Just as August 11, 1840, confirmed the rules adopted by Miller, after September 11, 2001 it was seen by those willing to see, that the prophetic principles adopted by Future for America were the true biblical methodology of the latter rain, as set forth in Isaiah chapter twenty-eight. The application of reform line upon reform line as set forth in sacred history established that September 11, 2001, was a repetition of August 11, 1840.
Tak ako 11. august 1840 potvrdil pravidlá prijaté Millerom, po 11. septembri 2001 tí, ktorí boli ochotní vidieť, rozpoznali, že prorocké zásady prijaté organizáciou Future for America boli pravou biblickou metodológiou neskorého dažďa, ako je to predstavené v dvadsiatej ôsmej kapitole Izaiáša. Uplatnenie reformnej línie na reformnú líniu, ako je to predložené v posvätných dejinách, preukázalo, že 11. september 2001 bol opakovaním 11. augusta 1840.
It was seen that as the mighty angel of Revelation ten descended in 1840, He typified His descent in 2001. Both angels descended as a prophecy of Islam was fulfilled. The movement then grew as men and women responded to the effectiveness of the methodology. The leadership of Laodicean Seventh-day Adventism was passed by at the time of the end in 1989, and now that church entered into its final testing process, as the Lord began to select the movement of the third angel to be His last-day spokesmen.
Ukázalo sa, že tak ako mocný anjel zo zjavenia desať zostúpil v roku 1840, predobrazil svoj zostup v roku 2001. Obaja anjeli zostúpili v čase, keď sa napĺňalo proroctvo o islame. Hnutie potom rástlo, keď muži a ženy odpovedali na účinnosť tejto metodológie. Vedenie laodicejského adventizmu siedmeho dňa bolo v čase konca v roku 1989 pominuté a táto cirkev teraz vstúpila do svojho záverečného procesu skúšky, keď si Pán začal vyberať hnutie tretieho anjela za svojich poslov posledných dní.
A premier rule of the rules given for the last days was the triple application of prophecy. Especially so at that time was the triple application of the three woes, which so clearly upheld the event of September 11, 2001. When that truth was honestly investigated, those who were then being led to Jeremiah’s “old paths,” by hearts seeking for the truth, the prophetic fulfillment, along with the validity of the rules of prophetic interpretation adopted by the movement of the third angel was recognized as valid.
Prvoradým pravidlom spomedzi pravidiel daných pre posledné dni bolo trojnásobné uplatnenie proroctva. Osobitne v tom čase to bolo trojnásobné uplatnenie troch bied, ktoré tak jasne potvrdzovalo udalosť z 11. septembra 2001. Keď bola táto pravda poctivo preskúmaná, tí, ktorí boli vtedy srdcami hľadajúcimi pravdu vedení k Jeremiášovým „starým chodníkom“, uznali prorocké naplnenie spolu s platnosťou pravidiel prorockého výkladu prijatých hnutím tretieho anjela za platné.
It was seen that the correct pioneer understanding of the history of the first woe of Revelation chapter nine represented Islam. The false prophet Mohammed was seen to be the king of that history. In that history Islam would attack the Roman Empire, and their mode of warfare was specifically identified as striking suddenly and unexpectedly. In that regard it was understood that the very mode of warfare of Islam provided the etymological roots of the word “assassin.” In that history Islam would hurt the armies of Rome, and the period concluded under the line of a one-hundred-and-fifty-year time prophecy. When that time prophecy ended on July 27, 1449, the time prophecy and history of the second woe began.
Ukázalo sa, že správne priekopnícke chápanie dejín prvého beda zo zjavenia deviatej kapitoly predstavovalo islam. Falošný prorok Mohamed bol rozpoznaný ako kráľ týchto dejín. V týchto dejinách mal islam útočiť na Rímsku ríšu a jeho spôsob boja bol výslovne označený ako náhly a neočakávaný úder. V tomto ohľade sa chápalo, že práve samotný spôsob boja islamu poskytol etymologické korene slova „assassin“. V týchto dejinách mal islam sužovať vojská Ríma a toto obdobie sa uzatváralo pod líniou stopäťdesiatročného časového proroctva. Keď sa toto časové proroctvo skončilo 27. júla 1449, začalo sa časové proroctvo a dejiny druhého beda.
It began another time-prophecy of three hundred and ninety-one years and fifteen days, that ended on August 11, 1840. In that history the ruler that represented the prophetic work of Islam was Ottman, who had been typified by Mohammed in the history of the first woe. Chapter nine says that in the history of the second woe, Islam would kill the armies of Rome. They would still exercise the mode of warfare, attacking suddenly and unexpectedly, but in that history gunpowder was first invented and employed, so the second woe represented a mode of warfare represented by the assassin’s sudden attack, plus it included explosives.
Začalo sa tým ďalšie časové proroctvo o tristo deväťdesiatich jednom roku a pätnástich dňoch, ktoré sa skončilo 11. augusta 1840. V týchto dejinách bol vládcom, ktorý predstavoval prorocké dielo islamu, Ottman, ktorý bol v dejinách prvého beda predobrazený Mohamedom. Deviata kapitola hovorí, že v dejinách druhého beda islam usmrtí vojská Ríma. Stále by uplatňovali spôsob boja spočívajúci v náhlom a neočakávanom útoku, no v týchto dejinách bol po prvý raz vynájdený a použitý strelný prach, takže druhé beda predstavovalo spôsob boja znázornený náhlym útokom atentátnika, pričom zahŕňalo aj výbušniny.
On September 11, 2001 the third woe of Islam suddenly struck the spiritual armies of Rome with explosives. That event marked the beginning of several lines of prophetic truth, but it had clearly been established upon the two previous witnesses of the first and second woe. The event clearly demonstrated that just as the empowerment of the Millerite history of August 11, 1840, when the prophecy of Islam of the second woe was fulfilled and the angel of Revelation ten descended, that when the prophecy of Islam of the third woe arrived, it marked the descent of the angel of Revelation eighteen on that date.
Dňa 11. septembra 2001 zasiahlo tretie beda islamu náhle duchovné vojská Ríma výbušninami. Táto udalosť označila začiatok niekoľkých línií prorockej pravdy, no zreteľne bola ustanovená na základe dvoch predchádzajúcich svedkov prvého a druhého beda. Udalosť jasne preukázala, že tak ako zmocnenie milleritských dejín 11. augusta 1840, keď sa naplnilo proroctvo islamu o druhom beda a zostúpil anjel zo zjavenia desať, tak aj keď prišlo proroctvo islamu o treťom beda, označilo to v ten deň zostúpenie anjela zo zjavenia osemnásť.
“Now comes the word that I have declared that New York is to be swept away by a tidal wave? This I have never said. I have said, as I looked at the great buildings going up there, story after story, ‘What terrible scenes will take place when the Lord shall arise to shake terribly the earth! Then the words of Revelation 18:1–3 will be fulfilled.’ The whole of the eighteenth chapter of Revelation is a warning of what is coming on the earth. But I have no light in particular in regard to what is coming on New York, only that I know that one day the great buildings there will be thrown down by the turning and overturning of God’s power. From the light given me, I know that destruction is in the world. One word from the Lord, one touch of his mighty power, and these massive structures will fall. Scenes will take place the fearfulness of which we cannot imagine.” Review and Herald, July 5, 1906.
„A teraz prichádza správa, že som vyhlásila, že New York má byť zmietnutý prílivovou vlnou? To som nikdy nepovedala. Povedala som, keď som sa dívala na veľké budovy, ktoré tam vyrastali, poschodie za poschodím: ‚Aké strašné výjavy sa odohrajú, keď Pán povstane, aby hrozne zatriasol zemou! Vtedy sa naplnia slová zo Zjavenia 18,1–3.‘ Celá osemnásta kapitola Zjavenia je varovaním pred tým, čo prichádza na zem. Nemám však nijaké zvláštne svetlo, pokiaľ ide o to, čo príde na New York; viem len to, že jedného dňa budú tie veľké budovy zvrhnuté zmietaním a prevracaním Božej moci. Zo svetla, ktoré mi bolo dané, viem, že vo svete je skaza. Jedno slovo od Pána, jediný dotyk jeho mocnej sily, a tieto mohutné stavby padnú. Odohrajú sa výjavy, ktorých hrozivosť si nedokážeme predstaviť.“ Review and Herald, 5. júla 1906.
The movement of Future for America was then seen, by those willing to see, as the parallel of the Millerite movement. Islam of the third woe became a primary element of the message from that point onward. Inspiration plainly taught that when the angel of Revelation descended the latter rain would arrive.
Hnutie Future for America bolo potom tými, ktorí boli ochotní vidieť, rozpoznané ako paralela k milleritickému hnutiu. Islam tretieho beda sa od toho okamihu stal hlavnou súčasťou posolstva. Inšpirácia jasne učila, že keď zostúpil anjel zo Zjavenia, prišiel neskorý dážď.
“The latter rain is to fall upon the people of God. A mighty angel is to come down from heaven, and the whole earth is to be lighted with his glory.” Review and Herald, April 21, 1891.
„Neskorý dážď má zostúpiť na Boží ľud. Mocný anjel má zostúpiť z neba a celá zem má byť osvietená jeho slávou.“ Review and Herald, 21. apríla 1891.
As the Lion of the tribe of Judah began to open the broader understanding of the latter rain, He led His people to the book of Joel, which is a primary point of reference of the latter rain. At that point some of those men who had joined the movement post September 11, 2001, determined that the insects of Joel that destroy God’s vine, leading up to the awakening of the Midnight Cry, represented Islam. They could not or would not see that the insects represented Rome.
Keď Lev z kmeňa Júdu začal otvárať širšie porozumenie neskorého dažďa, viedol svoj ľud ku knihe Joel, ktorá je hlavným oporným bodom pri výklade neskorého dažďa. V tom čase niektorí z tých mužov, ktorí sa pripojili k hnutiu po 11. septembri 2001, dospeli k záveru, že hmyz v Joelovi, ktorý ničí Boží vinič a vedie až k prebudeniu polnočného volania, predstavuje islam. Nemohli alebo nechceli vidieť, že tento hmyz predstavoval Rím.
The powerful light that had been brought about by recognizing the triple application of prophecy in regards to the three woes added an unsanctified logical support to their claim that the insects represented Islam. As is always the case, once a private interpretation is entertained a wresting of the Scriptures takes place in an attempt to uphold the false premise. In their work to uphold their view they demonstrated that they did not understand the principle of type and antitype.
Mocné svetlo, ktoré vyplynulo z rozpoznania trojitého uplatnenia proroctva vo vzťahu k trom beda, pridalo ich tvrdeniu, že hmyz predstavuje islam, neposvätenú logickú oporu. Ako je to vždy, keď sa prijme súkromný výklad, dochádza ku prekrúcaniu Písem v snahe podoprieť falošný predpoklad. Vo svojej snahe obhájiť svoj názor ukázali, že nerozumeli zásade typu a antitypu.
In theological and biblical studies, the terms “type” and “antitype” are used to describe a relationship between two elements, where one prefigures or foreshadows the other. This concept often falls under the broader categories of “shadow” and “substance.”
V teologických a biblických štúdiách sa pojmy „typ“ a „antityp“ používajú na označenie vzťahu medzi dvoma prvkami, pričom jeden predobrazuje alebo predznamenáva druhý. Tento koncept často spadá pod širšie kategórie „tieňa“ a „podstaty“.
A type is an event, person, or institution in the Old Testament that prefigures or foreshadows a corresponding event, person, or institution in the New Testament. It serves as a symbolic precursor. The antitype is the fulfillment or actualization of the type. It is the reality that was foreshadowed by the type. The concept of “shadow” and “substance” parallels the relationship between type and antitype. The “shadow” represents the (type), whereas the “substance” represents the (antitype).
Typ je udalosť, osoba alebo ustanovizeň v Starej zmluve, ktorá predobrazuje alebo predznačuje zodpovedajúcu udalosť, osobu alebo ustanovizeň v Novej zmluve. Slúži ako symbolický predchodca. Antityp je naplnením alebo uskutočnením typu. Je to skutočnosť, ktorá bola typom predznačená. Pojem „tieň“ a „podstata“ zodpovedá vzťahu medzi typom a antitypom. „Tieň“ predstavuje (typ), zatiaľ čo „podstata“ predstavuje (antityp).
Let no man therefore judge you in meat, or in drink, or in respect of an holyday, or of the new moon, or of the sabbath days: Which are a shadow of things to come; but the body is of Christ. Colossians 2:16, 17.
Nech vás teda nikto nesúdi pre pokrm alebo nápoj, ani pre sviatok, alebo novmesiac, alebo soboty; čo je tieňom budúcich vecí, ale telo je Kristovo. Kolosanom 2, 16. 17.
For the law having a shadow of good things to come, and not the very image of the things, can never with those sacrifices which they offered year by year continually make the comers thereunto perfect. Hebrews 10:1.
Lebo zákon, majúc tieň budúcich dobrých vecí, a nie samú podobu tých vecí, nemôže nikdy tými istými obeťami, ktoré rok čo rok neprestajne prinášajú, zdokonaliť tých, čo k nim pristupujú. Hebrejom 10,1.
In the post September 11, 2001 controversy over Joel, and the correct identification of papal Rome as symbolized by four insects, thus outlining the progressive destruction of Laodicean Adventism, those arguing that the insects were Islam, not only placed an unsanctified emphasis upon the triple application of the three woes, but they also pointed to types which pointed to the antitype of Rome, and claimed those types actually identified Islam. In doing so, they gave evidence that they either did not truly understand the principle of type and antitype, or they believed misrepresenting the types was a worthy means to justify the end.
V polemike o knihe Joel po 11. septembri 2001 a o správnej identifikácii pápežského Ríma, symbolizovaného štyrmi hmyzmi, čím sa načrtáva postupné ničenie laodicejského adventizmu, tí, ktorí tvrdili, že týmito hmyzmi je islam, nielenže kládli neposvätený dôraz na trojitú aplikáciu troch beda, ale poukazovali aj na predobrazy, ktoré ukazovali na protipredobraz Ríma, a tvrdili, že tieto predobrazy v skutočnosti označujú islam. Tým poskytli dôkaz, že buď vskutku nerozumeli zásade predobrazu a protipredobrazu, alebo sa domnievali, že prekrúcanie predobrazov je hodným prostriedkom na ospravedlnenie cieľa.
In the current controversy over Rome, there is once again evidence that those holding to the flawed idea that the “robbers” of Daniel chapter eleven, verse fourteen is the United States do not correctly understand both the triple application of prophecy, or the principle of type and antitype.
V súčasnom spore ohľadom Ríma je opäť dôkaz, že tí, ktorí sa pridržiavajú chybnej predstavy, podľa ktorej sú „lupiči“ z Daniela, kapitoly jedenástej, verša štrnásteho Spojené štáty, správne nerozumejú ani trojitému uplatneniu proroctva, ani princípu typu a antitypu.
When those who hold the view that the “robbers” are the United States seek to uphold their position they employ an application of a triple application of the three Rome’s, to supposedly prove that modern Rome, the third manifestation of Rome is the United States. Trusting that they are not purposely bearing false witness, and that they are only manifesting a blind ignorance of the rules of a triple application of prophecy, they employ a prophetic characteristic of the first two Rome’s and argue that a characteristic of Rome’s history identifies modern Rome.
Keď sa tí, ktorí zastávajú názor, že „lupiči“ predstavujú Spojené štáty, usilujú obhájiť svoje stanovisko, používajú pri tom aplikáciu trojitej aplikácie troch Rímov, aby údajne dokázali, že moderný Rím, tretie zjavenie Ríma, sú Spojené štáty. V dôvere, že zámerne nevydávajú falošné svedectvo a že len prejavujú slepú neznalosť pravidiel trojitej aplikácie proroctva, používajú prorockú charakteristiku prvých dvoch Rímov a tvrdia, že určitá črta z dejín Ríma identifikuje moderný Rím.
Pagan Rome is the first of three prophetic fulfillments of Rome. In Daniel chapter eight pagan Rome is the masculine little horn. In chapter two pagan Rome is statecraft. In Daniel seven pagan Rome divides into a ten-fold kingdom.
Pohanský Rím je prvým z troch prorockých naplnení Ríma. V ôsmej kapitole Daniela je pohanský Rím mužským malým rohom. V druhej kapitole je pohanský Rím štátnictvom. V Danielovi 7 sa pohanský Rím rozdeľuje na desaťnásobné kráľovstvo.
The second manifestation of Rome is papal Rome, who in chapter eight is the feminine little horn, and who is churchcraft in chapter two, and who is the horn speaking blasphemies and plucks up three horns in chapter seven. Pagan Rome is a singular power, but papal Rome is a twofold power, representing the papal church as ruling over the statecraft of the previous political structures of pagan Rome. In 1798, the papal power received its deadly wound, but it did not cease to be a church, it only ceased to be a beast of Bible prophecy for the civil power it had previously controlled was removed.
Druhým prejavom Ríma je pápežský Rím, ktorý je v ôsmej kapitole ženským malým rohom a ktorý je v druhej kapitole cirkevníctvom, a ktorý je v siedmej kapitole rohom hovoriacim rúhania a vytrhávajúcim tri rohy. Pohanský Rím je jednotnou mocou, ale pápežský Rím je dvojakou mocou, predstavujúcou pápežskú cirkev ako vládnucu nad štátnictvom predchádzajúcich politických štruktúr pohanského Ríma. V roku 1798 pápežská moc utrpela svoju smrteľnú ranu, ale neprestala byť cirkvou; iba prestala byť šelmou biblického proroctva, lebo občianska moc, ktorú predtým ovládala, jej bola odňatá.
The second Rome is papal Rome and it only functioned as a power (beast) of Bible prophecy when it had the ability to control the power of the state to carry out its blasphemous plans. The first Rome was a singular power, the second Rome was a twofold power and the third Rome is a threefold power. The three manifestations of Rome are governed by the same principles as every triple application of prophecy. Prophetically there are three woes, three Babylon’s, three Rome’s and three Elijah’s. In terms of type and antitype the first two manifestation of any of the triple applications are types which provide the shadow of the third fulfillment, which is the antitype and substance of the triple application of prophecy.
Druhý Rím je pápežský Rím a ako mocnosť (šelma) biblického proroctva fungoval iba vtedy, keď mal schopnosť ovládať moc štátu, aby uskutočňoval svoje rúhavé zámery. Prvý Rím bol jednotnou mocnosťou, druhý Rím bol dvojitou mocnosťou a tretí Rím je trojitou mocnosťou. Tri prejavy Ríma sa riadia tými istými zásadami ako každé trojité uplatnenie proroctva. Z prorockého hľadiska sú tri beda, tri Babylony, tri Rímy a traja Eliášovia. Z hľadiska typu a antitypu prvé dva prejavy ktoréhokoľvek z trojitých uplatnení sú typmi, ktoré poskytujú tieň tretieho naplnenia, ktoré je antitypom a podstatou trojitého uplatnenia proroctva.
With Rome the characteristics of the first two Rome’s identify that both pagan and papal Rome gave the title of Pontifex Maximus to their ruler. Therefore, the title of the ruler of modern Rome would be Pontifex Maximus, a title never attributed to any president of the United States. The first two Rome’s would overcome three geographical obstacles in order to establish the authority upon the throne of their specific period of history. There is no evidence of the United States overcoming three geographical obstacles leading up to 1798.
Pri Ríme črty prvých dvoch Rímov poukazujú na to, že pohanský i pápežský Rím udeľovali svojmu vládcovi titul Pontifex Maximus. Preto by titulom vládcu moderného Ríma bol Pontifex Maximus, titul, ktorý nikdy nebol pripisovaný nijakému prezidentovi Spojených štátov. Prvé dva Rímy by prekonali tri geografické prekážky, aby ustanovili autoritu na tróne svojho príslušného obdobia dejín. Neexistuje nijaký dôkaz o tom, že by Spojené štáty do roku 1798 prekonali tri geografické prekážky.
The first two Rome’s had a specific period of time identified when they would rule supremely. In verse twenty-four of Daniel eleven pagan Rome is identified ruling for a “time,” or three hundred and sixty years, which it did from the Battle of Actium in 31 BC, until the year 330 AD. Repeatedly papal Rome is identified as ruling for twelve hundred and sixty years after the three horns were removed, from 538 until 1798. In Isaiah chapter twenty-three the United States is identified as reigning for seventy symbolic years, as the days of one king, but it never removed three geographical obstacles in advance of its ruling for seventy symbolic years.
Prvé dva Rímy mali určené konkrétne časové obdobie, počas ktorého mali vládnuť najvyššie. V dvadsiatom štvrtom verši jedenástej kapitoly Daniela je pohanský Rím označený ako ten, ktorý vládne „čas“, čiže tristošesťdesiat rokov, čo aj činil od bitky pri Aktiu v roku 31 pred Kr., až do roku 330 po Kr. Pápežský Rím je opakovane označený ako ten, ktorý vládne tisícdvestošesťdesiat rokov po odstránení troch rohov, od roku 538 až do roku 1798. V dvadsiatej tretej kapitole Izaiáša sú Spojené štáty označené ako tie, ktoré kraľujú sedemdesiat symbolických rokov, ako dni jedného kráľa, avšak nikdy neodstránili tri zemepisné prekážky predtým, než začali vládnuť svojich sedemdesiat symbolických rokov.
Modern Rome is represented as overcoming the three geographical obstacles of the king of the south, the glorious land and Egypt in Daniel chapter eleven, verses forty to forty-two, and when those three obstacles are defeated and brought into the submission of Rome they then form the threefold union of the dragon, the beast and false prophet. John also informs us that the papal beast’s deadly wound is healed and that it then rules for forty-two symbolic months.
Moderný Rím je predstavený ako ten, ktorý prekonáva tri zemepisné prekážky kráľa juhu, slávnej krajiny a Egypta v jedenástej kapitole knihy Daniel, vo veršoch štyridsať až štyridsaťdva; a keď sú tieto tri prekážky porazené a privedené do poddanstva Ríma, vytvárajú potom trojnásobné spojenie draka, šelmy a falošného proroka. Ján nás tiež informuje, že smrteľná rana pápežskej šelmy je uzdravená a že potom vládne štyridsaťdva symbolických mesiacov.
And I saw one of his heads as it were wounded to death; and his deadly wound was healed: and all the world wondered after the beast. And they worshipped the dragon which gave power unto the beast: and they worshipped the beast, saying, Who is like unto the beast? who is able to make war with him? And there was given unto him a mouth speaking great things and blasphemies; and power was given unto him to continue forty and two months. Revelation 13:3–5.
A videl som jednu z jeho hláv akoby smrteľne zranenú; no jeho smrteľná rana bola uzdravená. A celá zem sa v údive niesla za šelmou. A klaňali sa drakovi, ktorý dal šelme moc; klaňali sa aj šelme a hovorili: Kto je ako šelma? Kto môže bojovať proti nej? A boli jej dané ústa hovoriace veľké veci a rúhania; a bola jej daná moc pôsobiť štyridsaťdva mesiacov. Zjavenie 13:3–5.
The beast that rules for forty-two symbolic months after its deadly wound is healed is the Roman power.
Šelma, ktorá vládne štyridsaťdva symbolických mesiacov po zahojení svojej smrteľnej rany, je rímska moc.
The prophecy of Revelation 13 declares that the power represented by the beast with lamblike horns shall cause ‘the earth and them which dwell therein’ to worship the papacy—there symbolized by the beast ‘like unto a leopard.’ . .. In both the Old and the New World, the papacy will receive homage in the honor paid to the Sunday institution, that rests solely upon the authority of the Roman Church.” The Great Controversy, 578.
Proroctvo zo Zjavenia 13 vyhlasuje, že moc predstavovaná šelmou s rohmi podobnými baránkovým prinúti „zem i tých, ktorí na nej bývajú“, aby sa klaňali pápežstvu — tu symbolizovanému šelmou „podobnou leopardovi“. ... V Starom i Novom svete sa pápežstvu dostane pocty vo cti preukazovanej ustanovizni nedele, ktorá spočíva výlučne na autorite Rímskej cirkvi.“ Veľký spor vekov, 578.
Pagan, the first Rome, ruled supremely for three hundred and sixty years in fulfillment of Daniel chapter eleven, verse twenty-four, and it did so after it removed three geographical obstacles in fulfillment of Daniel chapter eight, verse nine.
Pohanský, prvý Rím, vládol zvrchovane tristošesťdesiat rokov v naplnení Danielovej kapitoly jedenástej, verša dvadsiateho štvrtého, a učinil tak po tom, čo odstránil tri geografické prekážky v naplnení Danielovej kapitoly ôsmej, verša deviateho.
Papal, the second Rome ruled supremely for twelve hundred and sixty years in fulfillment of several passages of Scripture, and it did so after it removed three geographical obstacles in fulfillment of Daniel chapter seven, verses eight and twenty.
Pápežský, druhý Rím vládol zvrchovane tisícdvestošesťdesiat rokov na naplnenie viacerých miest Písma, a učinil tak po tom, čo odstránil tri zemepisné prekážky na naplnenie Daniela, siedmej kapitoly, veršov osem a dvadsať.
Modern Rome overcomes the king of the south in verse forty of Daniel eleven, and then in verse forty-one it overcomes the glorious land and in verse forty-two it overcomes Egypt. Modern Rome is the king of the north of Daniel chapter eleven.
Moderný Rím premáha južného kráľa vo štyridsiatom verši jedenástej kapitoly Daniela a potom v štyridsiatom prvom verši premáha slávnu krajinu a v štyridsiatom druhom verši premáha Egypt. Moderný Rím je severným kráľom z jedenástej kapitoly Daniela.
Pagan, the first Rome, was a persecuting power, and papal, the second Rome, was a persecuting power and therefore modern Rome will be a persecuting power.
Pohanský, prvý Rím, bol prenasledujúcou mocou, a pápežský, druhý Rím, bol prenasledujúcou mocou; a preto moderný Rím bude prenasledujúcou mocou.
The United States will participate in the third persecution accomplished by modern Rome, but this doesn’t identify the United States as the papal power, it simply identifies a characteristic of the United States’ relationship to the papal power in the last days.
Spojené štáty sa zúčastnia na treťom prenasledovaní, ktoré uskutoční novodobý Rím, no to neoznačuje Spojené štáty za pápežskú moc; iba to poukazuje na jednu charakteristiku vzťahu Spojených štátov k pápežskej moci v posledných dňoch.
Those who wish to argue that the United States is the “robbers of thy people” in the last days employ the triple application of the three Rome’s to incorrectly identify the United States. The flawed method they employ in the context of a triple application is based upon identifying a characteristic of the first two Rome’s, and insisting that a prophetic characteristic of Rome, and not Rome itself, is the third Rome.
Tí, ktorí chcú tvrdiť, že Spojené štáty sú v posledných dňoch „lupiči tvojho ľudu“, používajú trojitú aplikáciu troch Rímov na to, aby nesprávne stotožnili Spojené štáty. Chybná metóda, ktorú používajú v kontexte trojitej aplikácie, je založená na tom, že identifikujú charakteristický znak prvých dvoch Rímov a trvajú na tom, že tretím Rímom je prorocký znak Ríma, a nie samotný Rím.
They identify Constantine’s first historical Sunday law in 321 AD, and then papal Rome’s Sunday law in 538 AD, to claim the soon-coming Sunday law in the United States defines the United States as modern Rome, and they also mix their flawed application by associating Jesus’ warning to flee when the “abominations of desolation” spoken of by Daniel, as the Sunday law. The “abomination of desolation” Jesus spoke of, points to two Sunday laws in the last days, but it is a very different symbolism in that it is a warning to flee, not the warning to shun the mark of the beast. Their flawed idea doesn’t even address that there are two specific Sunday laws in the last days.
Identifikujú Konštantínov prvý historický nedeľný zákon v roku 321 po Kr. a potom nedeľný zákon pápežského Ríma v roku 538 po Kr., aby tvrdili, že čoskoro prichádzajúci nedeľný zákon v Spojených štátoch definuje Spojené štáty ako novodobý Rím; a zároveň miešajú svoje chybné uplatnenie tým, že Ježišovo varovanie utiecť, keď nastanú „ohavnosti spustošenia“, o ktorých hovoril Daniel, spájajú s nedeľným zákonom. „Ohavnosť spustošenia“, o ktorej hovoril Ježiš, poukazuje na dva nedeľné zákony v posledných dňoch, ale ide o veľmi odlišnú symboliku v tom, že je to varovanie utiecť, nie varovanie vyhýbať sa znameniu šelmy. Ich chybná predstava sa ani len nezaoberá tým, že v posledných dňoch existujú dva konkrétne nedeľné zákony.
When ye therefore shall see the abomination of desolation, spoken of by Daniel the prophet, stand in the holy place, (whoso readeth, let him understand:) Then let them which be in Judaea flee into the mountains: Let him which is on the housetop not come down to take any thing out of his house: Neither let him which is in the field return back to take his clothes. And woe unto them that are with child, and to them that give suck in those days! But pray ye that your flight be not in the winter, neither on the sabbath day. Matthew 24:15–20.
Keď teda uvidíte ohavnosť spustošenia, o ktorej hovoril prorok Daniel, stáť na svätom mieste, (kto číta, nech rozumie:) vtedy nech tí, čo sú v Judsku, utekajú na vrchy; kto je na streche, nech nezostupuje, aby si vzal niečo zo svojho domu; a kto je na poli, nech sa nevracia späť vziať si svoj odev. Beda však tehotným a tým, ktoré budú v tých dňoch kojiť! Modlite sa teda, aby váš útek nebol v zime ani v sobotný deň. Matúš 24:15–20.
“The abomination of desolation, spoken of by Daniel the prophet,” was a sign which Jesus gave to His people that identified when they should flee from the coming destruction of Jerusalem as pagan Rome besieged and thereafter destroyed the sanctuary and city from the year 66 to the year 70 AD.
„Ohavnosť spustošenia, o ktorej hovoril prorok Daniel,“ bola znamením, ktoré Ježiš dal svojmu ľudu, aby rozpoznal, kedy má utekať pred prichádzajúcim zničením Jeruzalema, keď pohanský Rím od roku 66 do roku 70 po Kr. obliehal a následne zničil svätyňu i mesto.
“Jesus declared to the listening disciples the judgments that were to fall upon apostate Israel, and especially the retributive vengeance that would come upon them for their rejection and crucifixion of the Messiah. Unmistakable signs would precede the awful climax. The dreaded hour would come suddenly and swiftly. And the Saviour warned His followers: ‘When ye therefore shall see the abomination of desolation, spoken of by Daniel the prophet, stand in the holy place, (whoso readeth, let him understand:) then let them which be in Judea flee into the mountains.’ Matthew 24:15, 16; Luke 21:20, 21. When the idolatrous standards of the Romans should be set up in the holy ground, which extended some furlongs outside the city walls, then the followers of Christ were to find safety in flight. When the warning sign should be seen, those who would escape must make no delay. . ..
„Ježiš oznámil načúvajúcim učeníkom súdy, ktoré mali postihnúť odpadlícky Izrael, a zvlášť odplatnú pomstu, ktorá mala na nich prísť pre ich zavrhnutie a ukrižovanie Mesiáša. Nezameniteľné znamenia mali predchádzať tomuto strašnému vyvrcholeniu. Obávaná hodina mala prísť náhle a rýchlo. A Spasiteľ varoval svojich nasledovníkov: ‚Keď teda uvidíte ohavnosť spustošenia, o ktorej hovoril prorok Daniel, stáť na svätom mieste — kto číta, nech rozumie — vtedy tí, čo sú v Judsku, nech utečú do vrchov.‘ Matúš 24:15, 16; Lukáš 21:20, 21. Keď budú modloslužobné zástavy Rimanov vztýčené na svätej pôde, ktorá sa rozprestierala niekoľko honov za mestskými hradbami, vtedy mali Kristovi nasledovníci nájsť bezpečie v úteku. Keď bude varovné znamenie videné, tí, ktorí budú chcieť uniknúť, nesmú nijako otáľať....“
“Not one Christian perished in the destruction of Jerusalem. Christ had given His disciples warning, and all who believed His words watched for the promised sign. . . . Without delay they fled to a place of safety—the city of Pella, in the land of Perea, beyond Jordan.” The Great Controversy, 25, 30.
„Ani jeden kresťan nezahynul pri zničení Jeruzalema. Kristus dal svojim učeníkom varovanie a všetci, ktorí uverili Jeho slovám, bedlili ohlásené znamenie.... Bez meškania utiekli na bezpečné miesto — do mesta Pella v krajine Perea za Jordánom.“ The Great Controversy, 25, 30.
As the year 538 approached, the Christians of that era recognized that the church had been corrupted by a compromise with the religion of paganism, and based upon the warning of Christ, and in conjunction with the light given through the apostle Paul’s testimony in 2 Thessalonians chapter two, they fled into the prophetic wilderness of the twelve hundred and sixty years.
Keď sa približoval rok 538, kresťania tej doby rozpoznali, že cirkev bola skazená kompromisom s náboženstvom pohanstva, a na základe Kristovho varovania, spolu so svetlom daným prostredníctvom svedectva apoštola Pavla v druhej kapitole 2. listu Tesaloničanom, utiekli do prorockej púšte dvetisíc dvestošesťdesiatich rokov.
“But before the coming of Christ, important developments in the religious world, foretold in prophecy, were to take place. The apostle declared: ‘Be not soon shaken in mind, or be troubled, neither by spirit, nor by word, nor by letter as from us, as that the day of Christ is at hand. Let no man deceive you by any means: for that day shall not come, except there come a falling away first, and that man of sin be revealed, the son of perdition; who opposeth and exalteth himself above all that is called God, or that is worshiped; so that he as God sitteth in the temple of God, showing himself that he is God.’
„Pred príchodom Krista sa však vo svete náboženstva mali odohrať významné udalosti, predpovedané v proroctve. Apoštol vyhlásil: ‚Nedajte sa tak skoro vyviesť z mysle ani znepokojovať ani duchom, ani slovom, ani listom, akoby od nás, že deň Kristov už nastáva. Nech vás nikto nijakým spôsobom neoklame; lebo ten deň nepríde, kým najprv nepríde odpadnutie a nebude zjavený človek hriechu, syn zatratenia; ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo sa uctieva, takže sa ako Boh posadí v chráme Božom a bude sa vydávať za Boha.‘“
“Paul’s words were not to be misinterpreted. It was not to be taught that he, by special revelation, had warned the Thessalonians of the immediate coming of Christ. Such a position would cause confusion of faith; for disappointment often leads to unbelief. The apostle therefore cautioned the brethren to receive no such message as coming from him, and he proceeded to emphasize the fact that the papal power, so clearly described by the prophet Daniel, was yet to rise and wage war against God’s people. Until this power should have performed its deadly and blasphemous work, it would be in vain for the church to look for the coming of their Lord. ‘Remember ye not,’ Paul inquired, ‘that, when I was yet with you, I told you these things?’
„Pavlove slová nemali byť nesprávne vykladané. Nemalo sa učiť, že on na základe osobitného zjavenia varoval Tesaloničanov pred bezprostredným príchodom Krista. Takéto stanovisko by spôsobilo zmätok vo viere; lebo sklamanie často vedie k nevere. Apoštol preto napomenul bratov, aby neprijímali nijaké takéto posolstvo, akoby prichádzalo od neho, a ďalej zdôraznil skutočnosť, že pápežská moc, tak jasne opísaná prorokom Danielom, mala ešte len povstať a viesť vojnu proti Božiemu ľudu. Kým táto moc nevykoná svoje smrtonosné a rúhavé dielo, bolo by márne, aby cirkev očakávala príchod svojho Pána. ‚Nepamätáte sa,‘ pýtal sa Pavol, ‚že som vám o tom hovoril, keď som bol ešte u vás?‘“
“Terrible were the trials that were to beset the true church. Even at the time when the apostle was writing, the ‘mystery of iniquity’ had already begun to work. The developments that were to take place in the future were to be ‘after the working of Satan with all power and signs and lying wonders, and with all deceivableness of unrighteousness in them that perish.’
„Strašné boli skúšky, ktoré mali postihnúť pravú cirkev. Už v čase, keď apoštol písal, ‚tajomstvo neprávosti‘ už začalo pôsobiť. Udalosti, ktoré sa mali odohrať v budúcnosti, mali byť ‚podľa pôsobenia satana so všetkou mocou, znameniami a lživými zázrakmi a so všetkým zvodom neprávosti medzi tými, čo hynú.‘“
“Especially solemn is the apostle’s statement regarding those who should refuse to receive ‘the love of the truth.’ ‘For this cause,’ he declared of all who should deliberately reject the messages of truth, ‘God shall send them strong delusion, that they should believe a lie: that they all might be damned who believed not the truth, but had pleasure in unrighteousness.’ Men cannot with impunity reject the warnings that God in mercy sends them. From those who persist in turning from these warnings, God withdraws His Spirit, leaving them to the deceptions that they love.” Acts of the Apostles, 265, 266.
„Mimoriadne vážne je apoštolovo vyhlásenie týkajúce sa tých, ktorí by odmietli prijať ‚lásku k pravde‘. ‚Preto,‘ vyhlásil o všetkých, ktorí by zámerne zavrhli posolstvá pravdy, ‚im Boh pošle mocné poblúdenie, aby verili lži; aby boli odsúdení všetci, ktorí neuverili pravde, ale našli zaľúbenie v neprávosti.‘ Ľudia nemôžu beztrestne odmietať varovania, ktoré im Boh vo svojom milosrdenstve posiela. Od tých, ktorí naďalej odvracajú sa od týchto varovaní, Boh odníma svojho Ducha a ponecháva ich klamom, ktoré milujú.“ Skutky apoštolov, 265, 266.
The compromise between paganism and the church was the warning sign that led the Christians of that era to separate from papal Rome, but it should be noted that the light that Paul contributed to Jesus’ warning to flee, is the same passage that William Miller came to understand that “the daily” of the book of Daniel represented pagan Rome. The prophetic relationship between pagan Rome restraining, and then falling away in order for papal Rome to ascend to the throne was a truth that must be understood, for the consequences of not recognizing the prophetic relationship would bring strong delusion upon those who did not love that truth. Sister White addresses the same history:
Kompromis medzi pohanstvom a cirkvou bol výstražným znamením, ktoré viedlo kresťanov tej doby k oddeleniu sa od pápežského Ríma, no treba poznamenať, že svetlo, ktoré Pavol prispel k Ježišovmu varovaniu utiecť, je tým istým miestom, v ktorom William Miller prišiel k poznaniu, že „každodenná“ v knihe Daniel predstavovala pohanský Rím. Prorocký vzťah medzi tým, že pohanský Rím zadržiaval, a potom ustúpil, aby pápežský Rím mohol vystúpiť na trón, bol pravdou, ktorú bolo nevyhnutné pochopiť, lebo dôsledky neuznania tohto prorockého vzťahu by priviedli mocné poblúdenie na tých, ktorí nemilovali túto pravdu. Sestra Whiteová sa zaoberá tou istou históriou:
“It required a desperate struggle for those who would be faithful to stand firm against the deceptions and abominations which were disguised in sacerdotal garments and introduced into the church. The Bible was not accepted as the standard of faith. The doctrine of religious freedom was termed heresy, and its upholders were hated and proscribed.
„Od tých, ktorí chceli zostať verní, sa vyžadoval zúfalý zápas, aby pevne obstáli proti klamstvám a ohavnostiam, ktoré boli zahalené do kňazských rúch a zavedené do cirkvi. Biblia nebola prijímaná ako meradlo viery. Učenie o náboženskej slobode bolo označované za kacírstvo a jeho obhajcovia boli nenávidení a prenasledovaní.‟
“After a long and severe conflict, the faithful few decided to dissolve all union with the apostate church if she still refused to free herself from falsehood and idolatry. They saw that separation was an absolute necessity if they would obey the word of God. They dared not tolerate errors fatal to their own souls, and set an example which would imperil the faith of their children and children’s children. To secure peace and unity they were ready to make any concession consistent with fidelity to God; but they felt that even peace would be too dearly purchased at the sacrifice of principle. If unity could be secured only by the compromise of truth and righteousness, then let there be difference, and even war.” The Great Controversy, 45, 46.
„Po dlhom a ťažkom zápase sa verná hŕstka rozhodla zrušiť každé spojenie s odpadlou cirkvou, ak sa naďalej bude zdráhať oslobodiť od bludu a modlárstva. Videli, že odlúčenie je absolútnou nevyhnutnosťou, ak chcú poslúchať slovo Božie. Neodvažovali sa trpieť bludy zhubné pre ich vlastné duše a dávať príklad, ktorý by ohrozil vieru ich detí i detí ich detí. Na zachovanie pokoja a jednoty boli pripravení urobiť každý ústupok zlučiteľný s vernosťou Bohu; cítili však, že aj pokoj by bol pridraho vykúpený obeťou zásady. Ak by sa jednota mohla dosiahnuť len kompromisom pravdy a spravodlivosti, nech je teda rozdielnosť, ba aj vojna.“ The Great Controversy, 45, 46.
The prophetic relationship between the United States and the papacy in the last days has been typified, and emphasized, by Paul’s identification of the relationship between pagan and papal Rome leading up to 538 AD. In the triple application of Rome, pagan Rome fulfilled Jesus words identifying the abomination of desolation as a sign to flee, and papal Rome also fulfilled Jesus’ words. Sister White identifies another fulfillment of Christ’s words.
Prorocký vzťah medzi Spojenými štátmi a pápežstvom v posledných dňoch bol predobrazne znázornený a zdôraznený Pavlovou identifikáciou vzťahu medzi pohanským a pápežským Rímom v období vedúcom k roku 538 po Kr. V trojnásobnej aplikácii Ríma pohanský Rím naplnil Ježišove slová, ktoré označovali ohavnosť spustošenia za znamenie na útek, a pápežský Rím takisto naplnil Ježišove slová. Sestra Whiteová označuje ďalšie naplnenie Kristových slov.
“It is no time now for God’s people to be fixing their affections or laying up their treasure in the world. The time is not far distant, when, like the early disciples, we shall be forced to seek a refuge in desolate and solitary places. As the siege of Jerusalem by the Roman armies was the signal for flight to the Judean Christians, so the assumption of power on the part of our nation in the decree enforcing the papal sabbath will be a warning to us. It will then be time to leave the large cities, preparatory to leaving the smaller ones for retired homes in secluded places among the mountains.” Testimonies, volume 5, 464.
„Teraz nie je čas, aby Boží ľud upínal svoje náklonnosti alebo si zhromažďoval svoj poklad vo svete. Nie je ďaleko čas, keď budeme, podobne ako raní učeníci, prinútení hľadať útočisko na pustých a osamelých miestach. Ako obliehanie Jeruzalema rímskymi vojskami bolo znamením na útek pre judských kresťanov, tak aj prevzatie moci zo strany nášho národa vo výnose presadzujúcom pápežský sabat bude pre nás varovaním. Vtedy bude čas opustiť veľké mestá ako prípravu na opustenie menších, aby sme si našli odľahlé príbytky na osamelých miestach medzi horami.“ Testimonies, zväzok 5, 464.
For the Christians of Christ’s time period the warning identified when to flee Jerusalem. In the fifth and sixth century the warning for the Christians led them to flee into the wilderness.
Pre kresťanov v období Krista toto varovanie určovalo, kedy majú utiecť z Jeruzalema. V piatom a šiestom storočí toto varovanie viedlo kresťanov k úteku na púšť.
And the woman fled into the wilderness, where she hath a place prepared of God, that they should feed her there a thousand two hundred and threescore days. . .. And to the woman were given two wings of a great eagle, that she might fly into the wilderness, into her place, where she is nourished for a time, and times, and half a time, from the face of the serpent. And the serpent cast out of his mouth water as a flood after the woman, that he might cause her to be carried away of the flood. And the earth helped the woman, and the earth opened her mouth, and swallowed up the flood which the dragon cast out of his mouth. And the dragon was wroth with the woman, and went to make war with the remnant of her seed, which keep the commandments of God, and have the testimony of Jesus Christ. Revelation 12:6, 15–17.
A žena utiekla na púšť, kde má miesto pripravené od Boha, aby ju tam živili tisíc dvestošesťdesiat dní.... A žene boli dané dve krídla veľkého orla, aby odletela na púšť, na svoje miesto, kde je živená čas, časy a pol času, pred tvárou hada. A had vychrlil zo svojich úst za ženou vodu ako rieku, aby ju dala strhnúť rieka. Ale zem pomohla žene, a zem otvorila svoje ústa a pohltila rieku, ktorú drak vychrlil zo svojich úst. I rozneval sa drak na ženu a odišiel bojovať s ostatnými z jej semena, ktorí zachovávajú prikázania Božie a majú svedectvo Ježiša Krista. Zjavenie 12:6, 15–17.
Jesus always illustrates the end of a thing with the beginning of the thing, for He is Alpha and Omega. The warning of the abomination of desolation in the history of papal Rome was recognized when the papal power was recognized as standing in the holy place.
Ježiš vždy znázorňuje koniec nejakej veci jej začiatkom, lebo On je Alfa i Omega. Varovanie pred ohavnosťou spustošenia v dejinách pápežského Ríma bolo rozpoznané vtedy, keď bola pápežská moc rozpoznaná ako stojaca na svätom mieste.
The warning is recorded by Matthew, Mark and Luke, and each reference has a slight variation of words. Matthew states, “When ye therefore shall see the abomination of desolation, spoken of by Daniel the prophet, stand in the holy place,” and Mark states, “when ye shall see the abomination of desolation, spoken of by Daniel the prophet, standing where it ought not.” Luke states, “when ye shall see Jerusalem compassed with armies, then know that the desolation thereof is nigh. Then let them which are in Judaea flee to the mountains.”
Toto varovanie zaznamenali Matúš, Marek a Lukáš a každý odkaz obsahuje nepatrnú odchýlku vo vyjadrení. Matúš uvádza: „Keď teda uvidíte ohavnosť spustošenia, o ktorej hovoril prorok Daniel, stáť na svätom mieste,“ a Marek uvádza: „keď uvidíte ohavnosť spustošenia, o ktorej hovoril prorok Daniel, stáť tam, kde nemá.“ Lukáš uvádza: „keď uvidíte Jeruzalem obkľúčený vojskami, vtedy vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie. Vtedy tí, ktorí sú v Judsku, nech utečú do vrchov.“
All three testimonies apply together. In a more specific application, Luke’s reference of Jerusalem being compassed with armies identifies the warning that when pagan Rome began its siege against Jerusalem in the year 66 AD, that Christians still in Jerusalem were to immediately flee. Matthew’s reference of “the holy place,” corresponds with Paul identifying the “man of sin” who “sitteth in the temple of God, showing himself that he is God,” thus representing the papal fulfillment of the “abomination of desolation.” Mark identifies the abomination of desolation standing where it ought not, and it corresponds to the warning to flee given to Adventism in the last days. Two of the warnings are associated with the command that whoever reads the warning should understand, and they all address a sign that was to inform the Christians of the era to flee.
Všetky tri svedectvá sa uplatňujú spoločne. V konkrétnejšej aplikácii Lukášova zmienka o tom, že Jeruzalem bude obkľúčený vojskami, označuje varovanie, že keď pohanský Rím začal svoje obliehanie Jeruzalema v roku 66 po Kr., kresťania, ktorí sa ešte nachádzali v Jeruzaleme, mali okamžite utiecť. Matúšova zmienka o „svätom mieste“ zodpovedá Pavlovmu označeniu „človeka hriechu“, ktorý „sedí v chráme Božom a vydáva sa za Boha“, čím predstavuje pápežské naplnenie „ohavnosti spustošenia“. Marek označuje ohavnosť spustošenia, stojacu tam, kde nemá stáť, a to zodpovedá varovaniu na útek, danému adventizmu v posledných dňoch. Dve z týchto varovaní sú spojené s príkazom, že ktokoľvek číta toto varovanie, má porozumieť, a všetky sa vzťahujú na znamenie, ktoré malo kresťanov danej doby upozorniť, aby utiekli.
The false application of a triple application that is misrepresented by those who claim the “robbers of thy people” are the United States, identifies that when the “abomination of desolation” is fulfilled at the Sunday law in the United States, that the Sunday law that then is enforced identifies the United States as Modern Rome, for pagan and papal Rome both previously enforced a Sunday law.
Falošné uplatnenie trojitého výkladu, ktoré je prekrútene podávané tými, čo tvrdia, že „lupiči z tvojho ľudu“ sú Spojené štáty, vyvodzuje, že keď sa pri nedeľnom zákone v Spojených štátoch naplní „ohavnosť spustošenia“, potom nedeľný zákon, ktorý je vtedy presadzovaný, označuje Spojené štáty za moderný Rím, pretože pohanský i pápežský Rím už predtým oba presadzovali nedeľný zákon.
The problem with that flawed application is that the Sunday law of pagan Rome took place in the year 321 AD, but pagan Rome’s fulfillment of the “abomination of desolation” was fulfilled in the year 66 AD, 255 years before the Sunday law of 321 AD. So too, the compromise that produced the “man of sin” was already occurring in the time of Paul, who said, “the mystery of iniquity doth already work,” yet the papal Sunday law came over four centuries later. The first two witnesses in a triple application of prophecy establish the characteristics of the third fulfillment of the last days. The “abomination of desolation” in the last days, upon two historical witnesses, and three biblical records of Christ’s words, represents a warning to flee, not the enforcement of a Sunday law.
Problém tejto chybnej aplikácie spočíva v tom, že nedeľný zákon pohanského Ríma nastal v roku 321 po Kr., avšak naplnenie „ohavnosti spustošenia“ pohanským Rímom sa uskutočnilo už v roku 66 po Kr., teda 255 rokov pred nedeľným zákonom z roku 321 po Kr. Rovnako aj kompromis, ktorý zrodil „človeka hriechu“, sa už odohrával v Pavlovom čase, keď povedal: „tajomstvo neprávosti už pôsobí“, zatiaľ čo pápežský nedeľný zákon prišiel o viac než štyri storočia neskôr. Prví dvaja svedkovia v trojitej aplikácii proroctva ustanovujú charakteristiky tretieho naplnenia v posledných dňoch. „Ohavnosť spustošenia“ v posledných dňoch na základe dvoch historických svedkov a troch biblických záznamov Kristových slov predstavuje varovanie, aby sa utieklo, nie presadenie nedeľného zákona.
In the next article we will break down why the application is flawed in the context of established rules associated with a triple application of prophecy, and why the identification of the Sunday law in the context of the warning given by Christ is a misrepresentation of prophetic history.
V nasledujúcom článku podrobne rozoberieme, prečo je táto aplikácia chybná v kontexte ustálených pravidiel spojených s trojitou aplikáciou proroctva a prečo je stotožnenie nedeľného zákona v kontexte varovania, ktoré dal Kristus, nesprávnym podaním prorockých dejín.
“This compromise between paganism and Christianity resulted in the development of ‘the man of sin’ foretold in prophecy as opposing and exalting himself above God. That gigantic system of false religion is a masterpiece of Satan’s power—a monument of his efforts to seat himself upon the throne to rule the earth according to his will.” The Great Controversy, 50.
„Tento kompromis medzi pohanstvom a kresťanstvom vyústil do vzniku ‚človeka hriechu‘, o ktorom proroctvo predpovedalo, že sa bude stavať proti Bohu a povyšovať sa nad Neho. Tento gigantický systém falošného náboženstva je majstrovským dielom satanovej moci — pamätníkom jeho úsilia posadiť sa na trón a vládnuť zemi podľa svojej vôle.“ The Great Controversy, 50.