlivo im predkladal ich hriechy a zhovievavo čakal na ich uznanie. Proroci a poslovia boli posielaní, aby dôrazne uplatnili Boží nárok voči vinohradníkom; no namiesto toho, aby boli prijatí, zaobchádzali s nimi ako s nepriateľmi. Vinohradníci ich prenasledovali a zabíjali. Boh poslal ešte ďalších poslov, ale aj s nimi zaobchádzali rovnako ako s prvými, ibaže vinohradníci prejavovali ešte odhodlanejšiu nenávisť.“

“As a last resource, God sent His Son, saying, ‘They will reverence My Son.’ But their resistance had made them vindictive, and they said among themselves, ‘This is the heir; come, let us kill Him, and let us seize on His inheritance.’ We shall then be left to enjoy the vineyard, and to do as we please with the fruit.

„Ako posledný prostriedok Boh poslal svojho Syna a povedal: ‚Môjho Syna budú mať v úcte.‘ Ale ich odpor ich urobil pomstychtivými a povedali si medzi sebou: ‚Toto je dedič; poďte, zabime Ho a zmocnime sa Jeho dedičstva.‘ Potom nám zostane vinica, aby sme sa z nej tešili a s jej ovocím robili, čo sa nám zachce.“

“The Jewish rulers did not love God; therefore they cut themselves away from Him, and rejected all His overtures for a just settlement. Christ, the Beloved of God, came to assert the claims of the Owner of the vineyard; but the husbandmen treated Him with marked contempt, saying, We will not have this man to rule over us. They envied Christ’s beauty of character. His manner of teaching was far superior to theirs, and they dreaded His success. He remonstrated with them, unveiling their hypocrisy, and showing them the sure results of their course of action. This stirred them to madness. They smarted under the rebukes they could not silence. They hated the high standard of righteousness which Christ continually presented. They saw that His teaching was placing them where their selfishness would be uncloaked, and they determined to kill Him. They hated His example of truthfulness and piety and the elevated spirituality revealed in all He did. His whole life was a reproof to their selfishness, and when the final test came, the test which meant obedience unto eternal life or disobedience unto eternal death, they rejected the Holy One of Israel. When they were asked to choose between Christ and Barabbas, they cried out, ‘Release unto us Barabbas!’ Luke 23:18. And when Pilate asked, ‘What shall I do then with Jesus?’ they cried fiercely, ‘Let Him be crucified.’ Matthew 27:22. ‘Shall I crucify your King?’ Pilate asked, and from the priests and rulers came the answer, ‘We have no king but Caesar.’ John 19:15. When Pilate washed his hands, saying, ‘I am innocent of the blood of this just person,’ the priests joined with the ignorant mob in declaring passionately, ‘His blood be on us, and on our children.’ Matthew 27:24, 25.

„Židovskí vodcovia nemilovali Boha; preto sa od Neho oddelili a odmietli všetky Jeho návrhy na spravodlivé urovnanie. Kristus, Boží Milovaný, prišiel uplatniť nároky majiteľa vinice; no vinohradníci sa k Nemu správali s očividným opovrhnutím a hovorili: Nechceme, aby tento človek nad nami vládol. Závideli Kristovi krásu charakteru. Jeho spôsob vyučovania bol ďaleko nadradenejší než ich, a obávali sa Jeho úspechu. Napomínal ich, odhaľoval ich pokrytectvo a ukazoval im isté následky ich spôsobu konania. To ich privádzalo do zúrivosti. Trpko znášali výčitky, ktoré nevedeli umlčať. Nenávideli vysoké meradlo spravodlivosti, ktoré im Kristus neustále predkladal. Videli, že Jeho učenie ich stavia do svetla, v ktorom sa odhaľuje ich sebectvo, a rozhodli sa zabiť Ho. Nenávideli Jeho príklad pravdivosti a zbožnosti i vznešenú duchovnosť, ktorá sa zjavovala vo všetkom, čo robil. Celý Jeho život bol výčitkou ich sebectvu, a keď prišla záverečná skúška, skúška, ktorá znamenala poslušnosť vedúcu k večnému životu alebo neposlušnosť vedúcu k večnej smrti, zavrhli Svätého Izraelovho. Keď boli vyzvaní, aby si vybrali medzi Kristom a Barabášom, kričali: ,Prepusť nám Barabáša!‘ Lukáš 23:18. A keď sa Pilát spýtal: ,Čo teda mám urobiť s Ježišom?‘ zúrivo kričali: ,Ukrižuj Ho.‘ Matúš 27:22. ,Mám ukrižovať vášho Kráľa?‘ spýtal sa Pilát, a od kňazov a vodcov prišla odpoveď: ,Nemáme kráľa, iba cisára.‘ Ján 19:15. Keď si Pilát umyl ruky a povedal: ,Ja som nevinný na krvi tohto spravodlivého človeka,‘ kňazi sa pripojili k nevedomému zástupu a vášnivo vyhlasovali: ,Jeho krv na nás a na naše deti.‘ Matúš 27:24, 25.“

“Thus the Jewish leaders made their choice. Their decision was registered in the book which John saw in the hand of Him that sat upon the throne, the book which no man could open. In all its vindictiveness this decision will appear before them in the day when this book is unsealed by the Lion of the tribe of Judah.

„Tak si židovskí vodcovia urobili svoju voľbu. Ich rozhodnutie bolo zaznamenané v knihe, ktorú Ján videl v ruke Toho, ktorý sedel na tróne, v knihe, ktorú nikto nemohol otvoriť. V celej svojej pomstychtivosti sa toto rozhodnutie zjaví pred nimi v ten deň, keď túto knihu odpečatí Lev z Jú­dovho kmeňa.

“The Jewish people cherished the idea that they were the favorites of heaven, and that they were always to be exalted as the church of God. They were the children of Abraham, they declared, and so firm did the foundation of their prosperity seem to them that they defied earth and heaven to dispossess them of their rights. But by lives of unfaithfulness they were preparing for the condemnation of heaven and for separation from God.

„Židovský národ si pestoval predstavu, že je obľúbencom nebies a že má byť vždy vyvýšený ako Božia cirkev. Vyhlasovali, že sú deťmi Abraháma, a základ ich prosperity sa im zdal natoľko pevný, že vzdorovali zemi i nebu, aby ich zbavili ich práv. No životom nevernosti sa pripravovali na odsúdenie z nebies a na odlúčenie od Boha.

“In the parable of the vineyard, after Christ had portrayed before the priests their crowning act of wickedness, He put to them the question, ‘When the Lord therefore of the vineyard cometh, what will he do unto those husbandmen?’ The priests had been following the narrative with deep interest, and without considering the relation of the subject to themselves they joined with the people in answering, ‘He will miserably destroy those wicked men, and will let out His vineyard unto other husbandmen, which shall render Him the fruits in their seasons.’

„V podobenstve o vinici, keď Kristus pred kňazmi vykreslil ich vrcholný skutok bezbožnosti, položil im otázku: ‚Keď teda príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?‘ Kňazi sledovali rozprávanie s hlbokým záujmom a bez toho, aby uvážili vzťah tejto veci k sebe samým, spolu s ľudom odpovedali: ‚Tých zlých ľudí biedne zahubí a svoju vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú odovzdávať úrodu v jej časoch.‘“

“Unwittingly they had pronounced their own doom. Jesus looked upon them, and under His searching gaze they knew that He read the secrets of their hearts. His divinity flashed out before them with unmistakable power. They saw in the husbandmen a picture of themselves, and they involuntarily exclaimed, ‘God forbid!’

„Nevedomky vyriekli svoj vlastný rozsudok. Ježiš na nich pohliadol a pod Jeho prenikavým pohľadom vedeli, že číta tajomstvá ich sŕdc. Jeho božstvo pred nimi zažiarilo s neprehliadnuteľnou mocou. V nájomcoch vinice uvideli obraz samých seba a mimovoľne zvolali: ‚Bože, nedopusť!‘“

“Solemnly and regretfully Christ asked, ‘Did ye never read in the scriptures, The stone which the builders rejected, the same is become the head of the corner; this is the Lord’s doing, and it is marvelous in our eyes? Therefore say I unto you, The kingdom of God shall be taken from you, and given to a nation bringing forth the fruits thereof. And whosoever shall fall on this stone shall be broken; but on whomsoever it shall fall, it will grind him to powder.’

Kristus sa slávnostnou vážnosťou a so zármutkom položil otázku: „Nikdy ste nečítali v Písmach: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, ten sa stal hlavným uholným kameňom; to sa stalo od Pána a je to obdivuhodné v našich očiach? Preto vám hovorím: Božie kráľovstvo vám bude odňaté a bude dané národu, ktorý bude prinášať jeho ovocie. A ktokoľvek by padol na tento kameň, rozbije sa; ale na koho by on padol, toho rozdrví na prach.“

“Christ would have averted the doom of the Jewish nation if the people had received Him. But envy and jealousy made them implacable. They determined that they would not receive Jesus of Nazareth as the Messiah. They rejected the Light of the world, and thenceforth their lives were surrounded with darkness as the darkness of midnight. The doom foretold came upon the Jewish nation. Their own fierce passions, uncontrolled, wrought their ruin. In their blind rage they destroyed one another. Their rebellious, stubborn pride brought upon them the wrath of their Roman conquerors. Jerusalem was destroyed, the temple laid in ruins, and its site plowed like a field. The children of Judah perished by the most horrible forms of death. Millions were sold, to serve as bondmen in heathen lands.

„Kristus by bol odvrátil záhubu židovského národa, keby Ho bol ľud prijal. No závisť a žiarlivosť ich urobili neoblomnými. Rozhodli sa, že Ježiša Nazaretského neprijmú ako Mesiáša. Odmietli Svetlo sveta, a od tej chvíle boli ich životy obklopené temnotou ako temnotou polnoci. Na židovský národ prišla predpovedaná záhuba. Ich vlastné prudké vášne, neovládané, spôsobili ich skazu. Vo svojej slepej zúrivosti sa navzájom zničili. Ich vzbúrenecká, tvrdohlavá pýcha na nich priviedla hnev ich rímskych dobyvateľov. Jeruzalem bol zničený, chrám obrátený na ruiny a jeho miesto zorali ako pole. Synovia Júdu zahynuli tými najhroznejšími spôsobmi smrti. Milióny boli predané, aby slúžili ako otroci v pohanských krajinách.

“As a people the Jews had failed of fulfilling God’s purpose, and the vineyard was taken from them. The privileges they had abused, the work they had slighted, was entrusted to others.

„Ako národ Židia zlyhali v naplnení Božieho zámeru a vinica im bola odňatá. Výsady, ktoré zneužili, dielo, ktorým pohrdli, bolo zverené iným.״

“The parable of the vineyard applies not alone to the Jewish nation. It has a lesson for us. The church in this generation has been endowed by God with great privileges and blessings, and He expects corresponding returns.” Christ’s Object Lessons. 284–296.

„Podobenstvo o vinici sa nevzťahuje iba na židovský národ. Má poučenie aj pre nás. Cirkev v tomto pokolení bola Bohom obdarená veľkými výsadami a požehnaniami a On očakáva zodpovedajúce ovocie.“ Kristove podobenstvá. 284–296.

The book of Joel identifies the history of the latter rain at the end of the world. The latter rain is God’s final warning message of the third angel of Revelation fourteen. Although the latter rain represents the message of the third angel, it also represents the communication process between Divinity and humanity as symbolized by Zechariah’s golden oil, the early and latter rains, the fire from the altar and other representations. The latter rain is not only a message, and the communication process between God and man, but it is also the only sanctified “methodology” of Bible study sustained in God’s Word. That methodology is Isaiah’s “line upon line” found in chapter twenty-eight.

Kniha Joelova uvádza dejiny neskorého dažďa na konci sveta. Neskorý dážď je Božím posledným varovným posolstvom tretieho anjela zo Zjavenia štrnástej kapitoly. Hoci neskorý dážď predstavuje posolstvo tretieho anjela, predstavuje aj proces komunikácie medzi Božstvom a ľudstvom, symbolizovaný Zachariášovým zlatým olejom, skorým a neskorým dažďom, ohňom z oltára a ďalšími zobrazeniami. Neskorý dážď nie je len posolstvom a procesom komunikácie medzi Bohom a človekom, ale je aj jedinou posvätenou „metodológiou“ štúdia Biblie, podopretou Božím slovom. Touto metodológiou je Izaiášovo „riadok na riadok“, nachádzajúce sa v dvadsiatej ôsmej kapitole.

At the beginning of ancient and also modern Israel, God, “the husbandman” brought Israel “from the wilderness.” Whether the captivity of four hundred and thirty years captivity in Egypt or the captivity of the Dark Ages from 538 unto 1798, Israel was taken out of “the wilderness,” for a “wilderness” is a symbol of slavery and captivity. Whether ancient literal Israel or modern spiritual Israel God delivered them out of a wilderness captivity and “established” them “as His own chosen possession, the Lord’s vineyard” called to be priests and princes who “were committed” with the privilege of representing “the oracles of God.” The “oracles” for ancient Israel being the Law and to modern Israel being both the Law and the prophecies.

Na počiatku starovekého i novodobého Izraela Boh, „hospodár“, vyviedol Izrael „z púšte“. Či už zo zajatia štyristo tridsiatich rokov v Egypte, alebo zo zajatia temného stredoveku od roku 538 do roku 1798, Izrael bol vyvedený „z púšte“, lebo „púšť“ je symbolom otroctva a zajatia. Či už staroveký doslovný Izrael alebo novodobý duchovný Izrael, Boh ich vyslobodil zo zajatia púšte a „ustanovil“ ich „za svoje vlastné vyvolené vlastníctvo, Pánovu vinicu“, povolanú byť kňazmi a kniežatami, ktorým „bol zverený“ výsadný údel zastupovať „výroky Božie“. „Výroky“ pre staroveký Izrael boli Zákon a pre novodobý Izrael Zákon i proroctvá.

“God has called His church in this day, as He called ancient Israel, to stand as a light in the earth. By the mighty cleaver of truth, the messages of the first, second, and third angels, He has separated them from the churches and from the world to bring them into a sacred nearness to Himself. He has made them the depositaries of His law and has committed to them the great truths of prophecy for this time. Like the holy oracles committed to ancient Israel, these are a sacred trust to be communicated to the world. The three angels of Revelation 14 represent the people who accept the light of God’s messages and go forth as His agents to sound the warning throughout the length and breadth of the earth.” Testimonies, volume 5, 455.

„Boh povolal svoju cirkev v tomto čase, tak ako povolal staroveký Izrael, aby stála ako svetlo na zemi. Mocným sekáčom pravdy ju oddelil prostredníctvom posolstiev prvého, druhého a tretieho anjela od cirkví i od sveta, aby ju priviedol do posvätnej blízkosti k sebe. Urobil ju správkyňou svojho zákona a zveril jej veľké pravdy proroctva pre tento čas. Tak ako sväté výroky zverené starovekému Izraelu, aj toto je posvätná dôvera, ktorá má byť oznámená svetu. Traja anjeli zo Zjavenia 14 predstavujú ľud, ktorý prijíma svetlo Božích posolstiev a vychádza ako Jeho nástroj, aby rozozvučal výstrahu po celej dĺžke i šírke zeme.“ Testimonies, zväzok 5, 455.

Modern Israel was ordained to proclaim the loud cry of the third angel under the power of the latter rain, while manifesting the character of Christ in their personal experience under the power of the Holy Spirit. The loud cry of the third angel is fulfilled during the outpouring of the latter rain, during a time when a false peace and safety latter rain message is being promoted by a class of men who are drunken with the wine of Babylon. These are Isaiah’s drunkards of Ephraim and Joel’s drinkers of wine who have the new wine cut off from their mouths. Those receiving the true latter rain message are represented by Daniel, Mishael, Hananiah and Azariah who rejected the Babylonian food for heavenly fare. These are the one hundred and forty-four thousand who sing the song of Moses and the Lamb, but also of the vineyard, for the vineyard parable was fulfilled in the history of Moses in the beginning of ancient Israel’s covenant relationship, and it was fulfilled again at the end of ancient Israel’s covenant relationship in the history of the Lamb.

Moderný Izrael bol ustanovený zvestovať hlasné volanie tretieho anjela pod mocou neskorého dažďa, pričom mal vo svojej osobnej skúsenosti pod mocou Ducha Svätého zjavovať Kristov charakter. Hlasné volanie tretieho anjela sa napĺňa počas vyliatia neskorého dažďa, v čase, keď istá trieda mužov, opojená vínom Babylona, presadzuje falošné posolstvo pokoja a bezpečia neskorého dažďa. To sú Izaiášovi opilci Efraima a Joelovi pijaci vína, ktorým je nové víno odňaté od úst. Tí, ktorí prijímajú pravé posolstvo neskorého dažďa, sú predstavení Danielom, Míšaelom, Chananjom a Azariášom, ktorí odmietli babylonský pokrm a prijali nebeský pokrm. To je stoštyridsaťštyritisíc, ktorí spievajú pieseň Mojžiša a Baránka, ale aj pieseň vinice, lebo podobenstvo o vinici sa naplnilo v dejinách Mojžiša na počiatku zmluvného vzťahu starovekého Izraela a znovu sa naplnilo na konci zmluvného vzťahu starovekého Izraela v dejinách Baránka.

The song of the vineyard concludes with a former covenant people being passed by when a new covenant people are being married to the Lord. The Lord passed by those who died in the forty-year wilderness wandering and entered into covenant with Joshua at the very same time he was divorcing those who would die. The Lord was divorcing ancient Israel at the very same time He was marrying the Christian church. The alpha or beginning history is represented by Moses and the omega is represented by the Lamb. The history they both represent is the history of the vineyard parable, thus Isaiah’s song of the vineyard is John the Revelator’s song of Moses and the Lamb.

Pieseň o vinici sa končí tým, že niekdajší zmluvný ľud je pominutý, keď sa nový zmluvný ľud zasnubuje s Pánom. Pán pominul tých, ktorí zomreli počas štyridsaťročného putovania po púšti, a vstúpil do zmluvy s Jozuom práve v tom istom čase, keď sa rozvádzal s tými, ktorí mali zomrieť. Pán sa rozvádzal so starovekým Izraelom práve v tom istom čase, keď si bral kresťanskú cirkev. Alfa či počiatok dejín predstavuje Mojžiš a omega predstavuje Baránok. Dejiny, ktoré obaja predstavujú, sú dejinami podobenstva o vinici; a tak je Izaiášova pieseň o vinici piesňou Mojžiša a Baránka u Jána Zjaviteľa.

We will continue these thoughts in the next article.

V nasledujúcom článku budeme v týchto úvahách pokračovať.

“These are not the words of Sister White, but the words of the Lord, and His messenger has given them to me to give to you. God calls upon you to no longer work at cross purposes with Him. Much instruction was given in regard to men claiming to be Christian when they are revealing the attributes of Satan, counteracting in spirit, word, and action the advancement of truth, and are surely following the path where Satan is leading them. In their hardness of heart they have grasped authority which in no way belongs to them, and which they should not exercise. Saith the great Teacher, ‘I will overturn, overturn, overturn.’ Men say in Battle Creek, ‘The temple of the Lord, the temple of the Lord are we’ but they are using common fire. Their hearts are not softened and subdued by the grace of God.” Manuscript Releases, volume 13, 222.

„Toto nie sú slová sestry Whiteovej, ale slová Pánove, a Jeho posol mi ich dal, aby som ich odovzdal vám. Boh vás vyzýva, aby ste už viac nepôsobili proti Jeho zámerom. Mnohé poučenie bolo dané o mužoch, ktorí sa vydávajú za kresťanov, zatiaľ čo zjavujú vlastnosti satana, a duchom, slovom i skutkom pôsobia proti napredovaniu pravdy, a iste kráčajú po ceste, po ktorej ich vedie satan. Vo svojej zatvrdilosti srdca sa zmocnili autority, ktorá im nijako nepatrí a ktorú by nemali vykonávať. Hovorí veľký Učiteľ: ‚Prevrátim, prevrátim, prevrátim.‘ Muži v Battle Creek hovoria: ‚Chrám Hospodinov, chrám Hospodinov sme my,‘ ale používajú obyčajný oheň. Ich srdcia nie sú obmäkčené ani podrobené Božou milosťou.“ Manuscript Releases, zväzok 13, 222.

“The patience of God has an object, but you are defeating it. He is allowing a state of things to come that you would fain see counteracted by and by, but it will be too late. God commanded Elijah to anoint the cruel and deceitful Hazael king over Syria, that he might be a scourge to idolatrous Israel. Who knows whether God will not give you up to the deceptions you love? Who knows but that the preachers who are faithful, firm, and true may be the last who shall offer the gospel of peace to our unthankful churches? It may be that the destroyers are already training under the hand of Satan and only wait the departure of a few more standard-bearers to take their places, and with the voice of the false prophet cry, ‘Peace, peace,’ when the Lord hath not spoken peace. I seldom weep, but now I find my eyes blinded with tears; they are falling upon my paper as I write. It may be that erelong all prophesyings among us will be at an end, and the voice which has stirred the people may no longer disturb their carnal slumbers.

„Božia trpezlivosť má svoj cieľ, ale vy ho maríte. Dopúšťa, aby nastal taký stav vecí, ktorému by ste si azda želali neskôr zabrániť, no vtedy už bude príliš neskoro. Boh prikázal Eliášovi, aby pomazal krutého a ľstivého Hazaela za sýrskeho kráľa, aby bol metlou pre modlársky Izrael. Kto vie, či vás Boh nevydá klamom, ktoré milujete? Kto vie, či kazatelia, ktorí sú verní, pevní a pravdiví, nie sú poslední, čo ešte ponúknu evanjelium pokoja našim nevďačným cirkvám? Možno sa už ničitelia cvičia pod satanovou rukou a iba čakajú na odchod ešte niekoľkých zástavníkov, aby zaujali ich miesta a hlasom falošného proroka volali: ‚Pokoj, pokoj,‘ keď Hospodin nepovedal o pokoji. Málokedy plačem, ale teraz cítim, že mám oči zaslepené slzami; padajú na môj papier, keď píšem. Možno sa čoskoro medzi nami skončí každé prorokovanie a hlas, ktorý burcoval ľud, už nebude rušiť ich telesné driemoty.“

“When God shall work His strange work on the earth, when holy hands bear the ark no longer, woe will be upon the people. Oh, that thou hadst known, even thou, in this thy day, the things that belong unto thy peace! Oh, that our people may, as did Nineveh, repent with all their might and believe with all their heart, that God may turn away His fierce anger from them.” Testimonies, volume 5, 77.

„Keď Boh bude na zemi konať svoje neobyčajné dielo, keď sväté ruky už viac neponesú archu, beda bude ľudu. Kiež by si bol poznal, áno ty, v tento svoj deň, čo slúži tvojmu pokoju! Kiež by náš ľud, ako Ninive, činil pokánie zo všetkých svojich síl a veril celým svojím srdcom, aby Boh od nich odvrátil svoj prudký hnev.“ Testimonies, zväzok 5, 77.

“If you indulge stubbornness of heart, and through pride and self-righteousness do not confess your faults, you will be left subject to Satan’s temptations. If when the Lord reveals your errors you do not repent or make confession, his providence will bring you over the ground again and again. You will be left to make mistakes of a similar character, you will continue to lack wisdom, and will call sin righteousness, and righteousness sin. The multitude of deceptions that will prevail in these last days will encircle you, and you will change leaders, and not know that you have done so.” Review and Herald, December 16, 1890.

„Ak pestujete zatvrdilosť srdca a pre pýchu a vlastnú spravodlivosť nevyznávate svoje previnenia, budete ponechaní napospas satanovým pokušeniam. Ak sa nekajáte ani nič nevyznáte, keď vám Pán odhaľuje vaše chyby, jeho prozreteľnosť vás bude znovu a znovu privádzať na tú istú pôdu. Budete ponechaní, aby ste robili chyby podobného rázu, budete naďalej postrádať múdrosť a budete nazývať hriech spravodlivosťou a spravodlivosť hriechom. Množstvo zvodov, ktoré budú prevládať v týchto posledných dňoch, vás obkľúči a vy zmeníte vodcu, a nebudete vedieť, že ste tak urobili.“ Review and Herald, 16. december 1890.