The abomination of desolation spoken of by Daniel the prophet is a sign for Christians in three different eras to flee. The Christians in Jerusalem fled when they saw the standards of the Roman armies encompassing Jerusalem in the year 66 AD. The Christians of the late fifth and early sixth century fled into the wilderness when they saw the man of sin in the temple of God proclaiming that he was God. In 1888 there was a series of Sunday laws introduced into the Congress of the United States by Senator Blair. Those bills were called the Blair bills, and they were an effort to identify Sunday as a National Day of Worship. Sunday worship is the mark of the beast, the mark of papal authority and the Constitution of the United States directly opposes the enforcement of a national religion as a test for the citizens of the United States.
Ohavnosť spustošenia, o ktorej hovoril prorok Daniel, je znamením pre kresťanov v troch rozdielnych obdobiach, aby utiekli. Kresťania v Jeruzaleme utiekli, keď v roku 66 po Kr. videli vojenské zástavy rímskych vojsk obkolesujúcich Jeruzalem. Kresťania konca piateho a začiatku šiesteho storočia utiekli na púšť, keď videli človeka hriechu v chráme Božom vyhlasovať, že je Boh. V roku 1888 bola do Kongresu Spojených štátov senátorom Blairom predložená séria nedeľných zákonov. Tieto návrhy zákonov sa nazývali Blairove návrhy zákonov a boli pokusom určiť nedeľu ako národný deň bohoslužby. Nedeľné bohoslužobné uctievanie je znamením šelmy, znamením pápežskej autority, a Ústava Spojených štátov sa priamo stavia proti presadzovaniu národného náboženstva ako skúšky pre občanov Spojených štátov.
It is this fact that is left out of the flawed application connected with identifying the United States as modern Rome. A triple application of prophecy possesses specific rules that govern its application. The rules identify that the prophetic characteristics of the first fulfillment are to be combined with the prophetic characteristics of the second fulfillment in order to establish the prophetic characteristics of the third fulfillment.
Práve táto skutočnosť sa vynecháva pri chybnom uplatnení spojenom s označovaním Spojených štátov za moderný Rím. Trojité uplatnenie proroctva má osobitné pravidlá, ktoré riadia jeho použitie. Tieto pravidlá určujú, že prorocké charakteristiky prvého naplnenia sa majú spojiť s prorockými charakteristikami druhého naplnenia, aby sa tak ustanovili prorocké charakteristiky tretieho naplnenia.
The warning to flee, is a warning to flee from a coming persecution. In Christ’s era the persecution was the destruction of Jerusalem and the temple in the year 70. The warning sign of that approaching persecution was given in the year 66 AD. The warning to flee in the late fifth and early sixth century was identified by Paul as the recognition of a falling away of prophetic Pergamos, which represented pagan Rome. There was to be a falling away first, in order for the man of sin who would proclaim himself as God to be revealed. In the history approaching 538, pagan Rome that had restrained, or as Paul stated “withholdeth” was taken away, and as Pergamos fell away and the sign to flee arrived and directed the faithful to separate from the papal churches communion. Then in 538, at the Counsel of Orleans the papal power passed a Sunday law, and the twelve hundred and sixty years of papal persecution began.
Výzva na útek je výzvou uniknúť pred prichádzajúcim prenasledovaním. V Kristovej dobe bolo týmto prenasledovaním zničenie Jeruzalema a chrámu v roku 70. Výstražné znamenie tohto blížiaceho sa prenasledovania bolo dané v roku 66 po Kr. Výzvu na útek na sklonku piateho a začiatku šiesteho storočia Pavol označil ako rozpoznanie odpadnutia prorockého Pergama, ktoré predstavovalo pohanský Rím. Najprv malo prísť odpadnutie, aby sa mohol zjaviť človek hriechu, ktorý sa bude vyhlasovať za Boha. V dejinách smerujúcich k roku 538 bol pohanský Rím, ktorý zadržiaval, alebo ako Pavol povedal, „zdržuje“, odstránený, a keď Pergamos odpadol a prišlo znamenie úteku, nasmerovalo verných, aby sa oddelili od spoločenstva pápežskej cirkvi. Potom v roku 538, na Orleánskom koncile, pápežská moc prijala nedeľný zákon a začalo sa tisícdvestošesťdesiat rokov pápežského prenasledovania.
The first two witnesses identify clearly that the third fulfillment of the warning to flee given by Christ preceded the actual persecution. The destruction of Jerusalem came exactly three and a half years after the siege of Cestius began in 66 AD, thus allowing the Christians to flee in advance of the horrors of the second siege which was instigated by Titus and concluded with the destruction of the temple and city. In advance of the year 538, the Christians separated from the church of papal Rome, and prophetically fled into the wilderness, which represents the destruction of spiritual Jerusalem.
Prvé dve svedectvá jasne ukazujú, že tretie naplnenie výstrahy utiecť, ktorú dal Kristus, predchádzalo samotnému prenasledovaniu. Zničenie Jeruzalema prišlo presne tri a pol roka po tom, čo sa v roku 66 po Kr. začalo obliehanie Cestia, čím bolo kresťanom umožnené utiecť ešte pred hrôzami druhého obliehania, ktoré podnietil Titus a ktoré sa skončilo zničením chrámu i mesta. Pred rokom 538 sa kresťania oddelili od cirkvi pápežského Ríma a prorocky utiekli na púšť, ktorá predstavuje zničenie duchovného Jeruzalema.
But the court which is without the temple leave out, and measure it not; for it is given unto the Gentiles: and the holy city shall they tread under foot forty and two months. And I will give power unto my two witnesses, and they shall prophesy a thousand two hundred and threescore days, clothed in sackcloth. Revelation 11:2, 3.
Ale nádvorie, ktoré je mimo chrámu, vynechaj a nemeraj ho; lebo je vydané pohanom. A sväté mesto budú šliapať nohami štyridsaťdva mesiacov. A dám moc svojim dvom svedkom a budú prorokovať tisícdvestošesťdesiat dní, odetí vo vrecovine. Zjavenie 11:2, 3.
In both illustrations of the warning to flee, the warning precedes the persecution, and the persecution is represented by Rome, whether pagan or papal, trampling down Jerusalem, whether literal or spiritual. The warning to flee for Seventh-day Adventist was the Blair bill in 1888. In the first fulfillment in the history of pagan Rome the Christians were to flee from Jerusalem, and in fulfillment of papal Rome the Christians fled into the wilderness. For Adventism the warning was to flee into the country.
V oboch znázorneniach výstrahy utiecť výstraha predchádza prenasledovaniu a prenasledovanie je znázornené Rímom, či už pohanským alebo pápežským, ktorý pošliapava Jeruzalem, či už doslovný alebo duchovný. Výstrahou na útek pre adventistov siedmeho dňa bol v roku 1888 Blairov zákon. Pri prvom naplnení v dejinách pohanského Ríma mali kresťania utiecť z Jeruzalema a pri naplnení pápežského Ríma kresťania utiekli na púšť. Pre adventizmus bola výstraha utiecť na vidiek.
“It is no time now for God’s people to be fixing their affections or laying up their treasure in the world. The time is not far distant, when, like the early disciples, we shall be forced to seek a refuge in desolate and solitary places. As the siege of Jerusalem by the Roman armies was the signal for flight to the Judean Christians, so the assumption of power on the part of our nation in the decree enforcing the papal sabbath will be a warning to us. It will then be time to leave the large cities, preparatory to leaving the smaller ones for retired homes in secluded places among the mountains.” Testimonies, volume 5, 464.
„Teraz nie je čas, aby Boží ľud upínal svoje náklonnosti alebo si zhromažďoval svoj poklad vo svete. Čas, keď budeme podobne ako raní učeníci prinútení hľadať útočisko na pustých a osamelých miestach, nie je ďaleko. Ako obliehanie Jeruzalema rímskymi vojskami bolo znamením na útek pre judejských kresťanov, tak prevzatie moci zo strany nášho národa vo výnose presadzujúcom pápežskú sobotu bude pre nás výstrahou. Vtedy bude čas opustiť veľké mestá ako prípravu na opustenie menších miest kvôli ústranným príbytkom na odľahlých miestach medzi horami.“ Testimonies, volume 5, 464.
“The assumption of power on the part of our nation in the decree enforcing the papal sabbath will be a warning to us,” was fulfilled when the abomination of desolation, in agreement with Mark’s words was “standing where it ought not.” In 1888, the Congress of the United States was considering a law in direct contradiction to a primary element of the Constitution, and at that point Seventh-day Adventists were to leave the cities and move to the country.
„Prevzatie moci zo strany nášho národa vo výnose presadzujúcom pápežský sabat bude pre nás varovaním,“ sa naplnilo, keď ohavnosť spustošenia v súlade s Markovými slovami „stála tam, kde nemala stáť“. V roku 1888 Kongres Spojených štátov posudzoval zákon, ktorý bol v priamom rozpore so základným prvkom Ústavy, a v tom čase mali adventisti siedmeho dňa opustiť mestá a presťahovať sa na vidiek.
“Not one Christian perished in the destruction of Jerusalem. Christ had given His disciples warning, and all who believed His words watched for the promised sign. . . . Without delay they fled to a place of safety—the city of Pella, in the land of Perea, beyond Jordan.” The Great Controversy, 30.
„Ani jeden kresťan nezhynul pri zničení Jeruzalema. Kristus dal svojim učeníkom varovanie a všetci, ktorí verili Jeho slovám, bedlivo očakávali zasľúbené znamenie.... Bez meškania utiekli na bezpečné miesto — do mesta Pella v krajine Perea za Jordánom.“ Veľký spor, 30.
The prophetic characteristics of the first of the warning signs to flee, represent the third and final fulfillment. Sometimes those prophetic characteristics produce a double fulfillment in the third fulfillment. An example of this is the three Elijah’s. The line of Elijah in his confrontation with Jezebel, Ahab and the prophets of Baal, combined with the characteristics of John the Baptist, the second Elijah, in his confrontation with Herodias, Herod and Salome establish that in the last days, for the third and final fulfillment of a triple application is always in the last days, Elijah and John represent two classes of God’s people. One class represented by Elijah do not die, and the other class represented by John do die. The two classes are also represented in Revelation chapter seven as the one hundred and forty-four thousand, who do not die, and the great multitude that do die.
Prorocké charakteristiky prvého z výstražných znamení na útek predstavujú tretie a konečné naplnenie. Niekedy tieto prorocké charakteristiky prinášajú v treťom naplnení dvojité naplnenie. Príkladom toho sú traja Eliášovia. Línia Eliáša v jeho konfrontácii s Jezábeľou, Achabom a prorokmi Bála, spojená s charakteristikami Jána Krstiteľa, druhého Eliáša, v jeho konfrontácii s Herodiadou, Herodesom a Salome, ustanovuje, že v posledných dňoch, lebo tretie a konečné naplnenie trojitej aplikácie je vždy v posledných dňoch, Eliáš a Ján predstavujú dve triedy Božieho ľudu. Jedna trieda, predstavovaná Eliášom, nezomiera, a druhá trieda, predstavovaná Jánom, zomiera. Tieto dve triedy sú tiež predstavené v 7. kapitole Zjavenia ako stoštyridsaťštyritisíc, ktorí nezomierajú, a veľký zástup, ktorý zomiera.
In the three Babylon’s a similar element of the prophetic message is that the first Babylon is represented by Nimrod, but the second Babylon is represented by the first and last kings, Nebuchadnezzar and Belshazzar. Nebuchadnezzar represents those in Babylon who will be saved, and Belshazzar, those in Babylon who will be lost.
V troch Babylónoch je podobným prvkom prorockého posolstva to, že prvý Babylon je predstavovaný Nimródom, zatiaľ čo druhý Babylon je predstavovaný prvým a posledným kráľom, Nebukadnesarom a Belšaccarom. Nebukadnesar predstavuje tých v Babylone, ktorí budú spasení, a Belšaccar tých v Babylone, ktorí budú zatratení.
In the last days there are two Sunday laws that are the subject of Bible prophecy. The first is the soon-coming Sunday law in the United States, and the second is the Sunday law that is forced upon the entire world. Those two Sunday laws were typified by the Sunday law of pagan Rome, when in the year 321, Constantine enforced the first Sunday law, followed by the Sunday law of Papal Rome in 538. Pagan Rome is one of several prophetic types that prefigure the United States, and the Sunday law of 321, typifies the soon-coming Sunday law in the United States. The papal Sunday law of 538 typifies the Sunday law that is enforced upon the entire world. The flawed view that the United States is typified by the robbers in Daniel eleven tries to employ the soon-coming Sunday law in the United States as evidence to claim that the Sunday law in the United States proves that the United States is modern Rome, and disregards that there is another Sunday law that is forced upon every nation of the world by the threefold union of the dragon, the beast and false prophet.
V posledných dňoch sú predmetom biblického proroctva dva nedeľné zákony. Prvým je čoskoro prichádzajúci nedeľný zákon v Spojených štátoch a druhým je nedeľný zákon, ktorý je nanútený celému svetu. Tieto dva nedeľné zákony boli predobrazené nedeľným zákonom pohanského Ríma, keď Konštantín v roku 321 presadil prvý nedeľný zákon, po ktorom nasledoval nedeľný zákon pápežského Ríma v roku 538. Pohanský Rím je jedným z viacerých prorockých predobrazov, ktoré predznačujú Spojené štáty, a nedeľný zákon z roku 321 je predobrazom čoskoro prichádzajúceho nedeľného zákona v Spojených štátoch. Pápežský nedeľný zákon z roku 538 je predobrazom nedeľného zákona, ktorý je vynucovaný na celom svete. Chybné stanovisko, že Spojené štáty sú v Danielovi jedenásť predobrazené lotrami, sa pokúša použiť čoskoro prichádzajúci nedeľný zákon v Spojených štátoch ako dôkaz na tvrdenie, že nedeľný zákon v Spojených štátoch dokazuje, že Spojené štáty sú moderným Rímom, a prehliada skutočnosť, že existuje ešte ďalší nedeľný zákon, ktorý je nanútený každému národu sveta trojnásobným zväzkom draka, šelmy a falošného proroka.
If a Sunday law in the United States identifies the United States as Modern Rome, then what does the worldwide Sunday law identify? The three Rome’s identify that Modern Rome, which is threefold, will enforce two distinct Sunday laws. The first is in the United States and was typified by Constantine’s Sunday law in 321, and the second is the entire world, as typified by the papal Sunday law of 538. To employ the Sunday law in the United States in the context of a triple application of prophecy to claim that the Sunday law proves who is Modern Rome, is to disregard the prophetic characteristics established by pagan and papal Rome. There are two distinct Sunday laws in the last days, and neither is a proof to identify the robbers of the people are the United States. When the testimony of pagan and papal Rome is misrepresented to uphold a private interpretation, as is currently being done, it demonstrates that those seeking to uphold their private interpretation do not understand type and antitype.
Ak nedeľný zákon v Spojených štátoch označuje Spojené štáty za moderný Rím, čo potom označuje celosvetový nedeľný zákon? Tri Rímy označujú, že moderný Rím, ktorý je trojitý, bude presadzovať dva odlišné nedeľné zákony. Prvý je v Spojených štátoch a bol predobrazený Konštantínovým nedeľným zákonom z roku 321 a druhý sa týka celého sveta, ako to predobrazil pápežský nedeľný zákon z roku 538. Použiť nedeľný zákon v Spojených štátoch v kontexte trojitej aplikácie proroctva na tvrdenie, že nedeľný zákon dokazuje, kto je moderný Rím, znamená prehliadať prorocké charakteristiky ustanovené pohanským a pápežským Rímom. V posledných dňoch existujú dva odlišné nedeľné zákony a ani jeden nie je dôkazom na stotožnenie toho, že lupiči ľudu sú Spojené štáty. Keď sa svedectvo pohanského a pápežského Ríma nesprávne podáva, aby podoprelo súkromný výklad, ako sa to v súčasnosti deje, dokazuje to, že tí, ktorí sa usilujú podoprieť svoj súkromný výklad, nerozumejú predobrazu a naplneniu.
Pagan Rome is a type of the United States, and papal Rome typifies modern Rome. Along with this misapplication of a triple application of prophecy, and the claim that what is being taught is set in the context of “type and antitype,” is the other failure of defining the “abomination of desolation” as it is represented within the context of a triple application of prophecy.
Pohanský Rím je typom Spojených štátov a pápežský Rím je predobrazom moderného Ríma. Popri tomto nesprávnom použití trojitej aplikácie proroctva a tvrdení, že to, čo sa vyučuje, je zasadené do kontextu „typu a antitypu“, je tu aj ďalšie zlyhanie pri vymedzení „ohavnosti spustošenia“ tak, ako je predstavená v kontexte trojitej aplikácie proroctva.
From the year 66 to the year 70 AD, two Roman generals attacked Jerusalem. Both generals, Cestius and Titus began with a siege, but only one withdrew from the siege for a brief period of time, which providentially allowed the Christians to flee. It was the first siege under Cestius that the Christians recognized the warning to flee. When Titus arrived to carry on the warfare against Jerusalem in the year 70 AD, he began with a siege and did not cease until Jerusalem and the temple were destroyed. The warning of Jesus contains two steps. First is the sign to flee, and thereafter the persecution. In the fulfillment of the warning in the fifth and sixth centuries the Christians separated from the corrupt Roman church before 538, and then the persecution began.
Od roku 66 do roku 70 po Kr. zaútočili na Jeruzalem dvaja rímski generáli. Obaja generáli, Cestius i Titus, začali obliehaním, no iba jeden na krátky čas od obliehania ustúpil, čo z prozreteľnosti umožnilo kresťanom utiecť. Bolo to pri prvom obliehaní pod Cestiom, keď kresťania rozpoznali varovanie, aby utiekli. Keď Titus prišiel v roku 70 po Kr. pokračovať vo vojne proti Jeruzalemu, začal obliehaním a neustal, kým neboli Jeruzalem i chrám zničené. Ježišovo varovanie obsahuje dva kroky. Prvým je znamenie na útek a potom prenasledovanie. Pri naplnení tohto varovania v piatom a šiestom storočí sa kresťania oddelili od skazenej rímskej cirkvi pred rokom 538 a potom sa začalo prenasledovanie.
Paul is very clear that all the recorded history of ancient Israel was written for those living in the last days, and that all those histories were types, although the Greek word “typos,” meaning types is translated as ensamples in his classic presentation of this truth.
Pavol veľmi jasne hovorí, že všetky zaznamenané dejiny starovekého Izraela boli napísané pre tých, ktorí žijú v posledných dňoch, a že všetky tieto dejiny boli predobrazmi, hoci grécke slovo „typos“, znamenajúce predobrazy, je v jeho klasickom podaní tejto pravdy preložené ako príklady.
Now all these things happened unto them for ensamples: and they are written for our admonition, upon whom the ends of the world are come. 1 Corinthians 10:11.
Toto všetko sa im prihodilo ako príklady a je to napísané na naše napomenutie, ku ktorým prišiel koniec vekov. 1. Korinťanom 10:11.
The histories in chapter ten which Paul uses to set the context for this truth was not a history of ancient Israel acting righteously.
Dejiny v desiatej kapitole, ktoré Pavol používa na vytvorenie kontextu pre túto pravdu, neboli dejinami starovekého Izraela, ktorý by konal spravodlivo.
But with many of them God was not well pleased: for they were overthrown in the wilderness. Now these things were our examples, to the intent we should not lust after evil things, as they also lusted. Neither be ye idolaters, as were some of them; as it is written, The people sat down to eat and drink, and rose up to play. Neither let us commit fornication, as some of them committed, and fell in one day three and twenty thousand. Neither let us tempt Christ, as some of them also tempted, and were destroyed of serpents. 1 Corinthians 10:5–9.
Ale s mnohými z nich nemal Boh zaľúbenie, lebo boli pobití na púšti. A tieto veci sa stali našimi príkladmi, aby sme nežiadali po zlých veciach, ako aj oni žiadali. Ani nebuďte modloslužobníkmi ako niektorí z nich; ako je napísané: Ľud si sadol jesť a piť, a vstali, aby sa zabávali. Ani nesmilnime, ako niektorí z nich smilnili, a padlo ich za jeden deň dvadsaťtritisíc. Ani nepokúšajme Krista, ako ho niektorí z nich pokúšali, a zahynuli od hadov. 1. Korinťanom 10:5–9.
Sacred history is a record of both the righteousness and unrighteousness of God’s people, but in either record the history is still a type for God’s people living in the last days. The history of the rebellion in Minneapolis in 1888, is a record of unrighteousness, in spite of what Adventist historians’ claim. The rebellion was so profound that Ellen White determined to leave the meeting, and only stayed because an angel told her it was her responsibility to stay and record the rebellion that was a parallel to the rebellion of Korah, Dathan and Abiram in the history of Moses. At that meeting the mighty angel of Revelation chapter eighteen descended, but the message He brought was rejected.
Posvätné dejiny sú záznamom spravodlivosti i nespravodlivosti Božieho ľudu, no v oboch prípadoch tieto dejiny stále zostávajú predobrazom pre Boží ľud žijúci v posledných dňoch. Dejiny vzbury v Minneapolise v roku 1888 sú záznamom nespravodlivosti, napriek tomu, čo tvrdia adventistickí historici. Vzbura bola natoľko hlboká, že Ellen Whiteová sa rozhodla zhromaždenie opustiť, a zostala iba preto, že jej anjel povedal, že jej povinnosťou je zostať a zaznamenať vzburu, ktorá bola paralelou ku vzbure Kóracha, Datana a Abirama v Mojžišových dejinách. Na tom zhromaždení zostúpil mocný anjel zo zjavenia, osemnástej kapitoly, no posolstvo, ktoré priniesol, bolo odmietnuté.
That history typified September 11, 2001, when the great buildings of New York City were brought down. That history included the first Sunday law bill that was to be introduced by Senator Blair. His efforts to enforce Sunday as a National Day of Worship failed, but it was part of a sacred history that typified the last days. Senator Blair’s bill was the warning to flee the cities. Before 1888 when Sister White spoke of the necessity of living out of the cities, she spoke in the future tense. She pointed to a time in the near future when God’s people must move to the country. After 1888, all of Sister White’s references to the necessity of country living placed her counsel in the context that the time to be in the country had already arrived. The Blair bill in 1888, was the sign of Sunday enforcement, as Luke put it, in a place where it ought not be. Sunday enforcement was not to be brought into the Congress of the United States, for it was a denial of a primary principle of the Constitution.
Táto história predobrazovala 11. september 2001, keď boli zrútené veľké budovy mesta New York. Táto história zahŕňala aj prvý návrh nedeľného zákona, ktorý mal byť predložený senátorom Blairom. Jeho úsilie presadiť nedeľu ako Národný deň uctievania zlyhalo, no bolo súčasťou posvätnej histórie, ktorá predobrazovala posledné dni. Návrh senátora Blaira bol varovaním, aby sa utekalo z miest. Pred rokom 1888, keď sestra Whiteová hovorila o nevyhnutnosti žiť mimo miest, hovorila v budúcom čase. Poukazovala na čas v blízkej budúcnosti, keď sa Boží ľud bude musieť presťahovať na vidiek. Po roku 1888 všetky odkazy sestry Whiteovej na nevyhnutnosť života na vidieku zasadzovali jej radu do súvislosti, že čas byť na vidieku už nastal. Blairov návrh zákona v roku 1888 bol znamením presadzovania nedele, ako to vyjadril Lukáš, na mieste, kde nemalo byť. Presadzovanie nedele nemalo byť vnášané do Kongresu Spojených štátov, lebo to bolo popretím jednej zo základných zásad Ústavy.
The history of 1888 was recorded in order to typify the prophetic history that began on September 11, 2001. The Blair Bill in 1888 typified the Patriot Act of 2001. It was the warning that preceded the actual enforcement of the mark of the beast. No one who is following Christ should be living in a city after September 11, 2001. It was the prophetic siege that directed God’s people to flee. And just as there are two Sunday laws that are the subject of the prophetic model of the last days, as represented by the Sunday laws of pagan and papal Rome, both Sunday laws are preceded by the warning to flee.
Dejiny roku 1888 boli zaznamenané preto, aby predobrazovali prorocké dejiny, ktoré sa začali 11. septembra 2001. Blairov zákon v roku 1888 predobrazoval Patriot Act z roku 2001. Bol to výstražný signál, ktorý predchádzal skutočnému vynucovaniu znamenia šelmy. Nikto, kto nasleduje Krista, by po 11. septembri 2001 nemal žiť v meste. Bola to prorocká obliehacia situácia, ktorá usmernila Boží ľud, aby utiekol. A práve tak, ako sú predmetom prorockého modelu posledných dní dva nedeľné zákony, znázornené nedeľnými zákonmi pohanského a pápežského Ríma, obom nedeľným zákonom predchádza výstraha na útek.
For those who profess to be Seventh-day Adventists, they were to prophetically recognize the Patriot Act as a sign to flee the cities for the country in advance of the soon-coming Sunday law. That very same Sunday law was the sign for God’s other flock who are still in Babylon to flee out of Babylon in advance of the Sunday enforcement that is to be brought upon every nation.
Pre tých, ktorí sa hlásia k tomu, že sú adventistami siedmeho dňa, bol Patriot Act prorocky znamením, že majú opustiť mestá a utiecť na vidiek pred čoskoro prichádzajúcim nedeľným zákonom. Ten istý nedeľný zákon bol znamením pre iné Božie stádo, ktoré je ešte stále v Babylone, aby vyšlo z Babylona pred nedeľným vynucovaním, ktoré má byť uvalené na každý národ.
“As America, the land of religious liberty, shall unite with the Papacy in forcing the conscience and compelling men to honor the false sabbath, the people of every country on the globe will be led to follow her example.” Testimonies, volume 6, 18.
„Keď sa Amerika, krajina náboženskej slobody, spojí s pápežstvom pri nátlaku na svedomie a pri donucovaní ľudí, aby ctili falošný sabat, ľud každého národa na celej zemi bude privedený k tomu, aby nasledoval jej príklad.“ Testimonies, zväzok 6, 18.
Just as the triple application of the three Elijah’s establishes that there are two classes of God’s people in the last days, the triple application of Rome identifies that there are two distinct Sunday laws. Those who wish to claim that the United States is the robbers of thy people, and therefore the prophetic role of the United States establishes the vision suggest that the soon-coming Sunday law in the United States is the abomination of desolation that Christ identified as a warning for His people to flee from the coming persecution. They fail to identify the distinction between the siege, which is the warning sign to flee, and the second siege that represents when the actual enforcement of a Sunday law begins the persecution of the last days. They fail to address the distinction established upon two witnesses that there is to be two distinct Sunday laws that fulfill prophecy in the last days. In doing so they argue the soon-coming Sunday law in the United States is the warning represented as the abomination of desolation, spoken of by Daniel the prophet, and it is, but not as they define it.
Tak ako trojnásobné uplatnenie troch Eliášov potvrdzuje, že v posledných dňoch existujú dve triedy Božieho ľudu, trojnásobné uplatnenie Ríma ukazuje, že existujú dva odlišné nedeľné zákony. Tí, ktorí chcú tvrdiť, že Spojené štáty sú lúpežníkmi tvojho ľudu, a že preto prorocká úloha Spojených štátov potvrdzuje videnie, naznačujú, že čoskoro prichádzajúci nedeľný zákon v Spojených štátoch je ohavnosť spustošenia, ktorú Kristus označil ako výstrahu pre svoj ľud, aby utiekol pred prichádzajúcim prenasledovaním. Nedokážu rozpoznať rozdiel medzi obliehaním, ktoré je výstražným znamením na útek, a druhým obliehaním, ktoré predstavuje chvíľu, keď skutočné presadzovanie nedeľného zákona začína prenasledovanie posledných dní. Nevenujú pozornosť rozdielu potvrdenému na základe dvoch svedkov, že v posledných dňoch majú existovať dva odlišné nedeľné zákony, ktoré napĺňajú proroctvo. Týmto spôsobom tvrdia, že čoskoro prichádzajúci nedeľný zákon v Spojených štátoch je výstrahou predstavenou ako ohavnosť spustošenia, o ktorej hovoril prorok Daniel, a je ňou, ale nie tak, ako ju oni vymedzujú.
The Sunday law in the United States is the warning for God’s other flock that is still in Babylon to flee from her communion. It is therefore a warning of the coming Sunday law that is enforced upon all the nations.
Nedeľný zákon v Spojených štátoch je varovaním pre iné Božie stádo, ktoré je ešte stále v Babylone, aby utieklo z jej spoločenstva. Je teda varovaním pred prichádzajúcim nedeľným zákonom, ktorý bude vynútený na všetkých národoch.
“Foreign nations will follow the example of the United States. Though she leads out, yet the same crisis will come upon our people in all parts of the world.” Testimonies, volume 6, 395.
„Cudzie národy budú nasledovať príklad Spojených štátov. Hoci ona ide v čele, predsa tá istá kríza doľahne na náš ľud vo všetkých častiach sveta.“ Testimonies, zväzok 6, s. 395.
Their claim is that the Sunday law in the United States is identifying the United States as the symbol which establishes the prophetic vision, but in the context of the warning to flee given by Christ, that Sunday law represents a world-wide warning to the eleventh-hour workers to flee from Babylon.
Ich tvrdenie je, že nedeľný zákon v Spojených štátoch identifikuje Spojené štáty ako symbol, ktorý ustanovuje prorocké videnie, no v kontexte varovania utiecť, ktoré dal Kristus, tento nedeľný zákon predstavuje celosvetové varovanie pre robotníkov jedenástej hodiny, aby utiekli z Babylonu.
When Sister White addresses the warning to flee, she addresses the Sunday law issue that overtakes the whole world. That movement begins at the Sunday law in the United States. She identifies that the Sunday law in the United States is the warning of the coming persecution.
Keď sestra Whiteová prednáša varovanie, aby sa ušlo, obracia sa na otázku nedeľného zákona, ktorá zachvacuje celý svet. Toto hnutie sa začína pri nedeľnom zákone v Spojených štátoch. Označuje nedeľný zákon v Spojených štátoch za varovanie pred prichádzajúcim prenasledovaním.
“By the decree enforcing the institution of the papacy in violation of the law of God, our nation will disconnect herself fully from righteousness. When Protestantism shall stretch her hand across the gulf to grasp the hand of the Roman power, when she shall reach over the abyss to clasp hands with spiritualism, when, under the influence of this threefold union, our country shall repudiate every principle of its Constitution as a Protestant and republican government, and shall make provision for the propagation of papal falsehoods and delusions, then we may know that the time has come for the marvelous working of Satan and that the end is near.
„Nariadením, ktoré bude vynucovať ustanovenie pápežstva v rozpore so zákonom Božím, sa náš národ úplne odtrhne od spravodlivosti. Keď protestantizmus vystrie svoju ruku ponad priepasť, aby uchopil ruku rímskej moci, keď sa natiahne ponad hlbinu, aby si podal ruku so špiritizmom, keď pod vplyvom tohto trojitého zväzku naša krajina zavrhne každú zásadu svojej Ústavy ako protestantskej a republikánskej vlády a vytvorí podmienky na šírenie pápežských lží a bludov, potom budeme vedieť, že nastal čas zázračného pôsobenia satana a že koniec je blízko.“
“As the approach of the Roman armies was a sign to the disciples of the impending destruction of Jerusalem, so may this apostasy be a sign to us that the limit of God’s forbearance is reached, that the measure of our nation’s iniquity is full, and that the angel of mercy is about to take her flight, never to return. The people of God will then be plunged into those scenes of affliction and distress which prophets have described as the time of Jacob’s trouble. The cries of the faithful, persecuted ones ascend to heaven. And as the blood of Abel cried from the ground, there are voices also crying to God from martyrs’ graves, from the sepulchers of the sea, from mountain caverns, from convent vaults: ‘How long, O Lord, holy and true, dost Thou not judge and avenge our blood on them that dwell on the earth?’” Testimonies, volume 5, 451.
„Ako bolo priblíženie sa rímskych vojsk znamením pre učeníkov blížiaceho sa zničenia Jeruzalema, tak aj toto odpadnutie môže byť pre nás znamením, že hranica Božej zhovievavosti je dosiahnutá, že miera neprávosti nášho národa je naplnená a že anjel milosrdenstva sa chystá odletieť, aby sa už nikdy nevrátil. Boží ľud bude potom uvrhnutý do tých scén súženia a tiesne, ktoré proroci opísali ako čas Jákobovho súženia. Výkriky verných, prenasledovaných vystupujú k nebu. A ako Abelova krv volala zo zeme, tak aj z hrobov mučeníkov, z morských hrobiek, z horských jaskýň, z kláštorných krypt zaznievajú hlasy volajúce k Bohu: ‚Dokedy, Pane, svätý a pravdivý, nebudeš súdiť a pomstiť našu krv na tých, čo prebývajú na zemi?‘“ Testimonies, zväzok 5, 451.
Sister White is identifying the Sunday law in the United States, and identifies it as a “sign” that probationary time for the United States is over. But God’s people in the other nations of the world are also to be confronted with the same test. There is a period of time from the Sunday law in the United States until Michael stands up and human probation closes. When it closes, “the angel of mercy takes her flight.”
Sestra Whiteová poukazuje na nedeľný zákon v Spojených štátoch a označuje ho za „znamenie“, že čas milosti pre Spojené štáty sa skončil. No aj Boží ľud v ostatných národoch sveta má byť postavený pred tú istú skúšku. Od nedeľného zákona v Spojených štátoch až do chvíle, keď povstane Michael a ľudská doba milosti sa uzavrie, uplynie isté časové obdobie. Keď sa uzavrie, „anjel milosti odlieta.“