The Midnight Cry message in the beginning ended at the opening of the investigative judgment, and the Midnight Cry message ends, at the opening of the executive judgment. The third woe of Islam brings judgment upon the United States for the passage of the Sunday law, and it represents a continuing and escalating judgment upon the entire world for their acceptance of their own Sunday law under the pressure of the civil persecuting power, represented by the ten kings who have committed fornication with Jezebel, the whore of Tyre.
Posolstvo Polnočného volania sa na počiatku skončilo pri otvorení vyšetrujúceho súdu a posolstvo Polnočného volania sa končí pri otvorení vykonávacieho súdu. Tretie beda islamu prináša súd nad Spojenými štátmi za prijatie nedeľného zákona a predstavuje pokračujúci a stupňujúci sa súd nad celým svetom pre ich prijatie vlastného nedeľného zákona pod tlakom občianskej prenasledujúcej moci, predstavovanej desiatimi kráľmi, ktorí smilnili s Jezábeľou, smilnicou z Týru.
“As America, the land of religious liberty, shall unite with the Papacy in forcing the conscience and compelling men to honor the false sabbath, the people of every country on the globe will be led to follow her example.” Testimonies, volume 6, 18.
„Keď sa Amerika, krajina náboženskej slobody, spojí s pápežstvom v znásilňovaní svedomia a v nútení ľudí uctievať falošný sabat, ľud každého národa na celej zemeguli bude privedený k tomu, aby nasledoval jej príklad.“ Testimonies, zväzok 6, 18.
The Sunday law battle of the great controversy, is then fully engaged. Satan then appears to personate Christ.
Zápas o nedeľný zákon vo veľkom spore je potom plne rozpútaný. Satan sa potom zjavuje, aby sa vydával za Krista.
“By the decree enforcing the institution of the Papacy in violation of the law of God, our nation will disconnect herself fully from righteousness. When Protestantism shall stretch her hand across the gulf to grasp the hand of the Roman power, when she shall reach over the abyss to clasp hands with Spiritualism, when, under the influence of this threefold union, our country shall repudiate every principle of its Constitution as a Protestant and republican government, and shall make provision for the propagation of papal falsehoods and delusions, then we may know that the time has come for the marvelous working of Satan and that the end is near.” Testimonies, volume 5, 451.
„Nariadením, ktoré si vynúti ustanovenie pápežstva v rozpore so zákonom Božím, sa náš národ úplne odtrhne od spravodlivosti. Keď protestantizmus natiahne svoju ruku ponad priepasť, aby uchopil ruku rímskej moci, keď siahne ponad bezodnú hlbinu, aby si podal ruku so špiritizmom, keď pod vplyvom tohto trojnásobného zväzku naša krajina zavrhne každú zásadu svojej ústavy ako protestantskej a republikánskej vlády a vytvorí podmienky na šírenie pápežských lží a bludov, vtedy budeme vedieť, že nastal čas zázračného pôsobenia satana a že koniec je blízko.“ Testimonies, zväzok 5, 451.
National apostasy is followed by national ruin.
Národné odpadnutie nasleduje národná záhuba.
“The people of the United States have been a favored people; but when they restrict religious liberty, surrender Protestantism, and give countenance to popery, the measure of their guilt will be full, and ‘national apostasy’ will be registered in the books of heaven. The result of this apostasy will be national ruin.” Review and Herald, May 2, 1893.
„Ľud Spojených štátov bol obľúbeným ľudom; ale keď obmedzí náboženskú slobodu, zradí protestantizmus a poskytne podporu pápežstvu, miera jeho viny bude plná a v nebeských knihách bude zaznamenané ‚národné odpadnutie‘. Výsledkom tohto odpadnutia bude národná skaza.“ Review and Herald, 2. mája 1893.
The foolish Laodicean Adventists join hands with the papal power and are overthrown while the other flock of Christ that is still in Babylon escapes the hand of the papacy.
Pochabí laodicejskí adventisti sa spájajú s pápežskou mocou a sú zvrhnutí, zatiaľ čo druhé Kristovo stádo, ktoré je ešte stále v Babylone, uniká z rúk pápežstva.
He shall enter also into the glorious land, and many countries shall be overthrown: but these shall escape out of his hand, even Edom, and Moab, and the chief of the children of Ammon. Daniel 11:41.
Vojde aj do slávnej krajiny a mnohé krajiny budú zvrhnuté; ale títo uniknú z jeho ruky: Edóm, Moáb a poprední zo synov Ammónových. Daniel 11,41.
Islam suddenly strikes the United States, as the seventh trumpet brings a judgment woe for the passage of the Sunday law.
Islam náhle udrie na Spojené štáty, keď siedma trúba prináša súdne beda za prijatie nedeľného zákona.
And I beheld, and heard an angel flying through the midst of heaven, saying with a loud voice, Woe, woe, woe, to the inhabiters of the earth by reason of the other voices of the trumpet of the three angels, which are yet to sound! Revelation 8:13.
A videl som a počul anjela letieť prostredkom neba, ktorý hovoril mocným hlasom: Beda, beda, beda obyvateľom zeme pre ostatné hlasy trúby troch anjelov, ktorí ešte majú trúbiť! Zjavenie 8:13.
The ensign that represents the two witnesses in Revelation eleven is then portrayed by John in Revelation chapter twelve as a woman clothed with the sun, and prophetically portrayed with the symbolism of the beginning and the end.
Zástava, ktorá predstavuje dvoch svedkov v jedenástej kapitole Zjavenia, je potom Jánom v dvanástej kapitole Zjavenia zobrazená ako žena odetá slnkom a prorocky znázornená symbolikou počiatku i konca.
And there appeared a great wonder in heaven; a woman clothed with the sun, and the moon under her feet, and upon her head a crown of twelve stars: And she being with child cried, travailing in birth, and pained to be delivered. And there appeared another wonder in heaven; and behold a great red dragon, having seven heads and ten horns, and seven crowns upon his heads. And his tail drew the third part of the stars of heaven, and did cast them to the earth: and the dragon stood before the woman which was ready to be delivered, for to devour her child as soon as it was born. And she brought forth a man child, who was to rule all nations with a rod of iron: and her child was caught up unto God, and to his throne. Revelation 12:1–5.
A ukázalo sa veľké znamenie na nebi: žena odetá slnkom a mesiac pod jej nohami a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. A súc tehotná kričala v pôrodných bolestiach a trápila sa, aby porodila. A ukázalo sa iné znamenie na nebi; a hľa, veľký červený drak, ktorý mal sedem hláv a desať rohov, a na svojich hlavách sedem korún. A jeho chvost strhol tretinu nebeských hviezd a zvrhol ich na zem. A drak stál pred ženou, ktorá mala porodiť, aby zožral jej dieťa, len čo sa narodí. A porodila syna, chlapca, ktorý má panovať nad všetkými národmi železným prútom; a jej dieťa bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu. Zjavenie 12:1–5.
She is standing upon the moon, and clothed with the sun. The moon is a reflection of the sun, and therefore prophetically typifies the sun. The twelve stars in her crown represent the twelve tribes of ancient Israel at the beginning of ancient Israel, which typify the twelve disciples at the end of ancient Israel. The twelve stars that are the twelve disciples at the end of ancient Israel, are also the twelve apostles at the beginning of modern Israel. They therefore typify the one hundred and forty-four thousand at the end of modern Israel, who are disciples and apostles. At the beginning of the history where the disciples represent both an ending of ancient Israel and the apostles the beginning of modern Israel, the woman who is the church, was pregnant with Christ. He is the “man child” who would be caught up to God after His death and resurrection.
Stojí na mesiaci a je odetá slnkom. Mesiac je odrazom slnka, a preto prorocky predobrazuje slnko. Dvanásť hviezd v jej korune predstavuje dvanásť kmeňov starovekého Izraela na počiatku starovekého Izraela, ktoré predobrazujú dvanásť učeníkov na konci starovekého Izraela. Týchto dvanásť hviezd, ktoré sú dvanástimi učeníkmi na konci starovekého Izraela, sú zároveň aj dvanástimi apoštolmi na počiatku novodobého Izraela. Preto predobrazujú sto štyridsaťštyri tisíc na konci novodobého Izraela, ktorí sú učeníkmi i apoštolmi. Na začiatku dejín, v ktorých učeníci predstavujú zároveň koniec starovekého Izraela a apoštoli začiatok novodobého Izraela, žena, ktorou je cirkev, bola tehotná s Kristom. On je „chlapec“, ktorý mal byť po svojej smrti a vzkriesení vzatý k Bohu.
The woman therefore, also typifies the birth of the one hundred and forty-four thousand, who also ascend into heaven after being resurrected from the valley of death. Once they are in heaven, she would also give birth to another child, that represents the other flock that comes out of Babylon at the Sunday law.
Žena teda takisto predobrazuje zrodenie stoštyridsaťštyritisíc, ktorí po vzkriesení z údolia smrti taktiež vystupujú do neba. Keď sú už v nebi, porodí aj ďalšie dieťa, ktoré predstavuje druhé stádo, vychádzajúce z Babylonu pri nedeľnom zákone.
Before she travailed, she brought forth; before her pain came, she was delivered of a man child. Who hath heard such a thing? who hath seen such things? Shall the earth be made to bring forth in one day? or shall a nation be born at once? for as soon as Zion travailed, she brought forth her children. Shall I bring to the birth, and not cause to bring forth? saith the Lord: shall I cause to bring forth, and shut the womb? saith thy God. Isaiah 66:7–9.
Skôr ako pocítila pôrodné bolesti, porodila; skôr než na ňu prišla bolesť, bola vyslobodená a porodila syna. Kto kedy počul niečo také? kto kedy videl niečo podobné? Či sa krajina zrodí za jediný deň? či sa národ narodí naraz? Veď len čo Sion pocítil pôrodné bolesti, porodil svoje deti. Či mám priviesť až k pôrodu a nespôsobiť zrodenie? hovorí Hospodin. Či ja, ktorý spôsobujem zrodenie, mám uzavrieť lono? hovorí tvoj Boh. Izaiáš 66:7–9.
In the time of the earth beast’s rule, a nation is born at once. That nation is the one hundred and forty-four thousand, for they are those who perfectly reflect the character of Christ. They are those typified by the “man child” Jesus. They are Isaiah’s “man child,” who is born before the woman goes into labor. The dead dry bones that the world rejoiced over when they were murdered by the beast from the bottomless pit, will be comforted in Jerusalem, and they will then rejoice with the woman who brings forth the “man child.” They are brought forth before she travails and then she travails and brings forth “her” other “children,” as the Gentiles then respond to the message of the third angel as a flowing river, as the message sweeps across the land as a tidal wave. They are born in a great crisis, representing her travail. The woman of Revelation twelve, essentially has twins. The first born are the one hundred and forty-four thousand who are identified as the first fruits, and the Gentiles as the great ingathering of the summertime harvest.
V čase vlády šelmy zo zeme sa národ narodí naraz. Tým národom je sto štyridsaťštyri tisíc, lebo sú to tí, ktorí dokonale odrážajú Kristov charakter. Sú to tí, ktorých predobrazom bol „mužský syn“ Ježiš. Sú to Izaiášov „mužský syn“, ktorý sa narodí skôr, ako žena vojde do pôrodných bolestí. Mŕtve suché kosti, nad ktorými sa svet radoval, keď boli zavraždené šelmou z bezodnej priepasti, budú potešené v Jeruzaleme a potom sa budú radovať so ženou, ktorá porodí „mužského syna“. Sú privedení na svet skôr, ako začne trpieť pôrodnými bolesťami, a potom ona trpí a porodí „jej“ ďalšie „deti“, keďže pohania potom odpovedajú na posolstvo tretieho anjela ako plynúca rieka, keď sa posolstvo šíri krajinou ako prívalová vlna. Narodia sa vo veľkej kríze, ktorá predstavuje jej pôrodné bolesti. Žena zo zjavenia dvanástej kapitoly má v podstate dvojčatá. Prvorodení sú sto štyridsaťštyri tisíc, ktorí sú označení ako prvotina, a pohania ako veľké zhromaždenie letnej žatvy.
Rejoice ye with Jerusalem, and be glad with her, all ye that love her: rejoice for joy with her, all ye that mourn for her: That ye may suck, and be satisfied with the breasts of her consolations; that ye may milk out, and be delighted with the abundance of her glory. For thus saith the Lord, Behold, I will extend peace to her like a river, and the glory of the Gentiles like a flowing stream: then shall ye suck, ye shall be borne upon her sides, and be dandled upon her knees. As one whom his mother comforteth, so will I comfort you; and ye shall be comforted in Jerusalem. And when ye see this, your heart shall rejoice, and your bones shall flourish like an herb: and the hand of the Lord shall be known toward his servants, and his indignation toward his enemies. Isaiah 66:10–14.
Radujte sa s Jeruzalemom a plesajte s ním všetci, ktorí ho milujete; radujte sa s ním s jasotom všetci, ktorí ste nad ním smútili; aby ste sali a nasýtili sa z pŕs jeho útechy, aby ste pili do sýtosti a kochali sa hojnosťou jeho slávy. Lebo takto hovorí Hospodin: Hľa, obrátim k nemu pokoj ako rieku a slávu národov ako rozvodnený potok; potom budete sať, budete nosení na bokoch a pestovaní na kolenách. Ako keď matka teší niekoho, tak vás poteším, a v Jeruzaleme budete potešení. A keď to uvidíte, vaše srdce sa bude radovať a vaše kosti sa rozkošatia ako bylina; a ruka Hospodinova bude známa pri jeho služobníkoch a jeho rozhorčenie pri jeho nepriateľoch. Izaiáš 66:10–14.
Those that “mourn” for Jerusalem are those that sigh and cry for the abominations done within her and who have been sealed, and they are sealed in advance of the Sunday law. We are now in the “closing work for the church,” which are the final moments of the sealing of the one hundred and forty-four thousand.
Tí, ktorí „nariekajú“ nad Jeruzalemom, sú tí, čo vzdychajú a volajú pre ohavnosti páchané v jeho strede a ktorí boli zapečatení; a sú zapečatení ešte pred nedeľným zákonom. Teraz sa nachádzame v „záverečnom diele pre cirkev“, ktorým sú posledné okamihy pečatenia stoštyridsaťštyritisíc.
“The true people of God, who have the spirit of the work of the Lord and the salvation of souls at heart, will ever view sin in its real, sinful character. They will always be on the side of faithful and plain dealing with sins which easily beset the people of God. Especially in the closing work for the church, in the sealing time of the one hundred and forty-four thousand who are to stand without fault before the throne of God, will they feel most deeply the wrongs of God’s professed people. This is forcibly set forth by the prophet’s illustration of the last work under the figure of the men each having a slaughter weapon in his hand. One man among them was clothed with linen, with a writer’s inkhorn by his side. ‘And the Lord said unto him, Go through the midst of the city, through the midst of Jerusalem, and set a mark upon the foreheads of the men that sigh and that cry for all the abominations that be done in the midst thereof.’” Testimonies, volume 3, 266.
„Pravý Boží ľud, ktorý má v srdci ducha Pánovho diela a záchranu duší, bude vždy nazerať na hriech v jeho skutočnej hriešnej povahe. Vždy bude stáť na strane verného a otvoreného zaobchádzania s hriechmi, ktoré Boží ľud tak ľahko obkľučujú. Osobitne v záverečnom diele pre cirkev, v čase pečatenia sto štyridsaťštyri tisíc, ktorí majú stáť bez úhony pred Božím trónom, budú najhlbšie pociťovať neprávosti ľudu, ktorý sa hlási k Bohu. Toto je mocne predstavené prorokovým obrazom posledného diela pod postavou mužov, z ktorých každý mal v ruke zbraň na zabíjanie. Jeden muž medzi nimi bol oblečený do ľanového rúcha a pri boku mal pisársky kalamár. ‚A Hospodin mu povedal: Prejdi stredom mesta, stredom Jeruzalema, a urob znamenie na čelách mužov, ktorí vzdychajú a nariekajú nad všetkými ohavnosťami, ktoré sa dejú uprostred neho.‘“ Testimonies, zväzok 3, 266.
Those that “sigh and cry” are sealed before the destroying angels with the slaughter weapons go through the church, which is represented as Jerusalem.
Tí, ktorí „vzdychajú a nariekajú“, sú zapečatení skôr, než anjeli skazy s vražednými zbraňami prejdú cez cirkev, ktorá je predstavená ako Jeruzalem.
“The command is: ‘Go through the midst of the city, through the midst of Jerusalem, and set a mark upon the foreheads of the men that sigh and that cry for all the abominations that be done in the midst thereof.’ These sighing, crying ones had been holding forth the words of life; they had reproved, counseled, and entreated. Some who had been dishonoring God repented and humbled their hearts before Him. But the glory of the Lord had departed from Israel; although many still continued the forms of religion, His power and presence were lacking.
Príkaz znie: „Prejdi stredom mesta, stredom Jeruzalema, a urob znamenie na čelách mužov, ktorí vzdychajú a nariekajú pre všetky ohavnosti, čo sa dejú uprostred neho.“ Títo vzdychajúci a nariekajúci predkladali slová života; karhali, radili a prosili. Niektorí, ktorí zneucťovali Boha, činili pokánie a pokorili svoje srdcia pred Ním. Sláva Hospodinova sa však od Izraela odňala; hoci mnohí naďalej zachovávali formy náboženstva, chýbala Jeho moc i prítomnosť.
“In the time when His wrath shall go forth in judgments, these humble, devoted followers of Christ will be distinguished from the rest of the world by their soul anguish, which is expressed in lamentation and weeping, reproofs and warnings. While others try to throw a cloak over the existing evil, and excuse the great wickedness everywhere prevalent, those who have a zeal for God’s honor and a love for souls will not hold their peace to obtain favor of any. Their righteous souls are vexed day by day with the unholy works and conversation of the unrighteous. They are powerless to stop the rushing torrent of iniquity, and hence they are filled with grief and alarm. They mourn before God to see religion despised in the very homes of those who have had great light. They lament and afflict their souls because pride, avarice, selfishness, and deception of almost every kind are in the church. The Spirit of God, which prompts to reproof, is trampled underfoot, while the servants of Satan triumph. God is dishonored, the truth made of none effect.
„V čase, keď jeho hnev vyjde v súdoch, títo pokorní, oddaní nasledovníci Krista budú odlíšení od ostatného sveta úzkosťou svojej duše, ktorá sa prejavuje nárekom a plačom, karhaním a varovaniami. Kým sa iní usilujú prikryť jestvujúce zlo plášťom a ospravedlniť veľkú bezbožnosť, všade tak rozšírenú, tí, ktorí horlia za Božiu česť a milujú duše, nebudú mlčať, aby si získali priazeň kohokoľvek. Ich spravodlivé duše sú deň po dni sužované nesvätými skutkami a rečou nespravodlivých. Sú bezmocní zastaviť rútiaci sa prúd neprávosti, a preto sú naplnení zármutkom a zdesením. Nariekajú pred Bohom, keď vidia, že náboženstvo je znevažované práve v domovoch tých, ktorí prijali veľké svetlo. Žalostia a sužujú svoje duše, pretože v cirkvi sú pýcha, lakomstvo, sebeckosť a klam takmer každého druhu. Duch Boží, ktorý podnecuje ku karhaniu, je pošliapavaný, zatiaľ čo služobníci satana triumfujú. Boh je zneucťovaný, pravda sa stáva neúčinnou.“
“The class who do not feel grieved over their own spiritual declension, nor mourn over the sins of others, will be left without the seal of God. The Lord commissions His messengers, the men with slaughtering weapons in their hands: ‘Go ye after him through the city, and smite: let not your eye spare, neither have ye pity: slay utterly old and young, both maids, and little children, and women: but come not near any man upon whom is the mark; and begin at My sanctuary. Then they began at the ancient men which were before the house.
„Trieda tých, ktorí nepociťujú zármutok nad vlastným duchovným úpadkom ani nežialia nad hriechmi iných, zostane bez Božej pečate. Pán poveruje svojich poslov, mužov so zbraňami na zabíjanie v rukách: ‚Choďte za ním mestom a zabíjajte; nech vaše oko nešetrí ani nemajte zľutovanie: celkom pobite starých i mladých, panny i malé deti, i ženy; ale nepriblížte sa k nijakému mužovi, na ktorom je znamenie; a začnite pri mojej svätyni.‘ Potom začali pri starcoch, ktorí boli pred domom.“
“Here we see that the church—the Lord’s sanctuary—was the first to feel the stroke of the wrath of God. The ancient men, those to whom God had given great light and who had stood as guardians of the spiritual interests of the people, had betrayed their trust. They had taken the position that we need not look for miracles and the marked manifestation of God’s power as in former days. Times have changed. These words strengthen their unbelief, and they say: The Lord will not do good, neither will He do evil. He is too merciful to visit His people in judgment. Thus ‘Peace and safety’ is the cry from men who will never again lift up their voice like a trumpet to show God’s people their transgressions and the house of Jacob their sins. These dumb dogs that would not bark are the ones who feel the just vengeance of an offended God. Men, maidens, and little children all perish together.” Testimonies, volume 5, 210, 211.
„Tu vidíme, že cirkev — Pánova svätyňa — bola prvá, ktorá pocítila úder Božieho hnevu. Starci, tí, ktorým Boh dal veľké svetlo a ktorí stáli ako strážcovia duchovných záujmov ľudu, zradili svoju dôveru. Zaujali stanovisko, že netreba očakávať zázraky ani zjavné prejavy Božej moci ako v dávnejších dňoch. Časy sa zmenili. Tieto slová posilňujú ich neveru a oni hovoria: Pán neurobí dobre ani zle. Je príliš milosrdný na to, aby navštívil svoj ľud súdom. Takto je „Pokoj a bezpečnosť“ výkrikom mužov, ktorí už nikdy viac nepozdvihnú svoj hlas ako trúbu, aby ukázali Božiemu ľudu ich prestúpenia a domu Jakobovmu ich hriechy. Títo nemí psi, ktorí nechceli štekať, sú tými, čo pociťujú spravodlivú pomstu urazeného Boha. Muži, panny i malé deti hynú všetci spolu.“ Testimonies, zväzok 5, 210, 211.
Isaiah forty begins by employing the symbolism of a doubling, which is a prophetic marker of the Midnight Cry message that is a second message that unites with the message of the fall of Babylon. The fall of Babylon is doubled when it is expressed prophetically. The phrase is “Babylon is fallen, is fallen.”
Izaiáš štyridsiata kapitola sa začína použitím symboliky zdvojenia, ktoré je prorockým znakom posolstva Polnočného volania, teda druhého posolstva, ktoré sa spája s posolstvom o páde Babylona. Pád Babylona je zdvojený, keď je prorocky vyjadrený. Táto fráza znie: „Padol Babylon, padol.“
And there followed another angel, saying, Babylon is fallen, is fallen, that great city, because she made all nations drink of the wine of the wrath of her fornication. Revelation 14:8.
A nasledoval iný anjel a hovoril: Padol, padol Babylon, to veľké mesto, pretože opájal všetky národy vínom hnevu svojho smilstva. Zjavenie 14:8.
There are two biblical falls of literal Babylon, and there are two biblical falls of spiritual Babylon. Together they represent four historical witnesses which identify the prophetic characteristics of Babylon’s fall.
Existujú dva biblické pády doslovného Babylona a dva biblické pády duchovného Babylona. Spolu predstavujú štyroch historických svedkov, ktorí určujú prorocké charakteristiky pádu Babylona.
And he cried mightily with a strong voice, saying, Babylon the great is fallen, is fallen, and is become the habitation of devils, and the hold of every foul spirit, and a cage of every unclean and hateful bird. Revelation 18:2.
A zvolal mocne silným hlasom a povedal: Padol, padol Babylon veľký a stal sa príbytkom démonov, útočiskom každého nečistého ducha a klietkou každého nečistého a nenávideného vtáka. Zjavenie 18,2.
Literal Babylon fell as Babel in the time of Nimrod, and literal Babylon also fell in the time of Belshazzar. Spiritual Babylon fell in 1798, and its final fall is repeatedly illustrated in the Scriptures. For this reason, the message of the fall of Babylon contains the prophetic symbolism of the doubling. With Babylon’s fall there is a doubling, but there are also two other primary prophetic reasons for the phenomenon of doubling.
Doslovný Babylon padol ako Bábel v čase Nimróda a doslovný Babylon padol aj v čase Balsazára. Duchovný Babylon padol v roku 1798 a jeho konečný pád je v Písmach opakovane znázornený. Z tohto dôvodu posolstvo o páde Babylonu obsahuje prorockú symboliku zdvojenia. S pádom Babylonu sa spája zdvojenie, no existujú aj dva ďalšie hlavné prorocké dôvody pre jav zdvojenia.
The second reason is that as a message it represents a message that is joined by a second message. It represents two messages. There are other significant truths associated with the meaning and structure of the second angel’s message, but we are simply noting that Isaiah’s final prophetic narrative that begins in chapter forty, begins with the doubling of the symbol of the Comforter, which Christ promised to provide His people, while he tarried in the heavenly sanctuary.
Druhý dôvod spočíva v tom, že ako posolstvo predstavuje posolstvo, ku ktorému sa pripája druhé posolstvo. Predstavuje dve posolstvá. S významom a štruktúrou posolstva druhého anjela sú spojené aj ďalšie dôležité pravdy, no my iba poukazujeme na to, že Izaiášovo záverečné prorocké rozprávanie, ktoré sa začína v štyridsiatej kapitole, sa začína zdvojením symbolu Tešiteľa, ktorého Kristus zasľúbil dať svojmu ľudu, kým sa zdržoval v nebeskej svätyni.
Comfort ye, comfort ye my people, saith your God. Speak ye comfortably to Jerusalem, and cry unto her, that her warfare is accomplished, that her iniquity is pardoned: for she hath received of the Lord’s hand double for all her sins. Isaiah 40:1, 2.
Potešujte, potešujte môj ľud, hovorí váš Boh. Hovorte k srdcu Jeruzalema a volajte k nemu, že jeho bojovanie sa skončilo, že jeho neprávosť je odpustená; lebo z ruky Hospodinovej prijal dvojnásobok za všetky svoje hriechy. Izaiáš 40, 1. 2.
There is no other passage in the Bible that speaks more specifically concerning the element of Christ’s character as the Alpha and Omega, as the passage in Isaiah forty to the end of the book. As the Alpha and Omega, Christ places the signature of His name as Alpha and Omega upon this passage, for when you get to the end of Isaiah, he once again refers to the Comforter, for Christ is the Word, and He is the beginning and ending.
V celej Biblii niet iného úseku, ktorý by hovoril konkrétnejšie o prvku Kristovho charakteru ako Alfa a Omega než úsek od štyridsiatej kapitoly Izaiáša až po koniec knihy. Ako Alfa a Omega Kristus kladie na tento úsek podpis svojho mena ako Alfa a Omega, lebo keď sa dostanete na koniec Izaiáša, opäť sa tam odvoláva na Tešiteľa, pretože Kristus je Slovo a On je počiatok i koniec.
Thus saith the Lord, The heaven is my throne, and the earth is my footstool: where is the house that ye build unto me? and where is the place of my rest? For all those things hath mine hand made, and all those things have been, saith the Lord: but to this man will I look, even to him that is poor and of a contrite spirit, and trembleth at my word. He that killeth an ox is as if he slew a man; he that sacrificeth a lamb, as if he cut off a dog’s neck; he that offereth an oblation, as if he offered swine’s blood; he that burneth incense, as if he blessed an idol. Yea, they have chosen their own ways, and their soul delighteth in their abominations. I also will choose their delusions, and will bring their fears upon them; because when I called, none did answer; when I spake, they did not hear: but they did evil before mine eyes, and chose that in which I delighted not. Isaiah 66:1–4.
Takto hovorí Hospodin: Nebo je môj trón a zem podnož mojich nôh. Kdeže je dom, ktorý mi vystaviate? A kdeže je miesto môjho odpočinku? Veď toto všetko učinila moja ruka, a tak povstalo toto všetko, hovorí Hospodin. Ale na toho zhliadnem, na biedneho a skrúšeného duchom, ktorý sa trasie pred mojím slovom. Kto zabíja vola, je, akoby zabil človeka; kto obetuje baránka, akoby zlomil psovi šiju; kto prináša obilnú obeť, akoby obetoval sviňaciu krv; kto páli kadidlo, akoby dobrorečil modle. Áno, oni si zvolili svoje vlastné cesty a ich duša má záľubu vo svojich ohavnostiach. Aj ja si zvolím ich poblúdenia a privediem na nich to, čoho sa desia; pretože keď som volal, nikto neodpovedal, keď som hovoril, nepočúvali, ale robili to, čo je zlé v mojich očiach, a vyvolili si to, v čom nemám zaľúbenie. Izaiáš 66:1–4.
The question is raised concerning what house did God’s people build for Him? Did they raise Peter’s spiritual house or the synagogue of Satan? God identifies that the house that He built, is made up of those that are of a “poor and of a contrite spirit, and” those who “trembleth at” God’s “word.” He contrasts those who tremble at His word with another class that offer unclean offerings, who have chosen their own way. Those of the class that are offering unclean offerings will find as did the Jews, that their house is to be left to them desolate.
Vynára sa otázka, aký dom Boží ľud pre Neho postavil. Vybudovali Petrov duchovný dom, alebo synagógu satanovu? Boh označuje, že dom, ktorý vystaval On, pozostáva z tých, ktorí sú „chudobní a skrúšeného ducha“ a ktorí sa „chvejú pred“ Božím „slovom“. Tých, čo sa chvejú pred Jeho slovom, stavia do protikladu s inou triedou, ktorá prináša nečisté obete a zvolila si vlastnú cestu. Tí z triedy, ktorá prináša nečisté obete, zistia, ako to zistili Židia, že ich dom im bude zanechaný pustý.
All the prophets speak of the end of the world, and this is an illustration of the distinction between the wise, who tremble at His Word, and the foolish that are offering abominations to God, abominations that their souls delight in. For this reason, God will choose the delusions for the foolish Laodicean virgins, which is the delusion which the apostle Paul identifies is brought about for accepting a “lie.”
Všetci proroci hovoria o konci sveta, a toto je znázornenie rozdielu medzi múdrymi, ktorí sa trasú pri Jeho slove, a bláznivými, ktorí obetujú Bohu ohavnosti, ohavnosti, v ktorých má ich duša zaľúbenie. Z tohto dôvodu si Boh zvolí bludy pre bláznivé laodicejské panny, čo je ten blud, o ktorom apoštol Pavol hovorí, že prichádza za prijatie „lži“.
The “lie” is a specific symbol in Adventism’s history, and it was accepted by the builders in 1863, and built upon throughout Advent history. It was a lie that produced a false foundation, and they there began to erect a counterfeit false temple. Their work of counterfeiting the true temple continues until “the last days.” Isaiah places the context of chapter sixty-six within the separation of the wise and foolish virgins. Isaiah is identifying the prophetic history that he marked in the first verse of Isaiah forty when Christ promised to send the Comforter three and a half symbolic days after the disappointment of July 18, 2020.
„Lož“ je osobitným symbolom v dejinách adventizmu; prijali ju stavitelia v roku 1863 a počas celých dejín adventizmu na nej ďalej stavali. Bola to lož, ktorá vytvorila falošný základ, a tam začali budovať podvrhnutý, falošný chrám. Ich dielo napodobňovania pravého chrámu pokračuje až do „posledných dní“. Izaiáš zasádza kontext šesťdesiatej šiestej kapitoly do oddelenia múdrych a bláznivých panien. Izaiáš označuje prorocké dejiny, ktoré vyznačil v prvom verši Izaiáša štyridsiatej kapitoly, keď Kristus zasľúbil, že pošle Tešiteľa tri a pol symbolického dňa po sklamaní z 18. júla 2020.
Hear the word of the Lord, ye that tremble at his word; Your brethren that hated you, that cast you out for my name’s sake, said, Let the Lord be glorified: but he shall appear to your joy, and they shall be ashamed. A voice of noise from the city, a voice from the temple, a voice of the Lord that rendereth recompence to his enemies. Isaiah 66:5, 6.
Počujte slovo Hospodinovo, vy, ktorí sa trasiete pred jeho slovom: Vaši bratia, ktorí vás nenávideli, ktorí vás vyháňali pre moje meno, hovorili: Nech je Hospodin oslávený! Ale on sa zjaví na vašu radosť a oni budú zahanbení. Hlas hukotu z mesta, hlas z chrámu, hlas Hospodina, ktorý odpláca svojim nepriateľom. Izaiáš 66:5, 6.
From 1798 to 1844, in the movement of the Millerites, the Lord erected a spiritual temple that, as the messenger of the covenant He came suddenly unto in 1844. The Lord erects a spiritual temple in the movement of the one hundred and forty-four thousand, that He might suddenly come and enter into covenant with that temple. Peter, in his first epistle, chapter two calls that temple a “spiritual house.” Those that “hear the word of the Lord” are those that John in the Revelation refers to when he says those that hear are “blessed.” They are the ensign, for the ensign is made up of “the outcasts of Israel.” The foolish Laodiceans will be ashamed when the Lord glorifies Himself in the Philadelphians who tremble at His Word, and His Word is “truth.”
Od roku 1798 do roku 1844 Pán v hnutí milleritov postavil duchovný chrám, do ktorého v roku 1844 náhle prišiel ako posol zmluvy. Pán stavia duchovný chrám v hnutí sto štyridsaťštyritisíc, aby mohol náhle prísť a vstúpiť do zmluvy s týmto chrámom. Peter vo svojom prvom liste, v druhej kapitole, nazýva tento chrám „duchovným domom“. Tí, ktorí „počúvajú slovo Hospodinovo“, sú tí, na ktorých sa odvoláva Ján v Zjavení, keď hovorí, že tí, ktorí počúvajú, sú „blahoslavení“. Oni sú zástavou, lebo zástava sa skladá z „vyhnancov Izraela“. Pochabí laodicejčania budú zahanbení, keď sa Pán oslávi vo filadelfských, ktorí sa trasú pred Jeho Slovom, a Jeho Slovo je „pravda“.
The three voices that are heard during the period when the wise and foolish are being separated from the other class, comes from “the city,” from “the temple” and from “the Lord that renders recompense.” The first “voice” from the city is “a voice of noise,” and the “noise” is the arrival of the Comforter that comes suddenly.
Tri hlasy, ktoré je počuť počas obdobia, keď sú múdre a bláznivé oddeľované od tej druhej triedy, prichádzajú „z mesta“, „z chrámu“ a „od Hospodina, ktorý odpláca“. Prvý „hlas“ z mesta je „hlas hluku“ a tým „hlukom“ je príchod Tešiteľa, ktorý prichádza náhle.
And when the day of Pentecost was fully come, they were all with one accord in one place. And suddenly there came a sound from heaven as of a rushing mighty wind, and it filled all the house where they were sitting. And there appeared unto them cloven tongues like as of fire, and it sat upon each of them. Acts 2:1-3.
A keď sa naplnil deň Letníc, boli všetci jednomyseľne na tom istom mieste. A zrazu sa z neba ozval hukot, ako keď sa ženie prudký mocný vietor, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. I ukázali sa im rozdelené jazyky akoby z ohňa, a spočinul na každom z nich. Skutky 2,1–3.
The word translated as “sound” in Acts chapter two, verse two, means a “noise,” and a “rumor.” A “rumor,” is a prophecy. The “sound” or “noise” that comes from “the city” is represented by “a mighty wind.” The “voice of noise from the city,” is the “rumor” or prophetic message of Islam that marks the arrival of the Comforter in the valley of dry bones that were slain in “the street of the great city, which spiritually is called Sodom and Egypt, where also our Lord was crucified.”
Slovo preložené ako „zvuk“ v Skutkoch, kapitole druhej, verši druhom, znamená „hluk“ a „zvesť“. „Zvesť“ je proroctvo. „Zvuk“ alebo „hluk“, ktorý prichádza „z mesta“, je znázornený ako „mocný vietor“. „Hlas hluku z mesta“ je „zvesť“ alebo prorocké posolstvo islamu, ktoré označuje príchod Tešiteľa do údolia suchých kostí, ktoré boli zabité „na ulici veľkého mesta, ktoré sa duchovne volá Sodoma a Egypt, kde bol ukrižovaný aj náš Pán.“
In chapter forty of Isaiah, the “voice” that was to prepare the way for “the messenger of the covenant,” asked what message he should “cry.” He was told to “cry” the message of Islam. In Acts the “sound” that filled Peter’s spiritual “house” was a “rushing mighty wind,” which in Ezekiel thirty-seven, came from the four winds of Islam.
V štyridsiatej kapitole Izaiáša sa „hlas“, ktorý mal pripraviť cestu „poslovi zmluvy“, pýtal, aké posolstvo má „volať“. Bolo mu povedané, aby „volal“ posolstvo islamu. V Skutkoch bol „zvuk“, ktorý naplnil Peterov duchovný „dom“, „hukotom silného ženúceho sa vetra“, ktorý v Ezechielovi tridsaťsedem prichádzal zo štyroch vetrov islamu.
A voice of noise from the city, a voice from the temple, a voice of the Lord that rendereth recompence to his enemies. Isaiah 66:6.
Hlas hukotu z mesta, hlas z chrámu, hlas Hospodina, ktorý odpláca svojim nepriateľom. Izaiáš 66:6.
From the street where our Lord was crucified the Comforter first informs the “voice” of the one who cries in the wilderness, what the message is to be. Then the mighty army that is the temple that has been erected, as typified in the beginning movement from 1798 to 1844, swells the cry. The movement of the mighty army as they proclaim the cry of Islam leads to the third “voice” identifying God’s voice of the judgment upon the United States for the passage of the Sunday law. It is there that the Lord renders recompense. The three voices are governed within the structure of the hidden history of the seven thunders, which represents the beginning, middle and ending letters of the Hebrew word that was created by the Wonderful Linguist and is translated as “truth”. You cannot make this stuff up!
Z ulice, kde bol náš Pán ukrižovaný, Utešiteľ najprv oznamuje „hlasu“ toho, ktorý volá na púšti, aké má byť posolstvo. Potom mocné vojsko, ktorým je chrám, ktorý bol vybudovaný, ako to bolo predobrazené v počiatočnom hnutí od roku 1798 do roku 1844, zosilňuje volanie. Pohyb mocného vojska, keď hlása volanie islamu, vedie k tretiemu „hlasu“, ktorý stotožňuje Boží hlas súdu nad Spojenými štátmi pre prijatie nedeľného zákona. Tam Pán vykonáva odplatu. Tieto tri hlasy sú usporiadané v rámci štruktúry skrytých dejín siedmich hromov, ktoré predstavujú začiatočné, stredné a koncové písmená hebrejského slova, ktoré vytvoril Podivuhodný Jazykovedec a ktoré sa prekladá ako „pravda“. Toto si nemožno vymyslieť!
In agreement with the prophetic history we have been identifying, Isaiah then addresses the birth of a nation.
V súlade s prorockými dejinami, ktoré sme identifikovali, sa Izaiáš následne obracia k narodeniu národa.
Before she travailed, she brought forth; before her pain came, she was delivered of a man child. Who hath heard such a thing? who hath seen such things? Shall the earth be made to bring forth in one day? or shall a nation be born at once? for as soon as Zion travailed, she brought forth her children. Shall I bring to the birth, and not cause to bring forth? saith the Lord: shall I cause to bring forth, and shut the womb? saith thy God. Isaiah 66:7–9.
Skôr ako pocítila pôrodné bolesti, porodila; skôr ako na ňu prišla bolesť, vyslobodila mužského syna. Kto kedy počul niečo také? Kto kedy videl niečo podobné? Či sa krajina zrodí za jediný deň? Alebo sa národ narodí naraz? Lebo len čo Sion pocítil pôrodné bolesti, porodil svoje deti. Či by som ja priviedol až k pôrodu a nedal porodiť? hovorí Hospodin. Či by som ja dal porodiť a uzavrel lono? hovorí tvoj Boh. Izaiáš 66:7–9.
The nation that is born before the woman travails was recently in the street, dead and dry while the whole world rejoiced over her circumstances. But when the two witnesses stood, those who had been rejoicing in their death were afraid. Once the dead dry slain bodies stand up as a nation, all that love Jerusalem will then rejoice with her. Those that love Jerusalem include not only the nation of the one hundred and forty-four thousand, but also God’s other flock that are then called out of Babylon. The resurrection from the disappointment of July 18, 2020, is accomplished by the arrival of the Comforter, which will make the dead dry “bones” “flourish like an herb.”
Národ, ktorý sa narodí skôr, než žena začne rodiť, bol nedávno na ulici, mŕtvy a vyschnutý, kým sa celý svet radoval z jeho okolností. Keď však dvaja svedkovia povstali, tí, čo sa radovali z ich smrti, sa zľakli. Keď sa mŕtve, suché, zabité telá postavia ako národ, vtedy sa s ňou budú radovať všetci, ktorí milujú Jeruzalem. Tí, ktorí milujú Jeruzalem, zahŕňajú nielen národ stoštyridsaťštyritisíc, ale aj iné Božie stádo, ktoré je vtedy povolané z Babylonu. Vzkriesenie zo sklamania z 18. júla 2020 sa uskutočňuje príchodom Tešiteľa, ktorý spôsobí, že mŕtve, suché „kosti“ budú „prekvitať ako bylina“.
Rejoice ye with Jerusalem, and be glad with her, all ye that love her: rejoice for joy with her, all ye that mourn for her: That ye may suck, and be satisfied with the breasts of her consolations; that ye may milk out, and be delighted with the abundance of her glory. For thus saith the Lord, Behold, I will extend peace to her like a river, and the glory of the Gentiles like a flowing stream: then shall ye suck, ye shall be borne upon her sides, and be dandled upon her knees. As one whom his mother comforteth, so will I comfort you; and ye shall be comforted in Jerusalem. And when ye see this, your heart shall rejoice, and your bones shall flourish like an herb: and the hand of the Lord shall be known toward his servants, and his indignation toward his enemies. Isaiah 66:10–14.
Radujte sa s Jeruzalemom a plesajte s ním, všetci, ktorí ho milujete; radujte sa s ním s plesaním, všetci, ktorí nad ním smútite; aby ste sali a nasýtili sa z pŕs jeho útech, aby ste pili do sýta a kochali sa hojnosťou jeho slávy. Lebo takto hovorí Hospodin: Hľa, obrátim k nemu pokoj ako rieku a slávu národov ako rozvodnený potok; potom budete sať, budete nosení na boku a kolísaní na kolenách. Ako niekoho teší jeho matka, tak vás poteším ja, a potešení budete v Jeruzaleme. A keď to uvidíte, bude jasať vaše srdce a vaše kosti sa rozbujnejú ako mladá tráva; a ruka Hospodinova sa dá poznať na jeho služobníkoch a jeho rozhorčenie na jeho nepriateľoch. Izaiáš 66:10–14.
The Alpha and Omega places the ending of Isaiah’s last narrative right where it started in the beginning, with the identification of the arrival of the Comforter. And as is always the case, with every message that represents the Elijah message, it is placed within the context of the Lord striking the earth with a curse.
Alfa a Omega umiestňuje záver Izaiášovho posledného rozprávania presne tam, kde sa na počiatku začalo, totiž pri označení príchodu Tešiteľa. A ako je to vždy pri každom posolstve, ktoré predstavuje Eliášovo posolstvo, je zasadené do kontextu toho, že Pán bije zem kliatbou.
For, behold, the Lord will come with fire, and with his chariots like a whirlwind, to render his anger with fury, and his rebuke with flames of fire. For by fire and by his sword will the Lord plead with all flesh: and the slain of the Lord shall be many. They that sanctify themselves, and purify themselves in the gardens behind one tree in the midst, eating swine’s flesh, and the abomination, and the mouse, shall be consumed together, saith the Lord. For I know their works and their thoughts: it shall come, that I will gather all nations and tongues; and they shall come, and see my glory. Isaiah 66:15–18.
Lebo, hľa, Hospodin príde v ohni a jeho vozy budú ako víchor, aby vykonal svoj hnev v prchkosti a svoje pokarhanie v plameňoch ohňa. Lebo Hospodin bude súdiť každé telo ohňom a svojím mečom, a bude mnoho pobitých od Hospodina. Tí, čo sa posväcujú a očisťujú v záhradách za jedným stromom uprostred, jediac bravčové mäso, ohavnosť i myš, budú spolu zahladení, hovorí Hospodin. Lebo ja poznám ich skutky i ich myšlienky; príde čas, keď zhromaždím všetky národy a jazyky; a prídu a uvidia moju slávu. Izaiáš 66:15–18.
The foolish Laodicean Adventists that are behind the “tree” of the knowledge of good and evil that is “in the midst” of “the garden” of Eden, profess to be sanctifying and purifying themselves, while they are actually eating the unclean doctrines of Babylon, and hiding as did Adam and Eve because of the sins they loved too much to surrender. They shall be consumed with all the other nations. They are contrasted with the wise who will be a “sign.” The “sign” is the “ensign,” which represents the Sabbath, which is the sign of the Lord thy God that actually sanctifies His people.
Blázniví laodicejskí adventisti, ktorí stoja za „stromom“ poznania dobra a zla, ktorý je „uprostred“ „záhrady“ Edenu, vyznávajú, že sa posväcujú a očisťujú, zatiaľ čo v skutočnosti požívajú nečisté náuky Babylona a skrývajú sa, ako sa skrývali Adam a Eva, pre hriechy, ktorých sa priveľmi milovali vzdať. Budú strávení spolu so všetkými ostatnými národmi. Sú postavení do protikladu s múdrymi, ktorí budú „znamením“. „Znamenie“ je „zástava“, ktorá predstavuje sobotu, ktorá je znamením Pána, tvojho Boha, ktoré skutočne posväcuje Jeho ľud.
Wherefore the children of Israel shall keep the sabbath, to observe the sabbath throughout their generations, for a perpetual covenant. It is a sign between me and the children of Israel for ever: for in six days the Lord made heaven and earth, and on the seventh day he rested, and was refreshed. Exodus 31:16, 17.
Preto budú synovia Izraela zachovávať sobotu, aby svätili sobotu po všetky svoje pokolenia ako večnú zmluvu. Je to znamenie medzi mnou a synmi Izraela naveky; lebo za šesť dní Hospodin utvoril nebesá i zem a siedmeho dňa odpočíval a občerstvil sa. Exodus 31, 16. 17.
The wise are not hiding behind a tree of profession, they are lifted up as an ensign, presenting the glory of God in the final scenes of the great controversy. His glory is His character, and the element of His character that they represent to the world is Alpha and Omega, the beginning and ending, the first and last which is represented as “Truth.”
Múdri sa neskrývajú za stromom vyznania; sú pozdvihnutí ako zástava a v záverečných výjavoch veľkého sporu predstavujú Božiu slávu. Jeho sláva je Jeho charakter a prvok Jeho charakteru, ktorý predstavujú svetu, je Alfa i Omega, počiatok i koniec, prvý i posledný, ktorý je predstavený ako „Pravda“.
And I will set a sign among them, and I will send those that escape of them unto the nations, to Tarshish, Pul, and Lud, that draw the bow, to Tubal, and Javan, to the isles afar off, that have not heard my fame, neither have seen my glory; and they shall declare my glory among the Gentiles. And they shall bring all your brethren for an offering unto the Lord out of all nations upon horses, and in chariots, and in litters, and upon mules, and upon swift beasts, to my holy mountain Jerusalem, saith the Lord, as the children of Israel bring an offering in a clean vessel into the house of the Lord. And I will also take of them for priests and for Levites, saith the Lord. For as the new heavens and the new earth, which I will make, shall remain before me, saith the Lord, so shall your seed and your name remain. And it shall come to pass, that from one new moon to another, and from one sabbath to another, shall all flesh come to worship before me, saith the Lord. And they shall go forth, and look upon the carcases of the men that have transgressed against me: for their worm shall not die, neither shall their fire be quenched; and they shall be an abhorring unto all flesh. Isaiah 66:16–24.
A postavím medzi nich znamenie a pošlem z tých, čo z nich uniknú, k národom, do Taršíša, Púla a Lúda, ktorí naťahujú luk, do Túbala a Jávanu, na ďaleké ostrovy, ktoré nepočuli o mojej sláve ani nevideli moju slávu; a budú zvestovať moju slávu medzi pohanmi. A privedú všetkých vašich bratov zo všetkých národov ako obetný dar Hospodinovi na koňoch, na vozoch, na nosidlách, na muliciach a na rýchlych zvieratách na môj svätý vrch Jeruzalem, hovorí Hospodin, ako keď synovia Izraela prinášajú obetný dar v čistej nádobe do domu Hospodinovho. A aj z nich si vezmem za kňazov a za levitov, hovorí Hospodin. Lebo ako nové nebesia a nová zem, ktoré učiním, zostanú predo mnou, hovorí Hospodin, tak zostane vaše potomstvo i vaše meno. A stane sa, že od jedného novmesiaca k druhému a od jednej soboty k druhej bude prichádzať každé telo, aby sa mi klaňalo, hovorí Hospodin. A vyjdú a budú hľadieť na mŕtvoly mužov, ktorí sa vzbúrili proti mne; lebo ich červ neumrie a ich oheň nevyhasne; a budú ohavnosťou pre každé telo. Izaiáš 66:16–24.
Isaiah’s final prophetic narrative begins with the arrival of the Comforter in July of 2023, and the narrative ends right where it started. It arrives in the hidden history of the seven thunders that is unsealed just before probation closes. It identifies the repetition of the Millerite movement at the beginning with the history of the movement of the one hundred and forty-four thousand at the end. It represents the message of the curse that accompanies the Elijah message as the message of Islam’s prophetic work of angering the nations as it is employed by the Lord to bring judgment ‘first’ upon the United States for a Sunday law, and ‘last’ upon the entire world, for the same rebellion.
Záverečné prorocké rozprávanie Izaiáša sa začína príchodom Tešiteľa v júli 2023 a toto rozprávanie sa končí presne tam, kde sa začalo. Prichádza v skrytých dejinách siedmich hromov, ktoré sú odpečatené tesne pred uzavretím doby milosti. Stotožňuje opakovanie milleritského hnutia na začiatku s dejinami hnutia sto štyridsaťštyritisíc na konci. Predstavuje posolstvo kliatby, ktoré sprevádza Eliášovo posolstvo, ako posolstvo prorockého diela islamu, ktoré rozhneváva národy, keď ho Pán používa na to, aby priviedol súd „najprv“ nad Spojené štáty pre nedeľný zákon a „napokon“ nad celý svet pre tú istú vzburu.
We will continue our consideration of Isaiah’s last narrative in the next article.
V ďalšom článku budeme pokračovať v našom rozbore Izaiášovho posledného rozprávania.