I have reached the point in this introduction to the book of Joel to briefly summarize some of the points from the first eight articles and identify what we should expect from the book of Joel now that we take it up more directly, and then of course what does that have to do with the battles of Raphia and Panium of Daniel 11:11–16?

Dospel som v tomto úvode ku knihe Joel k bodu, keď stručne zhrniem niektoré body z prvých ôsmich článkov a určím, čo by sme mali očakávať od knihy Joel teraz, keď sa ňou budeme zaoberať priamejšie, a potom, samozrejme, čo to má spoločné s bitkami pri Ráfii a Pániu z Daniela 11,11–16?

We have placed an emphasis upon the song of the vineyard for “experience” is represented by a “song” prophetically. One of the characteristics of the one hundred and forty-four thousand as they sing the song of Moses and the Lamb, which is simply John’s way to represent Isaiah’s vineyard song. Every major prophet begins their books with condemnations against Israel for their rebellion, or you could say that every major prophet first sings the song of the vineyard. I contend that Joel’s song of the vineyard in chapter one is one of the most important revelations about the vineyard song. I could not say if I am correct or not, but the reason I am of this conviction is the prophetic connections that are symbolically represented in the book of Joel appear to be a key, or perhaps an axle for several spokes. Joel’s testimony not only connects with the other parallel lines, but it seems to set a point of reference, especially through the symbolism of the vineyard being destroyed in chapter one, and the next two chapters identifying both the image of the beast testing time in the United States and also the image of the beast testing time for the world. And it is all set within the context of a vineyard, and a vineyard isn’t a living vineyard—if it gets no rain.

Položili sme dôraz na pieseň o vinici, lebo „skúsenosť“ je prorocky znázornená „piesňou“. Jednou z charakteristík sto štyridsaťštyritisíc je to, že spievajú pieseň Mojžišovu a Baránkovu, čo je jednoducho Jánov spôsob, ako znázorniť Izaiášovu pieseň o vinici. Každý z veľkých prorokov začína svoju knihu odsúdeniami proti Izraelu pre jeho vzburu, alebo by sa dalo povedať, že každý veľký prorok najprv spieva pieseň o vinici. Tvrdím, že Joelova pieseň o vinici v prvej kapitole je jedným z najdôležitejších zjavení o piesni o vinici. Nemohol by som povedať, či mám pravdu alebo nie, ale dôvod, pre ktorý som o tom presvedčený, spočíva v tom, že prorocké súvislosti, ktoré sú symbolicky znázornené v knihe Joel, sa javia ako kľúč, alebo azda ako os pre viaceré lúče. Joelovo svedectvo sa nielen spája s ostatnými rovnobežnými líniami, ale zdá sa, že tiež ustanovuje referenčný bod, zvlášť prostredníctvom symboliky zničenej vinice v prvej kapitole, a tým, že nasledujúce dve kapitoly označujú čas skúšky obrazu šelmy v Spojených štátoch a takisto čas skúšky obrazu šelmy pre svet. A to všetko je zasadené do kontextu vinice, a vinica nie je živou vinicou — ak nedostáva dážď.

We have also placed an emphasis on the prophetic period that is represented by the symbol of “how long?” I felt the necessity of reminding us of this previously established principle about “how long” to put an emphasis upon the “capstone” that was, and is also the foundation and corner stone. The final full development of the Midnight Cry message that is now under way is the “capstone.” Based upon the foundations that capstone is Miller’s jewels shining ten times brighter than in the beginning.

Zdôraznili sme aj prorocké obdobie, ktoré je vyjadrené symbolom „dokedy?“ Cítil som potrebu pripomenúť nám túto už skôr stanovenú zásadu o „dokedy?“, aby sa položil dôraz na „vrcholný kameň“, ktorý bol a zároveň je aj základom i uholným kameňom. Záverečné plné rozvinutie posolstva Polnočného volania, ktoré teraz prebieha, je týmto „vrcholným kameňom“. Na základe týchto základov je tento vrcholný kameň Millerovými klenotmi žiariacimi desaťkrát jasnejšie než na počiatku.

Based upon God’s “marvelous works” the capstone is when His people transition from a Laodicean experience unto a Philadelphian experience, which is when those people become the 8th that is of the 7 and also when they transition from the church militant to the church triumphant. This transition is the capstone. The transition is accomplished when God’s people hear and see the “capstone” message and it is marvelous in their eyes. The capstone message is the climax for it brings together all of the symbolic “capstone” truths together. The message of “seven times” was Miller’s foundation stone, and it was to be the Millerite capstone. Pentecost was the capstone to the Pentecostal season, just as was the Midnight Cry the capstone of the Millerite movement of the first and second angels.

Na základe Božích „podivuhodných skutkov“ je vrcholným kameňom okamih, keď Jeho ľud prechádza zo skúsenosti Laodicey do skúsenosti Filadelfie; vtedy sa tento ľud stáva ôsmym, ktorý je zo siedmich, a zároveň prechádza z bojujúcej cirkvi do víťaznej cirkvi. Tento prechod je vrcholným kameňom. Prechod sa uskutočňuje, keď Boží ľud počuje a vidí posolstvo „vrcholného kameňa“ a je podivuhodné v ich očiach. Posolstvo vrcholného kameňa je vyvrcholením, lebo spája všetky symbolické pravdy o „vrcholnom kameni“ do jedného celku. Posolstvo „sedemkrát“ bolo Millerovým základným kameňom a malo byť milleritickým vrcholným kameňom. Letnice boli vrcholným kameňom letničného obdobia, tak ako Polnočný výkrik bol vrcholným kameňom milleritického hnutia prvého a druhého anjela.

As the climax or capstone of the 46-year period in which Christ built the Millerite temple of the first and second angels, the capstone was to become the foundation stone for Christ’s work of building the temple of the one hundred and forty-four thousand. That foundation stone was set up in 1844 as the light to lighten the path to heaven, and for this reason God’s people at the end of the world are to return to the “old paths” in order to find rest. If and when they return to the pioneer history of the Millerites, they find that the message of the Midnight Cry was the climax of the foundational history. The Midnight Cry was a manifestation of the outpouring of the Holy Spirit. When a soul returns to the “old paths” and finds the “bright light” that was set up at the beginning or foundational point of the path he finds the Midnight Cry, which Jeremiah identifies as “rest.”

Ako vrchol alebo zavŕšenie štyridsaťšesťročného obdobia, počas ktorého Kristus budoval mileritský chrám prvého a druhého anjela, malo sa toto zavŕšenie stať základným kameňom pre Kristovo dielo budovania chrámu stoštyridsaťštyritisíc. Tento základný kameň bol postavený v roku 1844 ako svetlo, ktoré osvetľuje cestu do neba, a z tohto dôvodu sa má Boží ľud na konci sveta vrátiť k „starým chodníkom“, aby našiel odpočinok. Ak a keď sa vrátia k priekopníckym dejinám mileritov, zistia, že posolstvo Polnočného volania bolo vrcholom základnej histórie. Polnočné volanie bolo prejavom vyliatia Ducha Svätého. Keď sa duša vráti k „starým chodníkom“ a nájde „jasné svetlo“, ktoré bolo postavené na začiatku alebo v základnom bode cesty, nachádza Polnočné volanie, ktoré Jeremiáš označuje ako „odpočinok“.

“They had a bright light set up behind them at the beginning of the path, which an angel told me was the ‘midnight cry.’ This light shone all along the path, and gave light for their feet, so that they might not stumble.

„Za nimi na začiatku cesty bolo postavené jasné svetlo, o ktorom mi anjel povedal, že je to ‚polnočné volanie‘. Toto svetlo svietilo pozdĺž celej cesty a osvecovalo ich nohy, aby sa nepotkli.“

“If they kept their eyes fixed on Jesus, who was just before them, leading them to the city, they were safe. But soon some grew weary, and said the city was a great way off, and they expected to have entered it before. Then Jesus would encourage them by raising His glorious right arm, and from His arm came a light which waved over the advent band, and they shouted ‘Alleluia!’ Others rashly denied the light behind them, and said that it was not God that had led them out so far. The light behind them went out, leaving their feet in perfect darkness, and they stumbled and lost sight of the mark and of Jesus, and fell off the path down into the dark and wicked world below.” Christian Experience and Teachings of Ellen G. White, 57.

„Ak upierali svoj zrak na Ježiša, ktorý bol priamo pred nimi a viedol ich do mesta, boli v bezpečí. No čoskoro niektorí ochabli a povedali, že mesto je ešte veľmi ďaleko a že očakávali, že doň už vojdú skôr. Vtedy ich Ježiš povzbudzoval tým, že pozdvihol svoje slávne pravé rameno, a z jeho ramena vychádzalo svetlo, ktoré sa vlnilo nad adventným zástupom, a oni volali: ‚Aleluja!‘ Iní však unáhlene zapreli svetlo za sebou a povedali, že to nebol Boh, kto ich vyviedol až tak ďaleko. Svetlo za nimi zhaslo, ich nohy zostali v úplnej tme, a oni sa potkli, stratili z dohľadu cieľ i Ježiša a spadli z chodníka dolu do temného a bezbožného sveta pod nimi.“ Christian Experience and Teachings of Ellen G. White, 57.

The capstone of Millerite history is the foundation stone for the history of the one hundred and forty-four thousand. From the beginning of the three angels in 1798 until the church triumphant is raised up in fulfillment of cleansing of the sanctuary at the Sunday law the path is illuminated with the message of the Midnight Cry, for the parable is about Adventism, and how God raises up a people to perfectly reflect His character as probation closes for mankind during the Sunday law crisis.

Základný kameň milleritských dejín je základovým kameňom dejín stoštyridsiatichštyritisíc. Od počiatku troch anjelov v roku 1798 až po vzbudenie víťaznej cirkvi pri naplnení očistenia svätyne v čase nedeľného zákona je cesta osvetlená posolstvom Polnočného volania, lebo podobenstvo hovorí o adventizme a o tom, ako Boh vzbudzuje ľud, aby dokonale odrážal Jeho charakter, keď sa počas krízy nedeľného zákona uzatvára skúšobná doba ľudstva.

On the path, Jesus is leading and He continues to lighten the path by raising His glorious right arm. There is therefore a bright light at the beginning of the path and a bright light leading to the end of the path. Jesus as Alpha and Omega illustrates the end with the beginning, so the light at both ends of the path is the message of the Midnight Cry.

Na ceste vedie Ježiš a naďalej osvecuje cestu tým, že pozdvihuje svoje slávne pravé rameno. Na začiatku cesty je teda jasné svetlo a jasné svetlo vedie aj ku koncu cesty. Ježiš ako Alfa a Omega spája koniec so začiatkom, takže svetlo na oboch koncoch cesty je posolstvom Polnočného volania.

The first angel arrived in 1798 and announced that the hour of His judgment had arrived, “Saying … the hour of his judgment is come.” The hour of judgment came in 1798 and when it began the marriage between Christ and His new bride—Philadelphian Millerite Adventism began. Christ was to be married on October 22, 1844 and from 1798 to 1844 the bride was made ready. The bride was Philadelphian, for there was no condemnation upon Christ’s bride, for she made herself ready—she was pure. The announcement of the judgment is the announcement of the marriage at the beginning in 1798 that arrived at the end in 1844.

Prvý anjel prišiel v roku 1798 a oznámil, že prišla hodina Jeho súdu: „Hovoriac … prišla hodina jeho súdu.“ Hodina súdu prišla v roku 1798 a keď sa začala, začalo sa aj manželstvo medzi Kristom a Jeho novou nevestou — filadelfské milleritské adventistické hnutie. Kristus mal vstúpiť do manželstva 22. októbra 1844 a od roku 1798 do roku 1844 bola nevesta pripravovaná. Nevesta bola filadelfská, lebo nad Kristovou nevestou nebolo nijaké odsúdenie, pretože sa pripravila — bola čistá. Oznámenie o súde je oznámením o manželstve na počiatku v roku 1798, ktoré dospelo k svojmu záveru v roku 1844.

The foundational light and the capstone light for the Millerite movement was the message announcing the marriage—the message of the Midnight Cry. The Midnight Cry was the foundation and capstone of the history of the first and second angels as well as Millerite history and the capstone of Millerite history is the foundation stone of the history of the one hundred and forty-four thousand as well as being the capstone. The temple construction is finished when the capstone is placed and the work of placing that final “marvelous” stone began in July 2023.

Základným svetlom a vrcholovým svetlom milleritského hnutia bolo posolstvo oznamujúce svadbu — posolstvo Polnočného volania. Polnočné volanie bolo základom i vrcholom dejín prvého a druhého anjela, ako aj milleritských dejín; a vrcholný kameň milleritských dejín je základným kameňom dejín sto štyridsaťštyritisíc, a zároveň je aj ich vrcholným kameňom. Stavba chrámu je dokončená, keď je položený vrcholný kameň, a dielo kladenia tohto posledného „podivuhodného“ kameňa sa začalo v júli 2023.

There are various prophetic fulfillments that will make up the capstone, but the capstone also represents the climax of a message. Pentecost was the capstone of the message of the Pentecostal season, just as the light of the “seven times” that came through the pen of Hiram Edson in 1856, was the intended capstone to Miller’s message, for the first foundational truth Miller discovered was the “seven times.” In 1856, rejecting the new light of the capstone truth equated to choosing to die in the wilderness of Laodicea, as ancient Israel had done over a forty-year period. This identifies July of 2023 as 1856, the turning point from Philadelphia to Laodicea in Millerite history and the reversal from Laodicea unto Philadelphia in the history of the one hundred and forty-four thousand. Christ did not marry an impure woman in 1844, for she was Philadelphian and He will marry a bride from Philadelphia at the Sunday law. But first she must make herself ready. Are you ready?

Existujú rôzne prorocké naplnenia, ktoré budú tvoriť vrcholový kameň, no vrcholový kameň zároveň predstavuje vyvrcholenie posolstva. Letnice boli vrcholovým kameňom posolstva letničného obdobia, tak ako svetlo „sedemnásobne“, ktoré prišlo prostredníctvom pera Hirama Edsona v roku 1856, bolo zamýšľaným vrcholovým kameňom Millerovho posolstva, lebo prvou základnou pravdou, ktorú Miller objavil, bolo „sedemnásobne“. V roku 1856 odmietnutie nového svetla pravdy vrcholového kameňa znamenalo zvoliť si zomrieť na púšti Laodicey, ako to v priebehu štyridsiatich rokov urobil staroveký Izrael. To označuje júl 2023 ako rok 1856, bod obratu od Filadelfie k Laodicei v dejinách milleritov a zvrat od Laodicey k Filadelfii v dejinách sto štyridsaťštyritisíc. Kristus si v roku 1844 nevzal za manželku nečistú ženu, lebo ona bola filadelfská, a pri nedeľnom zákone si vezme nevestu z Filadelfie. No najprv sa musí pripraviť. Si pripravený?

Fear not, little flock; for it is your Father’s good pleasure to give you the kingdom. Luke 12:32.

Neboj sa, malé stádo; lebo vášmu Otcovi sa zaľúbilo dať vám kráľovstvo. Lukáš 12,32.

On October 22, 1844 the Lord married the bride He had made ready to follow Him into the history of the third angel, and all that the third angel represents, but by 1863 the history of the third angel was diverted into the wilderness of Laodicea. The history of 1844 unto 1863 represents the period of the third angel, thus providing an illustration of the foolish virgins in the time period of the sealing of the one hundred and forty-four thousand. The virgins are wheat and tares who are being separated by messages typified by angels—for it is the angels that do the work of separating.

Dňa 22. októbra 1844 si Pán vzal za nevestu tú, ktorú pripravil, aby Ho nasledovala do dejín tretieho anjela a do všetkého, čo tretí anjel predstavuje, avšak do roku 1863 boli dejiny tretieho anjela odvedené do púšte Laodicey. Dejiny od roku 1844 do roku 1863 predstavujú obdobie tretieho anjela, a tak poskytujú znázornenie bláznivých panien v časovom období zapečaťovania sto štyridsiatich štyroch tisíc. Panny sú pšenica a kúkoľ, ktoré sú oddeľované posolstvami predobrazenými anjelmi — lebo sú to anjeli, ktorí vykonávajú dielo oddeľovania.

“I then saw the third angel. Said my accompanying angel, ‘Fearful is his work. Awful is his mission. He is the angel that is to select the wheat from the tares, and seal, or bind, the wheat for the heavenly garner. These things should engross the whole mind, the whole attention.’” Early Writings, 119.

„Potom som videla tretieho anjela. Môj sprievodný anjel povedal: ,Obávané je jeho dielo. Hrozná je jeho misia. Je to anjel, ktorý má oddeliť pšenicu od kúkoľa a spečatiť, či zviazať, pšenicu pre nebeskú sýpku. Tieto veci by mali úplne zaujať celú myseľ, celú pozornosť.‘“ Early Writings, 119.

The three angel’s messages of Revelation fourteen are the latter rain message that divides and binds the two classes.

Posolstvá troch anjelov zo štrnástej kapitoly Zjavenia sú posolstvom neskorého dažďa, ktoré rozdeľuje a spája tieto dve skupiny.

“To John were opened scenes of deep and thrilling interest in the experience of the church. He saw the position, dangers, conflicts, and final deliverance of the people of God. He records the closing messages which are to ripen the harvest of the earth, either as sheaves for the heavenly garner or as fagots for the fires of destruction. Subjects of vast importance were revealed to him, especially for the last church, that those who should turn from error to truth might be instructed concerning the perils and conflicts before them. None need be in darkness in regard to what is coming upon the earth.” The Great Controversy, 341.

„Jánovi boli otvorené výjavy hlbokého a strhujúceho významu zo skúsenosti cirkvi. Videl postavenie, nebezpečenstvá, zápasy a konečné vyslobodenie Božieho ľudu. Zaznamenáva záverečné posolstvá, ktoré majú priviesť úrodu zeme k dozretiu, buď ako snopy pre nebeskú sýpku, alebo ako viazanice pre ohne skazy. Boli mu zjavené predmety nesmiernej dôležitosti, zvlášť pre poslednú cirkev, aby tí, ktorí sa majú odvrátiť od bludu k pravde, boli poučení o nebezpečenstvách a zápasoch, ktoré sú pred nimi. Nikto nemusí zostať v temnote, pokiaľ ide o to, čo príde na zem.“ The Great Controversy, 341.

It is “words of truth” which in this generation are “the closing messages which are to ripen the harvest,” and which separate the two classes. That work is also the work of the “dirt brush man” from Miller’s dream.

Sú to „slová pravdy“, ktoré sú v tomto pokolení „záverečnými posolstvami, ktoré majú priviesť žatvu k dozretiu“, a ktoré oddeľujú tieto dve triedy. Toto dielo je zároveň aj dielom „muža s kefou na špinu“ z Millerovho sna.

“‘Whose fan is in His hand, and He will throughly purge His floor, and gather His wheat into the garner.’ Matthew 3:12. This was one of the times of purging. By the words of truth, the chaff was being separated from the wheat. Because they were too vain and self-righteous to receive reproof, too world-loving to accept a life of humility, many turned away from Jesus. Many are still doing the same thing. Souls are tested today as were those disciples in the synagogue at Capernaum. When truth is brought home to the heart, they see that their lives are not in accordance with the will of God. They see the need of an entire change in themselves; but they are not willing to take up the self-denying work. Therefore they are angry when their sins are discovered. They go away offended, even as the disciples left Jesus, murmuring, ‘This is an hard saying; who can hear it?’” The Desire of Ages, 392.

„Lopata je v Jeho ruke a dôkladne prečistí svoje humno a svoju pšenicu zhromaždí do sýpky.“ Matúš 3,12. Toto bol jeden z časov preosievania. Slovami pravdy sa plevy oddeľovali od pšenice. Pretože mnohí boli príliš márniví a samospravodliví, než aby prijali napomenutie, príliš milovali svet, než aby prijali život pokory, odvrátili sa od Ježiša. Mnohí robia to isté aj dnes. Duše sú dnes skúšané tak, ako boli skúšaní tí učeníci v synagóge v Kafarnaume. Keď pravda zasiahne srdce, vidia, že ich životy nie sú v súlade s Božou vôľou. Vidia potrebu úplnej zmeny v sebe; no nie sú ochotní ujať sa diela sebazaprenia. Preto sa hnevajú, keď sú ich hriechy odhalené. Odchádzajú pohoršení, tak ako učeníci opustili Ježiša a reptali: „Tvrdá je to reč; kto ju môže počúvať?“ Túžba vekov, 392.

Beginning at the great disappointment of 1844 the waymarks and transactions through to 1863 represent the history of 9/11 unto the Sunday law. Why is 1844 9/11 you ask?

Počnúc veľkým sklamaním roku 1844 predstavujú medzníky a udalosti až do roku 1863 dejiny od 11. septembra až po nedeľný zákon. Pýtate sa, prečo je 1844 11. september?

Sister White’s writings are clear that the third angel arrived on October 22, 1844, but also arrived in 1888 which typifies 9/11. More importantly all the prophets isolate the very history of 9/11 unto the Sunday law, so it is not the testimony of two or three, but the united testimony of every witness from God’s Word that 9/11 to the Sunday law is the period where “the effect of every vision” is accomplished.

Spisy sestry Whiteovej jasne hovoria, že tretí anjel prišiel 22. októbra 1844, ale prišiel aj v roku 1888, ktorý je predobrazom 11. septembra. Ešte dôležitejšie je, že všetci proroci vydeľujú práve dejiny od 11. septembra až po nedeľný zákon, takže nejde o svedectvo dvoch alebo troch, ale o jednotné svedectvo každého svedka z Božieho slova, že obdobie od 11. septembra po nedeľný zákon je časom, v ktorom sa napĺňa „účinok každého videnia“.

The history of the third angel’s arrival and conclusion was from 1844 to 1863 and represents the period of God’s marvelous works from 9/11 unto the Sunday law. That history is also represented by 1840 to 1844, and in that line 1840 is the alpha and 1844 the omega. In the line of 1844 to 1863, 1844 is the alpha and 1863 is the omega. 1844 is both alpha and omega.

Dejiny príchodu a ukončenia tretieho anjela trvali od roku 1844 do roku 1863 a predstavujú obdobie Božích obdivuhodných diel od 11. septembra až po nedeľný zákon. Tieto dejiny sú tiež znázornené obdobiom od roku 1840 do roku 1844 a v tejto línii je rok 1840 alfa a rok 1844 omega. V línii rokov 1844 až 1863 je rok 1844 alfa a rok 1863 omega. Rok 1844 je alfa i omega.

The cross aligns with 1844, and the Alpha and Omega shed His blood at the cross. From 9/11 (1840) we find Revelation ten setting forth the history that begins with John eating the little book in 1840 and then the disappointment in his stomach in 1844. The eating is the beginning; the stomach marks the end. The last verse of chapter ten represents the history being repeated in the history of the one hundred and forty-four thousand.

Kríž sa zhoduje s rokom 1844 a Alfa a Omega prelial svoju krv na kríži. Od 11. septembra (1840) nachádzame v desiatej kapitole Zjavenia dejiny, ktoré sa začínajú tým, že Ján v roku 1840 zjedol malú knižku, a potom sklamaním v jeho žalúdku v roku 1844. Jedenie je začiatok; žalúdok označuje koniec. Posledný verš desiatej kapitoly predstavuje, že sa tieto dejiny opakujú v dejinách sto štyridsaťštyritisíc.

And I took the little book out of the angel’s hand, and ate it up; and it was in my mouth sweet as honey: and as soon as I had eaten it, my belly was bitter. And he said unto me, Thou must prophesy again before many peoples, and nations, and tongues, and kings. Revelation 10:10, 11.

A vzal som knižku z ruky anjela a zjedol som ju; v mojich ústach bola sladká ako med, ale len čo som ju zjedol, moje brucho zhorklo. A povedal mi: Musíš znova prorokovať pred mnohými národmi, kmeňmi, jazykmi a kráľmi. Zjavenie 10,10.11.

Revelation chapter ten and Habakkuk chapter two represent two chapters that provide witness to the prophetic period of 1840 unto 1844. The history of 1844 unto 1863 begins at a waymark of disappointment, followed by a scattering that is followed by a gathering. In that period the prophetic history of Habakkuk’s two tables concludes when the second table was printed in 1849 and published abroad in 1850. The period of Habakkuk’s tables was from May of 1842 when the 1843 chart was published and the prophetic period ended where it began with the publication of one of Habakkuk’s two tables. The 1843 chart is the alpha and the 1850 chart is the omega.

Zjavenie, desiata kapitola, a Habakuk, druhá kapitola, predstavujú dve kapitoly, ktoré vydávajú svedectvo o prorockom období od roku 1840 do roku 1844. Dejiny rokov 1844 až 1863 sa začínajú medzníkom sklamania, po ktorom nasleduje rozptýlenie, po ktorom nasleduje zhromaždenie. V tom období sa prorocké dejiny dvoch tabúľ Habakuka uzatvárajú, keď bola druhá tabuľa vytlačená v roku 1849 a vydaná v zahraničí v roku 1850. Obdobie Habakukových tabúľ trvalo od mája 1842, keď bola vydaná mapa roku 1843, a prorocké obdobie sa skončilo tam, kde sa začalo, vydaním jednej z dvoch tabúľ Habakuka. Mapa roku 1843 je alfa a mapa roku 1850 je omega.

In 1856 Hiram Edson wrote a series of articles which took William Miller’s understanding of the “seven times” to a new level. Edson’s work was the omega of Miller’s work bringing Miller’s foundation truth to the position of a capstone which was intended to empower God’s people. Miller’s light on the “seven times” was the alpha and Edson’s light on the “seven times” was the omega.

V roku 1856 Hiram Edson napísal sériu článkov, ktoré pozdvihli chápanie „siedmich časov“ Williama Millera na novú úroveň. Edsonovo dielo bolo omegou Millerovho diela, keď priviedlo Millerovu základnú pravdu do postavenia vrcholového kameňa, ktorý mal zmocniť Boží ľud. Millerovo svetlo o „siedmich časoch“ bolo alfou a Edsonovo svetlo o „siedmich časoch“ bolo omegou.

In 1863 the movement changed into the church which would ultimately bring about a movement from its own body, the same way that the Millerites came from Protestants, and just as the disciples came out of Judaism to Christianity and just as Joshua and Caleb came from the former covenant people who were destined to die in the wilderness.

V roku 1863 sa hnutie zmenilo na cirkev, ktorá napokon zo svojho vlastného tela privedie hnutie, tým istým spôsobom, ako Milleriti vyšli z protestantov, a tak ako učeníci vyšli z judaizmu ku kresťanstvu a tak ako Jozua a Káleb vyšli z bývalého ľudu zmluvy, ktorý bol určený zomrieť na púšti.

In the very same history, (1844 to 1863) the Republican horn of the earth beast is going through a parallel struggle that ultimately breaks out into the Civil War which all historians agree reached its midpoint in 1863 with Lincoln’s Emancipation Proclamation. Lincoln represents the first Republican president, who took the oath of Presidency following the worst Democratic President in history up to that point. He was later assassinated. All these prophetic characteristics and others are repeated with the last Republican president.

V tej istej histórii (1844 až 1863) prechádza republikánsky roh zemskej šelmy paralelným zápasom, ktorý napokon prepuká do občianskej vojny, pri ktorej sa všetci historici zhodujú, že svoj stredný bod dosiahla v roku 1863 Lincolnovou Proklamáciou emancipácie. Lincoln predstavuje prvého republikánskeho prezidenta, ktorý zložil prezidentskú prísahu po dovtedy najhoršom demokratickom prezidentovi v dejinách. Neskôr bol zavraždený. Všetky tieto prorocké charakteristiky a ďalšie sa opakujú pri poslednom republikánskom prezidentovi.

1844 unto 1863 included a scattering and gathering. 1863 represents the Sunday law, so the scattering that took place in 1844 is the only scattering until 1863 when the Laodicean Seventh-day Adventists were scattered unto the wilderness of Laodicea. 1844 produced a scattering and 1863 produced a scattering, thus witnessing to the fact that the history is an identified prophetic symbol, for it begins with an alpha scattering in 1844 and ends with an omega scattering in 1863. The first scattering arrived on July 18, 2020 and the final omega scattering is fulfilled at the Sunday law.

Roky 1844 až 1863 zahŕňali rozptýlenie a zhromaždenie. Rok 1863 predstavuje nedeľný zákon, takže rozptýlenie, ktoré nastalo v roku 1844, je jediným rozptýlením až do roku 1863, keď boli laodicejskí adventisti siedmeho dňa rozptýlení na púšť Laodicey. Rok 1844 priniesol rozptýlenie a rok 1863 priniesol rozptýlenie, čím dosvedčujú skutočnosť, že táto história je identifikovaným prorockým symbolom, lebo sa začína alfa rozptýlením v roku 1844 a končí omega rozptýlením v roku 1863. Prvé rozptýlenie prišlo 18. júla 2020 a konečné omega rozptýlenie sa naplní pri nedeľnom zákone.

“The time is coming when we shall be separated and scattered, and each one of us will have to stand without the privilege of communion with those of like precious faith; and how can you stand unless God is by your side, and you know that he is leading and guiding you?” Review and Herald, March 25, 1890.

„Prichádza čas, keď budeme oddelení a rozptýlení, a každý z nás bude musieť obstáť bez výsady spoločenstva s tými, ktorí majú tú istú drahocennú vieru; a ako môžete obstáť, ak Boh nie je po vašom boku a neviete, že vás vedie a usmerňuje?“ Review and Herald, 25. marca 1890.

Its not enough for God to stand “by your side,” you must also “know that he is leading and guiding you.” This fact is a subject of prophecy represented by the various phrases based upon when “ye shall know the Lord.”

Nestačí, aby Boh stál „po tvojom boku“; musíš tiež „vedieť, že ťa vedie a usmerňuje“. Táto skutočnosť je predmetom proroctva, vyjadreného rôznymi formuláciami založenými na tom, keď „poznáte Pána“.

And ye shall eat in plenty, and be satisfied, and praise the name of the Lord your God, that hath dealt wondrously with you: and my people shall never be ashamed. And ye shall know that I am in the midst of Israel, and that I am the Lord your God, and none else: and my people shall never be ashamed. … So shall ye know that I am the Lord your God dwelling in Zion, my holy mountain: then shall Jerusalem be holy, and there shall no strangers pass through her any more. Joel 2:26, 27, 3:17.

A budete jesť v hojnosti a nasýtite sa a budete chváliť meno Hospodina, svojho Boha, ktorý s vami predivne naložil; a môj ľud sa nikdy nebude hanbiť. A poznáte, že ja som uprostred Izraela a že ja som Hospodin, váš Boh, a niet iného; a môj ľud sa nikdy nebude hanbiť. … Tak poznáte, že ja som Hospodin, váš Boh, prebývajúci na Sione, na mojom svätom vrchu; vtedy bude Jeruzalem svätý a cudzinci už viac nebudú prechádzať ním. Joel 2:26, 27, 3:17.

When Jerusalem is holy, she is the church triumphant, for the church militant is defined is a church made up of wheat and tares, and when “no strangers pass through” “Jerusalem” “anymore” God’s people “shall know” “that he is leading and guiding.” They know, for they are those who have fulfilled the prayer of “seven times,” which includes confessing that God had not been leading you as a Laodicean, but when your change to a Philadelphian you will know “that he is leading and guiding” and that God is “in the midst of Israel.”

Keď je Jeruzalem svätý, je víťaznou cirkvou, lebo bojujúca cirkev je definovaná ako cirkev zložená z pšenice a kúkoľa, a keď „už viac neprejdú cudzinci“ „Jeruzalemom“, Boží ľud „bude vedieť“, „že vedie a spravuje“. Vedia to, lebo sú to tí, ktorí naplnili modlitbu „sedem ráz“, ktorá zahŕňa vyznanie, že Boh ťa ako laodicejského nebol viedol, ale keď sa zmeníš na filadelfského, budeš vedieť, „že vedie a spravuje“ a že Boh je „uprostred Izraela“.

The alpha scattering (disappointment) of April 19 and the omega scattering (disappointment) of October 22 is marked by the first official publication after the great disappointment of October 22. Publishing is a prophetic marker in Millerite history and the prophetic history of the United States, so the first thing officially published after 1844 is a waymark of that history, and the waymark identifies a scattering.

Alfa rozptýlenie (sklamanie) 19. apríla a omega rozptýlenie (sklamanie) 22. októbra je vyznačené prvou oficiálnou publikáciou po veľkom sklamaní z 22. októbra. Publikovanie je prorockým orientačným bodom v milleritskej histórii i v prorockej histórii Spojených štátov, a tak prvá vec oficiálne publikovaná po roku 1844 je orientačným bodom tejto histórie a tento orientačný bod označuje rozptýlenie.

1847—The Remnant Scattered Abroad

1847 — Rozptýlený ostatok v zahraničí

“A Word to the ‘Little Flock.’

„Slovo pre ‚malé stádo‘.“

“The following articles were written for The Day-Dawn, which has been published at Canandaigua, New York, by O. R. L. Crosier. But as that paper is not now published, and as we do not know as it will be published again, it is thought best by some of us in Maine, to have them given in this form. I wish to call the attention of the ‘little flock’ to those things which will very soon take place on this earth. . . .

„Nasledujúce články boli napísané pre The Day-Dawn, ktorý vydával O. R. L. Crosier v Canandaigue v štáte New York. Keďže však tento časopis teraz nevychádza a nevieme, či bude znovu vydávaný, niektorí z nás v Maine pokladali za najlepšie uverejniť ich v tejto podobe. Želám si upriamiť pozornosť ‚malého stáda‘ na tie veci, ktoré sa na tejto zemi čoskoro odohrajú....“

“The reader will have observed that three communications from the pen of Mrs. E. G. White were included in A Word to the ‘Little Flock.’ . . .

„Čitateľ si iste všimol, že do diela A Word to the ‚Little Flock‘ boli zahrnuté tri posolstvá z pera pani E. G. Whiteovej.“

“The second communication from Mrs. White, found on pages 14–18, is an account of her first vision under the title, To the Remnant Scattered Abroad. This was written December 20, 1845, as a personal letter to Enoch Jacobs, and was first published by the recipient in The Day-Star of January 24, 1846. Then on April 6, 1846, it was reprinted in broadside form by James White and H. S. Gurney. The statement as it appears in A Word to the ‘Little Flock,’ with the exception of minor editorial changes and added scripture references, is identical with the full account of the vision as first printed.” James White, A Word to the ‘Little Flock’, 25.

„Druhá komunikácia od pani Whiteovej, nachádzajúca sa na stranách 14–18, je opisom jej prvého videnia pod názvom K rozptýlenému ostatku. Toto bolo napísané 20. decembra 1845 ako osobný list Enochovi Jacobsovi a príjemca ho po prvý raz uverejnil v The Day-Star z 24. januára 1846. Potom 6. apríla 1846 ho James White a H. S. Gurney znovu vytlačili vo forme letáku. Znenie, ako sa objavuje v A Word to the ‘Little Flock’, je s výnimkou drobných redakčných úprav a pridaných biblických odkazov totožné s úplným opisom videnia, ako bolo prvý raz vytlačené.“ James White, A Word to the ‘Little Flock’, 25.

1844 marks the arrival of an angel and a disappointment. In 1845 the first vision is written and it is published in 1846. The first vision is to “the remnant scattered abroad.” I doubt that the unmarried teenage prophetess knew when she wrote out her first vision that a prophetic characteristic of the “remnant” is that the remnant would of prophetic necessity need to be “scattered abroad,” as one of the characteristics of the one hundred and forty-four thousand. In 1846 the Whites were married, thus changing Ellen’s last name to White. In the same year the Whites began to keep the seventh-day Sabbath. In 1846 the covenant is marked as finalized, the prophetic marriage that began in 1844 was consummated in 1846, and in 1847 the first official publication is printed and mailed.

Rok 1844 označuje príchod anjela a sklamanie. V roku 1845 je zapísané prvé videnie a v roku 1846 je uverejnené. Prvé videnie je určené „ostatku rozptýlenému po svete“. Pochybujem, že nevydatá dospievajúca prorokyňa vedela, keď zapisovala svoje prvé videnie, že prorockou črtou „ostatku“ je, že tento ostatok bude z prorockej nevyhnutnosti musieť byť „rozptýlený po svete“ ako jedna z charakteristík sto štyridsaťštyri tisíc. V roku 1846 sa Whiteovci zosobášili, čím sa Ellenino priezvisko zmenilo na Whiteová. V tom istom roku Whiteovci začali zachovávať sobotu siedmeho dňa. V roku 1846 je zmluva označená za spečatenú; prorocké manželstvo, ktoré sa začalo v roku 1844, bolo v roku 1846 dovŕšené a v roku 1847 je vytlačená a rozoslaná prvá oficiálna publikácia.

May, 1850

Máj 1850

“DEAR READER—My object in this review has been to expose error by the light of sacred truth. . . .

„DRAHÝ ČITATEĽ — Mojím cieľom v tomto prehľade bolo odhaliť blud vo svetle posvätnej pravdy....“

“In presenting this little work to the scattered flock, I have discharged my duty to them, in this respect, and may God add his blessing. Amen.” James White, The Seventh-day Sabbath not Abolished, 2.

„Predložením tohto malého diela rozptýlenému stádu som si voči nim v tomto ohľade splnil svoju povinnosť; nech k tomu Boh pripojí svoje požehnanie. Amen.“ James White, The Seventh-day Sabbath not Abolished, 2.

The publication by James White is identifying that his audience was still a scattered flock, but it is also the defense of the seventh-day Sabbath. This is the message of the third angel in its infancy in terms of Millerite Adventism understanding of the Sabbath and the third angel. It is published the same year the 1850 chart is published and together they represent the raising up of the Lord’s army for the approaching Sunday law crisis. Jesus always illustrates the end with the beginning and those who presented the message in 1844 who employed the 1843 chart, were typifying those who would present the message employing the 1850 chart. The beginning of the period of Habakkuk’s two tables, men were proclaiming the message of the hour in conjunction with Habakkuk’s table and in 1850 James White is presenting the message of the third angel along with the 1850 chart. The chart was made by Brother Nichols in the 1849 time period, a period of time when James and Ellen White were living with Brother Nichols. James White was directly associated with the 1850 chart’s production and in that year he began to proclaim the third angel’s message.

Publikácia Jamesa Whitea poukazuje na to, že jeho poslucháčstvo bolo ešte stále rozptýleným stádom, no zároveň je aj obhajobou soboty siedmeho dňa. Toto je posolstvo tretieho anjela v jeho počiatkoch, pokiaľ ide o chápanie soboty a tretieho anjela v rámci milleritského adventizmu. Je vydaná v tom istom roku, v ktorom je vydaná aj mapa z roku 1850, a spolu predstavujú pozdvihnutie Pánovho vojska pre blížiacu sa krízu nedeľného zákona. Ježiš vždy znázorňuje koniec začiatkom a tí, ktorí predkladali posolstvo v roku 1844 a používali mapu z roku 1843, boli predobrazom tých, ktorí budú predkladať posolstvo s použitím mapy z roku 1850. Na začiatku obdobia dvoch tabúľ Abakuka muži ohlasovali posolstvo danej hodiny v spojení s Abakukovou tabuľou a v roku 1850 James White predkladá posolstvo tretieho anjela spolu s mapou z roku 1850. Mapa bola zhotovená bratom Nicholsom v období roku 1849, v čase, keď James a Ellen Whiteovci žili u brata Nicholsa. James White bol priamo spojený s vyhotovením mapy z roku 1850 a v tom roku začal ohlasovať posolstvo tretieho anjela.

“September 23d, [1850] the Lord showed me that he had stretched out his hand the second time to recover the remnant of his people, and that efforts must be redoubled in this gathering time. In the scattering time Israel was smitten and torn; but now in the gathering time God will heal and bind up his people. In the scattering, efforts made to spread the truth had but little effect, accomplished but little or nothing; but in the gathering when God has set his hand to gather his people, efforts to spread the truth will have their designed effect. All should be united and zealous in the work. I saw that it was a shame for any to refer to the scattering for examples to govern us now in the gathering; for if God does no more for us now than he did then, Israel would never be gathered. It is as necessary that the truth should be published in a paper, as preached.” Review and Herald, November 1, 1850.

„23. septembra [1850] mi Pán ukázal, že po druhý raz vystrel svoju ruku, aby získal späť ostatok svojho ľudu, a že úsilie musí byť v tomto čase zhromažďovania zdvojnásobené. V čase rozptýlenia bol Izrael zbitý a roztrhaný; no teraz, v čase zhromažďovania, Boh svoj ľud uzdraví a obviaže. V čase rozptýlenia malo úsilie vynaložené na šírenie pravdy len malý účinok, vykonalo len málo alebo nič; ale v čase zhromažďovania, keď Boh vztiahol svoju ruku, aby zhromaždil svoj ľud, úsilie šíriť pravdu bude mať zamýšľaný účinok. Všetci by mali byť jednotní a horliví v diele. Videla som, že je hanbou, ak sa ktokoľvek odvoláva na čas rozptýlenia ako na príklad, ktorý by nás mal teraz riadiť v čase zhromažďovania; lebo keby Boh pre nás teraz neurobil viac, než urobil vtedy, Izrael by nikdy nebol zhromaždený. Je rovnako nevyhnutné, aby pravda bola uverejňovaná v časopise, ako aby bola kázaná.“ Review and Herald, 1. novembra 1850.

“The view that the Lord ‘had stretched out His hand the second time to recover the remnant of His people,’ on page 74, refers only to the union and strength once existing among those looking for Christ, and to the fact that He had begun to unite and to raise up His people again.” Early Writings, 86.

„Názor, že Pán ‚vystrl svoju ruku po druhý raz, aby získal späť ostatok svojho ľudu,‘ na strane 74 sa vzťahuje iba na jednotu a silu, ktoré kedysi existovali medzi tými, čo očakávali Krista, a na skutočnosť, že začal svoj ľud znova zjednocovať a pozdvihovať.“ Early Writings, 86.

Sister White in Early Writings is commenting upon the passage from Review and Herald in connection with her employing the prophet Isaiah’s words when she said, “the Lord showed me that he had stretched out his hand the second time to recover the remnant of his people.” He stretched out His hand in 1850. When He gathered those people into the Most Holy Place on October 22, 1844 it was at the conclusion of the scattering from 677 BC until October 22, 1844. Literal Judah residing in the literal glorious land were scattered for 2520 years in agreement with the “seven times” of Leviticus twenty-six in 677 BC. At the conclusion of the 2520 years spiritual Israel was gathered on October 22, 1844 and they were immediately scattered and the scattering concluded when the Lord stretches forth His hand a second time. He gathers them the second time in the passage to accomplish two things; to “bind up his people” and to “raise up” His people.

Sestra Whiteová v knihe Early Writings komentuje pasáž z Review and Herald v súvislosti s tým, že použila slová proroka Izaiáša, keď povedala: „Pán mi ukázal, že vystrel svoju ruku po druhý raz, aby získal späť ostatok svojho ľudu.“ Svoju ruku vystrel v roku 1850. Keď zhromaždil tento ľud do Svätyne svätých 22. októbra 1844, bolo to na záver rozptýlenia od roku 677 pred Kr. až do 22. októbra 1844. Doslovný Júda, prebývajúci v doslovnej nádhernej krajine, bol rozptýlený po 2520 rokov v súlade so „siedmimi časmi“ z 3. Mojžišovej 26 v roku 677 pred Kr. Na konci 2520 rokov bol duchovný Izrael zhromaždený 22. októbra 1844 a oni boli okamžite rozptýlení; toto rozptýlenie sa skončilo, keď Pán vystrel svoju ruku po druhý raz. Zhromažďuje ich po druhý raz v danej pasáži, aby uskutočnil dve veci: „obviazal rany svojho ľudu“ a „pozdvihol“ svoj ľud.

“I then saw the third angel. Said my accompanying angel, ‘Fearful is his word, awful is his mission. He is the angel that is to select the wheat from the tares, and seal or bind the wheat for the heavenly garner.’ These things should engage the whole mind, the whole attention. Again I was shown the necessity of those who believe we are having the last message of mercy, being separate from those who are daily receiving or imbibing new error. I saw that neither young nor old should attend the assemblies of those who are in error and darkness. Said the angel, ‘Let the mind cease to dwell on things of no profit.’” Manuscript Releases, volume 5, 425.

„Potom som uvidela tretieho anjela. Môj sprievodný anjel povedal: ,Obávané je jeho slovo, hrozná je jeho misia. Je to anjel, ktorý má oddeliť pšenicu od kúkoľa a pšenicu zapečatiť alebo zviazať pre nebeskú stodolu.‘ Tieto veci by mali zamestnávať celú myseľ, celú pozornosť. Opäť mi bola ukázaná nevyhnutnosť, aby tí, ktorí veria, že máme posledné posolstvo milosti, boli oddelení od tých, ktorí denne prijímajú alebo vstrebávajú nový blud. Videla som, že ani mladí, ani starí by sa nemali zúčastňovať zhromaždení tých, ktorí sú v blude a temnote. Anjel povedal: ,Nech myseľ prestane prebývať pri veciach bez úžitku.‘“ Manuscript Releases, zväzok 5, 425.

The second gathering that began in 1850 typified the sealing (binding) of God’s people as they are lifted up “raised” as an ensign. 1850 identifies when the Lord gathers the one hundred and forty-four thousand. Of prophetic necessity they must have been scattered prior to being gathered. Thus, “the three and a half days” of Revelation 11:11 which symbolize 1260, which is half of 2520 and represents the scattering that followed July 18, 2020. Revelation 11:11 is representing the second gathering of those who are to be the one hundred and forty-four thousand and the ensign that is lifted up to the nations as set forth in Isaiah 11:11!

Druhé zhromaždenie, ktoré sa začalo v roku 1850, bolo predobrazom zapečatenia (zviazania) Božieho ľudu, keď je pozdvihnutý, „vzbudený“, ako zástava. Rok 1850 označuje čas, keď Pán zhromažďuje stoštyridsaťštyritisíc. Z prorockej nevyhnutnosti museli byť pred svojím zhromaždením rozptýlení. Preto „tri a pol dňa“ zo Zjavenia 11:11, ktoré symbolizujú 1260, čo je polovica z 2520, predstavujú rozptýlenie, ktoré nasledovalo po 18. júli 2020. Zjavenie 11:11 predstavuje druhé zhromaždenie tých, ktorí majú byť stoštyridsaťštyritisíc, a zástavu, ktorá je pozdvihnutá k národom, ako je to uvedené v Izaiášovi 11:11!

And in that day there shall be a root of Jesse, which shall stand for an ensign of the people; to it shall the Gentiles seek: and his rest shall be glorious.

A v ten deň bude koreň Izaiov, ktorý bude stáť ako zástava národov; k nemu budú hľadať pohania, a jeho odpočinok bude slávny.

And it shall come to pass in that day, that the Lord shall set his hand again the second time to recover the remnant of his people, which shall be left, from Assyria, and from Egypt, and from Pathros, and from Cush, and from Elam, and from Shinar, and from Hamath, and from the islands of the sea.

A stane sa v ten deň, že Pán znovu, po druhý raz, vystrie svoju ruku, aby získal späť ostatok svojho ľudu, ktorý zostane, z Asýrie a z Egypta, z Patrosu a z Kúšu, z Élámu a zo Šineáru, z Chamátu a z morských ostrovov.

And he shall set up an ensign for the nations, and shall assemble the outcasts of Israel, and gather together the dispersed of Judah from the four corners of the earth. Isaiah 11:10, 11, 12.

A vztýči zástavu národom a zhromaždí vyhnancov Izraela a rozptýlených Júdu zozbiera zo štyroch končín zeme. Izaiáš 11, 10, 11, 12.

In 1850 the Lord stretched forth His hand a second time to gather the people who were presenting the third angel’s message in conjunction with the message of the Midnight Cry as represented by Habakkuk’s two tables. In July of 2023 the Lord stretched forth His hand a second time to gather the people who were presenting the third angel’s message in conjunction with the message of the Midnight Cry as represented by Habakkuk’s two tables. Both 1850 and July 2023 identify the gathering of “the remnant of his people” as Isaiah states in verse 11 of chapter 11. Verse 11 is sandwiched between verses ten and twelve, and both those verses identify the lifting up of the ensign to the world.

V roku 1850 Pán po druhý raz vystrel svoju ruku, aby zhromaždil ľud, ktorý predkladal posolstvo tretieho anjela v spojení s posolstvom polnočného volania, ako je znázornené v dvoch tabuľkách Habakuka. V júli 2023 Pán po druhý raz vystrel svoju ruku, aby zhromaždil ľud, ktorý predkladal posolstvo tretieho anjela v spojení s posolstvom polnočného volania, ako je znázornené v dvoch tabuľkách Habakuka. Tak rok 1850, ako aj júl 2023 označujú zhromaždenie „ostatku svojho ľudu“, ako uvádza Izaiáš v 11. verši 11. kapitoly. Verš 11 je vsadený medzi verše 10 a 12 a oba tieto verše označujú vyzdvihnutie zástavy svetu.

Each of the three verses are identifying the ensign, though the middle verse identifies them as the “remnant.” The remnant there is gathered a second time and the number of tribes who they are gathered from is eight. “8” represents not only those in the Noah’s ark that went from old world to the new world without seeing death, but “8” also represents those who are the 8th church that is of the seven. The two witnesses of Revelation 11:11 are those who have been resurrected. The number “8” is the symbol of the resurrection, a symbol of the one hundred and forty-four thousand, a symbol of baptism and a symbol of those who transition from Laodicea unto Philadelphia and become Isaiah’s ensign to the nations. The Lord stretches forth His hand a second time in 1850 to 1865 and again in July of 2023.

Každý z týchto troch veršov označuje zástavu, hoci prostredný verš ich označuje ako „ostatok“. Tento ostatok je tam zhromaždený po druhý raz a počet kmeňov, z ktorých sú zhromaždení, je osem. „8“ predstavuje nielen tých v Noemovom korábe, ktorí prešli zo starého sveta do nového sveta bez toho, aby videli smrť, ale „8“ predstavuje aj tých, ktorí sú ôsmou cirkvou, ktorá je zo siedmich. Dvaja svedkovia zo Zjavenia 11:11 sú tí, ktorí boli vzkriesení. Číslo „8“ je symbolom vzkriesenia, symbolom sto štyridsaťštyri tisíc, symbolom krstu a symbolom tých, ktorí prechádzajú z Laodicey do Filadelfie a stávajú sa Izaiášovou zástavou pre národy. Pán vystiera svoju ruku po druhý raz v rokoch 1850 až 1865 a opäť v júli 2023.

In 2023, there was new light upon the seven times just as there had been in 1856. The period of 1856 unto 1863 is representing the history of the one hundred and forty-four thousand when the Lord raises up His remnant people as an army.

V roku 2023 bolo na sedem časov nové svetlo tak, ako tomu bolo aj v roku 1856. Obdobie od roku 1856 do roku 1863 predstavuje dejiny sto štyridsaťštyritisíc, keď Pán povoláva svoj ľud ostatku ako vojsko.

Isaiah 11:11 aligns perfectly with Revelation 11:11 which aligns perfectly with Daniel 11:11. Isaiah and John are portraying an internal history and Daniel an external history. Daniel’s external line of 11:11 runs parallel with John’s internal line of 11:11 and Isaiah’s 11:11 presents the ensign of the internal line who calls God’s other flock out of the external line. Palmoni has tied these passages together into a nice bundle that could only be accomplished by the One who is Creator of all things.

Izaiáš 11:11 sa dokonale zhoduje so Zjavením 11:11, ktoré sa dokonale zhoduje s Danielom 11:11. Izaiáš a Ján zobrazujú vnútorné dejiny a Daniel vonkajšie dejiny. Danielova vonkajšia línia z 11:11 prebieha súbežne s Jánovou vnútornou líniou z 11:11 a Izaiáš 11:11 predstavuje zástavu vnútornej línie, ktorá vyvoláva Božie iné stádo z vonkajšej línie. Palmoni spojil tieto pasáže do pekného zväzku, čo mohol vykonať iba Ten, ktorý je Stvoriteľom všetkých vecí.

We will continue these things in the next article.

V nasledujúcom článku budeme v týchto veciach pokračovať.

Dialogue with Artificial Information:

Dialóg s umelou informáciou:

Does the math world find any significance in the number “11”?

Nachádza matematický svet nejaký význam v čísle „11“?

Yes, the number 11 holds several points of genuine mathematical interest and significance (beyond just being a prime number). Here are the main ones that mathematicians and math enthusiasts often highlight:

Áno, číslo 11 má viaceré body skutočného matematického záujmu a významu (okrem toho, že je prvočíslom). Tu sú hlavné z nich, ktoré matematici a nadšenci matematiky často vyzdvihujú:

11 is fifth prime number, the smallest two-digit prime and the first prime that is a palindrome in base 10. “11” is the smallest repunit (a number consisting of repeated units that is a prime. It is the only two-digit prime where the two digits are the same. 11, 22, 33, 44 ect. Only works with “11.” “11” is a Mersenne prime exponent. The decimal expansion of 1/11 = 0.090909… has a repeating period of just 2, but 1/11 is famous in another way: the sequence of primes 11, 101, 1009, 10007, 100003, etc., shows up in discussions of primes in arithmetic progression. The dihedral group of order 22 (symmetries of a regular 11-gon) is notable because “11” is the smallest prime for which the dihedral group has a non-abelian center-free structure of interest in group theory. In theoretical physics (string theory / M-theory), the universe is often modeled in 11 spacetime dimensions, and physicists and mathematicians who work in that area frequently remark on 11’s appearance. “11” is the only palindromic prime with an even number of digits (all others with even digits greater than 2 are divisible by 11 and hence composite). This is a theorem in recreational number theory.

11 je piate prvočíslo, najmenšie dvojciferné prvočíslo a prvé prvočíslo, ktoré je v desiatkovej sústave palindrómom. „11“ je najmenší repunit (číslo pozostávajúce z opakovaných jednotiek), ktorý je prvočíslom. Je to jediné dvojciferné prvočíslo, v ktorom sú obe cifry rovnaké. 11, 22, 33, 44 atď. Funguje to iba pri „11“. „11“ je exponentom Mersennovho prvočísla. Desatinný rozvoj 1/11 = 0,090909… má opakujúcu sa periódu dĺžky iba 2, no 1/11 je známe aj iným spôsobom: postupnosť prvočísel 11, 101, 1009, 10007, 100003 atď. sa objavuje v diskusiách o prvočíslach v aritmetickej progresii. Dihedrálna grupa rádu 22 (symetrie pravidelného 11-uholníka) je pozoruhodná tým, že „11“ je najmenšie prvočíslo, pre ktoré má dihedrálna grupa neabelovskú bezcentrickú štruktúru zaujímavú v teórii grúp. V teoretickej fyzike (teória strún / M-teória) sa vesmír často modeluje v 11 časopriestorových dimenziách a fyzici i matematici, ktorí sa tejto oblasti venujú, často poukazujú na výskyt čísla 11. „11“ je jediné palindromické prvočíslo so sudým počtom číslic (všetky ostatné so sudým počtom číslic väčším ako 2 sú deliteľné 11, a teda zložené). Toto je veta z rekreačnej teórie čísel.

Bottom line:

Pointa:

While “11” doesn’t have the same superstar status as π, e, or the golden ratio, it pops up repeatedly as the smallest or first example of many phenomena (first repunit prime, only even-digit palindromic prime, early appearance in many proofs and counterexamples, 11 dimensions in M-theory, etc.). So yes—the math world does consider 11 a significant number.

Hoci „11“ nemá rovnaké superhviezdne postavenie ako π, e alebo zlatý rez, opakovane sa objavuje ako najmenší alebo prvý príklad mnohých javov (prvé repunitové prvočíslo, jediné palindromické prvočíslo s párnym počtom číslic, skorý výskyt v mnohých dôkazoch a protipríkladoch, 11 rozmerov v M-teórii atď.). Takže áno — svet matematiky považuje číslo 11 za významné.

“He who inspired the Word was the true expositor of the Word. Christ illustrated his teachings by calling the attention of his hearers to the simple laws of nature, and to the familiar objects which they daily saw and handled. Thus he led their minds from the natural to the spiritual. Many failed of grasping at once the meaning of his parables; but as they day by day came in contact with the objects with which the Great Teacher had associated spiritual truths, some discerned the lessons of divine truth he had sought to impress, and these were convinced of the truth of his mission and converted to the gospel.” Sabbath School Worker, December 1, 1909.

„Ten, ktorý vnukol Slovo, bol pravým vykladačom Slova. Kristus ilustroval svoje učenie tým, že upriamoval pozornosť svojich poslucháčov na jednoduché zákony prírody a na známe predmety, ktoré denne vídali a brali do rúk. Tak viedol ich myseľ od prirodzeného k duchovnému. Mnohí nedokázali hneď pochopiť význam jeho podobenstiev; ale keď deň čo deň prichádzali do styku s predmetmi, s ktorými Veľký Učiteľ spojil duchovné pravdy, niektorí rozpoznali poučenia božskej pravdy, ktoré sa usiloval vtlačiť do ich mysle, a títo boli presvedčení o pravdivosti jeho poslania a obrátení evanjeliu.“ Sabbath School Worker, 1. december 1909.

“Leading thus from the natural to the spiritual kingdom, Christ’s parables are links in the chain of truth that unites man with God, and earth with heaven.” Christ’s Object Lessons, 17.

„Keď takto vedú od prirodzeného k duchovnému kráľovstvu, Kristove podobenstvá sú článkami reťaze pravdy, ktorá spája človeka s Bohom a zem s nebom.“ Christ’s Object Lessons, 17.