And in those times there shall many stand up against the king of the south: also the robbers of thy people shall exalt themselves to establish the vision; but they shall fall. Daniel 11:14.
A v tých časoch mnohí povstanú proti kráľovi juhu; aj násilníci z tvojho ľudu sa povýšia, aby uskutočnili videnie; ale padnú. Daniel 11:14.
The correct identification of the power in the last days that is represented as Modern Rome, and therefore the power that “establishes the vision” is essential and salvational. It represents an element of the final testing process of the one hundred and forty-four thousand. The word “vision” in the verse is the same Hebrew word which Solomon chose when he identified why God’s people perish.
Správne určenie moci v posledných dňoch, ktorá je predstavená ako Moderný Rím, a teda moci, ktorá „potvrdzuje videnie“, je nevyhnutné a týka sa spásy. Predstavuje prvok záverečného procesu skúšky stoštyridsaťštyritisíc. Slovo „videnie“ v tomto verši je to isté hebrejské slovo, ktoré si Šalamún zvolil, keď označil, prečo Boží ľud hynie.
Where there is no vision, the people perish: but he that keepeth the law, happy is he. Proverbs 29:18.
Kde niet videnia, ľud hynie; ale blahoslavený je ten, kto zachováva zákon. Príslovia 29,18.
All the prophets are speaking more directly concerning the last days than any other period of sacred history, and Solomon’s warning about the need of possessing the “vision” is a life-or-death proposition. Truth always divides and produces two classes of worshippers. In the verse, there is a class that perishes and a class that happily keeps the law. It should be noted however, that Solomon’s counsel is placed in the context of a controversy over “truth.” It is also in the context of the parable of the ten virgins, for the parable of the ten virgins is a primary illustration of the experience of God’s people in the last days.
Všetci proroci hovoria o posledných dňoch priamejšie než o ktoromkoľvek inom období posvätných dejín a Šalamúnovo varovanie o potrebe vlastniť „videnie“ je otázkou života a smrti. Pravda vždy rozdeľuje a vytvára dve triedy ctiteľov. V danom verši sa nachádza trieda, ktorá hynie, a trieda, ktorá radostne zachováva zákon. Treba však poznamenať, že Šalamúnova rada je zasadená do kontextu sporu o „pravdu“. Je to aj v kontexte podobenstva o desiatich pannách, lebo podobenstvo o desiatich pannách je hlavným znázornením skúsenosti Božieho ľudu v posledných dňoch.
A fool uttereth all his mind: but a wise man keepeth it in till afterwards. If a ruler hearken to lies, all his servants are wicked. The poor and the deceitful man meet together: the Lord lighteneth both their eyes. The king that faithfully judgeth the poor, his throne shall be established forever. The rod and reproof give wisdom: but a child left to himself bringeth his mother to shame. When the wicked are multiplied, transgression increaseth: but the righteous shall see their fall. Correct thy son, and he shall give thee rest; yea, he shall give delight unto thy soul. Where there is no vision, the people perish: but he that keepeth the law, happy is he. Proverbs 29:11–18.
Blázon vyjavuje všetko, čo má na mysli, ale múdry človek to zadrží až na potom. Ak vládca načúva lžiam, všetci jeho služobníci sú bezbožní. Chudobný a ľstivý človek sa stretávajú; Hospodin osvecuje oči obidvom. Kráľ, ktorý verne súdi chudobných, jeho trón bude upevnený naveky. Prút a pokarhanie dávajú múdrosť, ale dieťa ponechané samo sebe uvádza svoju matku do hanby. Keď sa rozmnožia bezbožní, rozmnoží sa aj priestupok, ale spravodliví uvidia ich pád. Karhaj svojho syna, a prinesie ti odpočinok; áno, prinesie rozkoš tvojej duši. Kde niet videnia, ľud hynie; ale blahoslavený je ten, kto zachováva zákon. Príslovia 29:11–18.
It is not my intent to point a finger at those that may hold to a different understanding of Modern Rome than I do. My intent is to illustrate that Solomon is addressing two classes of worshippers, which he identifies as a “wise man” and a “fool.” The “fool” is also identified as the “wicked.” The wise and foolish virgins of the parable are also identified in the prophetic line of Daniel chapter twelve as the wise and the wicked.
Nie je mojím úmyslom ukazovať prstom na tých, ktorí môžu zastávať odlišné chápanie Moderného Ríma, než aké zastávam ja. Mojím zámerom je ukázať, že Šalamún oslovuje dve skupiny uctievačov, ktoré označuje ako „múdreho“ a „blázna“. „Blázon“ je zároveň označený aj ako „bezbožný“. Múdre a bláznivé panny z podobenstva sú v prorockej línii dvanástej kapitoly Daniela takisto označené ako múdri a bezbožní.
Many shall be purified, and made white, and tried; but the wicked shall do wickedly: and none of the wicked shall understand; but the wise shall understand. Daniel 12:10.
Mnohí budú očistení, zbielení a vyskúšaní; bezbožní však budú páchať bezbožnosť; a nijaký z bezbožných neporozumie; ale múdri porozumejú. Daniel 12,10.
Solomon and Daniel agree with one another, for all the prophetic testimony aligns in the last days. The wise understand the “increase of knowledge.”
Šalamún a Daniel sa navzájom zhodujú, lebo všetko prorocké svedectvo sa v posledných dňoch uvádza do súladu. Múdri rozumejú „rozmnoženiu poznania“.
And they that be wise shall shine as the brightness of the firmament; and they that turn many to righteousness as the stars for ever and ever. But thou, O Daniel, shut up the words, and seal the book, even to the time of the end: many shall run to and fro, and knowledge shall be increased. Daniel 12:3, 4.
A múdri budú žiariť ako jas oblohy, a tí, ktorí privádzajú mnohých k spravodlivosti, ako hviezdy na veky vekov. Ale ty, Daniel, zavri tieto slová a zapečať knihu až do času konca: mnohí budú pobehovať sem a ta a poznanie sa rozmnoží. Daniel 12, 3. 4.
Verse ten identifies the three-step testing process that sifts the virgins, who are called to be among the one hundred and forty-four thousand. In both cases the sifting and testing process is based upon whether the virgins understand the increase of knowledge (the vision) that was unsealed at the time of the end in 1989.
Desiaty verš označuje trojstupňový proces skúšky, ktorý preosieva panny, povolané byť medzi sto štyridsiatimi štyrmi tisícmi. V oboch prípadoch je proces preosievania a skúšania založený na tom, či panny rozumejú rozmnoženiu poznania (videniu), ktoré bolo odpečatené v čase konca v roku 1989.
“The time of the end” in the last days was 1989, when verses forty through forty-five of Daniel eleven were unsealed. It was then established that the subject of the verses was the final rise and fall of the king of the north. It was then established that the king of the north in the verses is the papal power of the last days. Inspiration never uses the expression “Modern Rome.” The expression was invented by me, to represent the papal power of the last days, for prophetically “modern” represents the last days. Ellen White never used the expression “Modern Rome.”
„Čas konca“ v posledných dňoch nastal v roku 1989, keď boli odpečatené verše štyridsať až štyridsaťpäť z Daniela jedenástej kapitoly. Vtedy bolo stanovené, že predmetom týchto veršov je konečný vzostup a pád kráľa severu. Vtedy bolo stanovené, že kráľom severu v týchto veršoch je pápežská moc posledných dní. Inšpirácia nikdy nepoužíva výraz „Modern Rome“. Tento výraz som vytvoril ja, aby predstavoval pápežskú moc posledných dní, lebo prorocky „moderný“ predstavuje posledné dni. Ellen Whiteová nikdy nepoužila výraz „Modern Rome“.
There are incorrect views of who the king of the north represents in the last six verses of Daniel eleven, but there is only one correct understanding. The understanding that the king of the north in the verses is the papal power was derived from many prophetic witnesses. Verse forty begins by identifying the papacy receiving a deadly wound in 1798, then verses forty-one through forty-three identify the dynamics involved with the healing of the deadly wound. Verse forty-four describes the message that enrages the papacy and leads into verse forty-five when the papal power comes to its final and complete end. The vision that was unsealed in 1989, is the vision of the final rise and fall of the papal power in the last days. That vision is the increase of knowledge that produces and manifests two classes of worshippers, based upon their acceptance or rejection of the knowledge located in those verses.
Existujú nesprávne názory na to, koho predstavuje kráľ severu v posledných šiestich veršoch jedenástej kapitoly Daniela, avšak správne porozumenie je len jedno. Pochopenie, že kráľom severu v týchto veršoch je pápežská moc, bolo odvodené z mnohých prorockých svedectiev. Verš štyridsať sa začína tým, že označuje pápežstvo, ktoré v roku 1798 utrpelo smrteľnú ranu; potom verše štyridsaťjeden až štyridsaťtri určujú dynamiku spojenú s uzdravením tejto smrteľnej rany. Verš štyridsaťštyri opisuje posolstvo, ktoré pápežstvo rozzuruje a vedie k veršu štyridsaťpäť, keď pápežská moc prichádza k svojmu konečnému a úplnému zániku. Videnie, ktoré bolo odpečatené v roku 1989, je videním konečného vzostupu a pádu pápežskej moci v posledných dňoch. Toto videnie je rozmnožením poznania, ktoré vytvára a zjavuje dve triedy uctievačov na základe ich prijatia alebo odmietnutia poznania obsiahnutého v týchto veršoch.
According to the very same chapter where the increase of knowledge was unsealed in 1989, the “robbers of thy people,” who “exalt themselves” and ultimately “fall” are the symbol that establishes the “vision.” In the final sifting, the first testing question is who is represented as the “robbers of thy people,” for they are the prophetic symbol that establishes the “vision.” Are the robbers the papal power or are they the United States?
Podľa tej istej kapitoly, v ktorej bol v roku 1989 odpečatený nárast poznania, „lupiči z tvojho ľudu“, ktorí sa „vyvyšujú“ a napokon „padajú“, sú symbolom, ktorý ustanovuje „videnie“. Pri poslednom preosievaní je prvou skúšobnou otázkou, kto je predstavený ako „lupiči z tvojho ľudu“, lebo oni sú prorockým symbolom, ktorý ustanovuje „videnie“. Sú lupiči pápežskou mocnosťou, alebo sú nimi Spojené štáty?
The books of Daniel and Revelation are the same book, representing two witnesses of the same line of prophecy. Daniel is the beginning and Revelation is the ending, and together they represent two witnesses of the truth that is unsealed at the time of the end in 1989.
Knihy Daniel a Zjavenie sú tou istou knihou a predstavujú dvoch svedkov tej istej línie proroctva. Daniel je začiatok a Zjavenie je koniec, a spolu predstavujú dvoch svedkov pravdy, ktorá je odpečatená v čase konca v roku 1989.
Daniel describes the purification process that was produced when the Lion of the tribe of Judah unsealed verses forty to forty-five in 1989. At that time a testing process began to determine and manifest who would be the “priests” that make up the covenant people who are the one hundred and forty-four thousand in the last days. Hosea contributes that those who reject the increase of knowledge of the last days will not become one of the priests who make up the one hundred and forty-four thousand.
Daniel opisuje proces očisťovania, ktorý nastal, keď Lev z Júdu odpečatil v roku 1989 verše štyridsať až štyridsaťpäť. V tom čase sa začal proces skúšky, aby sa určilo a zjavilo, kto budú „kňazi“, ktorí tvoria ľud zmluvy, totiž sto štyridsaťštyri tisíc v posledných dňoch. Ozeáš dodáva, že tí, ktorí odmietnu rozmnoženie poznania posledných dní, sa nestanú jedným z kňazov, ktorí tvoria sto štyridsaťštyri tisíc.
My people are destroyed for lack of knowledge: because thou hast rejected knowledge, I will also reject thee, that thou shalt be no priest to me: seeing thou hast forgotten the law of thy God, I will also forget thy children. Hosea 4:6.
Môj ľud hynie pre nedostatok poznania; pretože si zavrhol poznanie, aj ja zavrhnem teba, aby si mi nebol kňazom. Pretože si zabudol na zákon svojho Boha, aj ja zabudnem na tvoje deti. Ozeáš 4,6.
The book of Revelation identifies that the knowledge that is unsealed and rejected by one class accomplishes their rejection just before probation closes.
Kniha Zjavenia ukazuje, že poznanie, ktoré je odpečatené a jednou skupinou odmietnuté, spôsobuje ich zavrhnutie tesne pred uzavretím času milosti.
And he saith unto me, Seal not the sayings of the prophecy of this book: for the time is at hand. He that is unjust, let him be unjust still: and he which is filthy, let him be filthy still: and he that is righteous, let him be righteous still: and he that is holy, let him be holy still. Revelation 22:10, 11.
A povedal mi: Nezapečaťuj slová proroctva tejto knihy, lebo čas je blízko. Kto pácha neprávosť, nech pácha neprávosť ešte; a kto je poškvrnený, nech sa poškvrňuje ešte; a kto je spravodlivý, nech koná spravodlivosť ešte; a kto je svätý, nech sa posväcuje ešte. Zjavenie 22:10, 11.
The Millerite history illustrates the history of the one hundred and forty-four thousand, and together the Millerites and the one hundred and forty-four thousand represent the beginning and ending of the message and work of the three angels of Revelation chapter fourteen. The parallel histories identify the events connected with the close of probation. The work of both histories has been typified by Elijah and John the Baptist.
Milleritské dejiny znázorňujú dejiny sto štyridsiatich štyroch tisíc a spoločne milleriti a sto štyridsaťštyri tisíc predstavujú začiatok a zakončenie posolstva a diela troch anjelov zo štrnástej kapitoly Zjavenia. Tieto paralelné dejiny označujú udalosti spojené s ukončením času milosti. Dielo oboch dejín bolo predobrazené Eliášom a Jánom Krstiteľom.
“With trembling, William Miller began to unfold to the people the mysteries of the kingdom of God, carrying his hearers down through the prophecies to the second advent of Christ. With every effort he gained strength. As John the Baptist heralded the first advent of Jesus and prepared the way for His coming, so William Miller and those who joined with him proclaimed the second advent of the Son of God.” Early Writings, 229, 230.
„S chvením sa William Miller začal pred ľudom odhaľovať tajomstvá Božieho kráľovstva a viedol svojich poslucháčov cez proroctvá až k druhému príchodu Krista. Každým úsilím naberal silu. Ako Ján Krstiteľ ohlasoval prvý príchod Ježiša a pripravoval cestu pre Jeho príchod, tak William Miller a tí, ktorí sa k nemu pripojili, zvestovali druhý príchod Syna Božieho.“ Early Writings, 229, 230.
The Millerite message identified the “events” connected with the close of probation, as represented by both Elijah and John the Baptist.
Milleritské posolstvo určilo „udalosti“ spojené s ukončením času milosti, ako ich predstavovali Eliáš aj Ján Krstiteľ.
“It was needful that men should be awakened to their danger; that they should be roused to prepare for the solemn events connected with the close of probation.” The Great Controversy, 310.
„Bolo nevyhnutné, aby si ľudia uvedomili svoje nebezpečenstvo; aby boli prebudení k príprave na vážne udalosti spojené so záverom času milosti.“ Veľký spor vekov, 310.
In 1989, with the collapse of the Soviet Union the portion of the book of Daniel that related to the last days was unsealed and a testing process began. The test was based upon the ability or inability of God’s people to understand or reject the increase of knowledge that is represented in the last six verses of Daniel chapter eleven; verses that lead to the first verse of chapter twelve, which identifies the “close of probation.” The message of the “events connected with the close of probation” was then unsealed, and the work of those who were the candidates to be the “priests” of the one hundred and forty-four thousand began. Their work was to “understand” and proclaim the message represented in the passage. The message and the work of the one hundred and forty-four thousand, was to present the unsealed message in order to rouse men “to prepare for the solemn events connected with the close of probation.”
V roku 1989, so zrútením Sovietskeho zväzu, bola odpečatená tá časť knihy Daniel, ktorá sa vzťahovala na posledné dni, a začal sa proces skúšky. Skúška bola založená na schopnosti alebo neschopnosti Božieho ľudu pochopiť alebo odmietnuť rozmnoženie poznania, ktoré je znázornené v posledných šiestich veršoch jedenástej kapitoly Daniela; vo veršoch, ktoré vedú k prvému veršu dvanástej kapitoly, ktorý označuje „uzavretie doby milosti“. Posolstvo o „udalostiach spojených s uzavretím doby milosti“ bolo potom odpečatené a začalo sa dielo tých, ktorí boli kandidátmi stať sa „kňazmi“ sto štyridsiatich štyroch tisícov. Ich dielom bolo „porozumieť“ a ohlasovať posolstvo znázornené v tomto úseku. Posolstvom a dielom sto štyridsiatich štyroch tisícov bolo predkladať odpečatené posolstvo, aby boli ľudia prebudení „pripraviť sa na slávnostné udalosti spojené s uzavretím doby milosti“.
“Today, in the spirit and power of Elias and of John the Baptist, messengers of God’s appointment are calling the attention of a judgment-bound world to the solemn events soon to take place in connection with the closing hours of probation and the appearance of Christ Jesus as King of kings and Lord of lords. Soon every man is to be judged for the deeds done in the body. The hour of God’s judgment has come, and upon the members of His church on earth rests the solemn responsibility of giving warning to those who are standing as it were on the very brink of eternal ruin. To every human being in the wide world who will give heed must be made plain the principles at stake in the great controversy being waged, principles upon which hang the destinies of all mankind.” Prophets and Kings, 715, 716.
„Dnes v duchu a moci Eliáša a Jána Krstiteľa poslovia ustanovení Bohom upriamujú pozornosť sveta smerujúceho k súdu na vážne udalosti, ktoré sa majú čoskoro odohrať v súvislosti so záverečnými hodinami doby milosti a so zjavením Krista Ježiša ako Kráľa kráľov a Pána pánov. Čoskoro má byť každý človek súdený za skutky vykonané v tele. Hodina Božieho súdu prišla a na členoch Jeho cirkvi na zemi spočíva vážna zodpovednosť varovať tých, ktorí akoby stáli na samom okraji večnej záhuby. Každému človeku na šírom svete, ktorý bude dbať, musia byť jasne predložené zásady, o ktoré ide vo veľkom spore, zásady, od ktorých závisí osud celého ľudstva.“ Proroci a králi, 715, 716.
The history of John the Baptist and Christ, as well as the history of the Millerites illustrates the message and work of the one hundred and forty-four thousand. Both John and Christ understood their message as representing the close of probation.
Dejiny Jána Krstiteľa a Krista, ako aj dejiny milleritov, znázorňujú posolstvo a dielo sto štyridsiatich štyroch tisíc. Ján aj Kristus chápali svoje posolstvo ako predstavujúce uzavretie času milosti.
But when he saw many of the Pharisees and Sadducees come to his baptism, he said unto them, O generation of vipers, who hath warned you to flee from the wrath to come? Matthew 3:7.
Keď však videl, že k jeho krstu prichádza mnoho farizejov a saducejov, povedal im: Vy vreteničie plemeno, kto vás varoval, aby ste utiekli pred budúcim hnevom? Matúš 3,7.
Christ presented the destruction of Jerusalem, the same destruction which John had warned the quibbling Jews about, as approaching. Jesus employed the destruction as a symbol of the “wrath” that begins when He, as Michael, stands up in Daniel chapter twelve, verse one.
Kristus predstavil zničenie Jeruzalema, to isté zničenie, pred ktorým Ján varoval hašterivých Židov, ako blížiace sa. Ježiš použil toto zničenie ako symbol „hnevu“, ktorý sa začína, keď On ako Michal povstane v dvanástej kapitole Daniela, v prvom verši.
“Christ saw in Jerusalem a symbol of the world hardened in unbelief and rebellion, and hastening on to meet the retributive judgments of God. The woes of a fallen race, pressing upon His soul, forced from His lips that exceeding bitter cry. He saw the record of sin traced in human misery, tears, and blood; His heart was moved with infinite pity for the afflicted and suffering ones of earth; He yearned to relieve them all. But even His hand might not turn back the tide of human woe; few would seek their only Source of help. He was willing to pour out His soul unto death, to bring salvation within their reach; but few would come to Him that they might have life.
„Kristus videl v Jeruzaleme symbol sveta zatvrdeného v nevere a vzbure, ktorý sa náhlil v ústrety odplatným Božím súdom. Biedy padlého ľudského pokolenia, doliehajúce na Jeho dušu, vynútili z Jeho pier ten nesmierne trpký výkrik. Videl záznam hriechu vyrytý v ľudskom nešťastí, slzách a krvi; Jeho srdce sa pohlo nekonečným súcitom s utrápenými a trpiacimi obyvateľmi zeme; túžil všetkým im priniesť úľavu. No ani Jeho ruka nemohla odvrátiť príval ľudského nešťastia; len málokto by hľadal svoj jediný Zdroj pomoci. Bol ochotný vyliať svoju dušu až na smrť, aby im priblížil spasenie; no len máloktorí by prišli k Nemu, aby mali život.“
“The Majesty of heaven in tears! the Son of the infinite God troubled in spirit, bowed down with anguish! The scene filled all heaven with wonder. That scene reveals to us the exceeding sinfulness of sin; it shows how hard a task it is, even for Infinite Power, to save the guilty from the consequences of transgressing the law of God. Jesus, looking down to the last generation, saw the world involved in a deception similar to that which caused the destruction of Jerusalem. The great sin of the Jews was their rejection of Christ; the great sin of the Christian world would be their rejection of the law of God, the foundation of His government in heaven and earth. The precepts of Jehovah would be despised and set at nought. Millions in bondage to sin, slaves of Satan, doomed to suffer the second death, would refuse to listen to the words of truth in their day of visitation. Terrible blindness! strange infatuation!” The Great Controversy, 22.
„Velebnosť nebies v slzách! Syn nekonečného Boha zarmútený v duchu, sklonený pod ťarchou úzkosti! Táto scéna naplnila celé nebo úžasom. Táto scéna nám odhaľuje nesmiernu hriešnosť hriechu; ukazuje, akou ťažkou úlohou je, aj pre Nekonečnú Moc, zachrániť vinného pred následkami prestúpenia Božieho zákona. Ježiš, hľadiac až na poslednú generáciu, videl svet zapletený do klamu podobného tomu, ktorý spôsobil zničenie Jeruzalema. Veľkým hriechom Židov bolo ich zavrhnutie Krista; veľkým hriechom kresťanského sveta bude zavrhnutie Božieho zákona, základu Jeho vlády v nebi i na zemi. Prikázania Jehovu budú opovrhované a pošliapané. Milióny v otroctve hriechu, otroci satana, odsúdení trpieť druhú smrť, odmietnu počúvať slová pravdy v deň svojho navštívenia. Hrozná slepota! podivné zaslepenie!“ Veľký spor, 22.
The warning message proclaimed by John the Baptist and also by Christ was the same warning message, just as the warning message of the Millerites was the same message identifying the events connected with the close of probation as the one hundred and forty-four thousand will proclaim. Three witnesses; John the Baptist, Christ and the Millerites testifying that the work and message of the one hundred and forty-four thousand is a life-or-death testing process accomplished by the increase of knowledge that was unsealed in 1989. The message unsealed at that time is the last day vision that must be understood by the wise if they are to be the “priests” that make up the one hundred and forty-four thousand. If those candidates do not understand that vision, they are identified as wicked, or as fools, and they perish. They and their children are rejected in agreement with their rejection of the vision that is the increase of knowledge.
Výstražné posolstvo ohlasované Jánom Krstiteľom a tiež Kristom bolo tým istým výstražným posolstvom, tak ako výstražné posolstvo milleritov bolo tým istým posolstvom, ktoré stotyridsaťštyritisíc budú ohlasovať pri určovaní udalostí spojených s uzavretím doby milosti. Traja svedkovia; Ján Krstiteľ, Kristus a milleriti svedčia o tom, že dielo a posolstvo stotyridsaťštyritisíc je skúšobným procesom života alebo smrti, uskutočňovaným prostredníctvom nárastu poznania, ktorý bol odpečatený v roku 1989. Posolstvo odpečatené v tom čase je videním posledných dní, ktorému múdri musia rozumieť, ak majú byť „kňazmi“, ktorí tvoria stotyridsaťštyritisíc. Ak títo kandidáti tomuto videniu nerozumejú, sú označení za bezbožných alebo za bláznov a hynú. Oni i ich deti sú zavrhnutí v súlade so svojím zavrhnutím videnia, ktoré je nárastom poznania.
God’s Word identifies that Rome is the power that exalts itself, robs God’s people, and then falls and establishes the vision. The question of whether Modern Rome is the papal power or the United States is the test that identifies that those candidates are either wise or foolish virgins. The test is a prophetic test derived from the book of Daniel, that is thereafter confirmed and brought to perfection in the book of Revelation. The subject of Modern Rome is not simply a choice between the papal power or the United States, it is the final test for the one hundred and forty-four thousand. It is a prophetic test, and correctly understood it encompasses every representation of the final testing process that is set forth within God’s sanctified prophetic testimony.
Božie slovo určuje, že Rím je mocnosťou, ktorá sa vyvyšuje, olupuje Boží ľud a potom padá a napĺňa videnie. Otázka, či je novodobým Rímom pápežská moc alebo Spojené štáty, je skúškou, ktorá odhaľuje, či sú títo kandidáti múdre alebo bláznivé panny. Táto skúška je prorockou skúškou odvodenou z knihy Daniel, ktorá je potom potvrdená a privedená k dokonalosti v knihe Zjavenie. Predmet novodobého Ríma nie je jednoducho voľbou medzi pápežskou mocou a Spojenými štátmi; je to záverečná skúška pre sto štyridsaťštyri tisíc. Je to prorocká skúška a pri správnom pochopení zahŕňa každé znázornenie záverečného procesu skúšania, ktorý je predložený v Božom posvätenom prorockom svedectve.
The testing process of the time of John the Baptist and Christ was derived from the book of Daniel, as was the testing process in the time of the Millerites. As a prophetic test, the methodology of how truth is established is as essential for those candidates to correctly apply, as is simply holding to the correct view of who is Modern Rome. Whether the correct identification of Modern Rome, or the application of the correct methodology is considered, both elements of the test are couched in the book of Daniel. In Daniel chapter one, Daniel navigated through a three-step testing process beginning with diet, then a visual test, followed by a test accomplished by Nebuchadnezzar, a biblical symbol of the King of the North, the papal power of the last days.
Proces skúšky v čase Jána Krstiteľa a Krista vychádzal z knihy Daniel, tak ako aj proces skúšky v čase mileritov. Ako prorocká skúška je metodológia toho, ako sa ustanovuje pravda, pre týchto kandidátov pri správnom uplatnení rovnako podstatná, ako aj samotné zastávanie správneho názoru na to, kto je novodobý Rím. Či už sa zvažuje správna identifikácia novodobého Ríma, alebo uplatnenie správnej metodológie, oba prvky skúšky sú zakotvené v knihe Daniel. V prvej kapitole knihy Daniel Daniel prešiel trojstupňovým procesom skúšky, ktorý sa začal stravou, potom nasledovala vizuálna skúška a napokon skúška vykonaná Nebukadnesarom, biblickým symbolom severného kráľa, pápežskej moci posledných dní.
As for these four children, God gave them knowledge and skill in all learning and wisdom: and Daniel had understanding in all visions and dreams. Now at the end of the days that the king had said he should bring them in, then the prince of the eunuchs brought them in before Nebuchadnezzar. And the king communed with them; and among them all was found none like Daniel, Hananiah, Mishael, and Azariah: therefore stood they before the king. And in all matters of wisdom and understanding, that the king inquired of them, he found them ten times better than all the magicians and astrologers that were in all his realm. Daniel 1:17–20.
A týmto štyrom mládencom dal Boh znalosť a zručnosť vo všelijakom učení a múdrosti; a Daniel mal porozumenie vo všetkých videniach a snoch. Keď sa potom naplnili dni, po ktorých ich mal kráľ predviesť, predstavený komorníkov ich priviedol pred Nebukadnesara. A kráľ sa s nimi rozprával; a medzi nimi všetkými sa nenašiel nikto taký ako Daniel, Chananjah, Mišael a Azarjah; preto stáli pred kráľom. A vo všetkých veciach múdrosti a porozumenia, na ktoré sa ich kráľ vypytoval, ich našiel desať ráz lepších ako všetkých veštcov a hvezdárov, ktorí boli v celom jeho kráľovstve. Daniel 1:17–20.
“At the end of the days,” which is prophetically the last days when the one hundred and forty-four thousand are tested, Daniel and the three worthies were found “ten times better than all the magicians and astrologers that were in all his realm,” and Daniel had “understanding in all visions and dreams.” Daniel represents the one hundred and forty four thousand, who in the last days understand the increase of knowledge that arrived when Christ, as the Lion of the tribe of Judah, unsealed “that portion of the book of Daniel that related to the last days,” in 1989.
„Na konci dní“, čo v prorockom zmysle znamená posledné dni, keď je skúšaných sto štyridsaťštyritisíc, boli Daniel a traja jeho druhovia uznaní za „desať ráz lepších než všetci veštci a hviezdári, ktorí boli v celom jeho kráľovstve“, a Daniel mal „porozumenie vo všetkých videniach a snoch“. Daniel predstavuje sto štyridsaťštyritisíc, ktorí v posledných dňoch rozumejú vzrastu poznania, ktorý prišiel, keď Kristus ako Lev z pokolenia Júdovho v roku 1989 odpečatil „tú časť knihy Daniel, ktorá sa vzťahovala na posledné dni“.
Daniel did not simply understand more than others concerning dreams and visions, he had “understanding in all visions and dreams.” He represents those who employ the methodology of line upon line, for that methodology brings “all visions and dreams” together into one cohesive message. The message that brings together all dreams and visions into one prophetic line identifies the “events connected with the close of probation.” That message is established by the prophetic symbol that is Modern Rome, the power who exalts itself, robs God’s people, and falls.
Daniel jednoducho nerozumel viac než ostatní, pokiaľ ide o sny a videnia; mal „porozumenie vo všetkých videniach a snoch“. Predstavuje tých, ktorí používajú metodológiu riadok na riadok, lebo táto metodológia spája „všetky videnia a sny“ do jedného súdržného posolstva. Posolstvo, ktoré spája všetky sny a videnia do jednej prorockej línie, určuje „udalosti spojené s ukončením času milosti“. Toto posolstvo je ustanovené prorockým symbolom, ktorým je Moderný Rím, mocnosť, ktorá sa vyvyšuje, olupuje Boží ľud a padá.
That power can only be established by applying the correct methodology. Most who profess to study the Bible reject the methodology of line upon line, and some who profess to employ it, misapply the rules that make up the methodology of line upon line. Those rules were first put into the public record by the Millerites, and God’s last day people have been forewarned that those who are actually the messengers of the third angel will be using William Miller’s rules of prophetic interpretation.
Táto moc môže byť ustanovená iba uplatnením správnej metodológie. Väčšina tých, ktorí vyznávajú, že študujú Bibliu, odmieta metodológiu „riadok na riadok“, a niektorí z tých, ktorí vyznávajú, že ju používajú, nesprávne uplatňujú pravidlá, ktoré tvoria metodológiu „riadok na riadok“. Tieto pravidlá boli po prvý raz zaznamenané vo verejnom zázname milleritmi a Boží ľud posledných dní bol vopred varovaný, že tí, ktorí sú skutočne poslami tretieho anjela, budú používať pravidlá prorockého výkladu Williama Millera.
“Those who are engaged in proclaiming the third angel’s message are searching the Scriptures upon the same plan that Father Miller adopted.” Review and Herald, November 25, 1884.
„Tí, ktorí sa podieľajú na hlásaní posolstva tretieho anjela, skúmajú Písma podľa toho istého plánu, aký prijal otec Miller.“ Review and Herald, 25. novembra 1884.
William Miller represented the beginning of the three angels of Revelation fourteen, and he was typified by John the Baptist, who was the beginning of the message of which Christ was the ending. Sister White directly aligns the testing process of John the Baptist to Christ with the testing process of the three angels. John began the message, and it was not until just before the cross, when Christ had taken His disciples to Caesarea Philippi, that Jesus then added the details of the message that John had begun. The first truth John identified when He saw Christ, was identifying Christ as the Lamb of God, that takes away the sins of the world.
William Miller predstavoval začiatok troch anjelov zo štrnástej kapitoly Zjavenia a bol predobrazený Jánom Krstiteľom, ktorý bol začiatkom posolstva, ktorého zavŕšením bol Kristus. Sestra Whiteová priamo dáva do súladu skúšobný proces Jána Krstiteľa vo vzťahu ku Kristovi so skúšobným procesom troch anjelov. Ján začal posolstvo a až tesne pred krížom, keď Kristus vzal svojich učeníkov do Cézarey Filipovej, Ježiš potom pridal podrobnosti k posolstvu, ktoré Ján začal. Prvou pravdou, ktorú Ján označil, keď uvidel Krista, bolo označenie Krista za Baránka Božieho, ktorý sníma hriechy sveta.
These things were done in Bethabara beyond Jordan, where John was baptizing. The next day John seeth Jesus coming unto him, and saith, Behold the Lamb of God, which taketh away the sin of the world. This is he of whom I said, After me cometh a man which is preferred before me: for he was before me. John 1:28–30.
Toto sa stalo v Betabare za Jordánom, kde Ján krstil. Na druhý deň videl Ján Ježiša prichádzať k nemu a povedal: Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta. To je ten, o ktorom som povedal: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv ako ja. Ján 1,28–30.
Then began the three-and-a-half-year period of testing that ended at the cross. After John was murdered just before the cross, Jesus then began to explain that very first statement of John.
Potom sa začalo trojapolročné obdobie skúšky, ktoré sa skončilo na kríži. Keď bol Ján tesne pred krížom zavraždený, Ježiš potom začal vysvetľovať práve to prvé Jánovo vyhlásenie.
When Jesus came into the coasts of Caesarea Philippi, he asked his disciples, saying, Whom do men say that I the Son of man am? And they said, Some say that thou art John the Baptist: some, Elias; and others, Jeremias, or one of the prophets. He saith unto them, But whom say ye that I am? And Simon Peter answered and said, Thou art the Christ, the Son of the living God. And Jesus answered and said unto him, Blessed art thou, Simon Barjona: for flesh and blood hath not revealed it unto thee, but my Father which is in heaven. And I say also unto thee, That thou art Peter, and upon this rock I will build my church; and the gates of hell shall not prevail against it. And I will give unto thee the keys of the kingdom of heaven: and whatsoever thou shalt bind on earth shall be bound in heaven: and whatsoever thou shalt loose on earth shall be loosed in heaven. Then charged he his disciples that they should tell no man that he was Jesus the Christ. From that time forth began Jesus to show unto his disciples, how that he must go unto Jerusalem, and suffer many things of the elders and chief priests and scribes, and be killed, and be raised again the third day. Matthew 16:13–21.
Keď Ježiš prišiel do krajov Cézarey Filipovej, spýtal sa svojich učeníkov: Za koho ma pokladajú ľudia, Syna človeka? A oni povedali: Jedni hovoria, že si Ján Krstiteľ; iní Eliáš; a iní Jeremiáš alebo jeden z prorokov. Povedal im: A za koho ma pokladáte vy? Šimon Peter odpovedal a riekol: Ty si Kristus, Syn živého Boha. Ježiš mu odpovedal a povedal: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach. A ja ti hovorím, že ty si Peter, a na tejto skale zbudujem svoju cirkev a brány pekla ju nepremôžu. A dám ti kľúče od nebeského kráľovstva; a čokoľvek zviažeš na zemi, bude zviazané v nebesiach; a čokoľvek rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebesiach. Vtedy prikázal svojim učeníkom, aby nikomu nepovedali, že on je Ježiš Kristus. Od toho času začal Ježiš ukazovať svojim učeníkom, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho vytrpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, a byť zabitý, a tretieho dňa vstať z mŕtvych. Matúš 16:13–21.
Caesarea Philippi is the name of Panium in the time of Christ, and Panium is identified in the verse which follows verse fourteen of Daniel eleven, where the robbers of thy people, who exalt themselves, but fall, are introduced. The message of John the Baptist, inspired and perfect, was the message at the beginning that represented the Millerite message, that had been established upon Miller’s rules. Christ’s message at the ending, built upon and expanded John’s message, and it typified the message at the ending of the three angels, that is based upon Miller’s rules and the details that are added to Miller’s message when the methodology of line upon line arrives at the ending.
Cézarea Filipova je názov Pania v Kristovom čase a Pania je označená vo verši, ktorý nasleduje po štrnástom verši jedenástej kapitoly Daniela, kde sú uvedení násilníci z tvojho ľudu, ktorí sa povyšujú, ale padajú. Posolstvo Jána Krstiteľa, inšpirované a dokonalé, bolo posolstvom na začiatku, ktoré predstavovalo milleritské posolstvo, založené na Millerových pravidlách. Kristovo posolstvo na konci, vybudované na Jánovom posolstve a rozšírené z neho, a bolo predobrazom posolstva na konci troch anjelov, ktoré je založené na Millerových pravidlách a na podrobnostiach, ktoré sa pridávajú k Millerovmu posolstvu, keď metodológia „riadok na riadok“ prichádza ku koncu.
To arrive at an incorrect understanding of the symbol that establishes the vision with the symbol of Modern Rome parallels those in the history of Christ that rejected the message of the cross. We are informed that the Jews who rejected the message of John the Baptist could not be benefitted by the teachings of Jesus, and that the history of those Jews that did that very thing represents those who rejected the first angel’s message. The Millerites identified the robbers of thy people, which I later coined with the words, “Modern Rome,” as the papal power.
Dospieť k nesprávnemu pochopeniu symbolu, ktorý spája videnie so symbolom moderného Ríma, je rovnobežné s tými v dejinách Krista, ktorí odmietli posolstvo kríža. Sme poučení, že Židia, ktorí odmietli posolstvo Jána Krstiteľa, nemohli mať úžitok z učenia Ježiša a že dejiny tých Židov, ktorí urobili práve to, predstavujú tých, ktorí odmietli posolstvo prvého anjela. Milleriti označili „lupičov tvojho ľudu“, čo som neskôr vyjadril slovami „moderný Rím“, za pápežskú moc.
We will continue these considerations in the next article.
V nasledujúcom článku budeme pokračovať v týchto úvahách.