In the passage we are still addressing, which comments on Christ as the angel in Revelation ten that descends, Christ as the mighty angel illustrates “the part which He is acting in the closing scenes of the great controversy with Satan.” The “position” Christ took when He placed his right foot on the sea and left foot on dry land “denotes His supreme power and authority over the whole earth.” When Christ cried “with a loud voice,” He “cried” “as when a lion roareth.”
V úryvku, ktorým sa stále zaoberáme a ktorý pojednáva o Kristovi ako o anjelovi v desiatej kapitole Zjavenia, ktorý zostupuje, Kristus ako mocný anjel znázorňuje „úlohu, ktorú zohráva v záverečných výjavoch veľkého sporu so satanom“. „Postoj“, ktorý Kristus zaujal, keď položil svoju pravú nohu na more a ľavú nohu na zem, „označuje Jeho najvyššiu moc a autoritu nad celou zemou“. Keď Kristus zvolal „mocným hlasom“, „zvolal“ „ako keď reve lev“.
Christ will manifest His omnipotence in “the closing scenes of the great controversy” and when Christ manifests His omnipotence, He does so as the Lion of the tribe of Judah.
Kristus zjaví svoju všemohúcnosť v „záverečných výjavoch veľkého sporu“ a keď Kristus zjavuje svoju všemohúcnosť, robí tak ako Lev z kmeňa Júdovho.
“The Saviour is presented before John under the symbols of ‘the Lion of the tribe of Judah’ and of ‘a Lamb as it had been slain.’ Revelation 5:5, 6. These symbols represent the union of omnipotent power and self-sacrificing love. The Lion of Judah, so terrible to the rejectors of His grace, will be the Lamb of God to the obedient and faithful.” Acts of the Apostles, 589.
„Spasiteľ je Jánovi predstavený pod symbolmi ‚leva z pokolenia Júdovho‘ a ‚Baránka, akoby zabitého‘. Zjavenie 5,5. 6. Tieto symboly predstavujú spojenie všemohúcej moci a sebaobetujúcej lásky. Lev z Júdu, taký hrozný pre tých, čo odmietajú Jeho milosť, bude Baránkom Božím pre poslušných a verných.“ Skutky apoštolov, 589.
Christ’s manifestation as the Lion of the tribe of Judah emphasizes his work in both sealing and unsealing biblical prophecy, according to His divine timing. Just before human probation closes, when “the time is at hand” there will be an unsealing of a special Bible truth identifying “things which must shortly come to pass.”
Kristovo zjavenie ako Lev z kmeňa Júdovho zdôrazňuje jeho dielo pri zapečaťovaní i odpečaťovaní biblického proroctva podľa jeho božského načasovania. Tesne pred uzavretím času milosti pre ľudstvo, keď „čas je blízko“, dôjde k odpečateniu osobitnej biblickej pravdy, ktorá označuje „veci, ktoré sa majú onedlho stať.“
The Revelation of Jesus Christ, which God gave unto him, to show unto his servants things which must shortly come to pass; and he sent and signified it by his angel unto his servant John: Who bare record of the word of God, and of the testimony of Jesus Christ, and of all things that he saw. Blessed is he that readeth, and they that hear the words of this prophecy, and keep those things which are written therein: for the time is at hand. Revelation 1:1–3.
Zjavenie Ježiša Krista, ktoré mu dal Boh, aby ukázal svojim služobníkom, čo sa musí onedlho stať; a oznámil to a dal to na vedomie skrze svojho anjela svojmu služobníkovi Jánovi. Ten vydal svedectvo o slove Božom, o svedectve Ježiša Krista a o všetkom, čo videl. Blahoslavený, kto číta, i tí, ktorí počúvajú slová tohto proroctva a zachovávajú, čo je v ňom napísané, lebo čas je blízko. Zjavenie 1,1–3.
When the “time” that is “at hand” actually arrives into history there is a blessing pronounced upon those who read, hear “and keep those things which are written therein.” The special message is a time-sensitive message that is only recognizable when “the time is at hand.” Then—at that time, and not before—persons will be able to read, hear “and keep those things which are written” in the book of Revelation. When the “time is at hand” the blessing pronounced upon those who “readeth”, “hear” “and keep those things which are written therein” parallels the opening up of the book of Daniel at the “time of the end.”
Keď do dejín skutočne vstúpi „čas“, ktorý je „blízko“, je vyslovené blahoslavenstvo nad tými, ktorí čítajú, počúvajú „a zachovávajú, čo je v nej napísané“. Toto osobitné posolstvo je časovo podmieneným posolstvom, ktoré možno rozpoznať iba vtedy, keď „čas je blízko“. Až potom — v tom čase, a nie skôr — budú ľudia schopní čítať, počúvať „a zachovávať, čo je napísané“ v knihe Zjavenia. Keď „čas je blízko“, blahoslavenstvo vyslovené nad tými, ktorí „čítajú“, „počúvajú“ „a zachovávajú, čo je v nej napísané“, zodpovedá otvoreniu knihy Daniel v „čase konca“.
But thou, O Daniel, shut up the words, and seal the book, even to the time of the end: many shall run to and fro, and knowledge shall be increased. Daniel 12:4.
Ale ty, Daniel, zavri tieto slová a zapečať knihu až do času konca; mnohí budú sem i ta pobiehať a poznanie sa rozmnoží. Daniel 12,4.
The “many” that are running “to and fro,” (which represents the study of God’s Word) are doing so at the “time of the end” when “the words” that had been “shut up” in “the book” of Daniel are unsealed. But there is another class of virgins running to and fro just after the Sunday law in the United States.
„Mnohí“, ktorí behajú „sem a tam“ (čo predstavuje skúmanie Božieho Slova), tak robia v „čase konca“, keď sú „slová“, ktoré boli v knihe Daniel „zapečatené“, odpečatené. No existuje aj iná trieda panien, ktoré behajú sem a tam tesne po nedeľnom zákone v Spojených štátoch.
Behold, the days come, saith the Lord God, that I will send a famine in the land, not a famine of bread, nor a thirst for water, but of hearing the words of the Lord: And they shall wander from sea to sea, and from the north even to the east, they shall run to and fro to seek the word of the Lord, and shall not find it. In that day shall the fair virgins and young men faint for thirst. They that swear by the sin of Samaria, and say, Thy god, O Dan, liveth; and, The manner of Beersheba liveth; even they shall fall, and never rise up again. Amos 8:11–14.
Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán Hospodin, keď pošlem na krajinu hlad, nie hlad po chlebe ani smäd po vode, ale po počúvaní slov Hospodinových. A budú blúdiť od mora k moru a od severu až na východ; budú pobehovať sem i ta, hľadajúc slovo Hospodinovo, ale nenájdu ho. V ten deň spanilé panny i mládenci budú omdlievať od smädu. Tí, čo prisahajú na hriech Samárie a hovoria: Akože žije tvoj boh, ó Dán! a: Akože žije spôsob Bér-šeby! aj tí padnú a už nikdy nepovstanú. Ámos 8:11–14.
The sin of Samaria was the sin represented by Ahab and Jezebel, Ahab representing the United States and Jezebel the Catholic church. Jezebel, Ahab and the false prophets at the confrontation with Elijah at Mount Carmel typify the Sunday law. At the confrontation there were two sets of unholy prophets, the prophets of Baal and the priests of the grove. Baal was one of the gods worshipped; the other that was worshipped in the groves was Ashtaroth. Baal was a male god and Ashtaroth was a female god. Together the male deity represents the state and the female the church.
Hriech Samárie bol hriechom, ktorý predstavovali Achab a Jezábeľ, pričom Achab predstavuje Spojené štáty a Jezábeľ katolícku cirkev. Jezábeľ, Achab a falošní proroci pri stretnutí s Eliášom na vrchu Karmel predobrazujú nedeľný zákon. Pri tomto stretnutí boli dve skupiny nesvätých prorokov: Baalovi proroci a kňazi hája. Baal bol jedným z uctievaných bohov; tým druhým, ktorého uctievali v hájoch, bola Aštarot. Baal bol mužským božstvom a Aštarot ženským božstvom. Spoločne mužské božstvo predstavuje štát a ženské cirkev.
The god that was set up in Dan was set up by Samaria’s first king Jeroboam, who erected a golden calf in both Bethel and Dan. Bethel means house of God and Dan means judgment, and together they represent the combination of church and state, which takes place in the United States in advance of the enforcement of Sunday-keeping. Those two golden calves were represented by Aaron’s golden calf.
Boh, ktorý bol postavený v Dáne, postavil prvý samársky kráľ Jeroboám, ktorý vztýčil zlaté teľa v Bételi i v Dáne. Bétel znamená dom Boží a Dán znamená súd, a spolu predstavujú spojenie cirkvi a štátu, ku ktorému dochádza v Spojených štátoch pred presadením zachovávania nedele. Tieto dve zlaté teľatá boli predobrazené Áronovým zlatým teľaťom.
A calf is a beast and a golden statue is an image, so the golden calf of Aaron and also the two golden calves of Jeroboam represent the combination of church and state that takes place just prior to the enforcement of the Sunday law in the United States. With Jeroboam, the two cities provide a second witness to the symbolism of the combination of church and state, which is defined as the image of the beast in the book of Revelation.
Teľa je šelma a zlatá socha je obraz, preto zlaté teľa Árona a tiež dve zlaté teľatá Jarobeáma predstavujú spojenie cirkvi a štátu, ku ktorému dochádza bezprostredne pred presadením nedeľného zákona v Spojených štátoch. V prípade Jarobeáma poskytujú dve mestá druhé svedectvo o symbolike spojenia cirkvi a štátu, ktoré je v knihe Zjavenie definované ako obraz šelmy.
The manner of Beersheba represents the covenant of Abraham. The first mention of the name “Beersheba” is in Genesis twenty-one, which is a passage that the apostle Paul employs to oppose those who were suggesting in his day that you must retain the ceremonial laws and circumcision in order to be saved. Paul uses the passage where the first mention of Beersheba is located. He employs that history to address two different and opposite covenants in the same story. Paul uses the son of the bondwoman (Ishmael) to represent a covenant that is based upon human power and contrasts Ishmael with Isaac who he employs to represent a covenant that is based upon God’s power. This passage of the Bible is the first time that Beersheba is mentioned, and later in history Paul employs that history to describe a situation in his personal history that had been illustrated in biblical history. Paul believed and taught that biblical history repeats.
Spôsob Bér-šeby predstavuje Abrahámovu zmluvu. Prvá zmienka o mene „Bér-šeba“ sa nachádza v dvadsiatej prvej kapitole knihy Genezis, čo je pasáž, ktorú apoštol Pavol používa na odpor proti tým, ktorí v jeho dobe tvrdili, že na spasenie je potrebné zachovávať obradné zákony a obriezku. Pavol používa pasáž, v ktorej sa nachádza prvá zmienka o Bér-šebe. Tieto dejiny používa na to, aby v tom istom príbehu predstavil dve odlišné a protikladné zmluvy. Pavol používa syna otrokyne (Izmaela) ako predstaviteľa zmluvy založenej na ľudskej moci a stavia Izmaela do protikladu s Izákom, ktorého používa ako predstaviteľa zmluvy založenej na Božej moci. Táto pasáž Biblie je prvým miestom, kde sa Bér-šeba spomína, a neskôr v dejinách Pavol tieto dejiny používa na opísanie situácie vo svojich osobných dejinách, ktorá už bola znázornená v biblických dejinách. Pavol veril a učil, že biblické dejiny sa opakujú.
Even though Paul uses this passage from Genesis twenty-one to illustrate two opposite covenants, in the passage there are two covenants that God makes with Abraham, but they are not the two covenants that Paul derives from the story. In the passage God again promised to fulfill His promise of making Abraham the father of many nations through Isaac and He also promised that He would make Ishmael the father of a great nation. One passage of Scripture, four covenants referenced, and it’s the first time Beersheba is mentioned in Scriptures.
Hoci Pavol používa tento úryvok z dvadsiatej prvej kapitoly knihy Genezis na znázornenie dvoch protikladných zmlúv, v samotnom úryvku sú dve zmluvy, ktoré Boh uzatvára s Abrahámom, no nie sú to tie dve zmluvy, ktoré Pavol odvodzuje z tohto príbehu. V danom úryvku Boh opäť zasľúbil, že naplní svoje zasľúbenie urobiť z Izáka Abrahámovho otca mnohých národov, a zároveň zasľúbil, že z Izmaela urobí otca veľkého národa. Jeden úsek Písma, štyri zmluvy, na ktoré sa v ňom odkazuje, a je to prvý raz, čo sa v Písme spomína Beer-šeba.
Wherefore she said unto Abraham, Cast out this bondwoman and her son: for the son of this bondwoman shall not be heir with my son, even with Isaac. And the thing was very grievous in Abraham’s sight because of his son. And God said unto Abraham, Let it not be grievous in thy sight because of the lad, and because of thy bondwoman; in all that Sarah hath said unto thee, hearken unto her voice; for in Isaac shall thy seed be called. And also of the son of the bondwoman will I make a nation, because he is thy seed. And Abraham rose up early in the morning, and took bread, and a bottle of water, and gave it unto Hagar, putting it on her shoulder, and the child, and sent her away: and she departed, and wandered in the wilderness of Beersheba. Genesis 21:10–14.
Preto povedala Abrahámovi: Vyžeň túto slúžku i jej syna, lebo syn tejto slúžky nebude dediť s mojím synom, s Izákom. A tá vec bola v Abrahámových očiach veľmi bolestná pre jeho syna. Boh však povedal Abrahámovi: Nech to nie je bolestné v tvojich očiach pre chlapca ani pre tvoju slúžku; vo všetkom, čo ti Sára povedala, poslúchni jej hlas, lebo v Izákovi sa bude nazývať tvoje semeno. Ale aj zo syna slúžky učiním národ, pretože je tvojím semenom. A Abrahám vstal včasráno, vzal chlieb a mech vody, dal to Hagare, položil jej to na plece i dieťa a prepustil ju. A ona odišla a blúdila po púšti Beer-šeby. 1. Mojžišova 21:10–14.
Beersheba represents the covenant of Abraham. In the very same chapter Abraham also made a covenant with Abimelech.
Beer-šeba predstavuje Abrahámovu zmluvu. V tej istej kapitole Abrahám uzavrel zmluvu aj s Abímelechom.
And it came to pass at that time, that Abimelech and Phichol the chief captain of his host spake unto Abraham, saying, God is with thee in all that thou doest: Now therefore swear unto me here by God that thou wilt not deal falsely with me, nor with my son, nor with my son’s son: but according to the kindness that I have done unto thee, thou shalt do unto me, and to the land wherein thou hast sojourned. And Abraham said, I will swear.
A stalo sa v tom čase, že Abimelech a Píchol, veliteľ jeho vojska, hovorili Abrahámovi takto: Boh je s tebou vo všetkom, čo činíš. Preto mi teraz tu pri Bohu prisahaj, že nebudeš konať proti mne falošne, ani proti môjmu synovi, ani proti synovi môjho syna; ale podľa láskavosti, akú som preukázal tebe, budeš konať voči mne i voči krajine, v ktorej si sa usadil ako cudzinec. A Abrahám povedal: Prisahám.
And Abraham reproved Abimelech because of a well of water, which Abimelech’s servants had violently taken away. And Abimelech said, I wot not who hath done this thing: neither didst thou tell me, neither yet heard I of it, but to day.
Abrahám však karhal Abímelecha pre studňu vody, ktorú si Abímelechovi sluhovia násilne privlastnili. A Abímelech povedal: Neviem, kto to urobil; ani ty si mi to neoznámil, ani som o tom nepočul až do dnešného dňa.
And Abraham took sheep and oxen, and gave them unto Abimelech; and both of them made a covenant. And Abraham set seven ewe lambs of the flock by themselves. And Abimelech said unto Abraham, What mean these seven ewe lambs which thou hast set by themselves?
A Abrahám vzal ovce a dobytok a dal ich Abimelechovi; a obaja uzavreli zmluvu. A Abrahám postavil sedem jahníc zo stáda osobitne. A Abimelech povedal Abrahámovi: Čo znamená týchto sedem jahníc, ktoré si postavil osobitne?
And he said, For these seven ewe lambs shalt thou take of my hand, that they may be a witness unto me, that I have digged this well. Wherefore he called that place Beersheba; because there they sware both of them. Thus they made a covenant at Beersheba: then Abimelech rose up, and Phichol the chief captain of his host, and they returned into the land of the Philistines. And Abraham planted a grove in Beersheba, and called there on the name of the Lord, the everlasting God.
A povedal: Týchto sedem jahníc prijmeš z mojej ruky, aby mi boli svedectvom, že som túto studňu vykopal. Preto nazval to miesto Beer-šeba, lebo tam obaja prisahali. Tak uzavreli zmluvu v Beer-šebe. Potom vstal Abímelech a Píchol, veliteľ jeho vojska, a vrátili sa do krajiny Filištíncov. A Abrahám zasadil háj v Beer-šebe a vzýval tam meno Hospodina, večného Boha.
And Abraham sojourned in the Philistines’ land many days. Genesis 21:22–34.
A Abrahám sa po mnoho dní zdržiaval v krajine Filištíncov. Genezis 21:22–34.
Beersheba is the symbol of God’s covenant with Abraham. There are several covenant histories marked in the Bible that connect Beersheba with Abraham’s covenant. “Beer” means well and “sheba” means “seven.” Sheba is the same Hebrew word that is translated as “seven times” that William Miller correctly understood to represent the prophecy of twenty-five hundred and twenty years in Leviticus twenty-six. It was the very first “time prophecy” he discovered, and it was the first foundational truth to be set aside in 1863. In the passage where the word “sheba” is translated as “seven times” in four different verses, the punishment of God that is represented by the “seven times” is called “the quarrel of my covenant.”
Beeršeba je symbolom Božej zmluvy s Abrahámom. V Biblii je zaznamenaných niekoľko dejín zmluvy, ktoré spájajú Beeršebu s Abrahámovou zmluvou. „Beer“ znamená studňa a „šeba“ znamená „sedem“. Šeba je to isté hebrejské slovo, ktoré je preložené ako „sedemkrát“ a ktoré William Miller správne pochopil tak, že predstavuje proroctvo o dvetisícpäťstodvadsiatich rokoch v tretej knihe Mojžišovej dvadsiatej šiestej kapitole. Bolo to vôbec prvé „časové proroctvo“, ktoré objavil, a bola to prvá základná pravda, ktorá bola v roku 1863 odložená bokom. V pasáži, kde je slovo „šeba“ preložené ako „sedemkrát“ v štyroch rôznych veršoch, sa Boží trest, ktorý je predstavovaný „sedemkrát“, nazýva „spor mojej zmluvy“.
Then will I also walk contrary unto you, and will punish you yet seven times for your sins. And I will bring a sword upon you, that shall avenge the quarrel of my covenant: and when ye are gathered together within your cities, I will send the pestilence among you; and ye shall be delivered into the hand of the enemy. Leviticus 26:24, 25.
Aj ja budem postupovať proti vám a ešte vás sedemnásobne potrestám za vaše hriechy. A privediem na vás meč, ktorý pomstí spor mojej zmluvy; a keď sa zhromaždíte vo svojich mestách, pošlem medzi vás mor a budete vydaní do ruky nepriateľa. Levitikus 26:24, 25.
The word translated as “seven times” and represents the “quarrel” of God’s covenant in Leviticus twenty-six, which is “sheba” in the word Beersheba, is also translated twice in the book of Daniel once as “the oath” that is written in the law of Moses and once as “the curse.” Both the “oath” and the “curse” are translated from the word “sheba” for it not only means ‘seven’ but it includes the concept of a covenant or “oath” that if broken produces a “curse.”
Slovo preložené ako „sedem ráz“, ktoré predstavuje „spor“ Božej zmluvy v dvadsiatej šiestej kapitole Levitika a ktoré je „šeba“ v slove Beér-šeba, je v knihe Daniel tiež dvakrát preložené: raz ako „prísaha“, ktorá je napísaná v Mojžišovom zákone, a raz ako „kliatba“. Tak „prísaha“, ako aj „kliatba“ sú preložené zo slova „šeba“, lebo neznamená iba „sedem“, ale zahŕňa aj pojem zmluvy alebo „prísahy“, ktorá, ak je porušená, prináša „kliatbu“.
Yea, all Israel have transgressed thy law, even by departing, that they might not obey thy voice; therefore the curse is poured upon us, and the oath that is written in the law of Moses the servant of God, because we have sinned against him. Daniel 9:11.
Áno, celý Izrael prestúpil tvoj zákon a odvrátil sa, aby nepočúval tvoj hlas; preto sa na nás vyliala kliatba i prísaha, ktorá je napísaná v zákone Mojžiša, služobníka Božieho, pretože sme zhrešili proti nemu. Daniel 9:11.
The word “sheba” or seven that represented seven lambs offered at a well at Beersheba represents the covenant. And God’s covenant or His oath states that the obedient live and the disobedient die.
Slovo „šeba“ či sedem, ktoré predstavovalo sedem jahniat obetovaných pri studni v Beer-šebe, predstavuje zmluvu. A Božia zmluva či Jeho prísaha hovorí, že poslušní žijú a neposlušní zomierajú.
Beersheba symbolizes the covenant that is represented by the faith of Abraham. So, when the “fair virgins” of Amos eight, who are also the “foolish virgins” of Matthew twenty-five, who are also the “wicked” of Daniel twelve are swearing “by the sin of Samaria” they are swearing allegiance to the mark of Jezebel (the papacy) who has committed fornication with Ahab (the United Nations) and who rules over the image of the beast (the United States).
Beer-šeba symbolizuje zmluvu, ktorú predstavuje Abrahámova viera. Keď teda „krásne panny“ z Amos 8, ktoré sú zároveň „nerozumnými pannami“ z Matúš 25 a tiež „bezbožnými“ z Daniel 12, prisahajú „na hriech Samárie“, prisahajú vernosť znameniu Jezábel (pápežstvu), ktorá smilnila s Achabom (Organizáciou Spojených národov) a ktorá vládne nad obrazom šelmy (Spojenými štátmi).
When those very same “fair virgins” say “Thy god, O Dan, liveth,” they are bowing down to the golden image of a calf as identified by two witnesses (Aaron and Jeroboam). The golden calf represents the image of the beast, which is the combination of church and state.
Keď tie isté „krásne panny“ hovoria: „Žije tvoj boh, ó Dan,“ klaňajú sa zlatému obrazu teľaťa, ako to dosvedčujú dvaja svedkovia (Áron a Jeroboám). Zlaté teľa predstavuje obraz šelmy, ktorým je spojenie cirkvi a štátu.
When those same virgins claim the “manner” of Beersheba “liveth,” the word “manner” means “way.” This is the very same word that is used to identify the “ways” of the “old paths” in Jeremiah 6:16. Those virgins are saying that even though they have bowed to the image of the beast and accepted the mark of his authority that they are still children of Abraham. They are frantically running to and fro in God’s Word looking for the message represented by the “east” and the “north” and from “sea to sea,” and still claiming to be Seventh-day Adventists, but it is too late.
Keď tie isté panny tvrdia, že „spôsob“ Bér-šeby „žije“, slovo „spôsob“ znamená „cesta“. Je to práve to isté slovo, ktoré sa používa na označenie „ciest“ „starých chodníkov“ v Jeremiášovi 6:16. Tie panny hovoria, že hoci sa poklonili obrazu šelmy a prijali znak jej moci, predsa sú stále deťmi Abraháma. Zúfalo pobehujú sem a ta v Božom slove, hľadajúc posolstvo znázornené „východom“ a „severom“ a „od mora k moru“, a pritom sa stále vyhlasujú za adventistov siedmeho dňa, ale je už neskoro.
But tidings out of the east and out of the north shall trouble him: therefore he shall go forth with great fury to destroy, and utterly to make away many. And he shall plant the tabernacles of his palace between the seas in the glorious holy mountain; yet he shall come to his end, and none shall help him. Daniel 11:44, 45.
No z východu a zo severu ho znepokojia správy; preto vytiahne s veľkým rozhorčením, aby ničil a úplne vyhubil mnohých. A postaví stany svojho paláca medzi morami na slávnom svätom vrchu; no príde k svojmu koncu a nikto mu nepomôže. Daniel 11:44, 45.
Those virgins are looking for the message of these previous two verses. The final warning message that was unsealed at the time of the end in 1989, when, as described in Daniel eleven, verse forty, the “countries” representing the former Soviet Union were swept away by the papacy and the United States, identifies the final rise and fall of the papacy. In these two verses a message represented by the east and the north enrages the king of the north (the pope) and the final persecution begins, and it ends in verse forty-five when the papacy plants the “tabernacles” which comes from the Hebrew word meaning “tent,” (tent is a symbol of a church), but it’s “the tabernacle” of his “palace,” which represents a state. Where he places the tent that represents the combination of church and state, or as John calls it in the Revelation, the image of the beast, is “between the seas,” in the plural. The fair virgins are looking for the final warning message represented in verses forty-four and forty-five of Daniel eleven, and in the very next verse Michael stands up and probation closes. And at that time Amos 8:14 says that the fair virgins “shall fall, and never rise up again.”
Tieto panny hľadajú posolstvo týchto predchádzajúcich dvoch veršov. Záverečné varovné posolstvo, ktoré bolo rozpečatené v čase konca v roku 1989, keď, ako je opísané v Danielovi jedenástej kapitole, vo verši štyridsať, „krajiny“ predstavujúce bývalý Sovietsky zväz boli zmietnuté pápežstvom a Spojenými štátmi, označuje konečný vzostup a pád pápežstva. V týchto dvoch veršoch posolstvo predstavené východom a severom rozhorčuje kráľa severu (pápeža) a začína sa záverečné prenasledovanie; to sa končí vo verši štyridsaťpäť, keď pápežstvo zasadzuje „stánky“, čo pochádza z hebrejského slova znamenajúceho „stan“ (stan je symbolom cirkvi), avšak je to „stánok“ jeho „paláca“, ktorý predstavuje štát. Miesto, kde postaví stan predstavujúci spojenie cirkvi a štátu, alebo, ako to Ján nazýva v Zjavení, obraz šelmy, je „medzi moriami“, v množnom čísle. Múdre panny hľadajú záverečné varovné posolstvo predstavené vo veršoch štyridsaťštyri a štyridsaťpäť Danielovej jedenástej kapitoly, a v nasledujúcom verši Michael povstane a milosť sa uzavrie. A v tom čase Amos 8:14 hovorí, že múdre panny „padnú a už nikdy viac nepovstanú“.
When the fair virgins claim to be Seventh-day Adventists at the very time they are bowing to the image of the beast they are represented by John as Jews who say they are Jews but are not. They are claiming to be the children of Abraham, but they do lie.
Keď sa pekné panny vyhlasujú za adventistov siedmeho dňa práve v tom čase, keď sa klaňajú obrazu šelmy, Ján ich predstavuje ako Židov, ktorí hovoria, že sú Židia, ale nie sú. Tvrdia, že sú Abrahámovými deťmi, ale klamú.
Behold, I will make them of the synagogue of Satan, which say they are Jews, and are not, but do lie; behold, I will make them to come and worship before thy feet, and to know that I have loved thee. Revelation 3:9.
Hľa, dám z tých zo synagógy satanovej, ktorí hovoria, že sú Židia, a nie sú, ale klamú; hľa, spôsobím, že prídu a budú sa klaňať pred tvojimi nohami a spoznajú, že som si ťa zamiloval. Zjavenie 3,9.
They have accepted the mark of the papacy and thus have accepted his character. They profess to be Jews, or they profess to be Sabbath-keeping Adventists, but they then have the character of the pope, who among other things sits “in the temple of God.” They profess to be Adventists, or they profess to be in the Adventist temple, but they are no more Adventists than the pope is Christian.
Prijali znak pápežstva, a tak prijali aj jeho charakter. Vyznávajú, že sú Židia, alebo vyznávajú, že sú adventisti zachovávajúci sobotu, no pritom majú charakter pápeža, ktorý okrem iného sedí „v chráme Božom“. Vyznávajú, že sú adventisti, alebo vyznávajú, že sú v adventistickom chráme, no nie sú o nič viac adventistami, než je pápež kresťanom.
Those running “to and fro” seeking “the word of the Lord” are not “the wise” identified in the book of Daniel—but they are identified as “virgins.” It is obvious that those who are wandering, starving and dying of thirst in the verses do not “understand” the “words of the Lord” for they are seeking that very thing in the verses. The Word of the Lord that is revealed just before probation closes is the Revelation of Jesus Christ, and the foolish, wicked or “fair virgins” are those who did not understand the increase of knowledge from the book of Daniel. They did not have the necessary oil to follow on to the wedding as Matthew teaches.
Tí, ktorí behajú „sem a tam“ a hľadajú „slovo Hospodinovo“, nie sú „múdri“, o ktorých sa hovorí v knihe Daniel; sú však označení ako „panny“. Je zrejmé, že tí, ktorí sa v týchto veršoch túlajú, hladujú a hynú od smädu, „nerozumejú“ „slovám Hospodinovým“, lebo práve to v týchto veršoch hľadajú. Slovo Hospodinovo, ktoré je zjavené tesne pred uzavretím doby milosti, je Zjavenie Ježiša Krista, a bláznivé, bezbožné či „pekné panny“ sú tí, ktorí neporozumeli rozmnoženiu poznania z knihy Daniel. Nemali potrebný olej, aby mohli pokračovať na svadbu, ako učí Matúš.
That “famine” is the close of probation. Amos’ “virgins” who are seeking for bread (the Word of God) and water (the Holy Spirit) in the verses, are Daniel’s “wicked” that do not “understand”. They are Matthew’s foolish virgins who are seeking for the Holy Spirit, which together on three witnesses identifies those who realize their opportunity to prepare for the marriage is past and they have no garment to go to the wedding, for they refused to “hear” the special message that is now being unsealed. From the time when the special message is unsealed, until the close of probation is the time of the last call for salvation. To come to that time unprepared is to prepare to hear the words, “Too late!”
Tým „hladom“ je záver doby milosti. Amosove „panny“, ktoré vo veršoch hľadajú chlieb (Slovo Božie) a vodu (Ducha Svätého), sú Danielovi „bezbožní“, ktorí „nechápu“. Sú to Matúšove nerozumné panny, ktoré hľadajú Ducha Svätého, čo spolu na základe troch svedkov označuje tých, ktorí si uvedomia, že ich príležitosť pripraviť sa na svadbu je už minulosťou a že nemajú rúcho, aby mohli ísť na svadbu, lebo odmietli „počuť“ osobitné posolstvo, ktoré sa teraz odpečaťuje. Od času, keď sa osobitné posolstvo odpečatí, až do záveru doby milosti, trvá čas posledného volania k spaseniu. Prísť do toho času nepripravený znamená pripraviť sa počuť slová: „Príliš neskoro!“
“There is a world lying in wickedness, in deception and delusion, in the very shadow of death,—asleep, asleep. Who are feeling travail of soul to awaken them? What voice can reach them? My mind was carried to the future, when the signal will be given. ‘Behold, the Bridegroom cometh; go ye out to meet him.’ But some will have delayed to obtain the oil for replenishing their lamps, and too late they will find that character, which is represented by the oil, is not transferable.” Review and Herald, February 11, 1896.
„Existuje svet, ktorý leží v bezbožnosti, v klame a v blude, v samom tieni smrti,—spiaci, spiaci. Kto pociťuje pôrodné bolesti duše, aby ich prebudil? Aký hlas ich môže dosiahnuť? Moja myseľ bola prenesená do budúcnosti, keď bude dané znamenie. ‚Hľa, Ženích prichádza; vyjdite mu v ústrety.‘ No niektorí budú otáľať so získaním oleja na doplnenie svojich lámp a prineskoro zistia, že charakter, ktorý je znázornený olejom, nie je prenosný.“ Review and Herald, February 11, 1896.
The prophetic line represented by the parable of the ten virgins uses oil to represent character, but “the golden oil” and “holy oil” also represents the messages of “God’s Spirit.”
Prorocká línia znázornená podobenstvom o desiatich pannách používa olej ako symbol charakteru, no „zlatý olej“ a „svätý olej“ predstavujú aj posolstvá „Božieho Ducha“.
“The anointed ones standing by the Lord of the whole earth, have the position once given to Satan as covering cherub. By the holy beings surrounding his throne, the Lord keeps up a constant communication with the inhabitants of the earth. The golden oil represents the grace with which God keeps the lamps of believers supplied, that they shall not flicker and go out. Were it not that this holy oil is poured from heaven in the messages of God’s Spirit, the agencies of evil would have entire control over men.
„Pomazaní, ktorí stoja pri Pánovi celej zeme, majú postavenie, ktoré bolo kedysi dané satanovi ako zatieňujúcemu cherubovi. Prostredníctvom svätých bytostí obklopujúcich jeho trón Pán udržiava neustále spojenie s obyvateľmi zeme. Zlatý olej predstavuje milosť, ktorou Boh neustále zásobuje lampy veriacich, aby neblikotali a nezhasli. Keby sa tento svätý olej nevylieval z neba v posolstvách Božieho Ducha, mocnosti zla by mali nad ľuďmi úplnú vládu.
“God is dishonored when we do not receive the communications which he sends us. Thus we refuse the golden oil which he would pour into our souls to be communicated to those in darkness. When the call shall come, ‘Behold, the bridegroom cometh; go ye out to meet him,’ those who have not received the holy oil, who have not cherished the grace of Christ in their hearts, will find, like the foolish virgins, that they are not ready to meet their Lord. They have not, in themselves, the power to obtain the oil, and their lives are wrecked. But if God’s Holy Spirit is asked for, if we plead, as did Moses, ‘Show me thy glory,’ the love of God will be shed abroad in our hearts. Through the golden pipes, the golden oil will be communicated to us. ‘Not by might, nor by power, but by my Spirit, saith the Lord of Hosts.’ By receiving the bright beams of the Sun of Righteousness, God’s children shine as lights in the world.” Review and Herald, July 20, 1897.
„Boh je zneucťovaný, keď neprijímame posolstvá, ktoré nám posiela. Takto odmietame zlatý olej, ktorý by vylial do našich duší, aby bol odovzdávaný tým, čo sú v temnote. Keď zaznie volanie: ‚Hľa, ženích prichádza; vyjdite mu v ústrety,‘ tí, ktorí neprijali svätý olej, ktorí vo svojich srdciach nepestovali Kristovu milosť, zistia podobne ako bláznivé panny, že nie sú pripravení stretnúť svojho Pána. Sami v sebe nemajú moc získať olej a ich životy stroskotajú. Ak je však vyprosený Duch Svätý Boží, ak prosíme, ako prosil Mojžiš: ‚Ukáž mi svoju slávu,‘ Božia láska bude vyliata v našich srdciach. Zlatý olej nám bude sprostredkovaný cez zlaté rúry. ‚Nie mocou ani silou, ale mojím Duchom, hovorí Hospodin zástupov.‘ Prijímaním jasných lúčov Slnka spravodlivosti Božie deti žiaria ako svetlá vo svete.“ Review and Herald, 20. júla 1897.
Those running “to and fro” in Amos add to the testimony identifying the class of Seventh-day Adventist’s that reject their responsibility to “understand” the special message from the book of Revelation that is unsealed when “the time is at hand.”
Tí, ktorí „pobehujú sem a ta“ v Amosovi, pridávajú k svedectvu, ktoré identifikuje triedu adventistov siedmeho dňa, ktorí odmietajú svoju zodpovednosť „porozumieť“ osobitnému posolstvu z knihy Zjavenia, ktoré je odpečatené, keď „čas je blízko“.
“We are now living in a most perilous time, and not one of us should be tardy in seeking a preparation for the coming of Christ. Let none follow the example of the foolish virgins, and think that it will be safe to wait until the crisis comes before gaining a preparation of character to stand in that time. It will be too late to seek for the righteousness of Christ when the guests are called in and examined. Now is the time to put on the righteousness of Christ,—the wedding garment that will fit you to enter into the marriage supper of the Lamb. In the parable, the foolish virgins are represented as begging for oil, and failing to receive it at their request. This is symbolic of those who have not prepared themselves by developing a character to stand in a time of crisis. It is as if they should go to their neighbors and say, Give me your character, or I shall be lost. Those that were wise could not impart their oil to the flickering lamps of the foolish virgins. Character is not transferable. It is not to be bought or sold; it is to be acquired. The Lord has given to every individual an opportunity to obtain a righteous character through the hours of probation; but he has not provided a way by which one human agent may impart to another the character which he has developed by going through hard experiences, by learning lessons from the great Teacher, so that he can manifest patience under trial, and exercise faith so that he can remove mountains of impossibility. It is impossible to impart the fragrance of love,—to give to another gentleness, tact, and perseverance. It is impossible for one human heart to pour into another the love of God and humanity.
„Teraz žijeme vo veľmi nebezpečnom čase a nikto z nás by nemal otáľať s hľadaním prípravy na Kristov príchod. Nech nikto nenasleduje príklad pochabých panien a nemyslí si, že bude bezpečné čakať až do príchodu krízy, kým získa prípravu charakteru, aby v tom čase obstál. Bude už neskoro hľadať Kristovu spravodlivosť, keď budú hostia povolaní dnu a preskúmaní. Teraz je čas obliecť si Kristovu spravodlivosť — svadobné rúcho, ktoré vás uspôsobí vstúpiť na svadobnú večeru Baránkovu. V podobenstve sú pochabé panny predstavené tak, že prosia o olej, no na svoju žiadosť ho nedostanú. To je symbolom tých, ktorí sa nepripravili tým, že by si vypestovali charakter schopný obstáť v čase krízy. Je to, akoby išli k svojim blížnym a povedali: Dajte mi svoj charakter, inak budem stratený. Tie, ktoré boli múdre, nemohli odovzdať svoj olej blikajúcim lampám pochabých panien. Charakter nie je prenosný. Nedá sa kúpiť ani predať; treba ho získať. Pán dal každému jednotlivcovi príležitosť nadobudnúť spravodlivý charakter počas času milosti; neposkytol však spôsob, ktorým by jeden ľudský činiteľ mohol odovzdať druhému charakter, ktorý sám rozvinul tým, že prešiel ťažkými skúsenosťami, učil sa lekcie od veľkého Učiteľa, aby mohol prejavovať trpezlivosť v skúške a uplatňovať vieru tak, že môže prenášať vrchy nemožnosti. Nie je možné odovzdať vôňu lásky — dať inému nežnosť, taktnosť a vytrvalosť. Nie je možné, aby jedno ľudské srdce vlievalo do druhého lásku k Bohu a k ľudstvu.“
“But the day is coming, and it is close upon us, when every phase of character will be revealed by special temptation. Those who remain true to principle, who exercise faith to the end, will be those who have proved true under test and trial during the previous hours of their probation, and have formed characters after the likeness of Christ. It will be those who have cultivated close acquaintance with Christ, who, through his wisdom and grace, are partakers of the divine nature. But no human being can give to another, heart-devotion and noble qualities of mind, and supply his deficiencies with moral power. We can each do much for each other by giving to men a Christlike example, thus influencing them to go to Christ for the righteousness without which they cannot stand in the judgment. Men should prayerfully consider the important matter of character-building, and frame their characters after the divine model.” The Youth’s Instructor, January 16, 1896.
„Prichádza však deň, a je už blízko pri nás, keď každá stránka charakteru bude odhalená osobitným pokušením. Tí, ktorí zostanú verní zásadám, ktorí budú uplatňovať vieru až do konca, budú tí, ktorí sa osvedčili ako verní pod skúškou a súžením počas predchádzajúcich hodín svojej skúšobnej doby a vytvorili si charakter podľa podoby Krista. Budú to tí, ktorí pestovali dôverné spoločenstvo s Kristom a ktorí sú prostredníctvom jeho múdrosti a milosti účastníkmi božskej prirodzenosti. Nijaká ľudská bytosť však nemôže dať inému oddanosť srdca a vznešené vlastnosti mysle ani doplniť jeho nedostatky mravnou silou. Každý z nás môže pre druhých vykonať mnoho tým, že ľuďom dá Kristov príklad, a tak ich ovplyvní, aby šli ku Kristovi pre spravodlivosť, bez ktorej neobstoja na súde. Ľudia by mali v modlitbe uvažovať o dôležitej otázke budovania charakteru a formovať svoj charakter podľa božského vzoru.“ The Youth’s Instructor, 16. januára 1896.