The “Revelation of Jesus Christ” is opened up to God’s people when “the time is at hand.” The final warning message for mankind is given just before the close of human probation and that final message is represented in several prophetic lines in the Bible. In Revelation fourteen that final warning message is represented by three angels.
„Zjavenie Ježiša Krista“ sa otvára Božiemu ľudu, keď „čas je blízko“. Záverečné výstražné posolstvo pre ľudstvo je dané tesne pred ukončením času milosti pre človeka a toto záverečné posolstvo je v Biblii znázornené v niekoľkých prorockých líniách. V štrnástej kapitole Zjavenia je toto záverečné výstražné posolstvo znázornené tromi anjelmi.
And I saw another angel fly in the midst of heaven, having the everlasting gospel to preach unto them that dwell on the earth, and to every nation, and kindred, and tongue, and people, Saying with a loud voice, Fear God, and give glory to him; for the hour of his judgment is come: and worship him that made heaven, and earth, and the sea, and the fountains of waters.
A videl som iného anjela letieť prostredkom neba, ktorý mal večné evanjelium, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku i ľudu, a hovoril mocným hlasom: Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu; a klaňajte sa tomu, ktorý učinil nebo i zem, more i pramene vôd.
And there followed another angel, saying, Babylon is fallen, is fallen, that great city, because she made all nations drink of the wine of the wrath of her fornication.
A nasledoval iný anjel a hovoril: Padol, padol Babylon, to veľké mesto, pretože napojil všetky národy vínom hnevu svojho smilstva.
And the third angel followed them, saying with a loud voice, If any man worship the beast and his image, and receive his mark in his forehead, or in his hand, The same shall drink of the wine of the wrath of God, which is poured out without mixture into the cup of his indignation; and he shall be tormented with fire and brimstone in the presence of the holy angels, and in the presence of the Lamb: And the smoke of their torment ascendeth up for ever and ever: and they have no rest day nor night, who worship the beast and his image, and whosoever receiveth the mark of his name. Here is the patience of the saints: here are they that keep the commandments of God, and the faith of Jesus. Revelation 14:6–12.
A tretí anjel ich nasledoval a hovoril mocným hlasom: Ak sa niekto klania šelme a jej obrazu a prijíma jej znak na svoje čelo alebo na svoju ruku, aj ten bude piť z vína Božieho hnevu, naliateho neriedeného do kalicha jeho rozhorčenia; a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom. A dym ich múk vystupuje na veky vekov; a nemajú odpočinku vo dne ani v noci tí, čo sa klaňajú šelme a jej obrazu, a každý, kto prijíma znak jej mena. Tu je trpezlivosť svätých; tu sú tí, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru Ježišovu. Zjavenie 14:6–12.
In chapter eighteen of Revelation the very same message announces the fall of Babylon.
V osemnástej kapitole Zjavenia tá istá zvesť oznamuje pád Babylona.
And after these things I saw another angel come down from heaven, having great power; and the earth was lightened with his glory. And he cried mightily with a strong voice, saying, Babylon the great is fallen, is fallen, and is become the habitation of devils, and the hold of every foul spirit, and a cage of every unclean and hateful bird. For all nations have drunk of the wine of the wrath of her fornication, and the kings of the earth have committed fornication with her, and the merchants of the earth are waxed rich through the abundance of her delicacies. And I heard another voice from heaven, saying, Come out of her, my people, that ye be not partakers of her sins, and that ye receive not of her plagues. For her sins have reached unto heaven, and God hath remembered her iniquities. Revelation 18:1–5.
A po tomto som videl iného anjela zostupovať z neba, ktorý mal veľkú moc; a zem sa rozžiarila jeho slávou. A zvolal mocne silným hlasom a hovoril: Padol, padol Babylon, ten veľký, a stal sa príbytkom démonov, útočišťom každého nečistého ducha a klietkou každého nečistého a nenávideného vtáka. Lebo všetky národy pili z vína hnevu jeho smilstva a králi zeme s ním smilnili a kupci zeme zbohatli z hojnosti jeho prepychu. A počul som iný hlas z neba, ktorý hovoril: Vyjdite z neho, ľud môj, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a aby ste neprijali z jeho rán. Lebo jeho hriechy dosiahli až do neba a Boh sa rozpamätal na jeho neprávosti. Zjavenie 18:1–5.
The prophetic line of history, or we might say, the sequence of events represented by the angel that lightens the earth with his glory in chapter eighteen represents the events that lead to the close of judgment, the close of probation and the seven last plagues. The prophetic history represented in chapter eighteen runs “parallel” to the line of prophetic history represented by the three angels of chapter fourteen.
Prorocká línia dejín, alebo by sme mohli povedať sled udalostí, ktorý predstavuje anjel, čo v osemnástej kapitole osvecuje zem svojou slávou, predstavuje udalosti, ktoré vedú k ukončeniu súdu, uzavretiu času milosti a siedmim posledným ranám. Prorocké dejiny predstavené v osemnástej kapitole prebiehajú „paralelne“ s líniou prorockých dejín, ktorú predstavujú traja anjeli v štrnástej kapitole.
“God has given the messages of Revelation 14 their place in the line of prophecy, and their work is not to cease till the close of this earth’s history. The first and second angel’s messages are still truth for this time, and are to run parallel with this which follows. The third angel proclaims his warning with a loud voice. ‘After these things,’ said John, ‘I saw another angel come down from heaven, having great power, and the earth was lightened with his glory.’ In this illumination, the light of all the three messages is combined.” The 1888 Materials, 803, 804.
„Boh dal posolstvám zo Zjavenia 14 ich miesto v línii proroctva a ich dielo sa nemá skončiť až do uzavretia dejín tejto zeme. Posolstvá prvého a druhého anjela sú stále pravdou pre tento čas a majú prebiehať súbežne s týmto nasledujúcim. Tretí anjel ohlasuje svoje varovanie mocným hlasom. ‚Potom,’ povedal Ján, ‚som videl iného anjela zostupovať z neba, ktorý mal veľkú moc, a zem sa rozžiarila jeho slávou.‘ V tomto osvietení je spojené svetlo všetkých troch posolstiev.“ The 1888 Materials, 803, 804.
The three angels of chapter fourteen flying in the midst of heaven, symbolizes a worldwide message that concludes with the mark of the beast and the close of probation. In chapter eighteen the entire earth is lightened by the glory of the angel whose message also concludes with the close of probation.
Traja anjeli zo štrnástej kapitoly, letiaci prostred neba, symbolizujú celosvetové posolstvo, ktoré sa končí znamením šelmy a uzavretím času milosti. V osemnástej kapitole je celá zem osvietená slávou anjela, ktorého posolstvo sa takisto končí uzavretím času milosti.
The message that is symbolically represented by three angels in chapter fourteen and that is also represented by the angel that descends in chapter eighteen are two illustrations of the same warning message. There is nothing redundant in the Bible, nothing wasted. The fact that the very same message is identified more than once by John is an emphasis on the importance of the message and it illustrates the divine method of teaching that is a biblical rule called “repeat and enlarge.” Bringing two lines of prophetic history together reveals truths that would not be recognized in either line when considered apart from the other line. Today if you brought two witnesses of the same event into court to testify, they might very well give opposite reports based upon their political or social ideology. This is not the case with Bible witnesses, they always agree, and if it appears to you that they don’t agree, then you are looking at something incorrectly.
Posolstvo, ktoré je symbolicky znázornené tromi anjelmi v štrnástej kapitole a ktoré je takisto znázornené anjelom, zostupujúcim v osemnástej kapitole, sú dve zobrazenia toho istého výstražného posolstva. V Biblii nie je nič nadbytočné, nič premárnené. Skutočnosť, že Ján označuje to isté posolstvo viac než raz, je zdôraznením dôležitosti tohto posolstva a zároveň ilustruje božskú metódu vyučovania, ktorá je biblickým pravidlom nazývaným „opakovať a rozširovať“. Spojenie dvoch línií prorockých dejín odhaľuje pravdy, ktoré by neboli rozpoznané ani v jednej línii, keby bola posudzovaná oddelene od druhej. Keby ste dnes priviedli pred súd dvoch svedkov tej istej udalosti, aby svedčili, veľmi ľahko by mohli podať protichodné výpovede na základe svojej politickej alebo spoločenskej ideológie. V prípade biblických svedkov to tak nie je; tí sa vždy zhodujú, a ak sa vám zdá, že sa nezhodujú, potom sa na niečo pozeráte nesprávne.
The two illustrations we are considering are the very same warning message that the book of Malachi represents as the return of Elijah the prophet. All three of the messages arrive in advance of the close of probation—for the warning message contained in all three lines of prophecy are not simply given in advance of the close of probation, but the close of probation is the very point of reference, the subject if you will, of each of those warning messages. In fact, if any warning message is proclaimed or illustrated by any prophet, it’s the same warning as Revelation fourteen, eighteen and Malachi’s Elijah prophecy.
Dve podobenstvá, o ktorých uvažujeme, sú tým istým varovným posolstvom, ktoré kniha Malachiáš predstavuje ako návrat proroka Eliáša. Všetky tri posolstvá prichádzajú vopred pred ukončením doby milosti — lebo varovné posolstvo obsiahnuté vo všetkých troch prorockých líniách nie je jednoducho dané vopred pred ukončením doby milosti, ale ukončenie doby milosti je práve tým vzťažným bodom, predmetom, ak chcete, každého z týchto varovných posolstiev. V skutočnosti, ak je nejaké varovné posolstvo vyhlasované alebo znázornené ktorýmkoľvek prorokom, je to to isté varovanie ako v Zjavení štrnástej, osemnástej a v Malachiášovom proroctve o Eliášovi.
These three lines of prophecy can easily be shown to run parallel to each other. That being said there are two primary sources of information in biblical prophecy. One is the identification of the sequence of events that unfold at the end of the world. The other source of information is the illustration of the prophets’ activities connected with the message outlining the future events.
Tieto tri línie proroctva sa dajú ľahko preukázať ako navzájom rovnobežné. Keďže je to tak, v biblickom proroctve existujú dva hlavné zdroje informácií. Jedným je určenie sledu udalostí, ktoré sa odvíjajú na konci sveta. Druhým zdrojom informácií je znázornenie činnosti prorokov spojenej s posolstvom, ktoré načrtáva budúce udalosti.
There are two rules worth considering in connection with these ideas. The first is that all the prophets speak about the end of the world, which is where probation closes.
V súvislosti s týmito myšlienkami stojí za zváženie dvojica pravidiel. Prvé znie, že všetci proroci hovoria o konci sveta, pri ktorom sa uzatvára čas milosti.
“Each of the ancient prophets spoke less for their own time than for ours, so that their prophesying is in force for us. ‘Now all these things happened unto them for ensamples: and they are written for our admonition, upon whom the ends of the world are come.’ 1 Corinthians 10:11. ‘Not unto themselves, but unto us they did minister the things, which are now reported unto you by them that have preached the gospel unto you with the Holy Ghost sent down from heaven; which things the angels desire to look into.’ 1 Peter 1:12. . . .
„Každý z dávnych prorokov hovoril menej pre svoju vlastnú dobu než pre našu, takže ich prorokovanie platí pre nás. ‚A toto všetko sa im dialo ako predobrazy, a bolo to napísané na napomenutie nám, ku ktorým prišli konce vekov.‘ 1 Korinťanom 10:11. ‚Nie sebe samým, ale nám slúžili tým, čo vám teraz zvestovali tí, ktorí vám kázali evanjelium skrze Ducha Svätého zoslaného z neba; do čoho túžia nazerať aj anjeli.‘ 1 Petra 1:12....“
“The Bible has accumulated and bound up together its treasures for this last generation. All the great events and solemn transactions of Old Testament history have been, and are, repeating themselves in the church in these last days.” Selected Messages, book 3, 338, 339.
„Biblia zhromaždila a spojila svoje poklady pre toto posledné pokolenie. Všetky veľké udalosti a vážne deje starozmluvných dejín sa v týchto posledných dňoch v cirkvi opakovali a opakujú.“ Vybrané posolstvá, kniha 3, 338, 339.
All the prophetic messages of the Bible are “in force for us” “upon whom the ends of the world are come.” That rule, in conjunction with another rule that identifies “matters” which the Holy Spirit has “shaped,” “both in the giving of the prophecy and” also “in the events portrayed” add strength to the claim that prophetic events at the beginning of a prophecy typify and run parallel to the prophetic events at the end of any given prophecy.
Všetky prorocké posolstvá Biblie sú „platné pre nás“, „na ktorých prišli konce sveta“. Toto pravidlo v spojení s ďalším pravidlom, ktoré označuje „záležitosti“, ktoré Duch Svätý „utváral“, „tak pri dávaní proroctva, ako aj“ „v zobrazených udalostiach“, posilňuje tvrdenie, že prorocké udalosti na začiatku proroctva sú predobrazom a prebiehajú súbežne s prorockými udalosťami na konci každého daného proroctva.
“There is need of a much closer study of the word of God; especially should Daniel and the Revelation have attention as never before in the history of our work. We may have less to say in some lines, in regard to the Roman power and the papacy; but we should call attention to what the prophets and apostles have written under the inspiration of the Holy Spirit of God. The Holy Spirit has so shaped matters, both in the giving of the prophecy and in the events portrayed, as to teach that the human agent is to be kept out of sight, hid in Christ, and that the Lord God of heaven and His law are to be exalted. Read the book of Daniel. Call up, point by point, the history of the kingdoms there represented.” Testimonies to Ministers, 112.
„Je potrebné oveľa dôkladnejšie skúmať Božie slovo; osobitne Danielovi a Zjaveniu by sa mala venovať pozornosť ako nikdy predtým v dejinách nášho diela. Možno budeme mať menej čo povedať v niektorých smeroch, pokiaľ ide o rímsku moc a pápežstvo; mali by sme však upriamiť pozornosť na to, čo napísali proroci a apoštoli pod vnuknutím Svätého Ducha Božieho. Svätý Duch usporiadal veci tak, a to tak pri dávaní proroctva, ako aj v zobrazených udalostiach, aby učil, že ľudský činiteľ má zostať mimo dohľadu, skrytý v Kristovi, a že Pán Boh nebies a Jeho zákon majú byť vyvýšení. Čítajte knihu Daniel. Pripomeňte si, bod po bode, dejiny kráľovstiev, ktoré sú tam predstavené.“ Testimonies to Ministers, 112.
The “Holy Spirit has so shaped matters, both in the giving of the prophecy and in the events portrayed.” In “giving of the prophecy and in the events portrayed” “matters” have been “so shaped” by “the Holy Spirit” that both “the giving of the prophecy” and “the events portrayed,” are to be recognized as inspired and applied to the prophetic illustration of the end of the world.
„Duch Svätý tak usporiadal veci, ako pri udelení proroctva, tak aj v zobrazených udalostiach.“ Pri „udelení proroctva a v zobrazených udalostiach“ boli „veci“ „tak usporiadané“ „Duchom Svätým“, že tak „udelenie proroctva“, ako aj „zobrazené udalosti“ majú byť uznané za inšpirované a vzťahované na prorocké znázornenie konca sveta.
John was given the prophecy from Gabriel and told to write it in a book and send it to the churches. He was then being persecuted by Rome; he was exiled in a fashion that would parallel what in the world today would call a black-site. In that history John was as isolated from mankind as is any prisoner at Guantanamo Bay.
Ján dostal proroctvo od Gabriela a bolo mu povedané, aby ho zapísal do knihy a poslal cirkvám. V tom čase bol prenasledovaný Rímom; bol vyhostený spôsobom, ktorý by sa dal prirovnať k tomu, čo sa dnes vo svete nazýva tajné väzenské zariadenie. V tejto historickej situácii bol Ján od ľudstva izolovaný tak, ako je ktorýkoľvek väzeň v Guantáname.
John identifies that the vision took place when he was worshipping on the seventh-day Sabbath, which is the Lord’s Day.
Ján uvádza, že videnie sa odohralo, keď uctieval Boha v sobotu siedmeho dňa, ktorá je Pánovým dňom.
For the Son of man is Lord even of the sabbath day. Matthew 12:8.
Lebo Syn človeka je Pánom aj sobotného dňa. Matúš 12,8.
While worshipping in the Spirit, he heard a great voice behind him.
Keď uctieval v Duchu, počul za sebou mohutný hlas.
I John, who also am your brother, and companion in tribulation, and in the kingdom and patience of Jesus Christ, was in the isle that is called Patmos, for the word of God, and for the testimony of Jesus Christ. I was in the Spirit on the Lord’s day, and heard behind me a great voice, as of a trumpet, Saying, I am Alpha and Omega, the first and the last: and, What thou seest, write in a book, and send it unto the seven churches which are in Asia; unto Ephesus, and unto Smyrna, and unto Pergamos, and unto Thyatira, and unto Sardis, and unto Philadelphia, and unto Laodicea. Revelation 1:9–11.
Ja, Ján, ktorý som aj vaším bratom a spoluúčastníkom v súžení, i v kráľovstve a trpezlivosti Ježiša Krista, bol som na ostrove, ktorý sa volá Patmos, pre slovo Božie a pre svedectvo Ježiša Krista. Vo vytržení Ducha som bol v deň Pánov a počul som za sebou mohutný hlas ako hlas poľnice, ktorý hovoril: Ja som Alfa i Omega, prvý i posledný. A čo vidíš, napíš do knihy a pošli siedmim zborom, ktoré sú v Ázii: do Efezu, do Smyrny, do Pergama, do Tyatír, do Sard, do Filadelfie a do Laodicey. Zjavenie 1:9–11.
John, his surroundings and the circumstances identified describe him as one that is being persecuted for being a seventh-day Sabbath worshipper, but one who is also being persecuted because they believe in both the Bible and the writings of Ellen White, which is the “testimony of Jesus.” He hears a great voice behind him, which he turns to see, and in so doing he represents a Seventh-day Adventist at the end of the world who hear a voice behind them saying, “this is the way, walk ye in it.”
Ján, jeho okolie a uvedené okolnosti ho opisujú ako niekoho, kto je prenasledovaný preto, že je ctiteľom soboty siedmeho dňa, ale kto je zároveň prenasledovaný aj preto, že verí tak Biblii, ako aj spisom Ellen Whiteovej, ktoré sú „svedectvom Ježišovým“. Počuje za sebou mocný hlas, ku ktorému sa obracia, aby ho uvidel, a tým predstavuje adventistu siedmeho dňa na konci sveta, ktorý počuje za sebou hlas hovoriaci: „toto je cesta, choďte po nej.“
All the lines of prophecy parallel each other at the end of the world.
Všetky línie proroctva sa navzájom zhodujú na konci sveta.
“In the Revelation all the books of the Bible meet and end.” Acts of the Apostles, 585.
„V Zjavení sa stretávajú a končia všetky knihy Biblie.“ Skutky apoštolov, 585.
Any prophet that hears a voice behind them, aligns with John in the illustration of God’s people at the end of the world. John heard a voice behind him that gave him instructions. Isaiah also heard a voice of instruction.
Každý prorok, ktorý počuje hlas za sebou, sa zhoduje s Jánom v zobrazení Božieho ľudu na konci sveta. Ján počul za sebou hlas, ktorý mu dával pokyny. Aj Izaiáš počul hlas poučenia.
And therefore will the Lord wait, that he may be gracious unto you, and therefore will he be exalted, that he may have mercy upon you: for the Lord is a God of judgment: blessed are all they that wait for him.
Preto bude Hospodin čakať, aby vám mohol preukázať milosť, a preto bude vyvýšený, aby sa nad vami zľutoval; lebo Hospodin je Boh súdu. Blahoslavení sú všetci, ktorí očakávajú na neho.
For the people shall dwell in Zion at Jerusalem: thou shalt weep no more: he will be very gracious unto thee at the voice of thy cry; when he shall hear it, he will answer thee. And though the Lord give you the bread of adversity, and the water of affliction, yet shall not thy teachers be removed into a corner any more, but thine eyes shall see thy teachers: And thine ears shall hear a word behind thee, saying, This is the way, walk ye in it, when ye turn to the right hand, and when ye turn to the left. Isaiah 30:18–21.
Lebo ľud bude bývať na Sione v Jeruzaleme; už viac nebudeš plakať. Iste sa nad tebou zmiluje pri hlase tvojho volania; len čo ho počuje, odpovie ti. A hoci vám Pán dá chlieb súženia a vodu útlaku, tvoji učitelia sa už viac nebudú skrývať v ústraní, ale tvoje oči uvidia tvojich učiteľov. A tvoje uši budú počuť slovo za tebou, ktoré povie: Toto je cesta, kráčajte po nej, keď sa odchýlite napravo alebo keď sa odchýlite naľavo. Izaiáš 30:18–21.
God’s remnant people hear a voice behind them identifying which way they should walk. They then need to decide if they will listen or not listen. The people represented by John and Isaiah are people at the end of the world who wait for the Lord while He tarries, and Isaiah informs us he tarries because He is a God of judgment. From the beginning of Millerite history in 1798 until the close of probation for Adventism at the Sunday law, God is accomplishing the judgment in the heavenly sanctuary. The promise is that those who wait for the Lord during the judgment period will be blessed.
Boží ostatný ľud počuje za sebou hlas, ktorý určuje, ktorou cestou majú kráčať. Potom sa musia rozhodnúť, či budú počúvať, alebo nebudú počúvať. Ľudia, ktorých predstavujú Ján a Izaiáš, sú ľudia na konci sveta, ktorí očakávajú Pána, kým On otáľa, a Izaiáš nás informuje, že otáľa preto, lebo je Bohom súdu. Od počiatku mileritskej histórie v roku 1798 až do uzavretia času milosti pre adventizmus pri nedeľnom zákone Boh uskutočňuje súd v nebeskej svätyni. Zasľúbenie znie, že tí, ktorí očakávajú Pána počas obdobia súdu, budú blahoslavení.
God’s people who are blessed for waiting, are represented by the virgins who wait for the Bridegroom in the parable of the ten virgins. All ten fell asleep, and then at midnight a crisis arrives that separates the sleeping virgins into two classes. One class had heard a voice behind them and turned to see the voice which instructed them as to which way to proceed, and the other class refused to turn around and hear the voice—in spite of the fact that the message that runs throughout the book of Revelation is, “He that hath an ear, let him hear what the Spirit saith unto the churches.”
Boží ľud, ktorý je blahoslavený za to, že čaká, je v podobenstve o desiatich pannách znázornený pannami, ktoré čakajú na Ženícha. Všetkých desať zaspalo a potom o polnoci prichádza kríza, ktorá spiace panny rozdeľuje na dve triedy. Jedna trieda počula hlas za sebou a obrátila sa, aby videla hlas, ktorý ich poučil, ktorou cestou majú ísť ďalej, a druhá trieda sa odmietla obrátiť a počuť hlas — napriek tomu, že posolstvo, ktoré sa tiahne celou knihou Zjavenia, znie: „Kto má ucho, nech počuje, čo Duch hovorí cirkvám.“
“The parable of the ten virgins of Matthew 25 also illustrates the experience of the Adventist people.” The Great Controversy, 393.
„Podobenstvo o desiatich pannách z Matúša 25 takisto znázorňuje skúsenosť adventného ľudu.“ Veľký spor, 393.
John represents the Adventist people who turn to the past in order to understand the future. When they “hear a word behind” them as John did, the word also includes the instruction given in Isaiah’s testimony of this identical event. Isaiah’s instruction was, “this is the way, walk ye in it, when ye turn to the right hand, and when ye turn to the left.” The wise virgins in Daniel twelve understand the increase of knowledge at the end of the world, because they had “run to and fro” in the word to understand the life-giving knowledge that was unsealed.
Ján predstavuje adventný ľud, ktorý sa obracia k minulosti, aby porozumel budúcnosti. Keď „počujú slovo za sebou“, ako ho počul Ján, toto slovo zahŕňa aj poučenie dané v Izaiášovom svedectve o tejto totožnej udalosti. Izaiášovo poučenie znelo: „toto je cesta, choďte po nej, keď sa odchýlite napravo a keď sa odchýlite naľavo.“ Múdre panny v dvanástej kapitole Daniela rozumejú rozmnoženiu poznania na konci sveta, pretože „prechádzali sem a tam“ v Slove, aby porozumeli životodarnému poznaniu, ktoré bolo odpečatené.
But thou, O Daniel, shut up the words, and seal the book, even to the time of the end: many shall run to and fro, and knowledge shall be increased. Daniel 12:4.
Ty však, ó, Daniel, zavri tieto slová a zapečať knihu až do času konca; mnohí budú pobehovať sem i ta a poznanie sa rozmnoží. Daniel 12,4.
The prophets we are considering represent Seventh-day Adventists in the history where judgment comes to a conclusion and probation closes. Those represented as the wise virgins hear a voice behind them saying this is the way to walk and He promises to guide them on the path when they turn to the left or the right. “Running to and fro” as the wise virgins do when the book is unsealed is a symbol for Bible study. Nature informs us that in order to run, you first must learn to walk and Isaiah’s testimony says that if you listen to the voice behind you, he will guide you in the study of His Word whether you turn to the Old Testament (left) or the New Testament (right). Open the Bible and He will guide you by His voice. But for Seventh-day Adventists at the end of the world it also means He will guide you when you open the Bible (left) and when you open the Spirit of Prophecy (right).
Proroci, o ktorých uvažujeme, predstavujú adventistov siedmeho dňa v dejinách, v ktorých súd prichádza k svojmu záveru a čas milosti sa uzatvára. Tí, ktorí sú predstavení ako múdre panny, počujú za sebou hlas, ktorý hovorí: toto je cesta, choďte po nej, a On im zasľubuje, že ich bude viesť po ceste, keď sa obrátia doľava alebo doprava. „Pobiehanie sem a tam“, ako to robia múdre panny, keď je kniha odpečatená, je symbolom štúdia Biblie. Príroda nás poučuje, že aby človek mohol bežať, musí sa najprv naučiť chodiť, a Izaiášovo svedectvo hovorí, že ak budete počúvať hlas za sebou, bude vás viesť pri štúdiu svojho Slova, či sa obrátite k Starému zákonu (doľava), alebo k Novému zákonu (doprava). Otvorte Bibliu a On vás bude viesť svojím hlasom. No pre adventistov siedmeho dňa na konci sveta to znamená aj to, že vás bude viesť, keď otvoríte Bibliu (doľava) a keď otvoríte Ducha proroctva (doprava).
The way to walk is even more specific when Jeremiah’s testimony is added.
Spôsob, akým treba kráčať, je ešte presnejšie určený, keď sa pridá Jeremiášovo svedectvo.
Thus saith the Lord, Stand ye in the ways, and see, and ask for the old paths, where is the good way, and walk therein, and ye shall find rest for your souls. But they said, We will not walk therein. Also I set watchmen over you, saying, Hearken to the sound of the trumpet. But they said, We will not hearken.
Takto hovorí Hospodin: Postavte sa na cesty a hľaďte, pýtajte sa na dávne chodníky, kde je dobrá cesta, a choďte po nej, a nájdete odpočinok svojim dušiam. Ale oni povedali: Nepôjdeme po nej. Ustanovil som nad vami aj strážcov, ktorí hovorili: Počúvajte zvuk trúby. Ale oni povedali: Nebudeme počúvať.
Therefore hear, ye nations, and know, O congregation, what is among them. Hear, O earth: behold, I will bring evil upon this people, even the fruit of their thoughts, because they have not hearkened unto my words, nor to my law, but rejected it. Jeremiah 6:16–19.
Preto počujte, národy, a vedz, zhromaždenie, čo je medzi nimi. Počuj, zem: hľa, privediem zlo na tento ľud, ovocie ich zmýšľania, pretože nepočúvali moje slová ani môj zákon, ale ho zavrhli. Jeremiáš 6:16–19.
There are two classes of worshippers in the passage. One group considers all the “ways” and chooses the “old paths” to walk in. They were capable of selecting the “good way” from all the other possible “ways,” because they are those who listened to the voice behind them, and that voice informed them, “this is the way, walk ye in it.” John represents those that hear the voice from behind, a voice from the “old paths.”
V danom úryvku sú dve skupiny uctievačov. Jedna skupina zvažuje všetky „cesty“ a vyberá si, aby chodila po „starých chodníkoch“. Boli schopní vyvoliť si „dobrú cestu“ spomedzi všetkých ostatných možných „ciest“, pretože patria medzi tých, ktorí počúvali hlas za sebou, a ten hlas ich poučoval: „Toto je cesta, choďte po nej.“ Ján predstavuje tých, ktorí počujú hlas spoza seba, hlas zo „starých chodníkov“.
“‘Thus saith the Lord, Stand ye in the ways, and see, and ask for the old paths, where is the good way, and walk therein.’ Jeremiah 6:16.
„Takto hovorí Hospodin: Zastavte sa na cestách a hľaďte, pýtajte sa na dávne chodníky, kde je dobrá cesta, a choďte po nej.“ Jeremiáš 6,16.
“Let none seek to tear away the foundations of our faith—the foundations that were laid at the beginning of our work by prayerful study of the word and by revelation. Upon these foundations we have been building for the last fifty years. Men may suppose that they have found a new way and that they can lay a stronger foundation than that which has been laid. But this is a great deception. Other foundation can no man lay than that which has been laid.
„Nech sa nikto neusiluje vytrhnúť základy našej viery — základy, ktoré boli položené na počiatku nášho diela modlitebným štúdiom Slova a zjavením. Na týchto základoch staviame už posledných päťdesiat rokov. Ľudia sa môžu domnievať, že našli novú cestu a že môžu položiť pevnejší základ než ten, ktorý už bol položený. To je však veľké klamstvo. Nikto totiž nemôže položiť iný základ než ten, ktorý už bol položený.“
“In the past many have undertaken the building of a new faith, the establishment of new principles. But how long did their building stand? It soon fell, for it was not founded upon the Rock.
„V minulosti sa mnohí podujali budovať novú vieru, ustanoviť nové zásady. Ale ako dlho obstála ich stavba? Čoskoro padla, lebo nebola založená na Skale.
“Did not the first disciples have to meet the sayings of men? Did they not have to listen to false theories, and then, having done all, to stand firm, saying: ‘Other foundation can no man lay than that is laid’? 1 Corinthians 3:11.
„Nemuseli sa už prví učeníci stretnúť s výrokmi ľudí? Nemuseli počúvať falošné teórie a potom, keď všetko vykonali, pevne stáť a hovoriť: ‚Lebo iný základ nemôže nikto položiť okrem toho, ktorý je položený‘? 1. Korinťanom 3:11.
“So we are to hold the beginning of our confidence steadfast unto the end. Words of power have been sent by God and by Christ to this people, bringing them out from the world, point by point, into the clear light of present truth. With lips touched with holy fire, God’s servants have proclaimed the message. The divine utterance has set its seal to the genuineness of the truth proclaimed.” Testimonies, volume 8, 296, 297.
„Preto máme pevne zachovať počiatok svojej dôvery až do konca. Boh a Kristus poslali tomuto ľudu slová moci, ktoré ho vyvádzali zo sveta, bod po bode, do jasného svetla prítomnej pravdy. Boží služobníci s perami dotknutými svätým ohňom zvestovali posolstvo. Božský výrok pripojil svoju pečať k pravosti hlásanej pravdy.“ Testimonies, zväzok 8, 296, 297.
But there is another group in Jeremiah’s line and that “congregation” as he identifies them, have built a house representing a new faith, and that house falls because it was not built upon the rock. That house is the Seventh-day Adventist church, or as John identifies the very same church—the synagogue of Satan.
No v Jeremjášovej línii je ešte iná skupina a to „zhromaždenie“, ako ich označuje, si postavilo dom predstavujúci novú vieru, a ten dom padá, pretože nebol postavený na skale. Tým domom je Cirkev adventistov siedmeho dňa, alebo ako tú istú cirkev označuje Ján — synagóga satanova.
To refuse to hear is to reject, his “words” and his “law.” Due to their rebellion against returning and walking in the old paths and also their refusal to hear the trumpet message of the watchman, God is going to bring evil upon the people Jeremiah identifies as a “evil congregation.” How God deals with the Seventh-day Adventist church of Laodicea is a subject of Bible prophecy. The prophet Hosea contributes to the characteristics of the “evil congregation” when he speaks about why they are rejected.
Odmietnuť počúvať znamená zavrhnúť jeho „slová“ a jeho „zákon“. Pre ich vzburu proti návratu a kráčaniu po starých chodníkoch, ako aj pre ich odmietnutie počúvať trúbové posolstvo strážcu, Boh privedie zlo na ľud, ktorý Jeremiáš označuje ako „zlé zhromaždenie“. To, ako Boh naloží s laodicejskou cirkvou adventistov siedmeho dňa, je predmetom biblického proroctva. Prorok Ozeáš prispieva k charakteristike „zlého zhromaždenia“, keď hovorí o tom, prečo sú zavrhnutí.
My people are destroyed for lack of knowledge: because thou hast rejected knowledge, I will also reject thee, that thou shalt be no priest to me: seeing thou hast forgotten the law of thy God, I will also forget thy children. Hosea 4:6.
Môj ľud hynie pre nedostatok poznania; pretože si zavrhol poznanie, aj ja zavrhnem teba, aby si mi nebol kňazom; keďže si zabudol na zákon svojho Boha, aj ja zabudnem na tvoje deti. Ozeáš 4,6.
They are rejected for lacking knowledge, which represents a message that is unsealed at the time of the end. God is ending here His covenant relationship with His people in the passage, for He directly calls them, “My people!” Because they rejected Christ, and have forgotten His law they will be no priest for God. When God’s people enter into covenant with God, He makes them priests and kings. When God entered into covenant with ancient Israel he stated through Moses:
Sú zavrhnutí pre nedostatok poznania, ktoré predstavuje posolstvo odpečatené v čase konca. Boh tu v tomto úryvku ukončuje svoj zmluvný vzťah so svojím ľudom, lebo ich priamo nazýva: „Môj ľud!“ Pretože zavrhli Krista a zabudli na Jeho zákon, nebudú Bohu kňazmi. Keď Boží ľud vstupuje do zmluvy s Bohom, On ich ustanovuje za kňazov a kráľov. Keď Boh vstúpil do zmluvy so starovekým Izraelom, vyhlásil prostredníctvom Mojžiša:
Now therefore, if ye will obey my voice indeed, and keep my covenant, then ye shall be a peculiar treasure unto me above all people: for all the earth is mine: And ye shall be unto me a kingdom of priests, and an holy nation. These are the words which thou shalt speak unto the children of Israel. Exodus 19:5, 6.
A tak teraz, ak budete naozaj poslúchať môj hlas a zachovávať moju zmluvu, budete mi zvláštnym pokladom nad všetky národy, lebo celá zem je moja. A budete mi kráľovstvom kňazov a svätým národom. To sú slová, ktoré budeš hovoriť synom Izraela. Exodus 19:5, 6.
When God entered into covenant with the Christian church he stated through Peter:
Keď Boh uzavrel zmluvu s kresťanskou cirkvou, vyhlásil prostredníctvom Petra:
But ye are a chosen generation, a royal priesthood, an holy nation, a peculiar people; that ye should show forth the praises of him who hath called you out of darkness into his marvellous light: Which in time past were not a people, but are now the people of God: which had not obtained mercy, but now have obtained mercy. 1 Peter 2:9, 10.
Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud osobitného vlastníctva, aby ste zvestovali cnosti Toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla; vy, ktorí ste kedysi neboli ľudom, ale teraz ste ľud Boží; ktorí ste nedosiahli milosrdenstvo, ale teraz ste dosiahli milosrdenstvo. 1 Peter 2:9, 10.
Peter in these verses addresses the transition from ancient Israel as God’s chosen covenant people unto the Christian church, when he states that “in times past were not a people, but now are the people of God.” When the Jews divorced themselves from God, the Lord entered into covenant with the Christian church. Both were considered as nations of priests while they were married to the Lord.
Peter v týchto veršoch hovorí o prechode od starovekého Izraela ako Božieho vyvoleného zmluvného ľudu ku kresťanskej cirkvi, keď uvádza, že „kedysi ste neboli ľudom, ale teraz ste ľud Boží“. Keď sa Židia rozviedli s Bohom, Pán vstúpil do zmluvy s kresťanskou cirkvou. Oboch pokladali za národy kňazov, pokiaľ boli zosobášení s Pánom.
To be rejected as a priest indicates that you once were a covenant people. Seventh-day Adventists entered into covenant with the Lord at the beginning of Adventist history. The church in the wilderness came out of the Reformation but rejected the Millerite message, and thus divorced themselves from God during the history of the first and second angels’ messages. The final separation was the arrival of the second angel and the pronouncement was that they were no longer a daughter of Christ, but had become a daughter of Babylon. Immediately after, during the Midnight Cry, God called His new bride to the covenant marriage.
Byť zavrhnutý ako kňaz naznačuje, že ste kedysi boli zmluvným ľudom. Adventisti siedmeho dňa vstúpili do zmluvy s Pánom na začiatku adventistických dejín. Cirkev na púšti vyšla z reformácie, no odmietla millerovské posolstvo, a tak sa v priebehu dejín posolstiev prvého a druhého anjela rozviedla s Bohom. Konečné oddelenie nastalo s príchodom druhého anjela a zaznel výrok, že už nie je dcérou Kristovou, ale stala sa dcérou Babylonu. Bezprostredne nato, počas Polnočného volania, Boh povolal svoju novú nevestu k zmluvnému manželstvu.
The two tables that were the symbol of the covenant for ancient Israel were the two tables of the Ten Commandments, and the two tables for spiritual modern Israel are the two tables of Habakkuk as represented by the 1843 and 1850 charts. The covenant people that inspiration has identified repeatedly as Laodicea rejected the old paths, refused to listen to the voice behind them, and they therefore repeat the ending history of ancient Israel as they are spewed out of the mouth of the Lord. Why does this happen to those He calls, “My people?”
Dve tabule, ktoré boli symbolom zmluvy pre staroveký Izrael, boli dvoma tabuľami Desatora; a dvoma tabuľami pre duchovný moderný Izrael sú dve tabule Habakuka, znázornené na mapách z rokov 1843 a 1850. Ľud zmluvy, ktorý inšpirácia opakovane označila ako Laodiceu, zavrhol staré chodníky, odmietol počúvať hlas za sebou, a preto opakuje záverečné dejiny starovekého Izraela, keď je vypľúvaný z úst Pána. Prečo sa to deje tým, ktorých nazýva: „Môj ľud?“
The parable of the ten virgins, which illustrates the experience of Adventism is twice fulfilled, once at the beginning and then at the ending of Adventism. Sister White teaches that the parable has been and will be fulfilled to the very letter, and also that the parable is always to be understood as present truth, just as is the third angel.
Podobenstvo o desiatich pannách, ktoré znázorňuje skúsenosť adventizmu, sa naplnilo dvakrát: raz na začiatku a potom na konci adventizmu. Sestra Whiteová učí, že podobenstvo sa naplnilo a ešte sa naplní do posledného písmena, a tiež že podobenstvo sa má vždy chápať ako prítomná pravda, tak ako aj tretí anjel.
“I am often referred to the parable of the ten virgins, five of whom were wise, and five foolish. This parable has been and will be fulfilled to the very letter, for it has a special application to this time, and, like the third angel’s message, has been fulfilled and will continue to be present truth till the close of time.” Review and Herald, August 19, 1890.
„Často sa odvolávam na podobenstvo o desiatich pannách, z ktorých päť bolo múdrych a päť bláznivých. Toto podobenstvo sa splnilo a splní do posledného písmena, lebo sa osobitne vzťahuje na tento čas a podobne ako posolstvo tretieho anjela sa splnilo a bude naďalej prítomnou pravdou až do konca času.“ Review and Herald, 19. augusta 1890.
Millerite Adventism fulfilled the waiting of the parable between their failed prediction of 1843 and the correct prediction of October 22, 1844. The prophetic details of this history are many and important, but I simply wish to identify that the parable of the ten virgins is directly connected to the third angel as Sister White just stated.
Milleritský adventizmus naplnil obdobie čakania z podobenstva medzi svojou nenaplnenou predpoveďou na rok 1843 a správnou predpoveďou na 22. októbra 1844. Prorockých detailov tejto histórie je mnoho a sú dôležité, no ja si jednoducho prajem poukázať na to, že podobenstvo o desiatich pannách je priamo spojené s tretím anjelom, ako to sestra Whiteová práve uviedla.
From 1798 until October 22, 1844, the message of the first angel announced the opening of the judgment. Just before the judgment began the Midnight Cry of the parable of the ten virgins was fulfilled. Therefore, when the third angel announces the close of judgment, the announcement of the Midnight Cry will once again be repeated.
Od roku 1798 až do 22. októbra 1844 posolstvo prvého anjela oznamovalo otvorenie súdu. Tesne predtým, než sa súd začal, sa naplnilo Polnočné volanie z podobenstva o desiatich pannách. Preto, keď tretí anjel ohlasuje ukončenie súdu, oznámenie Polnočného volania bude ešte raz zopakované.
The recognition that the Protestant churches had rejected God’s message, thus becoming the daughters of Babylon, was the arrival of the second angel’s message and the beginning of the tarrying time in the parable that was being “fulfilled to the very letter.” The Lord did not return in 1843, He tarried to test and bless the virgins. The announcement of the second angel identifying the Protestant churches as daughters of Babylon was a call for those still in those fallen churches to come out and stand with the Millerites and their understanding of the prophecies. At the Exeter camp meeting Samuel Snow provided the evidence necessary to confirm the Lord’s coming on October 22, 1844, and the message of the Midnight Cry swept across the land like a tidal wave. Then the third angel arrived at the Great Disappointment of October 22, 1844.
Poznanie, že protestantské cirkvi odmietli Božie posolstvo, a tak sa stali dcérami Babylona, bolo príchodom posolstva druhého anjela a začiatkom času meškania v podobenstve, ktoré sa „napĺňalo do posledného písmena“. Pán sa v roku 1843 nevrátil; meškal, aby skúšal a požehnal panny. Vyhlásenie druhého anjela, ktoré označovalo protestantské cirkvi za dcéry Babylona, bolo výzvou pre tých, ktorí sa ešte nachádzali v týchto padlých cirkvách, aby z nich vyšli a pridali sa k milleritom a k ich chápaniu proroctiev. Na táborovom zhromaždení v Exeteri poskytol Samuel Snow dôkazy potrebné na potvrdenie Pánovho príchodu 22. októbra 1844 a posolstvo Polnočného volania sa prehnalo krajinou ako prívalová vlna. Potom prišiel tretí anjel pri Veľkom sklamaní 22. októbra 1844.
This was a brief summation of a beginning history that I have left out many points, in order to isolate a few points that seem more relevant to what we are addressing.
Toto bol stručný súhrn počiatočnej histórie, v ktorom som vynechal mnohé body, aby som vyčlenil niekoľko bodov, ktoré sa zdajú byť relevantnejšie pre to, čomu sa venujeme.
We will continue these thoughts in the next article.
V nasledujúcom článku budeme pokračovať v týchto myšlienkach.